Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_25Co-54-2024.pdf
PDF · 84.71 KB
Case nature
Subarea
25Co/54/2024
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Vackovej a členiek senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Márie Malíkovej v právnej veci žalobcu: Nemzeti Útdíjfizetési Szolgáltató Zrt., so sídlom Váci út 45/B, 1137 Budapešť, Maďarsko, IČ: 01-10-043108, zastúpeného: PETKOV & Co s.r.o., so sídlom Šoltésovej 7325/14, 811 08 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 50 430 742, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX C. XX, o zaplatenie sumy 96,44 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 26. júna 2024 pod č.k. 12C/56/2024-51, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom III. výroku týkajúcom sa trov konania m e n í tak, že žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
Žalobca má nárok voči žalovanému na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1.1. Súd prvej inštancie uznesením konanie zastavil (I. výrok), vrátil žalobcovi súdny poplatok vo výške 6,50 eura prostredníctvom: Slovenská pošta, a.s., po právoplatnosti uznesenia (II. výrok) a žalovanému nepriznal náhradu trov konania voči žalobcovi (III. výrok). Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 144, § 145 ods. 1, § 146 ods. 1, § 256 ods. 1, 2, § 257, § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku (ďalej CSP), § 11 ods. 3, 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch. 1.2. Uviedol, že žalobca sa podanou žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 27.03.2024 v upomínacom konaní domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 96,44 eura s príslušenstvom. Vo veci bol dňa 24.04.2024 vydaný platobný rozkaz sp.zn. 19Up/735/2024, proti ktorému podal žalovaný odpor, kde uviedol, že riadne a včas zaplatil sumu 168,95 eura dňa 07.03.2024. Vec bola postúpená Okresnému súdu Nitra na prejednanie ako súdu vecne a miestne príslušnému. Pred začatím pojednávania doručil žalobca späťvzatie žaloby dňa 07.06.2024 s tým, že žalovaný poukázal na účet žalobcu peňažné plnenie v zmysle platobného rozkazu, a to dňa 04.06.2024 v sume 213,27 eura. Vzhľadom na vyjadrenie žalobcu v zmysle § 144 a § 145 CSP konanie zastavil. Súhlas žalovaného so späťvzatím žaloby nebol potrebný, nakoľko došlo k späťvzatiu žaloby skôr ako sa začalo pojednávanie. O vrátení súdneho poplatku kráteného o sumu 10 eur rozhodol podľa § 11 ods. 3, 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch. 1.3. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na § 256 ods. 1 CSP, keďže žalobca procesne zavinil zastavenie konania tak, že žalovanému nepriznal náhradu trov konania, pretože mu žiadne nevznikli. Uviedol, že ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, aj na strane žalovaného. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie vyjadrená v § 256 CSP znamená, že trovy je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli. Pojem "procesné zavinenie" sa posudzuje výlučne
z procesného hľadiska. Zásada procesnej zodpovednosti je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí sporu. V danom prípade žalobca zobral žalobu späť, avšak súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný dlžnú sumu už zaplatil skôr, ako bol podaný návrh na súd. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný bol výzvou zo dňa 03.11.2023 vyzývaný na zaplatenie dlžnej sumy 168,95 eura, predžalobnou výzvou zo dňa 29.02.2024 bol vyzývaný na zaplatenie dlžnej sumy. Žalovaný sumu 168,95 eura zaplatil dňa 07.03.2024 ako vyplýva z predloženého výpisu z účtu a až po zaplatení dlžnej sumy podal žalobca návrh na súd dňa 27.03.2024. Žalobca tak zavinil zastavenie konania, pretože vzal žalobu späť. Žalovaný v tomto spore procesne nezavinil zastavenie konania, pretože v tomto súdnom konaní splnil to, čo od neho žalobca požadoval ešte pred podaním návrhu na súd. Žalobca neuviedol v prejednávanej veci nijaké zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým by bolo potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť s poukazom na ustanovenie § 257 CSP.
