Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_18Csp-42-2020.pdf
PDF · 145.85 KB
Case nature
Area
Subarea
18Csp/42/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta, sudkyňou JUDr. Erikou Tischlerovou, v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: Y. Y., W.. XX.XX.XXXX, trvale bytom L., adresa na doručovanie: H.Č. XXXX/XX, XXX XX L., o zaplatenie 765,97 eura s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 765,97 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 643,79 eura od 11.12.2018 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Súd priznáva žalobcovi nárok na plnú náhradu trov konania voči žalovanému.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou (návrhom na vydanie platobného rozkazu) doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica súdu dňa 23.01.2020 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 765,97 eura spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 643,79 eura od 11.12.2018 do zaplatenia a na náhradu trov konania.
2. Žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 10.12.2018 medzi postupcom Československá obchodná banka, a.s., Žižkova 11, 811 02 Bratislava, IČO: 36 854 140 a žalobcom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Postupca uzatvoril so žalovaným dňa 18.07.2016 Zmluvu č. XXXXXXXXXR, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu. Na základe Zmluvy postupca poskytol žalovanému peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania peňažných prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v Zmluve a vo VOP. Žalovaný neplnil v stanovených termínoch splátky, čím porušil svoju povinnosť podľa Zmluvy, a tak postupca podaním zo dňa 16.12.2017 oznámil žalovanému, že dňom 15.12.2017 vyhlásil celý úver za splatný. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky sumu vo výške 765,97 eura, ktorá pozostávala z istiny vo výške 643,79 eura, z riadneho úroku vo výške 88,43 eura, z úroku z omeškania vo výške 33,75 eura a z poplatkov vo výške 0 eur v súlade s prílohou k Zmluve o postúpení pohľadávok, kde postupca deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe je generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky. Žalovaný po postúpení pohľadávky nevykonal žiadne úhrady. Žalovaná suma predstavuje sumu vo výške 765,97 eura, ktorá pozostávala z istiny vo výške 643,79 eura, z riadneho úroku vo výške 88,43 eura, z úroku z omeškania vo výške 33,75 eura. Žalobca ohľadom uplatnených zmluvných úrokov k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti v sporoch s ochranou slabšej strany zároveň poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.07.2019 sp. zn. 6Cdo/113/2018 ako aj na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 07.08.2018 v spojených veciach C-96/16 a C-94/17. Žalobca si
zároveň uplatnil zákonný úrok z omeškania počnúc dňom 11.12.2018, t.j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky.
3. Okresný súd Banská Bystrica vo veci vydal dňa 13.02.2020 platobný rozkaz sp. zn. 32Up/136/2020, proti ktorému podal žalovaný odpor. V nadväznosti na podaný odpor, žalobca v zákonnej lehote navrhol pokračovanie v konaní a tunajšiemu súdu bola vec postúpená dňa 30.03.2020.
4. Žalovaný v odpore a nasledujúcich vyjadreniach tvrdil, že žalobca použil nekalé obchodné praktiky, neinformoval spotrebiteľa o dôsledkoch vyplývajúcich z jednotlivých ustanovení zmluvy, použil predtlačenú formulárovú štandardizovanú zmluvu, ktorej obsah bol žalobcom vopred pripravený, bez možnosti spotrebiteľa ovplyvniť jej obsah, nekonal s náležitou starostlivosťou, nikdy nevysvetlil dôsledky rozhodcovského konania a rozhodcovskej doložky včlenenej do zmluvy. Mal za to, že žalobca žiada vymáhať plnenie bez právneho dôvodu. Žalobca ako inkasná spoločnosť nemá na zosplatnenie úveru bankovú licenciu, pričom konanie inkasných spoločností označili viaceré súdy za protiprávne. Ďalej sa bránil tým, že žalobca má nedostatok aktívnej vecnej legitimácie s poukazom na ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách, pričom žalovaný nikdy so žalobcom neuzatvoril žiadny právny vzťah a nikdy si od žalobcu nepožičal žiadne finančné prostriedky. Vzniesol tiež námietku premlčania. Zmluvu č. XXXXXXXXXR zo dňa 18.07.2016 považoval za neplatnú, pre rozpor so zákonom a s únijným právom a tiež neplatné úkony, ktoré boli urobené pri uzatváraní zmluvy spôsobili neplatnosť zmluvy. Mal za to, že zmluva je bezúročná a bez poplatkov pre množstvo neprijateľných podmienok v zmluve a predmetná zmluva je tiež v rozpore so zákonom 129/2010 Z. z. a chýbajú v nej obligatórne náležitosti, a to: výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, RPMN je nesprávne uvedená, nakoľko do RPMN neboli započítané všetky náklady spotrebiteľa. Žalovaný sa spoliehal na dobromyseľnosť a profesionalitu postupcu, ktorý nekonal s odbornou starostlivosťou. V čase uzatvárania zmluvy nevedel, že aká časť splátky pôjde na istinu a aká časť na úrok. Splátkový kalendár nebol súčasťou zmluvy. Splátka nebola rozdelená na úrok a istinu, čo považoval za neprijateľnú podmienku, rovnako tak zmluvnú pokutu, poplatok za vklad na úverový účet. Tvrdil, že zmluvu ako celok je možné považovať podľa § 39 OZ pre rozpor s dobrými mravmi za neplatnú. Žalovaný v čase podpisu predmetnej zmluvy nevedel aké údaje musí zmluva obsahovať, bol oklamaný žalobcom, pretože nikto zo žalobcovej strany nevysvetlil pred podpisom zmluvy žalovanému, že zmluva, ktorú ide podpísať neobsahuje zákonom vyžadované údaje t.j. nemusí platiť úroky, ale iba sumu, ktorú si požičal. Žalovaný zaplatil úroky bez právneho dôvodu a dodnes nie je jasné, koľko v skutočnosti celkom zaplatil. Tvrdil tiež, že bolo porušené bankové tajomstvo a ochrana osobných údajov, nakoľko banke ČSOB nedal súhlas, aby jeho osobne údaje poskytla vymáhačskej spoločnosti EOS KSI Slovensko, nikdy ho banka neinformovala pred podpisom zmluvy, že jeho osobné údaje poskytne 3 strane. EOS KSI Slovensko nemá od NB SR povolenie, aby zastupovala banky v súdnom spore a odkupovala od bánk pohľadávky, lebo nemajú bankovú licenciu.
