Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Co/38/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia senátu: JUDr. Darina Kuchtová a JUDr. Zuzana Kučerová, v spore žalobkyne: F. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. 3, I., zastúpená Futej & Partners s.r.o., Radlinského 2, Bratislava proti žalovanému: Slovenská republika zastúpená Národnou bankou Slovenska, so sídlom Imricha Karvaša 1, Bratislava, o náhradu škody vo výške 9.293,13 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. -527, zo dňa 04.02.2015, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. - 527 zo dňa 04.02.2015 vo výroku, ktorým žalobu zamietol p o t v r d z u j e. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobkyni v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala zaplatenia náhrady škody vo výške 9.293,13 eur s 9,25% úrokom z omeškania od 19.4.2011 do zaplatenia, z titulu náhrady škody nesprávnym úradným postupom Národnej banky Slovenska, podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (ďalej len "").

2. Žalobkyňa nárok odôvodnila tým, že ako člen družstva vložila peňažné prostriedky do družstva PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE (ďalej len "Družstvo"), ktoré na základe verejnej ponuky majetkových hodnôt v rámci Prospektu investície schváleného Národnou bankou Slovenska (ďalej len "NBS") zhromažďovalo peňažné prostriedky od svojich členov a zabezpečovalo ich zhodnocovanie podľa o cenných papieroch a investičných službách (ďalej len ""), a to prostredníctvom spoločnosti CAPITAL INVEST, o.c.p., a.s. (ďalej len "obchodník s cennými papiermi"). Družstvo uzatvorilo s obchodníkom s cennými papiermi Zmluvu o správe portfólia cenných papierov (ďalej len "zmluva"), podľa ktorej miera zhodnotenia peňažných prostriedkov vložených žalobkyňou do Družstva mala byť v súlade s Prospektom investície 8% p.a.. Nad činnosťou Družstva, ako vyhlasovateľom verejnej ponuky majetkových hodnôt a nad činnosťou obchodníka s cennými papiermi mala zákonnú právomoc vykonávať dohľad NBS v zmysle a nasl. , kompetencie vyplývajú zo o Národnej banke Slovenska a o dohľade nad finančným trhom. Po ukončení svojej činnosti pre Družstvo ku dňu 30.04.2010, obchodník s cennými papiermi Družstvu neodovzdal žiadne portfólio cenných papierov, ani zverené peňažné prostriedky. Družstvo tak nedisponovalo prostriedkami na výplatu žalobkyňou zverených prostriedkov, vrátane ich zhodnotenia. Žalobkyne konaním obchodníka s cennými papiermi, v spojení s jeho činnosťou pre Družstvo vznikla škoda, nakoľko jej majetok sa zmenšil o sumu do Družstva vložených a nevrátených finančných prostriedkov. Za vznik tejto škody zodpovedal žalovaný v dôsledku nesprávneho úradného postupu pri výkone dohľadu nad činnosťou obchodníka s cennými papiermi pri činnosti Družstva. Po

zistení závažných a podstatných nedostatkov v činnosti obchodníka s cennými papiermi NBS neurobila riadne a včas úkony potrebné na nápravu nedostatkov, ani na ich zamedzenie do budúcnosti, pričom z charakteru zistených porušení musela vedieť, že nedostatky v činnosti obchodníka s cennými papiermi zasahujú do práv a právom chránených záujmov Družstva vo vzťahu k jeho záväzkom voči členom, ktorí mu zverili prostriedky na ich zhodnotenie. NBS nezasiahla včas a účinne voči obchodníkovi s cennými papiermi, aj keď o problémoch Družstva bola informovaná a zbytočnými prieťahmi spôsobila, že obchodník s cennými papiermi mohol pokračovať v protiprávnom konaní na ujmu Družstva a tretích osôb, vrátane žalobkyne až do 01.03.2011, kedy NBS odobrala obchodníkovi s cennými papiermi povolenie na poskytovanie investičných služieb. NBS nereagovala na list Družstva zo dňa 24.6.2010, ktorým Družstvo podalo podľa zákona Bankovej rade podnet na vyhlásenie obchodníka s cennými papiermi za neschopného plniť záväzky voči klientom a NBS spôsobila, že Družstvo si nemohlo uplatniť nárok na náhradu za nedostupný klientsky majetok zverený žalobkyňou obchodníkovi s cennými papiermi u garančného fondu investícii a tak uspokojiť následne nároky svojich členov. NBS zbytočnými prieťahmi, resp. svojou nečinnosťou spôsobila, že neprijala v konaní voči obchodníkovi s cennými papiermi vhodné opatrenia (sankcie), ktorými by zabezpečila, že obchodník s cennými papiermi by nemohol nakladať so svojim majetkom inak, než za účelom uspokojenia pohľadávky žalobkyne, resp. tretích osôb aj keď musela vedieť, že obchodník s cennými papiermi pri vykonávaní činnosti porušuje zákon. NBS o nedostatkoch v činnosti obchodníka s cennými papiermi vedela minimálne na základe kontroly, ktorú vykonala u obchodníka s cennými papiermi v roku 2007, keď vydala rozhodnutia, ktorým obchodníkovi s cennými papiermi uložila pokuty. Ku škode žalobkyne by nedošlo, ak by NBS vykonávala dohľad nad obchodníkom s cennými papiermi riadne, urobila potrebné opatrenia na nápravu a to tak vo vzťahu k obchodníkovi s cennými papiermi a aj Družstvu. NBS nepostupovala v súlade s predpismi v oblasti jej právomocí pri výkone dohľadu a objektívne zodpovedá za škodu, ktorá žalobkyne vznikla.

3. Za nesprávny považovala žalobkyňa aj úradný postup žalovaného, spočívajúci v 1/ oneskorenom zistení neaktuálnosti údajov zahrnutých do Prospektu investície a tým spôsobenej neplatnosti Prospektu investície a následné oneskorené zakázanie činnosti Družstva, 2/ prijatí nedostatočných opatrení na nápravu protiprávneho stavu po zisteniach v prerokovaní nedostatkov a 3/ prijatí nedostatočných opatrení na nápravu protiprávneho stavu po zistení závažných pochybení obchodníka s cennými papiermi pri činnosti voči Družstvu.