2.1. Žalobca podal v zákonnej lehote odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie v časti jeho III. výroku, ktorým rozhodol o tom, že žalovanému náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznáva. Dôvodil ustanoveniami § 365 ods. 1 písm. a), b), f) a h) CSP. Navrhol napadnuté uznesenie zmeniť a priznať mu voči žalovanému nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie v rozsahu 100 %. 2.2. Namietal, že výrok o trovách je vecne nesprávny a nezákonný a je výsledkom nesprávneho procesného postupu súdu, ktorý mu nedal možnosť vyjadriť sa k výpisu z účtu žalovaného, ktorý mu nebol doručený. Zastavenie konania procesne zavinil žalovaný, keďže dlh, ktorý bol predmetom sporu, plnil na bankový účet až dňa 04.06.2024. Platbu vo výške 168,95 eura eviduje, avšak táto prislúcha k inému dlhu, ktorý nie je predmetom tohto sporu. Poukázal na veci, ktoré eviduje voči žalovanému s odlišnými ID a variabilnými symbolmi.
3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.
4. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 355 ods. 2, § 359, § 362 ods. 1 CSP), a zistení, že spĺňa náležitosti ustanovenia § 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), vec prejednal. Dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné, a preto uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom III. výroku týkajúcom sa trov konania podľa § 388 CSP zmenil, pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
5. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
6. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
7. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
8.1. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie vyjadrená v ustanovení § 256 CSP znamená, že trovy je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli. Pojem procesné zavinenie sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska. Zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. K zastaveniu konania môže dôjsť napríklad z dôvodu späťvzatia žaloby, z dôvodu neodstrániteľného nedostatku podmienky konania, z dôvodu odstrániteľného nedostatku podmienky konania, ktorý sa nepodarilo odstrániť a podobne. 8.2. Podľa Ústavného súdu SR sp.zn. I. ÚS 196/09, zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Pri zastavení konania je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či, a pokiaľ áno, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska zastavenie konania zavinil. Kritérium procesného zavinenia potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala, a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené. Ak nie je preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre
možné nachádzať súvislosť, a teda ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu). Inými slovami, použitý termín "zavinenie" nemožno interpretovať - čo zodpovedá aj ustálenej judikatúre - v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie účastníka konania (teda aj jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí návrhu).
9. Odvolací súd posudzujúc uznesenie v napadnutej časti týkajúcej sa trov konania z hľadiska súdom prvej inštancie zisteného skutkového stavu, citovaných zákonných ustanovení a odvolacích dôvodov zisťoval naplnenie materiálnej stránky miery procesného zavinenia jednotlivých strán konania. V súvislosti so zisťovaním otázky procesnej miery zavinenia nie je prípustné, aby súd pri skúmaní tejto otázky zasahoval do meritórneho prieskumu veci, avšak je povinnosťou súdu v danom kontexte zistiť a posúdiť všetky (v procesnom meradle) relevantné okolnosti vo vzťahu ku konaniu žalovaného, ako osoby, ktorá mala svojím konaním po podaní žaloby zapríčiniť dodatočné odpadnutie predmetu sporu. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp.zn. II. ÚS 157/2019, v ktorom deklaroval, že "v rámci interpretácie ustanovenia § 256 CSP v zásade platí, že pokiaľ navrhovateľ zoberie svoj návrh späť, zastavenie konania zavinil a je preto povinný uhradiť odporcovi trovy konania (napr. Najvyšší súd SR sp.zn. 5 MCdo 12/2008), ibaže by bolo preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky (napr. v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp.zn. 7 MCdo 4/2010). Predpokladom pri ustálení si otázky zavinenia na zastavení konania pri späťvzatí žaloby druhou stranou (žalovaným) je skutkový stav predstavujúci situáciu, keď po začatí sporu žalovaný splní (žalobou tvrdenú) povinnosť, uzná tým dôvodnosť podanej žaloby (z procesného hľadiska), a vyvolá tým na strane žalobcu nevyhnutnosť späťvzatia podanej žaloby ešte pred vydaním samotného meritórneho rozhodnutia (keď je nesporné, že by ďalšie konanie viedlo k zamietnutiu jeho žaloby z dôvodu zániku záväzku žalovaného jeho splnením). Inými slovami, ide o situáciu, v ktorej po začatí konania ešte pred meritórnym rozhodnutím súdu o dôvodnosti podanej žaloby žalovaný koná v súlade s názorom žalobcu (vyjadreným v žalobe) a svojím konaním potvrdí existenciu žalovanej povinnosti jej dobrovoľným splnením (napr. Ústavný súd Českej republiky, sp.zn. I. ÚS 2899/2010 z 8. marca 2011).
10.1. Súd prvej inštancie prvým výrokom z dôvodu späťvzatia žaloby zastavil konanie, vrátil žalobcovi súdny poplatok vo výške 6,50 eura a tretím, napadnutým výrokom, žalovanému nepriznal náhradu trov konania voči žalobcovi. Dôvodil tým, že žalobca procesne zavinil zastavenie konania pretože vzal žalobu späť a žalovaný procesne nezavinil zastavenie konania, pretože splnil to, čo od neho žalobca požadoval ešte pred podaním návrhu na súd, avšak mu náhradu trov nepriznal, pretože mu žiadne nevznikli. 10.2. Žalobca doručil dňa 27.03.2024 upomínaciemu súdu (Okresný súd Banská Bystrica) žalobu, ktorá bola postúpená Okresnému súdu Nitra dňa 27.05.2024 ako súdu príslušnému na jej prejednanie. Podanou žalobou sa domáhal zaplatenia tam uvedenej sumy ako pohľadávky vzniknutej z titulu neoprávneného použitia spoplatnenej cesty na území Maďarska dňa 23.07.2023 voči žalovanému. K žalobe okrem iného pripojil výzvu na zaplatenie sankčného poplatku (ID č. 12301317072, variabilný symbol 647454072) zo dňa 03.11.2023 a predžalobnú výzvu zo dňa 29.02.2024. Upomínací súd vydal dňa 25.04.2024 pod č.k. 19Up/735/2024-9 platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný v zákonnej lehote odpor dôvodiac, že žalovanú sumu riadne a včas zaplatil dňa 07.03.2024, k čomu ako dôkaz priložil výpis z účtu, kde uviedol ako variabilný symbol č. 642454687. Žalobca v návrhu na pokračovanie v konaní a vyjadrení k odporu uviedol, že voči žalovanému evidoval viaceré dlhy, jedným z nich je aj dlh vedený pod ID č. 12301271687 (VS 642454687) a predložené potvrdenie o platbe svedčí o tom, že žalovaný plnil žalobcovi práve tento dlh. Predmetom konania je však jeho iný dlh, ktorý dovtedy nebol žalovaným splnený. Dňa 07.06.2024 bolo súdu prvej inštancie po postúpení veci doručené späťvzatie žaloby z dôvodu poukázania peňažného plnenia žalovaným dňa 04.06.2024, k čomu predložil potvrdenie o prijatí uvedenej platby vo výške 213,27 eura (VS 647454072). Následne súd prvej inštancie rozhodol uznesením, ktoré je v jeho III. výroku týkajúcom sa trov konania predmetom prieskumu odvolacím súdom.
11. Odvolací súd dospel k záveru, že zodpovednosť na zastavení konania je potrebné pričítať žalovanému. Za rozhodujúce považoval skutočnosť, že k späťvzatiu žaloby došlo z dôvodu zaplateniu žalovanej sumy žalovaným až po podaní žaloby. Žaloba bola podaná na upomínací súd dňa 27.03.2024 a žalovaný svoju pohľadávku zaplatil dňa 04.06.2024 (VS 647454072), z ktorého dôvodu došlo k späťvzatiu žaloby. K uhradeniu tak došlo až po podaní žaloby, nie ako nesprávne konštatoval súd prvej inštancie, že k úhrade došlo už dňa 07.03.2024, ešte pred podaním žaloby. Je pravdou, že k úhrade v tento deň došlo, podľa výpisu z účtu žalovaného však išlo o iný dlh voči žalobcovi (VS
642454687). Žalovaný tak plnil svoj dlh v príčinnej súvislosti s podanou žalobou a preto zavinenie na zastavení konania nesie práve on, a nie žalobca, ktorý podal späťvzatie žaloby ako dôsledok zaplatenia dlhu žalovaným. Späťvzatie žaloby preto bolo odôvodnené neskorším správaním sa žalovaného, ktorý sa zachoval v zmysle žalobnej požiadavky.
12. S poukazom na vyššie uvedené dôvody, nezistiac dôvodnosť aplikácie ustanovenia § 257 CSP, odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP v napadnutom III. výroku o trovách konania zmenil tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
13. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol s poukazom na ustanovenia § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na ich náhradu v rozsahu 100 %, pričom o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom podľa § 262 ods. 2 CSP.
Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).