Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 15 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (39)Rozsudok_6S-1-2017.pdf
PDF · 223.45 KB
Case nature
Area
Subarea
6S/1/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a sudcov JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD., v právnej veci žalobcu HYDINA SK s.r.o., so sídlom Kežmarok, Slavkovská cesta 54/1468, IČO: 46 645 454, zastúpeného BENČÍK & PARTNERS ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA s.r.o., so sídlom Prešov, Františkánske námestie 4, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu SR, so sídlom Banská Bystrica, Lazovná 63, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 17. októbra 2016 číslo: 104108094/2016 a rozhodnutia Daňového úradu Prešov - pobočka Stará Ľubovňa zo dňa 30. mája 2016 číslo: 103236128/2016, na základe správnej žaloby, takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a.
Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalovaný napadnutým rozhodnutím zo dňa 17.10.2016 podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) rozhodnutie Daňového úradu Prešov- pobočka Stará Ľubovňa zo dňa 30. mája 2016 číslo: 103236128/2016 (ďalej len rozhodnutie správcu dane), ktorým podľa § 68 ods. 5 a 6 Daňového poriadku určil za zdaňovacie obdobie december 2013 rozdiel dane z pridanej z hodnoty v sume 174 699,33 eur, t.j. nepriznal nadmerný odpočet v sume 4 780,97 eur a vyrubil daň v sume 169 918,36 eur daňovému subjektu HYDINA SK s.r.o. Kežmarok , potvrdil.
2. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia uviedol, že proti rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie, v ktorom v časti I. popísal skutkový stav a uviedol úkony, ktoré v tomto konaní vykonal správca dane, poukázal na príslušné ustanovenia Daňového poriadku a zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len zákon o DPH) a na čl.2 ods. 2 a čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Namietal, že správca dane nevyhovel jeho žiadosti o predĺženie lehoty na vyjadrenie sa k protokolu. Nesúhlasil s tvrdením správcu dane, že pri všetkých predložených medzinárodných listoch (CMR) chýbali základné náležitosti. Poukázal, že správca dane porušil § 46 ods. 5 a § 24 ods. 2 a § 47 písm. h/ Daňového poriadku, žiadal, aby správca dane opakovane vykonal dokazovanie formou medzinárodnej výmeny daňových informácií u jednotlivých prepravcov tovaru, ktorí prepravovali tovar pre spoločnosť ARGUS Plus spol. s r.o. z Poľska na Slovensko. Argumentoval, že v obchodnej praxi sú bežným javom tzv. reťazové obchody s tovarom, na ktorom je zúčastnený reťazec dodávateľov a odberateľov (traja a viac), pričom tovar je fyzicky dodaný priamo od prvého dodávateľa k poslednému dodávateľovi v reťazci. To znamená, že z hľadiska dane z pridanej hodnoty v rámci reťazca je uskutočnená len jedna dodávka, ktorá je spojená s fyzickým pohybom tovaru (pohyblivá dodávka), ostatné dodanie v rámci reťazca nesprevádza pohyb tovaru, ale len fakturácia (nepohyblivá dodávka). Dôvodil, že preverovaním dodávok
od poľských dodávateľov pre odberateľa ARGUS Plus spol. s r.o. bolo vo všetkých prípadoch potvrdené obchodovanie s touto spoločnosťou, tovar bol ňou objednaný, na základe potvrdených dodávok jej bol dodaný a za tovar bolo zaplatené bezhotovostným bankovým prevodom. Správca dane neuviedol, prečo neprihliadal na výsledky medzinárodných dožiadaní, resp. na tvrdenia, ktoré uviedol vo svojej svedeckej výpovedi svedok- konateľ a prokurista spoločnosti ARGUS Plus spol. s r.o., ktorý nepoprel dodávky pre kontrolovaný daňový subjekt. Poukázal na výpoveď svedka U. I., ktorý obchodoval s poľskými dodávateľmi, ktorí potvrdili, že obchodovali so spoločnosťou ARGUS Plus spol. s r.o. na základe objednávok a zmlúv. Vykládky tovaru sa uskutočňovali v Kežmarku v priestoroch spoločnosti Podtatranská hydina a.s., ktoré mal k dispozícii žalobca na účely zabezpečenia vykládok tovaru, čo nie je v rozpore so zákonom o DPH. Jednotlivé zásielky boli nahlasované Regionálnej veterinárnej a potravinárskej správe (RVaPS) Poprad, čo príslušný orgán aj potvrdil. To, že si svedok s odstupom času už nepamätal niektoré detaily neznamená, že k zdaniteľným obchodom nedošlo. Svedok U. I. nemusel mať vedomosti, že poľský dodávateľ nadobudol tovar z Belgicka, že v rámci reťazového obchodu bol konečným odberateľom spoločnosť POZANA MÄSO s.r.o., nakoľko miesto vykládky si vždy určuje konečný príjemca tovaru, v tomto prípade POZANA MÄSO s.r.o.. Konečný odberateľ POZANA MÄSO s.r.o. nahlasoval zásielky s miestom vykládky vo Zvolene. Nesúhlasil s konštatovaním správcu dane, že spoločnosť ARGUS spol. s r.o. nebola vlastníkom tovaru a nenadobudla právo nakladať s tovarom ako vlastník, preto jej nevznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 zákona o DPH a spoločnosť HYDINA SK s.r.o. nemala právo na odpočítanie dane podľa § 49 zákona o DPH. V tejto súvislosti poukázal na metodický pokyn Finančného riaditeľstva SR č. 4/2014 k vzniku daňovej povinnosti podľa § 19 zákona o DPH, na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-277/14 zo dňa 22.10.2015 . Namietal, že z dokladov predložených ku kontrole ako aj z dokazovania správcu dane vyplynulo, že odberateľ HYDINA SK s.r.o. ako aj dodávateľ ARGUS Plus spol. s r.o. jednoznačne deklarovali, že kupujúci mal reálnu možnosť nakladať s tovarom ako vlastník, a to v mieste, na ktorom sa zmluvné strany dohodli a kupujúci HYDINA SK s.r.o. deklaroval prijatie ponuky predávajúceho nakladať s tovarom ako vlastník, čo je preukázané ďalším nakladaním s tovarom na účely jeho zdaniteľných obchodov, pretože ani správca dane nespochybnil samotnú existenciu tovaru konštatovaním, že pri uskutočnených zdaniteľných obchodoch žalobca neporušil zákon o DPH. Ďalej argumentoval, že mýtny systém nemusí zaznamenať všetky vozidlá prepravujúce tovar a rovnako nemusí zaznamenať celú trasu prepravy tovaru. Je evidentné, že vozidlá išli aj po trasách, ktoré nie sú kontrolované mýtnym systémom. Zároveň môže nastať prípad, že technické zariadenie umiestnené v motorovom vozidle ako súčasť nefunguje, či už z dôvodu jeho poškodenia, prípadne z dôvodu jeho mechanického vypnutia vodičom, čo znamená, že v týchto prípadoch elektronický mýtny systém nedokáže vozidlo prevážajúce tovar identifikovať. Správca dane k tejto skutočnosti nevykonal dokazovanie v súlade s § 24 ods. 2 Daňového poriadku a neodôvodnil, prečo nezobral do úvahy dôkazy o preprave tovaru vyplývajúce zo zistení v rámci medzinárodnej výmeny daňových informácií, kde všetci dodávatelia tovaru a prepravcovia potvrdili, že tovar bol fyzicky