4. Žalovaný žiadal návrh ako nedôvodný zamietnuť. Namietal, že nie sú splnené - nesprávny úradný postup, vznik škody, ani príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou. Družstvo ako podnikateľský subjekt vyvíjalo svoju činnosť podľa . Za jeho celkovú činnosť zodpovedalo a v jeho mene konalo predstavenstvo Družstva ako štatutárny orgán. Žalobkyňa ako investor musela vedieť, že s takouto investíciou je spojené riziko a doterajší alebo propagovaný výnos nie je zárukou budúcich výnosov tak, ako to ustanovuje o cenných papieroch. Úrad pre finančný trh, ktorého kompetencie pri výkone dohľadu prešli od 01.01.2006 na NBS, schválil pre Družstvo dňa 21.03.2002, Prospekt investície podľa zákona , ktorého účelom je investorom poskytnúť dostatok informácii pre ich investičné rozhodnutie. Pri jeho schvaľovaní orgánom dohľadu sa postupuje podľa v spojení s zákona 566/20001 Z.z., a posudzuje sa najmä či obsahuje všetky zákonom predpísané údaje a tiež ich vzájomný súlad a zrozumiteľnosť. Za pravdivosť údajov v prospekte investície zodpovedá štatutárny zástupca vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt. Schválenie Prospektu investície neznamenalo schválenie Zmluvy o správe portfólia, teda eventuálnym nedodržiavaním povinnosti zo zmluvy medzi Družstvom a obchodníkom s cennými papiermi zo strany obchodníka s cennými papiermi by bolo vo všeobecnosti porušením ich zmluvného vzťahu, ale nie porušením Prospektu investície, ktorý je záväzný len pre vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt. Jeho povinnosťou bolo uzatvoriť s obchodníkom s cennými papiermi zmluvu, ktorá obsahovala zásady správy portfólia uvedené v prospekte, kontrolovať plnenie zmluvy a v prípade neplnenia vymáhať súdnou cestou splnenie zmluvných záväzkov vyplývajúcich na prospech členov Družstva - investorov. NBS vykonáva dohľad nad činnosťou vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt ustanovených v , teda kontroluje zverejnenie schváleného prospektu investície pred začatím verejnej ponuky ( a ), aktuálnosť prospektu investície počas lehoty trvania verejnej ponuky, plnenie informačných povinností predložiť pred zverejnením NBS na posúdenie oznámenie o verejnej ponuke ako aj dodržiavanie . Až od 01.6.2010 je NBS oprávnená dohliadať aj na skutočnosť, či vyhlasovateľ dodržiava schválený prospekt investície. NBS

nevykonávala a ani nemohla vykonávať dohľad nad celkovou činnosťou Družstva, ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt, pretože to by bolo ne, povinné predkladať NBS polročné a ročné správy o svojom hospodárení, čo aj robilo a z hospodárskych výsledkov uvedených v správach nevyplývali indície a ani informácie o zhoršenej finančnej situácii Družstva, ktoré by ohrozili vyplácanie vyrovnávacích podielov či podielov na zisku jeho členom. Družstvo nemalo žiadne výhrady k obchodníkovi s cennými papiermi a ani nikdy neoznámilo NBS, že obchodník s cennými papiermi neoprávnene vyúčtováva odmenu, alebo inak neplní povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy a nikdy ani nepodalo žalobu z dôvodu, že obchodník s cennými papiermi nekoná v súlade so zmluvou prípadne že spôsobuje škodu. Družstvo až dňa 15.04.2010 žiadalo o preskúmanie postupu obchodníka s cennými papiermi a žiadalo o vykonanie dohľadu, pričom sa nedomáhalo svojich nárokov na súde i keď išlo o obchodný vzťah, ale žiadalo okamžitú nápravu od NBS. NBS po podaní podnetu a oboznámení sa s informáciami vykonala ihneď v období od 20.04.2010 do 06.05.2010 u obchodníka s cennými papiermi dohľad na mieste a zistila, že obchodník s cennými papiermi neposkytoval pre Družstvo investičnú službu riadenie portfólia, nepredložil žiadnu dokumentáciu. NBS vzhľadom na podozrenie z možného poškodenia klientov obchodníka s cennými papiermi vydala rozhodnutie č. zo dňa 12.07.2010, o predbežnom opatrení, ktorým uložila obchodníkovi s cennými papiermi zdržať sa nakladania s majetkom klientov bez predchádzajúceho súhlasu NBS, rozhodnutie č. ODT-8305-5/2010 zo dňa 21.12.2010, ktorým odobrala obchodníkovi s cennými papiermi povolenie na poskytovanie investičných služieb uvedených v NBS teda nebola nečinná, vydala relevantné rozhodnutia, nerobila prieťahy v konaní a postupovala v súlade so zákonom o cenných papieroch a zákonom o dohľade. Vo vzťahu ku konaniu Družstva žalovaný uviedol, že Družstvo ignorovalo akúkoľvek iniciatívu NBS - nepreberalo si listové zásielky, neodpovedalo na výzvy NBS na predloženie dokladov a informácií a sťažovalo napredovaniu dohľadu. NBS vyzvala Družstvo, aby aktualizovalo Prospekt investície aj vzhľadom na výpoveď zmluvy danú obchodníkovi s cennými papiermi. Družstvo podalo dňa 28.04.2010 žiadosť o schválenie dodatku k Prospektu investície, ale žiadosť nebola úplná a tak Družstvo bolo vyzvané na odstránenie nedostatkov. Nedostatky neboli odstránené a preto bolo konanie o žiadosti zastavené. Družstvo dňa 28.06.2010 doručilo podnet na vyhlásenie obchodníka s cennými papiermi za neschopného plniť záväzky voči klientom a tvrdilo, že obchodník s cennými papiermi pri riadení portfólia prijal od Družstva peňažné prostriedky vo výške 26.179.149,64 eur. NBS pri výkone dohľadu na mieste u obchodníka s cennými papiermi však nenašla žiadne dokumenty, ktoré by nasvedčovali tomu, že by Družstvo zverilo peňažné prostriedky za účelom riadenia portfólia. Družstvo ani na základe požiadavky NBS o predloženie výpisov z bankových účtov Družstva a pokladničných výdajok, na ktorých obchodník s cennými papiermi prijal peňažné prostriedky, však nepredložilo žiadne dôkazy. Vo vzťahu s požiadavkou o vyplatenie náhrady za zákonom chránený nedostupný klientsky majetok z Garančného fondu investícií žalovaný uviedol, že majetok Družstva nie je považovaný za zákonom chránený klientsky majetok , písmeno c), bod 3 Vo vzťahu k tvrdeniu, že NBS mala upozorniť žalobkynu na zistené nedostatky v činnosti obchodníka s cennými papiermi žalovaný uviedol, že zákon o dohľade v , ustanovuje, že dohľad nad dohliadanými subjektmi je neverejný. Účastníkmi konania je len dohliadaný subjekt, pričom iná osoba nemá nárok na poskytovanie výsledkov konania a zistení pri výkone dohľadu. Žalobkyňa nepreukázala svoje tvrdenia, že NBS porušila svoju povinnosť tým, že neurobila nekonkretizovaný úkon alebo nevydala nekonkretizované rozhodnutie v zákonom stanovenej dobe, bola nečinná, robila zbytočné prieťahy v konaní, či vykonala iný nezákonný zásah do práv a právom chránených záujmov fyzických osôb. Poukázal na to, že na majetok Družstva bol vyhlásený konkurz uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn. a žalobkyňa si mala svoju pohľadávku prihlásiť v konkurznom konaní. Žalovaný tiež poukázal na skutočnosť, že na Okresnom súde Bratislava I prebieha konanie na návrh Družstva na náhradu škody vo výške 63 163 426,03 eur, spôsobenej nesprávnym úradným postupom NBS a v uplatnenej škode sú zahrnuté aj členské vklady Družstva a peňažné prostriedky za zmenky, predané svojim členom.

5. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobkyňa bola členom v družstve PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE, a podľa rozhodnutia predstavenstva Družstva zo dňa 08.03.2002 bola vlastníkom členského podielu vo výške 60.000,- Sk. Družstvo jej vydalo potvrdenie o zániku členstva ku dňu 30.03.2011 a vznikol jej tak nárok na vyrovnací podiel. Po vyhlásení konkurzu na majetok Družstva uznesením Okresného súd Bratislave I č.k. z 11.04.2011 si žalobkyňa ako veriteľ prihlásila do konkurzu pohľadávku v žalovanej výške, ktorá bola správcom konkurznej podstaty v celom rozsahu

popretá. V súčasnosti je o pohľadávke vedené incidenčné konanie pod sp. zn. a nie je právoplatne skončené.

6, Súd po vyhodnotení dokazovania dospel k záveru, že návrh žalobkyne nie je dôvodný. Vychádzal aj z ustálenej súdnej judikatúry (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. a Najvyššieho súdu ČR sp. zn. ), v zmysle ktorej platí, že nárok na náhradu škody podľa môže byť v občianskom súdnom konaní úspešne uplatnený voči štátu až vtedy, ak nemožno dosiahnuť uspokojenie pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi iným titulom, napr. titulom vydania bezdôvodného obohatenia voči tomu, kto tento prospech získal a je povinný ho vydať. Ak má žalobkyňa pohľadávku voči subjektu, ktorý ju získal ako prospech a má povinnosť tento prospech vydať, nie je tak daný základný predpoklad zodpovednosti štátu. Žalobkyňa sa ako bývalý člen Družstva, voči ktorému má právo na vyplatenie vyrovnacieho podielu, musí voči nemu domáhať zaplatenia svojej pohľadávky. O jej pohľadávke v konkurznom konaní doposiaľ nebolo právoplatne rozhodnuté. V čase rozhodovania súdu tak žalobkyňa nepreukázala bezúspešnosť uplatňovania svojich práv voči Družstvu. V súčasnosti nie je možné ani ustáliť majetok úpadcu - Družstva, z ktorého by mohla byť uspokojená jej pohľadávka, resp. aj po skončení konkurzného konania v prebiehajúcom konaní titulom náhrady škody za nesprávny úradný postup. Z tohto dôvodu nemohol súd v rozhodnom čase ustáliť, či a najmä v akej výške vznikla žalobkyne škoda.

7. Súd ďalej konštatoval, že o vzťah príčinnej súvislosti ide vtedy, ak škoda vznikla následkom nesprávneho úradného postupu, teda vtedy, ak nesprávny úradný postup a škoda sú vo vzájomnom pomere príčiny a následku a ak je preukázané, že ak by nebolo nesprávneho úradného postupu ku škode by nebolo bývalo došlo. V predmetnej veci podľa názoru súdu na základe uvedených skutočností neexistuje príčinná súvislosť medzi žalobkyňou uvádzanou škodou a vytýkaným (nepreukázaným) nesprávnym úradným postupom žalovaného. Súd v dokazovaní oboznámil listinné dôkazy týkajúce sa vzťahu medzi Družstvom a obchodníkom s cennými papiermi a zamietol návrhy žalobkyne na vykonanie dokazovania zabezpečením účtovníctva Družstva od roku 2002 do roku 2010 a výsluchom svedkov J.. X. G., D.. F. V., D.. P. A. a D.. Q. G., keď považoval vykonanie navrhovaných dôkazov za nadbytočné, nakoľko z listinných dôkazov založených žalovaným v priebehu konania mal dostatočne preukázaný skutkový stav opísaný žalovaným vo vyjadrení k žalobnému návrhu.

8. Na základe uvedených skutočností súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa v konaní nepreukázala existenciu predpokladov zodpovednosti žalovaného za škodu podľa , a návrh žalobkyne ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa tak, že žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech, nepriznal právo na ich náhradu voči žalobkyne, ktorá vo veci úspech nemala, nakoľko žalovanému v konaní žiadne trovy nevznikli.

9. Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie žalobkyňa v zákonnej lehote prostredníctvom právneho zástupcu, podaním zo dňa 19.02.2015 a nesúhlasila s rozhodnutím okresného súdu, ktorým bol zamietnutý návrh vo veci samej. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok zmenil tak, že vyhovie jej návrhu, alebo aby rozsudok zrušil a vec v tomto rozsahu vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Žalobkyňa v odvolaní namietla, že súd nezohľadnil, že žalovaný nepostupoval v súlade s princípom právneho štátu, ktorého súčasťou je aj princíp právnej istoty. Základným atribútom je istota subjektov práva, že sa voči nemu bude zachovávať právo, a teda orgány verejnej moci budú vo vzťahu k nim postupovať v súlade s a platnými právnymi predpismi, t.j., že ich postup bude zo strany subjektov práva predvídateľný. Žalobkyňa sa spoliehala, že nedôjde ku škode na jej úkor, pretože vychádzala z garancie žalovaného ako orgánu dohľadu. Nemohla predpokladať, že dohľad nad Prospektom investície je podľa žalovaného len formálny, pretože zákon o dohľade takýmto spôsobom obsah dohľadu nad Prospektom investícií nedefinoval. Postup žalovaného bol svojvoľný, resp. arbitrárny v neprospech každého, ktorý sa naň z hľadiska stability a ochrany investície spoľahol. Uviedla, že súd sa mal riadiť zmyslom a účelom zákona a neuprednostniť iné výkladové metódy pred ústavne súladným výkladom. V tejto súvislosti poukázala na nálezy Ústavných súdov Slovenskej a Českej republiky, sp. zn. , a sp. zn. . Argument žalovaného, že vykonával dohľad nad činnosťou Družstva ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt podľa zákona o cenných papieroch, ale nevykonával dohľad nad celkovou činnosťou Družstva, je irelevantný, ak žalobkyňa nemohla o takto zúženom dohľade orgánu dohľadu vedieť. Podľa jej názoru nie je správny záver súdu prvej inštancie o tom, že neexistuje príčinná súvislosť medzi škodou, ktorá jej vznikla a porušením zákonných povinností žalovaného spočívajúcich v nesprávnom výkone dohľadu, ktorým bol

porušený zákon o cenných papieroch. Ku škode žalobkyne došlo v rámci porušenia zákonnej povinnosti žalovaného vykonávať zákonom stanovené povinnosti dohľadu a nie v dôsledku toho, že žalobkyňa nebola „bdelá“. Súd prvej inštancie svojím výkladom umožňuje, aby došlo aj v budúcnosti k porušeniu zákona na úkor občanov, ktorí ako vhodné a zákonom chránené zhodnotenie ich finančných prostriedkov zvolia ich investovania v rámci subjektov dohliadaných žalovaným. Povinnosťou NBS podľa § 137 ods. 2 zákona o cenných papieroch je a bolo zisťovanie a vyhodnocovanie informácií a podkladov o skutočnostiach, ktoré sa týkajú dohliadaných subjektov aj ich činnosti. Podľa § 135 ods. 1 zákona, ktorý platí v tomto znení už od 1.5.2007, Družstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt, ako aj obchodník, patrili a patria k povinne dohliadaným subjektom zo strany NBS. Podľa § 135 ods. 2 zákona o cenných papieroch mal žalovaný zisťovať, čo v prípade Družstva ani Obchodníka s cennými papiermi neurobil, všetky informácie a podklady o dodržiavaní, resp. nedodržiavaní povolenia na činnosť vydaných NBS Družstvu a obchodníkovi. V prípade Družstva bol prospekt investícií vydaný ešte vtedajším Úradom pre finančný trh a následne pravidelne dodatkovaný zo strany NBS. Povinný zákonný dohľad zo strany NBS bol dokonca koncipovaný tak široko, že NBS má zisťovať informácie a podklady aj o iných rizikách, ako tých vyplývajúcich z povolenia na činnosť vrátane rizík, ktorým sú, resp. mohli byť, vystavené dohliadané subjekty a v rámci nich aj Družstvo činnosťou obchodníka a vrátane rizík, ktoré mohli viesť k ohrozeniu záujmov dokonca klientov dohliadaných subjektov. V skutkovo a právne totožnom konaní vedenom pod sp. zn. bolo preukázané, že NBS už v roku 2007 pri kontrole družstva zistila, že družstvo má z hľadiska rizikovosti portfólia nedostatočne rozložené portfólio, ktoré bolo tvorené zmenkou jediného emitenta, a to spoločnosti CI HOLDING a.s., ktorý v tom čase akcionársky vlastnil obchodníka. Družstvo malo všetky peňažné prostriedky získané od žalobcov (svojich členov) investované v subjekte personálne a majetkovo prepojenom s obchodníkom a družstvom. V konaní sp. zn. bolo ďalej zistené, že NBS sa napriek zisteniam o rizikovosti portfólia družstva uspokojila s takou nápravou stavu, že toto portfólio bolo následne po tomto vytknutí zo strany NBS rozložené namiesto jednej do troch zmeniek, a to zmeniek vystavených spoločnosťou CI HOLDING a.s., CI REALITY s.r.o. a GLOBAL production, s.r.o., pričom posledné dve spoločnosti boli opäť 100% dcérskymi spoločnosťami CI HOLDING a.s., a vo všetkých troch spoločnostiach bol navyše či už členom predstavenstva alebo konateľom D. vtedajší predseda predstavenstva obchodníka. To znamená, že NBS aj naďalej akceptovala stav, že celé portfólio družstva je rozložené a investované do prepojených subjektov s CI HOLDING a.s. a obchodníkom. Následne v roku 2008 NBS vydala právoplatné sankčné rozhodnutie voči obchodníkovi, v ktorom konštatovala, že obchodník porušil zákon o cenných papieroch vo viacerých podstatných ohľadoch. Ani po vydaní tohto rozhodnutia NBS, okrem udelenej bezvýznamnej pokuty vo výške 10 000,- eur, rovnako ani po zisteniach vo vzťahu k samotnému družstvu z roku 2007 nevyužila svoje kompetencie v zmysle zákona o cenných papierov. Neprijala ani žiadne následné kontrolné opatrenia, ako napr. predbežný alebo celkový zákaz činnosti obchodníkovi alebo Družstvu, resp. zrušenie povolenia na činnosť obchodníkovi alebo udelenie peňažnej sankcie priamo členom predstavenstva Družstva alebo obchodníka. Týmto podcenením situácie žalovaný umožnil ďalšiu činnosť Družstva aj obchodníka, čo vyústilo v roku 2010 do nedostupnosti žalobkyňou vložených prostriedkov do Družstva. Žalovaný následne svojim postupom potvrdil tieto tvrdenia žalobkyne o tom, že družstvo ako aj obchodník dlhodobo porušovali zákon o cenných papieroch, keď NBS dňa 04.03.2011 obchodníkovi odňala licenciu na činnosť a Družstvu zakázala činnosť až v roku 2011. Toleroval tak porušovanie právnych predpisov minimálne od roku 2008 do roku 2011. V ďalšom žalobkyňa poukázala na to, že NBS rozhodnutím zo dňa 30.05.2011 zakázala družstvu predaj majetkových hodnôt z dôvodu neaktuálnosti Prospektu investícií. Z výpočtu nedostatkov vytýkaných NBS Prospektu investícií je nepochybné, že prospekt bol neaktuálny v základných a z pohľadu investorov v rozhodujúcich skutočnostiach. NBS účelovo ustálila trvanie neaktuálnosti prospektu až od mája 2010. Z vykonaných dôkazov však vyplýva, že údaje zahrnuté do prospektu boli v skutočnosti neaktuálne dlhodobo pred májom 2010, a to spätne k 31.12.2006, kedy došlo v sídle NBS dňa 27.8.2007 k stretnutiu s poverenými členmi predstavenstva družstva za účelom prerokovania nezrovnalostí a problémov (údaje o subjektoch, ktoré ovládajú družstvo boli neaktuálne minimálne od 1.10.2009, údaje o subjektoch, s ktorými je družstvo majetkovo prepojené boli neaktuálne minimálne od 1.10.2009 a údaje o majetkových aktívach, ktoré sa majú nadobudnúť z peňažných prostriedkov nadobudnutých na základe verejnej ponuky majetkových hodnôt a základné strategické zámery podnikateľskej činnosti družstva boli neaktuálne už k 31.12.2006). Z uvedeného potom vyplynulo, že Družstvo svojim konaním porušovalo ust. § 129 ods. 3 v spojení s ust. § 128 ods. 1 písm. b), c) a h) a ust. § 125c ods. 1 v spojení s ust. § 127 ods. 4 zákona o cenných papieroch od roku 31.12.2006, avšak NBS voči Družstvu úradne zasiahla až v máji 2011, kedy mu vydaním rozhodnutia o zákaze činnosti konečne zakázala činnosť. Žalobkyňa vyjadrila svoj

