Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Obo/283/2006

Najvyšší súd Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: S., C., X., IČO: X.,

proti žalovanému: R., so sídlom V., M., X., IČO: X., zast. J., advokátom, N., o zaplatenie

3 617 250 Sk s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k.

9 Cb –138 zo dňa 8. septembra 2006, takto

rozhodol:

Rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. 9 Cb –138 zo dňa

8. septembra 2006 z r u š u j e a vec v r a c i a tomuto súdu na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom krajský súd, ako súd prvého stupňa, žalobu o zaplatenie

3 617 250 Sk zamietol. Žalobcovi uložil, aby zaplatil žalovanému na účet jeho právneho

zástupcu trovy konania v sume 239 290,46 Sk. V dôvodoch svojho rozsudku uviedol, že

predmetom žaloby je nárok žalobcu na zaplatenie úverového dlhu s príslušenstvom,

vzniknutého na základe úverovej zmluvy, uzavretej podľa ust. § 382 medzi V.

a žalovaným. Listom zo dňa 22.2.1991 žalovaný a V. požiadali K. o prevzatie úveru vo

výške 8 268 000 Sk, zodpovedajúceho 50 % pohľadávky V. voči žalovanému z úverovej

zmluvy. K. listom zo dňa 6.8.1991 potvrdila žalovanému prevzatie pohľadávky v rozsahu

uvedenom v žiadosti zo dňa 22.2.1991 a zároveň mu konkretizovala podmienky splácania

úveru. Predmetné potvrdenie, ako aj súhlas žalovaného ako dlžníka, s uvedenými

podmienkami zo dňa 14.8.1991 žalobca súdu predložil. Žalobca však nepreukázal

predložením listinného dôkazu, či K. potvrdila prevzatie pohľadávky

aj V. voči pôvodnému veriteľovi. Za takej dôkaznej situácie súd nemal preukázané, že

v zmysle ust. § 128 Hosp. zák. v náväznosti na ust. § 24 Hosp. zák. aplikovaných v tejto

veci podľa § 763 Obch. zák. došlo k platnému postúpeniu pohľadávky na K.. Súd je toho

názoru, že ak vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam k zmene veriteľa nedošlo,

nedošlo ani k platnému postúpeniu pohľadávky na žalobcu. Z dôvodu nedostatku aktívnej

legitimácie na strane žalobcu bolo potrebné žalobu zamietnuť. Súd ďalej poukazuje na

okolnosť, že žalobca nielenže nepredložil úverovú zmluvu, z ktorej si svoj nárok

uplatňoval, ale túto zmluvu ani neoznačil. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. l

.

Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie. Namietal, že rozhodnutie súdu

nepovažuje za správne, pretože súd na základe navrhovateľom predložených dôkazov

dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a súčasne vychádza z nesprávneho posúdenia

veci. Nesúhlasí s dôvodmi rozsudku, o ktoré oprel svoje zamietavé rozhodnutie, z dôvodu

nedostatku aktívnej legitimácie na strane žalobcu. Podľa jeho názoru, právny predchodca

navrhovateľa, K., k návrhu na vydanie platobného rozkazu predložil všetky relevantné

dôkazy, ktoré potvrdzovali oprávnenosť nárokov voči odporcovi. Dôkazom toho je aj

odpor odporcu proti vydanému platobnému rozkazu, v ktorom nenamieta jeho aktívnu

legitimáciu a ani žiadne iné skutočnosti, o ktoré navrhovateľ svoj návrh oprel. Namieta

iba svoju pasívnu legitimáciu. Skutočnosť, že k prevodu jeho záväzku na obce a mestá,

ktorý má voči odporcovi, nedošlo, do dnešného dňa okrem svojho tvrdenia ničím súdu

nepreukázal, napriek tomu, že dôkazné bremeno je na jeho strane, nepredložil žiadny

relevantný dokument o potvrdení svojho tvrdenia. Odporca potvrdil a uznal svoj záväzok

voči právnemu predchodcovi navrhovateľa, a to listom zo dňa 3.3.1992 adresovanému K.,

ktorým potvrdil prevzatie záväzku. Z uvedeného teda vyplýva, že záväzok z úveru T.

neprešiel na iné subjekty. V tejto súvislosti poukazuje na ust. § 132 ods. l Hosp. zák.,

v zmysle ktorého ak povinná organizácia, čo do dôvodu a rozsahu, uzná písomne svoj

záväzok hoci aj premlčaný, predpokladá sa, že v rozsahu uznania záväzok v čase uznania

trvá. V priebehu celého doterajšieho konania na krajskom súde bola riešená len otázka

pasívnej legitimácie odporcu a v tomto smere prebiehali aj jednotlivé pojednávania. Je mu

nepochopiteľné, že súd túto jedinú spornú otázku, ktorá medzi účastníkmi nastala,

ignoroval, čoho dôkazom je, že v odôvodnení rozsudku uvádza iba tvrdenie odporcu

o prechode jeho záväzku z úverovej zmluvy na obce a mestá. Prekvapilo ho preto

rozhodnutie súdu o zamietnutí žaloby z dôvodov uvedených v rozsudku, nakoľko odporca

a ani súd v priebehu celého konania nespochybňoval platné postúpenie pohľadávky na