prepravený na územie SR pre spoločnosť ARGUS Plus spol. s r.o.. Žalobca tiež poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Sžf/1/2011 zo dňa 15.03.2011, podľa ktorého daňový subjekt vyčerpal dôkazné bremeno ak disponuje existenciou materiálneho plnenia, má k tomu zodpovedajúcu faktúru a prílohy s opisom druhu a ceny dodávaných tovarov a služieb od dodávateľov. Dôkazné bremeno daňového subjektu nie je absolútne, nevzťahuje sa na právne vzťahy týkajúce sa jeho dodávateľa a dodávateľov ich subdodávateľov. Tieto skutočnosti nemôžu tvoriť dôkazné bremeno daňového subjektu, ani nemôže z týchto skutočností daňový subjekt znášať dôkaznú núdzu. Takisto poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 5Afs/131/2004 zo dňa 13.1.2004, podľa ktorého dôkazné bremeno nemožno ponímať extenzívne a rozširovať ho na preukázanie všetkých, resp. akýchkoľvek skutočností, teda i tých, ohľadne ktorých takáto povinnosť stíha úplne iný subjekt. Tvrdenie správcu dane, že žalobca neodoberal tovar od spoločnosti ARGUS Plus spol. s r.o. znamená, že kúpne zmluvy sú neplatné a že žalobca mal nadobudnúť tovar priamo od poľských dodávateľov. Pokiaľ správca dane mal pochybnosti o splnení niektorej zo zákonných podmienok pre uplatnenie práva na odpočítanie dane, bol povinný v súlade s § 46 ods. 5 Daňového poriadku oznámiť žalobcovi, že niektorá zo zákonných podmienok pre uplatnenie práva na odpočítanie dane nie je splnená a vyzvať ho k tomu, aby sa k tomu vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil, nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal. Keďže správca dane nepostupoval v súlade s týmto ustanovením, porušil aj § 24 ods. 2 a § 47 písm. h/ Daňového poriadku. Žalobca ďalej namietal postup správcu dane pri jeho oboznámení s výsledkami daňovej kontroly na základe oznámenia zo dňa 06.10.2015 pri stanovení lehoty na vyjadrenie sa k zisteným skutočnostiam a pri posúdení jeho žiadosti o predĺženie lehoty na jeho vyjadrenie. Z uvedeného dôvodu pre porušenie § 47 písm. h/ a i/ Daňového poriadku považuje protokol z daňovej kontroly za neprávoplatný, pretože bol vydaný porušením Daňového poriadku a
Ústavy SR, dôkazy, ktoré preukazovali tvrdenie žalobcu bez odôvodnenia a bez uvedenia logickej úvahy neakceptoval, nevysporiadal sa s rozpormi medzi jednotlivými dôkazmi a ako potvrdenie svojich tvrdení vybral len niektoré dôkazy, pričom toto svoje konanie žiadnym spôsobom neodôvodnil a jeho postup je v rozpore s § 3 ods. 1 a 3 a § 24 ods. 2 Daňového poriadku. Tým, že správca dane nevykonal ďalšie dôkazy, najmä tie, ktoré nemôže vykonať daňový subjekt, napríklad vypočutie svedka, zabránil žalobcovi preukázať svoje tvrdenia, postupoval v rozpore so zásadou zákonnosti a porušil čl. 2 ods. 2 a čl. 48 ods. 2 Ústavy SR. Na základe týchto skutočností žiadal zrušiť rozhodnutie Daňového úradu Prešov zo dňa 30.05.2016 v celom rozsahu a vrátiť vec na ďalšie konanie a rozhodnutie.
3. Žalovaný preskúmal v odvolaní uvedené skutočnosti a aj rozhodnutie správcu dane, podrobne popísal zistený skutkový stav a na strane 21 až 23 sa vysporiadal s odvolacími námietkami žalobcu.
4. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia správcu dane. V bode 1. žaloby namietal absenciu správnej úvahy, v bode 2. žaloby porušenie princípu dvojinštančnosti konania nakoľko žalovaný len opísal skutkový stav, resp. konštatoval, že závery správcu dane sú pravdivé, v bode 3. žaloby namietal porušenie povinnosti vysporiadať sa s námietkami daňového subjektu k tvrdeniam správcu dane uvedenými v rozhodnutí o vyrubení dane, tvrdenia správcu dane ohľadom prevodu práva nakladať s tovarom ako vlastník a aplikáciu záverov judikatúry SD EU vo veci podvodného konania bez splnenia zákonných atribútov. Podľa žalobcu žalovaný nedostatočne odôvodnil tvrdenie správcu dane, že došlo k porušeniu § 49 ods. 1 zákona o DPH napriek tomu, že žalobca preukázal, že splnil všetky zákonom stanovené podmienky(poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-277/14), že pri výkone daňovej kontroly bolo dokázané, že zákonná podmienka zakotvená v § 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH v deklarovanom obchodnom vzťahu nebola naplnená, pričom žalobca preukázal, že spoločnosť ARGUS Plus spol. s r.o. bola registrovaná ako platiteľ dane z pridanej hodnoty. Nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že žalobca nepredložil ku kontrole žiaden hodnoverný dôkaz o tom, že mu v zdaňovacom období december 2013 bol dodaný tovar od spoločnosti ARGUS Plus spol. s r.o. okrem listinných dôkazov, že šetrením bolo preukázané, že predložené listinné dôkazy neodrážajú reálny stav vo veci dodania tovaru, pritom v odpovedi na medzinárodnú výmenu daňových informácií poľské daňové subjekty R. L. a ZAKLADY MIESNE „TUR“ uviedli, že tovar predali spoločnosti ARGUS Plus spol. s r.o., ktorú zastupoval U. I. a ten vo svojej svedeckej výpovedi tiež potvrdil dodanie tovaru. Žalobca nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že spoločnosť ARGUS Plus spol. s r.o. nebola vlastníkom tovaru a nenadobudla právo nakladať s tovarom ako vlastník, nevznikla jej daňová povinnosť v zmysle § 19 zákona o DPH a zároveň žalobca nemá právo na odpočítanie dane podľa § 49 zákona o DPH, pričom poľská daňová správa v odpovedi na dožiadanie potvrdila, že došlo k preprave tovaru z Poľska na územie SR. Ani tvrdenie žalovaného, že postavenie spoločnosti ARGUS Plus spol. s r.o. je jedným z rozhodujúcich skutočností preukazujúcich, že v uvedenom reťazovom obchode dochádza k podvodu na dani z pridanej hodnoty, pretože spoločnosť ARGUS Plus spol. s r.o. nevykonávala ekonomickú činnosť, nie je pravdivé, pretože na preukázanie ekonomickej činnosti tejto spoločnosti predložil faktúru, dodací list, účtovníctvo, CMR, výpovede svedkov, informácie z medzinárodnej výmeny informácií, (MVI) ktoré potvrdzujú dodanie tovaru pre spoločnosť ARGUS Plus spol. s r.o. a v tejto súvislosti poukázal na závery rozsudkov Súdneho dvora EÚ vo veci C-277/14. Ani tvrdenie správcu dane, že žalobca sa svojím konaním s plným vedomím priamo zúčastňoval na tomto konaní poznačenom podvodom žalovaný neodôvodnil, len zopakoval tvrdenia správcu dane. K tvrdeniu žalovaného, že medzinárodné nákladné listy(CMR) nespĺňajú náležitosti Dohovoru č. 11/1975 Zb., že nie sú opatrené poradovým číslom a nie je presná identifikácia príjemcu tovaru, pričom uvedené tlačivá vyplňoval dodávateľ, žalobca argumentoval, že poradové číslo nie je povinnou náležitosťou medzinárodného nákladného listu. V bode 4. žaloby, žalobca poukázal na metodický pokyn Finančného riaditeľstva SR k vzniku daňovej