Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_42Csp-196-2019.pdf
PDF · 108.63 KB
Case nature
Area
Subarea
42Csp/196/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Ing. Andreou Škapincovou, PhD., v spore žalobkyne: W. Y., A.. XX.X.XXXX, S. W. P. X, XXX XX O., proti žalovanému: U.. H. I., Y. X. X. F. X, XXX XX O., právne zastúpený: JUDr. Rudolf Manik, PhD., MBA, MHA - ADVOKÁT s.r.o., so sídlom Masarykova 2, 040 01 Košice, IČO: 36 861 324, o náhradu škody, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 25.9.2019 domáhala titulom náhrady škody zaplatenia sumy 1.550,- EUR a náhrady trov konania. 2. Podanie žaloby odôvodnila tým, že žalobkyňa dňa 24.9.2015 splnomocnila žalovaného ako advokáta, aby žalobkyňu zastupoval v konaní o zmenu v úprave styku k maloletému dieťaťu a právnych veciach s tým súvisiacich. Za tieto právne služby žalovanému zaplatila sumu 250,- EUR a žalovaný ju ubezpečil, že počas konania žalobkyňu bude osobne zastupovať na pojednávaní. Dňa 9.9.2016 sa na Okresnom súde Košice II, sp. zn. 27P/241/2015 o zníženie a zvýšenie výživného konalo pojednávanie, pričom žalovaný sa na pojednávanie nedostavil, nechal sa substitučne zastúpiť kolegyňou, ktorá však o predmetnom spore nemala dostatočné znalosti a na pojednávaní žalobkyňu podľa jej názoru nevedela adekvátne zastúpiť. Následne bol vyhlásený rozsudok, v ktorom konajúci súd znížil vyživovaciu povinnosť bývalého manžela žalobkyne na ich maloletú dcéru zo 100,- EUR na 50,- EUR mesačne, zastavil konanie o zníženie výživného a protinávrh žalobkyne na zvýšenie výživného na maloletú dcéru do budúcna zamietol. Žalobkyňa nebola spokojná s uvedeným rozsudkom, chcela, aby žalovaný v rámci plnomocenstva podal odvolanie, čo žalovanému oznámila a on ju ubezpečil, že odvolanie podá. Žalovanému ako právnemu zástupcovi dôverovala, nemala potrebu overovať si, či odvolanie voči rozsudku skutočne podal. Keďže od vyhlásenia rozsudku súdu ubehlo dosť času a žalobkyňa pociťovala vzhľadom na predbežnú vykonateľnosť rozsudku, na základe ktorého otec maloletej dcéry žalobkyne platil výživné iba vo výške 50 EUR, finančné ťažkosti, informovala sa u žalovaného, v akom štádiu je odvolanie. Žalovaný ju ubezpečil, že odvolanie podal a čaká na rozhodnutie o ňom. Z rozhovoru však žalobkyňa nemala dobrý pocit, záležitosť začala prešetrovať sama a na Okresnom súde Košice II zistila, že žalovaný odvolanie proti rozsudku sp. zn. 27P/241/2015 podal oneskorene, preto bolo odvolanie odmietnuté a prvostupňový rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 19.6.2016. Po tejto informácií okamžite kontaktovala žalovaného, ktorý jej povedal, že to nie je pravda, a žiadal ju, aby prišla zaplatiť za právne služby.
