Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11S/91/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Molnárovej a členiek senátu JUDr. Dariny Vargovej a JUDr. Evy Šiškovej v právnej veci žalobcu: AKS group s.r.o. Košická 2, Žilina, IČO: 47 424 893, zastúpeného JUDr. Michalom Krnáčom, LL.M., MBA, advokátom, Vojtecha Tvrdého 793/21, Žilina, IČO: 37 904 779, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o správnej žalobe proti rozhodnutiu žalovaného č. 101513904/2019 z 20. 06. 2019, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému súd náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

I.

1. Z predloženého administratívneho spisu žalovaného i správcu dane súd zistil a mal za preukázané, že správca dane v podaní zo dňa 06. 12. 2017 (doručenom žalobcovi dňa 29. 12. 2017) žalobcovi oznámil výkon daňovej kontroly, predmetom ktorej bola daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január až jún 2017. Dňa 09. 01. 2018 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní s konateľmi žalobcu, predmetom ktorého bolo začatie daňovej kontroly a na ktorom bolo dohodnuté, že fyzická kontrola dokladov žalobcu bude vykonaná na adrese Bojnická 24, Bratislava, kde budú predložené účtovné, daňové a iné dokumenty a zmluvy súvisiace s kontrolovaným zdaňovacím obdobím.

2. Ďalšia zápisnica s konateľom žalobcu bola spísaná dňa 13. 04. 2018, na ktorom tento predložil napárované dodávateľské faktúry od spoločnosti Golden Bee s.r.o. k odoslaným faktúram v počte 11 ks a dodávateľské faktúry od spoločnosti RALE imperial s.r.o. v počte 37 ks.

3. Dňa 03. 05. 2018 bola spísaná ďalšia zápisnica o ústnom pojednávaní, pričom jej predmetom bolo vypočutie bývalého konateľa spoločnosti RALE imperial s.r.o. M. R. ako svedka, a to za účelom preverenia dodávateľsko - odberateľských vzťahov z pridanej hodnoty za kontrolované zdaňovacie obdobie január - jún 2017. Predmetného pojednávania sa zúčastnil i L.. M. C. - bývalý spoločník spoločnosti RALE imperial s.r.o.. Správcovi dane bola predložená notárska zápisnica spísaná pod č. N 669/2017, Nz 27098/2017, NCRls 27665/2017 dňa 07. 08. 2017.

4. Ďalšie ústne pojednávanie sa uskutočnilo dňa 09. 05. 2018, o čom bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní. Jeho predmetom bolo vypočutie bývalého konateľa spoločnosti Golden Bee s.r.o. O. O., a to za účelom preverenia dodávateľsko - odberateľských vzťahov z pridanej hodnoty za kontrolované

zdaňovacie obdobie marec - jún 2017. Zo strany uvedeného svedka bola dodatočne (prostredníctvom e-mailu) predložená notárska zápisnica spísaná pod č. N 654/2017, Nz 27113/2017, NCRls 27678/2017 dňa 07. 08. 2017 a preberací protokol.

5. Výzvou zo dňa 22. 05. 2017 správca dane vyzval žalobcu, aby sa v určenej lehote vyjadril k pochybnostiam správcu dane o správnosti, pravdivosti a úplnosti predložených dokladov a o pravdivosti údajov uvedených v dokladoch predložených ku kontrole dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január - jún 2017, najmä aby si splnil svoju povinnosť a k výkonu daňovej kontroly predložil všetky doklady, na ktoré bol vyzvaný. Žalobca reagoval v podaní, ktoré doručil správcovi dane dňa 13. 06. 2018 a je súčasťou administratívneho spisu správcu dane.

6. Správca dane v podaní zo dňa 03. 08. 2018 oboznámil žalobcu so skutočnosťami zistenými v priebehu daňovej kontroly a s pochybnosťami, ktoré nadobudol v priebehu daňovej kontroly. Na základe zisteného skutkového stavu okrem iného konštatoval, že zdaniteľné obchody, tak ako boli deklarované sa neuskutočnili a nie je preukázané skutočné dodanie služieb jednotlivými dodávateľmi pre žalobcu. Z uvedeného podľa správcu dane vyplýva, že jednotlivým dodávateľom nevznikla daňová povinnosť podľa o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, a preto konečnému odberateľovi nemohlo vzniknúť právo na odpočítanie dane podľa uvedeného zákona. Žalobca reagoval vo vyjadrení zo dňa 22. 08. 2018, v ktorom žiadal doplniť dokazovanie (výsluch svedkov, vykonanie miestneho zisťovania, zaslať výzvy posledným štatutárom spoločností SG GRESA, s.r.o. a ICHTIA, s. r. o., zabezpečiť kontrolné výkazy spoločnosti Golden Bee s.r.o. a RALE imperial s.r.o.

7. Za účelom preverenia dodávateľsko-odberateľských vzťahov zaslal správca dane obchodným partnerom žalobcu (FCC Slovensko, s.r.o., EBA, s.r.o., Spectral s. r. o., Marius Pedersen, a.s., Odvoz a likvidácia odpadu a.s., FORESPO - RENTAL 1 a.s.) výzvy zo dňa 14. 09. 2018 na zapožičanie dokladov za kontrolované zdaňovacie obdobie, ktoré sa týkali žalobcu.

8. Dňa 02. 10. 2018 bola spísaná zápisnica o miestnom zisťovaní v spoločnosti EBA, s.r.o., ktorého účelom bolo preverenie dodávateľsko-odberateľských vzťahov za zdaňovacie obdobie január - jún 2017. Správca dane spísal dňa 04. 10. 2018 so zamestnankyňou spoločnosti EBA, s.r.o. zápisnicu o vykonaní úkonu - odovzdaní dokladov spoločnosti EBA, s.r.o.. Ďalej sa v administratívnom spise nachádzajú mailové správy od vyššie uvedených spoločností ako odberateľov žalobcu o predložení dokladov.

9. Dňa 16. 11. 2018 bol spísaný protokol z daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie január - jún 2017 na dani z pridanej hodnoty, ktorý bol následne spolu s výzvou na vyjadrenie k zisteniam uvedeným v protokole doručený žalobcovi dňa 22. 11. 2018. Z predmetného protokolu (pre zdaňovacie obdobie máj 2017) vyplýva, že kontrolou predložených dokladov žalobcu bolo zistené, že v kontrolovanom zdaňovacom období si tento uplatnil nárok na odpočítanie dane spolu v sume 25.040,- eur z desiatich faktúr vystavených spoločnosťou RALE imperial s.r.o. ako dodávateľom. Žalobca sa k predmetnému protokolu vyjadril v podaní zo dňa 10. 12. 2018.

10. Správca dane prerokoval pripomienky žalobcu k skutočnostiam uvedeným v protokole zo dňa 16. 11. 2018 na ústnom pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo dňa 20. 02. 2019, o čom bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní.

11. Dňa 05. 03. 2019 vydal správca dane rozhodnutie č. 100568626/2019, ktorým žalobcovi vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2017 v sume 25.040,- eur. Správca dane vo svojom rozhodnutí na základe zisteného skutkového stavu konštatoval, že zdaniteľné obchody sa neuskutočnili tak, ako boli deklarované a nie je preukázané skutočné dodanie služieb jednotlivými dodávateľmi pre žalobcu. Dodávateľom žalobcu potom nevznikla daňová povinnosť podľa o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, a preto konečnému odberateľovi nemohlo vzniknúť právo na odpočítanie dane podľa uvedeného zákona. Zároveň správca dane konštatoval, že pokiaľ si žalobca uplatnil právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z faktúr za dodanie služieb a tovaru, ktorých reálny obsah nebol preukázaný, porušil ust. vyššie citovaného zákona, nakoľko právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty vzniká iba v prípade, ak je preukázané, že daňová povinnosť z titulu tohto dodania deklarovanému dodávateľovi vôbec vznikla. Zároveň žalobca porušil ust. o dani z

pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov z dôvodu, že si uplatnil právo odpočítať daň z faktúr, pri ktorých neboli splnené podmienky jej odpočítania podľa ust. § 49 ods. 1 tohto zákona.

12. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie zo dňa 01. 04. 2019, o ktorom rozhodol žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím.

II.

13. Žalobou napadnutým rozhodnutím č. 101513904/2019 zo dňa 20. 06. 2019 rozhodol žalovaný o podanom odvolaní žalobcu tak, že rozhodnutie správcu dane potvrdil. V odôvodnení svojho rozhodnutia podrobne opísal priebeh vykonanej daňovej kontroly, vykonaného dokazovania a vyjadril sa k odvolacím námietkam žalobcu.

14. Konštatoval, že správca dane neodôvodnil svoje rozhodnutie iba zistenou skutočnosťou, že z faktúr nie je možné určiť druh a rozsah dodaných služieb, ale skutočnosťou, že dodávateľské spoločnosti nepredložili v priebehu daňovej kontroly žiadne dôkazy, ktorými by preukázali, že fakturované služby daňovému subjektu skutočne aj dodali. Žalovaný tiež uviedol, že nespochybňuje skutočnosť, že daňovému subjektu boli dodané služby, ktoré následne dodal svojim odberateľom, ale v priebehu daňovej kontroly nebolo preukázané, že ich dodali spoločnosti uvedené v dokladoch ako dodávatelia služieb v prospech daňového subjektu aj skutočne dodali.

15. Z obsahu faktúry musí jednoznačne vyplývať, aký druh dodanej služby je fakturovaný a v akom množstve. Dôvodom na zamietnutie práva na odpočítanie dane nebola skutočnosť, že z obsahu faktúr jednoznačne nevyplýval druh a množstvo dodanej služby, ale skutočnosť, že spoločnosti uvedené vo faktúrach ako dodávatelia žiadnym spôsobom nepreukázali, že fakturované služby daňovému subjektu aj dodali, a že im z dodania služby vznikla daňová povinnosť. I keď zástupcovia dodávateľských spoločností potvrdili, že vykonávali v prospech žalobcu ako odberateľa čistiace práce, svoje tvrdenia žiadnym spôsobom nepreukázali. Dodanie služby nestačí preukázať slovným vyjadrením, že služba bola skutočne dodaná, ale je potrebné dodanie služieb preukázať aj predložením listinných dokladov.