5. Žalobca vo svojich vyjadreniach tvrdil, že právny predchodca žalobcu dodržal všetky podmienky, ktoré mu ustanovenie § 92 ods. 8 ZoB ukladá. Toto ustanovenie vyžaduje, aby bol dlžník v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní (čo bolo v danom prípade v konaní preukázané jednak prílohou č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok ako aj predloženými výzvami právneho predchodcu žalobcu) a aby bol bankou vyzvaný na zaplatenie aspoň časti svojho peňažného záväzku (toto bolo v konaní preukázané predloženými výzvami právneho predchodcu žalobcu). Za kvalifikovanú výzvu právneho predchodcu žalobcu pritom možno považovať nielen výzvu zo dňa 24.08.2017, ale aj oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru zo dňa 16.12.2017, ku ktorému žalobca pripojil kópiu doručenky. Žalovaný bol tak v čase postúpenia pohľadávky napriek písomnej výzve banky v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní, a teda bolo preukázané, že zo strany právneho predchodcu žalobcu nedošlo k porušeniu ust. § 92 ods. 8 ZoB. Ďalej poukázal na skutočnosť, že v konaní predložil oznámenie postupcu žalovanému o postúpení pohľadávky, spolu s podacím hárkom, preukazujúcim odoslanie tejto písomnosti žalovanému, pričom relevantné oznámenie postupcu žalovanému o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka (žalobcu) na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd má povinnosť z tohto oznámenia vychádzať bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Dlžník (žalovaný) sa v takom prípade nemôže úspešne dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, ani jej prípadne neexistencie. Vo vzťahu k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru poukázal na to, že mimoriadna splatnosť úveru bola postupcom vyhlásená podaním zo dňa 16.12.2017, pričom mal za to, že postup, ktorý postupca
pri vyhlasovaní mimoriadnej splatnosti úveru zvolil, je plne v súlade s odbornou literatúrou. Postupca v posudzovanom prípade využil svoje právo zosplatniť pohľadávku a podaním zo dňa 16.12.2020 upozornil žalovaného, že si toto právo uplatňuje. Postupca toto svoje právo využil v súlade s ust. § 53 ods. 9 OZ pre nesplnenie splátky, ktorá využitiu tohto práva predchádzala po dobu 3 mesiacov. Na základe uvedeného mal za to, že v konaní bolo preukázané účinné zosplatnenie úveru zo strany postupcu, v dôsledku ktorého sa všetky splátky úveru splatné do budúcna stali splatnými. K vznesenej námietke premlčania poukázal na skutočnosť, že pri dohode o plnení dlhu v splátkach môže veriteľ od dlžníka žiadať vždy len splnenie príslušnej splátky, ktorá sa stane splatnou (zročnou). Každá zo splátok tak predstavuje samostatné plnenie, a preto pre každú z nich plynie trojročná premlčacia doba podľa § 103 OZ samostatne. OZ ďalej v ustanovení § 565 umožňuje, aby sa veriteľ s dlžníkom dohodli, že ak sa nesplní niektorá splátka, môže veriteľ uplatniť právo na zosplatnenie celého dlhu (tzv. strata výhody splátok). Veriteľ v takom prípade môže žiadať o zaplatenie celého dlhu, avšak toto svoje právo môže uplatniť len do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky, v opačnom prípade toto právo zaniká. Ak toto právo veriteľ uplatní, trojročná premlčacia doba, pokiaľ ide o celý zostávajúci dlh, začína plynúť odo dňa splatnosti splátky, pre nesplnenie ktorej došlo k vyhláseniu splatnosti celého dlhu. Ak však veriteľ toto právo nevyužije a ďalšia splátka sa stane splatnou, potom toto právo zaniká a vzniká mu až v prípade, ak dlžník nezaplatí ani túto, ďalšiu splátku dlhu. V súvislosti s premlčaním nároku žalobca zdôraznil, že neuplatnenie práva podľa § 565 OZ do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky spôsobuje zánik tohto práva veriteľa. V posudzovanom prípade bolo preukázané, že žalovaný bol v čase vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru (16.12.2017) v omeškaní s plnením splátok po dobu dlhšiu ako 3 mesiace (od 15.08.2017). Keďže však právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť zaniká splatnosťou najbližšie nasledujúcej splátky, potom mimoriadna splatnosť úveru nemohla byť v posudzovanom prípade vyhlásená pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 15.08.2017. Oprávnenie žalobcu vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pre nezaplatenie tejto splátky totiž zaniklo v súlade s ust. § 565 OZ dňa 15.09.2017, t. j. splatnosťou ďalšej splátky úveru. Ak by žalobca pre nesplnenie tejto splátky vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, potom by porušil ust. § 53 ods. 9 OZ, nakoľko žalovaný nebol v tom čase v omeškaní po dobu dlhšiu ako 3 mesiace. Z uvedených dôvodov je zrejmé, že v prípade, ak žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru podaním zo dňa 16.12.2017 - toto svoje právo uplatnil v súlade s ust. § 565 OZ pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 15.12.2017 a zároveň toto svoje právo uplatnil v súlade s ust. § 53 ods. 9 OZ po omeškaní spotrebiteľa s platením splátok po dobu dlhšiu ako 3 mesiace. V posudzovanom prípade teda došlo v súlade s ust. § 565 OZ a § 53 ods. 9 OZ k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru pre nesplnenie splátky splatnej dňa 15.12.2017. Premlčacia doba pre všetky splátky splatné po 15.12.2017 tak začala v súlade s ust. § 103 OZ plynúť od zročnosti splátky, pre nesplnenie ktorej došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru a uplynula by najskôr dňa 15.12.2020. Zastával preto názor, že mu vznikol nárok na úhradu uplatnenej sumy spolu s príslušným úrokom z omeškania, pričom nárok uplatnený žalobou nemožno považovať za premlčaný. Poprel tiež tvrdenia žalovaného o nekalých obchodných praktikách jeho právneho predchodcu pri uzatváraní úverovej zmluvy a uviedol, že žalovaný mal pred uzavretím zmluvy možnosť sa jej obsahom oboznámiť, pričom s obsahom zmluvy o úvere vyjadril súhlas svojím vlastnoručným podpisom. Považoval za nesporné, že priemerne informovaný spotrebiteľ - prijímateľ úveru sa určite a vždy informuje a zaujíma o to, koľko finančných prostriedkov a kedy má veriteľovi vrátiť, aké sú dôsledky neplnenia jeho povinností a tiež sa informuje ohľadom zmluvných dojednaní, ktorým nerozumie. V čase uzavretia zmluvy u žalovaného neexistovala žiadna objektívna a už vôbec nie vážna prekážka, ktorá by mu znemožňovala resp. sťažovala oboznámiť sa s textom navrhovanej zmluvy. Vo vzťahu k námietke absencie rozčlenenia splátok poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu SR a Súdneho dvora EÚ.
6. Žalobca vo vyjadrení doručenom súdu dňa 28.09.2020 doplnil skutkové tvrdenia - špecifikáciu žalovanej pohľadávky, pričom uviedol, že pôvodný veriteľ uzatvoril so žalovaným Zmluvu o ČSOB spotrebiteľskom úvere reg. č. XXXXXXXXXR zo dňa 18.07.2016, podľa ktorej boli žalovanému poskytnuté finančné prostriedky formou spotrebiteľského úveru do výšky úverového limitu 1.000 eur. V zmysle Zmluvy sa zmluvné strany dohodli na výške úrokovej sadzby vo výške 11,90 %. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky sumu vo výške 765,97 eura, ktorá pozostávala z istiny vo výške 643,79 eura, z riadneho úroku vo výške 88,43 eura, z úroku z omeškania vo výške 33,75 eura v súlade s prílohou k Zmluve o postúpení pohľadávok. Žalovaná suma vo výške 765,97 eura predstavuje 1/ debetné operácie - výber kartou, platba kartou, odchádzajúce platby z účtu - žalovaný čerpal úverový rámec 2016_07 - 1.000 eur; poplatky vo výške 54,84 eura - pozostávajú najmä z poplatku za upomienky a predstavuje súčet položiek „zaplatene poplatky“ + „Dlh poplatky“; debetné úroky vo výške 211,03 eura - v platobnej histórii predstavujú súčet položky „Dlh uroky z uveru“+ „Zaplatenie uroky
uveru“ a vyčíslené sú podľa nasledujúceho vzorca: výška čerpaných peňažných prostriedkov * 11,90 % (dohodnutá úroková sadzba) / počet dní v roku * počet dní príslušného obdobia (odo dňa čerpania peňažných prostriedkov do dátumu úhrady, resp. do konca príslušného obdobia); zmluvné úroky z omeškania vo výške 35,40 eura - v platobnej histórii predstavujú súčet položiek „Dlh uroky z omeskania“ + „Zaplatene uroky z omeskania“ a vyčíslené sú podľa nasledujúceho vzorca: výška dlžnej sumy * 5 % (dohodnutá sankčná úroková sadzba) / počet dní v roku * počet dní príslušného obdobia (odo dňa omeškania do dátumu úhrady, resp. do konca príslušného obdobia); 2/ kreditné operácie - úhrady vo výške 535,30 eura, pričom úhrady žalovaného boli vykonané nasledovne: 975,82 - 34,38 eura, 952,35
- 34,38 eura, 929,14 - 33,9 eura, 904,73 - 34,86 eura, 880,56 - 34,38 eura, 856,19 - 34,38 eura, 831,56
- 34,46 eura, 831,56 - 0,37 eura, 806,73 - 40,18 eura, 756,53 - 77,87 eura, 730,93 - 34,38 eura, 705,04
- 34,38 eura, 705,04 - 0,54 eura, 705,04 - 45,59 eura, 670,89 - 34,15 eura, 658,8 - 12,09 eura, 656,5
- 2,3 eura, 643,79 - 12,71 eura. Z úhrad žalovaného bola na istinu započítaná suma vo výške 356,21 eura, a tak na istine zostala neuhradená suma vo výške 643,79 eura, na úrok z úveru bola z úhrad žalovaného započítaná suma vo výške 122,60 eura, a tak na úroku z úveru zostala neuhradená suma vo výške 88,43 eura, z úhrad žalovaného bola na úrok z omeškania započítaná suma vo výške 1,65 eura, a tak na úroku z omeškania zostala neuhradená suma vo výške 33,75 eura. Z úhrad žalovaného bola na poplatky započítaná suma vo výške 54,84 eura a tak na poplatkoch zostala neuhradená suma vo výške 0 eur. Súčet debetných operácií na účte žalovaného predstavuje sumu vo výške 1.301,27 eura a súčet kreditných operácií predstavuje sumu vo výške 535,30 eura. Rozdiel debetných a kreditných operácií na účte žalovaného tak predstavuje sumu vo výške 765,97 eura.
7. Na pojednávanie sa nedostavili strany sporu ani právny zástupca žalobcu, ktorý svoju neúčasť, ako aj neúčasť žalobcu vopred písomne ospravedlnil a súhlasil s tým, aby súd vo veci konal a rozhodol v ich neprítomnosti. Žalovaný zaslal súdu dňa 14.10.2020 podanie, v ktorom žiadal o ospravedlnenie neúčasti z dôvodu, že je v zahraničí, žiadal o odročenie pojednávania a aby sa pojednávalo v jeho neprítomnosti. Predmetné podanie žalovaného bolo jednak neurčité, a jednak neobsahovalo náležitosti návrhu na odročenie pojednávania, preto naň nebolo možné prihliadať ako na návrh na odročenie pojednávania. Keďže neboli splnené podmienky pre odročenie pojednávania v zmysle § 183 CSP, súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti strán sporu a právneho zástupcu žalobcu.
8. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v súdnom spise a zistil tento skutkový stav:
9. Právny predchodca žalobcu Československá obchodná banka a.s. (ďalej „banka“) a žalovaný uzavreli dňa 18.07.2016 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXR, na základe ktorej bol dňa 18.07.2016 žalovanému jednorazovo poskytnutý bezúčelový úver vo výške 1.000 eur s nasledovnými parametrami (čl. I.): úroková sadzba 11,90 % p.a., RPMN 15,49 %, priemerná RPMN 20,29 %, celková suma, ktorú musí dlžník zaplatiť 1.237,85 eura, výška odplaty 13,39 %, najvyššia prípustná výška odplaty 24,92 %, úrok z omeškania ku dňu podpisu zmluvy 5 % p.a., počet splátok 36, termín splátok 15. deň v mesiaci, dátum prvej splátky 15.08.2016, dátum poslednej splátky 15.07.2019, výška pravidelnej mesačnej anuitnej splátky 33,14 eura, typ poistenia úveru A, poistenie celkom 1,24 eura mesačne (z toho smrť alebo plná invalidita 0,83 eura, pracovná neschopnosť 0,41 eura). Dlžník sa zaviazal úver splácať v mesačných anuitných splátkach vo výške a termínoch uvedených v čl. I., pričom anuitná splátka sa skladá z istiny a príslušného úroku. Dlžník pri podpise zmluvy osobne v listinnej podobe prevzal o.i. Obchodné podmienky Banky pre ČSOB spotrebiteľské úvery, Všeobecné obchodné podmienky Banky, VPP-ŽP 2014.
10. Podľa čl. III. bod 3., bod 4. Zmluvy, pre prípad omeškania so zaplatením záväzkov podľa tejto Zmluvy, je banka oprávnená úročiť dlžnú sumu, so zaplatením ktorej bude dlžník v omeškaní, úrokom z omeškania. Úrok aj úrok z omeškania sa bude vypočítavať a účtovať v období splácania s anuitným spôsobom splácania na báze roka s 360 dňami a mesiaca s 30 dňami. Splátky istiny úveru po termíne splatnosti sa budú naďalej úročiť úrokovou sadzbou uvedenou v zmluve a k nej navyše sa môžu úročiť aj sadzbou úroku z omeškania.
11. Podľa čl. III. bod 6. Zmluvy, dlžník sa zaväzuje uhradiť banke poplatky za služby banky uvedené nižšie v zmysle platného Sadzobníka pre fyzické osoby - občanov: poplatok za predčasné splatenie mimoriadnou splátkou, poplatok za zmenu zmluvných podmienok zo strany klienta, poplatok za potvrdenie vystavené na základe žiadosti klienta, náklady spojené s vymáhaním pohľadávky.
12. V zmysle čl. VII. ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) Obchodných podmienok pre ČSOB spotrebiteľské úvery účinných od 01.03.2016, banka je oprávnená vyhlásiť predčasnú splatnosť Úveru písomným Oznámením Banky odoslaným Dlžníkovi, v ktorom bude deň predčasnej splatnosti oznámený, ak Dlžník poruší niektorú z nasledujúcich povinností alebo ak nastane skutočnosť, ktorá znamená alebo vyvolá podstatnú zmenu podmienok, podľa ktorých bola Zmluva uzatvorená a ktorá môže podľa posúdenia Banky ohroziť včasné a úplné splnenie záväzkov Dlžníka, najmä pokiaľ nastane omeškanie so splatením akejkoľvek sumy vyplývajúcej zo Zmluvy voči Banke.
13. Upomienkou zo dňa 24.08.2017 oznámila banka žalovanému, že dňa 15.08.2017 nebola uhradená splátka spotrebiteľského úveru a jeho dlh na účte spotrebiteľského úveru k 23.08.2017 predstavuje 38,84 eura. Dlh žiadala uhradiť do 29.08.2017.
14. Výzvou na zaplatenie dlžnej čiastky zo dňa 04.09.2017 vyzvala banka žalovaného na úhradu dlhu ku dňu 03.09.2017 vo výške 50,85 eura (z tohto 43,95 eura dlh na účte spotrebiteľského úveru a 6,90 eura nepovolený debet na bežnom účte). Zároveň ho upozornila, že banka je oprávnená v súlade so zmluvnými podmienkami pristúpiť k opatreniam smerujúcim k uhradeniu pohľadávky a zároveň požadovať úrok z omeškania, o ktorý dlh neustále narastá.
15. Opakovanou výzvou na zaplatenie dlžnej čiastky zo dňa 19.09.2017 vyzvala banka žalovaného na úhradu dlhu ku dňu 18.09.2017 vo výške 91,83 eura (z tohto 83,48 eura dlh na účte spotrebiteľského úveru a 8,35 eura nepovolený debet na bežnom účte). Zároveň ho upozornila, že ak nebude dlžná čiastka bez meškania vyrovnaná, ČSOB vyhlási celý záväzok zo zmluvy za predčasne splatný.
16. Poslednou výzvou na zaplatenie dlžnej čiastky zo dňa 18.10.2017 vyzvala banka žalovaného na úhradu dlhu z omeškaných splátok ku dňu 17.10.2017 vo výške 140,99 eura (z tohto 123,18 eura dlh na účte spotrebiteľského úveru a 17,81 eura nepovolený debet na bežnom účte). Zároveň ho upozornila, že ak nebude dlh bezodkladne uhradený, úver bude vyhlásený za splatný. Predmetnú výzvu podľa pripojenej doručenky žalovaný prevzal dňa 23.10.2017.
17. Listom zo dňa 16.12.2017 oznámila banka žalovanému vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru ku dňu 15.12.2017 a vyzvala ho na bezodkladnú úhradu dlžnej sumy ku dňu 15.12.2017 vo výške 720,61 eura.
18. Zmluvou o postúpení pohľadávok č. XXXXXXXXXXX zo dňa 10.12.2018 uzavretej medzi Československou obchodnou bankou a.s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom, v spojení s jej prílohou, postúpil postupca žalobcovi pohľadávku voči žalovanému zo zmluvy č. XXXXXXXXXR v celkovej výške 765,97 eura (z toho istina 643,79 eura, úroky z úveru 88,43 eura, úroky z omeškania 33,75 eura).
19. Listom zo dňa 13.12.2018 oznámila banka žalovanému, že dňa 12.12.2018 došlo k postúpeniu pohľadávky banky zo zmluvy o spotrebnom úvere č. XXXXXXXXXR zo dňa 18.07.2016 uzavretej medzi veriteľom Československá obchodná banka, a.s. a dlžníkom (žalovaným), s tým, že jeho novým veriteľom sa stala spoločnosť žalobcu.
20. Pokusom o zmier zo dňa 07.01.2020 vyzval žalobca žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 801,86 eura najneskôr do 17.01.2020. Predmetná zásielka adresovaná žalovanému bola podaná poštovú prepravu dňa 08.01.2020.
21. Z platobnej histórie úveru žalovaného vyplýva, že žalovaný vyčerpal celý úverový limit vo výške 1.000 eur v mesiaci júl 2016. Debetné operácie predstavovali sumu 1.301,27 eura, z tohto vyčerpaný úver 1.000 eur, poplatky vo výške 54,84 eura, debetné úroky vo výške 211,03 eura zmluvné úroky z omeškania vo výške 35,40 eura. Kreditné operácie - úhrady žalovaného predstavovali celkovo sumu 535,30 eura. Žalovaný neuhradil splátku splatnú v mesiaci august 2017 a ďalej splátky splatné v septembri a októbri 2017. V novembri 2017 uhradil splátku vo výške 45,59 eura, v decembri 2017 splátku vo výške 34,15 eura. Po zosplatnení uhradil žalovaný v januári 2018 sumu 12,09 eura, v marci 2018 sumu 2,30 eura a naposledy v apríli 2018 sumu 12,71 eura.
22. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
23. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
24. Podľa § 1 ods. 2 prvá veta zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy (ďalej „zákona o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi..
25. Podľa § 9 ods. 1, ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka 18) musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) odplatu podľa osobitných predpisov, 18aa) k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, l) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, s) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, z) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok, aa) názov zmluvy, ktorý obsahuje slová spotrebiteľský úver v príslušnom gramatickom tvare.
26. Podľa § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne inak ako bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa1) a nejde o bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu,18b) f) veriteľ v zmluve o spotrebiteľskom úvere neuvedie všetky plnenia, ktoré pre spotrebiteľa vyplývajú z poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo s ním súvisia, g) ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru prekračuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty stanovenej podľa osobitných predpisov.
27. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
28. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
29. Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvom a všetky práva s ňou spojené.
30. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu 87ac) ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. 87ad) Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
31. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne. Bolo preukázané, že právny predchodca žalobcu (banka) a žalovaný uzavreli dňa 18.07.2016 Zmluvu o
spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver vo výške 1.000 eur, ktorý žalovaný aj v celom rozsahu vyčerpal. Ako vyplýva z prehľadu splácania úveru žalovaný neuhradil splátky splatné v mesiacoch august až október 2017. Bolo teda preukázané a súčasne medzi stranami sporné nebolo, že žalovaný sa dostal do omeškania so splácaním pohľadávky banky, ku dňu 17.10.2017 vo výške 140,99 eura (t.j. viac ako 3 celých splátok úveru), pričom túto pohľadávku napriek výzve banky zo dňa 18.10.2017, ktorú žalovaný prevzal dňa 23.10.2017, neuhradil. Banka preto v súlade so zmluvnými podmienkami (čl. VII. OP) vyhlásila predčasnú splatnosť úveru ku dňu 15.12.2017 a pohľadávku vo výške 720,61 eura žiadala uhradiť bezodkladne. V konaní bolo taktiež preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu Československou obchodnou bankou, a.s. (bankou) a žalobcom bola dňa 10.12.2018 uzatvorená Zmluva o postúpení pohľadávok č. XXXXXXXXXXX, na základe ktorej, v spojení s jej Prílohou, bola pohľadávka voči žalovanému, v celkovej výške 765,97 eura (z toho istina 643,79 eura, úroky z úveru 88,43 eura, úroky z omeškania 33,75 eura) postúpená žalobcovi ako postupníkovi. Súd tiež zistil, že právny predchodca žalobcu pri postupovaní pohľadávky voči žalovanému dodržal špeciálny postup v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách. Pokiaľ ide o posudzovanú Zmluvu o spotrebiteľskom úvere zo dňa 18.07.2016, táto zmluva je nepochybne zmluvou spotrebiteľskou s poukazom na § 52 Občianskeho zákonníka, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy právny predchodca žalobcu konal a žalovaný nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Zároveň sa v danom prípade jedná o spotrebiteľský úver upravený zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Z pohľadu dodržania podstatných náležitostí zmluvy v zmysle § 9 ods. 1, ods. 2 písm. písm. a) až l), s), z) a aa) zákona o spotrebiteľských v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy, súd zistil, že zmluva bola platne uzatvorená a obsahuje náležitosti vyžadované zákonom, a teda žalobca má nárok na úroky, ako aj poplatky spojené s poskytnutým úverom. Nedôvodnými boli námietky žalovaného týkajúce sa absencie obligatórnych náležitostí v zmluve, konkrétne výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, či nesprávne uvedená výška RPMN.
32. Pokiaľ ide o namietanú absenciu údaja o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov /§ 9 ods. 2 písm. l)/, súd sa s týmto tvrdením žalovaného nestotožňuje. V tomto smere súd poukazuje na aktuálnu judikatúru Najvyššieho súdu SR (napr. 3Cdo/146/2017, 7Cdo/98/2018, 3 Cdo 56/2018, 3 Cdo 45/2018, 4 Cdo 65/2018, 1Cdo/171/2018). V uvedených rozhodnutiach najvyšší súd gramatickým a eurokonformným výkladom dospel k záveru, že predmetné ustanovenie je potrebné interpretovať tak, že nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky. V tomto ohľade teda predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere netrpí žiadnou vadou, ktorá by spôsobovala bezúročnosť a bezpoplatkovosť predmetného úveru.
33. Námietka týkajúca sa nesprávnej výšky RPMN taktiež nebola dôvodná. Zmluva obsahuje všetky predpoklady použité na výpočet na RPMN, ktoré sa dosadzujú do vzorca (rovnice) v zmysle Prílohy 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Aj údaj o priemernej RPMN (20,29 %) je v zmluve uvedený správne a v súlade s § 9 ods. 2 písm. z) zákona č. 129/2010 Z.z.. Celkové náklady spotrebiteľa boli uvedené v správnej výške; právny predchodca žalobcu započítal do celkových nákladov aj poistné vo výške 1,24 eura mesačne (§ 2 písm. g/ zákona č. 129/2010 Z.z.). Rovnako súd nezistil ani inú skutočnosť v zmysle § 11 zákona č. 129/2010 Z.z., ktorá by mala za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Súd tiež zistil, že najvyššia prípustná výška odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru za 1. štvrťrok 2016 (platné pre zmluvy uzatvorené od 16.05.2016 do 15.08.2016) pri zmluvnej splatnosti nad 1 do 5 rokov bola 24,92 %. Dojednaná odplata v súdenej veci (13,39 %) teda neprekračuje maximálne zákonom stanovenú výšku. Prieskumom zmluvy súd taktiež nezistil prítomnosť neprijateľných podmienok v predmetnej spotrebiteľskej zmluve. Tvrdenia žalovaného o nekalých obchodných praktikách právneho predchodcu žalobcu boli ničím preukázané a súd sa stotožňuje so žalobcom v tom, že vnútroštátna ako aj európska legislatíva chráni tzv. priemerného spotrebiteľa, t.j. spotrebiteľa, ktorý sa určite a vždy informuje a zaujíma o to, koľko finančných prostriedkov a kedy má veriteľovi vrátiť, aké sú dôsledky neplnenia jeho povinností a tiež sa informuje ohľadom zmluvných dojednaní, ktorým nerozumie. Z uvedeného vyplýva, že ochrana sa neposkytuje spotrebiteľovi, ktorý bol a zostal neinformovaný v dôsledku svojej nevšímavosti či neobozretnosti, prípadne ľahkovážnosti.
34. Platobnou históriu úveru bolo preukázané, že debetné operácie predstavovali sumu 1.301,27 eura (z tohto vyčerpaný úver 1.000 eur, poplatky vo výške 54,84 eura, debetné úroky vo výške 211,03 eura, zmluvné úroky z omeškania vo výške 35,40 eura) a kreditné operácie - úhrady žalovaného predstavovali
celkovo sumu 535,30 eura. Z úhrad žalovaného bola na istinu započítaná suma vo výške 356,21 eura, na úrok z úveru suma vo výške 122,60 eura, na úrok z omeškania suma vo výške 1,65 eura, na poplatky suma vo výške 54,84 eura. Rozdiel debetných a kreditných operácií na účte žalovaného tak predstavuje sumu vo výške 765,97 eura (t. j. sumu žalovanej pohľadávky), ktorá pozostáva z istiny vo výške 643,79 eura, z riadneho úroku vo výške 88,43 eura, z úroku z omeškania vo výške 33,75 eura. Z vyššie rozvedených súd žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 765,97 eura.
35. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
36. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.01.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
37. Keďže žalovaný sa s plnením svojho dlhu dostal do omeškania, súd mu zároveň uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi aj úrok z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. vo výške 5 % zo sumy istiny 643,79 eura, a to odo dňa požadovaného žalobcom 11.12.2018, t.j. odo dňa nasledujúceho po dni účinnosti postúpenia pohľadávky.
38. Pokiaľ ide o ďalšie námietky žalovaného súd tieto vyhodnotil ako celkom zjavne nedôvodné.
39. Vo vzťahu k námietke nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu súd uvádza, že nakoľko pôvodným žalobcom a veriteľom žalovanej pohľadávky bola banka, súd (ako už uviedol vyššie) skúmal splnenie podmienok v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách, t.j. či právny predchodca žalobcu - ČSOB, a.s. (banka) dodržal ust. § 92 ods. 8 veta prvá zákona o bankách pred postúpením pohľadávky voči žalovanému žalobcovi. Postúpenie pohľadávky upravujú ust. § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka, ak však postupuje svoju pohľadávku voči dlžníkovi banka, musí postupovať aj podľa ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách. Banka teda môže písomnou zmluvou postúpiť pohľadávku, ktorú má voči svojmu klientovi len vtedy, ak napriek písomnej výzve banky je jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke, za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy až po tom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonnými predpokladmi pre platné postúpenie pohľadávky banky, ktoré kumulatívne musia byť splnené už v čase postúpenia pohľadávky. Písomná výzva banky dlžníkovi je prvým predpokladom pre cesiu bankovej pohľadávky alebo jej časti na inú osobu, ktorá musí byť preukázateľne zaslaná dlžníkovi (v omeškaní) a dlžníkovo následné nepretržité omeškanie dlhšie ako 90 dní. Toto sú zákonné špeciálne podmienky, ktoré musia byť splnené v prípade postúpenia čo i len časti pohľadávky banky na tretiu (nebankovú) osobu, nakoľko zákon o bankách je špeciálnym predpisom vo vzťahu k Občianskemu zákonníku. Tieto isté podmienky musia byť splnené aj pri prelomení bankového tajomstva (porovnaj § 92 ods. 8 tretia veta zákona o bankách), aby nedošlo k jeho porušeniu. Uvedené spolu úzko súvisí, avšak vzájomne sa nevylučuje (viď rozsudok NSSR sp. zn. 1Cdo/147/2017 zo dňa 24. apríla 2018). Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že vyššie uvedené podmienky pre cesiu bankovej pohľadávky a prelomenie bankového tajomstva boli v súdenej veci splnené, keďže napriek písomnej výzve banky zo dňa 18.10.2017 (pri ktorej bol už žalovaný nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní), ktorú žalovaný prevzal dňa 23.10.2017, bol žalovaný nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku voči banke, pričom zmluva o postúpení pohľadávok bola uzatvorená až dňa 10.12.2018.
40. Námietka premlčania vznesená žalovaným bola taktiež bez právneho významu, nakoľko pohľadávka žalobcu z predmetnej úverovej zmluvy premlčaná nie je. Súd sa však nestotožňuje so žalobcom v tom, že premlčacia doba začala plynúť od 15.12.2017 a uplynula by dňa 15.12.2020. V danom prípade bolo preukázané (ako je uvedené vyššie), že žalovaný sa dostal do omeškania so splácaním úveru už dňa 16.08.2017, na čo ho právny predchodca žalobcu upozornil upomienkou zo dňa 24.08.2017, ako aj ďalšími výzvami, pričom listom označeným ako „posledná výzva na úhradu pohľadávky“ zo dňa 18.10.2017 vyzval žalovaného na úhradu pohľadávky, ku dňu 17.10.2017 vo výške 140,99 eura (t.j. viac ako 3 celých mesačných splátok), a súčasne ho upozornil, že ak dlžné splátky neuhradí, bude
oprávnený úver zosplatniť. Keďže žalovaný napriek výzve, ktorú prevzal 23.10.2017, svoj dlh neuhradil, žalobca v súlade so zmluvou (čl. VII. OP) a zákonom (§ 53 ods. 9 OZ) listom zo dňa 16.12.2017 oznámil žalovanému vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru. Z prehľadu splácania úveru, ako aj z upomienky zo dňa 24.08.2017 vyplýva, že žalovaný neuhradil splátku splatnú dňa 15.08.2017 a 2 nasledujúce mesačné splátky. K zosplatneniu celého dlhu preto došlo pre nezaplatenie splátky splatnej 15.08.2017. V prejednávanej veci bolo potrebné posúdiť otázku premlčania predmetného dlhu podľa ust. § 103 druhá veta OZ, ktoré stanovuje, že ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh, začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Premlčacia doba práva na zaplatenie takto zosplatneného dlhu sa teda začína skôr ako dôjde k zosplatneniu celého dlhu a začína plynúť už odo dňa zročnosti nesplnenej splátky, pre ktorú bol dlh zosplatnený. V danom prípade právny predchodca žalobcu ako veriteľ vyhlásil predčasnú splatnosť celého úveru pre nezaplatenie splátky splatnej 15.08.2017, preto premlčacia doba začala plynúť odo dňa splatnosti uvedenej splátky a uplynula by dňa 15.08.2020. Keďže žaloba bola na súd doručená dňa 23.01.2020, treba konštatovať, že pohľadávka žalobcu z predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere premlčaná nie je. V súvislosti so zosplatnením dlhu v spotrebiteľských veciach súd dodáva, že dodávateľ má podľa § 53 ods. 9 OZ povinnosť čakať s využitím práva na predčasné zosplatnenie (§ 565 OZ) ešte tri mesiace od omeškania so zaplatením splátky, to však nič nemení na tom, že premlčacia doba sa aj v takomto prípade začína počítať odo dňa zročnosti tejto omeškanej splátky (§ 103 druhá veta OZ). Ustanovenie § 103 OZ neobsahuje výnimku, podľa ktorej by v prípade spotrebiteľských zmlúv veriteľ uplatňujúci si svoje právo podľa § 565 OZ mohol tak urobiť najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a v súvislosti s uvedeným by začala aj premlčacia doba plynúť až tri mesiace od omeškania so zaplatením splátky. Naopak, § 103 OZ stanovuje, že ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh, začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky (teda nie od splatnosti celého dlhu). Zároveň sa však súd stotožňuje s poukazom žalobcu na odbornú literatúru, podľa ktorej poslednú vetu § 565 („Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.“) pri spotrebiteľských zmluvách použiť nemožno.
41. Ďalšie argumenty žalovaného súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nepodstatné, bez potreby sa s nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán sporu (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne).
42. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
43. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
44. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že procesne úspešnému žalobcovi priznal nárok na plnú náhradu trov konania voči žalovanému. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný, v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Galanta.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí jeho vykonateľnosti dobrovoľne splnená, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok).