Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Co/276/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a členov senátu JUDr. Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci žalobcu Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, zast. JUDr. Ján Šoltés, advokát, Mýtna 48, 811 07 Bratislava, proti žalovanej E. F., rod. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX Q. W. XXX, o zaplatenie 1 002,20 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu vo Zvolene zo dňa 26. 09. 2018, č. k. 19Csp/91/2018 - 119, takto

rozhodol:

I. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým súd vo zvyšnej časti žalobu zamietol a vo výroku o trovách konania, p o t v r d z u j e .

II. Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom rozhodol: „I. Súd konanie v časti o zaplatenie 25 eur zastavuje. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 569,53 eur spolu s úrokom z omeškania 5,05 % ročne zo sumy 594,53 eur od 04.07.2015 do 15.08.2018 a úrokom z omeškania 5,05 % ročne zo sumy 569,53 eur od 16.08.2018 do zaplatenia s tým, že súd povoľuje žalovanej splácať vyššie uvedené sumy v mesačných splátkach vo výške 24,90 eur, splatných do 20. dňa toho - ktorého mesiaca, pričom prvá splátka bude splatná do 20. dňa v mesiaci nasledujúcom po mesiaci v ktorom nadobudne tento rozsudok právoplatnosť a to až do úplného vyrovnania s tým, že omeškanie čo i len jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia. III. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta. IV. Žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 18,64 % do 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výšky náhrady trov konania.“

2. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že pôvodný žalobca Všeobecná úverová banka, a. s., sa žalobou doručenou súdu dňa 17.04.2019 domáhala zaplatenia sumy 1 002,20 eur s úrokom z omeškania 5,05% ročne od 4.07.2015 do zaplatenia a náhrady trov konania z titulu, že na základe jej splnomocnenia spoločnosť Consumer Finance Holding a.s. IČO: 35 923 130, Hlavné nám. 12, Kežmarok, ako splnomocnený sprostredkovateľ k uzatvoreniu zmluvy veriteľa Všeobecná úverová banka, a. s., IČO: 31 320 155, Mlynské Nivy 1, Bratislava, uzatvorila so žalovanou dňa 20.11.2013 Zmluvu o poskytnutí pôžičky (úveru). Na základe tejto zmluvy bolo žalovanej poskytnutých 1 000 eur pri fixnej úrokovej sadzbe 32 %, pričom poskytnuté finančné prostriedky mala žalovaná splatiť v 60-tich mesačných splátkach. Pri riadnom plnení zmluvy mala žalovaná celkovo zaplatiť sumu 1 871,40 eur. Z dôvodu porušovania podmienok zmluvy žalovanou spoločnosť Consumer Finance Holding, a. s. dňa 19.06.2015 úver zosplatnila, o čom žalovaná mala byť upovedomená listom zo dňa 28.06.2015 (doklad o odoslaní alebo doručení súdu predložený nebol).

3. Uznesením č. k. 19Csp/91/2018-99 zo dňa 15.08.2018 súd na základe návrhu pripustil zmenu strán sporu na strane žalobcu tak, že z konania vystúpila spoločnosť VÚB a.s. a na jej miesto vstúpila spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154.

4. Podaním doručeným súdu dňa 25.09.2018 (pred prvým pojednávaním) zobral žalobca žalobu čiastočne do sumy 25,- eur späť a žiadal konanie v tejto časti zastaviť, z dôvodu úhrady žalovanou dňa 15.08.2018. Podľa § 145 ods. 2 súd v tejto časti konanie zastavil.

5. Predmetom ďalšieho konania bolo zaplatenie sumy 977,20 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1 002,20 eur od 04.07.2015 do 15.08.2018 a úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 977,20 eur od 16.08.2018 do zaplatenia.

6. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že v danom prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa vzťahuje režim spotrebiteľského práva - Občiansky zákonník a zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Súd podrobil predmetnú zmluvu kontrole z hľadiska dodržania zákonných náležitostí v zmysle cit. zákona a dospel k záveru, že zmluva bola platne uzatvorená a aj keď obsahuje všetky obligatórne náležitosti predpísané zákonom o spotrebiteľských úveroch, má také nedostatky, s ktorými zákon o spotrebiteľských úveroch spája sankciu bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Súd považoval ustanovenie zmluvy v časti o výške fixnej ročnej úrokovej sadzby 32 % za neplatné, je v rozpore so zákonom a dobrými mravmi, prevyšuje obvyklé úroky na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch (§ 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.05.2014, § 39 Občianskeho zákonníka). Súd zistil, že priemerná obvyklá výška úrokov pri nových obchodoch - spotrebiteľských úveroch poskytnutých za obdobie 1 až 5 rokov podľa webovej stránky NBS v období novembra r. 2013 bola 11,27 % a teda v úverovej zmluve dojednaná výška úrokov 32 % takmer trojnásobne a podstatne a v rozpore so zákonom a dobrými mravmi prevyšuje obvyklú odplatu (úroky) na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch.

7. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobcovi možno priznať len nárok na vrátenie nesplatenej istiny pôžičky, t.j. sumy 569,53 eur, vypočítanej ako rozdiel medzi istinou pôžičky 1 000 eur a úhradami žalovanej (do podania žaloby zaplatila 405,47 eur a po podaní žaloby 25 eur). Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol. K prisúdenej sume súd žalobcovi priznal aj úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z..

8. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 CSP, konštatoval pomer úspechu strán, kedy mal žaloba úspech 59,32 % a žalovaná 40,68 %, potom rozdiel bol v prospech žalobcu 18,64 %. Súd v tejto miere zaviazal žalovanú na úhradu trov konania žalobcovi. Podľa § 262 ods. 2 o výške náhrady rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

9. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, voči zamietavému výroku. Tým je dotknutý aj závislý výrok o trovách konania. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu podľa § 388 zmenil vo výroku II. tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 407,67 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 04.07.2015 do zaplatenia, to všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

10. Žalobca nesúhlasí s názorom súdu že dojednaná odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru vo forme zmluvne dojednaného úroku je neprimeraná a v rozpore s dobrými mravmi. Navýšenie úveru predstavuje len zmluvne dojednaný úrok vo výške ročnej úrokovej sadzby 32 %, celkové náklady spotrebiteľa s úverom predstavujú 871,40 eur. Úrok = RPMN. Výška priemernej hodnoty RPMN pre úvery vo výške do 1 500 eur vrátane so splatnosťou od 1 do 5 rokov zverejnená naposledy v čase uzavretia úverovej zmluvy MF SR v súlade s ust. § 21 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. v Súhrnných informáciách o údajoch novoprijatých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 3. štvrťrok 2013 so stavom k 30.09.2013 predstavovala 45,94 %, teda tak, ako je táto hodnota uvedená v úverovej zmluve (priemerná hodnota RPMN).

11. Súdna prax zaujala názor, že postup súdu podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka má miesto len vo výnimočných situáciách napr. v prípade šikanózneho výkonu práva účastníkom zmluvného vzťahu. Korektív dobrým mravov nesmie byť na ujmu princípu právnej istoty a nesmie neprimerane oslabovať subjektívne práva účastníkov vyplývajúce z právnych noriem. Nie výška úrokovej sadzby, ale celková

výška odplaty vyjadrená prostredníctvom RPMN je rozhodujúcim faktorom pre ustálenie celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom.

12. Výška odplaty 32 % ročne neprevyšuje odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch podľa ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka platného a účinného v čase uzavretia zmluvy a je v súlade so zákonom stanovenom maximálnou výškou odplaty pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa ust. § 1a ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 platného a účinného od 01.09.2014. Napriek skutočnosti, že uvedené pravidlo maximálneho stropu výšky odplaty nebolo v čase dojednania úverovej zmluvy v platnosti, žalobca zastáva názor, že pokiaľ sám zákonodarca považuje odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi do výšky 2x priemernej hodnoty RPMN za akceptovanú, v takom prípade výška dojednanej odplaty dojednaná v danej zmluve nemôže byť označená za neprimeranú a v rozpore s dobrými mravmi.

12. Dojednaná odplata vo výške 32 % nepresahuje 2x váženého priemeru priemerných hodnôt RPMN za všetky typy spotrebiteľských úverov zverejneného MF SR v Súhrnných informáciách o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 3. Štvrťrok 2013 so stavom k 30.09.2013 vo výške 18,05 % a zároveň nepresahuje 2x priemernej výšky RPMN zverejnenej MF SR v Súhrnných informáciách o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 3. štvrťrok 2013 so stavom k 30.09.2013 vo výške 45,94 % pre obdobné úvery. Dojednaná odplata je primeraná, v súlade so zákonom (ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka platného a účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy) a dobrými mravmi. Podporne poukazuje na rozhodnutie KS v Košiciach č. k. 5Co/181/2017-74 zo dňa 25.01.2018, tiež rozhodnutie č. k. 5Co/298/2017 zo dňa 13.02.2018.