16. Vykonanie miestneho zisťovania správca dane nepovažoval za potrebné z dôvodu, že by tým neboli preukázané skutočnosti, o ktorých mal pochybnosti. Odberateľské spoločnosti žalobcu predložili správcovi dane na základe jeho výzvy doklady, ktorými dodanie služieb zo strany žalobcu potvrdili. K zástupcom dodávateľských spoločností, ktorí poskytli správcovi dane svedecké výpovede, v ktorých dodanie služieb potvrdili žalovaný uviedol, že svedkovia vo svojich výpovediach síce potvrdili, že fakturované služby žalobcovi dodali, popísali kto, akým spôsobom a za použitia akých prostriedkov služby vykonali, ale svoje tvrdenia žiadnym spôsobom nepreukázali z dôvodu, že spoločnosti zanikli a účtovné doklady spoločností odovzdali nástupníckym organizáciám, preverovaním ktorých správca dane zistil, že tieto boli opakovane vymazané z obchodného registra a posledná nástupnícka spoločnosť bola vymazaná ex offo.

17. Správca dane zabezpečil svedeckú výpoveď zástupcu dodávateľskej spoločnosti, o čom bol žalobca informovaný. Vykonaním miestneho zisťovania v areáli využívanom žalobcom by bola preukázaná iba skutočnosť, že žalobca areál využíval na vykonávanie podnikateľskej činnosti, ale nie skutočnosť, kto fakturované služby žalobcovi dodal. Správca dane dodanie služieb odberateľom žalobcu nespochybnil, a preto vykonanie miestnych zisťovaní na miestach dodania služieb nepovažoval za potrebné.

18. Pre uplatnenie práva na odpočítanie dane sú v zákone uvedené podmienky, ktorých bezpodmienečné splnenie nie je možné odpustiť. V prípade, že si daňový subjekt vybral za obchodných partnerov spoločnosti, ktoré dodanie fakturovaných služieb nevedia preukázať predložením relevantných, správcom dane overiteľných dôkazov, je dôkazné bremeno na strane žalobcu ako daňového subjektu. Nesplnenie zákonom stanovených podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane nie je možné odpustiť ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby a ani pri dobromyseľnosti platiteľa. Správca dane nemôže v prípade, že dodanie služieb preukáže iba jeden obchodný partner (v predmetnej veci odberateľ žalobcu) vysloviť záver, že dodanie služieb bolo uskutočnené v rozsahu a osobou uvedenou na faktúre ako dodávateľ.

19. Žalovaný v závere svojho rozhodnutia uviedol, že správca dane postupoval pri výkone daňovej kontroly v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona, pričom prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo a vykonal všetky úkony súvisiace s čo najúplnejším a najobjektívnejším zistením skutočností potrebných pre vydanie rozhodnutia vo veci.

III.

20. Žalobca v podanej žalobe zo dňa 21. 08. 2019 žiadal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa 20. 06. 2019 a súčasne aj rozhodnutie správcu dane zo dňa 05. 03. 2019 a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie.

21. V úvode podanej žaloby žalobca zrekapituloval rozhodnutie správcu dane, odvolacie dôvody, ktoré boli obsahom jeho odvolania proti rozhodnutiu správcu dane a žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného.

23. V ďalšej časti žaloby (dôvody žaloby) poukázal na to, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí, na rozdiel od prvostupňového rozhodnutia, zúžil dôvody neuznania práva žalobcu na uplatnenie odpočítania dane z pridanej hodnoty výlučne na skutočnosť, že dodávateľské spoločnosti žalobcu (Golden Bee s.r.o., RALE imperial s.r.o.) nepredložili v priebehu daňovej kontroly u žalobcu za zdaňovacie obdobie január až jún 2017 žiadne dôkazy, ktorými by preukázali, že fakturované služby žalobcovi skutočne aj dodali. Túto skutočnosť žalovaný v napadnutom rozhodnutí opakovane zdôraznil ako dôvod neuznania práva žalobcu na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Hoci žalovaný potvrdil, že žalobca ako odberateľ predloženými dôkazmi preukázal dodanie deklarovaných služieb, za účelom ich preukázania nepredložili žiadne listinné dôkazy dodávatelia služieb, spoločnosti Golden Bee s.r.o. a RALE imperial s.r.o., nakoľko tieto zanikli. Žalovaný tak za dôvod neuznania práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty považoval nepredloženie účtovníctva zaniknutých spoločností Golden Bee s.r.o. a RALE imperial s.r.o., pričom podľa jeho názoru bolo predloženie týchto účtovných dokladov dôkazným bremenom zaťažujúcim žalobcu. Vzhľadom na žalovaným uvedené dôvody neuznania práva žalobcu na odpočítanie dane z pridanej hodnoty mal žalobca za to, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutých rozhodnutí, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu.

24. Neuznanie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z dôvodu, že dodávateľské spoločnosti nepredložili správcovi dane žiadne účtovné doklady v situácii, kedy žalovaný nespochybňoval dodanie samotných zdaniteľných plnení a ich preukázanie žalobcom (žalovaný spochybnil iba osoby, ktoré mali tieto plnenia dodať), žalobca považoval za bezprecedentný a právne neakceptovateľný zásah do práv žalobcu. V tejto súvislosti ďalej poukázal na judikatúru Súdneho dvora (rozsudok z 13. februára 2014, Maks Pen, C-18/13, rozsudok z 22. októbra 2015, PPUH Stehcemp, C-277/14).

25. Podľa názoru žalobcu sa nesprávne právne posúdenie veci žalovaným týka posudzovania otázky dôkazného bremena, ako aj splnenia podmienok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty a nesprávneho aplikovania ust. , , , , v spojení s , , , , o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a v konečnom dôsledku porušenia práva žalobcu na odpočítanie dane z pridanej hodnoty v zmysle a o dani z pridanej hodnoty v spojení s článkom 167 a nasl. smernice Rady č. 2006/112 o dani z pridanej hodnoty. Žalovaný pri správe daní nepostupoval podľa uvedených zákonných ustanovení a nedbal na zachovávanie práv a právom chránených záujmov žalobcu ako daňového subjektu. Nehodnotil všetky dôkazy, nakoľko svojvoľne v napadnutom rozhodnutí nezohľadnil dôkazy svedčiace v prospech preukázania práva žalobcu na odpočítanie dane z pridanej hodnoty a z uvedeného dôvodu ani nehodnotil všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, ani neprihliadal na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Dokazovanie tak nebolo vykonané v súlade s daňového poriadku. Žalovaný svojvoľne spochybňoval žalobcom predložené listinné dôkazy ako dôkazy preukazujúce vznik daňovej povinnosti na strane dodávateľov žalobcu, najmä v

situácii, ak svedkovia, vtedajší konatelia dodávateľov vierohodnosť týchto dokladov potvrdili. V rozpore s uvádzanými právnymi normami žalovaný uznanie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty podmieňoval preukázaním skutočností zaťažujúcich tretie osoby, konkrétne predložením účtovných dokladov spoločností Golden Bee s.r.o. a RALE imperial s.r.o.

26. Žalobca pritom uniesol svoje dôkazné bremeno, čo potvrdil aj žalovaný, keď konštatoval, že ako odberateľ preukázal predložením listinných dôkazov dodanie fakturovaných služieb. Čo však žalovaný opomenul, je skutočnosť, že následne sa dôkazné bremeno presunulo na žalovaného, ktorý bol povinný preukázať opak tvrdení žalobcu. Žalovaný nevykonal žiadny hodnoverný dôkaz, ktorý by objektívne spochybnil reálne dodania deklarovaného plnenia spoločnosťami Golden Bee s.r.o. a RALE imperial s.r.o. Dôkazné bremeno znášal žalobca ako daňový subjekt len ku skutočnostiam, ktoré sám tvrdil. Ani záujem štátu na realizácii príjmovej stránky štátneho rozpočtu nemôže byť a nie je nadradený dodržiavaniu a rešpektovaniu práv, ktoré zákony priznávajú daňovým subjektom (nález US SR sp. zn. ).

27. Ako uviedol Ústavný súd SR v náleze sp. zn. , zásada zákonnosti v daňovom konaní súvisí aj s požiadavkou spoľahlivého zistenia skutočného stavu veci tvoriacej predmet konania. Správca dane musí vykonávať dokazovanie spôsobom, ktorý garantuje jeho objektivitu, teda musí vziať do úvahy dôkazy svedčiace v neprospech daňového subjektu, ale aj v jeho prospech. Nepredloženie účtovníctva priamo spoločnosťami Golden Bee s.r.o. a RALE imperial s.r.o. (prípadne ich právnymi nástupcami) z dôvodu ich zániku a následného výmazu z obchodného registra, nemôže byť považované za neunesenie dôkazného bremena na strane žalobcu a legitímny dôvod neuznania práva žalobcu na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Rovnako tak nemožno akceptovať názor žalovaného, že predloženie účtovníctva zaniknutých spoločností Golden Bee s.r.o. a RALE imperial s.r.o. je dôkazným bremenom zaťažujúcim žalobcu. Takéto konštatovania žalovaného nielenže nemajú oporu vo vyššie uvedených zákonných ustanoveniach, ale výslovne odporujú ustálenej rozhodovacej praxi súdov. Daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú (uznesenie Ústavného súdu SR zo 14. novembra 2018, sp. zn. -53).

28. Žalobcovi, hoci predložil správcovi dane počas daňovej kontroly všetky písomné doklady, ktoré bol povinný viesť (čo potvrdil aj žalovaný), právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty uznané nebolo, nakoľko účtovné doklady jeho dodávateľmi predložené neboli. Žalobca poukázal na niektoré rozsudky Najvyššieho súdu SR i rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky, pričom uviedol, že z nich výslovne vyplývajú určité výkladové princípy presunu dôkazného bremena na správcu dane, ktoré však žalovaný napadnutým rozhodnutím absolútne poprel. Najvyšší súd SR sa totiž v týchto rozhodnutiach jednoznačne prikláňa k záveru, že na preukázanie opaku žalobcových tvrdení v dôsledku skutočností, ktoré nastali u žalobcovho dodávateľa a jeho subdodávateľov znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca dane, nie žalobca. Dôkazné bremeno nemožno ponímať extenzívne a rozširovať ho na preukázanie všetkých, resp. akýchkoľvek skutočností, teda i tých, ohľadne ktorých takáto povinnosť stíha úplne iný subjekt. Je nevyhnutné rozlišovať okruh dôkazov, ktoré daňový subjekt štandardne uchováva o existencii zdaniteľného plnenia od následného forenzného dokazovania. Žalobcovi nemožno vytýkať, že neuniesol dôkazné bremeno ohľadom skutočností týkajúcich sa daňovej povinnosti iného daňového subjektu. Žalovaný v prípade žalobcu nespochybňoval materiálnu existenciu deklarovaných služieb, ale spochybňoval jeho dodanie konkrétnou spoločnosťou z dôvodu, že táto spoločnosť nepredložila účtovné doklady, hoci svedkovia, ktorý v mene spoločností Golden Bee s.r.o. a RALE imperial s.r.o. žalobcom predložené dodávateľské účtovné doklady vystavili, sa k deklarovaným plneniam prihlásili. Žalobca pritom všetky účtovné doklady, ktoré je povinný uchovávať, správcovi dane predložil a žiadny právny predpis mu neukladá povinnosť viesť účtovníctvo jeho dodávateľov. Prípadné nepredloženie účtovných dokladov spoločností Golden Bee s.r.o. a RALE imperial s.r.o. tak v zmysle uvedených výkladových princípov predstavuje dôkaznú núdzu na strane žalovaného, nie žalobcu.

29. Skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu. Žalovaný nespochybnil, že k dodaniu deklarovaných plnení došlo, tvrdil však, že nebolo preukázané ich dodanie práve spoločnosťami Golden Bee s.r.o. a

RALE imperial s.r.o., nakoľko tieto nepredložili svoje účtovné doklady, čím nepreukázali vznik svojej daňovej povinnosti a ich právni nástupcovia boli vymazaní z obchodného registra. Vo vzťahu k žalobcom predloženým účtovným dokladom, svedkovia, teda osoby, ktoré ich vystavovali a podpisovali, potvrdili, že sú autentické a že boli riadne zaúčtované a daň z nich priznaná. Žalobcom predložené účtovné doklady tak potvrdzujú nielen jeho právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, ale sú relevantnými dôkazmi aj vo vzťahu k preukázaniu vzniku daňovej povinnosti jeho dodávateľov podľa § 19 ods. 2 zákona o dani z pridanej hodnoty. Vierohodnosť žalobcom predložených dokladov potvrdili v postavení svedkov bývalí štatutári dodávateľov a ich zaúčtovanie musí vyplývať aj z kontrolných výkazov dane z pridanej hodnoty. Nie je preto pravdivé tvrdenie žalovaného, že počas daňovej kontroly neboli predložené žiadne účtovné doklady žalobcových dodávateľov, ani to, že vyjadrenia svedkov nemožno žiadnym spôsobom overiť.

30. Z konštantnej judikatúry Súdneho dvora (napr. rozsudok z 28. júla 2016 vo veci Astone C-332/15, rozsudok z 13. februára 2014 Maks Pen C-18/13, rozsudok z 21. júna 2012 v spojených veciach C-80/11 a C-142/11) nepochybne vyplýva, že zamietnutie práva na odpočítanie dane je výnimkou z uplatnenia základnej zásady, ktorú predstavuje toto právo a že v prípade, ak daňový subjekt uplatňujúci si nárok na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty preukáže správcovi dane samotnú existenciu zdaniteľného plnenia a správca dane samotnú existenciu zdaniteľného plnenia, t. j. vykonanie zdaniteľného plnenia v prospech zdaniteľnej osoby a prijatie zdaniteľného plnenia zdaniteľnou osobou, uzná za preukázanú (v danom prípade pritom žalovaný v napadnutom rozhodnutí materiálnu realizáciu zdaniteľného plnenia uznal), správca dane môže nepriznať daňovému subjektu nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty (z dôvodu, že zdaniteľné plnenie neuskutočnil subjekt uvedený na príslušnej faktúre ako dodávateľ zdaniteľného plnenia) iba a výlučne vtedy, ak správca dane preukáže kumulatívne splnenie dvoch ďalej uvedených podmienok: 1/ uskutočnenie zdaniteľného obchodu je súčasťou podvodného konania; k tomuto platí, že správca dane ani žalovaný do dnešného dňa ani len nenačrtol existenciu akéhokoľvek podvodného konania na strane žalobcu; a súčasne 2/ zdaniteľná osoba o existencii takéhoto podvodného konania vedela alebo mala vedieť; k tomuto platí, že správca dane ani žalovaný do dnešného dňa ani len nenačrtol, že by žalobca o nejakom podvodnom konaní vedieť mal, alebo vedieť mohol.

31. Podľa názoru žalobcu žalovaný nijako nepreukázal, že objektívne skutočnosti daného prípadu preukazujú pri dodaní deklarovaných plnení existenciu podvodu alebo zneužívajúceho konania a vedomosť žalobcu o takomto konaní. Nie je preto zrejmé, prečo taktiež žalovaný poukazuje na zánik dodávateľských spoločností a pričíta žalobcovi na ťarchu nepredloženie účtovných dokladov z ich strany. V čase, kedy došlo k realizovaniu deklarovaného plnenia neboli podľa informácií žalobcu spoločnosť Golden Bee s.r.o. a RALE imperial s.r.o. dlžníkom ani súkromných, ani verejných subjektov a nie sú nimi ani dnes. Na preverenie obchodných partnerov a ich spoľahlivosti žalobca vynaložil náležitú starostlivosť, pričom bol samozrejme limitovaný získavaním údajov iba a výlučne z verejne dostupných zdrojov. Správca dane navyše ani netvrdil, že si tieto spoločnosti neplnili svoje daňové záväzky. Nepredloženie účtovných dokladov spoločnosťami Golden Bee s.r.o. a RALE imperial s.r.o. nie je a nemôže byť teda legitímnym dôvodom neuznania žalobcovho práva na odpočítanie dane z pridane hodnoty z predmetných faktúr, nakoľko žalobca svoje dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu splnenia materiálnych a formálnych podmienok práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty uniesol a svedkovia vierohodnosť predložených dokladov, ako aj reálne dodanie zdaniteľných plnení dodávateľom uvedeným na faktúre potvrdili a k týmto obchodom sa prihlásili.

IV.

A/ vyjadrenie žalovaného

32. Žalovaný v podanom vyjadrení zo dňa 22. 01. 2020 navrhol žalobu zamietnuť, pričom uviedol, že žalobca v žalobe neuvádza také nové skutočnosti, ktoré by svojou podstatou mali vplyv na výrok rozhodnutia Krajského súdu v Nitre, pričom by neboli predmetom odvolania.

K dôvodom žaloby žalovaný uviedol, že dodávateľské spoločnosti správcovi dane nepredložili žiadne dôkazy, ktorými by preukázali uskutočnenie zdaniteľného plnenia v prospech žalobcu a vznik daňovej

povinnosti a táto skutočnosť bola dôvodom neuznania uplatneného práva žalobcu na odpočítanie dane. Predloženie účtovných dokladov je dôkazným bremenom žalobcu a jeho námietka je zavádzajúca. Vo svojom rozhodnutí žalovaný neuviedol, že predloženie účtovných dokladov dodávateľských spoločností je dôkazným bremenom žalobcu, ale konštatoval, že dodávateľské spoločnosti žiadnym spôsobom nepreukázali, že zdaniteľné plnenie žalobcovi dodali, nepreukázali, že im vznikla z dodania služieb daňová povinnosť a žalobcovi právo na odpočítanie dane, čo znamená, že nebolo preukázané splnenie zákonných podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane. Tým, že nebolo zo strany dodávateľských spoločností preukázané uskutočnenie zdaniteľného plnenia, dostal sa žalobca do dôkaznej núdze, pretože dôkazné bremeno je vždy na strane daňového subjektu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok právo na odpočítanie dane, a preto je jeho povinnosťou preukázať, že si právo uplatňuje dôvodne, za zákonom stanovených podmienok.

K namietanému neakceptovateľnému zásahu do práv žalobcu žalovaný uviedol, že žalobca je pri výkone svojej podnikateľskej činnosti povinný dodržiavať ustanovenia platných právnych predpisov. V prípade, že si žalobca uplatnil zákonom ustanovené právo na odpočítanie dane, musí byť schopný preukázať, že si toto právo uplatňuje dôvodne a za zákonom stanovených podmienok. Odpočítanie dane nenastáva ex lege podľa § 49 ods. 2 zákona o dani z pridanej hodnoty, ale je iba právom platiteľa dane, ktoré je spojené s dôkaznou povinnosťou. Nakoľko splnenie zákonom stanovených podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane nebolo v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania preukázané, správca dane žalobcovi uplatnené právo nepriznal. Vzhľadom na skutočnosť, že zo strany žalobcu došlo k nedodržaniu zákonom stanovených podmienok, nie je možné neuznanie práva na odpočítanie dane považovať za zásah do jeho práv.

K svojvoľnému spochybňovaniu dôkazov žalovaný uviedol, že daňové orgány nespochybňovali dôkazy predložené žalobcom, ale žalobca predložením listinných dôkazov (faktúry, dodacie listy a pod.) nemohol preukazovať vznik daňovej povinnosti za svojho dodávateľa v prípade, že dodávateľ nepredložil žiadne dôkazy, ktorými by dodanie zdaniteľného plnenia a vznik daňovej povinnosti preukázal. Dodanie zdaniteľného plnenia, t. j. uskutočnenie obchodného prípadu musia vedieť preukázať obidvaja obchodní partneri, ktorí v prípade jeho reálneho uskutočnenia disponujú totožnými listinnými dôkazmi. Dodávateľské spoločnosti v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania nepreukázali, že im z dodania služieb vznikla v zmysle § 19 zákona o dani z pridanej hodnoty daňová povinnosť, a teda nebolo preukázané, že žalobcovi vzniklo z dodania služieb právo na uplatnenie odpočítania dane.

K dôkaznému bremenu správcu dane žalovaný uviedol, že dokazovanie zo strany správcu dane spočíva vo verifikácii tvrdených skutočností a dokladov predložených žalobcom. Úlohou správcu dane v priebehu daňovej kontroly nie je vyhľadávať dôkazy na preukázanie obchodných transakcií deklarovaných žalobcom podľa predložených daňových dokladov, ale deklarované skutočnosti preveriť. Správca dane v zmysle § 24 ods. 3 daňového poriadku preukazuje iba skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Z uvedeného vyplýva, že dôkazné bremeno vo veci preukazovania uskutočnenia zdaniteľného plnenia nikdy nie je na strane správcu dane.

K námietke žalobcu, že správca dane musí vykonávať dokazovanie takým spôsobom, pri ktorom musí vziať do úvahy aj dôkazy svedčiace v prospech daňového subjektu a že nepredloženie účtovných dokladov dodávateľských spoločností nemôže byť považované za neunesenie dôkazného bremena daňového subjektu, žalovaný zdôraznil, že správca dane v predmetnej veci vzal do úvahy dôkazy svedčiace v prospech žalobcu, ale vyjadrenie zástupcov dodávateľských spoločností o uskutočnení zdaniteľného plnenia, ktoré nebolo žiadnym iným spôsobom preukázané, nemohlo byť prijaté ako dôkaz svedčiaci v prospech žalobcu. K námietke žalobcu, že svoje tvrdenie preukázal, žalovaný uviedol, že obchodný prípad musia vedieť preukázať obidvaja obchodní partneri, čo sa v danom prípade nestalo.

K namietanej povinnosti viesť účtovníctvo svojich dodávateľov žalovaný uviedol, že s vyjadrením žalobcu súhlasí, avšak je na úvahe žalobcu, koho si vyberie za svojho obchodného partnera, pretože v prípade, že obchodný partner nevie preukázať uskutočnenie zdaniteľného plnenia v prospech žalobcu, dostáva sa žalobca vinou svojich dodávateľov do dôkaznej núdze.

K námietke týkajúcej sa dokladov predložených zástupcami dodávateľských spoločností žalovaný uviedol, že dodávateľské spoločnosti nepredložili správcovi dane žiadne overiteľné dôkazy. K namietanému zabezpečeniu kontrolných výkazov žalovaný uviedol, že z kontrolného výkazu je možné

zistiť iba skutočnosť, či spoločnosť dodávateľské faktúry vystavila, ale nie to, či bolo zdaniteľné plnenie v zmysle vystavených faktúr aj skutočne zrealizované.

Záverom svojho vyjadrenia žalovaný zdôraznil, že v zmysle ustanovení zákona o dani z pridanej hodnoty (§ 49 a nasl.) platiteľovi dane nevzniká právo na uplatnenie odpočítania dane v prípade, že nie je preukázané splnenie zákonom stanovených podmienok na uplatnenie tohto práva. Platiteľ dane si môže v zmysle § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a/ zákona o dani z pridanej hodnoty uplatniť právo na odpočítanie dane v prípade, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z dodania tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. V prípade žalobcu dodávateľské spoločnosti nepreukázali, že im z dodania služieb vznikla v zmysle § 19 zákona o dani z pridanej hodnoty daňová povinnosť.

B/ stanovisko žalobcu k vyjadreniu žalovaného

33. Vyjadrenie žalovaného zo dňa 22. 01. 2020 bolo zaslané právnemu zástupcovi žalobcu s možnosťou vyjadriť sa zmysle ust. (ďalej len „“)

Žalobca sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadril vo vyjadrení zo dňa 06. 04. 2020. Opätovne poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. a uviedol, že daňové orgány nevyhodnotili dôkazy jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti a žalovaný presúval dôkazné bremeno a dôkaznú núdzu na stranu žalobcu s vedomím, že vzhľadom na súčasnú neexistenciu obchodných partnerov žalobcu, tento nemôže reálne predložiť iné dôkazy ako tie, ktorými sa už preukázal. Bývalí štatutárni zástupcovia společnosti Golden Bee s.r.o. a RALE imperial s.r.o. potvrdili realizáciu prác, popísali, kto, akým spôsobom a za použitia akých prostriedkov ich vykonal, ale svoje tvrdenia nepreukázali z dôvodu, že spoločnosť zanikla a účtovné doklady spoločnosti boli odovzdané nástupníckej organizácii. Nepredloženie účtovníctva spoločnosťami Golden Bee s.r.o. a RALE imperial s.r.o. z dôvodu ich zániku a následného výmazu z obchodného registra nemôže byť považované za neunesenie dôkazného bremena na strane žalobcu a legitímny dôvod neuznania jeho práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Nie je reálne možné, aby uvedené spoločnosti preukázali/ nepreukázali dodanie fakturovaných služieb, nakoľko neexistujú.

V.

34. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný (ust. , ust. , ďalej len „SSP“ v znení účinnom od 01. 07. 2016) na konanie v predmetnej veci preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného uvedené v záhlaví tohto rozsudku, v rozsahu dôvodov v žalobe ( ) a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Preto bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a žalobu podľa zamietnuť. Rozsudok v predmetnej veci správny súd verejne vyhlásil dňa 14. 10. 2020 (ust. v spojení s ). Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

35. Podľa SR štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktoré ustanoví zákon.

36. Podľa , písm. a/, b/ o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 12. 2017, predmetom dane je a/ dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, b/ poskytnutie služby (ďalej len "dodanie služby") za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.

Podľa § 9 ods. 1 písm. a/ vyššie citovaného zákona, dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru podľa § 8, vrátane a/ prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému vlastníctvu alebo inému duševnému vlastníctvu,

b) poskytnutia práva užívať hmotný majetok, ) prijatia záväzku zdržať sa konania alebo strpieť konanie alebo stav, d) služby dodanej na základe poverenia alebo rozhodnutia vydaného štátnym orgánom alebo na základe zákona.

Podľa § 19 ods. 2 vyššie citovaného zákona, daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

Podľa § 49 ods. 1, 2, písm. a/ vyššie citovaného zákona, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a/ voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

Podľa § 51 ods. 1 písm. a/, ods. 2 vyššie citovaného zákona, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak a/ pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71, Platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. a), c) alebo písm. d) najskôr v zdaňovacom období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, ak do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom uplatňuje právo na odpočítanie dane, má doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d). Ak platiteľ nemá doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d) do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za posledné zdaňovacie obdobie kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, vykoná odpočítanie dane v tom zdaňovacom období, v ktorom dostane doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d). Platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) najskôr v zdaňovacom období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo.

Podľa § 71 ods. 1 písm. a/, c/ vyššie citovaného zákona, na účely tohto zákona a/ faktúrou je každý doklad alebo oznámenie, ktoré je vyhotovené v listinnej forme alebo elektronickej forme podľa tohto zákona alebo zákona platného v inom členskom štáte upravujúceho vyhotovenie faktúry, c/ vierohodnosťou pôvodu faktúry sa rozumie potvrdenie totožnosti dodávateľa tovaru alebo služby alebo osoby, ktorá v mene dodávateľa vyhotovila faktúru,

37. Podľa , , , , o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom do 30. 06. 2019, teda i v čase rozhodovania žalovaného, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada. Právom aj povinnosťou daňových subjektov a iných osôb podľa pri správe daní je úzko spolupracovať so správcom dane.

Podľa § 24 ods. 1, 2, 3, 4 vyššie citovaného zákona, daňový subjekt preukazuje

a/ skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2) b/ skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c/ vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

Podľa , o účtovníctve v znení neskorších predpisov, účtovná jednotka je povinná doložiť účtovné prípady účtovnými dokladmi (). Účtovanie účtovných prípadov v účtovných knihách vykoná účtovná jednotka účtovným zápisom iba na základe účtovných dokladov.

Podľa § 7 ods. 1 vyššie citovaného zákona, účtovná jednotka je povinná účtovať tak, aby účtovná závierka poskytovala verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva, a o finančnej situácii účtovnej jednotky.

38. Úlohou súdu bolo posúdiť správnosť postupu a právnych záverov daňových orgánov pri rozhodovaní o vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty u žalobcu za zdaňovacie obdobie máj 2017 v sume 25.040,- eur a zistiť, či daňové orgány pri rozhodovaní v danej veci vychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu pri vyslovení záveru, že žalobca nesplnil zákonom stanovené podmienky pre vznik nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, nakoľko nepreukázal uskutočnenie zdaniteľného plnenia v kontrolovanom zdaňovacom období zo strany ním deklarovaných dodávateľov prác (t. j. spoločnosti RALE imperial s.r.o. v zmysle faktúry č. 2017/0042 zo dňa 31. 05. 2017, č. 2017/0043 zo dňa 31. 05. 2017, č. 2017/0044 zo dňa 31. 05. 2017, č. 2017/0045 zo dňa 31. 05. 2017, č. 2017/0048 zo dňa 31. 05. 2017, č. 2017/0049 zo dňa 31. 05. 2017, č. 2017/0050 zo dňa 31. 05. 2017, č. 2017/0051 zo dňa 31. 05. 2017, č. 2017/0052 zo dňa 31. 05. 2017 a č. 2017/0053 zo dňa 31. 05. 2017), predmetom ktorých bola dodávka prác (označených ako preprava zariadenia na čistenie WC NDS, čistenie vápennej jamy OLO, pomocné práce čistenie diaľnice Granvia, preprava zariadenia na čistenie ORL dopravný podnik, odpady, pomocné práce pri čistení ORL Dachser, pomocné práce pri čistení ORL Bory, montážne práce na prevádzke TERNO, preprava odpadu, čistiace práce Višňové NDS a McDonald, preprava zariadenia na čistenie retenčnej nádrže a pomocné práce pri čistení, čistiace práce Levice a Nitra - forespo, likvidácia odpadu, odvoz a nakládka ručná - budovy Ministerstva vnútra Rusovce, likvidácia odpadu, odvoz a nakládka ručná - budovy Ministerstva vnútra Kopčianska ulica, likvidácia odpadu, odvoz a nakládka ručná - budovy Ministerstva vnútra Gaštanový háj, oprava prečerpávacej stanice Pezinok, preprava mobilného zariadenia na čistiace práce, výjazdy - havárie TERNO), pričom k týmto faktúram pripojil účtovné doklady konkrétneho čísla a dodacie listy zo dňa 31. 05. 2017 opatrené pečiatkami dodávateľa (RALE imperial s.r.o.) a odberateľa a nečitateľnými podpismi, na ktorých je predmet dodania totožný s predmetom fakturácie na jednotlivých faktúrach. Nepripojil však žiadne relevantné doklady preukazujúce, kto, kedy, kde a hlavne, v akom rozsahu tieto práce vykonal a komu ich odovzdal, resp. kto a kedy ich prevzal a v akom rozsahu.

39. V preskúmavanej veci súd vychádzal zo zásady iudex ne eat ultra petita partium (sudca nech nejde nad návrhy strán), ktorá vyplývala z ust , , teda konkrétne tvrdenie žalobcu (osobitná náležitosť žaloby), že bol ukrátený na svojich právach nezákonným rozhodnutím správneho orgánu, pričom musí ísť o subjektívne práva, vyplývajúce z právneho predpisu. Žalobca ale musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie práva správneho orgánu. Konanie správneho súdnictva však nie je pokračujúcim správnym konaním, súd nevykonáva dokazovanie (nenahrádza činnosť správneho orgánu pri zisťovaní skutkového stavu), pre súd je

rozhodujúci stav, ktorý tu bol v čase vydania rozhodnutia a posudzuje iba otázky napadnutého postupu alebo rozhodnutia žalovaného správneho orgánu.

40. Z SR vyplýva, že v právnom štáte sa orgánu verejnej moci neponecháva na úvahu, či uplatní kompetenciu, ktorú mu priznáva alebo zákon. Preto je povinnosťou každého orgánu verejnej moci konať, uplatniť svoju kompetenciu vždy, v celom rozsahu a včas. Krajský súd, po vyhodnotení závažnosti žalobných dôvodov vo vzťahu k napadnutým rozhodnutiam žalovaného a vo vzťahu k obsahu pripojeného administratívneho spisu, dospel k záveru, že žalovaný ako orgán verejnej moci uplatnil svoju kompetenciu v súlade so zákonom.

41. Medzi účastníkmi konania bolo sporné, či žalobcovi vznikol nárok na uplatnenie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2017 pri ním tvrdených dodávkach od vyššie uvedeného dodávateľa podľa predložených faktúr. Žalobca v podanej žalobe poukazoval na to, že splnil všetky podmienky stanovené o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov na odpočítanie dane z pridanej hodnoty pri dodaní prác. Tvrdil, že v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania predložil všetku účtovnú dokumentáciu a dôkazy, ktoré bolo možné v zmysle zákona od neho požadovať a splnil si teda svoju dôkaznú povinnosť, pričom v tejto súvislosti namietal nesprávnu aplikáciu vyššie citovaných ustanovení o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

42. Účelom zákona o DPH, ktorý transponoval Smernicu Rady EÚ č. 2006/112/ES z 28. 11. 2006, bolo upraviť vzťah daňového subjektu ako registrovaného platcu DPH k štátu stanovením povinností daňovému subjektu, ale určil i jasné pravidlá pri uplatnení si nároku na odpočet dane zo zdaniteľných plnení ako základ tohto práva. Základnou podmienkou pre uplatnenie odpočtu dane je, aby sa zdaniteľné plnenie uskutočnilo a aby boli splnené vecné a časové podmienky na odpočítanie dane v zmysle Zákon o DPH vyžaduje preukázanie pôvodu a účel zdaniteľného plnenia dodaného v zmysle vystavenej faktúry pre odberateľa, ktorý si na základe nej uplatňuje nárok na odpočítanie dane vo vzťahu k štátu zmysle zákona o DPH. Podmienky uvedené v a nasl. (odpočítanie dane) sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť (keďže zákon to neustanovuje) ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani za dobromyseľnosti platiteľa. Naopak, zákonodarca požaduje pre ľahkú zneužiteľnosť, aby platiteľ dane, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil v zákone o DPH (napr. rozsudok NS SR (napr. rozsudok NS SR č. , č. ).

43. V daňovom konaní, pri výkone daňovej kontroly správcom dane, vykonal v potrebnom rozsahu dokazovanie, a to vyžiadaním si listinných dokladov, výsluchom svedkov ako i preverovaním spoločnosti, ktorá mala byť v zdaňovacom období máj 2017 dodávateľom žalobcu, resp. jej nástupníckych spoločností. Skutkový stav vyplýva z I. časti rozsudku, teda v tomto prípade ide o faktúry uvedené v 38. bode tohto rozsudku vystavených spoločnosťou RALE Imperial s.r.o. pre žalobcu ako odberateľa, u ktorých nebolo zo strany daňového subjektu preukázané reálne plnenie deklarovaným dodávateľom v zmysle § 49 ods. 1,2 zákona o DPH.

44. V priebehu daňovej kontroly žalobca predložil správcovi dane faktúry uvedené v 38. bode tohto rozsudku vystavené spoločnosťou RALE imperial s.r.o. ako dodávateľom pre žalobcu ako odberateľa, predmetom ktorých bola dodávka prác (označených ako preprava zariadenia na čistenie WC NDS, čistenie vápennej jamy OLO, pomocné práce čistenie diaľnice Granvia, preprava zariadenia na čistenie ORL dopravný podnik, odpady, pomocné práce pri čistení ORL Dachser, pomocné práce pri čistení ORL Bory, montážne práce na prevádzke TERNO, preprava odpadu, čistiace práce Višňové NDS a McDonald, preprava zariadenia na čistenie retenčnej nádrže a pomocné práce pri čistení, čistiace práce Levice a Nitra - forespo, likvidácia odpadu, odvoz a nakládka ručná - budovy Ministerstva vnútra Rusovce, likvidácia odpadu, odvoz a nakládka ručná - budovy Ministerstva vnútra Kopčianska ulica, likvidácia odpadu, odvoz a nakládka ručná - budovy Ministerstva vnútra Gaštanový háj, oprava prečerpávacej stanice Pezinok, preprava mobilného zariadenia na čistiace práce, výjazdy - havárie TERNO), pričom k týmto faktúram pripojil účtovné doklady konkrétneho čísla a dodacie listy zo dňa 31. 05. 2017 opatrené pečiatkami dodávateľa (RALE imperial s.r.o.) a odberateľa a nečitateľnými podpismi, na ktorých je predmet dodania totožný s predmetom fakturácie na jednotlivých faktúrach. Nepripojil však

žiadne relevantné doklady preukazujúce, kto, kedy, kde a hlavne, v akom rozsahu tieto práce vykonal a komu ich odovzdal, resp. kto a kedy ich prevzal a v akom rozsahu.

45. Pri realizácii deklarovaných daňových transakcií nesporne museli byť prítomní pracovníci, ktorých zjavne musel niekto (daňový subjekt, dodávateľ, subdodávateľ) evidovať, za prácu im platil, použité stroje - mechanizmy museli niekomu patriť, ich prevádzka by mala byť niekde zaznamenaná a niekto ich musel obsluhovať. Žiadne dôkazy o uvedených skutočnostiach daňový subjekt (žalobca) v konaní neponúkal a okrem predložených dokladov týkajúcich sa obchodných vzťahov s (už neexistujúcimi) dodávateľmi uvedené pochybnosti daňových orgánov ničím ďalším nerozptýlil. V podanej žalobe tiež len tvrdí, že uskutočnenie deklarovaných obchodov riadne preukázal a nárok na odpočítanie dane uplatnil v súlade so zákonom.

46. Predloženie dokladov (faktúr, pokladničných dokladov, príp. i zmlúv) je len jednou z podmienok pre uznanie odpočítania dane, ale nie je tým preukázaná reálnosť a realizácia obchodnej transakcie, pretože technicky je dnes možné vyhotoviť akýkoľvek doklad a na akékoľvek plnenie bez ohľadu na to, či plnenie deklarované v dokladoch bolo i reálne uskutočnené alebo nie. Teda akékoľvek doklady bez reálneho preukázania zdaniteľného plnenia nie sú dôkazom o tom, že určité plnenie bolo i reálne uskutočnené. Nestačí predložiť riadne doklady so všetkými predpísanými náležitosťami, nakoľko takéto doklady, i keď riadne zaúčtované, nemôžu byť podkladom pre uznanie nároku na odpočítanie dane.

47. Vychádzajúc z administratívneho spisu žalovaného a správcu dane správny súd dospel k záveru, že správca dane pri vykonávaní daňovej kontroly vychádzal z jednoznačných a presvedčivých dôkazov, svedeckých výpovedí a použil na to zákonné prostriedky, pričom dokazovaním zistený skutkový stav považoval súd za dostatočný a vyčerpávajúci. Odpočet DPH si žalobca uplatnil sám preto, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľný obchod (služba) bol reálne uskutočnený tak, ako ho deklaroval v daňovom priznaní alebo v zmysle predložených dokladov, ktoré preukazujú reálne uskutočnenie daňovej transakcie uvedenej na daňovom doklade ( faktúra, doklady o úhrade a pod.) a to aj osobou uvedenou na týchto dokladoch, čo žalobca nevedel listinami preukázať, i keď ho zaťažuje dôkazné bremeno v zmysle § 24 ods. 1 zák. č. 563/12009 Z. z.

48. V prejednávanej veci teda žalobca neuniesol dôkazné bremeno, resp. nepreukázal skutočnosti, ktoré by spochybňovali zákonnosť postupu, ako i rozhodnutia správcu dane a žalovaného. Nepreukázal reálne dodanie tovaru (služby) podľa predložených dokladov od ním označeného dodávateľa. Správca dane nad akúkoľvek pochybnosť zistil a listinnými dôkazmi preukázal, že ním deklarovaný dodávateľ podľa predložených dokladov i keď nepoprel vystavenie faktúry a uskutočnenie obchodnej transakcie, žiadnym relevantným dôkazom však nepreukázal spôsob uskutočnenia daňovej transakcie v zmysle zákona o dani z pridanej hodnoty a že mu vznikla daňová povinnosť daň priznať a odviesť podľa zákona o DPH. Úlohou správcu dane pri výkone daňovej kontroly nie je vyhľadávať dôkazy na preukázanie obchodných transakcií deklarovaných žalobcom podľa podložených daňových dokladov za príslušné kontrolované zdaňovacie obdobie, ale práve naopak tieto skutočnosti je povinný preukazovať daňový subjekt (žalobca).