povinnosti podľa § 19 zákona o DPH, na ustanovenia Obchodného zákonníka, na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-277/14 a ďalšie rozsudky a namietal, že žalobca ako aj dodávateľ spoločnosť ARGUS Plus spol. s r.o. jednoznačne deklarovali, že kupujúci HYDINA SK s.r.o. mal reálnu možnosť nakladať s dodaným tovarom ako vlastník, a to v mieste , na ktorom sa zmluvné strany dohodli (priestory spoločnosti HYDINA SK prenajaté spoločnosti Podtatranská hydina a.s.) a kupujúci deklaroval prijatie ponuky predávajúceho nakladať s tovarom ako vlastník. Uvedené je preukázané okrem iného ďalším nakladaním s tovarom na účely zdaniteľných plnení spoločnosti HYDINA SK, čo potvrdzuje samotný správca dane, keď v protokole z daňovej kontroly nespochybňuje existenciu dodaného tovaru a jeho ďalšie dodanie v súlade so zákonom o DPH. Tvrdenie správcu dane, že nebolo preukázané, že došlo k prevodu ekonomického vlastníctva na kontrolovaného platiteľa z dôvodu, že dodávateľ nadobudol časť dodaného tovaru od
subjektu, ktorý sa v čase výkonu daňovej kontroly u dodávateľa tovaru javí ako nekontaktný, je v rozpore so skutkovým stavom a v rozpore s rozsudkom Súdneho dvora EÚ vo veci C-277/14. V tejto súvislosti poukázal žalobca, že nadobudnutie práva spoločnosťou ARGUS Plus spol. s r.o. nakladať s tovarom ako vlastník je preukázaná dôkazmi, na ktoré žalobca poukázal už pri vyjadrení sa k protokolu z daňovej kontroly, a to v zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 21.07.2017 výpoveďou svedka U. I., zisteniami vykonané v rámci MVI, dôkazmi vykonanými správcom dane pri výkone kontroly spoločnosti BEST MEAT s.r.o. za zdaňovacie obdobie december 2013 vo vzťahu k spoločnosti ARGUS Plus spol. s r.o., ktoré sú správcovi dane známe z jeho činnosti, dôkazy vykonané správcom dane pri výkone kontroly spoločnosti HYDINA SK s.r.o. za zdaňovacie obdobie marec 2014, ktoré sú správcovi dane z jeho činnosti, ktoré aj špecifikoval a hlavne zápisnicou o ústnom pojednávaní zo dňa 12.08.2014 kedy svedok U. I. potvrdil vykonávanie ekonomickej činnosti spoločnosti ARGUS Plus spol. s r.o.. Z uvedeného vyplýva, že žalobca predložil dôkazy, ktoré preukazujú, že úmyslom prvého dodávateľa bol prevod práva nakladať s tovarom ako vlastník na ARGUS Plus spol. s r.o., ak uvedené dôkazy preukazujú, že úmyslom prvého dodávateľa bolo previesť právo nakladať s tovarom na spoločnosť ARGUS Plus spol. s r.o. Je zároveň preukázané, že ARGUS Plus spol. s r.o. mohol dať prvému predávajúcemu pokyn prepraviť predmetný tovar priamo druhému nadobúdateľovi (HYDINA SK s.r.o.) bez toho, aby sám disponoval nevyhnutnými skladovacími a prepravnými prostriedkami na uskutočnenie predmetného dodania tovaru. V závere žalobca upresnil žalobný návrh tak, že žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí neuviedol správnu úvahu, porušil princíp dvojinštančnosti konania, nepreskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu požadovanom v odvolaní, nevysporiadal sa so všetkými námietkami uvedenými v odvolaní, nepreukázal úvahy, ako dospel k prezentovaným záverom a uviedol len konštatovanie, že vznik daňovej povinnosti u dodávateľa nebolo možné preveriť (str. 21) pre neuznanie predložených dôkazov, že namiesto vysporiadania sa s námietkami uviedol v odôvodnení len formálny odkaz na informácie uvedené v rozhodnutí správcu dane o vyrubení dane a aplikoval závery judikatúry SD EÚ vo veci podvodného konania bez splnenia základných atribútov, a to jednoznačnosti a objektívnosti preukázania takéhoto konania žalobcu na základe vyššie opísaných skutočností a argumentov, preto navrhol, aby Krajský súd v Prešove zrušil rozhodnutie žalovaného aj rozhodnutie Daňového úradu Prešov a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania. V odseku VIII. žaloby podal návrh na odklad vykonateľnosti správnej žaloby s poukazom na § 185 ods. 1 písm. a/ SSP.
5. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 24.03.2017 k žalobe zotrval na skutkovej a právnej argumentácii uvedenej v preskúmavanom rozhodnutí a navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Zdôraznil, že daň s pridanej hodnoty vykázaná na odberateľských faktúrach vyhotovených spoločnosťou ARGUS Plus spol. s r.o. pre žalobcu nebola nikdy odvedená do štátneho rozpočtu, a to z dôvodu, že výsledným vzťahom k štátnemu rozpočtu v daňových priznaniach podaných spoločnosťou ARGUS Plus spol. s r.o. napriek vysokým obratom, bola nízka daňová povinnosť.
6. Uznesením zo dňa 23.05.2017 sp.zn. 6S/1/2017-167 správny súd zamietol návrh na priznanie odkladného účinku správnej žaloby zo dňa 2.1.2017 s poukazom, že neboli splnené podmienky uvedené v § 185 SSP.
7. Písomným podaním doručeným správnemu súdu dňa 24.05.2017 žalobca doplnil návrh na priznanie odkladu vykonateľnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 17.10.2016 a opätovne požiadal správny súd o priznanie odkladného účinku správnej žalobe v zmysle § 185 ods. 1 písm. a/ SSP. Zároveň doložil nové plnomocenstvo na zastupovanie žalobcu JUDr. Milošom Kvasňovským zo dňa 19.05.2017.
8. Žalovaný písomným podaním doručeným správnemu súdu 29.06.2017 sa vyjadril k opätovnému návrhu o priznanie odkladného účinku správnej žaloby, pričom poukázal, že podľa výsledkov daňovej kontroly dodatočný predpis daňovej povinnosti vo výške 174 699,33 eur vyplýva z konania žalobcu v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, a to neoprávneným uplatnením odpočítania dane, a preto jeho konanie mu nemohlo spôsobiť nepriaznivú finančnú situáciu. Na základe uvedených skutkových okolností žiadal tento návrh zamietnuť.
9. Krajský súd v Prešove uznesením sp.zn. 6S/1/2017-140 zo dňa 31.07.2017 opätovne zamietol návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby zo dňa 22.05.2017 v spojení s návrhom zo dňa 26.06.2017 z dôvodu nesplnenia podmienok uvedených v § 185 písm. a/ SSP.
10. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP).
11. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
12. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
13. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
14. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
15. S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia krajský súd ako správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a rozhodnutie správcu dane, preskúmal konanie, ktoré im predchádzalo, vypočul právneho zástupcu žalobcu a povereného zástupcu žalovaného, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a jednomyseľne dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, lebo rozhodnutia a postup žalovaného sú v súlade so zákonom.
16. Predmetom preskúmania je rozhodnutie, ktorým správca dane podľa § 68 ods. 5 a 6 Daňového poriadku určil žalobcovi rozdiel v sume 174 699,33 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2013, nadmerný odpočet nepriznal v sume 4 780,97 eur a vyrubil daň v sume 169 918,36 eur, pričom táto daň je splatná do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet správcu dane vedený v Štátnej pokladnici, ktorý vo výroku rozhodnutia aj presne špecifikoval.
17. Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku, sa pri správe daní postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. 18. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. 19. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a/ skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b/ skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c/ vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
20. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. 21. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. 22. Podľa § 27 ods. 1 Daňového poriadku, ak nie je lehota pre niektorý úkon ustanovená týmto zákonom alebo osobitným predpisom, určí primeranú lehotu správca dane a zároveň upozorní na následky nedodržania tejto lehoty. Lehotu kratšiu ako osem dní možno určiť len výnimočne pre jednoduché úkony alebo osobitne naliehavé úkony.
23. Podľa § 44 ods.1 Daňového poriadku, daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.
24. Podľa § 45 ods. 1 Daňového poriadku, daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len "kontrolovaný daňový' subjekt"), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo c/ predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a navrhovať dôkazy dostupné správcovi dane, ktoré sám nemôže predložiť, najneskôr do dňa jej ukončenia, f/ vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim.
25. Podľa § 45 ods. 2 písm. e/ Daňového poriadku, kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane povinnosť predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia.
26. Podľa § 46 ods. 1 veta prvá, ods. 9 písm. a/, ods. 10 veta prvá Daňového poriadku, daňová kontrola začína dňom určeným v oznámení správcu dane o daňovej kontrole; daňová kontrola je ukončená dňom doručenia protokolu podľa ods. 8; lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia.
27. Podľa § 46 ods. 8 Daňového poriadku, zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov; protokol sa nevyhotovuje, ak je daňová kontrola ukončená podľa odseku 9 písm. b/ a c/. Ak sa daňovou kontrolou zistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, zašle správca dane spolu s protokolom kontrolovanému daňovému subjektu aj výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, ak tento zákon neustanovuje inak. Vo výzve správca dane určí lehotu, nie kratšiu ako 15 pracovných dní od jej doručenia, v ktorej sa má kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k zisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. Ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť (veta prvá až piata).
28. Podľa § 47 písm. h/ Daňového poriadku, protokol musí obsahovať preukázané kontrolné zistenia a vyhodnotenie dôkazov.
29. Podľa § 61 ods. 1 písm. b/ Daňového poriadku, správca dane daňové konanie môže prerušiť, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu ( napr. zákon č. 442/2012 Z.z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní, Nariadenie Rady (EÚ) č. 904/2010 o administratívnej spolupráci v boji proti podvodom v oblasti DPH).
30. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o DPH), daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník (veta prvá a druhá).
31. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
32. Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
33. Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
34. Daňový poriadok v ust. § 24 upravuje, že dôkaznú povinnosť má daňový subjekt, ktorý preukazuje všetky skutočnosti a údaje v daňových priznaniach alebo v iných podaniach, ďalej skutočnosti v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania (vyrubovacieho konania, odvolacieho konania) na preukázanie ktorých je správcom vyzvaný, a tiež úplnosť, vierohodnosť a správnosť záznamov a evidencií, ktoré je povinný viesť.
35. Toto ustanovenie zakotvuje, že zákonné bremeno je na strane daňového subjektu, ktorý je povinný preukázať, že si nárok uplatňuje oprávnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2Sžf/4/2009 zo dňa 23.4.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR č.k. III.ÚS 78/2011-17 zo dňa 23.2.2011).
36. Vychádzajúc z obsahu žaloby žalobca namietal nedostatočne zistený skutkový stav, nepreskúmateľnosť rozhodnutí pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.
37. Na pojednávaní dňa 18.1.2018 nový právny zástupca žalobcu (v priebehu konania tretí v poradí) zotrval na žalobných námietkach uvedených v žalobe, avšak poukázal, že daňová kontrola sa začala 21.03.2014 a skončila dňa 07.12.2015, čo je 626 dní s tým, že bola dvakrát prerušená spolu na 202 dní, čistý čas výkonu daňovej kontroly je 353 dní, čo spĺňa maximálny časový limit, ale aj to je podľa jeho názoru v rozpore s § 46 ods. 10 Daňového poriadku. Zároveň poukázal, že žalovaný vyčítal žalobcovi, že spoločnosť ARGUS Plus nepredložila správcovi dane doklady týkajúce sa zmeny konateľa spoločnosti ARGUS Plus spol. s r.o. avšak argumentoval, že táto spoločnosť nie je žalobcom. Je to dodávateľ žalobcu a správca dane mal možnosť si to verifikovať a lustrovať v Zbierke listiny registrov súdu, kde sa pri každej zmene zapísaných údajov spoločnosti s ručeným obmedzením dokladajú všetky zmenové formuláre, právne dokumenty vrátane zmlúv o prevode obchodného podielu a zápisníc z valného zhromaždenia a toto si vedel správca dane zaobstarať dožiadaním na príslušný registrový súd, v tomto prípade Okresný súd Bratislava I. Taktiež nesúhlasil s tým, že v mene spoločnosti ARGUS Plus vykonal úkony A.. Z. D. - osoba blízka daňovému subjektu HYDINA SK, ktorý určoval obchodné a dodacie podmienky a bol vytvorený umelý medzičlánok, pri ktorom nastáva možnosť uplatniť odpočítanie dane z faktúr za umelo deklarované tuzemské dodávky. Tento argument správcu dane považuje žalobca za ničím nedokázané a naddimenzované tvrdenie správcu dane v daňovom konaní. Na základe týchto skutočností žiadal, aby krajský súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného s tým, aby pripustil zmenu žalobného návrhu a vrátil vec správcovi dane na ďalšie konanie a rozhodnutie, v prípade úspechu vo veci vyčísli trovy právneho zastúpenia.
38. Z obsahu administratívneho spisu mal správny súd za preukázané, že Daňový úrad Prešov začal dňa 21.03.2014 u žalobcu daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie december 2013 na základe oznámenia zo dňa 10.03.2014. Žalobca si v zdaňovacom období december 2013 uplatnil právo na odpočítanie dane z dodania bravčových polovičiek, bravčových výrezov, bravčových vnútorností a hovädzích štvrtí z faktúr č. XXXXXXXXXX-XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX-XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX/X- XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX-XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX-XXXXXXXXXX od dodávateľa ARGUS Plus spol. s r.o., Drieňová 34, Bratislava v celkovej hodnote 1 048 195,99 eur, z toho DPH v sume 174 699,33 eur. Za účelom preverenia deklarovaného zdaniteľného obchodu správca dane zaslal miestne príslušnému správcovi dane dodávateľa ARGUS Plus spol. s r.o. Daňovému úradu Bratislava dožiadanie zo dňa 01.04.2014, ktorý v odpovedi zo dňa 030.6.2014 uviedol, že na adrese spoločnosti ARGUS Plus spol. s r.o. sa nachádza budova s umiestnenými poštovými schránkami spoločnosti, však stránka spoločnosti ARGUS Plus spol. s r.o. tam nebola umiestnená, čo potvrdil aj informátor. Zamestnanci správcu dane predvolali daňový subjekt na ústne pojednávanie na deň 14.05.2014 a 02.06.2014, avšak predvolaný daňový subjekt sa v uvedených termínoch nedostavil. Správca dane zistil, že ARGUS Plus spol. s r.o. v podanom daňovom priznaní za december 2013 v riadku 03 priznal 960 782,28 eur, v riadku 04: 192 156,46 eur, v riadku 07: 628 510,81 eur a v riadku 23: 189 141,28 eur. Výzvou zo dňa 11.04.2014 správca dane požiadal Národnú diaľničnú spoločnosť (NDS) o poskytnutie informácie o vozidlách registrovaných v elektronickom mýtnom systéme za mesiac december 2013, ktorých evidenčné čísla presne uviedol, a tiež o poskytnutie informácie, kto uzatváral zmluvy na palubnú jednotku. Podľa odpovede zo dňa 12.05.2014 Národná diaľničná spoločnosť uviedla, ktoré vozidlá boli registrované v elektronickom systéme v období od 01.12.2013 do 31.12.2013. Zároveň uviedla, že vozidlá s evidenčným číslom M. v elektronickom mýtnom systéme neboli zaregistrované a neexistuje záznam o pohyb týchto vozidiel po vymedzených úsekoch ciest. Vozidlo D v elektronickom mýtnom systéme zaregistrované nebolo, ale v období od 01.12.2013 do 31.12.2013 bolo zaznamená kontrolnými bránami.