nesúhlas s názorom súdu prvej inštancie, ktorým vyslovil, že nárok na náhradu škody voči štátu môže byť úspešne uplatnený iba vtedy, ak žalobkyňa nemôže dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky v konkurznom konaní, nakoľko takúto podmienku neustanovuje. Súd prvej inštancie nezohľadnil vo svojom rozhodnutí aktuálny stav konkurzu, podľa ktorého je možnosť žalobkyne ako veriteľky na uspokojenie pohľadávky vylúčená. Žalobkyňa napokon v odvolaní namietala, že zo zápisníc o pojednávaní pred súdom prvej inštancie vyplýva, že listinné dôkazy vyžiadané súdom, resp. predložené účastníkmi konania neboli riadne vykonané spôsobom ustanoveným v V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 31.01.2012.

10. Žalovaný sa vyjadril k odvolaniu žalobkyne podaním zo dňa 05.05.2015 a navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti ako vecne a právne správny potvrdil. Súd prvej inštancie v prejednávanej veci vykonal rozsiahle dokazovanie, riadne zabezpečil listinné dôkazy, dostatočne a správne zistil skutkový stav a dospel aj k správnemu a riadne odôvodnenému rozhodnutiu v predmetnej veci. Za nepresné a účelové označil tvrdenie žalobkyne, že všeobecný súd musí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania (nález ÚS SR sp. zn. , sp. zn. a sp. zn. ). V odvolaní žalobkyňa ani nešpecifikovala, na ktoré otázky nedostala odpoveď. Tvrdenia žalobkyne nasvedčujú tomu, že táto sa účelovo snaží navrhovať ďalšie právne irelevantné dôkazy, ktoré odďaľujú rozhodnutie vo veci, pričom sama nevyužila všetky možnosti na vymoženie svojho nároku, keď nepodala žalobu proti členom predstavenstva ani členom kontrolnej komisie družstva, ktorí boli zodpovední za riadenie družstva PDSI a tiež za hospodárenie a nakladanie s majetkom Družstva. K žalobkyňou namietanému porušeniu princípov právneho štátu zo strany žalovaného uviedol, že jeho kompetencie pri vykonávaní dohľadu nad dohliadanými subjektmi sú dané platným právnymi predpismi a ich medze vyplývajú aj z SR a konštantnej súdnej judikatúry. Pri svojom postupe voči Družstvu a aj obchodníkovi s cennými papiermi dodržiaval zákonné pravidlá zakotvené v zákone o dohľade a zákone o cenných papieroch. Žalobkyňa ako laik mohla sama požiadať žalovaného o vysvetlenie jeho zákonom zverených kompetencií v oblasti dohľadu na finančným trhom. Poukázal na svoje predchádzajúce vyjadrenia, v ktorých sa vyjadroval k otázkam namietaným žalobkyňou. Vo vzťahu k argumentácii žalobkyne s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. zo dňa 11.04.2012 v súvislosti s otázkou reálnej predčasnosti žalobného návrhu žalovaný uviedol, že tvrdenie je zavádzajúce a nezodpovedá skutočnosti. Uvedený rozsudok totiž primárne rieši problematiku zodpovednosti iných subjektov ako štátu, a iba sekundárne a marginálne sa zaoberá zodpovednosťou za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci. Pritom Najvyšší súd ČR výslovne judikoval, že „akokoľvek inak nie je možné zmiešavať posúdenie otázky vzniku škody pri zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú výkonom verejnej moci s otázkou zodpovednostných nárokov osôb uvedených v ZKV“. V rozsudku ďalej Najvyšší súd ČR konštatuje, že aj z rozsudku zverejneného v zbierke pod č. R 48/2011 (rozsudok NS ČR sp. zn. ) vyplýva, že v prípade prebiehajúceho konkurzu na majetok dlžníka „sa posúdenie nevymáhateľnosti pohľadávky poškodeného ako predpokladu vzniku škody spôsobenej štátom odvíja odo dňa, keď poškodený dostal plnenie na základe právoplatného rozvrhového uznesenia súdu bez ohľadu na to, že doposiaľ nebolo vydané rozhodnutie o zrušení konkurzu“. Už uvedený rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. sa konkrétne zaoberal náhradou škody, ktorej sa žalobcovia domáhali proti členom štatutárneho orgánu konkrétnej obchodnej spoločnosti preto, lebo členovia štatutárneho orgánu si oneskorene splnili povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok danej obchodnej spoločnosti. Žalobkyni doposiaľ nevznikla žiadna škoda, pretože vznik samotnej škody a jej výšky bude závisieť od výsledku konkurzného konania družstva. Až následne, ak pohľadávka žalobkyne voči dlžníkovi nebude uspokojená v rámci konkurzu, môže jej vzniknúť škoda. Táto škoda nevzniká v okamihu splatnosti pohľadávky, ani v okamihu omeškania dlžníka, ale mohla by vzniknúť až okamihom, keď sa právo veriteľa - žalobkyne voči dlžníkovi stalo fakticky nevymáhateľným. Žalobkyňa si teda zmiešava ujmu, ktorá jej ako veriteľovi bola spôsobená doterajším neplnením záväzkov jej dlžníkom, s ujmou, ktorá je jednou z podmienok vzniku nároku na náhradu škody. Pokiaľ žalobkyňa tvrdí, že listinné dôkazy neboli riadne vykonané spôsobom upraveným v ustanovení v , t.j., že neboli prečítané určité listiny, alebo ich presne označené časti, žalovaný k tomu namietol, že zo zápisnice z pojednávaní vyplýva, že súd oboznámil obsah spisu prečítaním podstatných častí označených listín. Podstatné je aj to, že obsah týchto listinných dôkazov je známy tak súdu, ako aj účastníkom z inej rozhodovacej činnosti súdu. Na Okresnom súde Bratislava I je podľa informácií žalovaného podaných cca 800 žalôb na rovnakom skutkovom a právnom základe, a od 02.07.2012 sa uskutočnili stovky pojednávaní v skutkovo a právne identických veciach s totožnými listinnými dôkazmi. Vo všetkých sporoch je právnym zástupcom žalobcov (veriteľom družstva PDSI) advokátska kancelária

FUTEJ & Partners, s.r.o. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 27.2.2008, podľa ktorého netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe súdu z jeho činnosti.

11. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (378 ods. 1, , ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je podané dôvodne. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností ( ) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti uplatneného nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom orgánu štátu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil ( ) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite a v dostatočnom rozsahu odôvodnil ( ).

12. S prihliadnutím na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistiac v postupe súdu prvej inštancie žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok ( ), odvolací súd sa v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje ( ) s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku prvoinštančného súdu, ktorým zamietol žalobu na náhradu škody spôsobenej orgánom štátu, v ktorom dostatočne zodpovedal na v konaní nastolené otázky majúce pri rozhodovaní o uplatnenom nároku podstatný význam, pričom sa v rozhodnutí vyporiadal i s podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie(, ).

13. V súvislosti so žalobkyňou podaným opravným prostriedkom odvolací súd upozorňuje, že rozsah prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním ( ),podľa ktorého je odvolací súd viazaný návrhom odvolateľa, ktorý zahrňuje v sebe jednak kvalitatívnu ako i kvantitatívnu stránku a sám odvolateľ si spravidla určuje rozsah, v akom má byť napadnuté rozhodnutie odvolacím súdom preskúmané a dôvody, z ktorých má byť preskúmané. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie preskúmaval len v rozsahu odvolacích dôvodov žalobkyne obsiahnutých v podanom odvolaní a v záujme riadneho vysporiadania sa s odvolacími námietkami žalobkyne dopĺňa nasledovné.

14. K žalobkyni uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa (t. j., že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) odvolací súd konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie spor posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s , a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z procesných ustanovení týkajúcich sa dokazovania . Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že uvedený odvolací dôvod nie je naplnený. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými

15. K námietke odvolateľky, že rozsudok prvoinštančného súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci ( ) treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanom prípade, v ktorom konajúci súd

prvej inštancie zo správnych skutkových záverov vyvodil správne právne závery a aplikoval správny právny predpis, namietaná vada konania nebola odvolacím súdom zistená.

16. Hmotnoprávnym základom pre uplatnenie práva žalobkyne na náhradu škody je v danom prípade ust. , podľa ktorého štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom má povahu objektívnej zodpovednosti, ktorej sa nemožno zbaviť a ktorá je založená na súčasnom (kumulatívnom)splnení troch podmienok, ktorými je nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.

17. Prvotnou podmienkou pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je existencia nesprávneho úradného postupu, ktorý v ustanovení bližšie vysvetľuje tak, že za nesprávny úradný postup je potrebné považovať aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Podľa konkrétnych okolností toho - ktorého prípadu, môže však ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismi pre konanie štátneho orgánu alebo k porušeniu poriadku vyplývajúceho z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti. Úradný postup nie je spravidla možné v právnom predpise upraviť do najmenších podrobností a jeho správnosť je potrebné posudzovať i z hľadiska účelu, k dosiahnutiu ktorého postup štátneho orgánu smeruje. Nesprávnym úradným postupom môže byť aj nevydanie alebo oneskorené vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia stanovených alebo primeraných lehôt na jeho vydanie, keďže znaky nesprávneho úradného postupu má aj nečinnosť štátneho orgánu alebo jeho činnosť, ktorá nie je vykonaná v stanovenej lehote alebo v lehote zodpovedajúcej právu na prejednanieveci bez zbytočných prieťahov ( ).