Svojim neprofesionálnym postupom žalovaný jej spôsobil problémy. Dotklo sa jej, že ju klamal. Podala na postup žalovaného ako advokáta sťažnosť na Slovenskú advokátsku komoru, na základe ktorej bolo žalovanému uložené disciplinárne opatrenie-peňažná pokuta. Vzhľadom na výrazne nepriaznivý stav, ktorý jej žalovaný spôsobil nepodaním odvolania voči rozsudku sp. zn. 27P/241/2015 bola žalobkyňa nútená podať nový návrh na zvýšenie výživného na maloleté dieťa, jej návrhu bolo vyhovené Rozsudkom Okresného súdu Košice II, sp. zn. 14P/93/2017 z 16.4.2019. Za obdobie od predbežnej vykonateľnosti rozsudku sp. zn. 27P/241/2015 (od 9.9.2016) do predbežnej vykonateľnosti rozsudku sp. zn. 14P/93/2017 (16.4.2019) jej žalovaný svojim konaním spôsobil škodu, keďže nepodal odvolanie a udržoval ju v presvedčení, že rozhodnutie ešte bude preskúmané. Až jej návrhom na zvýšenie výživného bol stav zvrátený rozsudkom sp. zn. 14P/93/2017 z 16.4.2019. Za obdobie 31 mesiacov otec maloletej dcéry prispieval na jej výživu len sumou 50,- EUR, namiesto pôvodných 100,- EUR, určených rozsudkom Okresného súdu Košice II, č.k. 41P/217/2013. Domnievala sa, že ak by žalovaný podal včas odvolanie, rozsudok sp. zn. 27P/241/2015 by nenadobudol právoplatnosť, vzhľadom na okolnosti, by s najväčšou pravdepodobnosťou odvolacím súdom bola určená vyživovacia povinnosť na maloletú minimálne vo výške 100,- EUR, ak nie viac, pretože jej protinávrh na zvýšenie výživného bol na 180,- EUR mesačne. Žalobkyňa teda by nebola nútená iniciovať nové konanie o zvýšenie výživného (sp.zn. 14P/93/2017). Nekonaním žalovaného sa obdobie poskytovania výživného v sume 50,- EUR predĺžilo, čím bola žalobkyni spôsobená škoda vo výške 1.550,- EUR (100-50 EUR = 50 EUR x 31 mesiacov = 1.550 EUR). Výška a rozsah škody vyplýva z celkového obdobia 31 mesiacov od 9.9.2016 do 16.4.2019, kedy otec maloletej dcéry prispieval na jej výživu sumou 50,- EUR mesačne, namiesto pôvodných 100,- EUR mesačne. 3. Žalovaný v podaní doručenom súdu dňa 14.1.2020 uviedol, že podľa neho je právny nárok žalobkyne nedôvodný, účelový s cieľom obohatiť sa. Nepopieral, že došlo k porušeniu jeho povinnosti podať opravný prostriedok voči rozsudku súdu prvej inštancie včas, avšak k predpokladom náhrady škody patria aj iné náležitosti, najmä existencia škody a príčinnej súvislosti medzi porušením povinnosti a vznikom škody. Žalovaný trval na tom, že škoda nevznikla a nevznikla ani príčinná súvislosť tak, ako ju vymedzuje § 420 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že medzi dvoma nesporovými konaniami je rozdielna dôkazná situácia. Absentuje reálny predpoklad iného rozhodnutia súdov v inštančnom konaní v merite veci. 4. Žalobkyňa v podaní doručenom súdu dňa 27.1.2020 citovala z Rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5 Cdo/126/2009 a uviedla, že podľa nej preukázala, že nekonanie žalovaného má priamu súvislosť so spôsobenou škodou, a to konkrétne zníženie výživného. Poukázala, že v zmysle § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka, sa zodpovednosti za škodu zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil. 5. Žalovaný v duplike doručenej súdu dňa 2.9.2020 uviedol, že v prejednávanej veci absentujú esenciálne náležitosti pre vyhovenie nároku na náhradu škody. Namietol nedostatok aktívnej legitimácie žalobkyne, keďže predmetom konania bolo výživné pre dcéru, ktorá je plnoletá a škoda tak priamo žalobkyni nemohla vzniknúť. Žalovaný namietol premlčanie nároku, keďže rozsudok Okresného súdu Košice II, sp. zn. 27P/241/2015 nadobudol právoplatnosť 19.10.2016 a žaloba bola podaná až po uplynutí dvojročnej premlčacej doby v septembri 2019. Podľa jeho názoru je nárok žalobkyne hypotetický, ujma, ktorej sa žalobkyňa domáha, môže byť iba skutočná škoda, t.j. úbytok aktív. Nestotožnil sa s názorom, že žalobkyni vznikla škoda a že za škodu zodpovedá žalovaný. Zodpovednosť advokáta za škodu spôsobenú v súvislosti s výkonom advokácie je založená iba v prípade splnenia predpokladov pre výkon advokácie, vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi nimi. Predpokladom vzniku nároku na náhradu škody je zistenie, že nebyť pochybenia advokáta, bol by jeho klient v súdnom konaní úspešný, pochybenie advokáta je teda rozhodujúcou príčinou vzniku nemajetkovej ujmy klienta. Ako predbežnú otázku je preto potrebné riešiť, či by bol žalobca v spore úspešný, nebyť pochybenia advokáta a či škoda klientovi vznikla iba v dôsledku nekvalitného poskytovania pomoci. Príčinná súvislosť medzi konaním advokáta a neúspechom jeho klienta je daná iba vtedy, ak právo klienta skutočne existovalo a nebolo mu priznané iba pre pochybenie advokáta. Podľa názoru žalovaného by odvolací súd včas podané odvolanie voči rozsudku o znížení vyživovacej povinnosti otca zamietol. 6. Pojednávanie dňa 4.9.2020 bolo pred otvorením odročené z dôvodu, že podanie žalovaného doručené súdu 2.9.2020 nebolo pre krátkosť času pred pojednávaním žalobkyni doručené. Žalobkyňa podanie z 2.9.2020 a predvolanie na pojednávanie na deň 14.10.2020 prevzala dňa 14.9.2020. 7. Na pojednávaní dňa 14.10.2020 žalobkyňa uviedla, že v januári 2017 ju požiadal žalovaný, aby mu zaplatila 100,- EUR, avšak tesne predtým ako išla za ním, tak zašla k inému advokátovi, ktorý volal na súd a zistil, že žalovaný nepodal odvolanie voči rozsudku. Následne išla za žalovaným a opýtala sa ho, z akého titulu chce peniaze. Nechcela, aby ju ďalej zastupoval. Dodala, že žalobu podala oneskorene z dôvodu, že vyše 2 rokov čakala na rozhodnutie Slovenskej advokátskej komory.
8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu, výsluchom žalobkyne a zistil tento skutkový stav: 9. Rozsudkom Okresného súdu Košice II, sp. zn. 27P/241/2015 z 9.9.2016 súd zmenil rozsudok Okresného súdu Košice II, sp. zn. 41P/217/2013 z 5.2.2014 o výživnom na mal. dieťa Bibiánu Antolovú, nar. 4.8.2001 tak, že od 31.5.2016 znižuje vyživovaciu povinnosť otca maloletej zo 100,- EUR na 50,- EUR mesačne. Zároveň súd zastavil konanie o zníženie vyživovacej povinnosti na maloletú od 8.10.2014 do 30.5.2016 a zamietol návrh na zvýšenie výživného od 1.9.2016 do budúcna. Z bodu 19 odôvodnenia rozsudku vypláva, že otec maloletej nastúpil s ďalším jeho maloletým dieťaťom od 17.11.2015 na materskú dovolenku a od 31.5.2016 na rodičovskú dovolenku, teda jeho príjem a možnosti sa znížili. Otec žiadal znížiť výživné na maloletú dcéru až od 31.5.2016, od kedy poberá len rodičovský príspevok vo výške 203,- EUR mesačne. Z výpovede otca vyplynulo, že na materskú dovolenku nastúpil z dôvodu vyššieho výpočtu materského príspevku, ako by mala matka maloletej, ktorá bola nezamestnaná. Na rodičovskej dovolenke zostal z dôvodu, že matka maloletého dieťaťa ukončuje bakalárske štúdium dennou formou, nastúpila do 3. posledného ročníka. Z odôvodnenia rozsudku ďalej vyplýva, že obaja rodičia majú právo nastúpiť na rodičovskú dovolenku a je dôvodný nástup otca, ak matka ukončuje vzdelanie za účelom zabezpečenia väčšej možnosti zamestnať sa v budúcnosti, z uvedeného dôvodu súd znížil vyživovaciu povinnosť na maloletú dcéru žalobkyne od 31.5.2016 do budúcna. Súd nevychádzal z potenciálneho príjmu otca, keďže pri dieťati vo veku do 3 rokov sú možnosti otca zamestnať sa a mať príjem, minimálne až žiadne. Otec síce poberá výsluhový dôchodok, avšak jeho príjem je jediným príjmom celej rodiny, keďže manželka je nezamestnaná a študuje a majú zvýšené výdavky spojené s bývaním. 10.Z Rozsudku Okresného súdu Košice II, sp. zn. 14P/93/2017 z 16.4.2019 súd zistil, že mení rozsudok Okresného súdu Košice II zo dňa 9.9.2016, č.k. 27P/241/2015-99 vo výroku o výživnom tak, že zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca pre maloletú dcéru žalobkyne zo sumy 50,- EUR na sumu 250,- EUR mesačne odo dňa 1.12.2017. Dlh na výživnom od 1.12.2017 do 30.4.2019 vo výške 3.400,- EUR bol povinný otec zaplatiť a zároveň prispieť sumou 30,- EUR mesačne od 1.4.2017 na tvorbu úspor pre dcéru. Dôvodom pre zvýšenie výživného podľa bodu 81 súd zistil, že zmena pomerov na strane otca nastala od 1.12.2017, kedy otec získal oprávnenie na výkon samostatne zárobkovej činnosti. Z vyjadrenia otca súd zistil, že v polovici decembra 2017 otec so svojou rodinou odišiel do Belgicka pre pracovné a finančné dôvody. Súd odôvodnil, že v zmysle § 63 ods. 1 zákona o rodine vychádzal pri rozhodovaní z predpokladaného mesačného príjmu otca vo výške dvadsaťnásobku sumy životného minima na plnoletú fyzickú osobu. Zároveň podľa bodu 82 odôvodnenia rozsudku nastala zmena pomerov aj na strane maloletej dcéry žalobkyne, spočívajúca v raste jej životných nákladov. 11. Zo stanoviska žalobkyne adresovaného Slovenskej advokátskej komore zo dňa 23.1.2019 a Oznámenia Slovenskej advokátskej komory z 30.5.2018 súd zistil, že žalobkyňa podala sťažnosť na postup advokáta na Slovenskú advokátsku komoru dňa 30.11.2017. Z výpovede žalobkyne na pojednávaní dňa 14.10.2020 súd zistil, že žalobkyňa sa o škode a o tom, že za škodu zodpovedá žalovaný, dozvedela v januári 2017.
12. Po právnej stránke súd vec posúdil podľa nižšie citovaných ustanovení zákona: 13. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone. 14. Podľa § 420 ods. 1-3 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil. 15. Podľa § 106 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví. 16. Podľa § 112 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia. 17. Podľa § 26 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, advokát zodpovedá klientovi za škodu, ktorú mu spôsobil v súvislosti s výkonom advokácie; zodpovednosť advokáta sa
vzťahuje aj na škodu spôsobenú jeho koncipientom alebo jeho zamestnancom, ak advokát vykonáva advokáciu ako spoločník spoločnosti podľa tohto zákona, povinnosť podľa tohto ustanovenia sa vzťahuje iba na túto spoločnosť. 18. V prejednávanej veci súd nepovažoval za spornú skutočnosť, že došlo k porušeniu povinností v súvislosti s výkonom advokácie, teda, že žalovaný ako advokát žalobkyne oneskorene podal odvolanie voči rozsudku. Nebolo sporné, že žalobkyňa udelila plnomocenstvo na zastupovanie žalovanému. Ani skutočnosť, že žalobkyňa podala dňa 30.11.2018 na Slovenskú advokátsku komoru sťažnosť na postup advokáta, o vybavení ktorej bola žalobkyňa informovaná dňa 8.4.2019, neboli sporné. Tiež nebolo sporné, že žalobkyňa dňa 13.3.2017 podala návrh na zvýšenie výživného na súd. Sporná bola otázka premlčania nároku žalobkyne a či žalobkyni vznikla škoda a kto za ňu zodpovedá. 19. Predmetom sporu bol nárok na náhradu škody voči advokátovi, na to skutkovom základe, že žalovaný oneskorene podal odvolanie voči rozsudku Okresného súdu Košice II 27P/241/2015, ktorý dňa 9.9.2016 nadobudol právoplatnosť a na základe ktorého od 9.9.016 otec maloletej dcéry žalobkyne prispieval na jej výživu až do 16.4.2019 iba sumou 50,- EUR, hoci podľa predchádzajúceho rozsudku Okresného súdu Košice II sp.zn. 41P/217/2013 mu bola určená vyživovacia povinnosť voči maloletej vo výške 100,- EUR mesačne a od 16.4.2019 mal otec vyživovaciu povinnosť vo výške 250,- EUR mesačne. Podľa názoru žalobkyne, ak by žalovaný podal odvolanie voči rozsudku sp. zn. 27P/241/2015 včas, odvolacím súdom by mal otec maloletej stanovenú vyživovaciu povinnosť aspoň vo výške 100,- EUR mesačne. 20. Súd vychádzal a najmä bol viazaný výrokom právoplatného rozsudku Okresného súdu Košice II, sp. zn. 27P/241/2015 a rozsudkom Okresného súdu Košice II, sp.zn. 14P/93/2017, z ktorých zistil nasledovné: V zmysle odôvodnenia prvého zo zmieňovaných rozsudkov, súd znížil vyživovaciu povinnosť otca k maloletej dcére z dôvodu, že na strane otca došlo k zmene pomerov, narodilo sa mu ďalšie maloleté dieťa a išiel na materskú a rodičovskú dovolenku, čo spôsobilo dočasne pokles jeho príjmu. Na základe odôvodnenia rozsudku sp. zn. 14P/93/2017 vyplýva, že na strane otca maloletej došlo k výraznej zmene pomerov, pracuje v Holansku a podstatne sa zmenil jeho príjem, pričom i maloleté dieťa chodí na strednú školu a jej mesačné výdavky sa zvyšujú. 21. V prvom rade je povinnosťou súdu skúmať vecnú legitimáciu strán sporu. Žalovaný tiež namietal aktívnu vecnú legitimáciu žalobkyne. Súd uvádza, že z plnomocenstva z 24.9.2015 vyplýva, že vo vzťahu s advokátom bola práva žalobkyňa ako klient zastupovaná advokátom, preto podľa názoru súdu je žalobkyňa aktívne legitimovaná na podanie žaloby, v čase udelenia plnomocenstva ako aj rozhodovania súdov dňa 27P/241/2015 a dňa (14P/9/2017) bola dcéra žalobkyne maloletá. 22. Zodpovednosť advokáta za škodu spôsobenú pri výkone advokácie je objektívna zodpovednosť(bez ohľadu na zavinenie), ktorej sa nemožno zbaviť. Táto zodpovednosť je založená na súčasnom splnení troch predpokladov: činnosť súvisiaca s výkonom advokácie, vznik škody, príčinná súvislosť medzi výkonom advokácie a vznikom škody. Dôkaznú povinnosť k splneniu predpokladov v konaní o náhradu škody preukazuje žalobca. Nie každé zanedbanie, porušenie, nedostatočné plnenie povinnosti advokáta má za následok vznik zodpovednosti za škodu spôsobenú klientovi pri výkone advokácie, samotné pochybenie advokáta neznamená automaticky vznik škody na strane klienta. Zodpovednosť advokáta nastupuje iba vtedy, keď neúspech klienta je dôsledkom porušenia povinností advokáta v súvislosti s výkonom advokácie (Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3 MCdo/18/2009). Existencia príčinnej súvislosti medzi vzniknutou škodou na strane klienta a konaním či opomenutím advokáta môže byť daná iba vtedy, ak práve konanie či opomenutie advokáta je tou okolnosťou, bez existencie ktorej by k vzniku škody nedošlo. Pri posudzovaní zodpovednosti advokáta za vznik škody spôsobenej v súvislosti s výkonom advokácie, súd ako predbežnú otázku skúma, či by pri riadnom postupe advokáta klient so svojím nárokom na súde uspel, poprípade v akom rozsahu (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 678/2015 z 22. októbra 2015). 23. Ďalej sa súd prioritne zaoberal namietaným premlčaním nároku na náhradu škody v čase podania žaloby. Súd ustálil, že námietka premlčania je dôvodná, vzhľadom na vyjadrenie žalobkyne na pojednávaní dňa 14.10.2020, kde uviedla, že o vzniku škody a o tom, kto za škodu zodpovedá, sa dozvedela v 1/2017, keď predtým ako išla za žalovaným, tak zašla za iným advokátom a následne zistila na Okresnom súde Košice II, že v spore 27P/241/2015 žalovaný nepodal odvolanie včas. T.j. premlčacia doba na uplatnenie práva začala plynúť deň nasledujúci 1/2017 a márne uplynula 1/2019. Keďže v čase podania žaloby 25.9.2019 bol žalovaný nárok premlčaný, súd žalobu z tohto dôvodu zamietol. Súd obranu žalobkyne, že k premlčaniu došlo, pretože čakala, kým Slovenská advokátska komora rozhodne o jej sťažnosti, vyhodnotil ako irelevantnú, keďže podanie sťažnosti na postup advokáta nespôsobilo spočívanie premlčacej doby. Súd uvádza, že pod uplatnením práva podľa § 112 Občianskeho zákonníka treba rozumieť úkon oprávneného, ktorý smeruje k tomu, aby o jeho práve bolo rozhodnuté (ide o uplatnenie práva v
civilnom, trestnom, priestupkovom alebo obdobnom konaní). Za uplatnenie práva u príslušného orgánu je potrebné rozumieť orgán, ktorý v určitých prípadoch nahrádza súd, môže autoritatívne rozhodnúť. Podanie sťažnosti žalobkyňou na Slovenskú advokátsku komoru neznamená uplatnenie práva, ktoré by malo za následok zastavenie plynutia premlčacej doby. Skutočnosť, že žalobkyňa podala sťažnosť a viedlo sa disciplinárne konanie voči advokátovi, ktorému bola uložená peňažná pokuta, nemalo vplyv na plynutie premlčacej doby nároku žalobkyne na náhradu škody. Tvrdenie žalobkyne, že musela čakať na rozhodnutie Slovenskej advokátskej komory, nie je správne, žalobkyňa nemala povinnosť podať sťažnosť, hoci svoje právo využila, zároveň nemusela čakať na výsledok disciplinárneho konania, keďže pre uplatnenie žalobného nároku na súde sa nevyžadovalo žiadne predchádzajúce konanie pred Slovenskou advokátskou komorou. Súd si i protiprávnosť konania žalovaného, ktorá navyše ani nebola sporná, mohol posúdiť i sám. 24. Súd sa však pre úplnosť zaoberal aj naplnením ostatných predpokladov pre vznik škody (vznik škody, príčinná súvislosť medzi konaním advokáta a spôsobenou škodou). Žalobkyňa tvrdila, že škoda jej vznikla nepodaním odvolania žalovaným včas voči rozsudku Okresného súdu Košice II, sp.zn. 27P/241/2015, preto súd pre účely prejednávaného nároku na náhradu škody predbežne posudzoval prípadný úspech žalobkyne v odvolacom konaní. Podľa názoru súdu nebolo porušené právo žalobkyne, keďže jej právo, resp. právo maloletej na zaplatenie výživného v sume 100,- EUR mesačne v čase rozhodovania súdu prvej inštancie sp.zn. 27P/241/2015 neexistovalo. Súd vychádzal z bodu 19 odôvodnenia rozhodnutia rozsudku Okresného súdu Košice II, sp.zn. 27P/241/2015, podľa ktorého sa znížila vyživovacia povinnosť otca maloletej zo 100,- na 50,- EUR a návrh matky na zvýšenie výživného sa zamietol, z dôvodu, že došlo k podstatnej zmene pomerov na strane otca v tom, že od 17.11.2015 je na materskej dovolenke a od 31.5.2016 na rodičovskej dovolenke s ďalšou maloletou dcérou, teda jeho príjem a možnosti sa podstatne znížili, čo bolo dôvodom pre zníženie výživného na maloletú dcéru žalobkyne. 25. K predpokladom vzniku nároku na náhradu škody súd ďalej uvádza, že neboli kumulatívne splnené všetky predpoklady vzniku škody. Žalovaný síce porušil povinnosť pri výkone advokácie, avšak podľa názoru súdu žalovanej nevznikla škoda, ujma v jej majetkovej oblasti a tiež nie je daná príčinná súvislosť medzi porušením povinností a vznikom škody. Škodou je ujma, ktorá mala nastať v majetkovej sfére poškodeného, je možné ju vyjadriť v peniazoch. Ušlý zisk je v podstate ušlým majetkovým prospechom a spočíva v tom, že nenastalo zväčšenie (rozmnoženie) majetku poškodeného, ktoré by bolo možné, keby nebolo škodovej udalosti dôvodne očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí. Podľa názoru súdu v majetkovej sfére žalobkyne ujma nevznikla. Pokiaľ ide o príčinnú súvislosť medzi porušením povinností pri výkone advokácie a tvrdeným vznikom škody, tak záver o existencii príčinnej súvislosti v uvedenom zmysle by bolo možné urobiť iba vtedy, pokiaľ, ak by nebolo uvedeného postupu žalovaného, mala by žalobkyňa resp. jej maloletá dcéra právo na zaplatenie výživného v sume 100,- EUR mesačne v čase rozhodovania súdu prvej inštancie sp.zn. 27P/241/2015, teda v prípade, že toto právo skutočne existovalo. Podľa názoru súdu však právo na výživné v sume 100,- EUR mesačne už reálne z dôvodu zmeny pomerov na strane otca neexistovalo, čo súd konštatoval pri posudzovaní predbežnej otázky, preto za daných okolnosti v čase rozhodovania podľa názoru súdu správne súd rozhodol v rozsudku 27P/241/2015 a zároveň za zmenených okolností na strane otca, súd rozhodol v konaní 14 P/93/2017. Súd uvádza, že z odôvodnenia rozsudku 14P/93/2017 vyplýva, že žalobkyňa odôvodnila podanie návrhu na zvýšenie výživného na maloleté dieta zmenou pomerov na strane otca maloletej a zmenou u maloletej. 26. Súd žalobu zamietol, keďže predpokladom vzniku nároku na náhradu škody je zistenie, že nebyť pochybenia advokáta, k uspokojeniu pohľadávky žalobkyne by došlo, teda že toto pochybenie advokáta je rozhodujúcou príčinou vzniknutej majetkovej ujmy. Inak povedané, pri skúmaní zodpovednosti advokáta záver o príčinnej súvislosti medzi pochybením advokáta a tým, že klient vo veci nebol úspešný, je možné urobiť iba v prípade, že právo klienta skutočne existovalo. Príčinná súvislosť musí byť v takýchto prípadoch daná medzi konaním (opomenutím) advokáta, teda medzi tým, že odvolanie nebolo uplatnené včas, a tým, že došlo k zníženiu výživného, čo malo spôsobiť žalobkyni škodu. Preto ako predbežnú otázku súd vyriešil, či (ale aj v akom rozsahu) by žalobkyňa ako klient bola úspešná v odvolacom konaní, pretože len v takom rozsahu by mohol za škodu advokát zodpovedať. V tomto prípade žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala vznik škody a príčinnú súvislosť medzi porušením povinností pri výkone advokácie, preto aj z tohto dôvodu (okrem toho, že námietka premlčania je dôvodná), súd žalobu zamietol. 27. Záverom súd dodáva, že žalobkyňa si vyčíslila nárok na náhradu škody od 9.9.2016 do 16.4.2019, avšak z výroku Rozsudku Okresného súdu Košice II, sp.zn. 14P/93/2017 vyplýva, že dlh na výživnom od 1.12.2017 do 30.4.2019 je 3400 EUR, ktorý je povinný otec maloletej dcéry uhradiť. Z listinného dôkazu,
ktorý žalobkyňa predložila do spisu na pojednávaní 14.10.2020 vyplýva, že odvolacie konanie vedené na základe odvolania otca voči rozsudku 14P/93/2017 bolo zastavené, teda rozhodnutie prvostupňového súdu, pokiaľ ide o dlh na výživnom je právoplatné a je nedôvodná žaloba žalobkyne titulom náhrady škody za obdobie od 1.12.2017 do 16.4.2019, ako žiada nárok žalobkyňa v žalobe. A potenciálne je možné uvažovať iba o nároku za obdobie od 9.9.2016 do 30.11.2016, ktorý nárok však súd z vyššie uvedených bodov považoval za nedôvodný a žalobu zamietol. 28. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 262 v spojení s § 255 ods. l CSP tak, že žalovanému voči žalobkyni súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, nakoľko bol žalovaný v konaní v celom rozsahu úspešný. Súd nevzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa v tomto spore. 29. O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I, v dvoch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP, 355 ods. 1 CSP a 357 písm. m) CSP). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. l) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie súdu považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci )§ 365 ods. l CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 ods. 3 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) týkajú sa procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
V prípade, ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.