39. Predvolaním zo dňa 170.6.2014 správca dane predvolal na výsluch svedka U. I. a túto skutočnosť oznámil žalobcovi upovedomením o vypočutí svedka zo dňa 17.06.2014. Ústne pojednávanie sa uskutočnilo dňa 21.07.2014 za prítomnosti O.. O. T., splnomocneného zástupcu svedka, no bez prítomnosti zástupcu žalobcu. Svedok U. I. uviedol, že za spoločnosť ARGUS Plus spol. s r.o. konal ako konateľ alebo prokurista a v roku 2013 mohol konať len on za spoločnosť ARGUS Plus spol. s r.o.. Táto spoločnosť v roku 2013 nemala zamestnancov a hlavným predmetom jej činnosti keď bol prokuristom alebo konateľom bol nákup a predaj hlavne potravinárskych komodít (bravčové, hovädzie mäso, krmoviny, vnútornosti atď.). So spoločnosťou HYDINA SK s.r.o. obchodoval v mesiacoch november a december 2013 a bola jeho hlavným odberateľom, podobne ako spoločnosť Podtatranská hydina a.s. a HYDINA SLOVENSKO s.r.o.. Pri obchodných rokovaniach spoločnosti HYDINA SK s.r.o. zastupovala A.. G. D., ktorá je D. spoločnosti a A.. Z. D. je jej manžel. On to všetko riadil, aj keď k spoločnosti HYDINA SK s.r.o. nemá právny vzťah. K nadviazaniu obchodných vzťahov so spoločnosťou HYDINA SK s.r.o. došlo v Kežmarku a prvá zmluva bola uzatvorená z A.. Z. D. a ostatné s A.. G. D.. Predmetom obchodných vzťahov so spoločnosťou HYDINA SK s.r.o. bol predaj bravčového a hovädzieho mäsa, chladená hydina a vnútornosti, pričom bola uzatvorená rámcová zmluva o objeme, komodite a cene, ktorú za spoločnosť HYDINA SK s.r.o. podpísala A.. D.. Spoločnosť ARGUS Plus spol. s r.o. nakupovala tovar od poľských obchodníkov, boli to firmy z Katovíc, avšak ich názvy si svedok U. I. nepamätal. K nadviazaniu obchodných vzťahov ARGUS Plus spol. s r.o. s poľskými dodávateľmi došlo v Košiciach, kde bola uzatvorená prvá zmluva s dodávateľom, ktorý ponúkol prvý obchod. Následne oslovil A.. Z. D., pretože len on bol schopný odoberať také množstvo tovaru. Tovar bol naložený v Poľsku a šiel priamo až po vykládku tovaru. Prepravu nakúpeného tovaru zabezpečovali dodávatelia, náklady na prepravu tovaru boli v cene tovaru za prepravu, neboli vystavené žiadne faktúry. Vlastníkom tovaru v Poľskej republike pri predaji spoločnosti ARGUS Plus spol. s r.o. bola spoločnosť podľa predložených dokumentov. V čase prepravy vlastníkom uvedeného tovaru bol poľský dodávateľ a spoločnosť HYDINA SK s.r.o. sa oficiálne stala vlastníkom tovaru po vyložení z kamiónu a zvážení v spoločnosti Podtatranská hydina a.s. a po zaplatení. Neoficiálne mohla manipulovať s tovarom ihneď po vyložení tovaru. Podľa svedka U. I. spoločnosť ARGUS Plus spol. s r.o. bola vlastníkom tovaru pri vykládke v spoločnosti Podtatranská hydina a.s., keď bol tovar vyložený, odkontrolovaný a vyhotovená faktúra. Preprava tovaru, ktorý bol nakúpený spoločnosťou ARGUS Plus spol. s r.o. skončila v Kežmarku, v sklade daňového subjektu Podtatranská hydina a.s.. Pri vykládke tovaru za spoločnosť ARGUS Plus spol. s r.o. bol U. a za spoločnosť HYDINA SK s.r.o. majsterka rozrábky p. D. alebo nejaká blondína. Podľa vyjadrenia U. I. spoločnosť ARGUS Plus spol. s r.o. tovar nakúpila za účelom obchodovania, nie ako konečný spotrebiteľ. Mäso bolo ďalej dodané spoločnostiam HYDINA SK s.r.o., HYDINA SLOVENSKO s.r.o. a Podtatranská hydina a.s.. Kontrolu kvantity a kvality spoločnosť ARGUS Plus spol. s r.o. ako nadobúdateľ tovaru vykonala tak, že každý jeden druh mal medzinárodný certifikát kvality mäsa. Spoločnosť ARGUS Plus spol. s r.o. nevlastnila ani nemala v prenájme skladové priestory. Preprava tovaru vždy končila v sklade spoločnosti Podtatranská hydina a.s. v Kežmarku. Pôvod tovaru bol uvedený v CMR. Za tovar bolo zaplatené len bankovým prevodom. Nadobudnutie tovaru za konkrétne zdaňovacie obdobie spoločnosť ARGUS Plus spol. s r.o. uviedla v daňových priznaniach a všetky faktúry za mesiace november 2013 a december 2013 vyhotovil on-U. I.. Účtovníctvo spoločnosti v čase, keď bol konateľom spoločnosti viedol on, mal externú ekonómku, ktorej meno si nepamätá, bola mu doporučená. Keď bol prokurista, všetky doklady odovzdával konateľovi spoločnosti. Za spoločnosť ARGUS Plus spol. s r.o. nemá k dispozícii žiadne účtovné doklady, boli odovzdané konateľovi spoločnosti O. Z.. O tom, kde má skončiť preprava tovaru rozhodovala konateľka spoločnosti HYDINA SK s.r.o. a on (U. I.) potom vyhotovil faktúry. A.. Z. D. mal na všetkých dodávateľov spoločnosti ARGUS Plus spol. s r.o. telefónne kontakty. V rámci nadštandardných vzťahov sa mohol A.. D. a A.. D. priamo nakontaktovať s dodávateľmi ARGUS Plus spol. s r.o. a mohli dohodnúť, kde sa má tovar vyložiť. Mali od zástupcu spoločnosti ARGUS Plus spol. s r.o. určité ústne právomoci. On nebol pri každej vykládke, preto je možné, že CMR nepodpísal.
40. Výzvou zo dňa 19.06.2014 požiadal správca dane Regionálnu veterinárnu a potravinársku správu Poprad (ďalej len RVaPS) o poskytnutie informácií o dovoze produktov živočíšneho pôvodu z EÚ za obdobie november 2013 a december 2013 s miestom vykládky Kežmarok pre spoločnosti HYDINA SK s.r.o., Podtatranská hydina a.s., HYDINA SLOVNESKO s.r.o. a BEST MEAT s.r.o.. Podľa odpovede zo dňa 17.07.2014 spoločnosť ARGUS Plus spol. s r.o. ako príjemca nahlásila pri obchodovaní v rámci spoločenstva (Poľsko, Belgicko, Nemecko) za obdobie november 2013 a december 2013 miesto určenia HYDINA SK s.r.o., Slavkovská cesta 54, Kežmarok, 46 zásielok bravčového a hovädzieho mäsa v celkovom objeme 563 635,65 kg (tabuľka č. 2 rozhodnutia správcu dane) v prílohe odpovede je výpis zásielok podľa dátumu rozvozu, podľa ktorého príjemca ARGUS Plus spol. s r.o. nahlásil v mesiaci
december 2013 príchod zásielok podľa dátumu dovozu s miestom určenia HYDINA SK s.r.o. spolu 25 zásielok, z toho z Poľska 14, z Belgicka 7 a z Nemecka 4 zásielky.
41. Správca dane výzvou zo dňa 19.06.2014 požiadal RVaPS Zvolen o poskytnutie informácií o dovoze produktov živočíšneho pôvodu z EÚ s miestom vykládky v Kežmarku zo obdobie november 2013 a december 2013 pre spoločnosť POZANA MÄSO s.r.o. Zvolen. V odpovediach zo dňa 25.06.2014 a zo dňa 22.07.2014 RVaPS Zvolen uviedla, že pre spoločnosť POZANA MÄSO s.r.o. Zvolen za obdobie november 2013 a december 2013 s miestom vykládky Kežmarok, na základe vysledovateľnosti a predloženej sprievodnej dokumentácie neboli dodané žiadne dodávky produktov živočíšneho pôvodu.
42. Správca dane zo dňa 03.07.2014 vyzval Prezídium Policajného zboru SR k súčinnosti spočívajúcej v poskytnutí informácií a kópií písomností týkajúcich sa daňového subjektu ARGUS Plus spol. s r.o. v tom čase bez konateľa, ktorý v odpovedi zo dňa 21.07.2014 uviedol, že spoločnosť ARGUS Plus spol. s r.o. je majiteľom bankového účtu číslo XXXXXXXXX/XXXX vedeného v L. a.s. a podľa informácií poskytnutých L. a.s. ku dňu 14.04.2014 bol majiteľom a jediným disponentom U. I.. Aktívne obchodné operácie medzi spoločnosťou HYDINA SK s.r.o. a spoločnosťou ARGUS Plus spol. s r.o. na uvedenom účte prebiehali od mesiaca júl 2013 do mesiaca februára 2014, od 19.12.2013 bol jediným spoločníkom O. Z.. V mene spoločnosti však v časovom období od 19.12.2013 od 29.04.2014 ako prokurista konal jej pôvodný spoločník U. I.. Dňa 30.04.2014 došlo k zmene jediného spoločníka spoločnosti a spoločníkom sa stala obchodná spoločnosť JIT LLC PIONEER Ave. 1712/Ste. 5282, CHEYENNE WY(Wyoming), USA. Nie je však zrejmé, kto je majiteľom predmetnej spoločnosti, ktorá bola v USA zaregistrovaná dňa 19.02.2014. Pri prevode obchodného podielu uvedenú spoločnosť zastupoval O. U. J., nar. X.X.XXXX, A., L. D. 7, A., a to len na základe ním podpísaného čestného prehlásenia, ktoré ho oprávňuje konať v mene tejto spoločnosti. Podľa aktuálneho výpisu z Obchodného registra spoločnosť ARGUS Plus spol. s r.o. nemá zapísaného žiadneho konateľa. Podľa informácií Sociálnej poisťovne, spoločnosť ARGUS Plus spol. s r.o. bola ako zamestnávateľa registrovaná v pobočke Košice v období od 01.07.1997 do 31.03.2012. Previerkou vykonanou v Maďarsku k osobe O. Z. sa podarilo zistiť len to, že menovaný sa nenachádza v kriminálnych evidenciách národného, daňového a colného úradu, ani v informačnom systéme podnikateľských subjektov.
43. Dňa 29.07.2015 bola správcovi dane e-mailom postúpená priebežná odpoveď na žiadosť o vykonanie miestneho zisťovania zo dňa 01.10.2014 a odpoveď na žiadosť o vykonanie miestneho zisťovania zo dňa 26.11.2014, v ktorých sa uvádza, že správca dane dňa 30.09.2014 vykonal miestne zisťovanie za účelom preverenia sídla spoločnosti a predloženia dokladov spoločnosti ARGUS Plus spol. s r. o. Na adrese sídla spoločnosti sa nachádza administratívna budova, na budove vo vstupnej hale a na schránkach sa nikde nenachádzalo označenie daňového subjektu, boli navštívené aj tri spoločnosti, ktoré v danej budove prenajímajú priestory, pričom v spoločnosti Ratio s.r.o. Bratislava sa vyjadrili, že spoločnosť ARGUS Plus spol. s r.o. mala s nimi uzatvorenú nájomnú zmluvu do 31.03.2014. Podľa vyjadrenia konateľa spoločnosti Ratio s.r.o. spoločnosť ARGUS Plus spol. s r.o. neplnila svoje záväzky a nemá vedomosť, kde sa presťahovala. Dňa 01.10.2014 bolo zaslané daňovému subjektu ARGUS Plus spol. s r.o. predvolanie. Zásielka nebola riadne doručená, vrátila sa správcovi dane s poznámkou „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“. Dňa 03.11.2014 zaslal správca dane opakované predvolanie a táto zásielka bola správcovi dane vrátená s poznámkou „adresát neznámy“. Keďže daňový subjekt nemá podľa výpisu z Obchodného registra konateľa, správca dane nemá s kým ďalej konať.
44. Žiadosťou o medzinárodnú výmenu informácií zo dňa 21.07.2014 správca dane požiadal o preverenie zdaniteľných obchodov medzi spoločnosťou ARGUS Plus spol. s r.o. a R., IČ DPH Z.. Podľa odpovede poľskej daňovej správy daňový subjekt R. L. tovar doručil na adresy HYDINA SK s.r.o., Slavkovská cesta 54, Kežmarok, S a POZANA MÄSO s.r.o., Budča 422, S Tovar bol nadobudnutý od spoločnosti NV NOORDVLEES-WAN GOOL, Bloemstraat 56, 2920 Kalmthout, BE0408196685, NV COVAMEAT, Komenstraat 73, 8953 Heuvelland (Wijtschate), WE0406969141 a NV COMMON MARKET MEAT COMPANY, John Lijsenstraat 55, 2321 Hoogstraten, BE0406983195. Platby za tovar boli realizované výlučne bankovými prevodmi, objednávky zadal U. I., zástupca spoločnosti ARGUS Plus spol. s r.o.. Spolupráca bola nadviazaná z iniciatívy U. I., daňový subjekt R. L. nebol prítomný pri nakládke tovaru, avšak má k dispozícii informácie, že pri nakládke nebol ani nikto zo spoločnosti ARGUS Plus spol. s r.o.. Preprava skončila u daňových subjektov HYDINA SK s.r.o. Kežmarok a POZANA MÄSO s.r.o., Budča. Tovar prevzal najčastejšie U. I., avšak keď nebol prítomný on, tak zástupcovia daňových subjektov HYDINA SK s.r.o. (nepamätá si priezviská) a POZANA MÄSO s.r.o.,
t.j. Z. A., Matej M., B. D., O. M.. Doklady o prevzatí tovaru podpísal U. I.. Tovar bol vážený v prítomnosti dodávateľa R. L. a zástupcu, do ktorého bol tovar doručený. Majiteľmi tovaru v čase nakládky v Belgicku boli spoločnosti, od ktorých R. L. mäso nadobudol. Počas prepravy bol majiteľom R. L., ktorý nevlastní priestory na skladovanie mäsa, má pridelené povolenie č. 12116001 na obchod s mäsom udelené okresným veterinárom v meste Nowy Targ zo dňa 04.07.2008. Prepravu objednával R. L. a zabezpečovali ju prepravcovia Parkur sp.z o.o., A. Z., G., XX-XXX B. M., Z., FHU S. O. A., Q. O. XX,XX- XXX M., Z J. iS. O. M., P. X., XX-XXX Y., Z C. Sp.zo.o., ul. O. Z. II. XX, XX-XXX E. S., Z M., ul. Z. 1, XX XXX Z., Z Q. J. „J. C.“, A. P., ul. B. X, XX-XXX S. Z., PL XXXXXXXXXX, P. J. P. P., ul. D. S. XX, XX-XXX D., Z Z. ZE, B. 4, XX-XXX Z., Z Prepravu tovaru na základe faktúr C. vykonali subdodávatelia špedičnej spoločnosti U. 14, 83-130 Pelplin, PL5931044048. Výsledkom kontroly u FHU SMART O. A. bolo zistené, že tento daňový subjekt prepravné služby neposkytol. Preprava bola uhradená R. L. bankovými prevodmi. Pokyny k preprave vydával R. L. a boli uvedené v objednávkach prepravy. Miesto nakládky bolo uvedené na každom HDI (obchodný identifikačný doklad) doklade. Tovar z jedného vozidla bol vyložený na dvoch, resp. na troch miestach. Prepravcovia potvrdili, že prepravy sa uskutočnili v dňoch uvedených na CMR dokladoch.
45. Žiadosťou o medzinárodnú výmenu informácií zo dňa 21.07.2014 správca dane žiadal preveriť zdaniteľné obchody medzi spoločnosťou ARGUS Plus spol. s r.o. a spoločnosťou ZAKLADY MIESNE „TUR“ J.K.J. TOPORKIEWICZ SPÓLKA JAWNA, Kobylec 230, 32-740 Lapanów, IČ DPH PL 7371005107. Z odpovedí vyplýva, že spoločnosť ZAKLADY MIESNE „TUR“ uskutočnila nákupy kŕmnych ošípaných od dodávateľov AGRIFIM Polska Sp. z o.o., Danish Farming Consultants Sp. z o.o., Firma NOWAK Spolka Jawna, následne ich porazila a predala spoločnosti ARGUS Plus spol. s r.o.. Platby za dodaný tovar boli uhradené bankovým prevodom. Rokovania týkajúce sa objednávok tovaru viedol spolumajiteľ spoločnosti ZAKLADY MIESNE „TUR“ O. J. a zástupca spoločnosti ARGUS Plus spol. s r.o. U. I., ktorý kontaktoval O. J. telefonicky, neboli žiadne písomné zmluvy ani objednávky, miesto nakládky tovaru ZAKLADY MIESNE „TUR“ pri nakládke tovaru nebol žiadny zástupca spoločnosti ARGUS Plus spol. s r.o.. Miesto vykládky tovaru Kežmarok. Tovar bol vyložený do mraziarenského skladu tromi alebo štyrmi mužmi, pričom nie sú známe žiadne identifikačné údaje. Nie sú známe ani identifikačné údaje osoby, ktorá tovar prijala. Majiteľom tovaru v čase nakládky a prepravy bola spoločnosť ZAKLADY MIESNE „TUR“. Uvedená spoločnosť má vhodné skladovacie priestory na skladovanie mäsa a má oprávnenie na predaj mäsa, pričom v prílohe bolo zaslané povolenie obchodovať na EÚ trhu. Uvedená spoločnosť realizuje nákupy kŕmnych ošípaných, poráža ich a následne ich predáva ďalej. Preprava pre spoločnosť ARGUS Plus spol. s r.o. bola uskutočnená vozidlami spoločnosti ZAKLADY MIESNE „TUR“. Preprava bola zahrnutá v cene tovaru a náklady prepravu znášala uvedená spoločnosť. V prílohe boli zaslané kópie dokumentov, a to faktúry vystavené pre spoločnosť ARGUS Plus spol. s r.o., rozhodnutie veterinárneho lekára č. NR103/2004r zo dňa 13.4.2004 a č. Nr68/2012 zo dňa 28.11.2012, číslo veterinárneho schválenia 12010102. Ku každej faktúre bol predložený medzinárodný nákladný list, ktorý okrem iného obsahoval aj potvrdenie dodávky, doklad o zaplatení faktúry (výpis z účtu), doklad od Národnej diaľničnej spoločnosti o mýtnom poplatku. V potvrdení dodávky je uvedená identifikácia motorového vozidla, ktorým sa vykonala preprava, údaj, že tovar bol vyvezený z Poľska na Slovensko a nadobúdateľ je podľa podpisu a pečiatky spoločnosť ARGUS Plus spol. s r.o.. Na uvedenom doklade nie je však uvedený dátum, kedy bol tovar dodaný spoločnosti ARGUS Plus spol. s r.o..