13. Žalovaná sa k odvolaniu nevyjadrila.

14. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) rozsudok okresného súdu v napadnutej časti podľa § 387 ods. 1, 2 potvrdil.

15. Podľa § 387 ods. 1 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

16. Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu vyplýva, že okresný súd žalobe žalobcu vyhovel čiastočne do sumy nesplatenej istiny úveru vo výške 569,53 eur a do nároku na úrok z omeškania z prisúdenej sumy počnúc od 04.07.2015, ako žalobca požadoval v žalobnom návrhu, až do zaplatenia. Pritom za čas od 4.07.2015 do 15.08.2018 úrok z omeškania priznal zo sumy 594,53 eur (v priebehu konania žalovaná zaplatila sumu 25 eur). Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol.

17. So zreteľom na obsah odvolania žalobcu odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zamietavej časti (výrok II.), teda do uplatneného úroku vo výške 407,67 eur a úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 407,67 eur počnúc od 04.07.2015 do zaplatenia.

18. Nárok žalobcu na úrok z úveru súd zamietol s odôvodnením, že dojednanie o výške úroku 32 % ročne v posudzovanej zmluve o úvere predstavuje dojednanie neprimerané, ktoré je v rozpore so zákonom, prieči sa dobrým mravom a je neplatné. Potom žalobca nemá nárok ani na súvisiace plnenie - úrok z omeškania z nepriznaného úroku.

19. „Úroková sadzba“ je peňažná čiastka, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi za požičanie finančnej čiastky, na základe dohody s veriteľom za istý čas. Úroková sadzba predstavuje percentuálnu mieru (číslo v percentách) bežného úročenia istiny úveru za obdobie na ktoré sa vzťahuje. V danom prípade je v zmluve uvedená ročná úroková sadzba 32 %.

20. „Odplata za úver“ je vyjadrením skutočnej ceny spotrebiteľského úveru zahrňujúcej nielen úrok z úveru, ale aj všetky poplatky a akékoľvek náklady účtované veriteľom spotrebiteľovi v súvislosti s poskytnutím úveru. Tieto náklady predstavujú tzv. „ročnú percentuálnu mieru nákladov“ (RPMN), vyjadrujúcu porovnateľné číslo, ktoré má slúžiť spotrebiteľom pre porovnanie ponúk rôznych finančných

inštitúcií a tým spotrebiteľovi umožniť vybrať si najvýhodnejší úver podľa svojich potrieb. RPMN patrí medzi základné informácie, ktoré je veriteľ povinný poskytnúť spotrebiteľovi už pri ponuke spotrebiteľského úveru. Vymedzenie pojmu RPMN je obsahom ust. § 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z. z., a pojem celkové náklady spotrebiteľa definoval zákon č. 129/2010 Z. z. v § 2 písm. g) v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy tak, že „ nimi sa rozumejú všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov, do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok.“ Teda RPMN sa vypočítava z výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa, ktoré sú so spotrebiteľským úverom spojené, pričom hodnota RPMN sa počíta spôsobom, ktorý určuje zákon. 21. Niet pochýb o tom, že odplata za úver je pojem širší, než úrok z úveru. Úrok z úveru je iba jednou zo zložiek, ktorá vstupuje do výpočtu „odplaty“ za úver (RPMN).

22. V prejednávanom prípade ide o situáciu, kedy výška v zmluve o úvere dohodnutého úroku je 32 % ročne a aj výška „odplaty“ za úver (RPMN) je 32 %. Potom podľa názoru žalobcu, pri posudzovaní dodržania obsahových náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch (§ 9 a § 11) a ich kontrole ako zmluvných podmienok z hľadiska prípadnej neprijateľnosti pre spotrebiteľa s dôsledkom neplatnosti, je treba brať na to, že v danom prípade výška dojednanej „odplaty“ neprevyšuje odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery uvedenú v tzv. „Súhrnných informáciách o údajoch o novoposkytovaných spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 3. štvrťrok 2013, vo výške 45,94%, zverejnených Ministerstvom financií SR“. Teda odplata je v súlade so zákonom stanovenou maximálnou výškou odplaty stanovenou v rozhodnom čase, je v súlade s ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka. Pretože nie výška úrokovej sadzby, ale celková výška odplaty vyjadrená prostredníctvom RPMN je rozhodujúcim faktorom pre ustálenie celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom.