18. nevysvetľuje ani vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) medzi nesprávnym úradným postupom a škodou. V právnej teórii sa týmto vzťahom označuje priama väzba javov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je medzi nesprávnym úradným postupom a škodou vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva, pričom otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená len v konkrétnych súvislostiach. Právnym posúdením je vymedzenie medzi akou ujmou (ako následkom) a akou skutočnosťou (ako príčinou) tejto ujmy má byť príčinná súvislosť zisťovaná. Pre posúdenie vzniku zodpovednosti za škodu má preto zásadný význam otázka, v čom konkrétne spočíva škoda (majetková ujma), za ktorú je náhrada požadovaná. Práve vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou poškodeného (pokiaľ vznikla) a konkrétnym konaním škodcu (ak je protiprávne) sa zisťuje príčinná súvislosť. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať príčinu, ktorá ju vyvolala. Pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku; časová súvislosť ale napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti. V postupnom slede javov je každá príčina niečím vyvolaná (sama je následkom niečoho) a každý ňou spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu. Zodpovednosť však nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti je totiž "priamosť" pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu.

19. Príčinná súvislosť (kauzálny nexus) je podstatným prvkom zodpovednostnej skutkovej podstaty. Vyžaduje sa, aby protiprávne konanie (delikt, nezákonné rozhodnutie, nesprávny úradný postup) a vznik škody boli v logickom slede (nexus = spojenie, súvislosť, sled), teda, aby protiprávne konanie bolo príčinou a vznik škody vrátane jej rozsahu následkom tejto príčiny. Nestačí iba pravdepodobnosť príčinnej súvislosti, či okolnosti nasvedčujúcej jej existencii; príčinnú súvislosť treba vždy preukázať. Rozhodujúca je vecná súvislosť príčiny a následku ktorú nemožno riešiť vo všeobecnej rovine, ale vždy v konkrétnych súvislostiach. Príčinou vzniku škody môže byť len také konanie (alebo opomenutie), bez ktorého by škodný následok nevznikol. Základom je úvaha (test conditio sine qua non spoločný pre takmer všetky právne systémy Európskej únie), či by škodlivý následok nastal bez konania

škodcu. Ak by tomu tak bolo, príčinná súvislosť by daná nebola. Podľa teórie tzv. adekvátnej príčinnej súvislosti, príčinná súvislosť je daná vtedy, ak je škoda podľa všeobecnej povahy, obvyklého chodu vecí a skúseností adekvátnym dôsledkom protiprávneho úkonu. Súčasne však musí byť preukázané, že škoda by bez tejto príčiny nebola nastala. Pri riešení otázky príčinnej súvislosti je právnym posúdením veci vymedzenie medzi akou ujmou (ako následkom) a akou skutočnosťou (ako príčinou) tejto ujmy má byť príčinná súvislosť zisťovaná. Pre posúdenie zodpovednosti za škodu má preto zásadný význam otázka, v čom konkrétne spočíva škoda (majetková ujma), za ktorú je požadovaná náhrada.

20. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že v konaní nebol preukázaný nesprávny úradný postup zo strany Národnej banky Slovenska (ďalej „NBS“) pri vykonávaní dohľadu nad činnosťou Družstva. V danom prípade nie je sporné, že NBS bola povinná vykonávať dohľad nad činnosťou Družstva ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt, v konaní však bol sporný rozsah tohto dohľadu. Treba vziať do úvahy, že až od účinnosti novelizovaného ust. s. 3 (novela vykonaná ),teda až od 1.6.2010, boli povinnosti vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt rozšírené tak, že Družstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt malo zákonom uloženú povinnosť dodržiavať schválený Prospekt investície. Teda až od 1.6.2010 mohla NBS dohliadať, či Družstvo dodržiava schválený Prospekt investície. Tiež povinnosť aktualizovať Prospekt investície v zmysle v spojení s bola vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt stanovená až od 1.1.2009 na základe novelizovaného ust. (novela vykonaná Z.z). Počas celej doby od vyhlásenia verejnej ponuky majetkových hodnôt zodpovedal investorom za pravdivosť a úplnosť údajov v Prospekte investície štatutárny zástupca vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt (s. 1 písm. h/ ZoCP pokiaľ ide o rizikovosť portfólia, neukladal vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt, a teda ani Družstvu, žiadne povinnosti v oblasti rozloženia rizík, na rozdiel od iných dohliadaných subjektov, napr. správcovských spoločností pre kolektívne investovanie).Preto tieto neexistujúce povinnosti Družstva nemohla NBS kontrolovať. NBS nevykonávala dohľad nad finančnými ukazovateľmi Družstva ako sa mylne domnieva žalobkyňa. NBS mohla podľa platnej právnej úpravy kontrolovať len to, či Družstvo plní informačné povinnosti v zmysle ust. § až 130 V tejto súvislosti sa odvolací súd stotožňuje s úvahou súdu prvej inštancie o tom, že žalobkyňa si musela byť vedomá toho, že s jeho investíciou je spojené riziko a že doterajší alebo propagovaný výnos nie je zárukou budúcich výnosov (ust. v znení platnom do 21.7.2013; § až 130 boli zo vypustené novelou vykonanou účinným dňa 22.7.2013). Ak si toho žalobkyňa vedomá nebola, nemožno to pričítať na ťarchu NBS v zmysle zásady, podľa ktorej neznalosť zákona neospravedlňuje. To isté platí aj pokiaľ ide o argumentáciu žalobkyne, že o rozsahu dohľadu NBS nad činnosťou Družstva nemala vedomosť.

21. Nebolo možné sa stotožniť ani s námietkou žalobkyne o povinnosti Národnej banky Slovenska v oblasti skúmania rizikovosti portfólia Družstva, nakoľko ZoCP neukladal vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt v tomto smere žiadne povinnosti, preto ani NBS z neho nevyplývala povinnosť, ktorá by jej ako povinnému subjektu takúto povinnosť ukladala. Je nepochybné, že ak má byť štát skutočne považovaný za materiálny právny štát, musí niesť objektívnu zodpovednosť za konanie svojich orgánov, ktorým priamo zasiahli do základných práv subjektu, avšak na druhej strane nemožno prehliadnuť, že štát je povinný striktne dodržiavať právo v jeho ideálnej (škodu nepôsobiacej) interpretácii vo svetle presne zákonom stanovených povinností Národnej banky Slovenska. Štát by sa nemohol zbaviť zodpovednosti za postup Národnej banky Slovenska iba v prípade, ak by sa jeho postup ukázal mylným, zasahujúcim do základných práv žalobkyne, ktorý však nemôže vychádzať z toho, ako takýto postup žalobkyňa vyhodnotila, ale musí vychádzať výlučne z toho, že nemožno prisúdiť NBS pri aplikácii zákonov viac povinností ako tých, ktoré jej konkrétnym spôsobom zo zákona vyplývajú.

22. Z obsahu Zmluvy uzavretej medzi Družstvom a obchodníkom s cennými papiermi vyplýva, že jej podstatou bol výkon finančných operácií za účelom obhospodarovania cenných papierov a iných finančných nástrojov a iných operácií súvisiacich s riadením portfólia družstva čo v praxi znamenalo, že obchodník s cennými papiermi obchodoval vo vlastnom mene na účet Družstva. Uvedené znamená, že riziko nieslo samotné Družstvo, ktoré bolo iniciátorom celého obchodu Družstva, ktoré dávalo pokyny na nákup, či predaj toho ktorého finančného nástroja (čl. III bod 1 písm. c/ Zmluvy v spojení s o cenných papieroch). V danom prípade išlo o služby, ktoré Družstvo ako

klient obchodníka s cennými papiermi využívalo na vlastné riziko s vedomím, že ziskovosť uvedených operácií nie je zaručená. Žalobkyňa si ako členka Družstva, ktoré za týmto účelom zhodnocovalo portfólio, musela byť vedomá, že vývoj na finančných trhoch nemožno s istotou predpovedať a odhadnúť(čo je podstatným znakom týchto obchodov prostredníctvom obchodníkov s cennými papiermi). Až do rozhodnutia NBS zo dňa 21. 12.2010, č. ODT-8305-5/2010, ktorým odobrala obchodníkovi s cennými papiermi povolenie na poskytovanie investičných služieb, potvrdeným rozhodnutím Bankovej rady Národnej banky Slovenska zo dňa 1.3. 2011, č. GUV - 274/2011, vykonával obchodník s cennými papiermi túto činnosť ako regulovanú Národnou bankou Slovenska. Činnosť Družstva, ktorého bol žalobkyňa v rozhodnom čase členom, spĺňala znaky investovania s finančnými prostriedkami, disponibilnými za účelom ich zhodnotenia, pričom táto forma nakladania s vlastným majetkom je spôsob zhodnocovania na vlastné riziko, riziko v zmysle neistého výnosu z realizovaného finančného investovania, kedy zodpovednosť štátu nemôže nahrádzať primárnu zodpovednosť obchodníka s cennými papiermi voči Družstvu, či sekundárnu zodpovednosť Družstva voči žalobkyni. 23. Nebolo možné stotožniť sa ani s námietkami žalobkyne o nedostatočných opatreniach NBS na nápravu protiprávneho stavu po zistení závažných pochybení obchodníka s cennými papiermi príčinnosti voči Družstvu, zohľadňujúc aktívny prístup NBS k obchodníkovi s cennými papiermi (v konaní preukázaný rozhodnutím zo dňa 8. 1. 2008, č. OPK - 9750/3/2007, ktorým uložila obchodníkovi s cennými papiermi pokutu vo výške 16 596,96 eur, opätovne rozhodnutím zo dňa 20. 8. 2008, č.OPK-9750-5/2007, ktorým uložila obchodníkovi s cennými papiermi pokutu vo výške 9 958,18 eur a následne rozhodnutím zo dňa 21.12. 2010, č. ODT-8305-5/2010, ktorým odobrala obchodníkovi s cennými papiermi povolenie na poskytovanie investičných služieb). V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že žalobkyňa sa nemôže v konaní domáhať náhrady škody titulom nesprávneho úradného postupu spočívajúcom v takom pochybení v postupe NBS, ktoré sa týka hmotnoprávneho posúdenia veci; hmotnoprávne pochybenia sa môžu priamo odraziť len v obsahu rozhodnutí Národnej banky Slovenska, keďže za nesprávny úradný postup nie je možné považovať to, keď výklad zákona ,právne posúdenie veci, či aplikácia zákona na daný skutkový stav zo strany štátneho orgánu sú odlišné od tých, aké očakáva ten účastník, koho práv či právom chránených záujmov sa má rozhodnutie dotýkať.

24. Z uvedeného je potom bez akejkoľvek pochybnosti zrejmé, že v konaní nebol preukázaný základný predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom štátu v zmysle , ktorým je nesprávny úradný postup štátu zastúpeného Národnou bankou Slovenska.

25. Vo vzťahu k odvolacej námietke žalobkyne k okolnosti, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie veci ( ) a o tom, že súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností ( ) odvolací súd konštatuje, že namietané pochybenia v postupe súdu prvej inštancie pri prejednaní veci nezistil. Pokiaľ súd prvej inštancie v priebehu pojednávania nariadeného na deň 2.10.2017 ako nadbytočné zamietol návrhy žalobkyne na doplnenie dokazovania uvedené v jej podaní zo dňa 25.9.2017 (zabezpečenie účtovníctva družstva PDSI, vyžiadanie správy o stave konkurzu a vykonanie výsluchov svedkov B.. Q. C. V.., A.. W., B.. Š., B..C. L.M. K. B.. E. W.), jeho postup bol v súlade s ust. . V zmysle citovaného ustanovenia súd nie je viazaný návrhmi strán na vykonanie dokazovania, keď rozhodnutie, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná, je vždy vecou súdu.

26. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie, vrátane výroku o trovách prvoinštančného konania, podľa a ako vecne správny potvrdil.

27. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s s. 1 a a v odvolacom konaní plne úspešnému žalovanému priznal proti žalobkyni nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorých rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku súd prvej inštancie samostatným uznesením ( )

28. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

(1) Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).