Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8S-96-2018.pdf
PDF · 124.83 KB
Case nature
Area
Subarea
8S/96/2018
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach sudkyňou JUDr. Danou Bystrianskou v právnej veci žalobcu: RB, Veľké Kapušany s.r.o., Zelená 273/36, 079 01 Veľké Kapušany, IČO: 36 602 809, zastúpený správcom konkurznej podstaty JUDr. Marekom Radačovským, so sídlom kancelárie Žriedlová 3, 040 01 Košice, zn. správcu: S832, ustanoveného uznesením Okresného súdu Košice I z23.06.2020, sp. zn. 32K/3/2020, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o správnej žalobe proti inému zásahu takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Účastníkom n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Správnou žalobou zo dňa 30.11.2018, ktorá bola doručená na súd 11.12.2018 sa žalobca domáhal ochrany proti inému zásahu orgánu verejnej správy a žiadal, aby Krajský súd zakázal žalovanému pokračovať v daňovej kontrole a uložil mu povinnosť podľa § 46 daňového poriadku ukončiť daňovú kontrolu a priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania. V žalobe označil žalobca ako žalovaného Finančné riaditeľstvo SR, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica. Uviedol, že Daňový úrad Košice, pobočka Michalovce vykonával daňovú kontrolu na preverenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie jún 2013. Uviedol, že od začiatku daňovej kontroly do podania žaloby nebola kontrola ukončená a vo veci vydané rozhodnutie na základe jej výsledkov, preto konanie je poznačené prieťahmi v konaní. Uviedol, že niekoľkoročné trvanie daňovej kontroly a preverovanie v rámci medzinárodnej výmeny informácií /MVI/, nevypracovanie konečnej odpovede v upravenej lehote v zmysle Nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010, zasahuje do jeho práv a oprávnených záujmov. Poukázal na znenie ust. § 46 ods. 10 Daňového poriadku, podľa ktorého je lehota na vykonanie daňovej kontroly najviac jeden rok odo dňa jej začatia. Poukázal na zákon č. 442/2012 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní, ktorý implementuje smernicu Rady 2011/16/EÚ z 15. februára 2011 o administratívnej spolupráci v oblasti daní. V zmysle citovanej smernice nie je zrejmé, kedy bola predmetná žiadosť odoslaná príslušným orgánom, ktorým je v zmysle §2 písm. c) citovanej smernice Ministerstvo financií SR alebo ním určený iný orgán štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva, a teda z uvedeného nie je zrejmé, kedy vznikol dôvod, pre ktorý bolo možné daňovú kontrolu v zmysle § 61 Daňového poriadku prerušiť.
2. Z pripojeného Uznesenia Okresného súdu Košice I zo dňa 23.06.2020, sp. zn. XXK/X/XXXX vyplýva, že súd vyhlásil konkurz na majetok žalobcu - dlžníka RB, Veľké Kapušany s.r.o., so sídlom Zelená 273/36, 079 01 Veľké Kapušany, IČO: 36 602 809 (ďalej aj „Úpadca") a ustanovil do funkcie správcu konkurznej podstaty JUDr. Mareka Radačovského, so sídlom kancelárie Žriedlová 3, 040 01 Košice, zn. správcu: S832. Uvedené uznesenie bolo zverejnené vo vydaní Obchodného vestníka SR č. 123/2020, K050339, dňa 29.06.2020.
3. Správca konkurznej podstaty oznámil konajúcemu súdu, že trvá v celom rozsahu na správnej žalobe (o preskúmanie rozhodnutia proti zásahu orgánu verejnej správy) a navrhol pokračovať v uvedenom spore v zmysle ust. § 47 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zmien a doplnkov.
4. Žalovaný vo vyjadrení z 19.3.2020 k správnej žalobe v prvom rade namietal nedostatok pasívnej legitimácie žalovaného v spore pre skutočnosti vyplývajúce zo samotného žalobného návrhu a uviedol, že je odvolacím správnym orgánom, ktorý podlieha režimu zákona č. 563/2009 Z.z. správe daní. Poukázal na to, že i daňový úrad je podľa § 5 ods. 3 písm. a/ a ods. 5 a 6 zák.č. 479/2009 Z.z. samostatným právnym subjektom a do jeho pôsobnosti patrí výkon správy daní, podľa daňového poriadku má procesnú právnu subjektivitu na konanie v oblasti trestného poriadku, civilného, sporového i správneho súdneho poriadku. Uzavrel, že nie je pasívne legitimovaný v zmysle Správneho súdneho poriadku žalovaný na základe posudzovanej správnej žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy. Žalovaný nie je oprávnený zisťovať a preverovať nadmerný odpočet, ako žiadal žalobca, preto navrhol jeho žalobu ako neprípustnú odmietnuť. Žalovaný navrhol správnemu súdu žalobu zamietnuť i pre jej oneskorené podanie, podľa § 98 ods.1 písm. d/ SSP. Správnu žalobu podal žalobca na správny súd 11.12.2018, po uplynutí dvoch mesiacov odo dňa keď sa ako dotknutá osoba iným zásahom mohol domáhať ochrany svojich práv a po dvoch rokov odo dňa vykonania iného zásahu. Správca dane po ukončení daňovej kontroly už dňa 8.1.2020 vydal rozhodnutie. Žalobca upozorňoval na prieťahy v daňovej kontrole 24.1.2018, avšak márne uplynula i lehota podľa § 256 v spojení s § 98 ods.1 písm. d/ SSP.
5. Vo vyjadrení žalovaný poukázal na to, že označená daňová kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jej časti, ktorý si žalobca uplatnil vo výške 117.312,22 Eur za júl 2013, bola vykonávaná správcom dane od 9.10.2013 a ukončená 18.6.2019. Poukázal na to, že daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutný a potrebný na dosiahnutie jeho účelu. Správca dane požiadal o MVI svojimi žiadosťami z 18.2.2014, v zmysle čl. 7 nariadenia Rady č. 904/2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom s odkazom na zákon č. 442/2012 Z.z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní a Smernice Rady č. 2011/16/EÚ z 15.2.2011. Správca dane daňovú kontrolu prerušil rozhodnutím z 10.3.2014 od 1.4.2014, podľa § 61 ods.1 písm. d/ daňového poriadku pre MVI informácie podľa § 3 ods.1, § 61 ods.5, § 69 ods.1 a 2 a 3 daňového poriadku. Maďarská daňová správa odpovedala správcovi dane v januári, februári, marci a v septembri 2015, v januári, apríli, júli a septembri a v decembri 2016 odpovedala v marci, v júni, v septembri, v novembri 2017 a 3.5.2018. Konečná odpoveď podľa vyjadrenia žalovaného prišla 12.2.2019 a vytvorila predpoklady na rozhodnutie o veci, preto následne 13.2.2019 pokračoval správca dane vo výkone daňovej kontroly. Žalovaný konštatoval, že kontrola dane z pridanej hodnoty za júl 2013 vykonávaná u žalobcu bola prerušená zákonným spôsobom a bola ukončená 18.6.2019 a o jej výsledku bol žalobca informovaný doručením protokolu 18.6.2019, ku ktorému sa 8.7.2019 vyjadril a ktorý bol prejednaný 1.10.2019. Správca dane vydal 8.1.2020 rozhodnutie, ktorým bol stanovený rozdiel v sume nadmerného odpočtu 21.450,95 Eur a žalobcom uplatnený odpočet na sumu 117.312,22 Eur. Rozdiel nadmerného odpočtu v sume 95.861,27 Eur bol žalobcovi vrátený do 10 dní odo dňa ukončenia kontroly 24.6.2019. Rozhodnutím 8.7.2019 žalobca priznal úrok zo zadržaného nadmerného odpočtu v sume 7.481,10 Eur. Žalovaný poznamenal, že počas obdobia prerušenia konania pre MVI správca dane nekoná o výkone daňovej kontroly. V rámci MVI boli preverované prepravované a dodávané tovary, odberatelia a dodávané tovary, odberatelia a dodávatelia v Maďarskej republike nevyhnutné pre správne posúdenie zákonnosti uplatnenia výšky daňového odpočtu žalobcom a pre ukončenie daňovej kontroly. Podľa žalovaného, ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa § 61 ods.5 daňového poriadku neplynú, rovnako tak lehoty, ktoré by sa započítavali do trvania daňovej kontroly, podľa § 69 ods.1 daňového poriadku. Finančné riaditeľstvo predĺžilo lehotu na žiadosť správcu dane na vydanie jeho rozhodnutia o 3 mesiace.
6. Krajský súd v Košiciach vec rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 107 ods. 2 SSP. Súd v konaní o žalobe žalobcu proti inému zásahu orgánov verejnej správy podľa ust. § 252 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. o Správnom súdnom poriadku (ďalej len „SSP“), po oboznámení sa s obsahom žaloby žalobcu, vyjadreniami žalovaného a obsahom administratívneho spisu žalovaného zistil, že žaloba proti inému zásahu orgánu verejnej správy nie je dôvodná z ďalej uvedených dôvodov.
7. Podľa ust. § 3 ods. 1 písm. e) SSP iným zásahom orgánu verejnej správy sa na účely SSP rozumie faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté; iným zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.
Podľa ust. § 3 ods. 1 písm. d) SSP na účely tohto zákona sa rozumie nečinnosťou orgánu verejnej správy stav, keď orgán verejnej správy protiprávne nepokračuje v začatom administratívnom konaní, alebo stav, keď orgán verejnej správy protiprávne z úradnej povinnosti nezačal administratívne konanie.
Podľa ust. § 252 ods. 1 SSP žalobca sa môže žalobou domáhať ochrany pred iným zásahom orgánu verejnej správy, ak takýto zásah alebo jeho následky trvajú alebo ak hrozí jeho opakovanie.
Podľa ust. § 261 SSP, ak správny súd po preskúmaní zistí, že žaloba nie je dôvodná, uznesením ju zamietne.
8. Úlohu súdu v konaní podľa ust. § 252 a nasl. SSP možno rozvrstviť na dve roviny. Prvou je úloha preveriť, či žalobca skutočne prostredníctvom svojej žaloby sa domáha súdnej ochrany proti inej aktivite verejnej správy (materiálna stránka verejnej správy). Druhou je rovina, či žalobcom označená verejná správa skutočne takúto aktivitu vykonala (formálna stránka verejnej správy).
9. V zmysle ust. § 252 ods. 1 SSP je pre poskytnutie súdnej ochrany pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy nevyhnutné kumulatívne splnenie podmienok, a to aby išlo o zásah orgánu verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím, zásah bol zameraný proti žalobcovi alebo v jeho dôsledku priamo proti nemu vykonaný, zásah trvá alebo hrozí jeho opakovanie, žaloba bola podaná do dvoch mesiacov odo dňa, keď sa žalobca o zásahu dozvedel, a súčasne nie neskôr ako dva roky od vykonania zásahu.
10. Podľa doktríny pri zásahu orgánu verejnej správy ide obvykle o aktívne úkony správnych orgánov alebo iných súčastí verejnej správy v rámci výkonu verejnej moci súvisiace s výkonom správnej činnosti. Doktrína sa teda v zásade zhoduje v tom, čo zásahom nie je. Zásahom nie je vydanie právneho predpisu, vydanie rozhodnutia a nie je ním ani nečinnosť, proti ktorej je poskytovaná ochrana žalobou proti nečinnosti v zmysle ust. § 242 a nasl. SSP. Aj ustálená judikatúra považuje za iný zásah orgánov verejnej správy zásah proti subjektívnym verejným právam fyzickej alebo právnickej osoby spočívajúci v postupoch orgánu verejnej správy alebo v jeho činnosti, úkone, pokyne a podobne. Musí ísť o priamy zásah do subjektívnych verejných práv, teda o porušenie konkrétneho práva, ktorý zásah trvá alebo trvajú jeho dôsledky, či hrozí jeho opakovanie.
11. Základnou úlohou súdu aplikujúceho ust. § 252 ods. 1 SSP, ktorý koná v správnom súdnictve o žalobe smerujúcej proti tvrdenému zásahu orgánu verejnej správy, je preveriť, či žalobca skutočne prostredníctvom svojej žaloby sa domáha súdnej ochrany proti iným zásahom orgánu verejnej správy (materiálna stránka verejnej správy) a či žalobcom označená verejná správa skutočne takúto aktivitu vykonala (formálna stránka verejnej správy).
12. Uvedené je dôležité z toho hľadiska, že Správny súdny poriadok obsahuje viacero rôznych prostriedkov súdnej nápravy pochybení alebo nedostatkov verejnej správy, pričom výber konkrétneho prostriedku je ponechaný celkom na dispozičnej vôli účastníka. Súd konajúci v správnom súdnictve nesmie vo vzťahu k zvolenému prostriedku súdnej nápravy účastníkom zaujať žiadne iné hodnotiace stanovisko ako iba to, či tento prostriedok bol účastníkom zvolený správne, pričom ho nesmie v konaní upozorňovať na prípadnú nevhodnosť ním zvoleného prostriedku súdnej ochrany, resp. navrhnúť iný konkrétny prostriedok. Ako už bolo vyššie uvedené, zmyslom tejto právnej úpravy je posilnenie ochrany fyzických a právnických osôb pred takými zásahmi, ktoré nie sú založené na konkrétnom rozhodnutí orgánu verejnej správy, ale spočívajú vo faktickej činnosti proti nej a vyžadujú si súdnu pomoc vo forme nápravy tohto pre žalobcu spoločensky neúnosného stavu.
13. Podľa ust. § 46 ods. 10 Daňového poriadku lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61. Ak ide o daňovú kontrolu zahraničných závislých osôb, ktoré určujú základ dane podľa osobitného predpisu, druhostupňový orgán
môže lehotu podľa prvej vety pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia predĺžiť najviac o 12 kalendárnych mesiacov. Podľa ust. § 61 ods. 1 písm. b) Daňového poriadku správca dane daňové konanie môže prerušiť, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu. Podľa ust. § 61 ods. 4 Daňového poriadku správca dane pokračuje v daňovom konaní z vlastného podnetu alebo na podnet účastníka daňového konania, ak pominuli dôvody, pre ktoré sa konanie prerušilo, alebo ak uplynula lehota uvedená v odseku 2. Pokračovanie v daňovom konaní správca dane písomne oznámi účastníkom konania. Podľa ust. § 61 ods. 5 Daňového poriadku, ak je daňová kontrola prerušená, lehoty neplynú.
14. Správny súd v konaní o správnej žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy, bez nariadenia pojednávania, postupujúc podľa § 2 (1) a 2a § 3 (1), § 6 ods. 1, § 23 ods. 1, a § 27 ods. 2a 3 v spojení s ust § 252 a nasl. SSP posudzoval, či v žalobe označeným konaním - postupom v rámci výkonu daňovej kontroly podľa zákona 563/2009 Z.z. došlo žalovaným k inému zásahu orgánu verejnej správy, ktorý môže byť posudzovaný v tomto štádiu konania ako zásah do práva a právom chráneného záujmu alebo povinnosti žalobcu. Správny súd v konaní podľa § § 252 ods.1 a nasl. zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) po vykonanom pojednávaní preskúmal napadnutý postup žalovaného, oboznámil sa s obsahom podanej správnej žaloby, písomným vyjadrením žalovaného, administratívnym spisom žalovaného a dospel k záveru, že žaloba proti inému zásahu postupom žalovaného je nedôvodná, preto túto podľa § 261 Správneho súdneho poriadku zamietol ako neodôvodnenú.
15. Podľa názoru Krajského súdu v Košiciach žalovaný postupoval v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami a preto nijakým spôsobom nemohol vykonať iný zásah do subjektívnych práv žalobcu a najmä nemohol vydať oznámenie o pokračovaní v kontrole, ktorá je prerušená podľa ust. § 61 ods. 1 písm. b) Daňového poriadku, keďže v zmysle ust. § 61 ods. 5 Daňového poriadku po prerušení daňového konania lehoty neplynú, a preto žalovaný nemohol porušiť ust. § 46 ods. 10 Daňového poriadku.
16. Podľa právneho názoru súdu bol právny prostriedok súdnej nápravy žalobcom zvolený nesprávne, pretože v preskúmavanom prípade nešlo o útok orgánu verejnej moci proti subjektívnym verejným právam žalobcu, ktorý by bol spočíval v jeho úkone alebo v jeho pokyne a tak nebola naplnená materiálna a formálna stránka výkonu verejnej správy. Nevyplýva to ani z vyššie uvedeného, vzhľadom na žalobcom naznačovaný zásah žalovaného, spočívajúci v tom, že nevydal opatrenie pokračovaní a neukončil výkon kontroly pre zánik dôvodov, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená.
17. Správny súd ďalej poukazuje na to, že žaloba proti inému zásahu orgánu verejnej správy musí byť podaná v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa osoba dotknutá iným zásahom orgánu verejnej správy o ňom dozvedela, najneskôr do dvoch rokov odo dňa vykonania iného zásahu orgánu verejnej správy podľa § 256 SSP. Vychádza z obsahu súdneho spisu, z ktorého vyplýva, že správna žaloba vo veci iného zásahu bola podaná na správny súd 11.12.2018. Správca dane vykonával daňovú kontrolu k správnosti uplatneného odpočtu žalobcom za 07/2013 u žalobcu od 9.10.2013, prerušil ju rozhodnutím správcu dane z 10.3.2014 od 1.4.2014, podľa § 61 ods.1 písm. d/ daňového poriadku pre uplatnenie spolupráce o MVI, podľa § 3 ods.1, § 61 ods.5, § 69 ods.1 a 2 a 3 daňového poriadku a daňovú kontrolu ukončil 18.6.2019. Konečná odpoveď z MVI bola doručená správcovi dane 12.2.2019. Následne správca dane od 13.2.2019 pokračoval vo výkone daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za júl 2013. Po jej ukončení vypracoval správca dane protokol z 18.6.2019, ktorý bol zaslaný žalobcovi a ktorý sa k nemu vyjadril. Následne 21.6.2019 boli vrátené žalobcovi daňové doklady a dňa 1.10.2019 na ústnom pojednávaní boli prejednané závery daňovej kontroly. Vyjadrenie žalobcu a podklady pre vydanie rozhodnutia, zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 100017653/2020 zo dňa 03.01.2020 označil správca dane ako poslednú vo vyrubovacom konaní za účasti zástupcu daňového subjektu, konateľa H. W..
18. Správny súd zistil z administratívneho spisu, že Daňový úrad Košice, pobočka Michalovce vydal rozhodnutie č. 100064723/2020 dna 08.01.2020, ktorým určil žalobcovi rozdiel v sume nadmerného odpočtu 21 450,95 €, znížil nadmerný odpočet v sume 117 312,22 € o sumu 21 450,95 € a rozdiel nadmerného odpočtu v sume 95 861,27 € vrátil v lehote do 10 dní odo dňa ukončenia kontroly, 24.06.2019. Voči rozhodnutiu správcu dane č. 100017653/2020 zo dňa 08.01.2020 podal žalobca dňa
10.02.2020 odvolanie. O podanom odvolaní správny súd konštatuje, že ku dňu vydania tohto uznesenia žalovaný o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu správcu dane nerozhodol.
19. Správny súd konštatuje, že z administratívneho spisu tiež vyplýva, že Daňový úrad Košice, pobočka Michalovce rozhodnutím č. 101651310/2019 zo dňa 08.07.2019, priznal žalobcovi úrok zo zadržaného nadmerného odpočtu (95 861,27 €) v sume 7 481,10 €. Toto rozhodnutie je právoplatné dňa 08.08.2019, úrok bol daňovému subjektu vyplatený dňa 22.08.2019.
20. Správny súd zvýrazňuje, že Daňová kontrola bola vykonávaná správcom dane od 9.10.2013 na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jej časti a bola ukončená 18.6.2019. Správca dane daňovú kontrolu prerušil rozhodnutím z 10.3.2014 od 1.4.2014, podľa § 61 ods.1 písm. d/ daňového poriadku pre MVI informácie podľa § 3 ods.1, § 61 ods.5, § 69 ods.1 a 2 a 3 daňového poriadku. V daňovej kontrole pokračoval 13.2.2019.
21. Správny súd konštatuje, že v časovej súslednosti úkonov nevyplýva spôsobilosť žalovaného vykonať svojim konaním, alebo nekonaním iný zásah spôsobilý zasiahnuť do jeho práv a oprávnených záujmov. Rešpektujúc ustanovenia daňového poriadku správca dane o výsledku daňovej kontroly vyhotovil protokol č. 101466552/2019 zo dňa 14.06.2019. Ten zaslal žalobcovi spolu s Výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným protokole, ktorú tento prevzal dňa 18.06.2019. K zisteniam uvedeným v protokole sa daňový subjekt vyjadril dňa 08.07.2019, podaním zaevidovaným pod číslom 6/11446283/2019. Pripomienky daňového subjektu správca dane s daňovým subjektom prejednal na ústnom pojednávaní dňa 01.10.2019 (Zápisnica o ÚP č. 102269493/2019 zo dňa 01.10.2019). Správca dane vykonal vo vyrubovacom konaní ďalšie dokazovanie, na ktoré ho daňový subjekt vyzval vo svojom podaní zo dňa 14.10.2019, zaevidovaným pod č. 6/15401443/2019 označené ako „Vyjadrenie k dokazovaniu vykonávanému vo vyrubovacom konaní na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie júl 2013".
22. V tomto konaní ako žalovaný je označený odvolací správny orgán podľa zákona 563/2009 Z.z. a žalovaný doposiaľ nerozhodol o odvolaní žalobcu, postupom a v rámci odvolacieho konania je povinný posúdiť odvolacie námietky žalobcu, voči rozhodnutiu správcu dane č. 100064723/2020 dňa 08.01.2020, ktorým určil žalobcovi rozdiel v sume nadmerného odpočtu 21 450,95 €, znížil nadmerný odpočet v sume 117 312,22 € o sumu 21 450,95 € a rozdiel nadmerného odpočtu v sume 95 861,27 €. Správny súd konštatuje, že i vo svetle ústavných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 20 ods. 1 ako i Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je zákonný postup prioritou ich ochrany. Podľa poznatkov správneho súdu doposiaľ, v čase vydania tohto uznesenia, o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu správcu dane č. 100017653/2020 zo dňa 08.01.2020 žalovaný nerozhodol. Nie je povinnosťou správneho súdu v tomto type konania nahradiť jeho rozhodovanie rozhodnutím súdu v konaní o inom zásahu.
23. Správny súd konštatuje, že v zmysle materiálneho chápania súdnej ochrany poskytnutej žalobcovi, za iný zásah, ako vyplýva z obsahu správnej žaloby, žalobca označoval v odôvodnení správnej žaloby dlhodobé vykonávanie daňovej kontroly a tiež nad rámec zákonných lehôt upravených v § 46 ods. 1 daňového poriadku a tiež podľa „Nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010“).
24. Správny súd sa stotožňuje s tým, že výkon daňovej kontroly zákon zveruje správcovi dane, ktorý preveroval oprávnenosť vrátenia nadmerného odpočtu, ktoré si žalobca uplatnil za júl 2013. Pretože predmetom podnikania žalobcu bol nákup, predaj hutného materiálu a predmetom preverovania boli obchodní partneri v zahraničí, správca dane dôvodne požiadal o MVI svojimi žiadosťami z 18.2.2014, v zmysle čl. 7 nariadenia Rady č. 904/2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom, pri správe daní a Smerníc Rady č. 2011/16/EÚ z 15.2.2011, pokladal za potrebné získanie informácií pre správny výber daní a daňovú kontrolu prerušil rozhodnutím z 10.3.2014 od 1.4.2014, podľa § 61 ods.1 písm. d/ daňového poriadku pre MVI informácie podľa § 3 ods.1, § 61 ods.5, § 69 ods.1 a 2 a 3 daňového poriadku, vychádzajúc z potreby vykonávania dokazovania.
25. Súd pripomína, že pokiaľ ako žalovaný nie je označený správca dane, nastáva špecifická situácia, za ktorej samotný označený žalovaný posúdil obsahovo naznačené dôvody v tomto konaní označované v podobe iného zásahu opisujúceho postup správcu dane pri vedení daňovej kontroly. Podľa žalovaného vydaním rozhodnutia správcom dane dňa 8.1.2020, bola žaloba na správny súd podaná 11.12.2018
oneskorene. Kedy sa žalobca dozvedel o zásahu a v čom spočíva zo žaloby síce nevyplýva, avšak podľa obsahu údajov tohto uznesenia v čase podania žaloby 11.12.2018 vo veci iného zásahu vec preverovania podľa Nariadenia Rady EÚ č. 904/2010 zo dňa 7.10.2010 MVI neskončila, lebo správca dane o tieto informácie požiadal svojimi žiadosťami z 18.2.2014 a konečná odpoveď bola SD doručená 12.2.2019. Podľa § 256 Žaloba musí byť podaná v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa osoba dotknutá iným zásahom orgánu verejnej správy o ňom dozvedela, najneskôr do dvoch rokov odo dňa vykonania iného zásahu orgánom verejnej správy.
26. V tejto súvislosti vzhľadom na argumentáciu správcu konkurznej podstaty, ktorý navrhol v prerušenom konaní pokračovať, poukazuje súd opakovane na možnosti správcu dane prerušiť daňovú kontrolu z dôvodu začatia konania v oblasti medzinárodnej výmeny informácií a získať a preukázať rozhodujúce skutočnosti. S odkazom na uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 28. 02. 2013 č. k. IV.ÚS116/2013-11, ktorý zdôraznil, že výklad ustanovení zákona o správe daní a poplatkov týkajúcich sa plynutia lehôt na daňovú kontrolu, ako aj na celé daňové konanie, nemôže ohroziť účinnú aplikáciu nariadenia, ktoré bolo s účinnosťou od 01.01.2012 zrušené Nariadením Rady (EÚ) zo dňa 07. 10. 2010 č. 904/2010. Podľa správneho súdu postupom správcu dane v dôsledku riadneho prerušenia daňovej kontroly neplynú lehoty na jej vykonanie ani v prípade, ak bolo konanie prerušené pre medzinárodné dožiadanie, na vybavenie ktorých dožiadané orgány príslušných členských štátov nedodržali lehoty stanovené v Nariadení Rady (ES) zo dňa 07.10.2003 č. 1798/2003 o administratívnej spolupráci v oblasti dane z priadnej hodnoty. Správny súd odkazuje na § 3 ods.1 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok), podľa ktorého sa pri správe daní postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu. Podľa § 46 ods.9 písm. a/ Daňového poriadku daňová kontrola je ukončená dňom doručenia protokolu podľa ods.8. Podľa § 46 ods.10 Daňového poriadku lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61. Ak ide o daňovú kontrolu zahraničných závislých osôb, ktoré určujú zakladanie podľa osobitného predpisu, druhostupňový orgán môže lehotu podľa prvej vety pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia predĺžiť najviac o 12 kalendárnych mesiacov. Podľa § 61 ods.1 písm. b/ Daňového poriadku správca dane daňové konanie môže prerušiť, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu (poznámka pod čiarou č. 21a, ktorá odkazuje príkladmo na zákon č. 442/2012 Z.z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní, nariadenie Rady (EÚ) č. 904/2010).
27. Pri zodpovedaní zákonnosti postupu pri zisťovaní MVI je potrebné pripomenúť, že účelom daňového konania je zistiť, či si žalobca splnil v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Daňový poriadok špecificky upravuje zisťovanie, preverovanie základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu.
28. Správny súd dáva do pozornosti v uvedenej súvislosti, že Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením v konaní vedenom pod sp.zn. 5Sžfk/34/2018 zo dňa 5.3.2020 prerušil konanie a predložil Súdnemu dvoru Európskej únie prejudiciálne otázky podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v spojení s § 100 ods.1 písm.c/ v spojení s § 452 ods.1 zák.č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku, v konaní o kasačnej sťažnosti sťažovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č.k. 6S/1/2017-248 zo dňa 18. januára 2018, s odkazom na článok 10, 11 a 12, bod 25 Nariadenia EÚ č. 904/2010 zo dňa 7.10.2010, § 49 ods.1, § 49 ods.2 písm. a/, § 51 ods.1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH, § 68 ods. 5 a 6, § 46 ods.10, § 46 ods.1 a § 61 ods.5 Daňového poriadku. Súdnemu dvoru Európskej únie predložil prejudiciálne otázky v nasledovnom znení: -Ustanovenie bodu 25 Nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 zo dňa 7.10.2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty, lehoty ustanovené v tomto nariadení na poskytnutie informácii sa majú chápať ako maximálne lehoty" je potrebné vykladať tak, že ide o lehoty, ktoré nemôžu byť prekročené a v prípade, ak budú prekročené či to spôsobuje nezákonnosť prerušenia daňovej kontroly, -či existuje následok (sankcia) za nedodržanie lehôt na vykonanie medzinárodnej výmeny informácií stanovených Nariadením Rady (EÚ) č.904/2010 zo dňa 7.10.2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty vo vzťahu k dožiadanému a dožadujúcemu orgánu a či je možné
charakterizovať medzinárodnú výmenu informácií, ktorá presahuje lehoty určené Nariadením Rady (EÚ) č. 904/2010 zo dňa 7.10.2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty za protiprávny zásah do práv daňového subjektu?
29. Správny súd v tomto type konania /§ 3 ods.1 a § 27 ods. 2 a ods.3 SSP/ nie je oprávnený skúmať účelnosť a hospodárnosť prerušenia výkonu daňovej kontroly v dôsledku medzinárodnej výmeny informácií ani účelnosť jednotlivých úkonov správcu dane v rámci daňovej kontroly a ani zameranie daňovej kontroly a potrebnosti žiadostí o MVI, ak aj vyplývajú z administratívneho spisu /§ 3 ods.1 a § 27 ods. 2 a ods.3 SSP/. Napriek tomu sa ponúka o tomto probléme pomerne bohatá judikatúra najvyšších súdnych autorít.
30. Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 8Sžf/51/2016 z 23.8.2018 konštatovalo, že pri posudzovaní dôvodnosti porušenia dĺžky daňovej kontroly podľa § 46 ods.10 Daňového poriadku má správca dane uviesť dôvody prečo bolo významným toto prerušenie a prečo bola potrebná medzinárodná výmena informácií pre zisťovanie skutkového stavu. Len existencia odôvodnenia prerušenia daňovej kontroly a vysvetlenia predĺženia lehoty jedného roka jej trvania v rozhodnutí môže kvalitatívne zmeniť pohľad správcu dane i daňového subjektu na hodnotu skutkového stavu ako základu pre zákonné rozhodovanie o správe daní. Obdobne tak i rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 10Sžfk 46/2018 z 19.6.2019 favorizuje riadne zisťovanie skutkového stavu, ale i povinnosť správcu dane vo svojom rozhodnutí vyčerpávajúcim spôsobom odôvodniť uplatnenie medzinárodnej výmeny informácie aj za situácie keď lehota na jej vykonanie nebola dodržaná a vyhodnotenie doby trvania daňovej kontroly a jej potrebnosti pre zistenie skutkového stavu.
31. V uvedenej súvislosti je dôvodné uvažovať podľa záveru kasačného súdu v konaní sp.zn.: 3Sžf 46/2015 z 27.7.2016, podľa ktorého prerušenie výkonu daňovej kontroly za účelom výmeny informácií a jej realizácie nie je možné chápať tak, že správca dane pokračuje vo výkone predmetnej daňovej kontroly. Preto lehota pre trvanie daňovej kontroly neplynie a nemôže uplynúť. Prerušením daňovej kontroly za účelom MVI nevstupuje správca dane do súkromnej autonómie daňového subjektu a neuplatňuje voči nemu práva a nevyžaduje povinnosti, nevykonáva daňovú kontrolu. Pokiaľ ide o spočítavanie dĺžky trvania daňovej kontroly, správny súd sa postavil za názor, že prerušené daňové konanie za účelom MVI i pre otázky trvania daňovej kontroly nemožno hodnotiť tak, že nedodržanie lehôt zahraničným právnym subjektom má byť možnosťou správcu dane netrvať na tejto medzinárodnej výmene informácií.
32. Obdobne judikoval dôkaznú povinnosť daňového subjektu Najvyšší súd SR aj v rozsudku č. k. 2Sžf/28/2010 zo dňa 18.05.2011 ak uviedol, že MVI je len alternatívou vnútroštátneho vykonávania dôkazov.
33. V rozhodnutí Najvyššieho súdu SR 6Sžfk 27/2018 z 11.6.2019 súd konštatoval s poukazom na § 61 ods.10 Daňového poriadku a článok 10 až 12 Nariadenia Rady EÚ č. 904/2010, že daňová kontrola je prípravným konaním, slúžiacim pre zisťovanie a zhromažďovanie dôkazného podkladu pre rozhodnutie správcu dane vo vyrubovacom konaní. Je preto dôležité vymedziť jej dĺžku a v rozhodnutí odôvodniť zákonné prekročenie lehoty na ukončenie daňovej kontroly. Lehota upravená v nariadení na poskytnutie MVI do troch mesiacov s poukazom na daňový poriadok, ktorý umožňuje daňovú kontrolu prerušiť a ani neskoršia aplikácia MVI nemá ovplyvniť potrebu dostatočného zistenia skutkového stavu a pripisovať na ťarchu žalovaného.
34. Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn.: 4Sžfk/62/2018 z 2.7.2019, ako aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 4Sžfk/75/2018 zo dňa 10.9.2018 konštatujú, že dĺžka daňového konania z dôvodu medzinárodnej výmeny informácií je determinovaná lehotou, v ktorej sú žiadané orgány povinné poskytnúť informácie na základe článkov 7, 9 a 10 Nariadenia Rady EÚ č. 904/2010 zo 7.10.2010 o administratívnej spolupráci.
35. Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 8Sžf/51/2016 z 23.8.2018 napríklad konštatuje, že pokiaľ správca dane vychádzajúc z porovnávania proporcionality, pre ktoré MVI žiadal pre zisťovanie správneho výrubu daní a po prerušení daňovej kontroly nedodržanie lehoty troch mesiacov na výmenu informácií nemôže byť na ťarchu povinností správcu dane, ktorého zámerom je pre riadny výrub dane získať správne dôkazy alebo doklady.
36. Správny súd k položeným otázkam považuje za potrebné dodať, že ak zisťované správcom dane nebolo možné získať vo vnútroštátnom meradle, a po spolupráci a súčinnosti s daňovým subjektom, sú relevantné otázky bez ohľadu na časovú náročnosť na zisťovanie, v prípade posudzovania otázok finančným orgánom iného členského štátu. Či bola MVI dôvodná a za akých podmienok by sa bolo možné bez takéhoto posúdenia obísť a vykonať záver správcom dane bez správy o medzinárodnom zisťovaní informácie relevantnej pre daňové konanie by malo vyplynúť z rozhodnutia správcu dane a následne žalovaného.
37. Správny súd pritom poukazuje aj na fakt, že uvedené nariadenie treba vykladať v zmysle článku 7 ods.2 Ústavy Slovenskej republiky ako právny akt medzinárodného práva členských krajín Európskej únie, ktorých súčasťou je aj Slovenská republika, ktorá uvedenú právnu normu prostredníctvom svojich štátnych orgánov má povinnosť uplatňovať priamo aj výklad takýchto medzinárodných úprav záväzných pre členský štát Európskej únie. Podľa bodu 25 Nariadenia Rady EÚ č. 904/2010 zo dňa 7.10.2010, lehoty treba chápať ako maximálne, ktoré nemožno prekročiť. V zmysle jeho znenia potom, ak také lehoty nie je možné splniť, je otázne či je pretrvávanie na položených otázkach správcom dane skutočne dôvodným pre cieľ, pre ktorý boli zrealizované, totiž pre riadne zistenie naplnenia podmienok sledovaných zákonom o dani z pridanej hodnoty a Daňového poriadku.
38. Pri porovnaní proporcionality obmedzení práv správny výber daní zo strany štátu a práva žalobcu vlastniť, je právo žalobcu zaručené za existencie lege artis správania pri výbere daní. Preto interpretácia Nariadenia Rady EÚ č.904/2010 by mala byť v súlade s článkom 1, článkom 2 ods.2 Ústavy Slovenskej republiky a pokiaľ aplikačná prednosť komunitárnej úpravy platí v slovenskom právnom poriadku podľa článku 7 ods.2 Ústavy SR, k tomu správny súd dodáva, že ide aj o význam a posúdenie povahy trojmesačnej lehoty v zmysle uvádzaného nariadenia. Toto vo svojom obsahu nemá ani zmienku o tom, že to má vzťah na dĺžku daňovej kontroly. Je poriadkovým vyjadrením povinností národných finančných orgánov spolupracovať s každým iným finančným orgánom členského štátu.
39. Správny súd sa nestotožňuje s výkladom v otázke uplatnenia maximálnej lehoty na podanie vyjadrenia vnútroštátneho finančného orgánu na požiadanie finančného orgánu iného členského štátu a má za to, že táto lehota je upravená ako maximálna, avšak neznamená konečný rámec, v rámci ktorého môže vnútroštátny správny orgán pokračovať. V samotnom nariadení sa precízne neupravuje vplyv tejto lehoty na vnútroštátne právo, ktoré je plne v dispozícii vnútroštátnych orgánov.
40. Správny súd v konaní o inom zásahu nie je súdom skutkovým. SSP predpokladá existenciu a intenzitu spôsobenú samotným žalovaným identifikovať, čo správny súd zo žaloby nezistil. Preto správny súd správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol.
41. Správny súd o trovách konania rozhodol podľa § 167 a nasl SSP. Žalobcovi ako neúspešnému účastníkovi konania právo na náhradu trov konania nepriznal. Žalovaný odôvodnené trovy konania neuplatnil.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Košiciach v lehote do 30 dní odo doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania.
Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.