23. S názorom žalobcu, že nie je vylúčené, aby ročná priemerná miera nákladov (RPMN) bola totožná s ročnou úrokovou sadzbou, že odplata za úver (RPMN) iné náklady než úrok z úveru nemusí zahŕňať, nemožno súhlasiť bezvýhradne. Takáto situácia totiž dôvodne vedie k takému záveru, že ide o prípad, kedy veriteľ „iné“ náklady, ktoré mu nepochybne v súvislosti s poskytnutím úveru vznikajú a ktoré sú mu známe (so vznikom nákladov počíta a príkladom ich menuje aj samotný zákon o spotrebiteľských úveroch v § 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch) len skryte a účelovo zapracováva do výšky úrokovej sadzby. Je málo pravdepodobné, že by náklady, ktoré si môže v zmysle platnej právnej úpravy uplatňovať voči spotrebiteľovi znášal zo svojho, a ktoré navyše je aj vo svojej evidencii povinný vykazovať osobitne (napr. provízie, dane, poplatky akéhokoľvek druhu .....). Odhliadnuc od uvedeného, aj samotný fakt, že zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje ako podstatnú náležitosť v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvádzať nielen úrokovú sadzbu, ale osobitne (ako inú náležitosť) aj RPMN, týmto je zdôraznené, že ide o dve samostatné a aj obsahovo odlišné ekonomické kategórie, potom aj súd každú z nich má hodnotiť samostatne, či splňuje kritériá dané zákonom pre tú - ktorú náležitosť zmluvy. Preto, ak aj je úroková sadzba za úver stanovená výškou, ktorá nepresahuje RPMN, to ešte automaticky neznamená, že vždy je (ako iná náležitosť zmluvy) súladná so zákonom, či dobrými mravmi.

24. Právnym názorom, aký zastáva odvolací súd, sa riadil pri rozhodovaní aj okresný súd, keď „úrokovú sadzbu“ dohodnutú účastníkmi zmluvy (bez ohľadu na to, že v danom prípade je táto totožná s RPMN), ako jednu zo zložiek, ktorá síce vstupuje do výpočtu RPMN (odplaty za úver), hodnotil osobitne, a to s prihliadnutím na Národnou bankou Slovenska zverejňované „Priemerné úrokové miery z úverov poskytnutých v eurách rezidentom eurozóny, pri nových obchodoch - spotrebiteľských úveroch poskytnutých na obdobie 1 až 5 rokov“, pričom priemerná a obvyklá výška úrokov v období novembra 2013 (kedy bola zmluva o úvere uzatvorená) bola 11,27% ročne, teda podstatne nižšia (takmer trojnásobne) než výška úroku 32% ročne dohodnutá v zmluve o úvere. A na základe tohto zistenia okresný súd správne konštatoval, že ide o úrokovú sadzbu dohodnutú v rozpore so zákonom a dobrými mravmi.

25. Pripustiť výklad o úrokovej sadzbe a RPMN, aký zastáva žalobca, nie je správny, a vo svojej podstate by bolo možné ho hodnotiť ako obchádzanie zákona, či nekalú obchodnú praktiku veriteľa. Napr. v danom prípade by sa žalobca mohol uchýliť k úrokovej sadzbe až vo výške 45,7 % ročne, a podľa jeho názoru

by stále išlo o sadzbu primeranú a prijateľnú., lebo je v zhode, resp. neprevyšuje RPMN. Neuvádzať iné náklady pri výpočte RPMN ako úrokovú sadzbu, resp. nulovou hodnotou, môže byť zámer veriteľa, ktorý do úrokovej sadzby schováva aj ďalšie náklady s cieľom získať nezákonne „výhody“ aj na úkor dlžníka - spotrebiteľa (napr. v prípade uplatňovania úroku z omeškania veriteľom z tzv. kapitalizovaných úrokov, kedy v úroku by mohli byť zahrnuté aj poplatky a iné náklady, ktoré ale úročiť úrokom z omeškania nemožno)

26. Odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutej časti vo veci samej potvrdil, zároveň ako vecne správny potvrdil aj závislý výrok o trovách konania.

27. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ustanoveniami § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní bola v celom rozsahu úspešná žalovaná, preto žalovanej patrí nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu (100 %). Nakoľko však žalovanej preukázateľne žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, bolo by neúčelné, aby o výške náhrady trov konania rozhodoval súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 . Preto odvolací súd rozhodol, že žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva (viď. uznesenie NS SR sp. zn 6Cdo/176/2016 a sp. zn. 6 Cdo/5/2017).

28. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 .

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 .

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 .

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 .

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .