Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_10Csp-62-2018.pdf
PDF · 81.46 KB
Case nature
Area
Subarea
10Csp/62/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica, rozhodujúc sudcom JUDr. Pavlom Rohárikom, vo veci žalobcu Intrum Slovakia s.r.o., 811 07 Bratislava, Mýtna 48, IČO: 35 831 154 zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, 811 07 Bratislava, Mýtna 48, proti žalovanej Z. P., J.. X. Z. XXXX, XXX XX G. G., N. XX, o zaplatenie 278,66 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Súd žalovanej nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Spoločnosť Všeobecná úverová banka, a.s.; (skrátene názov: VÚB, a.s.), IČO: 31 320 155 (ďalej len „pôvodný žalobca“) ako právny nástupca spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s., IČO: 35 923 130 (ďalej „pôvodný veriteľ“) si žalobou uplatňuje voči žalovanej zaplatenie sumy 278,66 eur s príslušenstvom titulom zmluvy o pôžičke. Uznesením č.k. 10Csp/62/2018 - 51 zo dňa 7. februára 2019 súd vstup pripustil spoločnosti Intrum Slovakia s.r.o. do konania na miesto pôvodného žalobcu po postúpení pohľadávky.
2. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila.
3. Súd rozhodol vo veci v zmysle § 219 ods. 3 CSP bez pojednávania v súlade s § 297 písm. b/ CSP. Vykonal dokazovanie oboznámením sa so zmluvou o pôžičke, všeobecnými obchodnými podmienkami (ďalej „VOP“), predžalobnou upomienkou s doručenkou, prehľadom splátok a úhrad, oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru, notárskou zápisnicou (č.l. 8 spisu), rámcovou zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 30. novembra 2017 vrátane prílohy č. 3, oznámením o postúpení pohľadávky s podacím hárkom (iné návrhy na dokazovanie neboli) a zistil tento skutkový stav:
4. Dňa 13. októbra 2011 uzatvoril pôvodný veriteľ so žalovanou zmluvu o pôžičke evid. č. 6103279, na základe ktorej jej poskytol peňažné prostriedky vo výške 1 600 eur za týchto podmienok: ročná úroková sadzba 32 %, RPMN 32 %, priemerná hodnota RPMN 20,65 %, výška mesačnej splátky 57,46 eur, počet splátok 48, termín konečnej splatnosti 10/2015, celkové náklady spotrebiteľa 1080,32 eur, celková suma pôžičky 2680,32 eur. Podľa bodu 6.2 VOP, ak nie je v splátkovom kalendári a/alebo zmluve stanovené inak, sú splátky splatné do 20. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci. Podľa bodu 6.3 VOP je prvá splátka splatná nasledujúci mesiac po uzatvorení zmluvy, ak nie je dohodnuté inak. Z prehľadu splátok a úhrad vyplýva, že žalovaná uhradila spolu 2478,90 eur, z toho 2348,40 eur /40 x 57,46 eur, 1x 50 eur/ do, 130,50 eur po termíne konečnej splatnosti pôžičky. Pretože s úhradou splátok bola v omeškaní, vyzval ju pôvodný veriteľ predžalobnou upomienkou zo dňa 27. mája 2015 uhradiť nedoplatok na splátkach vo výške 133,88 eur s tým, že ak do 5. júla 2015 nebude uhradená splátka splatná v mesiaci marec
2015, bude oprávnený úver zosplatniť. Listom zo dňa 30. júla 2015 žalovanej oznámil zosplatnenie úveru. Pôvodný žalobca je právnym nástupcom pôvodného veriteľa v dôsledku zlúčenia spoločností, čo vyplýva z notárskej zápisnice N 3283/2017 spísanej notárkou JUDr. Ľubicou Floriánovou dňa 11. decembra 2017. Počas konania bola žalovaná pohľadávka postúpená spoločnosti Intrum Slovakia s.r.o.
5. Podľa § 52 ods. 1 O. z. je spotrebiteľskou zmluvou každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 53 ods. 6 O.z. v znení účinnom do 31. mája 2014, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti. Podľa § 39 O.z. neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Podľa § 3 ods. 1 O.z. výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Podľa § 53 ods. 9 O.z. v znení účinnom do 31. mája 2014 ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Podľa § 565 O.z. ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. Podľa § 295 CSP súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.
6. Na základe vykonaného dokazovania má súd za to, že žaloba nie je dôvodná. Za nesporné považuje, že pôvodný veriteľ a žalovaná ako dlžník uzatvorili dňa 13. októbra 2011 zmluvu o pôžičke, na základe ktorej žalovaná čerpala 1 600 eur a doteraz uhradila 2478,90 eur. Z právneho hľadiska ide o zmluvu o pôžičke v zmysle § 657 O.z., ktorá sa v zmysle § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z. považuje za zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Zároveň ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. O.z., lebo právny predchodca žalobcu bol pri uzatváraní a plnení zmluvy v postavení dodávateľa, lebo konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 3 OZ) a dlžníčka - žalovaná ako fyzická osoba nekonala pri uzatváraní zmluvy v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 4 OZ), t.j. spotrebiteľ. Preto súd ich zmluvný vzťah posúdil ako spotrebiteľský a aplikoval naň O.z. a zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy.
7. Súd podrobil zmluvu strán prieskumu z hľadiska súdnej kontroly spotrebiteľských zmlúv (i keď žalovaná bola v spore nečinná). Preskúmaním zmluvy zistil, že v čl. II uvedený úrok 32 % ročne je v rozpore s dobrými mravmi. Preto je toto dojednanie neplatné v zmysle § 39 O.z. a pôžička bezúročná. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom, je taká výška úrokov dojednaná podľa § 658 ods. 1 O.z., ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám, uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek (rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Cdo 26/2011 zo dňa 26. apríla 2012). Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 O.z., nesmie sa priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav ide, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie NS SR 1 MCdo 1/2009 zo dňa 31. júla 2009). Podľa názoru Krajského
súdu v Prešove (rozsudok 23Co/276/2015 zo dňa 20. februára 2017), ak by aj bol dojednaný úrok v súlade s § 53 ods.6 O.z., môže byť v rozpore s dobrými mravmi a súd to v rámci dokazovania musí skúmať. Súd zdôrazňuje, že maximálna výška odplaty bola stanovená až od 1. septembra 2014 (teda až po uzatvorení zmluvy o pôžičke) a to v § 1a nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. Podľa rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15Co/276/2018 zo dňa 13. marca 2019 „odplata za úver je vyjadrením skutočnej ceny spotrebiteľského úveru zahŕňajúcej nielen úrok z úveru, ale aj všetky poplatky a akékoľvek náklady účtované veriteľom spotrebiteľovi v súvislosti s poskytnutím úveru....Niet pochýb o tom, že odplata je pojem širší než úrok z úveru. Úrok z úveru je iba jednou zo zložiek, ktorá vstupuje do výpočtu odplaty za úver (RPMN)....Právnym názorom ako zastáva odvolací súd, sa riadil pri rozhodovaní aj okresný súd, keď úrokovú sadzbu dohodnutú medzi účastníkmi, ako jednu zo zložiek, ktorá síce vstupuje do výpočtu RPMN (odplaty za úver), hodnotil osobitne a to s prihliadnutím na NBS zverejňované priemerné úrokové miery z úverov...“ Podľa údajov NBS zverejnených na internete, boli v októbri 2011 spotrebiteľské úvery poskytované v prípade domácností pri fixácii úrokov do 5 rokov v priemere za úrok vo výške 10,71 %, t.j. dojednaná výška zmluvného úroku 32 % ročne predstavuje takmer 3-násobok priemernej (obvyklej) úrokovej miery v danom období, a teda podľa názoru súdu v rozpore s dobrými mravmi prevyšuje obvyklú výšku úrokov na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Vo veciach tzv. nebankových subjektov možno vzhľadom na vyššiu mieru rizika akceptovať vyššie úroky, avšak rozhodne nie viac ako 100 % oproti priemeru bánk, pretože takéto navýšenie je neobhájiteľné (napr. rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 17Co 313/2010 zo dňa 9. novembra 2010, rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7Co/112/2017, sp. zn. 17Co/26/2015).
8. Vzhľadom na uvedené považuje súd poskytnutý spotrebiteľský úver za bezúročný. Žalobcovi tak vzniklo právo žiadať od žalovanej len zaplatenie čerpaných prostriedkov bez úrokov. Pretože je preukázané, že žalovaná čerpala 1 600 eur a podľa listín zaplatila 2478,90 eur (tieto úhrady súd v zmysle § 566 ods. 2 O.z. započítal na istinu) nie je povinná žalobcovi už nič uhradiť. Žaloba nie je dôvodná ani v časti úroku z omeškania. Pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti neboli dodržané podmienky uvedené v § 565 O.z., lebo to strany nemali dohodnuté. Táto možnosť nie je uvedená ani v zmluve a všeobecných obchodných podmienkach. Splatnosť pohľadávky preto nastala až uplynutím konečnej splatnosti, t.j. uplynutím mesiaca október 2015 a žalovaná dovtedy uhradila viac, než čerpala.
9. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, § 262 ods. 1 CSP a čl. 4 CSP tak, že v spore úspešnej žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznal, lebo jej preukázateľne žiadne nevznikli (uznesenie NS SR sp. zn. 7Cdo/14/2018 zo dňa 28. februára 2018).
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísaný súd. V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozsudku smeruje, v akom rozsahu ho napáda, z akých dôvodov ho považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie je potrebné predložiť dvojmo, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej procesné práva tak, že bolo porušene právo na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla zaviniť nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd dospel dokazovaním k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, lebo sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.