Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4C-164-2016.pdf
PDF · 132.64 KB
Case nature
Area
Subarea
4C/164/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rožňava sudkyňou JUDr. Ivetou Farkašovskou, v spore žalobcu X. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom Š. XX, XXX XX S., zast. JUDr. Marián Rušin, PhD., Letná 47, 040 01 Košice, IČO: 423 29 230, proti žalovanému Urbárska a pasienková spoločnosť Vyšné Slovinky, pozemkové spoločenstvo, Slovinky 345, 053 40 Slovinky, IČO: 31944981, zast. Advokátska kancelária Nicol Hlaváčiková s.r.o., Bočná 10, 040 01 Košice, IČO: 51 176 831, o uloženie povinnosti umožniť nahliadnuť do dokladov týkajúcich sa hospodárenia spoločenstva a povinnosti vydať kópie týchto dokladov, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý umožniť žalobcovi nahliadnuť do dokladov žalovaného, týkajúcich sa hospodárenia žalovaného, a to do: hlavných kníh za roky 2015, 2014, 2013, vystavených faktúr za roky 2018, 2017, 2016, 2015, 2014, 2013, účtovných závierok za roky 2015, 2014, 2013, všetkých zmlúv (vrátane dodatkov) uzatvorených od roku 2013 - 2016, príloh k faktúram (dokladov o pôvode dreva) za roky 2018, 2017, 2016, 2015,2014, 2013, registračných pokladničných dokladov s prílohami (dokladov o pôvode dreva) za roky 2018, 2017, 2016, 2015, 2014, 2013, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
II. Žalovaný je p o v i n n ý vydať žalobcovi kópie dokladov žalovaného, týkajúcich sa hospodárenia žalovaného, a to kópie hlavných kníh za roky 2015, 2014, 2013, vystavených faktúr za roky 2018, 2017, 2016, 2015, 2014, 2013, účtovných závierok za roky 2015, 2014, 2013, všetkých zmlúv (vrátane dodatkov) uzatvorených od roku 2013 - 2016, príloh k faktúram (dokladov o pôvode dreva) za roky 2018, 2017, 2016, 2015, 2014, 2013, registračných pokladničných dokladov s prílohami (dokladov o pôvode dreva) za roky 2018, 2017, 2016, 2015, 2014, 2013, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
III. V prevyšujúcej časti súd konanie z a s t a v u j e .
IV. P r i z n á v a žalobcovi náhradu trov konania proti žalovanému v plnom rozsahu s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca podanou žalobou žiadal, aby žalovaný umožnil žalobcovi nahliadnuť do dokladov žalovaného, týkajúcich sa hospodárenia žalovaného, a to najmä hlavných kníh za roky 2015, 2014, 2013, analytík nákladov a výnosov za roky 2015, 2014, 2013, vystavených faktúr za roky 2015, 2014, 2013, došlých faktúr za roky 2015, 2014, 2013, zoznamov došlých a odoslaných faktúr k 31.12. 2013, 31.12. 2014, 31.12. 2015, inventúr zásob drevnej hmoty za roky 2015, 2014, 2013, výpisov z účtov k 31.12. 2015, 31.12. 2014, 31.12. 2013 a vydať žalobcovi kópie dokladov žalovaného, týkajúcich sa hospodárenia žalovaného, a to hlavných kníh za roky 2015, 2014, 2013, analytík nákladov a výnosov za roky 2015, 2014, 2013, vystavených faktúr za roky 2015, 2014, 2013, došlých faktúr za roky 2015, 2014, 2013, zoznamov došlých a odoslaných faktúr k 31.12. 2013, 31.12. 2014,
31.12. 2015, inventúr zásob drevnej hmoty za roky 2015, 2014, 2013, výpisov z účtov k 31.12. 2015, 31.12. 2014, 31.12. 2013. Žalobu odôvodnil tým, že predmetom tohto konania je domáhanie sa žalobcu uloženia povinnosti žalovanému umožniť nahliadnuť žalobcovi do dokladov žalovaného týkajúcich sa hospodárenia žalovaného a uložiť povinnosť žalovanému vydať kópie z predmetných dokladov. Žalovaný je pozemkovým spoločenstvom - lesným a pasienkovým spoločenstvom (ďalej ako „spoločenstvo“), a to v zmysle zákona č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách (ďalej ako „zákon o pozemkových spoločenstvách“). Žalobca je členom spoločenstva - žalovaného. Podľa § 21 ods. 2 zákona o pozemkových spoločenstvách platí : „Členovia spoločenstva a fond majú právo nahliadať do dokladov týkajúcich sa hospodárenia spoločenstva a vyžiadať si ich kópie.“. V súlade s citovaným ust. § 21 ods. 2 zákona o pozemkových spoločenstvách sa žalobca niekoľkokrát od žalovaného domáhal, aby mu žalovaný umožnil nahliadnuť do dokladov týkajúcich sa hospodárenia žalovaného. Žalovaný však právo žalobcu patriace každému členovi spoločenstva sústavne odopiera, a preto je žalobca nútený domáhať sa svojho práva touto žalobou.
2. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že žaloba po predstavení sporových strán a úvodných formalitách kuso uvádza iba nasledujúce skutkové tvrdenia : - že sa žalobca niekoľkokrát domáhal, aby mu umožnili nahliadnuť do dokladov týkajúcich sa hospodárenia a že mu je toto právo sústavne odopierané. Skutkové tvrdenia žalobcu v celom rozsahu popieral. Žaloba je založená na neurčitom, ničím nepodloženom a nepravdivom skutkovom základe. V danom ohľade zdôraznil, že v sporovom konaní, ako je konanie vo veci samej, v ktorom platia zásady dispozičná a prejednacia, je zásadne vecou strán sporu tvrdiť skutočnosti a označiť dôkazy na preukázanie svojich skutkových tvrdení. Podľa čl. 8 Základných princípov zákona č. 160/2015 Z.z. CSP sú strany sporu povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Žalobca je už v žalobe povinný, o.i., uviesť pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh (§ 132 ods. 1 CSP). Rovnocenné povinnosti ho zaťažujú aj v ďalšom priebehu konania (najmä § 150 ods. 1 CSP : „Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.“). Žalobca je taktiež povinný opísať rozhodujúce skutočnosti, ktoré nemôže nahradiť odkazom na označené dôkazy (§ 132 ods. 2 CSP). Žalobca musí v závislosti od hypotézy relevantnej právnej normy tvrdiť skutočnosti a označiť dôkazy, na základe ktorých môže súd rozhodnúť v jej prospech. Povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkazná sú pritom vo vzájomnej jednote. Rozsah dôkaznej povinnosti je zásadne určený rozsahom povinnosti tvrdiť skutočnosti, pretože aby mohla strana nejakú skutočnosť preukázať, musí ju najprv tvrdiť. V tomto zmysle pôsobí bremeno tvrdenia, ktorým sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že v konaní netvrdila všetky rozhodujúce skutočnosti významné pre rozhodnutie, a z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jej neprospech. Zmyslom bremena tvrdenia je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva nemôže byť pre nečinnosť strán preukázaná, pretože nebola tvrdená stranou, ktorú také bremeno zaťažuje. Pasívny prístup k plneniu základných procesných povinností, k bezpodmienečnej žalobnej iniciatíve, je potrebné vždy posúdiť na ťarchu uznesenia procesných bremien žalobcu, čo by malo samo o sebe rezultovať do zamietnutia žaloby. Rozsah povinnosti strany sporu tvrdiť skutočnosti významné pre rozhodnutie veci je určená skutkovou podstatou (hypotézou) hmotnoprávnej normy, ktorá má byť použitá na právne posúdenie žaloby. Hypotéza právnej normy vymedzuje okruh rozhodujúcich skutočností, ktoré je strana sporu povinná tvrdiť a následne preukázať. Žalobca neuvádza žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré sú významné z hľadiska skutkového a právneho posúdenia veci. Z jeho žaloby predovšetkým nie je zrejmé, kedy a ako sa domáhal svojho práva a kedy mu malo byť jeho právo odopreté. Rovnako nie je možné posúdiť a konfrontovať jeho tvrdenia, že tak robil „niekoľkokrát“ a že mu to bolo „sústavne“ odopreté. Túto procesnú pasivitu žalobcu je preto podľa ich presvedčenia potrebné aplikovať na ťarchu jeho procesných bremien. Zároveň im neumožňuje, aby sa mohli kvalifikovaným spôsobom vyjadriť k žalobnému návrhu ako takému. Nie je im vonkoncom zrejmé, prečo žalobca zamlčal, že im doručil list zo dňa 01.06. 2016 označený ako „Poverenie“, z ktorého sa dalo vyvodiť, že poveruje pána X. E., bytom Š. Č.. XXX (bez bližšieho označenia tejto osoby umožňujúceho jej nespochybniteľnú identifikáciu), aby dňa 15.06. 2015 nahliadol do agendy za rok 2015, a aby ju v ten deň „prevzal“. V tejto súvislosti rovnako po pravde neuvádza, že v daný deň, 15.06. 2016, sa do sídla ich spoločenstva nedostavila žiadna osoba, ktorá by požadovala nahliadnuť do akýchkoľvek dokladov, hoci boli pripravené. Po 15.06. 2016 sa síce do ich sídla dostavil pán E. a domáhal sa nahliadnutia do dokladov, činil tak však náhodne a bez ohlásenia, nikdy nepredložil akékoľvek splnomocnenie od ktoréhokoľvek člena spoločenstva, a tiež nikdy nepožiadal o konkrétny dátum a hodinu, kedy by mali byť doklady pripravené k nahliadnutiu, hoci bol k tomu zakaždým vyzvaný. Zmätočná výzva spoločnosti
FAGUS s.r.o. im bola doručená až následne. Právny zástupca žalobcu im potom dňa 26.07. 2016 doručil list označený ako „Oznámenie o začatí súdneho sporu“ zo dňa 21.07. 2016, prílohou ktorého bolo aj znenie tejto žaloby. Na predmetné oznámenie riadne prostredníctvom ich právneho zástupcu odpovedali listom zo dňa 02.08. 2016. Zreteľne uviedli, prečo považujú priloženú žalobu za nedôvodnú a pre vylúčenie akýchkoľvek pochybností opätovne zdôraznili, že žalobcovi vždy bude, ako každému ich členovi, umožnené nahliadnuť do dokladov ich spoločenstva v termíne, ktorý si vopred dohodnú. Iniciatívne mu rovno navrhli prvý možný voľný termín a poučili ho o nákladoch pre prípad žiadosti o vyhotovenie kópii dokumentov. Až následne žalobca riadne požiadal (prostredníctvom svojho právneho zástupcu akceptoval ich návrh termínu nahliadnutia do dokladov) a v stanovený termín sa i do ich sídla dostavil, a to v zastúpení ním riadne a nezameniteľne určeného splnomocneného zástupcu p. X. E., nar. XX.XX. XXXX, bytom Š. XXX. Žalobca, resp. ním riadne poverení zástupcovia, potom do postupne vyžiadaných dokladov ich spoločenstva nahliadali a boli im vyhotovené ich kópie, a to v dňoch 08.08. 2016, 15.08. 2016, 22.08. 2016, 02.09. 2016, 19.09. 2016 a 26.09. 2016. O každom nahliadaní a jeho priebehu je vyhotovený protokol. Na preukázanie vyššie uvedených skutočnosti : navrhol výsluch : V. V., predsedu spoločenstva, X. V., člena výboru spoločenstva, Q. J., členku výboru, Ing. W. Š., odborného lesného hospodára spoločenstva, Ing. Q. F., členku dozornej rady, a predložil listinné dôkazy : poverenie zo dňa 01.06. 2016, oznámenie o začatí sporu zo dňa 21.07. 2016, oznámenie o začatí sporu - odpoveď zo dňa 02.08. 2016, plnomocenstvo zo dňa 05.08. 2016, protokol o nahliadnutí do dokladov týkajúcich sa spoločenstva zo dňa 08.08. 2016, protokol o nahliadnutí do dokladov týkajúcich sa spoločenstva zo dňa 15.08. 2016, protokol o nahliadnutí do dokladov týkajúcich sa spoločenstva zo dňa 22.08. 2016, protokol o nahliadnutí do dokladov týkajúcich sa spoločenstva zo dňa 02.09. 2016, protokol o nahliadnutí do dokladov týkajúcich sa spoločenstva zo dňa 19.09. 2016 a protokol o nahliadnutí do dokladov týkajúcich sa spoločenstva zo dňa 26.09. 2016.
3. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 20.06. 2017 okrem iného uviedol, že predmetom tohto konania je podľa neho úplne jednoduchý spor, a to uloženie povinnosti žalovanému splniť si povinnosť, ktorá mu vyplýva zo zákona. Ako to totiž uviedol vo svojej žalobe, žalovaný je pozemkovým spoločenstvom - lesným a pasienkovým spoločenstvom, a to v zmysle zákona č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách a žalobca je členom tohto spoločenstva. Podľa § 21 ods. 2 zákona o pozemkových spoločenstvám pritom platí : „Členovia spoločenstva a fond majú právo nahliadať do dokladov týkajúcich sa hospodárenia spoločenstva a vyžiadať si ich kópie.“ Zástupcovia žalovaného sa síce po začatí súdneho sporu stretli so zástupcami žalobcu a sprístupnili im niektoré doklady, originály dokladov však sprístupnené žalobcovi neboli. Pre úplnosť dodáva, že predmetné doklady žalobca žiadal sprístupniť preto, pretože mal dôvodné podozrenie, že zástupcovia žalovaného konajú nezákonne a obohacujú sa na úkor členov žalovaného. Podľa neho tejto úvahe napokon svedčí aj konanie žalovaného, keď žalobcovi boli po začatí súdneho sporu sprístupnené kópie niektorých dokladov (nie originály), avšak v týchto kópiách dokladov boli vymazané údaje o odberateľoch a dodávateľoch žalovaného. Žalobcovi tak neboli sprístupnené originály dokladov, čo napokon vyplýva aj z protokolov, ktoré predložil žalovaný. Nič na tom nemení ani výpoveď žalovaným navrhovaných svedkov, ktorých navrhuje žalovaný podľa žalobcu navrhnúť len preto, aby oddialil skončenie tohto súdneho konania.
4. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 26.07. 2017 uviedol, že vyjadrenie žalobcu k meritu jeho žaloby je opätovne plné všeobecných konštatácii bez presnej výpovednej hodnoty. Naďalej neuvádza, keby mu malo byť jeho právo odopreté, postráda konkrétne tvrdenia, ktorými by rozporoval priebeh udalostí ako ich pravdivo opísali. Najfascinujúcejšie je, tvrdenie, že mu neboli sprístupnené originály dokumentov (bez udania akých), čo ma vyplývať priamo z protokolov, ktoré predložili. Každý z protokolov jasne uvádza, ktoré dokumenty boli predložené k nahliadnutiu, teda ktoré originály boli k dispozícii. Následne detailne uviedol, z ktorých predložených dokumentov boli žalobcovi vyhotovené kópie. Absurdnosť tvrdenia je najtransparentnejšia z protokolu zo dňa 26.09. 2016. V tento deň si k nahliadnutiu do originálov dokumentov právny zástupca žalobcu prizval aj dve študentky, brigádničky - P. Q. a K. D.. V protokole sa výslovne uvádza : „ O 10.15 hod. sa dostavili brigádničky X., p. Q. a D., ktoré X. poveril fotením predložených originálov dokladov o pôvode dreva za roky 2013 až 2016. X. vyhlásil, že tieto osoby budú nahliadať do predložených dokumentov so súhlasom jeho klienta a nesie za nich plnú zodpovednosť.“
5. Žalobca naďalej tvrdil, že si dovoľuje poukázať na absurdnosť tvrdení a konania žalovaného, ktorý naďalej a to už takmer 2 roky odmieta sprístupniť žalobcovi na nahliadnutie doklady o hospodárení žalovaného a umožniť žalobcovi vyhotoviť si kópie týchto dokladov, na čo má v zmysle ust. § 21 ods. 2 zákona č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách zákonné právo. Toto právo, ktoré umožňuje
chrániť vlastnícke právo žalobcu, je pritom ničím neobmedzené, a žalovaný je podľa názoru žalobcu povinný umožniť žalobcovi výkon tohto práva, bez ohľadu na skutočnosť, či žalovaný umožnil alebo neumožnil vykonať žalobcovi toto právo pred takmer 2 rokmi. Ako to však vyplýva zo spisu, žalovaný vôbec svoju povinnosť podľa žalobcu nedodržuje, čo len podčiarkuje žalobcovo podozrenie o zlom hospodárení žalovaného s majetkom žalobcu. Dôkazom toho je podľa žalobcu aj zbytočné naťahovanie tohto súdneho sporu navrhovaním výsluchov svedkov, ktorých výpovede nič podstatné do konania podľa neho neprinesú. Podstatné je totiž len to, že žalovaný si odmieta plniť svoju zákonnú povinnosť. Je síce pravdou, že dňa 08.08. 2016, 15.08. 2016, 22.08. 2016, 02.09. 2016, 19.09. 2016, 26.09. 2016 sa konalo stretnutie strán sporu, kde mali byť žalobcovi sprístupnené doklady, avšak na týchto stretnutiach robil žalovaný obštrukcie a odmietol mu sprístupniť väčšinu dokladov, čo napokon vyplýva aj z príslušných protokolov. Žalovaný odmietol sprístupniť žalobcovi objednávky a obchodné zmluvy, nakoľko podľa právnej zástupkyne žalovaného, žalovaný, t.j. spoločenstvo, objednávky nevystavuje ani žiadne neprijíma, okrem predložených zmlúv ( t.j. pracovných zmlúv a zmlúv o vykonaní prác - pozn.), spoločenstvo (t.j. žalovaný), nemá žiadne iné, obchodné zmluvy.“ Podľa žalobcu je pritom zarážajúce, že žalovaný ako „Lesný Urbár“, ktorého hlavnou ekonomickou činnosťou je predaj dreva, vykonáva svoju činnosť bez objednávok a zmlúv. Podľa žalobcu je však zrejmé, že objednávky ako aj zmluvy existujú, žalovaný ich však sprístupniť žalobcovi odmieta. Žalobcovi pritom neboli sprístupnené ani faktúry a ani ďalšie doklady, čo priamo vyplýva napríklad z protokolov zo dňa 15.08. 2018, 19.09. 2018 a aj zo zvyšných protokolov. Pre úplnosť dodáva, že mu síce bolo umožnené nahliadnuť do „kópií faktúr“, avšak v týchto „kópiách“ boli vymazané údaje o odberateľoch, a preto ich výpovedná hodnota bola nulová. Nahliadnutie do originálov faktúr či do úplných kópií faktúr však bolo žalobcovi žalovaným zabránené. Nakoľko on nemá záujem na naťahovaní tohto súdneho sporu a nakoľko od výzvy žalobcu na sprístupnenie dokladov prešli už takmer 2 roky, opätovne vyzval žalovaného na sprístupnenie predmetných dokladov. V prípade, ak žalovaný sprístupní žalobcovi požadované doklady, zváži dispozíciu s touto žalobou. Z dôvodu zmiernenia napätia navrhol žalovanému, aby doklady boli sprístupnené na pojednávaní, ktoré nariadi konajúci súd. On je pritom ochotný vopred uhradiť náklady žalovanému spojené s vyhotovením predmetných kópií.
6. Žalovaný naďalej zotrvával na námietke, že žalobca neunáša svoje základné procesné bremená tvrdenia a dôkazu, čo by malo rezultovať do rýchlej straty sporu. Opakovane tvrdí nepravdy, ktoré sú evidentné i z dôkazov, ktoré sám predkladá (napr. tvrdí, že mu je 2 roky odmietané nahliadnuť do dokladov a vyhotoviť si z nich kópie a pritom sám predkladá ním, resp. jeho splnomocnenými zástupcami, riadne aprobované protokoly o nahliadnutí do dokladov a odovzdaní kópií). Inak povedané, žalobca predkladá dôkazy, ktoré sú v rozpore s jeho tvrdeniami, no neprezentuje akékoľvek dôkazy na ich podporu. Naviac je presvedčený, že tieto nepravdivé, osočujúce a neurčité tvrdenia žalobcu iba podčiarkujú šikanózny rozmer jeho žalobného návrhu, ktorý by mal sám osebe efektívne vylučovať poskytnutie súdnej ochrany, o. i. so zreteľom na jednoznačný zákaz šikany normovaný v ustanovení čl. 5 Základných princípov zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „Civilný sporový poriadok“ („Zjavné zneužitie práva nepožíva právnu ochranu. Súd môže v rozsahu ustanovenom v tomto zákone odmietnuť a sankcionovať procesné úkony, ktoré celkom zjavne slúžia na zneužitie práva alebo na svojvoľné a bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva, alebo vedú k nedôvodným prieťahom v konaní.“). So zreteľom na právnu úpravu prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany popiera všetky skutkové a iné tvrdenia žalobcu. Vo vzťahu k novým skutkovým tvrdeniam, ktoré sú obsiahnuté vo vyjadrení žalobcu, dodáva, že hoci sú absolútne nepravdivé a poľahky vyvrátiteľné, nebude sa k nim vyjadrovať, keďže neboli procesne relevantným spôsobom do tohto konania vnesené.
7. Žalobca vo svojom podaní zo dňa 13.09. 2018 uviedol, že sa v tomto konaní domáha od žalovaného, ktorý je pozemkovým spoločenstvom, splnenia si povinnosti sprístupniť doklady žalobcovi za roky 2013
- 2015. Nakoľko však už od podania žaloby prešli cca 2 roky, žalobca s cieľom ukončiť tento súdny spor, opätovne výzvou zo dňa 16.08.2018 požiadal žalovaného o sprístupnenie dokladov týkajúcich sa hospodárenia žalovaného a vyžiadal si kópie dokladov aj za ďalšie roky. Žalovaný však túto výzvu žalobcu absolútne odignoroval, a to aj napriek tomu, že podľa § 21 ods. 2 zákona č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov platí: „Členovia spoločenstva, fond a správca majú právo nahliadať do dokladov týkajúcich sa hospodárenia spoločenstva a vyžiadať si ich kópie.“ Žalobca teda podľa § 140 ods. 1 CSP navrhol konajúcemu súdu, aby súd vydal v súlade s ust. § 142 ods. 1 CSP uznesenie, ktorým súd pripustí zmenu žaloby v nasledovnom znení: Žalovaný je povinný umožniť žalobcovi nahliadnuť do dokladov žalovaného, týkajúcich sa hospodárenia žalovaného, a to do: hlavných kníh za roky 2018, 2017, 2016, 2015, 2014, 2013, analytik nákladov a výnosov za roky 2018,
2017, 2016, 2015, 2014, 2013, vystavených faktúr za roky 2018, 2017, 2016, 2015, 2014, 2013, došlých faktúr za roky 2018, 2017, 2016, 2015, 2014, 2013, zoznamov došlých a odoslaných faktúr k 31.12.2017, 31.12.2016, 31.12.2013, 31.12.2014, 31.12.2015, inventúr zásob drevnej hmoty za roky 2018, 2017, 2016, 2015, 2014, 2013, výpisov z účtov k 31.12.2017, 31.12.2016, 31.12.2015, 31.12.2014, 31.12.2013, účtovných závierok za roky 2017, 2016, 2015, 2014, 2013, zápisníc s prílohami a záznamov s prílohami z rokovania zhromaždenia, výboru, dozornej rady, a to za roky 2013 - do dňa právoplatnosti rozsudku, správ z kontrol orgánov verejnej moci za roky 2013 - do dňa právoplatnosti rozsudku, všetkých zmlúv (vrátane dodatkov) za roky 2013 - do dňa právoplatnosti rozsudku, príloh k faktúram (dokladov o pôvode dreva) za roky 2013 - do dňa právoplatnosti rozsudku, 13. registračných pokladničných dokladov s prílohami (dokladov o pôvode dreva) za roky 2013 - do dňa právoplatnosti rozsudku, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Žalovaný je povinný vydať žalobcovi kópie dokladov žalovaného, týkajúcich sa hospodárenia žalovaného, a to kópie hlavných kníh za roky 2018, 2017, 2016, 2015, 2014, 2013, analytik nákladov a výnosov za roky 2018, 2017, 2016, 2015, 2014, 2013, vystavených faktúr za roky 2018, 2017, 2016, 2015, 2014, 2013, došlých faktúr za roky 2018, 2017, 2016, 2015, 2014, 2013, zoznamov došlých a odoslaných faktúr k 31.12.2017, 31.12.2016, 31.12.2013, 31.12.2014, 31.12.2015, inventúr zásob drevnej hmoty za roky 2018, 2017, 2016, 2015, 2014, 2013, výpisov z účtov k 31.12.2017, 31.12.2016, 31.12.2015, 31.12.2014, 31.12.2013, účtovných závierok za roky 2017, 2016, 2015, 2014, 2013, zápisníc s prílohami a záznamov s prílohami z rokovania zhromaždenia, výboru, dozornej rady, a to za roky 2013 - do dňa právoplatnosti rozsudku, správ z kontrol orgánov verejnej moci za roky 2013 - do dňa právoplatnosti rozsudku, všetkých zmlúv (vrátane dodatkov) za roky 2013 - do dňa právoplatnosti rozsudku, príloh k faktúram (dokladov o pôvode dreva) za roky 2013 - do dňa právoplatnosti rozsudku, registračných pokladničných dokladov s prílohami (dokladov o pôvode dreva) za roky 2013 - do dňa právoplatnosti rozsudku, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
8. Súd uznesením na pojednávaní dňa 15.01. 2019 pripustil zmenu žaloby tak, ako ju navrhoval žalobca, podľa § 140 ods. 1 / CSP, podľa ktorého zmena žaloby je návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo alebo sa uplatňuje iné právo.
9. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 27.09. 2018 uviedol, že ako člen pozemkového spoločenstva (t.j. žalovaného) sa v tomto konaní domáha od žalovaného splnenia si zákonnej povinnosti žalovaného, a to sprístupniť žalobcovi doklady o hospodárení žalovaného. Oznamuje súdu, že žalobca dňa 20.7.2018 obdržal e - mailovú správu od žalovaného, v ktorej žalovaný žalobcovi oznamuje, že žalovaný chce žalobcovi sprístupniť niektoré doklady na nahliadnutie, avšak aj v tomto prípade žalovaný uvádza, že žalovaný doklady žalobcovi sprístupni opäť len tak, že sprístupní LEN kópie dokladov, v ktorých budú vymazané niektoré údaje! Žalovaný už ale opäť neuvádza, prečo takto postupuje. Podľa žalobcu si totiž žalovaný dobre uvedomuje, že tento jeho postup je protizákonný. Podľa § 21 ods. 2 zákona č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon o pozemkových spoločenstvách“) pritom platí: „Členovia spoločenstva, fond a správca majú právo nahliadať do dokladov týkajúcich sa hospodárenia spoločenstva a vyžiadať si ich kópie.“ Z citovaného ustanovenia zákona o pozemkových spoločenstvách podľa žalobcu jasne vyplýva, že žalobca má zákonné právo na nahliadnutie do originálov dokladov a nie len do ich vymazaných kópií. Žalobca pritom poukazuje na skutočnosť, že žalovaný je len správcom majetku žalobcu, a má majetok žalobcu chrániť, a preto je konania žalovaného, ktorý odmieta umožniť zákonnú kontrolu žalobcovi, neprípustné. Žalobca si pritom ani nevie domyslieť zákonný dôvod, prečo vymazané údaje, t. j. údaje o odberateľoch drevnej hmoty (podnikateľoch - právnických osobách), žalovaný odmieta žalobcovi sprístupniť. Žalobcu napadá len argument o ochrane osobných údajov. Aj takýto argument je však v tomto prípade absolútne právne irelevantný, a to z dôvodu, že zákon o ochrane osobných údajov(zák. č. 18/2018 Z.z.) poskytuje ochranu práv len fyzickým osobám, ktoré chráni pred neoprávneným spracúvaním ich osobných údajov (§ 1 ods. a) zák. č. 18/2018 Z.z.).Odhliadnuc od toho, že odberatelia drevnej hmoty sú v drvivej väčšine právnické osoby (a teda o ochrane osobných údajov nie je možné ani len uvažovať), žalobca poukazuje na to, že sprístupnenie údajov podľa zákona o pozemkových spoločenstvách je zákonné -oprávnené sprístupnenie, a teda ani v tomto prípade nie je možné uvažovať o sprístupnení osobných údajoch neoprávneným spôsobom. Jediný dôvod nezákonného konania žalovaného, ktorý odmieta zákonnú kontrolu žalobcu, vidí žalobca v tom, že žalovaný nechce, aby žalobca videl do hospodárenia žalovaného (ktorý hospodári s majetkom žalobcu), a to pravdepodobne z dôvodu nezákonného hospodárenia žalovaného. Táto premisa žalobcu o nehospodárnom konaní žalovaného sa pritom podľa žalobcu zdá sa potvrdzuje. Z vymazaných kópií dokladov, ktoré poskytol žalovaný žalobcovi totiž vyplýva, že žalobca nekoná v súlade so zákonom. Žalovaný preto podal podnet orgánom činným v trestnom konaní, ktorí
začali trestné stíhanie vo veci obzvlášť závažného zločinu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku.
10. Žalobca dňa 14.01. 2019 súdu oznámil, že dňa 08.08.2016, 15.08.2016, 22.08.2016, 02.09.2016, 19.09.2016, 26.09.2016, 19.11.2018, a teda po podaní žaloby a rozšírení žaloby, žalovaný sprístupnil žalobcovi časť žalobcom žiadaných dokladov. Žalovaný však stále žalobcovi nesprístupnil nasledovné originály doklady, resp. sprístupnil len ich neúplné časti alebo kópie, kde boli vymazané údaje:- Zmluvy za roky 2013 až 2016,- Faktúry a prílohy k faktúram (preukazy pôvodu dreva) od roku 2013,- Doklady z registračnej pokladne preukazujúci predaj tovaru s prílohou za roky 2013 až 2016,- Kompletné hlavné knihy za obdobie 2013 až 2015,- Kompletné uzávierky za roky 2013 až 2015.
11. S ohľadom na vyššie uvedené vzal žalobca žalobu v jej časti späť, a to v časti žaloby týkajúcej sa uloženia povinnosti žalovanému umožniť žalobcovi nahliadnuť do nasledovných dokladov žalovaného a vyhotoviť kópie nasledovných dokladov: hlavné knihy za roky 2018, 2017, 2016, analytiky nákladov a výnosov za roky 2018, 2017, 2016, 2015, 2014, 2013, došlé faktúry za roky 2018, 2017, 2016, 2015, 2014, 2013, zoznamy došlých a odoslaných faktúr k 31.12.2017, 31.12.2016, 31.12.2013,31.12.2014, 31.12.2015, inventúry zásob drevnej hmoty za roky 2018, 2017, 2016, 2015, 2014, 2013, výpisy z účtov k 31.12.2017, 31.12.2016, 31.12.2015, 31.12.2014, 31.12.2013, účtovné závierky za roky 2018, 2017, 2016, zápisnice s prílohami a záznamov s prílohami z rokovania zhromaždenia, výboru, dozornej rady, a to za roky 2013 - do dňa právoplatnosti rozsudku, správy z kontrol orgánov verejnej moci za roky 2013 - do dňa právoplatnosti rozsudku, všetky zmluvy (vrátane dodatkov) za roky 2017 - do dňa právoplatnosti rozsudku. Žalobca taktiež bral späť všetko nad rámec petitu uvedeného v časti III. tohto podania. Navrhol konajúcemu súdu, aby v rozhodnutí vo veci samej konanie v predmetnej časti zastavil a rozhodol tak, ako to je uvedené v časti III. tohto podania : Žalovaný je povinný umožniť žalobcovi nahliadnuť do dokladov žalovaného, týkajúcich sa hospodárenia žalovaného, a to do: hlavných kníh za roky 2015, 2014, 2013, vystavených faktúr za roky 2018, 2017, 2016, 2015, 2014, 2013, účtovných závierok za roky 2015, 2014, 2013, všetkých zmlúv (vrátane dodatkov) uzatvorených od roku 2013 - 2016, príloh k faktúram (dokladov o pôvode dreva) za roky 2018, 2017, 2016, 2015,2014, 2013, registračných pokladničných dokladov s prílohami (dokladov o pôvode dreva) za roky za roky 2018, 2017, 2016, 2015, 2014, 2013, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Žalovaný je povinný vydať žalobcovi kópie dokladov žalovaného, týkajúcich sa hospodárenia žalovaného, a to kópie hlavných kníh za roky 2015, 2014, 2013, vystavených faktúr za roky 2018, 2017, 2016, 2015, 2014, 2013, účtovných závierok za roky 2015, 2014, 2013, všetkých zmlúv (vrátane dodatkov) uzatvorených od roku 2013 - 2016, príloh k faktúram (dokladov o pôvode dreva) za roky 2018, 2017, 2016, 2015, 2014, 2013, registračných pokladničných dokladov s prílohami (dokladov o pôvode dreva) za roky za roky 2018, 2017, 2016, 2015, 2014, 2013, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
12. O zastavení konania v časti nároku súd rozhodol podľa § 145 ods. 2/ CSP, podľa ktorého, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
13. Žalobca súdu oznámil, že si na vlastné náklady objednal služby audítora, ktorý posúdil dokumenty, ktoré odovzdal žalovaný žalobcovi ako kópie originálov listín, a ktorými žalovaný preukazuje údajné splnenie si svojej zákonnej povinnosti. Žalobca opäť upozornil, že všetky tieto dokumenty boli podpísané
- parafované štatutárnym orgánom žalovaného, a preto je vylúčené, že nejde o doklady, ktoré boli odovzdané žalobcovi ako kópie listín. Audítor vo svojom vyjadrení uvádza, že predložené doklady nie sú dokladmi podľa § 10 zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve. Audítor teda potvrdil, že žalovaný nesprístupnil žalobcovi doklady, ktoré bol aj podľa názoru audítora žalovaný povinný žalobcovi odovzdať. Ohľadom na vyjadrenie audítora považuje žalobca jeho nárok za bezpochyby preukázaný a teda dôvodný v celom rozsahu. Je pravdou, že žalovaný sprístupnil žalobcovi niektoré doklady, ale až po podaní žaloby. Doklady, ktoré sú predmetom tohto konania sprístupnené neboli. Žalovaný totiž poskytol žalobcovi len doklady, ktoré neboli žalobcom požadované, všetky doklady, ktoré poskytol žalovaný žalobcovi sú parafované, podpísané štatutárnym zástupcom žalovaného. Tieto doklady boli predložené audítorovi s číslom licencie 345, ktorý potvrdil, že tieto doklady nie sú doklady, ktoré žiada sprístupniť žalobca v tomto konaní.
14. K tomuto dôkazu sa právna zástupkyňa žalovaného vyjadrila tak, že takýto papier je maximálne úsmevný. Na jednej strane je predmetom sporu, že žalobca tvrdí, že mu neboli vydané doklady a na
druhej tvrdí, že tie nevydané doklady, ktoré ani nemá predložil audítorovi, ktorý tu konštatuje absenciu nejakých náležitostí všeobecne bez toho, aby čo len jednu konkretizoval. Osobne by ju zaujímalo, aké náležitosti podľa zákona o účtovníctve podľa neho nemali napr. zmluvy, či účtovné uzávierky. Najmä však tento papier pre predmet tohto sporu nemá akúkoľvek výpovednú hodnotu. Žalobca tvrdí že mu doklady neboli dané, nevydané doklady majú vady. Už poukázali na to, že ak by aj hypoteticky zvažovali o akýchkoľvek absenciách z pohľadu zákona o účtovníctve, je to pre daný spor irelevantné. Urbariát má povinnosť sprístupniť originály svojich dokumentov a vydať pokyn. Ak by mali chyby, na to sú iné inštitúty, každý člen môže namietať takéto chyby, jednak výkonným orgánom, členom urbariátu alebo iniciovať kontroly zo strany príslušných verejných orgánov. V tomto konaní už preukázali, že ich urbariát postúpil niekoľko daňových kontrol a všetky dopadli bez akýchkoľvek námietok.
15. Podľa § 21 ods. 2/ z.č. 97/2013 Z.z. členovia spoločenstva, fond a správca majú právo nahliadať do dokladov týkajúcich sa hospodárenia spoločenstva a vyžiadať si ich kópie.
16. Podľa § 187 ods. 1/ a 2/ CSP za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.
17. Podľa § 220 ods. 2/ CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
18. Súd nevykonal navrhnutý dôkaz a to výsluch svedkov navrhnutých stranami sporu o okolnostiach tvrdených stranami sporu najmä preto, že o nimi tvrdených skutočnostiach svedčia listinné dôkazy, (svedkovia by neuviedli nič nové) a tiež z dôvodu hospodárnosti konania.
19. Z vykonaného dokazovania súdu vyplynulo, že žalovaný je pozemkovým spoločenstvom v zmysle zákona č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách, pričom žalobca je členom spoločenstva
- žalovaného. V zmysle § 21 ods. 2/ Zákona o pozemkových spoločenstvách platí, že členovia spoločenstva a fond majú právo nahliadať do dokladov týkajúcich sa hospodárenia a vyžiadať si ich kópie. Žalobca teda využil toto právo, ktoré mu zakladá ustanovenie § 21 ods. 2/ Zákona o pozemkových spoločenstvách a požiadal žalovaného o sprístupnenie dokladov, čo sa však nestalo. Žalobca sa preto obrátil na súd. Po podaní žaloby žalovaný sprístupnil časť dokladov žalobcovi a preto žalobca zobral časť žaloby späť. V súčasnosti sa žalobca naďalej domáha vydania rozsudku v znení tak, ako ho súd pripustil uznesením. Žalovaný tvrdí, že aj tieto dokumenty žalobcovi sprístupnil. Ako vyplýva zo správy audítora, ktorého zabezpečil žalobca, žalovaný sprístupnil a odovzdal žalobcovi len kópie dokladov, ktoré sú neúplné a nezodpovedajú predpisom o účtovníctve. Žalobca navrhol, aby sa vykonal dôkaz a to porovnanie originálov dokumentov s odovzdanými (parafovanými kópiami), alebo že na vlastné náklady zabezpečí audítora, ktorý tieto dokumenty porovná, čo žalobca urobil. Žalobca požiadal žalovaného o sprístupnenie dokladov aj priamo na pojednávaní dňa 26.11. 2019, ale žalovaný si splniť zákonnú povinnosť odmietol. Z vyjadrenia audítora zo dňa 23.07. 2020 (na čl. 388 spisu), AV Audit, s.r.o. Karpatská 2448/16, Spišská Nová Ves, vyplýva : Okresný súd Rožňava požiadal žalobcu o vyjadrenie audítora, či je potrebné doplniť tieto účtovné doklady : 1. Hlavné knihy za roky 2015, 2014, 2013, 2. Vystavené faktúry za roky 2018, 2017, 2016, 2015, 2014, 2013 v originálnom vyhotovení bez zásahov a úprav už zaúčtovaných faktúr, prílohy k faktúram (doklady o pôvode dreva) za uvedené roky, 3. Účtovné závierky za roky 2015, 2014, 2013, 4. Všetky zmluvy (vrátane dodatkov) uzavretých od roku 2013 - 2016, 5. Registračné pokladničné doklady s prílohami (doklad o pôvode dreva) za roky 2018, 2017, 2016, 2015, 2014, 2013. Ako štatutárny audítor potvrdzujem, že tieto uvedené doklady je potrebné predložiť vlastníkovi z dôvodu komplexného prehodnotenia hospodárenia Urbárskej a pasienkovej spoločnosti Vyšné Slovinky na spravovanom majetku. Doklady, ktoré boli nimi predložené, nie sú to doklady, ktoré by spĺňali preukázateľnosť účtovnej operácie podľa § 10 zákona 431/2002 Z.z. o účtovníctve. Súd toto odborné vyjadrenie považuje (na rozdiel od žalovaného) za podstatný dôkaz vo veci.
20. Právna zástupkyňa žalovaného vo svojej argumentácii poukázala na mimoriadne presvedčivé závery rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 29Cdo/3704/ 2009 zo dňa 22.02. 2011 : „V této souvislosti však je třeba uzavřít, že právo společníka na poskytování informací a zpřístupnění dokladů společnosti není zcela neomezené, ale zahrnuje pouze ty doklady a informace, které jsou potřebné k tomu, aby společník získal rozumný přehled o záležitostech společnosti. Mezi takové informace nepochybně patří zejména informace o rozsahu a základní struktuře majetku společnosti a o významnějších smlouvách, týkajících se nakládání s tímto majetkem. Přitom právo na zpřístupnění dokladů společnosti nesmí společník - stejně jako jakékoli jiné právo - vykonávat šikanujícím způsobem, tj. takovým způsobem, který by společnost omezoval v činnosti, případně ji způsoboval nepřiměřené náklady.“, ktoré v plnom rozsahu prijala aj slovenská rozhodovacia prax. Tiež poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Obdo/21/2019 zo dňa 29.05.2019, ktoré na vyššie uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky priamo poukazuje a tiež okrem iného zdôrazňuje: „Ďalším obmedzením pre výkon práv spoločníka upravených v ustanovení § 122 ods. 2 Obchodného zákonníka je, že ich uplatňovanie nesmie byť uskutočňované šikanóznym spôsobom. Z uvedeného vyplýva, že spoločník nesmie uplatňovať svoje práva predovšetkým spôsobom, ktorý by obmedzoval spoločnosť pri výkone svojej činnosti, alebo ktorý by ukladal spoločnosti neprimerané povinnosti.“. Význam týchto záverov umocňuje i skutočnosť, že predmetné rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bolo pojaté do Zbierky stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 5/2019.
21. Súd poukazuje na skutočnosť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené sporovou stranou ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces ( Uznesenie ÚS SR z 03.07. 2003 sp.zn. IV.ÚS 115/2013).
22. Súd ďalej poukazuje na stabilnú rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu SR, podľa ktorej nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania, vrátane ich dôvodov a námietok (napr. II.ÚS 4/97, II.ÚS 3/97). Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania. Podstatou je, aby postup súdu bol v súlade so zákonom, aby bol ústavne akceptovateľný, aby jeho rozhodnutie bolo možné kvalifikovať ako zákonné, preskúmateľné a bez znakov arbitrárnosti (napr. I.ÚS 50/04, III.ÚS 162/05, I. ÚS 140/2017).
23. V zmysle § 21 ods. 2/ Zákona o pozemkových spoločenstvách, žalobca ako člen spoločenstva má právo nahliadať do dokladov spoločenstva a teda kontrolovať hospodárenie so svojím majetkom vždy, keď o to člen spoločenstva požiada, pretože má na to zákonné oprávnenie. Súd v tomto prípade nepovažoval výkon práva žalobcu za šikanózny ani za taký, ktorý by spôsoboval žalovanému neprimerané náklady. Sám žalobca uvádzal, že výkon jeho práva bol, aj by bol na náklady žalobcu, nie žalovaného.
24. Súd preto považoval žalobu za dôvodnú a vyhovel jej tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
25. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca mal vo veci plný úspech, súd mu preto priznal plnú náhradu trov konania proti žalovanému, ktorý vo veci úspech nemal.
26. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník, v zmysle § 262 ods. 2/ CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia rozsudku, ktoré sa podáva na Okresnom súd Rožňava a o odvolaní rozhodne Krajský súd v Košiciach.
Podľa ustanovenia § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odseku 2 citovaného § odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa odseku 3 citovaného § odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 125 ods. 1,2,3 C. s. p. podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. (2) Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. (3) Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (č. 233/1995 Z. z. - Exekučného poriadku).