49. Podľa , vo veciach toho istého žalobcu a totožného predmetu konania, ktoré už boli predmetom konania pred správnym súdom, v odôvodnení každého ďalšieho rozsudku správny súd poukáže už len na totožný rozsudok, prípadne stručne zopakuje jeho dôvody.

50. Správny súd zistil, že na tunajšom súde už prebehlo iné konanie vo veci (, ), ktorá je skutkovo obdobná ako vo vec , pokiaľ ide o tie isté žalobné dôvody, ale iné zdaňovacie obdobie (január 2017, jún 2017) v súvislosti s tým istým žalobcom a tým istým žalovaným. Z uvedeného dôvodu tunajší súd v zmysle poukazuje na rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. a sp. zn. zo dňa 30. 09. 2020. Správny súd v uvedenom rozhodnutí dal dostatočnú odpoveď na zásadné námietky žalobcu a preto senát správneho súd v predmetnej preskúmavanej veci sa v celom rozsahu stotožnil s názorom krajského súdu vysloveným v uvedených rozhodnutiach a v súlade s na tento poukazuje. Uvedené rozhodnutie je súčasťou súdneho spisu. Predmet daňovej kontroly, jeden protokol z daňovej kontroly, dôvody neuznania nadmerného odpočtu daňovému subjektu (žalobca) a pod. sú účastníkom konania známe a sú s nimi uzrozumení, preto správny súd poukazuje na body odôvodnenia č. 36 až 43, v ktorých súd konštatoval, že:

„V priebehu daňovej kontroly žalobca predložil správcovi dane štyri faktúry uvedené v 38. bode tohto rozsudku vystavené spoločnosťou RALE imperial s.r.o. ako dodávateľom pre žalobcu ako odberateľa s dátumom dodania 31. 01. 2017 a päť faktúr vystavených spoločnosťou Golden Bee s.r.o., predmetom ktorých bola dodávka prác (označených ako pomocné práce ORL Tempo, pomocné čistiace práce ORL, Pomocné práce pri čistení ORL KJG Čachtice Vajnory, Pomocné práce pri čistení ORL Bory, Zabezpečenie opravy, oplotenia Sprectral Istropolis Bratislava, Zabezpečenie prepravy, oplotenia Wing for Life Bratislava, Čistenie mobilné WC NDS, Odvoz odpadu Ministerstvo vnútra Bratislava, Preprava mobilného ORL), pričom k týmto faktúram pripojil účtovné doklady konkrétneho čísla a dodacie listy zo dňa 30. 04. 2017 opatrené pečiatkami dodávateľov (RALE imperial s.r.o. a Golden Bee s.r.o.) a odberateľa s nečitateľnými podpismi, na ktorých je predmet dodania totožný s predmetom fakturácie na jednotlivých faktúrach. Nepripojil však žiadne relevantné doklady preukazujúce, kto, kedy, kde a hlavne, v akom rozsahu tieto práce vykonal a komu ich odovzdal, resp. kto a kedy ich prevzal a v akom rozsahu. Za účelom zistenia skutkového stavu v súvislosti s deklarovanými dodávkami prác spoločnosťou RALE imperial s.r.o. a Golden Bee s.r.o. pre žalobcu v kontrolovanom zdaňovacom období, správca dane vykonal v potrebnom rozsahu dokazovanie, pričom zistil, že uvedené spoločnosti zanikli v dôsledku zlúčenia od 15. 08. 2017 (teda ešte pred začatím daňovej kontroly u žalobcu), kedy bola aj vymazané z obchodného registra, pričom sa jednalo dobrovoľný výmaz a právnym nástupcom oboch spoločností sa stala spoločnosť SG GRESA, s.r.o.. Táto spoločnosť bola zrušená od 28. 08. 2017, z obchodného registra bola vymazaná dňa 09. 09. 2017 a jej právnym nástupcom sa od uvedeného dňa v dôsledku zlúčenia stala spoločnosť ICHTIA, s. r. o., ktorá bola však od 22. 08. 2017 zrušená a dňom 28. 10. 2017 vymazaná z obchodného registra. Podľa údajov zapísaných v obchodnom registri bola poslednou spoločníčkou a konateľkou tejto spoločnosti L. R., ktorá má podľa zistení správcu dane od 25. 04. 2012 hlásený trvalý pobyt v Trenčíne, bez udania adresy, čo znamená, že sa jedná o osobu bez domova. Žalobca si zrejme informácie o svojom dodávateľovi neoveril dostatočne, nakoľko v opačnom prípade, by z verejne prístupného obchodného registra obchodných spoločností jednoducho zistil, že L.. M. C. bol od 16. 11. 2016 jedným zo spoločníkov spoločnosti RALE imperial s.r.o., čo ho neoprávňovalo konať za spoločnosť, pričom konateľom a teda osobou oprávnenou konať bol M. R.. V administratívnom spise sa nachádza i zmluva o zabezpečení služieb zo dňa 10. 12. 2016 uzavretá medzi spoločnosťou žalobcu ako objednávateľom a spoločnosťou RALE imperial s.r.o. ako vykonávateľom (zastúpený M. R.

- konateľ a L.. M. C.om - spolumajiteľ spoločnosti spoločne ako zmluvné strany), v ktorej je uvedené, že vykonávateľ sa zaviazal komplexne zabezpečiť (teda nie vykonať) kompletné čistiace a iné služby pre objednávateľa. Už pri základnej opatrnosti a obozretnosti podnikateľa, ktorá je nevyhnutná pri uzatváraní obchodných kontraktov, by žalobca zistil, že L.. M. Holík nebol konateľom spoločnosti RALE imperial s.r.o. a pokiaľ napriek tomu za spoločnosť konal, bolo potrebné overiť, základe čoho je oprávnený tak robiť. S poukazom na tieto zistenia vyplývajúce z administratívneho spisu a overiteľné v obchodnom registri potom možno dôvodne pochybovať, či žalobcovi fakturované práce dodal dodávateľ uvedený na faktúrach, ktorý nemal žiadnych zamestnancov, materiálne ani technické vybavenie na vykonanie týchto prác, čo potvrdil i M. R. ako konateľ dodávateľa a žiadne iné subjekty, ktoré by mali práce vykonať ako subdodávatelia neboli identifikované. Pokiaľ práce vykonal M. C. osobne, resp. ním zorganizované neidentifikované osoby, z tohto nemožno vyvodiť vznik daňovej povinnosti pre spoločnosť RALE imperial s.r.o. Výpoveďou M. R., ktorý bol v kontrolovanom zdaňovacom období konateľ spoločnosti RALE imperial s.r.o. a L.. M. C., ktorý bol v uvedenom období spoločníkom tejto spoločnosti však jednoznačne nebolo preukázané dodanie prác žalobcovi podľa ním predložených faktúr od tejto spoločnosti. V administratívnom spise sa nachádza i výpoveď ďalšieho svedka O. O. (ktorý bol od 21. 02. 2017 do 14. 08. 2017 konateľom spoločnosti Golden Bee s.r.o. a od 09. 03. 2017 do 14. 08. 2017 bol i jej konateľom), ktorá taktiež nepotvrdzuje vykonanie a dodanie prác spoločnosťou RALE imperial s.r.o. žalobcovi zmysle predložených faktúr v januári 2017. Správca dane nemohol predvolať a vypočuť ako svedkov prípadné ďalšie osoby, nakoľko tieto L.. M. C. žiadnym spôsobom neidentifikoval.

51. Správny súd je toho názoru, že správca dane vykonal všetky jemu dostupné procesné úkony smerujúce k zisteniu skutkového stavu v predmetnej veci, no napriek tomu nebolo preukázané, že práce uvedené na faktúrach uvedených v bode č. 38 vykonala a žalobcovi dodala spoločnosti RALE imperial s.r.o. Žalobca neposkytol žiadne údaje o osobách, ktoré mali predmetné práce vykonať, kedy, kde a v akom rozsahu mali byť práce vykonané (resp. aj vykonané boli), s akým náradím, s akým dopravným prostriedkom a kým bol vykonaný odvoz odpadu, a to napriek tomu, že bol oboznámený so zisteným skutkovým stavom. Vzhľadom na obsah uvedených dokladov (faktúry, dodacie listy) a tvrdenie svedkov M. R., L.. M. C. a L.. O. O. bolo podľa názoru súdu spochybnené vykonanie prác podľa žalobcom predložených faktúr deklarovanými dodávateľmi, t. j. spoločnosťou RALE imperial

s.r.o. V okamihu, kedy správca dane spochybní dôveryhodnosť údajov v daňovom priznaní, musí daňový subjekt v daňovom konaní preukázať, že k realizácii plnenia skutočne došlo tak, ako to tvrdí. Už samotné zistenie skutočnosti, že dodávateľ v čase, kedy sa malo plnenie uskutočniť nemal personálne a materiálne vybavenie na realizáciu prác, jednoznačne spochybňuje vierohodnosť tvrdení žalobcu o reálnosti dodávok od deklarovaného dodávateľa. Na strane žalobcu ako daňového subjektu potom nastupuje procesná povinnosť obnoviť dôveryhodnosť spochybnenej transakcie, lebo žalobca je zaťažený dôkazným bremenom preukázať všetky skutočnosti, ktoré povinne uvádza v daňovom priznaní. Žalobca i podľa názoru súdu túto svoju dôkaznú povinnosť v rámci daňovej kontroly, ani vyrubovacieho konania nesplnil, keď nepreukázal reálnosť obchodov so spoločnosťou RALE imperial s.r.o. v mesiaci máj 2017 a dôvodnosť uplatneného odpočítania dane z pridanej hodnoty, v dôsledku čoho sa dostal do dôkaznej núdze, čo správcu dane oprávnene viedlo k tomu, že mu odpočítanie dane z pridanej hodnoty nepriznal.

52. Žalobca bol s výsledkami daňovej kontroly oboznámený v podaní správcu dane zo dňa 03. 08. 2018 (ku ktorému podal písomné vyjadrenie zo dňa 22. 08. 2018 s návrhom na doplnenie dokazovania), jej výsledky (zdaňovacie obdobia január- jún 2017) boli podrobne uvedené i v protokole zo dňa 16. 11. 2018 z daňovej kontroly, ku ktorému podal písomné vyjadrenie zo dňa 10. 12. 2018, v ktorom nesúhlasil so závermi správcu dane a bol toho názoru, že tieto závery nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní a správca dane nevykonal navrhované dôkazy. Dňa 20. 02. 2019 správca dane spísal zápisnicu o ústnom pojednávaní, na ktorom boli prerokované pripomienky žalobcu podané v priebehu daňovej kontroly, resp. vyrubovacieho konania a správca dane k nim zaujal stanovisko, z ktorého vyplýva, že nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty uplatnený zdaňovacom období máj 2017 v prípade dodávok od spoločnosti RALE imperial s.r.o. správca dane nepovažuje za dostatočne preukázaný a nie je možné ho žalobcovi uznať.

53. Za danej dôkaznej situácie potom treba prisvedčiť zisteniu správcu dane a žalovaného, že žalobca nepreukázal ním tvrdené obchodné transakcie (dodanie prác od spoločnosti RALE imperial s.r.o.). S poukazom na výsledky dokazovania vykonaného správcom dane je i súd toho názoru, že dodávateľom žalobcu v zmysle predložených faktúr nemohla vzniknúť daňová povinnosť na dani z pridanej hodnoty z titulu deklarovaného, ale nepreukázaného dodania prác žalobcovi, a preto nemohlo ani žalobcovi vzniknúť právo na odpočítanie tejto dane. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 28. 06. 2012 v konaní pod sp. zn. ako i na ďalší jeho rozsudok zo dňa 23. 06. 2010 v konaní pod sp. zn. v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 23. 02. 2011 v konaní pod sp. zn. , z odôvodnenia ktorého vyplýva, že „dôkazné bremeno je na daňovom subjekte - žalobcovi. Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý si aj tento nárok uplatnil, preto je jeho povinnosťou preukázať, že si nárok uplatňuje dôvodne a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako dôvodný“.

54. Dôležitou právnou otázkou v tomto konaní bolo posúdenie miery zaťaženia žalobcu dôkazným bremenom vyplývajúcim z ust. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, čo bola základná a podstatná žalobná námietka žalobcu v podanej žalobe. Uskutočnenie zdaniteľných plnení je ekonomickou činnosťou pod kontrolou daňového subjektu a odpočítanie dane z pridanej hodnoty nenastáva ex lege podľa ust. , o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, ale je iba právom platiteľa tejto dane, ktoré je spojené s dôkaznou povinnosťou daňového subjektu, ktorý je platiteľom dane. Daň z pridanej hodnoty je ľahko zneužiteľná, preto každý subjekt pri svojom podnikaní musí byť dostatočne predvídavý a obozretný, aby reálny obsah faktúry mohol preukázať aj inými dôkazmi pred daňovými orgánmi, čo žalobca nesporne nepreukázal. Daňový subjekt si preto musí zaobstarať dostatok dôkazných prostriedkov preukazujúcich uskutočnenie plnenia deklarovaného predloženými faktúrami, ako aj to, že plnenie poskytli dodávatelia uvedení na faktúrach. V prípade, že takéto dôkazy v daňovom konaní nepredloží, vystavuje sa riziku, že neunesie dôkazné bremeno, čo môže mať za následok neuznanie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Právo na odpočítanie dane sa nevzťahuje na daň, ktorá je splatná len z dôvodu jej uvedenia vo faktúre.

55. Daňový subjekt uplatňujúci si odpočítanie dane z pridanej hodnoty má v daňovom konaní preukázať reálne vykonanie zdaniteľného plnenia konkrétnym subjektom, resp. konkrétnym subdodávateľom, pretože jeho uskutočnenie a vykonanie zákon automaticky nepredpokladá. Bolo teda povinnosťou žalobcu v prípade, ak si uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty pri prácach, ktoré mu mala dodať spoločnosť RALE imperial s.r.o. ako dodávateľ, aby preukázal nielen existenciu zdaniteľného plnenia (ktorú daňové orgány nespochybnili), ale aj jeho skutočné dodanie zo strany dodávateľov, resp. konkrétneho subdodávateľa. Cieľom daňového konania je overiť, či sa zdaniteľné plnenie uskutočnilo tak, ako to tvrdí daňový subjekt. Preverovaním žalobcom tvrdených obchodných transakcií v mesiaci máj 2017 na základe ním predložených dokladov správca dane zistil a konštatoval, že obchodné transakcie (dodávka prác) sa neuskutočnili tak, ako je to uvedené na žalobcom predložených faktúrach, nakoľko v priebehu daňovej kontroly a ani vyrubovacieho konania žalobca okrem vyššie uvedených dokladov (faktúr, dodacích listov a účtovných dokladov) žiadnym spôsobom nepreukázal uskutočnenie zdaniteľného plnenia zo strany deklarovaných dodávateľov ako základnej podmienky pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane. Daňové orgány si urobili správny záver, že daňový doklad je z hľadiska nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty použiteľný vtedy, ak je nepochybné, že v ňom uvedené údaje odrážajú skutočnosť, teda že služby boli i reálne dodané od dodávateľa uvedeného na predložených faktúrach.

56. S námietkami žalobcu v podanej žalobe ohľadne dôkazného bremena na preukázanie dodania prác sa správny súd podrobne vysporiadal vo vyššie uvedených bodoch odôvodnenia tohto rozsudku. V tejto súvislosti poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR č. k. -13 zo dňa 04. 06. 2014, v ktorom konštatoval, že dôkazné bremeno pri dokazovaní v daňovom konaní vo väčšej miere spočíva na daňovom subjekte. Správca dane preukazuje najmä existenciu skutočností rozhodujúcich pre určenie výšky dane, daňový subjekt preukazuje pravdivosť údajov uvedených v daňovom priznaní a iných podaní, dokladov a výpovedí ovplyvňujúcich priebeh daňového konania. Dôkazné bremeno bolo jednoznačne na strane žalobcu, nakoľko skutočnosti vymedzené v ust. , v ust. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov tvoria dôkazné bremeno daňového subjektu. Z uvedených ustanovení však nemožno vyvodiť dôkazné bremeno žalobcu na právne vzťahy týkajúce sa jeho dodávateľa, resp. subdodávateľov alebo odberateľa, pričom v tejto súvislosti žalobca poukazoval napr. na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 19. 08. 2010 v konaní pod sp. zn. . Tu je však potrebné zdôrazniť, že žalobca bol priamo účastný ním deklarovaného zdaniteľného plnenia (dodávky prác) ako odberateľ a takýto subjekt nemá možnosť obhajovať sa nemožnosťou dosahu a preverenia zákonom vyžadovaných náležitostí, vyplývajúcich z danej obchodnej transakcie a bolo jeho povinnosťou zachovať zákonnosť tohto postupu, ako aj zabezpečiť potrebné podklady na preukázanie oprávnenosti uplatnenia dane z pridanej hodnoty (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 29. 02. 2016 v konaní pod sp. zn. ). V predmetnej veci teda dôkazná povinnosť neprešla na správcu dane, nakoľko táto je v daňovom konaní primárne na strane žalobcu ako daňového subjektu, ktorý má povinnosť ním tvrdenú obchodnú transakciu i náležite preukázať, čo bolo žalobcovi v priebehu daňovej kontroly a následného vyrubovacieho konania správcom dane v súlade so zákonom i umožnené (bod 52. tohto rozsudku ).

57. Nie je úlohou správcu dane preukazovať existenciu daňovej transakcie, resp. preukazovať že plnenie sa neuskutočnilo tak, ako to vyplýva z predložených daňových dokladov, ale jeho úlohou je overovať, či daňový subjekt daňovú transakciu správne deklaroval a preukázal. Daňové konanie je ovládané zásadou prejednacou, nie vyhľadávacou, čo znamená, že bolo povinnosťou žalobcu označiť a predložiť dôkazy preukazujúce dôvodnosť jeho postupu pri podaní daňového priznania (uplatnenie odpočítania dane z pridanej hodnoty na základe faktúr týkajúcich sa zdaňovacieho obdobia apríl 2017). Podľa predložených listinných dokladov (faktúr) mal byť žalobca ako odberateľ v obchodnom vzťahu so spoločnosťou RALE imperial s.r.o., ktorá mu mala práce dodať. Bolo výlučne jeho povinnosťou ako odberateľa, aby označil a predložil dôkazy o vykonaní a dodaní prác uvedeným dodávateľom. Správca dane nie je oprávnený, ale ani povinný v rámci prebiehajúcej daňovej kontroly a vyrubovacieho konania, inštruovať kontrolovaný daňový subjekt, aké dôkazy alebo doklady má predložiť, aby mu bolo možné uznať odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Úlohou správcu dane je zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, pričom proces zisťovania týchto skutočností prebieha v rámci dokazovania. Dokazovanie je procesný postup, na základe ktorého správca dane získava poznatky a informácie o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie.

58. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že v súlade s čl. 273 prvým odsekom smernice 2006/2012 členské štáty môžu uložiť aj iné povinnosti ako tie uvedené v tejto smernici, ak ich považujú za potrebné na zabezpečenie riadneho výberu DPH a na predchádzanie daňovým podvodom.

59. Súdny dvor EÚ taktiež pripúšťa, že nie je v rozpore s právom únie požadovať, aby subjekt prijal všetky opatrenia (due diligence), ktoré možno od neho rozhodne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode.

60. V predmetnej veci správca dane na základe vykonaného dokazovania neuznal žalobcovi odpočítanie dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2017 z dôvodu, že žalobca nepredložil a neoznačil žiadne dôkazy preukazujúce reálny obsah faktúr a reálne vykonanie prác od ním uvádzaného dodávateľa, v dôsledku čoho bolo potom spochybnené i prijatie plnenia od tohto dodávateľa, pričom žalobca tieto pochybnosti v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania neodstránil. Nepriznanie odpočítania dane z pridanej hodnoty v prípade dodávok prác žalobcovi, správca dane neodôvodnil nevykonaním týchto prác, ani zodpovednosťou žalobcu za nesplnenie si povinností jeho dodávateľa voči orgánom finančnej správy. I keď žalovaný vo svojom rozhodnutí opakovane uviedol, že správca dane neuznal žalobcovi odpočítanie dane z pridanej hodnoty z dôvodu, že dodávateľská spoločnosť nepredložila žiadne dôkazy preukazujúce skutočné dodanie prác a vznik daňovej povinnosti z tohto titulu (pričom práve tento dôvod žalobca v žalobe namietal), z jeho rozhodnutia v kontexte s rozhodnutím správcu dane je nepochybné, že dôvodom tohto neuznania bolo neunesenie dôkazného bremena na strane žalobcu, ktorý nepreukázal, že práce vykonala a jemu dodala spoločnosť uvedená na faktúrach ako dodávateľ, pričom toto bola jeho dôkazná povinnosť.

61. Vzhľadom na vykonané dôkazy a predložené listinné doklady i podľa názoru súdu správca dane dôvodne spochybnil tvrdenia žalobcu, že práce vykonala a žalobcovi dodala spoločnosť RALE imperial s.r.o., čo znamená spochybnenie predložených faktúr od deklarovaného dodávateľa a čo súvisí so spochybnením vzniku daňovej povinnosti u tohto dodávateľa a následne i so spochybnením práva žalobcu na odpočítanie dane. Tieto pochybnosti, ktoré v priebehu daňovej kontroly vyvstali, žalobca nevysvetlil a nevyvrátil v jej priebehu, ale ani v priebehu následného vyrubovacieho konania.

62. S poukazom na uvedené súd dospel k záveru, že správca dane postupoval správne a v zmysle zákona, keď žalobcovi rozhodnutím zo dňa 05. 03. 2019 vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2017 v sume 25.040,- eur. Správne postupoval i žalovaný, keď rozhodnutie správcu dane zo dňa 05. 03. 2019 potvrdil podľa ust. o správe daní (daňový poriadok) a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a to rozhodnutím zo dňa 20. 06. 2019. Z obsahu preloženého administratívneho spisu vyplýva, že daňové orgány zistili skutkový stav správne a v dostatočnom rozsahu tak, aby bolo možné na jeho základe v zmysle zákona rozhodnúť.

63. Žalovaný svoje rozhodnutie riadne odôvodnil v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu (článok 46 a nasl. SR a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd), ktoré vylučujú ľubovôľu pri rozhodovaní, lebo povinnosťou správneho orgánu je presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť. V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti žalobcu, že v zmysle konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. rozsudok zo dňa 21. 01. 2009 vo veci veci García Ruiz proti Španielsku, rozsudok zo dňa 19. 04. 1994 vo veci Van de Hurk proti Holandsku) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. vo veciach vedených pod sp. zn. , , zn. ) nie je potrebné, aby bola daná podrobná odpoveď na každú vznesenú námietku, ale je vždy potrebné podľa povahy veci reagovať v odôvodnení rozhodnutia na zásadnú a relevantnú námietku. Žalovaný pri odôvodňovaní svojho rozhodnutia takto postupoval a jeho žalobou napadnuté rozhodnutie v dostatočnej miere uvádza dôvody, na ktorých sa výrok tohto rozhodnutia zakladá, pričom v odôvodnení svojho rozhodnutia sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi námietkami žalobcu a nemožno hovoriť o jeho svojvôli pri rozhodovaní. Taktiež i po hmotnoprávnej stránke vysvetlil podstatu podmienok uplatnenia práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty podľa ust. , o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, pričom postupoval v súlade s ustálenou judikatúrou, a to i pokiaľ ide o posúdenie dôkazného bremena (napr. rozsudok v konaní pod sp. zn. zo dňa 01. 12. 2016, sp. zn. zo dňa 28. 09. 2017, sp. zn. zo dňa 16. 01. 2018 a sp. zn. zo dňa 31. 05. 2018).

64. K námietke žalobcu, že splnil všetky podmienky na uplatnenie nadmerného odpočtu z predložených faktúr, a že správca dane nespochybnil, že predmetné práce boli vykonané, dodané žalobcovi, ktorý ich ďalej odovzdal svojim odberateľom (o čom žalobca a jeho odberatelia na základe výzvy správcu dane predložili dôkazy), je potrebné uviesť, že toto konštatovanie správcu dane si žalobca, s poukazom na hmotnoprávne podmienky ust. § 49 zákona o DPH, nesprávne vysvetľuje nakoľko táto okolnosť nepreukazuje, že tieto práce vykonala pre žalobcu spoločnosť RALE imperial s.r.o. a že týmto spoločnostiam vznikla daňová povinnosť. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že všeobecné svedectvá bývalých konateľov dodávateľa žalobcu o tom, že žalobcom deklarované daňové transakcie sa uskutočnili, bez konkrétnych údajov o týchto obchodoch, nemajú z dôkazného hľadiska vysokú hodnotu, pričom je potrebné vziať do úvahy skutočnosť, že tieto osoby sú ako štatutárny zástupcovia vtedajších zmluvných strán priamo zainteresované na tom, aby sa žalobcom deklarované daňové transakcie uznali ako riadne uskutočnené. V danej veci však žalobca neuniesol dôkazné bremeno, resp. nepreukázal skutočnosti, ktoré by spochybňovali zákonnosť postupu, ako i rozhodnutia správcu dane a žalovaného. Nepreukázal reálne dodanie tovaru (služby) podľa predložených dokladov od ním označených dodávateľov. V žalobe žalobca poukazuje na rozhodnutia ESD a NS SR, avšak neuvádza v ktorých bodoch sa jeho vec zhoduje s citovanými rozhodnutiami.

65. Súd poukazuje na rozsudok Európskeho súdneho dvora, vo veci Mahagében (C-80/11 a C-142/11), v ktorom súdny dvor pripomenul boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadným zneužitiam, ktorý je uznaný a podporovaný Smernicou Rady 2006/112/ES. V rozsudku konštatoval, že prináleží vnútroštátnym orgánom a súdom zamietnuť priznanie práva na odpočet, ak sa s ohľadom na objektívne skutočnosti preukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne. V predmetnej veci položené prejudiciálne otázky vychádzali z predpokladu, že zdaniteľné plnenie, ktoré zakladá nárok na odpočet dane, sa uskutočnilo tak, ako to vyplýva z príslušnej faktúry, a že faktúra obsahuje všetky údaje požadované smernicou 2006/112/ES. V predmetnej právnej veci však nebolo preukázané, žeby sa zdaniteľné plnenie uskutočnilo podľa preložených faktúr. V predmetnej právnej veci nebolo preukázané splnenie vecných a formálnych podmienok vzniku práva na odpočet dane upravené v smernici 2006/112/ES. Členské štáty sú povinné overovať daňové priznania zdaniteľných osôb, ich účtovné závierky a ostatné relevantné dokumenty (rozsudky Súdneho dvora Európskej únie zo 17. Júla 2008 vo veci Komisia vs. Taliansko, C-132/06, Zb. s. I-5457, bod 37; z 29. júla 2010 Profaktor Kulesza, Frankowski, Jóźwiak, Orłowski, C-188/09, Zb. s. I-7639- bod 21; z 21. júna 2012 Mahagében, C-C-80/11, C 142/11, body 63, 64).

Súdny dvor v rozsudku tiež konštatoval, že každá zdaniteľná osoba je povinná viesť dostatočne podrobné účtovníctvo s cieľom umožniť uplatnenie dane z pridanej hodnoty a jej kontrolu daňovým orgánom. Určenie opatrení, ktoré možno požadovať od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej si nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty na zabezpečenie, aby jej plnenia neboli poznačené podvodom zo strany predchádzajúceho subjektu, závisí predovšetkým od okolnosti uvedeného prípadu vo veci samej (napr. i rozsudok NS SR sp.zn. ).

66. Skutkový stav zistený správcom dane (ktorý prevzal i žalovaný) je dostatočný, vychádza nielen z daňových dokladov predložených žalobcom ako daňovým subjektom, ale predovšetkým zo zistení, že týmto dokladom absentuje materiálny podklad (nebolo preukázané, že práce vykonali deklarovaní dodávatelia). Žalobca mal možnosť vyjadriť sa ku všetkým zisteniam správcu dane a zaujať k nim stanovisko, čo i využil a na svojich procesných právach nebol žiadnym spôsobom poškodený. Záver správcu dane a žalovaného, ktorý urobili a ustálili vo svojich rozhodnutiach, zodpovedá zásadám logického myslenia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov platnom v čase posudzovaného zdaňovacieho obdobia, pričom súd nezistil ani žiadne procesné pochybenia daňových orgánov, ku ktorým by musel prihliadať.

67. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru, že záver oboch správnych orgánov, ktorý urobili vo svojich rozhodnutiach, zodpovedá zásadám logického myslenia a je v súlade s i hmotnoprávnymi ustanoveniami vyššie citovaných zákonov. Súd nezistil, že by žalobou napadnuté rozhodnutie trpelo takými vadami, ku ktorým by musel prihliadnuť. Nezistil ani dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov vo veci samej, spolu so správnou citáciou dotknutých právnych predpisov uvedených v rozhodnutí žalovaného, ktoré je predmetom súdneho prieskumu, v spojení s rozhodnutím správcu dane (obe rozhodnutia tvoria jeden celok). Z uvedených dôvodov bolo potrebné rozhodnúť tak ako je uvedené vo výroku rozsudku a žalobu ako nedôvodnú podľa zamietnuť.

68. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech (súd žalobu zamietol) nepriznal náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. , vychádzajúc z toho, že žalovaný v zásade nemá právo na náhradu trov konania a túto mu možno priznať len vo výnimočných prípadoch. O takýto prípad sa v predmetnej veci nejednalo a zo súdneho spisu ani nevyplýva, že by žalovanému v súvislosti s týmto súdnym konaním trovy konania vznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, na Krajský súd v Nitre. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. , . V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti.

Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.