navrhovateľa a k samotnej otázke ani neprebehlo dokazovanie. Je toho názoru, že súd

svojim konaním uprel navrhovateľovi právo na riadny súdny proces bez ďalšej možnosti

preukázania svojich nárokov uplatnených v žalobe. Navrhovateľ vzhľadom na celý

priebeh prvostupňového konania nepovažoval za potrebné ďalšími dôkazmi, ktoré má

k dispozícii preukazovať oprávnenosť jeho nárokov. Ako ďalšie dôkazy potvrdzujúce

skutočnosť, že došlo k platnému postúpeniu pohľadávky z úveru na T. na K. navrhovateľ

predkladá Dohodu o spolupráci pri realizovaní operácie T. medzi K. a V. zo dňa

25.2.1991 a Dohodu o prevode úverov na T. a úverových zdrojov do K.. Listinné dôkazy

vo vzájomných súvislostiach vyjadrujú vôľu všetkých zúčastnených strán zmeniť záväzok

z úverového vzťahu a tvoria dohodu o postúpení pohľadávok, súčasťou ktorej je i žalobou

uplatnená pohľadávka. Vôľa zúčastnených strán bola vykonaná písomne, teda v súlade s §

128 Hosp. zák. v náväznosti na § 24 Hosp. zák. Poukazuje v tejto súvislosti na ďalšie

rozhodnutia Najvyššieho súdu SR. Navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil

a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, prejednal odvolanie žalobcu

podľa ods. l bez nariadenia pojednávania podľa

a napadnuté rozhodnutie podľa ods. l písm. h/ zrušil a podľa odseku 3 tohto

ustanovenia vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Vychádzal zo zistenia, že

žalobca si uplatnil právo na zaplatenie úveru v sume 3 617 250 Sk s príslušenstvom. Išlo

o úver poskytnutý V. žalovanému. V rámci oddĺženia pôvodného veriteľa bol tento úver

postúpený na K.. Krajský súd žalobu zamietol s odôvodnením, že žalobca nepreukázal

predložením listinného dôkazu, či K. potvrdila prevzatie pohľadávky pôvodnému

veriteľovi. Za takejto situácie súd nemal preukázané, že v zmysle ust. § 128

Hospodárskeho zákonníka došlo k platnému postúpeniu pohľadávky na K.. Tento záver

prvostupňového súdu nie je správny a nemá ani žiadny podklad vo vykonanom

dokazovaní. Žalobca síce v tomto smere v odvolaní dokazovanie doplnil, odvolací súd

však k týmto dôkazom už vzhľadom na ustanovenie v spojení s

ods. 1 neprihliadol. Treba však uviesť, že dôkazy, na ktoré žalobca dodatočne

poukazuje, sú súdu všeobecne známe, pretože žalobca viedol desiatky sporov na

rovnakom skutkovom a právnom základe voči rôznym dlžníkom. Podľa

netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe súdu z jeho činnosti.

V predmetnom prípade ide o doklady aj odvolaciemu súdu všeobecne známe, takže

dokazovanie v tomto smere nebolo potrebné vykonať. Vykonať ho mal prvostupňový súd,

ak z iných sporov mu neboli známe. Svoje rozhodnutie založil na tvrdení bez toho, aby

v tomto smere dokazovanie vykonal.

Odvolací súd vzhľadom na svoje poznatky konštatuje, že jestvujúce doklady

sú vo vzájomnej súvislosti s. p. ú. dôkazom, že pohľadávka veriteľa bola v súlade

s ustanovením § 128 ods. l Hosp. zák. postúpená zo V. postúpená na K.. Ide o Dohodu

o spolupráci pri realizácii operácie T. uzatvorenú medzi V. a K. dňa 25.2.1991, ako aj

Dohodu z 27.6.1991. Aj keby sa k týmto všeobecne známym dokladom z obdobných

sporov neprihliadlo, je postačujúce vychádzať aj z predložených písomných dokladov,

s ktorými sa oboznámil aj súd prvého stupňa, ale ich nesprávne právne vyhodnotil, a preto

aj nesprávne rozhodol. Spis obsahuje Žiadosť žalovaného o prevzatie pohľadávky na T. zo

dňa 22.2.1991, potvrdenie K. o prevzatí pohľadávky žalovaného zo 6.8.1991, ako aj

súhlas žalovaného s podmienkami obsiahnutými v „Potvrdení o prevzatí pohľadávky

z úveru na T.“. Podľa § 132 ods. l a 2 Hospodárskeho zákonníka, ak povinná organizácia,

čo do dôvodu a rozsahu, uzná písomne svoj záväzok hoci aj premlčaný, predpokladá sa,

že v rozsahu uznania záväzok v čase uznania trvá. Z tohto hľadiska majú tieto písomnosti

všetky zákonom predpokladané náležitosti uznania záväzku zo strany dlžníka. Dôkazné

bremeno proti pohľadávke preto ťaží žalovaného a nie žalobcu, ako to nesprávne súd

uviedol.

Vzhľadom na uvedené závery odvolací súd odvolaniu žalobcu vyhovel.

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave dňa 27. februára 2008

JUDr. Margita F r i d o v á, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: