Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31Cbi/1/2020

Rozhodnutie

Okresný súd Banská Bystrica, konajúc sudkyňou JUDr. Dominikou Rejdovianovou, v právnej veci žalobcu Sociálna poisťovňa, ústredie, 813 63 Bratislava, Ul. 29. augusta č. 8 -10, konajúc poverenou zamestnankyňou Mgr. Annou Osláčovou, proti žalovanému JUDr. Dagmar Vavreková, so sídlom kancelárie 974 01 Banská Bystrica, Horná 51, značka správcu S 678, správca konkurznej podstaty úpadcu LUCAR spol. s r.o. „v likvidácii", so sídlom 984 01 Lučenec, Zvolenská 83, IČO: 31 640 966, zapísaný v OR OS Banská Bystrica oddiel Sro, vložka č.: 3158/S, v konaní zastúpený JUDr. František Vavráč, advokát so sídlom 974 01 Banská Bystrica, Horná 51, o určenie pravosti popretej pohľadávky, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu, pričom o výške trov konania rozhodne samostatným uznesením súdny úradník súdu 1. inštancie, a to až po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 11. 01. 2020 domáhal určenia, že jeho prihlásené pohľadávky pod por. č. 5 - 41 prihlásené súhrnnou prihláškou nezabezpečených pohľadávok zo dňa 23. 10. 2019 v konkurznom konaní sp. zn. sú oprávnené, čo do vymáhateľnosti a budú uspokojované z výťažku konkurznej podstaty úpadcu LUCAR spol. s r.o. „v likvidácii“. Žalobu odôvodnil tým, že v súlade s ustanovením o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov /ďalej len „ZoKR“/, si súhrnnou prihláškou nezabezpečených pohľadávok prihlásil do konkurzu úpadcu pohľadávku vo výške 43.669,81 Eur. Listom zo dňa 12. 12. 2019 oznámil žalovaný, popretie vymáhateľnosti uplatnených nezabezpečených pohľadávok pod č. 1 - 41 vo výške 39.546,71 Eur. Ako dôvod popretia žalovaný uviedol, že v zmysle o sociálnom poistení /ďalej len „zákon o sociálnom poistení“/, právo vymáhať poistné sa premlčí za šesť rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa poistné predpísalo. Žalovaný vzniesol námietku premlčania práva vymáhať poistné prihlásených pohľadávok pod č. 1 - 41 vo výške 39.546,71 Eur uplatnených v súhrnnej prihláške zo dňa 23. 10. 2019 v celom rozsahu. Žalobca sa nestotožnil s popretím žalovaného a listom č. 333-450/2019-4, predložil žalovanému dôkazné prostriedky o vymáhaní pohľadávok v exekučnom konaní, čím preukázal, že pohľadávky boli uplatnené v exekučnom konaní riadne a včas, a z toho titulu, nie sú premlčané. Žalobca zároveň žalovaného požiadal o dodatočné uznanie popretých pohľadávok. Žalovaný dňa 19. 12. 2019 oznámil žalobcovi, že na popretí zotrváva, nakoľko sa jedná o pohľadávky, ktoré nemožno vymáhať. Žalobu ďalej odôvodnil tým, že v zmysle zákona o sociálnom poistení, právo vymáhať poistné sa premlčí za šesť rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa poistné predpísalo. Podľa zákona o sociálnom poistení, pohľadávky na poistnom, dávkach, náhradách škody podľa neuhradených Sociálnej poisťovni tretími osobami, pokutách podľa a penále podľa vymáha Sociálna poisťovňa podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov. Žalobca poukázal na to, že uplatnenie

práva, ktoré už bolo priznané vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu návrhom na začatie exekúcie sa považuje za ďalší úkon, ktorý smeruje k realizácii práva. Podaním návrhu na vykonanie exekúcie sa plynutie 6 - ročnej premlčacej doby prerušuje (spočíva), a to na celý čas trvania exekučného konania. Námietku premlčania je možné uplatniť len v rámci námietok v exekúcií a je dôvodná len v prípade, ak by už v samotnom návrhu na exekúciu bol uplatnený premlčaný exekučný titul. Pohľadávky žalobcu popreté žalovaným však boli v čase uplatnenia spôsobilými exekučnými titulmi. Zároveň žalobca vyjadril názor, že podľa § 32 ods. 19 ZoKR, pohľadávka určená právoplatným rozhodnutím súdu alebo určená iným orgánom verejnej moci sa v určenom rozsahu považuje za zistenú. Na dôkaz toho, že pohľadávky nie sú premlčané žalobca predložil k jednotlivým popretým pohľadávkam nasledovné stanovisko. Pri pohľadávke č. 5 v popretej sume 1.107,20 Eur sa poistné predpísalo rozhodnutím zo dňa 11. 01. 2010, právoplatné a vykonateľné dňa 15. 02. 2010, pohľadávka bola uplatnená v exekučnom konaní návrhom na začatie exekúcie zo dňa 25. 10. 2012; pri pohľadávke č. 6 v popretej sume 1.945,90 Eur sa poistné predpísalo rozhodnutím zo dňa 10. 01. 2010, právoplatné a vykonateľné dňa 15. 03. 2010, pohľadávka bola uplatnená v exekučnom konaní návrhom na začatie exekúcie zo dňa 27. 04. 2010; pri pohľadávke č. 7 v popretej sume 1.965,60 Eur sa poistné predpísalo rozhodnutím zo dňa 30. 04. 2010, právoplatné a vykonateľné dňa 09. 06. 2010, pohľadávka bola uplatnená v exekučnom konaní návrhom na začatie exekúcie zo dňa 28. 06. 2010; pri pohľadávke č. 8 v popretej sume 33,10 Eur sa poistné predpísalo rozhodnutím zo dňa 30. 04. 2010, právoplatné a vykonateľné dňa 09. 06. 2010, pohľadávka bola uplatnená v exekučnom konaní návrhom na začatie exekúcie zo dňa 26. 06. 2012; pri pohľadávke č. 9 v popretej sume 1.023,50 Eur sa poistné predpísalo rozhodnutím zo dňa 08. 06. 2010, právoplatné a vykonateľné dňa 13. 08. 2010, pohľadávka bola uplatnená v exekučnom konaní návrhom na začatie exekúcie zo dňa 20. 08. 2010; pri pohľadávke č. 10 v popretej sume 839,30 Eur sa poistné predpísalo rozhodnutím zo dňa 08. 07. 2010, právoplatné a vykonateľné dňa 18. 08. 2010, pohľadávka bola uplatnená v exekučnom konaní návrhom na začatie exekúcie zo dňa 31. 08. 2010; pri pohľadávke č. 11 v popretej sume 724,10 Eur sa poistné predpísalo rozhodnutím zo dňa 06. 08. 2010, právoplatné a vykonateľné dňa 16. 09. 2010, pohľadávka bola uplatnená v exekučnom konaní návrhom na začatie exekúcie zo dňa 30. 09. 2010; pri pohľadávke č. 12 v popretej sume 994,30 Eur sa poistné predpísalo rozhodnutím zo dňa 06. 09. 2010, právoplatné a vykonateľné dňa 13. 10. 2010, pohľadávka bola uplatnená v exekučnom konaní návrhom na začatie exekúcie zo dňa 27. 10. 2010; pri pohľadávke č. 13 v popretej sume 972,60 Eur sa poistné predpísalo rozhodnutím zo dňa 11. 10. 2010, právoplatné a vykonateľné dňa 15. 11. 2010, pohľadávka bola uplatnená v exekučnom konaní návrhom na začatie exekúcie zo dňa 01. 12. 2010; pri pohľadávke č. 14 v popretej sume 968,60 Eur sa poistné predpísalo rozhodnutím zo dňa 09. 11. 2010, právoplatné a vykonateľné dňa 13. 12. 2010, pohľadávka bola uplatnená v exekučnom konaní návrhom na začatie exekúcie zo dňa 28. 12. 2010; pri pohľadávke č. 15 v popretej sume 1.733,10 Eur sa poistné predpísalo rozhodnutím zo dňa 09. 12. 201010, právoplatné a vykonateľné dňa 13. 01. 2011, pohľadávka bola uplatnená v exekučnom konaní návrhom na začatie exekúcie zo dňa 27. 01. 2011; pri pohľadávke č. 16 v popretej sume 1.288,60 Eur sa poistné predpísalo rozhodnutím zo dňa 19. 01. 2011, právoplatné a vykonateľné dňa 25. 02. 2011, pohľadávka bola uplatnená v exekučnom konaní návrhom na začatie exekúcie zo dňa 02. 03. 2011; pri pohľadávke č. 17 v popretej sume 1.211,10 Eur sa poistné predpísalo rozhodnutím zo dňa 17. 02. 2011, právoplatné a vykonateľné dňa 28. 03. 2011, pohľadávka bola uplatnená v exekučnom konaní návrhom na začatie exekúcie zo dňa 04. 04. 2011; pri pohľadávke č. 18 v popretej sume 1.130,17 Eur sa poistné predpísalo rozhodnutím zo dňa 22. 03. 2011, právoplatné a vykonateľné dňa 09. 05. 2011, pohľadávka bola uplatnená v exekučnom konaní návrhom na začatie exekúcie zo dňa 16. 05. 2011; pri pohľadávke č. 19 v popretej sume 617,20 Eur sa poistné predpísalo rozhodnutím zo dňa 13. 04. 2011, právoplatné a vykonateľné dňa 23. 05. 2011, pohľadávka bola uplatnená v exekučnom konaní návrhom na začatie exekúcie zo dňa 30. 05. 2011; pri pohľadávke č. 19 v popretej sume 1.211,10 Eur sa poistné predpísalo rozhodnutím zo dňa 17. 02. 2011, právoplatné a vykonateľné dňa 28. 03. 2011, pohľadávka bola uplatnená v exekučnom konaní návrhom na začatie exekúcie zo dňa 04. 04. 2011; pri pohľadávke č. 20 v popretej sume 855,37 Eur sa poistné predpísalo rozhodnutím zo dňa 13. 05. 2011, právoplatné a vykonateľné dňa 22. 06. 2011, pohľadávka bola uplatnená v exekučnom konaní návrhom na začatie exekúcie zo dňa 27. 06. 2011; pri pohľadávke č. 21 v popretej sume 1.585,90 Eur sa poistné predpísalo rozhodnutím zo dňa 17. 02. 2011, právoplatné a vykonateľné dňa 03. 08. 2011, pohľadávka bola uplatnená v exekučnom konaní návrhom na začatie exekúcie zo dňa 26. 06. 2012; pri pohľadávke č. 22 v popretej sume 30 Eur sa poistné predpísalo rozhodnutím zo dňa 15. 07. 2011, právoplatné a vykonateľné dňa 22. 08. 2011, pohľadávka bola uplatnená v exekučnom konaní návrhom na začatie exekúcie zo dňa 30. 08. 2011; pri pohľadávke č. 23 v popretej sume 1.767,70 Eur sa poistné predpísalo rozhodnutím zo dňa 10. 08. 2011, právoplatné a vykonateľné dňa 12. 09. 2011,

pohľadávka bola uplatnená v exekučnom konaní návrhom na začatie exekúcie zo dňa 21. 09. 2011; pri pohľadávke č. 24 v popretej sume 239,18 Eur sa poistné predpísalo rozhodnutím zo dňa 10. 08. 2011, právoplatné a vykonateľné dňa 12. 09. 2011, pohľadávka bola uplatnená v exekučnom konaní návrhom na začatie exekúcie zo dňa 26. 02. 2012; pri pohľadávke č. 25 v popretej sume 589,56 Eur sa poistné predpísalo rozhodnutím zo dňa 13. 09. 2011, právoplatné a vykonateľné dňa 17. 10. 2011, pohľadávka bola uplatnená v exekučnom konaní návrhom na začatie exekúcie zo dňa 24. 10. 2011; pri pohľadávke č. 26 v popretej sume 597,72 Eur sa poistné predpísalo rozhodnutím zo dňa 12. 10. 2011, právoplatné a vykonateľné dňa 21. 11. 2011, pohľadávka bola uplatnená v exekučnom konaní návrhom na začatie exekúcie zo dňa 29. 11. 2011; pri pohľadávke č. 27 v popretej sume 553,20 Eur sa poistné predpísalo rozhodnutím zo dňa 10. 11. 2011, právoplatné a vykonateľné dňa 19. 12. 2011, pohľadávka bola uplatnená v exekučnom konaní návrhom na začatie exekúcie zo dňa 27. 12. 2011; pri pohľadávke č. 28 v popretej sume 1.416,51 Eur sa poistné predpísalo rozhodnutím zo dňa 12. 01. 2012, právoplatné a vykonateľné dňa 17. 02. 2012, pohľadávka bola uplatnená v exekučnom konaní návrhom na začatie exekúcie zo dňa 22. 02. 2012; pri pohľadávke č. 29 v popretej sume 789,10 Eur sa poistné predpísalo rozhodnutím zo dňa 07. 02. 2012, právoplatné a vykonateľné dňa 12. 03. 2012, pohľadávka bola uplatnená v exekučnom konaní návrhom na začatie exekúcie zo dňa 16. 03. 2012; pri pohľadávke č. 30 v popretej sume 752,57 Eur sa poistné predpísalo rozhodnutím zo dňa 14. 03. 2012, právoplatné a vykonateľné dňa 05. 04. 2012, pohľadávka bola uplatnená v exekučnom konaní návrhom na začatie exekúcie zo dňa 11. 04. 2012; pri pohľadávke č. 31 v popretej sume 478,23 Eur sa poistné predpísalo rozhodnutím zo dňa 10. 04. 2012, právoplatné a vykonateľné dňa 01. 05. 2012, pohľadávka bola uplatnená v exekučnom konaní návrhom na začatie exekúcie zo dňa 09. 05. 2012; pri pohľadávke č. 32 v popretej sume 918,72 Eur sa poistné predpísalo rozhodnutím zo dňa 10. 05. 2012, právoplatné a vykonateľné dňa 01. 06. 2012, pohľadávka bola uplatnená v exekučnom konaní návrhom na začatie exekúcie zo dňa 05. 06. 2012; pri pohľadávke č. 33 v popretej sume 461,82 Eur sa poistné predpísalo rozhodnutím zo dňa 01. 06. 2012, právoplatné a vykonateľné dňa 23. 06. 2012, pohľadávka bola uplatnená v exekučnom konaní návrhom na začatie exekúcie zo dňa 26. 06. 2012; pri pohľadávke č. 34 v popretej sume 603,41 Eur sa poistné predpísalo rozhodnutím zo dňa 08. 06. 2012, právoplatné a vykonateľné dňa 03. 07. 2012, pohľadávka bola uplatnená v exekučnom konaní návrhom na začatie exekúcie zo dňa 09. 07. 2012; pri pohľadávke č. 35 v popretej sume 1.053,95 Eur sa poistné predpísalo rozhodnutím zo dňa 15. 08. 2012, právoplatné a vykonateľné dňa 11. 09. 2012, pohľadávka bola uplatnená v exekučnom konaní návrhom na začatie exekúcie zo dňa 14. 09. 2012; pri pohľadávke č. 36 v popretej sume 659,33 Eur sa poistné predpísalo rozhodnutím zo dňa 10. 09. 2012, právoplatné a vykonateľné dňa 06. 10. 2012, pohľadávka bola uplatnená v exekučnom konaní návrhom na začatie exekúcie zo dňa 09. 10. 2012; pri pohľadávke č. 37 v popretej sume 686,54 Eur sa poistné predpísalo rozhodnutím zo dňa 09. 10. 2012, právoplatné a vykonateľné dňa 27. 10. 2012, pohľadávka bola uplatnená v exekučnom konaní návrhom na začatie exekúcie zo dňa 30. 10. 2012; pri pohľadávke č. 38 v popretej sume 551,38 Eur sa poistné predpísalo rozhodnutím zo dňa 07. 11. 2012, právoplatné a vykonateľné dňa 30. 11. 2012, pohľadávka bola uplatnená v exekučnom konaní návrhom na začatie exekúcie zo dňa 04. 12. 2012; pri pohľadávke č. 39 v popretej sume 556,21 Eur sa poistné predpísalo rozhodnutím zo dňa 05. 12. 2012, právoplatné a vykonateľné dňa 01. 01. 2013, pohľadávka bola uplatnená v exekučnom konaní návrhom na začatie exekúcie zo dňa 08. 01. 2013; pri pohľadávke č. 40 v popretej sume 499,95 Eur sa poistné predpísalo rozhodnutím zo dňa 08. 01. 2013, právoplatné a vykonateľné dňa 30. 01. 2013, pohľadávka bola uplatnená v exekučnom konaní návrhom na začatie exekúcie zo dňa 01. 02. 2013; pri pohľadávke č. 41 v popretej sume 1.315,65 Eur sa poistné predpísalo rozhodnutím zo dňa 26. 06. 2013, právoplatné a vykonateľné dňa 20. 07. 2013, pohľadávka bola uplatnená v exekučnom konaní návrhom na začatie exekúcie zo dňa 23. 07. 2013.

2. Súd doručoval žalobu spolu s prílohami a poučením v zmysle /ďalej len „CSP“/ žalovanému, ktorý vo svojom vyjadrení zo dňa 14. 04. 2020 zotrval na popretí pohľadávok a na dôvodoch popretia v celom rozsahu. Žalovaný uviedol, že v zákone o sociálnom poistení, zákonodarca nedefinuje, čo je premlčanie. Podstata premlčania spočíva v tom, že ak sa určité právo po zákonom stanovenú lehotu (premlčaciu lehotu) nevykonáva alebo v priebehu premlčacej doby neuplatní, nemôže byť po jej uplynutí priznané, resp. vykonané. Žalovaný poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č.k. zo dňa 25. 01. 2018, v ktorom NS SR rozhodoval vo veci verejného práva týkajúce sa zákona o sociálnom poistení, z toho vyplýva, že v súkromnoprávnych právnych vzťahoch premlčanie podľa kontinentálnej právnej teórie nemá za následok zánik práva (preklúzia), ale len jeho oslabenie. Vo vzťahu k predmetu premlčania, ktorý má verejnoprávny charakter, však toto pravidlo bude zväčša prelomené SR - štátne orgány môžu konať len na

základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Z toho možno vyvodiť, že inštitút premlčania sa vo verejnoprávnej sfére uplatňuje modifikovane. Premlčanie prebieha v dvoch fázach, prvou je márne uplynutie premlčacej lehoty a druhou je uplatnenie námietky premlčania (čo zákon o sociálnom poistení neupravuje). Márne uplynutie premlčacej lehoty je v spojení s ustanovením zákona o sociálnom poistení priznané právo, oprávnenie Sociálnej poisťovne vymáhať poistné na sociálnom poistení do 6 rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení povinnosti zaplatiť poistné na sociálnom poistení, premlčacia doba je stanovená presnou dobou začiatku plynutia a jej koncom. Zákon o sociálnom poistení síce používa pojem premlčanie, avšak o premlčanie v súkromno - právnom zmysle sa môže jednať v predpise verejného práva len vtedy, ak tento predpis v rámci ustanovení, ktoré pojednávajú o premlčaní, výslovne stanovuje, že správny orgán prihliadne na premlčanie len na námietku účastníka konania. Pokiaľ takéto ustanovenie právna norma verejného práva neobsahuje, je výrazom „premlčanie“ fakticky mienená „preklúzia“, ku ktorej správny orgán prihliada z úradnej povinnosti. Vychádzajúc z účelu a zmyslu zákonnej úpravy vo vzťahu k právu vymáhať poistné na sociálnom poistení na základe právoplatného rozhodnutia o uložení tejto povinnosti pri aplikácii čl. 6 Dohovoru, pokiaľ zákonodarca používa gramatické vyjadrenie „premlčanie“, obsahom zákonná úprava plynutia lehoty spĺňa znaky „preklúzie“, z ktorých dôvodov lehota stanovená na vymáhanie poistného je prekluzívna a nie premlčacia. Žalobca vzhľadom na vyššie uvedenú skutočnosť, a to neupravené spočívanie premlčacej doby v zákone, použil analogicky aplikáciu ustanovenia /ďalej len „OZ“/, k otázke spočívania premlčacej doby a podľa neho potom návrhom na vykonanie exekúcie premlčacia doba práva vymáhať poistné spočíva, a preto žalovaný v rozpore so zákonom poprel jeho uplatnené pohľadávky v konkurznom konaní. Žalobca vzhľadom na uvedenú skutočnosť a to neupravené spočívanie premlčacej doby v zákone, použil analogicky ustanovenie k otázke spočívania premlčacej doby. Analógia v práve znamená aplikáciu právnej normy, ktorá upravuje určitú situáciu na situáciu skutkovo podobnú, ktorá však právom upravená nie je. Rozlišujú sa dva typy analógie, analógia legis (analógia zákona), ktorou sa na skutkovú podstatu zákonom neriešenú aplikuje právna norma obsiahnutá v tom istom zákone a ktorá upravuje skutkovú podstatu najpodobnejšie. Analógia iuris (analógia práva), ktorá sa aplikuje vtedy, ak nie je možné postupovať podľa analógie zákona, a v takomto prípade možno výnimočne aplikovať právne zásady príslušného právneho odvetvia prípadne dokonca všeobecné právne zásady, ktoré obsahuje celý právny poriadok. Použitie analógie súvisí s problémom tzv. „medzier v práve“, teda v oblastiach spoločenských vzťahov, ktoré právne upravené nie sú a v súvislosti s nimi je riešená otázka, či to znamená, že sú z dosahu práva úplne vylúčené alebo či je treba ich nejakým spôsobom v konkrétnom prípade vyplniť. Je však všeobecne uznávané, že nie v každom právnom prostredí je takéto riešenie možné, pričom v práve súkromnom sa viac - menej predpokladá a to v občianskych súdnych konaniach z dôvodu, aby zo strany súdu nedošlo k odmietnutiu spravodlivosti. Oproti tomu v práve verejnom, je analógia braná ako nevhodný nástroj, pretože nedostatky práva by nemali ísť na úkor jedinca. Tento záver teórie je v súlade s SR. Pri analógii práva v prípade, keď sa pri riešení určitého prípadu nenájde ani podobná právna norma, postupuje orgán aplikácie práva podľa právneho poriadku ako celku podľa všeobecných princípov, ktoré platia pre celý systém platného práva, prípadne podľa princípov daného alebo príbuzného odvetvia práva, prihliada sa pritom na zmysel, či účel zákona (ratio legis). Vyskytuje sa len tam, kde ju zákon výslovne predpokladá. Analógia je vylúčená v odvetví správneho a finančného práva (rozhodnutie NS SR sp. zn. zo dňa 25. 01. 2018). Žalobca sa vôbec nezaoberal skutočnosťou, že sociálne poistenie patrí do oblasti verejného práva (finančného práva) a v takomto prípade analógia iuris (analógia práva) je vylúčená a preto na spočívanie premlčacej doby (neupravenej v zákone), nemôže byť analogicky aplikované ustanovenie . Na základe uvedeného, vymôcť poistné na sociálnom poistení v lehote 6 rokov sa musí v tejto lehote nielen uplatniť návrhom na vykonanie exekúcie, ale v tejto lehote sa musí nárok aj vymôcť. Na základe uvedeného, preto právo vymáhať poistné na sociálnom poistení zaniklo pri nárokoch uplatnených v žalobe v priebehu rokov 2016 - 2019 (podrobne uvedené vo vyjadrení k žalobe).

3. Podaním zo dňa 11. 05. 2020 ( ) žalobca uviedol, že s rozsudkom na ktorý sa odvoláva žalovaný, nesúhlasí, nakoľko právnou vetou v ňou vyjadrenou sa popierajú základné inštitúty teórie práva o premlčaní a preklúzii. Predložený rozsudok nie je judikátom. V ďalšom žalobca vo vyjadrení poukázal na inštitúty premlčania a preklúzie a základné rozdiely medzi nimi, pričom odkázal na uznesenie NS SR z 31. júla 2009, sp. zn. . V intenciách uvedeného rozhodnutia, nemožnosť priznať oprávnenému subjektu premlčané právo nastane až vtedy, keď sú splnené tieto skutočnosti - uplynutie právnym predpisom vymedzeného času (premlčacia doba); nevykonáva sa právo oprávneným subjektom v priebehu takto vymedzenej doby; povinný subjekt v rámci súdneho konania o

uplatnenou práve účinne vznesie námietku premlčania. Podľa názoru žalobcu právna úprava premlčania zahrnutá do ako všeobecného predpisu súkromného práva sa podporne použije aj na iné oblasti súkromného práva alebo na premlčanie práva podľa osobitných predpisov, ak niet špeciálnej úpravy. Osobitná úprava premlčania platí v obchodnom práve podľa . K vyjadreniu doložil stanovisko Sociálnej poisťovne k rozsudku NS SR sp. zn. zo dňa 25. 01. 2018 a materiál na 2. zasadnutie správneho kolégia zo dňa 03. 10. 2019.

4. Dňa 20. 05. 2020 súd žalovanému doručoval vyjadrenie žalobcu zo dňa 11. 05. 2020 a umožnil mu, aby sa v lehote 15 dní od doručenia písomne vyjadril a uviedol ďalšie skutočnosti a označil dôkazy na svoju obranu ( ). Podaním zo dňa 04. 06. 2020 žalovaný uviedol, že ním predložený rozsudok NS SR sa priamo dotýka prejednávanej veci, lebo rieši celý komplex vzťahov týkajúcich sa otázky verejného a súkromného práva, otázky premlčania vo verejnom práve v súvislosti s preklúziou a otázky spočívania lehoty vo verejnom práve vzhľadom na právnu normu, na SR v spojení s čl. 6 odsek 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

5. Na deň 15. 10. 2020 súd určil termín pojednávania, na ktorý sa dostavili žalobca a právny zástupca žalovaného osobne.

6. Z údajov zverejnených v Obchodnom vestníku č. 190/2019 deň vydania 02. 10. 2019, mal súd za preukázané, že Okresný súd Banská Bystrica uznesením sp. zn. zo dňa 25. 09. 2019, vyhlásil na majetok dlžníka LUCAR spol. s r.o. „v likvidácii“ konkurz a za správcu konkurznej podstaty ustanovil žalovaného.

7. Z prihlášky pohľadávky žalobcu por. č. 1 zo dňa 23. 10. 2019 a jej jednotlivých príloh súd zistil, že žalobca si do konkurzu úpadcu prihlásil nezabezpečené pohľadávky vo výške 43.669,81 Eur. Ako právny dôvod pohľadávok pod por. č. 1 - 42, uviedol jednotlivé rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ktorým predpísala úpadcovi LUCAR spol. s r.o. „v likvidácii“ poistné na nemocenské poistenie, starobné poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, poistné na invalidné poistenie, na poistenie v nezamestnanosti, úrazové poistenie, garančné poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity. K jednotlivým rozhodnutiam žalobca súdu doložil návrhy na vykonanie exekúcie a zriadenie exekučného záložného práva, upovedomenie o začatí exekúcie a indikatívnu informáciu z Centrálneho registra exekúcii o priebehu jednotlivých exekučných konaní.

8. Oznámením zo dňa 11. 12. 2019 doručeným žalobcovi dňa 12. 12. 2019, žalovaný správca poprel prihlásené pohľadávky žalobcu pod por. č. 1 - 41 v rozsahu sumy 39.546,71 Eur v celom rozsahu, čo do vymáhateľnosti. Dôvodom popretia vymáhateľnosti pohľadávok bola tá skutočnosť, že v zmysle o sociálnom poistení, právo vymáhať poistné sa premlčí za šesť rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa poistné predpísalo. Žalovaný vzniesol námietku premlčania práva vymáhať poistné nezabezpečených pohľadávok pod č. 1 - 41 vo výške 39.546,71 Eur v celom rozsahu.

9. Súd právny stav posúdil podľa príslušných ustanovení Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, účinného v čase vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu.

Podľa § 32 ods. 1 ZoKR v znení účinnom od 01. 01. 2019, každú prihlásenú pohľadávku správca s odbornou starostlivosťou preskúma a porovná s účtovnou a inou dokumentáciou dlžníka a so zoznamom záväzkov dlžníka; správca pritom prihliadne aj na vyjadrenia dlžníka a iných osôb v rozsahu, v akom ich možno považovať za vecne preukázané a právne odôvodnené. Správca vykoná aj vlastné šetrenie s cieľom nestranne zistiť stav a dôvody spornosti prihlásenej pohľadávky. Správca prihlásenú pohľadávku poprie v spornom rozsahu, len ak pri skúmaní pohľadávky zistí, že prihlásená pohľadávka je čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva sporná v miere, ktorá odôvodňuje predpoklad, že veriteľ prihlásenej pohľadávky nebude v prípade konania o určení popretej pohľadávky úspešný. Dôvodom popretia prihlásenej pohľadávky nemôže byť len skutočnosť, že spornosť vyplýva z účtovnej dokumentácie dlžníka, vyjadrení dlžníka alebo vyjadrení osôb, ktorých záujmy môžu byť ovplyvnené záujmami dlžníka, najmä jeho súčasných alebo predchádzajúcich právnych, účtovných alebo daňových poradcov.

Podľa § 32 ods. 9 ZoKR v znení účinnom od 01. 01. 2019, veriteľ má právo domáhať sa na súde určenia popretej pohľadávky žalobou, pričom žaloba musí byť podaná voči všetkým, ktorí popreli pohľadávku. Toto právo musí byť uplatnené na súde voči všetkým týmto osobám do 30 dní od doručenia písomného oznámenia správcu o popretí pohľadávky veriteľovi, inak zanikne. Právo na určenie popretej pohľadávky je uplatnené včas aj vtedy, ak bola podaná žaloba v lehote na nepríslušnom súde.

Podľa § 32 ods. 15 ZoKR v znení účinnom od 01. 01. 2019, rozhodnutie o určení popretej pohľadávky je účinné voči všetkým účastníkom konkurzného konania.

Podľa § 32 ods. 18 ZoKR v znení účinnom od 01. 01. 2019, pohľadávka určená právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu verejnej moci sa v určenom rozsahu považuje za zistenú.

Podľa článku 2 ods. 2 , štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Podľa ustanovenia § 147 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, právo vymáhať poistné sa premlčí za šesť rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa poistné predpísalo.

Podľa ustanovenia § 148 zákona o sociálnom poistení, pohľadávky na poistnom, dávkach, náhradách škody podľa § 238 ods. 6 neuhradených Sociálnej poisťovni tretími osobami, pokutách a na penále podľa § 240 (ďalej len „pohľadávka“) sa vymáhajú

a) Sociálnou poisťovňou podľa tohto zákona, b) podľa osobitného predpisu,81) ak nejde o nevymáhateľnú pohľadávku podľa § 150 ods. 1 písm. a), b), d) a e) a § 151 ods. 1 až 3, 1. bezodkladne po zastavení konania vo veciach vymáhania pohľadávok, alebo 2. ak ide o pohľadávku podľa § 179 ods. 1 písm. f).

Podľa ustanovenia § 240 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, fyzickým osobám a právnickým osobám povinným odvádzať poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktoré neodviedli poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie za príslušný kalendárny mesiac včas alebo ich odviedli v nižšej sume, Sociálna poisťovňa predpíše penále vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici, zaplatená v hotovosti, zaplatená exekútorovi alebo do dňa začatia kontroly, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa ustanovenia § 172 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, na konanie vo veciach sociálneho poistenia sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Všeobecný predpis o správnom konaní sa nevzťahuje ani na konanie vo veciach starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom.

Podľa , upravuje majetkové vzťahy fyzických a právnických osôb, majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy vyplývajúce z práva na ochranu osôb, pokiaľ tieto občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony.

Podľa , v občianskoprávnych vzťahoch majú účastníci rovnaké postavenie.

Podľa , ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.

10. Na základe vyššie uvedeného skutkového stavu a príslušných zákonných ustanovení, súd daný spor právne posúdil nasledovne.

11. V danom prípade, mal súd za preukázané, že žalobca disponoval v tomto spore aktívnou legitimáciou v zmysle § 32 ods. 9 ZoKR, nakoľko jeho pohľadávka prihlásená súhrnnou prihláškou nezabezpečených pohľadávok pod por. č. 1 zo dňa 23. 10. 2019 ako veriteľa úpadcu, bola popretá žalovaným ako správcom

konkurznej podstaty úpadcu v časti prihlásených pohľadávok pod poradovým číslom 1 - 41, čo do vymáhateľnosti. Aktívnu legitimáciu súdu preukázal predloženou prihláškou pohľadávok a prílohami (č.l. 10 - 209 obsahu spisu) a oznámením o popretí správcu zo dňa 11. 12. 2019 (č.l. 48 obsahu spisu).

12. V ďalšom sa súd zaoberal aj splnením podmienky včasnosti podanej žaloby v zmysle § 32 ods. 9 ZoKR. Nakoľko sa jedná o lehotu prekluzívnu (§ 32 ods. 9 druhá veta ZoKR) a hmotnoprávnu (§ 203a ods. 3 ZoKR), bol súd povinný zachovanie lehoty skúmať z úradnej povinnosti. Žaloba bola žalobcom na tunajší súd podaná dňa 11. 01. 2020, o čom svedčí elektronická doručenka založené na č.l. 58 obsahu spisu. Žaloba tak bola podaná včas v prekluzívnej lehote 30 dní od doručenia písomného oznámenia žalovaného o popretí pohľadávky (§ 32 ods. 9 ZoKR), nakoľko popretie žalovaného bolo žalobcovi doručené dňa 12. 12. 2019, čo žalovaný nerozporoval.

13. Žalovaným je v spore správca konkurznej podstaty úpadcu, ktorý poprel prihlásenú pohľadávku žalobcu dňa 11. 12. 2019 (§ 32 ods. 6 ZoKR), t.j. v lehote 30 dní od uplynutia základnej prihlasovacej lehoty na prihlasovanie pohľadávok. Lehota na popieranie pohľadávok začala žalovanému plynúť dňa 19. 11. 2019 a posledným dňom na účinné popretie pohľadávky bol deň 18. 12. 2019. Súd rovnako považoval za splnenú podmienku podania žaloby v zmysle § 32 ods. 14 ZoKR, t.j. žalobca sa podanou žalobou nedomáhal viac práv ako uviedol v prihláške pohľadávky. Žalobcovi boli žalovaným popreté pohľadávky pod por. č. 1. - 41 v celkovej sume 39.546,71 Eur. Podanou žalobou sa domáhal určenie popretých pohľadávok pod por. č. 5 - 41 v celkovej sume 33.516,43 Eur. Na súdnom pojednávaní poverená zamestnankyňa žalobcu uviedla, že žalobou sa domáhajú určenia popretých pohľadávok len sume 33.516,43 Eur, nakoľko sú si vedomí toho, že ostatné pohľadávky sú premlčané.

14. V danom spore medzi popretým veriteľom a správcom konkurznej podstaty, išlo výlučne o posúdenie otázky právneho charakteru, t.j. či možno na verejnoprávny vzťah medzi úpadcom a Sociálnou poisťovňou, aplikovať ustanovenia o spočívaní premlčacej doby v zmysle úpravy, ktorá sa nachádza v ako predpise, ktorý upravuje súkromnoprávne vzťahy.

15. V prvom rade, súd považoval za nevyhnutné vyjadriť sa k otázke, o aký typ vzťahu medzi úpadcom LUCAR spol. s r.o. „v likvidácii“ a Sociálnou poisťovňou sa jedná. Z rozhodnutí vydaných Sociálnou poisťovňou, ktoré tvorili prílohy žaloby je zrejmé, že úpadca LUCAR spol. s r.o. „v likvidácii“ vystupoval v zmysle § 7 zákona o sociálnom poistení, v pozícii zamestnávateľa, ktorý má povinnosti podľa ustanovenia § 128 zákona o sociálnom poistení. Na druhej strane vzťahu vystupuje Sociálna poisťovňa, ako orgán verejnej moci v priamej pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, ktorý rozhoduje o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb a vystupuje z pozície nositeľa verejnej moci. Verejná moc je vo všeobecnosti najčastejšie vymedzená definíciou bývalého Ústavného súdu ČSFR (nález č. 3/1992), ktorý vymedzil verejnú moc „ako moc, ktorá autoritatívne rozhoduje o právach a povinnostiach subjektov. Subjekt, o ktorého právach alebo povinnostiach rozhoduje orgán verejnej moci sa nenachádza v rovnoprávnom postavení s týmto orgánom a obsah rozhodnutia tohto orgánu nezávisí na vôli subjektu. Verejnú moc štát vykonáva prostredníctvom zákonodárnych, výkonných a súdnych orgánov, pričom kritérium pre určenie, či určitý subjekt koná ako orgán verejnej moci je skutočnosť, či konkrétny subjekt rozhoduje o právach a povinnostiach iných osôb“ (viď Právne listy, Niekoľko poznámok k problematike (ne)premlčania nárokov obhajcu na odmenu a náhradu hotových výdavkov v trestnom konaní). To znamená, že Sociálna poisťovňa má právo ukladať druhému účastníkovi vzťahu jednostranne povinnosti (platiť poistné, ukladať sankcie, pokuty a penále v zmysle § 144, § 239 a § 240 zákona o sociálnom poistení) a mocensky a autoritatívne vynucovať na druhom účastníkovi vzťahu právo podľa § 148 zákona o sociálnom poistení. Na základe uvedeného, v žiadnom prípade nemožno prísť k záveru, že by bol tento vzťah rovnoprávny, pre ktorý je charakteristické, že žiadny z účastníkov vzťahu nemôže druhému účastníkovi jednostranne ukladať povinnosti a žiadny z účastníkov vzťahu nemôže sám mocensky a autoritatívne vynútiť na druhom svoje subjektívne právo. Tento vzťah je potrebné jednoznačne chápať ako vzťah verejnoprávny, kde Sociálna poisťovňa vystupuje v nadradenom postavení nositeľa verejnej moci.

16. Ďalšou otázkou v spore bolo posúdenie, či je možné na verejnoprávny vzťah medzi úpadcom LUCAR spol. s r.o. „v likvidácii“ a Sociálnou poisťovňou aplikovať analogicky ustanovenie , o spočívaní premlčacej doby. Podľa názoru žalobcu, vzhľadom k tomu, že zákon o sociálnom poistení neobsahuje ustanovenia a spočívaní premlčacej doby, je logické, že analogicky sa použijú ustanovenia ako všeobecného predpisu súkromného práva, ktoré sa používajú aj na premlčanie podľa osobitných

predpisov. Tým, že Sociálna poisťovňa v rámci 6 - ročnej lehoty od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutí, ktorým sa predpísalo poistné, začala s exekučným vymáhaním svojich nárokov, došlo k spočívaniu premlčacej lehoty a počas prebiehajúceho exekučného konania, premlčacia lehota podľa § 147 ods. 3 zákona o sociálnom poistení neplynula, t.j. spočívala. Žalovaný s takýto názorom nesúhlasil a argumentoval tým, že všeobecne analógia v práve verejnom, je braná ako nevhodný nástroj, pretože nedostatky právnej úpravy by nemali ísť na úkor jedinca, pričom poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. zo dňa 25. 01. 2018, v zmysle záverov ktorého, analógia je vylúčená v odvetví správneho a finančného práva, do ktorého sociálne poistenie nepochybne radíme.

17. Pri analógii práva (analógia iuris), v prípade, keď sa pri riešení určitého prípadu nenájde ani podobná právna norma, postupuje orgán aplikácie práva podľa právneho poriadku ako celku, podľa všeobecných princípov, ktoré platia pre celý systém platného práva, prípadne podľa princípov daného alebo príbuzného odvetvia práva. Prihliada pritom na zmysel, či účel zákona (ratio legis). Vo verejnom práve je možnosť použitie analógie ojedinelá. Vyskytuje sa len tam, kde ju právo výslovne predpokladá. Analógia je vylúčená v odvetví správneho a finančného práva (rozhodnutie NS SR sp. zn. ).

18. V súvislosti s analógiou v správnom práve, ako jedným z interpretačných postupov, bola doktrína dosť nejednoznačná, čo zhrnul Ústavný súd ČR v náleze zo dňa 26.04.2005: Zdrženlivý postoj k analogii ve správním právu zastává i Petr Hajn: „analogie jakožto právní institut slouží k vykrývání mezer v právu a uplatní se zejména v právu soukromém. Ve veřejném právu a ve správním řízení si při použití tohto institutu musíme ukládat značnou rezervovanost.“ (P. Hajn, Analogie jako právní institut a jako ůsob usuzování. Několik poznámek k analogii v právu (nejen) správním. Právník, č. 2, 2003, s.123). S ohledem na a čl. 2 odst. 2 Listiny, Milan Kindl formuluje zásadu, dle níž „analogie ve veřejném právu nelze použít v neprospěch toho, kdo vykonavatelem veřejné moci není“, z čehož plyne, že „jí může být užito v jeho prospěch“ (M. Kindl, Malá úvaha o analogii ve veřejném právu. Právník, č. 2, 2003, s. 133). Obdobné stanovisko zastáva i Vladimír Sládeček: „Může se zdát, že prostor pro použití analogie ve správním, resp. veřejném právu je beznadějně omezen či spíše zcela vyprázdněn zakotvením ústavních principů - limitů uplatňování veřejné (státní) moci (zejm. , čl. 2 odst. 2 a čl. 4 odst. 1 Listiny) …, to však neznamená holou nemožnost její aplikace, byť by se patrněne mělo jednat o úkaz častý ... použití analogie zákona nebo analogie práva ve správním právu (ať již hmotném nebo procesním) přichází v úvahu, jestliže přinese (jednoznačný) prospěch účastníku řízení či právního vztahu správního práva.“ (V. Sládeček, Obecné správní právo. Praha 2005, s. 130) - porovnaj rozsudok NS SR sp. zn. zo dňa 31. 01. 2019.

19. Súd postupujúc podľa príslušnej judikatúry slovenských súdov, pridržiavajú sa aj o vyššie uvedený nález Ústavného súdu ČR, dospel k názoru, že na daný verejnoprávny vzťah nie je možné analogicky použiť ustanovenie . Je nepochybné, že zákon o sociálnom poistení neobsahuje komplexnú úpravu premlčania a nezmieňuje sa ani o možnosti spočívania premlčacej doby, v prípade vyvolania exekučného konania. O premlčaní práva predpísať poistné a práva vymáhať poistné sa zmieňuje neucelene len v zákona o sociálnom poistení. O spočívaní premlčacej lehoty sa nezmieňuje ani Správny poriadok, ktorého aplikácia je na zákon o sociálnom poistení neprípustná ( zákona o sociálnom poistení). Tak ako sa už súd vyššie zmienil, vzťah medzi úpadcom a Sociálnou poisťovňou je vzťahom verejnoprávnym. Vo všeobecnosti platí, že v práve verejnom prichádza použitie analógie v obmedzenom režime. Analógiu je možné použiť v zásade len v prípadoch, kedy by analógia bola použitá v prípade prospechu osoby, ktorá nie je vykonávateľom verejnej moci. Súd zastáva názor, že ustanovenia ako hlavného predpisu, ktorý sa reguluje súkromnoprávne vzťahy je možné aplikovať len na vzťahy, kde účastníci majú rovnaké postavenie. Vecnú pôsobnosť stanovuje . V prípade, že by súd pripustil analógiu na vzťah medzi úpadcom a Sociálnou poisťovňou, pôsobila by táto analógia na úkor úpadcu, ako účastníka vzťahu, ktorý nie je vykonávateľom verejnej moci. Na základe uvedeného, preto súd dospel k názoru, že analogické použitie na verejnoprávny vzťah, nie je prípustné. Tento názor súdu umocňuje aj ten fakt, že súd by mal tento právny vzťah posúdiť podľa právneho poriadku ako celku, podľa všeobecných princípov, ktoré platia pre celý systém platného práva. V zmysle článku 2 ods. 2 SR, štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Vzhľadom k tomu, že zákon o sociálnom poistení neupravuje postup, ktorým by v prípade vyvolania konania o výkon rozhodnutia spôsobil spočívanie premlčacej lehoty, bolo by takéto konanie orgánu verejnej moci nad rámec toho, čo stanovuje zákon o sociálnom poistení.

20. Žalovaný poprel prihlásenú pohľadávku žalobcu čo do vymáhateľnosti a výslovne vzniesol námietku premlčania práva vymáhať poistné. Zastával názor, že v lehote 6 rokov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa predpísalo poistné, musí byť nielen uplatnený návrh na vykonanie exekúcie, ale v tejto lehote sa musí nárok aj vymôcť. Na podporu svojho názoru súdu predložil rozsudok NS SR sp. zn. zo dňa 25. 01. 2018. Žalobca sa bránil tvrdením, že v zákone o sociálnom poistení je jasne upravené premlčanie a nie preklúzia, rovnako v teórii práva existujú rozdiely medzi premlčaním a preklúziou, preto neprichádza do úvahy, že pod premlčaním v zákone o sociálnom postení, len z dôvodu, že tam nie je upravená možnosť vzniesť námietku premlčania, bude myslená preklúzia.

21. Súd prihliadajúc na žalovaným predložený rozsudok NS SR sp. zn. zo dňa 25. 01. 2018, dospel k názoru, že pod právom na vymáhanie poistného je potrebné chápať, nielen uplatnenie práva v exekučnom konaní, ale v tejto lehote je potrebné tento nárok aj vymôcť. Premlčanie prebieha v dvoch fázach, a to márne uplynutie premlčacej doby a druhou je uplatnenie námietky premlčania. Márne uplynutie premlčacej doby je objektívna právna skutočnosť a má za následok premlčanie práva. používa pojem premlčanie, avšak o premlčanie v súkromnoprávnom zmysle sa môže jednať v predpise verejného práva len vtedy, ak tento predpis v rámci ustanovení, ktoré pojednávajú o premlčaní výslovne stanovuje, že správny orgán prihliadne na premlčanie len na námietku účastníka konania. Pokiaľ takéto ustanovenie predpis verejného práva neobsahuje, je výrazom „premlčanie“ fakticky mienená preklúzia, ku ktorej správny orgán prihliada z úradnej povinnosti. Povinnosťou orgánu štátnej moci pri aplikácii zákonnej úpravy je vykladať právnu normu na vec sa vzťahujúcu v súlade s účelom a zmyslom zákonodarcom sledovaného a súčasne vykonať konformný výklad príslušnej právnej normy v súlade s a medzinárodnými dokumentmi (rozsudok NS SR sp. zn. zo dňa 25. 01. 2018). Súd aplikujúc uvedený právny názor na danú vec, zhodne so žalovaným dospel k názoru, že právo vymáhať poistné pri jednotlivých pohľadávkach por. č. 5 - 41 zaniklo v priebehu rokov 2016 - 2019, nakoľko nebolo exekútorom vymožené v lehote 6 rokov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutí, ktorým sa predpísalo poistné.

22. K námietke premlčania, ktorú vzniesol žalovaný správca konkurznej podstaty, súd prihliadol a vzhľadom na vyššie uvedenú argumentáciu, považoval vykonané popretie za správne a odôvodňujúce vylúčenie žalobcu s jeho pohľadávkou z uspokojovania v konkurze vednom na úpadcu LUCAR spol. s r.o. „v likvidácii“, vzhľadom na jeho nárok, ktorý je v konkurze nevymáhateľný.

23. Vzhľadom na nedostatky všeobecnej úpravy premlčania pre účely sociálneho poistenia, sa súd priklonil k skupine, ktorá zastáva názor, že v premlčacej lehote musí zo strany orgánu verejnej moci dôjsť nielen k uplatneniu práva, ale aj k faktickému vymoženiu pohľadávky oprávneného subjektu. To znamená, že s právom vymáhať poistné v premlčacej lehote sa stotožňuje s právom vykonať rozhodnutie v určitej dobe.

24. Okrem uvedeného žalobca v žalobe namietal vôbec právomoc správcu konkurznej podstaty na popretie pohľadávky, ktorá bola určená právoplatným rozhodnutím orgánu verejnej moci, ktorou Sociálna poisťovňa nepochybne je (§ 32 ods. 19 ZoKR). Táto pohľadávka sa podľa názoru žalobcu považuje zo zákona za zistenú. K tejto spornej otázke sa vyjadril napr. aj Krajský súd v Banskej Bystrici v rozhodnutí sp. zn. zo dňa 27. 01. 2016 v tom zmysle, že zákonodarca mal v ustanovení § 32 ods. 19 ZoKR, na mysli rozhodnutie vydané v incidenčnom konaní, v ktorom o určení popretej pohľadávky rozhodujú výlučne súdy, a to aj v prípade, ak bola popretá pohľadávky veriteľa, o ktorej rozhodovať patrí do právomoci iného orgánu ako súdu v zmysle ustanovenia § 32 ods. 13 ZoKR. Po právnej úprave účinnej od 01. 01. 2012, na základe ktorej bola prenesená právomoc na rozhodovanie v incidenčných sporoch o popretých pohľadávkach, o ktorých rozhodovať patrí do právomoci iného orgánu ako súdu, na súd, ktorý by bol príslušný na preskúmavanie zákonnosti takéhoto rozhodnutia, a to aj v prípade, ak by iný orgán takéto rozhodnutie nevydal, je v hypotéze ustanovenia § 32 ods. 19 ZoKR uvedené - „alebo iného orgánu verejnej moci“, v súčasnosti nadbytočným, pretože právomoc právomoci iných orgánov rozhodovať v incidenčných sporoch po jej prenesení výlučne na súdy, už neexistuje. Je nepochybné, že každú prihlásenú pohľadávku je možné poprieť bez ohľadu na to, či bola veriteľovi priznaná právoplatným alebo vykonateľným rozhodnutím súdu, alebo iného orgánu, poprípade, či o nej prebieha doteraz neskončené súdne konanie. Vylúčením možnosti popretia by sa obmedzilo základné oprávnenie súdom ustanoveného správcu konkurznej podstaty, ktorého primárnou úlohou v rámci vyhláseného konkurzu je preskúmanie a popieranie veriteľmi prihlásených pohľadávok. Rovnaký názor súd vyjadril aj v uznesení

NS SR sp. zn. . Na základe uvedeného, je preto záver žalobcu neudržateľný, rozporný s právnou úpravou a rozsiahlou judikatúrou.

25. Na základe uvedených argumentov, súd žalobu v celom rozsahu zamietol a priklonil sa k názoru žalovaného, ktorého argumentácia bola logická a doložená dôkaznými prostriedkami. Súd súhlasil s názorom, že exekučné konania nemajú svoj právny následok v spočívaní premlčacej doby práva žalobcu vymáhať predpísané poistné tak, ako to predpokladá . Zákon o sociálnom poistení radíme medzi odvetvia práva verejného a subsidiárne použitie občianskoprávnej úpravy zakotvenej v na právne vzťahy regulované inak normami práva verejného je vzhľadom na ustanovenie , neprípustné.

Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

26. O trovách konania súd rozhodoval podľa a žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech, priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. V zmysle , súd v tomto rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, rozhodol o nároku na náhradu trov konania, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle , poverený vyšší súdny úradník, voči rozhodnutiu ktorého je prípustná sťažnosť.

Poučenie:

Proti tomuto súdnemu rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozhodnutia na Okresnom súde Banská Bystrica vo vyhotovení dvojmo (2).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ).