Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14C/44/2018

Potvrdené rozhodnutím 9Co/21/2021
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a členiek senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v spore žalobcov: 1. H. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom F., R. 3, 2/ G.. A.. H. L., M.., nar. XX. XX. XXXX, bytom L., C. 8, obaja zastúpení JUDr. Jurajom Kulom, advokátom, so sídlom Košice, Mäsiarska 30, IČO: 31 948 766, proti žalovaným: 1. H.. H. K., nar. XX. XX. XXXX a 2. B. K., nar. XX. XX. XXXX, obe bytom Y. č. XX, obe zastúpené JUDr. Ivetou Majlingovou, advokátkou, so sídlom Komárno, Pohraničná 7, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 12. októbra 2020 č. k. 14C/44/2018-278 takto rozhodol: Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalované v 1. a 2. rade majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Kováčovou v právnej veci žalobcov: 1/ H. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. č. 3, F. a 2/ G.. A.. H. L. M.., nar. X.X.XXXX, trvale bytom C. č. 8, L., v konaní obaja zastúpení JUDr. Jurajom Kulom, advokátom so sídlom Mäsiarska 30, Košice, IČO: 31 948 766, proti žalovaným: 1/ H.. H. K., nar. XX.X.XXXX a 2/ B. K., nar. X.X.XXXX, obaja trvale bytom Y. č. XX, v konaní obaja zastúpení JUDr. Ivetou Majlingovou, advokátkou so sídlom Pohraničná 7, Komárno, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovaní v rade 1/ a 2/ m a j ú právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 28.6.2018 sa žalobcovia v rade 1/ a 2/ domáhali voči žalovaným v rade 1/ a 2/ určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v okrese F., obec Y., k.ú. Y., a to parcele č. XXXX/XX orná pôda o výmere XXXX m2 podľa geometrického plánu na vymedzenie rozsahu duplicitného vlastníctva parc. č. XXXX/XX, číslo plánu XXX/XXXX, mapový list XX- VIII-XX-XX, vyhotoveného dňa XX.XX.XXXX A.. V. S., úradne overeného A.. U. H. dňa X.X.XXXX pod číslom XXXX/XX s tým, že predmetná nehnuteľnosť je v podielovom spoluvlastníctve žalobcov v rade 1/ a 2/, u každého so spoluvlastníckym podielom 1/2 k celku. Zároveň si uplatnili náhradu trov konania. Podanú žalobu žalobcovia v rade 1/ a 2/ odôvodnili tým, že ich právni predchodcovia E. L. a manželka Y., rodená D., sa na základe výmeru o vlastníctve pôdy vydanom Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave č. 2501/48-10/B zo dňa 16.4.1948 stali vlastníkmi pozemkov parc. č. XXXX/XX roľa o výmere X,XXXX ha a parc. č. XXXX/XX roľa o výmere X,XXXX ha, obe parcely vedené v pozemnoknižnej vložke č. XXX pre k.ú. K. nad G., spolu vo výmere X,XXXX ha. Žalobcovia svoje vlastnícke právo odvodzovali titulom dedenia po pôvodných vlastníkoch, ktorým bola nehnuteľnosť pridelená do vlastníctva výmerom, pričom poukázali na rozhodnutia z dedičských konaní (rozhodnutie č.k. D 422/81-17 zo dňa 27.4.1981 v dedičskej veci po neb. E. L., osvedčenie o dedičstve sp. zn. D 194/02, zo dňa 2.6.2003 v dedičskej veci po neb. Y. L., rod. D.). Správa katastra Komárno listom sp. zn. zo dňa 15.2.2016 na základe ich podnetu o duplicitnom vlastníctve zo dňa 9.2.2016 oznámila, že na základe identifikácie parciel č. F zo dňa 9.2.2016 vyhotovenej správnym orgánom za účelom prešetrenia pod PZV 16/13 zápisom listiny P-XXX/XXXX zo dňa X.X.XXXX na základe zisteného dvojitého evidovania vlastníckych vzťahov parcely reg. „C“ KN č. XXXX/XX orná pôda o výmere XXXXXX m2, zapísanej na LV č. XX pre k.ú. Y., vyznačil u spoluvlastníkov pod B1 u žalovaných v rade 1/ a 2/, že hodnovernosť údajov o vlastníckom práve v katastri nehnuteľností bola spochybnená. Tiež bolo zistené, že neidentická výmerová parcela č. XXXX/XX roľa o výmere XXXXX m2 nadobudnutá na základe vyššie uvedeného výmeru zanikla pod majetkovoprávne usporiadanou parcelou registra C-KN č. XXXX/XX, ktorá je zapísaná na LV č. XX pre k.ú. Y.. Nakoľko súčet vlastníckych

podielov zapísaných na LV č. XX je X/X, nehnuteľnosti tam evidované neboli predmetom K. k.ú. Y.. Na základe tejto informácie vyzvali žalovaných v rade 1/ a 2/ listom zo dňa 8.3.2018 na usporiadanie duplicitného vlastníctva, keď geometrickým plánom vypracovaným A.. V. S. dňa 13.12.2017, úradne overeným dňa X.X.XXXX pod č. XXXX/XXXX, bola z parcely č. XXXX/XX - orná pôda o výmere XXXXX m2 vyčlenená parcela č. XXXX/XX - orná pôda o výmere XXXXX m2, predstavujúca duplicitné vlastníctvo strán sporu. Pozemok parc. č. XXXX/XX je zapísaný na LV č. XX ako časť parcely č. XXXX/ XX a duplicitne v J. č. XXX pre k.ú. K. nad G.. J. č. XXXX/XX vedená vo výmere o vlastníctve pôdy č. 250/1948-10/B v pozemkovej mape bola prečíslovaná na parcelu č. 2677/15. Žalovaní v rade 1/ a 2/ listom zo dňa 17.4.2018 odpovedali, že ich nárok neuznávajú odkazujúc na zmluvu o bezodplatnom prevode vlastníckeho práva uzavretú so Slovenským pozemkovým fondom, na základe ktorej nadobudli predmetnú nehnuteľnosť do vlastníctva. S poukazom na vyššie uvedené žalobcovia v rade 1/ a 2/ mali za to, že na ich strane existuje naliehavý právny záujem na určení, ktorého sa domáhajú, keď im svedčí vlastnícke právo k nehnuteľnosti parcele č. XXXX/XX orná pôda o výmere XXXX m2 vedenej Okresným úradom F., katastrálny odbor pre k.ú. Y. na LV č. XX, pričom predmetná nehnuteľnosť je evidovaná na LV č. XX pre k.ú. Y. vo vlastníctve žalovaných v rade 1/ a 2/.

2. Žalovaní v rade 1/ a 2/ s podanou žalobou nesúhlasili. Vo vyjadrení zo dňa 11.9.2018 uviedli, že vlastnícke právo žalobcov v rade 1/ a 2/ k predmetnej nehnuteľnosti neuznávajú, keď právni predchodcovia žalobcov v rade 1/ a 2/ sa svojho vlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti vzdali, prípadne im výmer bol odňatý, pretože predmetný výmer nepredložili na zápis do príslušnej pozemkovej knihy. Predmetná nehnuteľnosť bola až do roku 2003 evidovaná vo vlastníctve štátu a bola súčasťou parcely č. XXXX/XX - orná pôda o výmere XXX.XXX m2, pričom táto bola evidovaná na LV č. XXX pre k.ú. K. nad G.. Žalovaní v rade 1/ a 2/ si ako právni nástupcovia po pôvodnom vlastníkovi Y. K. uplatnili v zmysle zákona č. 229/91 Zb. reštitučný nárok ako oprávnené osoby. Keďže im v zmysle reštitučného zákona nemohli byť v plnej miere vydané pôvodné pozemky pôvodného vlastníka, štát im vydal z titulu reštitučného nároku pozemky vo svojom vlastníctve. Predmetný prevod vlastníckeho práva bol uskutočnený zmluvou o bezodplatnom prevode vlastníctva k nehnuteľnostiam, ktorá bola uzavretá medzi Slovenským pozemkovým fondom ako správcom nehnuteľností vo vlastníctve štátu a žalovanými v rade 1/ a 2/ dňa XX.X.XXXX. Na základe tejto zmluvy žalovaní v rade 1/ a 2/ nadobudli dobromyseľne vlastnícke právo k nehnuteľnosti parc. č. 2677/37 - orná pôda o výmere 277.511 m2, súčasťou ktorej je i sporná výmerová parcela č. 2677/16. Poukázali na obsah zmluvy, z ktorej vyplynulo, že prevádzaná nehnuteľnosť bola bez právnych závad, neviazli na nej žiadne ťarchy, ani práva tretích osôb. Požiadali súd, aby vyžiadal z Okresného archívu v F. návrh prídelového plánu č. XXXX/XX-XX/B pre k.ú. K. nad G. z majetku bývalého vlastníka Y. K., vypracovaného Roľníckou komisiou K. nad G., ako aj konečný prídelový plán s písomnou a grafickou časťou. Tiež žiadali dopytom na Okresný archív v Komárne zistiť, či nedošlo k odňatiu alebo vzdaniu sa výmeru č. 2501/48-10/B prídelcami L. E. a manž. Y., rod. D., prípadne vykúpeniu. Podľa ich názoru vlastnícke právo k predmetu sporu nadobudli i vydržaním, keď predmetnú nehnuteľnosť dobromyseľne užívali až do doručenia výzvy od žalobcov v rade 1/ a 2/ dňa 21.3.2018, dokedy vo svojej držbe nikým rušení neboli, pričom vydržacia lehota uplynula dňa 19.6.2013. Žalobcovia až v roku 2018, takmer 15 rokov po uzavretí zmluvy o bezodplatnom prevode vlastníctva, začali spochybňovať ich vlastnícke právo. Podanú žalobu navrhli zamietnuť a priznať im náhradu trov konania.

3. Žalobcovia v rade 1/ a 2/ k vyjadreniu žalovaných v rade 1/ a 2/ uviedli, že nadobudnutie vlastníckeho práva k predmetnému pozemku ich právnymi predchodcami výmerom o vlastníctve pôdy je originálne a nespochybniteľné. Doplnili, že na základe osvedčenia o dedičstve D 194/02, zo dňa 2.6.2013 nadobudli do podielového spoluvlastníctva nehnuteľnosti evidované na LV č. XXX, parcelu č. XXXX/ X orná pôda o výmere XXXXX m2, pod B1 v X/X (nehnuteľnosti zapísané v pozemnoknižnej vložke č. XXX parc. č. XXXX/XX, XXXX/XX neidentické v X/X). Konštatovali, že už v dedičskom konaní po ich rodičoch dobromyseľne zdedili majetok po ich právnych predchodcoch a teda vlastníkmi sa stali na základe aktu štátu. V ich prípade ide o princíp ochrany vlastníckeho práva pôvodného vlastníka (princíp nemo plus iuris, ad alium transfere potest quam ipse habet). Mali za to, že v danej veci je potrebné prihliadnuť na princíp všeobecnej spravodlivosti, pričom je potrebné posudzovať vznik ich vlastníckeho práva vo všetkých jeho súvislostiach v časovom slede, od pôvodných vlastníkov až po súčasnosť. Tým, že v dedičskom konaní boli štátom ustanoveným komisárom ustanovení za dedičov, bola im poskytnutá najvyššia možná forma vlastníckej ochrany. Preto ochrana ich vlastníctva pri vzájomnej kolízii s vlastníctvom žalovaných v rade 1/ a 2/ nadobudnutým na základe dobrej viery, má zo zákona prednosť a tiež požíva vyššiu ochranu.

4. Žalovaní v rade 1/ a 2/ v rámci ďalšieho vyjadrenia vo veci zotrvali na svojom stanovisku, že nehnuteľnosť tvoriacu predmet sporu vydržali. Túto mali vo faktickej držbe odo dňa nadobudnutia na základe zmluvy o bezodplatnom prevode zo dňa 18.6.2003 uzavretej so Slovenskou republikou, pričom túto prenajímali, teda s ňou fakticky nakladali ako so svojim vlastníctvom. Ohľadne tohto skutkového tvrdenia predložili dôkaz - potvrdenie nájomcu - obchodnej spoločnosti OSEVA a.s., že má predmetnú nehnuteľnosť v nájme od roku 2003. K prechodu nehnuteľnosti z právnych predchodcov žalobcov na štát došlo podľa ich názoru tak, že právni predchodcovia žalobcov sa vlastníctva nehnuteľnosti vzdali a nehnuteľnosť opustili.

5. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 26.4.2019, na ktorom poskytol priestor pre vyjadrenie sa stranám sporu. S ohľadom na uskutočnené vyjadrenia a podaný návrh na doplnenie dokazovania, súd pojednávanie odročil za účelom vyžiadania si listín a vyjadrenia zo Štátneho archívu X., pobočka F. a zo Slovenského pozemkového fondu.

6. Súd po doručení žiadaných listín vo veci nariadil ďalšie pojednávanie na deň 12.10.2020, na ktorom po vypočutí si stanoviska právnych zástupcov strán sporu a žalobcu v rade 2/ k predmetu sporu vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinami predloženými stranami sporu, resp. zabezpečenými v priebehu konania súdom, a to: výmerom na č.l. 5 - 7, rozhodnutím o dedičstve na č.l. 12, identifikáciou parciel č. 13, osvedčením o dedičstve na č.l. 14 - 17, oznámením na č.l. 18 - 20, výpisom z LV č. XX pre k.ú. Y. na č.l. 21 - 22, podaním na č.l. 23, odpoveďou na výzvu na č.l. 24, geometrickým plánom na č.l. 25 - 27, výpisom z pozemkovej knihy na č.l. 42 - 43, zmluvou o bezodplatnom prevode vlastníctva k nehnuteľnostiam na č.l. 44 - 46, zmluvou o nájme poľnohospodárskych pozemkov na č.l. 78 - 79, listinou založenou v prílohovej obálke na č.l. 98, návrhom prídelového plánu na č.l. 109 - 111, návrhom prídelového plánu na č.l. 112 - 117, konečným prídelovým plánom na č.l. 118 - 120, konečným prídelovým plánom na č.l. 121 - 123, návrhom prídelového plánu na č.l. 124 - 125, návrhom na splácanie prídelovej ceny na č.l. 126 - 127, podaním na č.l. 128 - 130, zápisnicou na č.l. 131, doručenkou na č.l. 132, likvidáciou niektorých pohľadávok na č.l. 133, prehlásením na č.l. 134, podaním na č.l. 135, podaním na č.l. 136, výpisom z účtu na č.l. 137, zápisnicou na č.l. 138 - 140, vysvetlením zmien odposlanie na č.l. 141 - 143, zápisnicou na č.l. 144 - 145, zápisnicou na č.l. 146 - 147, zápisnicou na č.l. 148 - 150, prehľadom na č.l. 151 - 153, grafickou časťou na č.l. 154 - 155, dodatkom k nájomnej zmluve na č.l. 157, nájomnou zmluvou na č.l. 158 - 159, dodatkom k nájomnej zmluve na č.l. 160, nájomnou zmluvou na č.l. 161 - 162, dodatkom k nájomnej zmluve na č.l. 163, dodatkom k nájomnej zmluve na č.l. 164, nájomnou zmluvou na č.l. 165 - 166, nájomnou zmluvou na č.l. 167 - 168, nájomnou zmluvou na č.l. 169 - 170, nájomnou zmluvou na č.l. 171 - 172, nájomnou zmluvou na č.l. 173 - 174, nájomnou zmluvou na č.l. 175 - 176, zmluvou o nájme poľnohospodárskych pozemkov na č.l. 177 - 179, zmluvou o nájme poľnohospodárskych pozemkov na č.l. 180 - 182, zmluvou o nájme poľnohospodárskych pozemkov na č.l. 183 - 185, zmluvou o nájme poľnohospodárskych pozemkov na č.l. 186 - 190, zmluvou o nájme poľnohospodárskych pozemkov na č.l. 191 - 195, nájomnou zmluvou zo dňa 31.5.1993, nájomnou zmluvou zo dňa 21.9.1999, podaním spoločnosti PRIVATEX AGRO zo dňa 6.2.2001, nájomnou zmluvou zo dňa 20.11.2003, dodatkom k nájomnej zmluve zo dňa 21.3.2005, kópiou poštového peňažného poukazu zo dňa 25.11.2004, výdavkovým pokladničným dokladom zo dňa 18.4.2005, kópiou poštových peňažných poukazov zo dňa: 8.12.2008, 2.4.2007, 6.4.2006, 14.4.2011, 15.4.2010, 31.12.2009, 30.4.2013, 13.4.2012, potvrdením vystaveným spoločnosťou Oseva a.s. zo dňa 6.2.2018 pre žalovanú v rade 1/, potvrdením vystaveným spoločnosťou Oseva a.s. zo dňa 6.2.2018 pre žalovanú v rade 2/ a ostatnými ku spisu pripojenými listinami.

7. Na základe takto vykonaného dokazovania súd dospel k nasledovným skutkovým a právnym záverom:

8. Predmetom sporu v danej veci je určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktorá je podľa skutkového tvrdenia žalobcov v rade 1/ a 2/ v duplicitnom vlastníctve žalobcov v rade 1/ a 2/ a žalovaných v rade 1/ a 2/.

9. Z nepopretých skutkových tvrdení strán sporu podporených predloženými listinnými dôkaznými prostriedkami vyplýva a medzi stranami sporu je nesporné, že žalobcovia v rade 1/ a 2/ sú právnymi nástupcami - dedičmi pôvodných vlastníkov: E. L. a manželky Y., rod. D., ktorým bola nehnuteľnosť evidovaná v pozemkovoknižnej vložke č. XXX pre k.ú. K. nad G. parc. č. XXXX/XX - roľa o výmere X,XXXX ha pridelená do vlastníctva na základe výmeru o vlastníctve pôdy č. XXXX/XX-XX/B zo

dňa 16.4.1948 vydaným Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v L.. Žalobcovia v rade 1/ a 2/ sú dedičmi pôvodných vlastníkov, ktorí titulom dedičstva nadobudli i túto nehnuteľnosť a nadobudnutie vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti bolo osvedčené osvedčením o dedičstve sp. zn. D 194/02 zo dňa 2.6.2003 (dedičské konanie po neb. Y. L., rod. D.), ktorému predchádzalo konanie v dedičskej veci po neb. E. L. (ktoré bolo právoplatne skončené vydaním rozhodnutia č.k. D XXX/XX-XX zo dňa 27.4.1981, a na základe ktorého nadobudla v celosti predmetnú nehnuteľnosť do vlastníctva Y. L., rod. D.). Žalovaní v rade 1/ a 2/ boli príslušným správnym orgánov zapísaní ako podieloví spoluvlastníci (každý so spoluvlastníckym podielom 1/2 k celku) nehnuteľnosti evidovanej na LV č. XX pre k.ú. Y. parcele reg. „C“ parc. č. XXXX/XX orná pôda o výmere XXX.XXX m2 na základe zmluvy o bezodplatnom prevode vlastníctva k nehnuteľnostiam uzavretej s prevodcom: Slovenský pozemkový fond dňa 18.6.2003.

10. Podľa predloženého geometrického plánu vypracovaného A.. V. S. na vymedzenie rozsahu duplicitného vlastníctva parc. č. XXXX/XX dňa XX.XX.XXXX, úradne overeného dňa 3.1.2018 pod č. 1121/17, ktorého relevanciu žiadna zo strán sporu nespochybňovala, geometrickým plánom novovytvorená parcela reg. C KN parc. č. XXXX/XX orná pôda o výmere X ha XXXX mX z parcely reg. C KN parc. č. XXXX/XX orná pôda o výmere XX ha XXXX mX evidovanej na LV č. XX pre k.ú. Y. predstavuje duplicitné vlastníctvo strán sporu a ide o pôvodnú výmerovú parcelu č. XXXX/XX - roľa o výmere X,XXXX ha evidovanú v pozemkovoknižnej vložke č. XX1 pre k.ú. K..

11. Sporné medzi stranami sporu je to, komu svedčí vlastnícke právo k nehnuteľnosti, o ktorej žalobcovia v rade 1/ a 2/ skutkovo tvrdili a k tomu naformulovali i petit žaloby, že ide o novovytvorenú parcelu reg. „C“ parc. č. 2677/56 - orná pôda o výmere XXXX m2, pričom táto má predstavovať pôvodnú výmerovú parcelu č. XXXX/XX - roľa o výmere Xha XXXX m2.

12. Žalobcovia v rade 1/ a 2/ odvodzujú svoje vlastnícke právo z titulu dedičstva po pôvodných vlastníkoch, ktorým bola predmetná nehnuteľnosť pridelená do vlastníctva výmerom o vlastníctve pôdy, pričom v priebehu sporu predložili i rozhodnutia o dedičstve preukazujúce ich aktívnu vecnú legitimáciu v spore. Žalovaní v rade 1/ a 2/ v rámci prostriedkov procesnej obrany učinili skutkové tvrdenie, že predmetnú nehnuteľnosť nadobudli na základe zmluvy o prevode vlastníctva uzavretej so Slovenským pozemkovým fondom dňa 18.6.2003, keď právni predchodcovia žalobcov v rade 1/ a 2/ vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti stratili, bolo im odňaté, resp. sa ho vzdali a tiež tvrdili, že vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti nadobudli i vydržaním, keď predmetnú nehnuteľnosť mali v dobromyseľnej držbe až do 21.3.2018, kedy ich kontaktovali žalobcovia v rade 1/ a 2/ ohľadne vlastníctva predmetnej nehnuteľnosti.

13. Právny zástupca žalobcov v rade 1/ a 2/ počas súdnych pojednávaní zotrval na podanej žalobe ako aj na skutkových tvrdeniach učinených v priebehu konania. Mal za to, že od momentu zavkladovania zmluvy uzavretej medzi žalovanými v rade 1/ a 2/ a Slovenským pozemkovým fondom do dňa 3.4.2013, kedy bola do katastra zapísaná poznámka pod č. P XXX/XX o spochybnení hodnovernosti údajov v katastri nehnuteľností vo vzťahu k parcele č. 2677/37 neuplynula doba 10 rokov a ku dňu 3.4.2013 žalovaní v rade 1/ a 2/ prestali byť dobromyseľnými. Na strane žalovaných v rade 1/ a 2/ teda nemohlo dôjsť k vydržaniu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, určenie vlastníckeho práva ku ktorej tvorí predmet sporu. Žalobcovia v rade 1/ a 2/ v spore preukázali svoje vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti, tiež preukázali, že boli dbalými vlastníkmi, dbali o svoje vlastníctvo v zmysle SR, keď predmetný pozemok po celý čas prenajímali. Žalobcovia v rade 1/ a 2/ a ani ich právna predchodkyňa sa vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti nevzdali. Konštatoval, že žalobcovia v rade 1/ a 2/ neboli nedbalí vlastníci, z ich strany išlo o dbalé vlastníctvo. V čase nadobudnutia vlastníckeho práva na základe výmeru o vlastníctve pôdy bolo zo strany právnych predchodcov žalobcov v rade 1/ a 2/ vylúčené, aby vo vzťahu k nehnuteľnosti žiadali zmenu zápisu v pozemkovej knihe, na to výlučne kompetentným orgánom bolo Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave. Zo strany žalobcov v rade 1/ a 2/ bolo preukázané, kedy nadobudli vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti a to rozhodnutiami štátnych orgánov - v tomto prípade súdnych komisárov (notárov). Mal za to, že bude potrebné zobrať veľký ohľad na skutočnosť, ako sa súd vysporiada s dbalým a nedbalým vlastníctvom, pričom treba prihliadať na argumenty žalobcov v rade 1/ a 2/ vo vzťahu k ich dbalému vlastníctvu. Pri rovnovážnej situácii o nadobudnutí vlastníckeho práva oboch strán sporu, bude potrebné v prvom rade riešiť ako narábali žalobcovia v rade 1/ a 2/ so svojím vlastníctvom, či boli dbalý alebo nedbalý, až potom prichádzajú do úvahy skutkové tvrdenia žalovaných v rade 1/ a 2/. Žalobcovia

v rade 1/ a 2/ podľa jeho názoru nevedia inak preukázať uplatnený nárok ako iba tým, že preukázali vznik vlastníckeho práva ich právnych predchodcov, prevod vlastníckeho práva na právnu predchodkyňu žalobcov v rade 1/ a 2/ a následne narábanie s majetkom od momentu jeho nadobudnutia žalobcami v rade 1/ a 2/. Žalobcovia v rade 1/ a 2/ nie sú povinní pri vynaložení všetkej starostlivosti o svoj majetok sa dennodenne presviedčať o tom, či ich vlastnícke právo je zapísané v katastri nehnuteľností alebo nie je, úplne postačuje, keď súdu preukážu narábanie so svojím vlastníckym právom predložením nájomných zmlúv. Poukázal na to, že zo strany súdov prvej inštancie už bolo vydaných niekoľko rozhodnutí, v ktorých bola riešená podobná situácia s právnym záverom v prospech žalobcov. Dbalé vlastníctvo označil za pomerne nové právne pomenovanie pre toho vlastníka, ktorý sa stará o svoje vlastníctvo tak, ako je to bežné a ako to možno od neho spravodlivo očakávať. Zo strany žalovaných v rade 1/ a 2/ však nebol predložený relevantný dôkaz o tom, že štát vlastnil nehnuteľnosť, ktorú previedol na žalovaných v rade 1/ a 2/ s poukazom na to, že prevod vlastníckeho práva nevlastníkom je v rozpore s SR. Podanú žalobu považoval za dôvodnú a navrhol jej vyhovieť v celom rozsahu.

14. Žalobca v rade 2/ v rámci svojho vyjadrenia uviedol, že výmer sa týkal aj ďalšej pôdy a to parcely č. 2679/17 od K. Y.. Obidva pozemky boli prenajaté spoločnosti Oseva. Táto spoločnosť od nich žiadala, aby boli zapísaní do katastra nehnuteľností. Preto išiel na kataster do Komárna a žiadal o tento zápis. Vo vzťahu k parcele 2679/17 bol zápis vykonaný, ale pri parcele 2677/16 zistili, že táto parcela bola pridelená Slovenským pozemkovým fondom žalovaným v rade 1/ a 2/. Poradili mu, aby to riešil súdnou cestou. Následne zistil, že takéto riešenia boli už vykonané a to ohľadne výmerových vlastníkov: G. R., J. H., ale boli aj takí, ktorý zomreli a súrodenci sa nechceli zasadzovať o tieto pozemky. Kontaktoval žalovaného v rade 1/, ktorý mu povedal, že sa súdiť nechce, ale po porade so svojim advokátom mu oznámil, že náhradný pozemok nedostane. Mal za to, že ide o mylný zápis, ktorého nápravu možno dosiahnuť len súdnou cestou. Konštatoval, že predmetná nehnuteľnosť bola prenajatá a z dôvodu, že nevedeli dať zapísať svoje vlastnícke právo do katastra nehnuteľností, spoločnosť Oseva nájomné zmluvy s nimi uzavreté nezrušila, ale len prerušila platby. Vyslovil presvedčenie, že spoločnosť Oseva platila nájom dvakrát za ten istý pozemok a ten istý pozemok si aj dvakrát prenajímala. Situáciu ohľadne vlastníckeho práva začal riešiť až potom, ako mu zo spoločnosti Oseva prišlo písomné podanie z roku 2014 o tom, že v katastri nie je zapísaný ako vlastník. Mal za to, že od jeho rodičov ako poľnohospodárov sa nemohlo vyžadovať, aby si dali zapísať vlastnícke právo do pozemkovej knihy, keď to od nich zákon nevyžadoval. On celú situáciu začal riešiť až vtedy, keď ho kontaktovala spoločnosť Oseva a žiadala od neho preukázanie zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností.

15. Právna zástupkyňa žalovaných v rade 1/ a 2/ v priebehu súdnych pojednávaní zotrvala na svojom stanovisku, že žalovaní v rade 1/ a 2/ nadobudli vlastnícke právo k parcele č. XXXX/XX zmluvou o bezodplatnom prevode uzavretou so Slovenským pozemkovým fondom ako správcom nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu. Rozšírila procesnú obranu žalovaných v rade 1/ a 2/ založenú na prelomení zásady „nemo plus iuris“, na ktorú nemá doba oprávnenej držby žiaden vplyv s tým, že poukázala na nálezy Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS XXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX a sp. zn. I. ÚS XXX/XXXX zo dňa X.X.XXXX, keď právny názor Ústavného súdu SR sa preklenul aj do rozhodnutia NS SR sp. zn. . Uviedla, že Ústavný súd SR vo svojich nálezoch skonštatoval, že pokiaľ nemožno zachovať maximum z obidvoch základných práv, treba prihliadnuť na princíp všeobecnej spravodlivosti, pričom vyššie riziko má niesť nedbalý vlastník než nový nadobúdateľ v dobrej viere, pretože nový nadobúdateľ nie je schopný nijako sa dozvedieť o tom, ako vec opustila vlastníkovu sféru a dostala sa na list vlastníctva prevodcu. Uvedený názor prebral do svojho rozhodnutia aj NS SR v rozhodnutí sp. zn. , kde uviedol, že ochranu skutočného vlastníka zaručenú zásadou „nikto nemôže previesť viac práv ako sám má“ možno prelomiť ochranou dobrej viery nadobúdateľa, pokiaľ je nad akúkoľvek pochybnosť zrejmé, že nadobúdateľ v čase nadobudnutia veci bol dobromyseľný, že vec riadne podľa práva nadobudol. O dobrú vieru ide vtedy, ak nadobúdateľ nehnuteľnosti ani pri vynaložení potrebnej opatrnosti, ktorú možno od neho s ohľadom na okolnosti a povahu prípadu požadovať, nemal, prípadne nemohol mať z hľadiska kritéria priemerne obozretného jedinca dôvodné pochybnosti o tom, že v skutočnosti subjektu, ktorý je ako nositeľ určitého práva zapísaný v katastri nehnuteľnosti, takéto právo nesvedčí. NS SR vychádza z princípu, že ochrana dobrej viery chrániacej účastníkov súkromnoprávnych sporov, je jedným z kľúčových prejavov princípu dôvery v úkony ďalších osôb pri celom sociálnom styku s nimi a právnej istoty odvíjajúcej sa od princípu právneho štátu a takáto ochrana nadobúdateľov môže vylúčiť ochranu vlastníckeho práva pôvodného vlastníka. Podľa názoru NS SR v tomto prípade má platiť, že vlastníkom veci sa stáva ten, kto legálne získal vec zapísanú v katastri nehnuteľností a bol vzhľadom na všetky okolnosti pri jej nadobúdaní v dobrej viere v oprávnenie

druhej zmluvnej strany právo previesť na základe riadneho titulu. Dobrá viere nie je formulovaná ako výnimka zo základného pravidla, ale ako znak skutkovej podstaty základnej normy , preto nadobúdateľ dobrú vieru ani nemusí preukazovať, lebo v pochybnostiach platí, že držba je oprávnená. Na tom, kto nadobudnutie v dobrej viere popiera, bude, aby túto domnienku vyvrátil, t.j. podal dôkaz zlej viery nadobúdateľa v čase uzavretia takejto zmluvy. Mala za to, že v priebehu konania bolo jednoznačne preukázané, že žalovaní v rade 1/ a 2/ nadobudli parcelu 2677/37, ktorej súčasťou má byť žalovaná nehnuteľnosť, na základe platnej zmluvy. Žalovaní v rade 1/ a 2/ boli pri nadobudnutí tohto vlastníckeho práva jednoznačne dobromyseľní, zmluvu uzatvárali so SR, ktorú zastupoval správca Slovenský pozemkový fond. Nehnuteľnosti tvoriace predmet zmluvy boli v čase prevodu vedené vo vlastníctve štátu na príslušnom liste vlastníctva. Žalovaní v rade 1/ a 2/ v žiadnom prípade nemali dôvod spochybňovať vlastníctvo prevodcu majúc dôveru v štát a jeho štátne orgány, preto jednoznačne nadobudli nehnuteľnosti v dobrej viere. Mala za to, že žalovaní v rade 1/ a 2/ aj s poukazom na nález ÚS SR o prelomení zásady „nemo plus iuris“ ako aj so všeobecným názorom vysloveným v súdnej praxi, požívajú zvýšenú ochranu svojho vlastníckeho práva, majúcu prednosť pred ochranou vlastníckeho práva žalobcov v rade 1/ a 2/. Z dikcie rozhodnutia NS SR vyplýva, že jediným dôvodom, pre ktorý by bolo možné prednostnú ochranu vlastníctva žalovaných v rade 1/ a 2/ zavrhnúť, je dôvod, že by pri nadobudnutí nehnuteľností neboli dobromyseľní. V danom prípade však práve naopak je dobromyseľnosť žalovaných v rade 1/ a 2/ jednoznačne preukázaná práve skutočnosťou, že účastníkom zmluvy bola SR. Žalovaní v rade 1/ a 2/ s týmito nehnuteľnosťami nakladali jednoznačne ako so svojím vlastníctvom, čo tiež svedčí o ich dobromyseľnosti. Konštatovala, že žalobcovia v rade 1/ a 2/, resp. ich právni predchodcovia, sa správali ako nedbalí vlastníci, keď takmer 50 rokov po obdržaní výmeru nevykonali pozemnoknižné zápisy v dôsledku čoho potom zrejme vznikol aj tento spor. Nezapísanie do pozemkovej knihy však svedčí o nedbalosti výmerových vlastníkov. Súhlasila s tým, že zápis vlastníckeho práva na základe výmeru mal len deklaratórny charakter, avšak počínanie výmerových vlastníkov resp. ich dedičov svedčí o ich nedbalosti a v konečnom dôsledku to malo vplyv aj na vznik tohto sporu. Žalobcovia sa o zápisy vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti začali zaujímať až v roku 2014. Uviedla, že žalovaní v rade 1/ a 2/ v žiadnom prípade nie sú povinní preukazovať vlastnícke právo štátu k nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom prevodu na základe zmluvy v tomto spore, keď vychádzali z jasného listu vlastníctva, kde bol ako vlastník predmetnej nehnuteľnosti vedený štát a zmluvu uzatváral správca nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu a to Slovenský pozemkový fond. Podľa jej názoru sú to práve žalobcovia v rade 1/ a 2/, ktorí musia preukázať zlú vieru, resp. zlý úmysel na strane žalovaných v rade 1/ a 2/ v čase uzatvorenia zmluvy so štátom. Poukázala i na list Slovenského pozemkového fondu zo dňa 24.6.2019, v ktorom Slovenský pozemkový fond píše, že s predmetnou nehnuteľnosťou nakladal ako s vlastníctvom štátu. Právni predchodcovia žalobcov v rade 1/ a 2/ mali oprávnenie dať zapísať výmer ako deklaratórnu listinu a to od roku 1948 až do konca svojho života; minimálne si mohli dať zapísať vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v zmysle výmeru do katastra nehnuteľnosti a to od roku 1990. Práve to, že sa tak nestalo žalovaní v rade 1/ a 2/ posudzujú ako určitú formu nedbalosti zo strany žalobcov v rade 1/ a 2/, resp. ich právnych predchodcov. Zo strany žalobcov v rade 1/ a 2/ nebolo preukázané, že by žalovaní v rade 1/ a 2/ neboli dobromyseľní, svoju dobromyseľnosť žalovaní v rade 1/ a 2/ v konaní jednoznačne preukázali a to aj s poukazom na ďalšie nakladanie s predmetnou nehnuteľnosťou. Tiež poukázala na svoje vyjadrenie na pojednávaní konanom dňa 26.4.2019, na ktorom uviedla, že žalobcovia v rade 1/ a 2/ neuniesli dôkazné bremeno a to v tom smere, že petit žaloby nie je v súlade s ich skutkovými tvrdeniami a predloženými dôkazmi. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaní v rade 1/ a 2/ nadobudli nehnuteľnosti od štátu v dobrej viere, mala za to, že žaloba žalobcov je nedôvodná a žiadala ju zamietnuť a žalovaným v rade 1/ a 2/ priznať náhradu trov konania.

16. Ako vyplynulo z výmeru o vlastníctve pôdy č. 2501/48-10/B zo dňa 16.4.1948, tento bol vydaný Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy podľa § 1 ods. 1 nariadenia č. 104/1946 Sb. n. SNR k pôde pridelenej podľa nariadenia č. 104/1945 Sb. n. SNR v znení nariadenia č. 64/1946 Sb. n. SNR o konfiškovaní a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov, ako aj zradcov a nepriateľov slovenského národa pre L. E. a manž. Y., rod. D.. Išlo o nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území obce K. nad G., okres R. H., bývalého vlastníka: K. Y., na základe prídelového plánu vypracovaného miestnou roľníckou komisiou v K. nad G., potvrdeného okresnou roľníckou komisiou v R. H. a schváleného Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy dňa 15.4.1948 pod č. 2501/48-10/B. Do vlastníctva E. L. a manželky Y., rod. D. boli pridelené nehnuteľnosti v katastrálnom území K. nad G. o celkovej výmere X,XXXX ha a to: vl. č. XXX, parc. č. XXXX/XX, roľa o výmere X,XXXX ha, vl. č. XXX, parc. č. XXXX/XX, roľa o výmere X,XXXX ha. Predmetné

nehnuteľnosti boli pridelené v ideálnej časti 1/2 + 1/2 za prídelovú cenu, ktorej konečnoplatná výška bude určená v prídelovej listine, ktorú vydá Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy. Výmer o vlastníctve pôdy bol datovaný dňa 16.4.1948 a obsahuje podpis povereníka. Výmer o vlastníctve pôdy sa v zápisoch v pozemkovej knihe neodrazil. Pridelenie pôdy právnym predchodcom žalobcov v rade 1/ a 2/ vyplynulo i z návrhu prídelového plánu, ktorý bol preskúmaný a schválený Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy dňa 15.4.1948 ako aj z listiny: konečný prídelový plán vyhotovený dňa 25.3.1958, z ktorého vyplýva, že právny predchodcovia žalobcov v rade 1/ a 2/ mali pridelené parc. č. XXXX/XXX - roľa o výmere X,XXXX ha a parc. č. XXXX/XX - roľa o výmere X,XXXX ha po bývalom vlastníkovi: Reviczký Štefan, pričom prídelcovia boli členmi JRD a prídel malo v užívaní JRD, tiež z listiny: návrh prídelového plánu z 2.8.1954, návrh na splácanie prídelovej ceny z 2.8.1954, z ktorého vyplynula navrhovaná prídelová cena za uvedené nehnuteľnosti vo výške 5.047,- Kčs. Konečný prídelový plán z 25.3.1958 obsahuje pri zápise údajov ohľadne parciel parc. č. XXXX/XX a parc. č. XXXX/XX pridelených právnym predchodcom žalobcov v rade 1/ a 2/ poznámku: Vybavené. Prideleniu predmetnej nehnuteľnosti do vlastníctva právnych predchodcov žalobcov v rade 1/ a 2/ svedčili i ďalšie listiny predložené Ministerstvom vnútra SR, Štátnym archívom v Nitre, pracovisko Komárno a to: podanie Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy zo dňa 18.2.19748 založené na č.l. 128 až 130 spisu, zápisnica zo dňa 7.4.1948 založená na č.l. 131spisu, podanie Okresného národného výboru v Komárne - finančný odbor vo veci likvidácie niektorých pohľadávok zo dňa 24.5.1962 založené na č.l. 133 spisu, prehlásenie E. L. založené na č.l. 134 spisu, podanie Finančného odboru ONV v Komárne zo dňa 30.10.1962 založené na č.l. 135 spisu, potvrdenie Štátnej sporiteľne v Bratislave zo dňa 20.3.1957 založené na č.l. 136 spisu, výpis z účtu vo veci revízie zo dňa 20.3.1957 založený na č.l. 137 spisu, zápisnica spísaná dňa 9.9.1957 na Miestnom národnom výbore v obci K. nad G. založená na č.l. 138 až 140 spisu, podanie Odboru poľnohospodárstva a lesného hospodárstva rady Okresného národného výboru v P. zo dňa 21.5.1958 vo veci vysvetlenia zmien odposlania založené na č.l. 141 až 143 spisu, zápisnica spísaná dňa 9.9.1957 na Miestnom národnom výbore v obci K. nad G. založená na č.l. 144 a 145 spisu, zápisnica spísaná dňa 10.3.1948 na úrade miestnej správnej komisie v K. nad G. založená na č.l. 146 a 147 spisu, zápisnica spísaná dňa 11.4.1948 na úrade správnej komisie v K. nad G. založená na č.l. 148 až 150 spisu, prehľad založený na č.l. 151 až 153 spisu ako aj grafická časť týkajúca sa pridelených nehnuteľností založená na č.l. 154 a 155 spisu.

17. Ako vyplynulo z rozhodnutia o dedičstve č.k. D 422/81-17 zo dňa 27.4.1981, predmetom dedičského konania po neb. E. L. bola aj nehnuteľnosť patriaca ako mimoknihovné vlastníctvo neb. E. L. a pozostalej manželke Y. L., rod. D. v celosti nadobudnutá výmerom o vlastníctve pôdy vydaným Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave č. 2501/48-10/B zo dňa 16.4.1948 nachádzajúca sa v k.ú. K. X. G. vedená v pozemkovej knihe v pozemkovoknižnej vložke č. XXX, parcela č. XXXX/XX a to vo veľkosti X/X k celku. Túto nehnuteľnosť (spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/2 k celku) nadobudla pozostalá manželka Y. L., rod. D..

18. Ako vyplynulo z osvedčenia o dedičstve sp. zn. D 194/02, zo dňa 2.6.2003 vydanom v dedičskom konaní po neb. Y. L., rod. D., predmetom dedičstva bola i nehnuteľnosť zapísaná v J. č. XXX parc. č. XXXX/XX neidentická v celosti s tým, že predmetnú nehnuteľnosť titulom dedenia nadobudli žalobcovia v rade 1/ a 2/, každý spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/2 k celku nehnuteľnosti.

19. Zo zmluvy o bezodplatnom prevode vlastníctva k nehnuteľnostiam uzavretej medzi Slovenským pozemkovým fondom ako prevodcom a žalovanými v rade 1/ a 2/ ako nadobúdateľmi dňa 18.6.2003 vyplynulo, že jej predmetom bol i prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti - pozemku evidovanom na LV č. XXX pre k.ú. K. nad G. parc. č. XXXX/XX - orná pôda o výmere XXX.XXX m2. Túto nehnuteľnosť nadobudli žalovaní v rade 1/ a 2/ do podielového spoluvlastníctva s podielom každého vo veľkosti 1/2 k celku. Predmetná nehnuteľnosť je evidovaná v katastri nehnuteľností na LV č. XX pre k.ú. Y. ako parcela reg. „C“ parc. č. XXXX/XX - orná pôda o výmere 277.511 m2. Vklad vlastníckeho práva v prospech žalovaných v rade 1/ a 2/ bol povolený pod zn. V-XXXX/XXXX dňa X.X.XXXX.

20. Z oznámenia Správy katastra Komárno č. zo dňa 15.2.2016 vyplynulo, že na základe identifikácie parciel č. F zo dňa X.X.XXXX vyhotovenej správnym orgánom za účelom prešetrenia bolo zistené, že neidentická výmerová parcela č. I. roľa o výmere XX.XXX m2 (pôvodné k.ú. K. nad G., J nadobudnutá na základe výmeru č. 2501/48-10/B zanikla pod majetkovoprávne usporiadanou parcelou registra C-KN č. XXXX/XX, ktorá je zapísaná na LV č. XX k.ú. Y. Podľa úpravy na predmetnom podaní toto bolo doručované E..

21. Podaním zo dňa 8.3.2018 žalobca v rade 2/ oznámil žalovaným v rade 1/ a 2/ existujúcu duplicitu vlastníctva odvolávajúc sa na zápis poznámky o spochybnení hodnovernosti údajov o vlastníckom práve v katastri nehnuteľností na LV č. XX pre k.ú. Y. a to vo vzťahu k parc. registra „C“ č. XXXX/XX. V tomto podaní požiadal žalovaných v rade 1/ a 2/ o usporiadanie duplicitného vlastníctva mimosúdnou dohodou. Na toto podanie žalobcu v rade 2/ reagovali žalovaní v rade 1/ a 2/ cestou svojej právnej zástupkyne podaním zo dňa 17.4.2018, v ktorom poukázali na platne nadobudnuté vlastnícke právo k predmetnej parcele na základe zmluvy o bezodplatnom prevode vlastníckeho práva, ktorú uzavreli so Slovenským pozemkovým fondom. Vlastnícke právo žalobcov v rade 1/ a 2/ neuznali.

22. Ako vyplynulo z výpisu z pozemkovej knihy vložky č. XXX k.ú. K. nad G., v tomto je zápis o konfiškácii podľa nariadenia č. 64/46 Sb.n. SNR v celosti čd. 2/48, pričom predmetom konfiškácie bola i parcela č. XXXX/X- roľa o výmere XX ha XX á XX m2.

23. Ako vyplynulo z identifikácie parciel zo dňa 3.11.1999 založenej na č.l. 13 spisu, výmerová parcela nachádzajúca sa v k.ú. K. nad G. v pozemkovoknižnej vložke č. XXX parc. č. XXXX/XX roľa o výmere X ha XXXX m2 a parc. č. XXXX/XX roľa o výmere X ha XXXX m2, keď stav v pozemkovom katastri nie je prevedený, bola v katastri nehnuteľností identifikovaná ako parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX a XXXX/X v nájme PD Y..

24. Z nájomných zmlúv predložených žalobcami v rade 1/ a 2/ (zmluva o nájme poľnohospodárskych pozemkov zo dňa 2.1.2009 uzavretá medzi žalobcom v rade 2/ a spoločnosťou PREFERT-OSIVÁ s.r.o. založená na č.l. 78 - 79 spisu) vyplynulo, že žalobca v rade 2/ prenajímal nájomcovi pôdu parc. č. XXXX/ XX. v k.ú. K. nad G. o výmere 15.175 m2, pričom zmluva bola uzavretá na dobu určitú v trvaní 5 rokov počnúc od 1.1.2009.

25. Z podania spoločnosti OSEVA Slovakia s.r.o. zo dňa 28.4.2014 adresovaného žalobcovi v rade 2/ vyplynulo, že pri kontrole nájomnej zmluvy nájomca zistil, že nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom nájmu, žalobca v rade 2/ nemá evidované v katastri nehnuteľností. Z podania tiež vyplynulo, že nájomca má záujem o uzavretie novej nájomnej zmluvy po zapísaní vlastníckeho práva žalobcu v rade 2/ v katastri nehnuteľností.

26. Z nájomných zmlúv a ich dodatkov predložených žalovanými v rade 1/ a 2/ (listiny založené na č.l. 157 - 195 spisu) vyplynulo, že až v nájomných zmluvách uzavretých po 1.1.2009 bola ako predmet nájmu špecifikovaná i nehnuteľnosť nachádzajúca v k.ú. K. nad G. (neskôr novovzniknuté k.ú. Y. parc. č. XXXX/XX, pričom nehnuteľnosť bola prenajímaná spoločnosti PREFERT-OSIVÁ s.r.o. a zmluva bola uzavretá na dobu určitú v trvaní 5 rokov počnúc od 1.1.2009. Následne bola predmetná nehnuteľnosť (avšak už identifikovaná ako parcela C-KN evidovaná na LV č. XX pre k.ú. Y.) žalovanými v rade 1/ a 2/ prenajatá rovnakému prenajímateľovi, u ktorého však došlo k zmene obchodného mena na: OSEVA Slovakia, s.r.o., na základe zmluvy zo dňa 7.1.2013 s dohodnutou dobou trvania nájmu 5 rokov počnúc od 1.1.2013 a následne na základe zmluvy o nájme zo dňa 3.10.2017 s dohodnutou dobou trvania nájmu 5 rokov počnúc od 1.1.2018.

27. Ako vyplynulo z odpovede Slovenského pozemkového fondu zo dňa 24.6.2019 na výzvu súdu zo dňa 3.5.2019, v tomto podaní Slovenský pozemkový fond oznámil, že s parcelou č. XXXX/XX nachádzajúcou sa v k.ú. K. nad G. nakladal ako s nehnuteľnosťou vo vlastníctve SR na základe údajov evidovaných v pozemkovoknižnej vložke č. XXX vedenej pre k.ú. K. nad G. geometrickým plánom č. XXXXXXXX- XXX/XXXX zo dňa 11.11.2002, úradne overeným dňa 12.12.2002 pod č. 1511/2012, pričom parcela bola odčlenená z pôvodnej pozemkovoknižnej parcely č. XXXX/X, evidovanej vo vložke č. XXX a táto bola zapísaná na LV č. XXX v prospech vlastníka SR - Slovenský pozemkový fond.

28. Žalobcovia v rade 1/ a 2/ v priebehu konania predložili i nájomnú zmluvu zo dňa 31.5.1993 uzavretú medzi Y. L. ako vlastníkom pozemkov a PD K. nad G. ako nájomcom. Z uvedenej zmluvy však nevyplynulo, akých nehnuteľností sa táto týka, keď v zmluve bolo uvedené len, že ide o nehnuteľnosti v k.ú. K. nad G. v celkovej výmere 5,1158 ha.

29. Z nájomnej zmluvy č. 54 uzavretej medzi vlastníkom pôdy Y. L. a nájomcom Privatex AGRO, s.r.o., ktorá bola vlastníkom pôdy podpísaná dňa 21.9.1999 vyplynulo, že predmetom nájmu bola i

nehnuteľnosť nachádzajúca sa v k.ú. K.. parc. č. XXXX/XX o výmere X,XXXX ha. Nájomná zmluva bola uzavretá na dobu určitú v trvaní 5 rokov od 1.9.1999 do 31.8.2004.

30. Ako vyplynulo z nájomnej zmluvy uzavretej medzi žalobcami v rade 1/ a 2/ ako vlastníkmi pôdy a nájomcom Privatex AGRO, s.r.o. dňa 20.11.2003, ktorá je však za vlastníkov pôdy podpísaná len žalobcom v rade 2/, predmetom nájmu bola i nehnuteľnosť parcela č. XXXX/XX. o výmere X,XXXX ha nachádzajúca sa v k.ú. K. nad G.. Nájomný vzťah bol uzavretý na dobu určitú v trvaní 5 rokov od 1.1.2004 do 31.12.2009. Ako vyplynulo z dodatku k nájomnej zmluvy zo dňa 21.3.2005 týmto došlo k zmene v osobe nájomcu, ktorým sa stala spoločnosť PREFERT-OSIVÁ s.r.o..

31. Z predložených kópií poštových peňažných poukazov založených na č.l. 259 až 261 spisu a výdavkového pokladničného dokladu zo dňa 18.4.20005, spoločnosť Privatex Agro s.r.o. vyplatila žalobcovi v rade 2/ dňa 25.11.2004 sumu 759,- Sk, spoločnosť PREFERT-OSIVÁ s.r.o. vyplatila žalobcovi v rade 2/ dňa 18.4.2005 sumu 1.518,- Sk, dňa 6.4.2006 sumu 1.518,- Sk, dňa 2.4.2007 sumu 1.518,- Sk, dňa 8.12.2008 suma 1.518,- Sk, dňa 31.12.2009 suma 126,18 €, dňa 15.4.2010 suma 126,18 €, dňa 14.4.2011 suma 126,18 € a dňa 13.4.2012 suma 126,18 €a dňa 30.4.2013 (už s obchodným menom OSEVA Slovakia s.r.o.) sumu 126,18 €. Úhrady podľa správy pre adresáta na výdavkovom pokladničnom doklade zo dňa 18.4.2005, poštových peňažných poukazoch zo dňa: 6.4.2006, 8.12.2008, 31.12.2009, 15.4.2010, 14.4.2011, 13.4.2012 a 30.4.2013 boli realizované titulom nájomného za pôdu.

32. Ako vyplynulo z podania Slovenského pozemkového fondu zo dňa 7.6.2005 adresovaného žalobcovi v rade 2/ Slovenský pozemkový fond na žiadosť žalobcu v rade 2/ nevedel jednoznačne určiť nájomcu žalobcom v rade 2/ označených pozemkov nachádzajúcich sa v k.ú. K...

33. Z potvrdení vydaných spoločnosťou OSEVA, a.s. zo dňa 6.12.2018 adresovaných žalovaným v rade 1/ a 2/ vyplynulo, že spoločnosť OSEVA, a.s. má od roku 2003 v nájme orné pôdy vo vlastníctve žalovaných v rade 1/ a 2/, okrem iných i ornú pôdu evidovanú na LV č. XX pre k.ú Y. parcelu reg. „C“ parc. č. XXXX/XX.

34. Podľa , žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

35. Podľa § 1 ods. 1, 2 nariadenia č. 104/1946 Sb. n. SNR o vydávaní výmerov o vlastníctve pôdy, povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy môže ešte pred zaplatením prídelovej ceny vydávať prídelcom výmery o vlastníctve pôdy pridelenej im podľa nariadenia č. 104/1945 Sb. v znení nariadenia č. 64/1946 Sb. n. SNR. Výmer o vlastníctve pôdy je verejnou listinou dokazujúcou vlastnícke právo prídelcu k pridelenej pôdohospodárskej nehnuteľnosti, na základe ktorej príslušný knihovný súd urobí záznam vlastníckeho práva v prospech prídelcu bez podmienky dodatočného ospravedlnenia.

36. Majetok podliehajúci konfiškáci v zmysle nariadenia č. 104/1945 Sb. n. SNR sa rozhodnutím konfiškačnej komisie alebo Zboru povereníkov považoval za skonfiškovaný dňom 1.3.1945. Zápis konfiškácie v pozemkovej knihe nebol podmienkou nadobudnutia vlastníctva štátom. Zápis mal len deklaratórny účinok. Pre prideľovanie skonfiškovaného majetku platilo okrem iného nariadenie SNR č. n. SNR o vydávaní výmerov o vlastníctve pôdy. Podľa ustanovenia nariadenia č. 104/1946 Sb. n. SNR vydávať prídelcom výmery o vlastníctve pôdy bolo oprávnené Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy. Výmer bol definovaný ako verejná listina dokazujúca vlastnícke právo prídelcu k pridelenej pôdohospodárskej nehnuteľnosti, na základe ktorej príslušný knihovný súd urobil záznam vlastníckeho práva v prospech prídelcu bez podmienky dodatočného ospravedlnenia ( nariadenia). Z uvedeného potom možno vyvodiť, že ak výmer bol vydaný k tomu oprávneným subjektom (Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy) a obsahuje všetky podstatné náležitosti, má povahu verejnej listiny so všetkými z toho vyplývajúcimi právnymi dôsledkami. Ak výmer nebol vydaný na to kompetentným orgánom, prípadne v ňom chýbajú zákonom požadované náležitosti, nejde o listinu verejnú. Právnym následkom vady takejto listiny je skutočnosť, že listina povahu verejnej listiny nemá a teda nie je spôsobilá vyvolať účinky predpokladané v ustanovení nariadenia. V zmysle a mali okresné národné výbory právomoc vydávať prídelové listiny. Výmery o vlastníctve pôdy i prídelové listiny boli a

aj v súčasnej dobe sú dokladmi o vlastníctve prídelcov k prideleným nehnuteľnostiam a v zásade sú vkladuschopnými listinami pre zápis nadobudnutého vlastníctva do katastra nehnuteľností. Aby mohlo na ich základe dôjsť k zápisu vlastníckeho práva (teda aby mohli byť vkladuschopné so všetkými právnymi následkami), musia byť tieto listiny právne perfektné (rozsudok NS SR sp. zn. ).

37. Správnosť výmeru a jeho súlad s vtedy platnými predpismi už nie je možné v súčasnej dobe preskúmavať a takýto správny akt treba považovať za bezchybný, z ktorého súd musí vychádzať. Ani v prípade, ak by rozhodnutie vydané na to oprávneným orgánom vykazovalo vady, nemožno takéto rozhodnutie považovať za nulitný (neexistujúci) akt. Nulitným aktom možno označiť len akt, ktorý nebol vydaný na to kompetentným orgánom štátnej správy, teda nad jeho právomoc. Pokiaľ bolo rozhodnutie vydané v rámci právomoci príslušného orgánu, jeho zákonnosť je možné preskúmavať procesným postupom v rámci správneho súdnictva; nepodlieha však súdnemu prieskumu všeobecným súdom (rozsudok NS SR sp. zn. , zverejnený v časopise Zo súdnej praxe č. 44/2004, rozsudok NS SR sp. zn. zverejnený v časopise Zo súdnej praxe č. 40/2001, rozsudok NS SR sp. zn. z 27.11.2007, rozsudok NS SR sp. zn. ).

38. Podľa , vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa , , držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba. Držať možno veci, ako aj práva, ktoré pripúšťajú trvalý alebo opätovný výkon.

Podľa , vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

Podľa , , oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Do doby podľa odseku 1 sa započítava aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

39. Vydržanie je osobitný originárny spôsob nadobudnutia vlastníctva priamo zo zákona za súčasného splnenia zákonných podmienok:

- oprávnenosť držby po celú vydržaciu dobu,

- nepretržitosť držby počas celej vydržacej doby (ako neprerušovaný stav užívania veci 3 roky pri hnuteľných veciach a 10 rokov pri nehnuteľnostiach)

- spôsobilý predmet vydržania. Základom oprávnenej držby je faktické ovládanie veci, keď držiteľ má vec vo svojej moci, užíva ju, disponuje ňou. Tento faktický stav musí byť spojený s vôľou držiteľa s vecou nakladať ako s vlastnou, v dobrej viere, že držiteľovi táto vec aj skutočne patrí (bona fide). Pri zisťovaní toho, či je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec patrí, nemožno vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv a vnútorného presvedčenia držiteľa, ale musí byť posudzovaná z objektívneho hľadiska. Dobromyseľnosť je osobné presvedčenie držiteľa, že nekoná bezprávne, ak si cudziu vec prisvojuje. Ide o vnútorný psychický stav, ktorý sám o sebe nemôže byť priamo predmetom dokazovania. Na dobromyseľnosť nadobúdateľa v tom, že mu vec patrí, možno usudzovať iba z okolností (skutočností vonkajšieho sveta), prostredníctvom ktorých sa vnútorné presvedčenie manifestuje (prejavuje navonok), a z ktorých možno vyvodiť, že sa dôvodne považuje za vlastníka veci. Z hľadiska objektívneho posúdenia je potom dobromyseľnosť daná vtedy, ak držiteľ veci, pri zachovaní normálnej (bežnej) a náležitej opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti a povahu daného prípadu rozumne na každom subjekte požadovať, nemal alebo nemohol mať pochybnosti o tom, že mu vec, ktorú fakticky ovláda (užíva), patrí. Okolnosti svedčiace pre záver o existencii dobrej viery sa budú spravidla týkať právneho dôvodu (titulu) nadobudnutia veci a držiteľ preto v konaní bude musieť preukázať okolnosti svedčiace o poctivosti tohto právneho dôvodu nadobudnutia. Oprávnená držba nepredpokladá preukazovanie platného právneho dôvodu nadobudnutia vlastníctva veci, dokonca sa nemusí nevyhnutne opierať o existujúci právny dôvod, ale postačí, ak tu bol len domnelý právny dôvod, pri ktorom bol držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu taký právny dôvod svedčí a ktorý jeho vnútorné presvedčenie, že sa stal vlastníkom veci, dostatočne opodstatňuje. Dobromyseľnosť zaniká v okamihu, keď sa držiteľ zoznámil

so skutočnosťami, ktoré objektívne museli vyvolať pochybnosť o tom, že mu vec právom patrí. Pre zánik dobromyseľnosti a následné prerušenie plynutia vydržacej doby je rozhodujúca vedomosť držiteľa o takýchto skutočnostiach, nie len ich samotná existencia. Vzhľadom na zákonnú konštrukciu oprávnenej držby, keď ju nebude možné celkom úplne zistiť z úsudkov z nepriamych dôkazov, zákon zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku, že v pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

40. Dobromyseľnosť nadobúdateľa v to, že mu vec patrí, možno usudzovať iba z okolností, prostredníctvom ktorých sa vnútorné presvedčenie prejavuje navonok, a z ktorých možno vyvodiť, že sa dôvodne považuje za vlastníka veci. Z hľadiska objektívneho posúdenia je potom dobromyseľnosť daná vtedy, ak držiteľ veci, pri zachovaní bežnej a náležitej opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti a povahu daného prípadu rozumne na každom subjekte požadovať, nemal alebo nemohol mať pochybnosti o tom, že mu vec, ktorú fakticky ovláda (užíva), patrí.

41. Na základe vykonaného dokazovania súd vychádzajúc zo skutkových tvrdení strán sporu, prihliadnuc na nimi využité prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, vyhodnotením vykonaných dôkazov jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti, prihliadnuc na základné zásady civilného sporového konania, dospel k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby.

42. Súd svoj právny záver o nedôvodnosti podanej žaloby v prvom rade vyvodil z toho, že skutkové tvrdenie žalobcov v rade 1/ a 2/ ohľadne nehnuteľnosti tvoriacej predmet sporu, ktorú označili v podanej žalobe a toto označenie sa premietlo i do petitu žaloby, bolo nad všetku pochybnosť vyvrátené samotným geometrickým plánom, ktorý žalobcovia v rade 1/ a 2/ predložili spolu s podanou žalobou a v zmysle ktorého mienili definovať nehnuteľnosť tvoriacu predmet sporu, keď v zmysle predloženého geometrického plánu bola pôvodná výmerová parcela č. XXXX/XX roľa o výmere X ha XXXX mX nachádzajúca sa v k.ú. K. nad G. identifikovaná ako novovytvorená parcela reg. „C“ parc. č. XXXX/ XX orná pôda o výmere 1 ha XXXX mX nachádzajúca sa v k.ú. Y. evidovaná na LV č. XX pre k.ú. Y. vo vlastníctve žalovaných v rade 1/ a 2/, hoci podľa skutkového tvrdenia žalobcov v rade 1/ a 2/ a petitu žaloby, títo žiadali určiť vlastnícke právo k nehnuteľnosti označenej ako geometrickým plánom novovytvorená parcela reg. „C“ parc. č. 2677/56 nachádzajúca sa v k.ú. Virt, ktorej výmera však nekorešpondovala s výmerou podľa predloženého geometrického plánu. Preto, pokiaľ žalobcovia v rade 1/ a 2/ žiadali určiť vlastnícke právo k nehnuteľnosti - geometrickým plánom novovytvorenej parcele reg. „C“ parc. č. XXXX/XX orná pôda o výmere XXXX m2, takto podanú žalobu bolo potrebné zamietnuť z dôvodu, že takáto nehnuteľnosť ako novovytvorená parcela neexistuje.

43. Súd odhliadnuc od vyššie uvedeného nesprávneho uvedenia výmery nehnuteľnosti, vo vzťahu ku ktorej sa žalobcovia v rade 1/ a 2/ domáhali určenia vlastníckeho práva, vychádzajúc zo skutkového tvrdenia, že geometrickým plánom novovytvorená parcela predstavuje pôvodnú výmerovú parcelu, ktorá bola pridelená do vlastníctva právnym predchodcom žalobcov v rade 1/ a 2/ a toto skutkové tvrdenie zo strany žalovaných v rade 1/ a 2/ relevantne popreté nebolo, pričom toto skutkové tvrdenie bolo preukázané predloženým geometrickým plánom konštatuje, že predmetom sporu v danej veci bola určovacia žaloba v zmysle . V danom prípade súd naliehavý právny záujem žalobcov v rade 1/ a 2/ na určovacom petite považoval za daný, keď na strane žalobcov existuje stav právnej neistoty vo vzťahu k tvrdenej existencii práva a jedinou možnosťou žalobcov v rade 1/ a 2/ ako sa domôcť vlastníckeho práva a jeho zápisu v katastri nehnuteľností je určovacia žaloba, pretože len určovacia žaloba môže odstrániť stav právnej neistoty žalobcov vo vzťahu k vlastníckemu právu k nehnuteľnosti zapísanej v katastri nehnuteľností vo vlastníctve žalovaných v rade 1/ a 2/ (napr. rozsudok NS SR sp. zn. , zverejnený v časopise Zo súdnej praxe č. 3/2009).

44. Pokiaľ ide o aktívnu vecnú legitimácie žalobcov v rade 1/ a 2/, títo ju odvodzovali z rozhodnutí v dedičských konaniach, na základe ktorých nadobudli dedičstvo po svojich právnych predchodcoch (okrem iného i spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k.ú. K. nad G. evidovanej v J. č. XXX parc. č. XXXX/XX - roľa o výmere X,XXXX ha nadobudnutej na základe výmeru o vlastníctve pôdy č. XXXX/XX-XX/B zo dňa 16.4.1948). Súd preskúmaním rozhodnutí z dedičských konaní konštatuje, že aktívna vecná legitimácia žalobcov v rade 1/ a 2/ bola preukázaná, keď títo v rámci dedičských konaní po svojich právnych predchodcoch nadobudli spoluvlastnícky podiel k predmetnej nehnuteľnosti so spoluvlastníckym podielom každého zo žalobcov vo veľkosti 1/2 k celku. Pokiaľ ide o pasívnu vecnú legitimáciu žalovaných v rade 1/ a 2/, súd ju mal preukázanú výsledkami šetrenia správnych orgánov, keď neidentická výmerová parcela č. XXXX/XX roľa o výmere XXXXX m2

zanikla pod majetkovoprávne vysporiadanou parcelou reg. „C“ parc. č. XXXX/XX - orná pôda o výmere XXX.XXX m2, ktorá sa nachádza v k.ú. Y., je evidovaná na LV č. XX pre k.ú. Y. a jej podielovými spoluvlastníkmi súd žalovaní v rade 1/ a 2/. Vecná legitimácia strán sporu bola preukázaná aj geometrickým plánom, ktorý dali vyhotoviť žalobcovia v rade 1/ a 2/ za účelom vymedzenia rozsahu duplicitného vlastníctva. Ide o geometrický plán na vymedzenie rozsahu duplicitného vlastníctva vyhotovený A.. V. S. dňa 13.12.2017, na vymedzenie rozsahu duplicitného vlastníctva parc. č. 2677/56 dňa 13.12.2017, autorizačne overeným A.. V. S. dňa 13.12.2017, úradne overeného Okresným úradom F., katastrálny odbor dňa 3.1.2018 pod č. 1121/17, na základe ktorého bola vytvorená nová parcela v okrese F., obec Y., k.ú. Y., a to parcela C-KN č. XXXX/XX o výmere XX.XXX m2, ktorá vznikla odčlenením z pozemku parc. č. XXXX/XX o výmere XXX.XXX m2 a táto predstavuje pôvodnú výmerovú parcelu č. XXXX/XX roľa o výmere 1 ha 5175 m2 v k.ú. K. nad G..

45. Po ustálení vyššie uvedeného súd nasmeroval svoju pozornosť k vysporiadaniu sa s otázkou vzniku vlastníckeho práva právnych predchodcov žalobcov v rade 1/ a 2/ k pôvodnej výmerovej parcele č. XXXX/XX v pôvodnom k.ú. Radvaň nad Dunajom, ktorá v súčasnej dobe podľa vypracovaného geometrického plánu Ing. V. S. zo dňa 13.12.2017 tvorí novovytvorenú parcelu C-KN č. XXXX/XX o výmere XX.XXX m2, ktorá vznikla odčlenením z pozemku parc. č. XXXX/XX o výmere XXX.XXX m2. Vlastnícke právo k tejto nehnuteľnosti nadobudli právni predchodcovia žalobcov v rade 1/ a 2/ výmerom č. XXXX/XX-XX/B zo dňa XX.X.XXXX vydaným Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v L.. Predmetný výmer vydaný na to kompetentným orgánom (§ 1 ods. 1 nariadenia č. 104/1946 Sb. n. SNR) predstavuje vkladuschopnú listinu, ktorá tak po formálnej ako aj po obsahovej stránke spĺňa všetky zákonné podmienky a náležitosti (výmer bol vydaný na to kompetentným orgánom, je v ňom uvedené kto ho vydal, označenie právneho predpisu, podľa ktorého bol vydaný, akej veci sa týka, je datovaný, opatrený podpisom povereníka, obsahuje meno a priezvisko bývalého vlastníka, označenie osôb, v prospech ktorých sa vydáva, presné označenie nehnuteľností, ktorých sa týka a ďalšie podmienky, za ktorých sa uskutočňuje pridelenie nehnuteľností). Nadobudnutie vlastníckeho práva k tejto nehnuteľnosti preukazujú i listiny zabezpečené súdom zo Štátneho archívu Nitra, pracovisko Komárno, a to návrh prídelového plánu vyhotovený Miestnou roľníckou komisiou v K. nad G. dňa XX.X.XXXX, preskúmaným a potvrdeným Okresnou roľníckou komisiou v K. nad G. dňa XX.X.XXXX, preskúmaným a schváleným Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v L. dňa 15.4.1948, návrh prídelového plánu vyhotovený ONV-OP-odd. poz. reformy dňa 2.8.1954, preskúmaným a potvrdeným JRD v K. a H. dňa 11.10.1954, preskúmaným a schváleným KNV bez čitateľného dátumu, ako aj z konečného prídelového plánu vyhotoveného dňa 25.3.1958, z ktorých listín vyplynulo, že právnym predchodcom žalobcov v rade 1/ a 2/ bola výmerom pridelená nehnuteľnosť parcela č. 2677/16 - roľa o výmere 1,5175 ha nachádzajúca sa v k.ú. K. nad G. evidovaná v J. č. XXX, ktorá pôvodne patrila Y. K. a že túto nehnuteľnosť užívalo JRD, ktorého boli členom. Za nehnuteľnosti pridelené predmetným výmerom bola určená prídelová cena vo výške 5.047,- Kčs.

46. Vykonaným dokazovaním súd preskúmaním dôvodnosti skutkového tvrdenia žalovaných v rade 1/ a 2/ poukazujúceho na stratu vlastníckeho práva právnych predchodcov žalobcov k predmetnej nehnuteľnosti, preskúmajúc listinné dôkazné prostriedky zabezpečené v priebehu konania zo Štátneho archívu Nitra, pracovisko Komárno, resp. predložené stranami sporu, dospel k záveru, že právni predchodcovia žalobcov v rade 1/ a 2/ vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti nestratili, prídel im nebol odňatý, prídel nebol zrušený a ani sa ho nevzdali.

47. Zhrnúc vyššie uvedené právne závery vychádzajúc z výmeru o vlastníctve pôdy, návrhu prídelového plánu, konečného prídelového plánu, listiny vypracovanej Správou katastra Komárno č. F zo dňa 15.2.2016 (z ktorej súd zistil genézu právneho stavu pôvodnej výmerovej parcely č. XXXX/XX v k.ú. K. nad G.) teda možno jednoznačne a nad všetku pochybnosť dospieť k záveru, že právni predchodcovia žalobcov v rade 1/ a 2/ výmerom o vlastníctve pôdy č. XXXX/XX-XX/B zo dňa XX.X.XXXX nadobudli vlastnícke právo k nehnuteľnosti - pozemku parc. č. XXXX/XX - roľa o výmere XX.XXX m2, ktorá sa nachádzala v k.ú. K. nad G. a bola evidovaná v J. č. 421. Predmetná nehnuteľnosť však zanikla pod majetkovoprávne vysporiadanou parcelou registra C-KN č. XXXX/XX zapísanou na LV č. XX pre k.ú. Y..

48. Pokiaľ žalovaní v rade 1/ a 2/ odvodzovali svoje vlastnícke právo titulom zmluvy o bezodplatnom prevode vlastníctva k nehnuteľnostiam, ktorú uzavreli žalovaní v rade 1/ a 2/ ako nadobúdatelia so Slovenským pozemkovým fondom (správcom majetku Slovenskej republiky) ako prevodcom dňa 18.6.2003, súd konštatuje, že túto zmluvu v časti nehnuteľnosti o výmere 15.175 m2 (geometrickým

plánom novovytvorená parcela reg. „C“ parc. č. 2677/56) nemožno považovať za platný právny úkon, keďže táto nehnuteľnosť sa v teréne prekrýva s pôvodnou výmerou parcelou pridelenou právnym predchodcom žalobcov v rade 1/ a 2/ a títo (ani ich právni nástupcovia - žalobcovia v rade 1/ a 2/) vlastnícke právo k tejto nehnuteľnosti ku dňu uzavretia zmluvy o bezodplatnom prevode vlastníctva k nehnuteľnostiam zo dňa 18.6.2003 nestratili. Riadiac sa zásadou, že nikto nie je oprávnený previesť viac práv než mu patrí, súd konštatuje, že zmluva o bezodplatnom prevode vlastníctva k nehnuteľnostiam zo dňa 18.6.2003 je v časti spornej parcely od počiatku neplatným právnym úkonom a na jeho základe nevzniklo žalovaným v rade 1/ a 2/ vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti.

49. Za relevantnú a preukázanú však súd považoval obranu žalovaných v rade 1/ a 2/ poukazujúcu na nadobudnutie vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti vydržaním. V danom prípade žalovaní v rade 1/ a 2/ mohli dôvodne nadobudnúť presvedčenie, že im sporná nehnuteľnosť patrí momentom, kedy bolo ich vlastnícke právo zavkladované do katastra nehnuteľností, keďže vlastnícke právo k nehnuteľnosti sa nadobúda až týmto momentom. Vychádzajúc z LV č. XX pre k.ú. Y. a z predloženej zmluvy o bezodplatnom prevode vlastníctva k nehnuteľnostiam zo dňa 18.6.2003 mal súd jednoznačne preukázané, že vlastnícke právo žalovaných v rade 1/ a 2/ k spornej nehnuteľnosti bolo do katastra nehnuteľnosti zapísané pod V-2021/2003 dňa 1.8.2003, teda týmto momentom mohli žalovaní v rade 1/ a 2/ dospieť k oprávnenému presvedčeniu o tom, že im sporná nehnuteľnosť patrí a považovať sa za jej vlastníka (najmä pri vedomosti o tom, že nadobudli nehnuteľnosť od Slovenskej republiky, čo v nich mohlo oprávnene vyvolať vyššiu mieru presvedčenia o tom, že nehnuteľnosť nadobúdajú od jej vlastníka, keďže SR mala v čase uzavretia zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam predmetnú nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXX pre k.ú. K. nad G.). Nakladanie s predmetnou nehnuteľnosťou preukázali žalovaní v rade 1/ a 2/ predložením potvrdení vystavených obchodnou spoločnosťou OSEVA, a.s., zo dňa 6.12.2018, ktorá v potvrdeniach konštatovala, že nehnuteľnosť (parc. reg. „C“ parc. č. 2677/37 - orná pôda evidovaná na LV č. XX pre k.ú. Y.) užíva ako nájomca od roku 2003 a tiež nájomnými zmluvami. Pokiaľ žalobcovia v rade 1/ a 2/ učinili skutkové tvrdenie o tom, že vyznačením spochybnenia hodnovernosti údajov v katastri nehnuteľností na LV č. 52 pre k.ú. Y. možno konštatovať zánik dobromyseľnosti u žalovaných v rade 1/ a 2/ vo vzťahu k užívaniu predmetnej nehnuteľnosti, súd toto skutkové tvrdenie žalobcov v rade 1/ a 2/ považoval za nepreukázané, pričom žalovaní v rade 1/ a 2/ toto skutkové tvrdenie žalobcov v rade 1/ a 2/ popierali. Žalobcovia v rade 1/ a 2/ ničím nepreukázali a tomto smere nenavrhli žiadne prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, ktorými by preukázali, že v súvislosti so zápisom poznámky o spochybnení hodnovernosti údajov v katastri nehnuteľností sa do povedomia žalovaných v rade 1/ a 2/ dostali také skutočnosti, ktoré u nich objektívne museli vyvolať pochybnosť o tom, či im predmetná nehnuteľnosť (časť parcely reg. „C“ parc. č. 2677/37 v k.ú. Y. definovaná predloženým geometrickým plánom ako parc. reg. „C“ parc. č. XXXX/XX v k.ú. Y.) právom patrí. Samotný zápis poznámky o spochybnení hodnovernosti údajov pod P-367/2013 zo dňa 3.4.2013 súd nepovažoval za dôkaz o tom, že v súvislosti so zápisom tejto poznámky by boli žalovaní v rade 1/ a 2/ informovaní o tom, že existuje dvojité evidovanie vlastníckych vzťahov k totožnej nehnuteľnosti a to v prospech žalobcov v rade 1/ a 2/ i v prospech žalovaných v rade 1/ a 2/. I samotný žalobca v rade 2/ v priebehu konania potvrdil, že otázku duplicitného vlastníctva začal riešiť až po tom, ako od neho spoločnosť OSEVA Slovakia s.r.o. začala vyžadovať, aby bol v katastri nehnuteľností evidovaný ako vlastník, čo bolo v roku 2014, konkrétne listom zo dňa 28.4.2014 založeným v prílohovej obálke. Súd tiež poukazuje na obsah oznámenia Okresného úradu Komárno, katastrálny odbor sp. zn. zo dňa 15.2.2016 (listina založená na č.l. 18 a 19 spisu), z ktorého vyplynulo, že i samotný správny orgán až identifikáciou parciel č. F. zo dňa X.X.XXXX zistil, že neidentická parcela č. 2677/16 roľa o výmere 15.175 m2 v k.ú. Radvaň nad Dunajom zanikla pod majetkovoprávne usporiadanou parcelou reg. C-KN parc. č. XXXX/XX nachádzajúcou sa v k.ú. Y. evidovanou na LV č. XX pre k.ú. Y., keď z uvedeného podania síce vyplynulo, že na LV č. XX pre k.ú. Y. bola na základe listiny zn. P-XXX/XXXX zo dňa X.X.XXXX zapísaná poznámka o spochybnení hodnovernosti údajov katastra na základe zisteného dvojitého evidovania vlastníckych vzťahov, avšak táto sa týkala na jednej strane parcely reg. „C“ parc. č. 2677/37 v k.ú. Y. evidovanej na LV č. XX pre k.ú. Y. a na druhej strane parcely reg. „E“ parc. č. XXXX/ XX v k.ú. K. nad G. evidovanej na LV č. XXX pre k.ú. K. nad G., parcely reg. „E“ parc. č. XXXX/XX v k.ú. K. nad G. evidovanej na LV č. XXXX pre k.ú. K. nad G. a parcely reg. „E“ parc. č. XXXX/XX v k.ú. K. nad G. evidovanej na LV č. XXXX pre k.ú. K. nad G.. V zmysle ustanovení platné právo predpokladá nepretržitosť oprávnenej držby počas celého zákonom stanoveného obdobia, čo je v prípade nehnuteľnosti obdobie 10 rokov. V danom prípade moment začatia plynutia doby oprávnenej držby možno datovať dňom 1.8.2003, kedy boli žalovaní v rade 1/ a 2/ zapísaní do katastra nehnuteľností ako vlastníci predmetnej nehnuteľnosti, pričom k uplynutiu zákonom stanovenej lehoty pre nadobudnutie

vlastníckeho práva vydržaním došlo dňa 1.8.2013. Z uvedeného potom možno jednoznačne ustáliť, že na strane žalovaných v rade 1/ a 2/ dňa 2.8.2013 uplynula zákonom stanovená doba 10 rokov nepretržitej oprávnenej držby potrebná pre nadobudnutie vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti vydržaním.

50. Pokiaľ žalovaní v rade 1/ a 2/ poukazovali na nálezy Ústavného súdu SR (sp. zn. zo 16.3.2016 a sp. zn. zo dňa 3.5.2017) súd konštatuje, že v zmysle uvedených nálezov ak sa dostávajú do vzájomnej kolízie ústavné hodnoty - princíp dobrej viery ďalšieho nadobúdateľa a princíp ochrany vlastníckeho práva pôvodného vlastníka, pokiaľ nemožno zachovať maximum z obidvoch základných práv, treba prihliadnuť na princíp všeobecnej spravodlivosti, keď je nutné zvažovať všeobecné súvislosti tohto typu kolízie základných práv, ako aj individuálne okolnosti konkrétneho rozhodovaného prípadu. Vyššie riziko má niesť nedbalý vlastník než nadobúdateľ v dobrej viere, pretože tento nie je schopný sa nijako dozvedieť o tom, ako vec opustila vlastníkovu sféru a dostala sa na list vlastníctva prevodcu po zákonom určenom správnom (katastrálnom) konaní. Právny názor Ústavného súdu SR ustálený v spomenutých nálezoch možno použiť i na tento prípad, keď do kolízie sa v tejto veci dostal princíp ochrany vlastníckeho práva žalobcov v rade 1/ a 2/ ako právnych nástupcov pôvodných výmerových vlastníkov, ktorých vlastnícke právo však nebolo zaevidované ani v pozemkovej knihe a ani v katastri nehnuteľností (nehnuteľnosť parcela č. XXXX/XX roľa o výmere 1 ha 5175 m2 nebola identifikovaná a žiaden list vlastníctva k tejto parcele založený nebol) a princíp ochrany dobrej viery žalovaných v rade 1/ a 2/, ktorí totožnú nehnuteľnosť (ktorá bola evidovaná aj na LV č. XXX pre k.ú. K. a predstavovala časť parc. reg. „M.“ parc. č. XXXX/XX - orná pôda o výmere XXX.XXX m2 evidovanej vo vlastníctve Slovenskej republiky) nadobudli zmluvou od nevlastníka a ich vlastnícke právo bolo do katastra nehnuteľností zapísané dňa X.X.XXXX. V danom prípade keďže totožná nehnuteľnosť jednak ako výmerová parcela č. XXXX/XX roľa o výmere XX.XXX m2 je však i duplicitne evidovaná ako časť parcely reg. „C“ parc. č. 2677/37 evidovanej na LV č. XX pre k.ú. Y., možno hovoriť o kolízii dvoch vyššie spomínaných ústavných princípov (princípu ochrany vlastníckeho práva a princíp ochrany dobrej viery, keďže žalovaní v rade 1/ a 2/ nadobudli spornú nehnuteľnosť na základe neplatného právneho úkonu od nevlastníka). V danom prípade nemožno zachovať maximum z oboch týchto práv, pretože výsledkom tohto sporu má byť rozhodnutie o tom, kto je a kto nie je vlastníkom nehnuteľnosti, pričom zachovanie vlastníckeho práva oboch strán sporu k predmetnej nehnuteľnosti nie je možné. V danom prípade žalobcovia v rade 1/ a 2/ relevantne nepopreli skutkové tvrdenie žalovaných v rade 1/ a 2/, že v čase uzatvárania zmluvy o bezodplatnom prevode vlastníckeho práva so Slovenským pozemkovým fondom ako správcom nehnuteľností vo vlastníctve štátu robili tento právny úkon s dôverou v skutkový stav prezentovaný im druhou stranou (t.j., že nehnuteľnosť, ktorá bola predmetom prevodu je evidovaná v katastri nehnuteľností na LV č. XXX pre k.ú. K. vo výlučnom vlastníctve Slovenskej republiky). Tomuto zodpovedal zápis v katastri nehnuteľností a tento prezentovaný skutkový stav bol následne potvrdený v správnom konaní príslušným správnym orgánom, ktorý na základe uzavretej zmluvy a podaného návrhu na vklad vlastníckeho práva v prospech žalovaných v rade 1/ a 2/ návrhu vyhovel a vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v zmysle uzavretej zmluvy povolil. Právny názor Ústavného súdu SR prezentovaný v spomínaných nálezoch prebral do svojho rozhodnutia i Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. zo dňa 31.10.2019, ktorý uviedol, že ochranu skutočného vlastníka zaručovanú zásadou „nikto nemôže previesť viac práv, než má sám“ možno prelomiť ochranou dobrej viery nadobúdateľa len celkom výnimočne, pokiaľ je nad akúkoľvek pochybnosť zrejmé, že nadobúdateľ je dobromyseľný, že vec riadne podľa práva nadobudol. O dobrú vieru ide vtedy, ak nadobúdateľ nehnuteľnosti ani pri vynaložení potrebnej opatrnosti, ktorú možno od neho s ohľadom na okolnosti a povahu prípadu požadovať, nemal, prípadne nemohol mať z pohľadu priemerne obozretného jedinca dôvodné pochybnosti o tom, že v skutočnosti subjektu, ktorý je ako nositeľ určitého práva zapísaný v katastri nehnuteľností, takéto právo nesvedčí. Súd zvážiac všetky osobitosti daného prípadu vychádzajúc zo záverov vyššie uvedených nálezov Ústavného súdu SR a uznesenia Najvyššieho súdu SR, v zmysle ktorých má vyššiu mieru rizika niesť nedbalý vlastník než nadobúdateľ v dobrej viere, dospel k záveru, že žalovaní v rade 1/ a 2/ ani pri vynaložení maximálnej opatrnosti nemohli nadobudnúť dôvodnú pochybnosť o tom, že k nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom prevodu na základe zmluvy o bezodplatnom prevode vlastníctva k nehnuteľnostiam zo dňa 18.6.2003, vlastnícke právo Slovenskej republike nesvedčí, hoci toto bolo evidované na LV č. XXX pre k.ú. K. nad G.. Nakoľko vlastnícke právo právnych predchodcov žalobcov v rade 1/ a 2/ sa nikdy neodrazilo zmenou zápisu v pozemkovej knihe, právna predchodkyňa žalobcov v rade 1/ a 2/ a ani samotní žalobcovia v rade 1/ a 2/ do dňa 18.6.2003 nepredložili výmer o vlastníctve pôdy príslušnému správnemu orgánu za účelom zápisu vlastníckeho práva a založenia listu vlastníctva, žalovaní v rade 1/ a 2/ sa nemali ako dozvedieť o existencii výmeru o vlastníctve pôdy svedčiaceho

o vlastníckom práve k nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom prevodu, v prospech inej osoby než v katastri nehnuteľností evidovaného vlastníka, ktorým bola Slovenská republika. Preto na ich strane treba konštatovať dobrú vieru o nadobudnutí a oprávnenosti držby predmetnej nehnuteľnosti, čo zo strany žalobcov v rade 1/ a 2/ relevantne popreté ani nebolo. V tom smere, že právna predchodkyňa žalobcov v rade 1/ a 2/, prípadne žalobcovia v rade 1/ a 2/ si vo vzťahu k výmerom nadobudnutej nehnuteľnosti nedali svoje vlastnícke právo evidovať v katastri nehnuteľností treba považovať za nedbalosť vo vzťahu k svojmu vlastníctvu. Pokiaľ by totiž žalobcovia v rade 1/ a 2/, prípadne ich právna predchodkyňa konali a správali sa ako dbalí vlastníci a učinili by všetky právne kroky k tomu, aby si vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti dali zapísať (keď v zmysle právneho poriadku SR sa vlastnícke právo k nehnuteľnostiam eviduje v katastri nehnuteľností), ich konanie by bolo možné vyhodnotiť ako dbalé vlastníctvo, ktoré by vylučovalo možnosť Slovenskej republiky disponovať s predmetnou nehnuteľnosťou a vlastnícke právo k nej previesť na žalovaných v rade 1/ a 2/. Na tento právny názor súdu nemá žiaden vplyv žalobcami preukázaná skutočnosť, že žalobcovia v rade 1/ a 2/ (resp. ich právna predchodkyňa) predmetnú nehnuteľnosť prenajímali, nakoľko i žalovaní v rade 1/ a 2/ preukázali, že po zápise ich vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností s predmetnou nehnuteľnosťou nakladali a túto prenajímali. Súd v tomto smere považuje za vysoko pravdepodobné, že predmetnú nehnuteľnosť si od oboch strán sporu prenajímal v rovnakom období rovnaký nájomca nevediac o tom, že ide o totožnú nehnuteľnosť, ktorá ale bola v nájomnom vzťahu označená rozdielne (jednak ako parcela č. X677/16 roľa o výmere 15.175 mX nachádzajúca sa v k.ú. K. nad G. a jednak ako parcela reg. „M.“ parc. č. XXXX/XX orná pôda o výmere XXX.XXX m2 nachádzajúca sa v k.ú. Y. evidovaná na LV č. XX pre k.ú. Y.). V danom prípade ani preukázanie vzniku a existencie nájomného vzťahu a ani preukázanie úhrady nájomného žalobcovi v rade 2/ nemožno vyhodnotiť ako preukázanie dbalého vlastníctva, nakoľko v rovnakom období bola totožná nehnuteľnosť evidovaná v katastri nehnuteľností vo vlastníctve žalovaných v rade 1/ a 2/ v nájme tretej osoby a táto existenciu nájomného vzťahu a jeho trvania od roku 2003 až do súčasnosti potvrdila.

51. S ohľadom na vyššie uvedené súd vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania odkazujúc na vyjadrený právny názor dospel k záveru, že žalovaným v rade 1/ a 2/ svedčí vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti, keď toto nadobudli vydržaním ku dňu 2.8.2013, pričom zároveň žalovaných v rade 1/ a 2/ súd vyhlásil za nadobúdateľov v dobrej viere, ktorým v tomto prípade po preskúmaní individuálnych okolností tohto prípadu priznal vyššiu mieru ochrany než pôvodným vlastníkom. Preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a podanú žalobu zamietol bez toho, aby vyhovel návrhu právneho zástupcu žalobcov v rade 1/ a 2/ na doplnenie dokazovania výsluchom geodeta, ktorý vypracoval geometrický plán a výsluchom osoby, ktorá ho osvedčila a tiež návrhu na doplnenie dokazovania vypracovaním kontrolného geometrického plánu, nakoľko doplnenie dokazovania v navrhnutom rozsahu považoval za nadbytočné a neúčelné, keďže skutočnosti vyplývajúce z predloženého geometrického plánu žalovaní v rade 1/ a 2/ nepopierali a nespochybňovali.

52. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

53. O nároku na náhradu trov prvoinštančného konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1CSP, keď žalovaní v rade 1/ a 2/ boli s ohľadom na výsledok konania v spore plne úspešnou stranou. O výške priznanej náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku vyšší súdny úradník tunajšieho súdu osobitným uznesením ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou Okresného súdu Komárno na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozsudku vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).