46. Žiadosťou o medzinárodnú výmenu informácií zo dňa 21.07.2014 správca dane požiadal o preverenie zdaniteľných obchodov medzi spoločnosťou ARGUS Plus spol. s r.o. s daňovým subjektom S.. Z odpovedí vyplýva, že S. I. nakúpil bravčové polovičky od spoločnosti NV COMMON MARKET MEAT COMPANY, JOHN IJSENSTRAAT 55, 2321 HOOGSTRATEN, BE0406983195 a LUNENBURG INTERNATIONAL B.V.,ELZENWEG 00015, 3421TT OUDEWATER, NL821061604B01. Hovädzie mäso bolo nakúpené od individuálnych farmárov v Poľsku, platby za bravčové mäso boli uskutočnené len bankovým prevodom, platby za hovädzie mäso boli uskutočnené v hotovosti. Peniaze boli prevzaté šoférom S. I. v pokladni v Kežmarku. Peniaze odovzdala pokladníčka pani K., ktorá vyplnila výdavkový doklad potvrdzujúci hotovostnú platbu. Spolupráca so spoločnosťou ARGUS Plus spol. s r.o. bola uzatvorená s Z. D., ktorý telefonicky objednával tovar, č. telefónu XXXXXXXXXX. Ďalej bolo uvedené, že v mene spoločnosti ARGUS Plus spol. s r.o. jednal Z. D.. Neboli podpísané žiadne kontrakty na predaj tovaru. Tovar bol naložený na autá v skladoch S. I., pričom zo strany spoločnosti ARGUS Plus spol. s r.o. nikto nebol prítomný. Tovar bol vyložený v spoločnostiach HYDINA SK s.r.o. Kežmarok a POZANA MÄSO s.r.o., Budča 422. Tovar bol vážený v prítomnosti šoférov S. I. a zamestnancov prevádzky, kde bol tovar dodaný. V Kežmarku to bol pracovník skladu pán A., v Budči zástupca POZANA MÄSO s.r.o.,
ktorého meno a priezvisko si nepamätá. Majiteľom tovaru počas nakladania a prepravy tovaru bol S. I.. S. I. má vlastnú porážku a skladovacie priestory, povolenie na obchodovanie mäsom vystavené veterinárnou správou v Nowom Targu č. 12116002 zo dňa 23.07.2009. Preprava bola uskutočnená S. I. a objednaná Z. D.. Prepravné náklady boli zahrnuté v cene tovaru, preprava bola uskutočnená v dňoch uvedených na CMR. Šoféri uviedli, že tovar bol odovzdaný zamestnancom spoločnosti HYDINA SK s.r.o. a POZANA MÄSO s.r.o., a že pracovníci týchto spoločností potvrdili prevzatie tovaru. S. I. sa vyjadril, že na faktúry pravdepodobne dal pečiatku spoločnosti ARGUS Plus spol. s r.o. U. I. a podpísal ich. Ďalej z vyjadrenia šoféra vyplýva, že D. D. akceptovala tovar a podpísala jeho prevzatie v Kežmarku, zatiaľ čo pán O. M. a pán P. M. akceptovali tovar a podpísali jeho prevzatie v Budči 422. Inštrukcie týkajúce sa prepravy boli dané zamestnancami S. I., a to S. S. a A. J.. Počas prepravy tovarom nebolo manipulované. S. I. uviedol, že na CMR k faktúre č. XXXX/XXXX zo dňa 01.12.2013 bola omylom uvedená destinácia HYDINA SK s.r.o., zatiaľ čo malo byť uvedené Budča 422, na HDI doklade k faktúre č. XXX/XXXX/UE zo dňa 12.11.2013 bolo mylne uvedené vozidlo D namiesto vozidla D a na HDI doklade k faktúre č. XXXX/XXXX/UE zo dňa 20.12.2013 bolo mylne uvedené vozidlo D namiesto D V prílohe boli zaslané kópie dokumentov, a to faktúry vyhotovené pre spoločnosť ARGUS Plus spol. s r.o., rozhodnutie veterinárneho inšpektorátu č. PIW/430/D/Posrednicy/01/09 zo dňa 23.7.2009 a č. PIW/BZ/D/20a/04 ZO dňa 17.06.2010, číslo veterinárneho schválenia 12116002. Ku každej faktúre bol predložený medzinárodný nákladný list, obchodný identifikačný doklad a doklad o zaplatení.
47. Žiadosťou o medzinárodnú výmenu informácií zo dňa 21.07.2014 správca dane požiadal o preverenie zdaniteľných obchodov medzi spoločnosťou „MAS“ SPOLKA Z OGRANICZONA ODPOWIEDZIALNOSCIA, Rybnicka 42, 43-190 Mikolow, IČ DPH PL6340134429 a spoločnosťou ARGUS Plus spol. s r.o. z odpovedí vyplýva, že spoločnosť MAS Sp. z o.o. v decembri 2013 deklarovala dodanie v rámci triangulárnej transakcie pre spoločnosť ARGUS Plus spol. s r.o. na základe faktúry č. 13/STT/11/002 zo dňa 07.12.2013 bravčové polovice trieda E, ktoré boli nakúpené spoločnosťou MAS Sp. z.o. u spoločnosti Muller Ricken, Up n Riegen 7, 269 04 Borger, DE177032858. Preprava tovaru bola uskutočnená prepravcom W. S.. Miesto dodania tovaru bolo uvedené spoločnosťou ARGUS Plus spol. s r.o. na základe telefonickej objednávky Z. D. z ARGUS Plus spol. s r.o.. Písomné potvrdenie objednávky bolo uskutočnené U. I. z ARGUS Plus spol. s r.o.. Kontakt medzi dodávateľom a kupujúcim bol uzatvorené v sídle spoločnosti Podtatranská hydina a.s. Kežmarok, miesto naloženia tovaru BMR Schlachthof, Garrel, Dieselstr 6, Garrel 49 681, miesto vyloženia tovaru HYDINA SK s.r.o. Kežmarok. Na CMR nie je zapísaný ako nadobúdateľ spoločnosť ARGUS Plus spol. s r.o., ale spoločnosť HYDINA SK s.r.o.. V prílohe boli zaslané fotokópie dokumentov, a to faktúry vyhotovené pre spoločnosť ARGUS Plus spol. s r.o.. Ku každej faktúre bol predložený medzinárodný nákladný list, potvrdenie objednávky, doklad o zaplatení (výpis účtu), dokument k transakciám predaja za mesiac december. Z uvedeného dokumentu vyplýva, že tovar bol prepravený z Schlachthof, Garrel, Dieselstr 6 do Kežmarku. Objednávky boli telefonické Z. a písomne potvrdené U. I.. Kontakt s klientom bol naviazaný v priestoroch spoločnosti Podtatranská hydina a.s. Kežmarok.
48. Výzvou zo dňa 27.03.2015 požiadal správca dane RVaPS Zvolen o poskytnutie všetkých relevantných podkladov v súvislosti s obchodnými aktivitami spoločnosti ARGUS Plus spol. s r.o. za mesiac november 2013 a december 2013. V odpovedi zo dňa 09.04.2015 sa uvádza, že RVaPS Zvolen nedisponuje žiadnou dokumentáciou, neeviduje žiadosti a nevydala potvrdenia o registrácii podľa zákona č. 39/2007 Z.z. v znení neskorších predpisov a zákona č. 152/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov, nevydala povolenia a certifikáty, nemá hlásenia do miesta určenia príjemcu zásielok potravín z iných členských štátov EÚ v obchodnej činnosti spoločnosti ARGUS Plus spol. s r.o. (v zmysle § 7 písm. b/ zákona č. 152/1995 Z.z. o potravinách, príjemca zásielky produktov živočíšneho pôvodu, nespracovanej zeleniny a nespracovaného ovocia v mieste určenia pochádzajúcej z iného členského štátu EÚ je povinný najneskôr 24 hod. vopred nahlásiť príslušnej RVaPS príchod zásielky produktov živočíšneho pôvodu, nespracovanej zeleniny a nespracovaného ovocia, miesto jej určenia, krajinu pôvodu zásielky, druh zásielky a jej množstvo).
49. V mýtnom systéme za december 2013 boli vygenerované mýtne transakcie motorovými vozidlami D., D D D D D D D Z S R R R Pre ostatné preverované vozidlá neboli vygenerované žiadne mýtne transakcie a dané vozidlá nevyužívali vymedzené úseky ciest prostredníctvom tzv. „ticketingu“.
50. Žiadosťou o medzinárodnú výmenu informácií zo dňa 08.04.2015 správca dane požiadal o vypočutie ako svedka maďarského občana O. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. A. J. 4, A. XXXX A., ktorý bol
v období od 25.11.2013 do 30.04.2014 konateľom a spoločníkom spoločnosti ARGUS Plus spol. s r.o.. Maďarská daňová správa zaslala predvolanie na uvedenú adresu, ale predvolanie sa vrátilo s poznámkou „presťahovaný“. O. Z. má registrovanú inú adresu, a to XXX W. S. A. XXXX. Bolo zaslané predvolanie aj na túto adresu, no ani toto predvolanie nebolo úspešné.
51. Výzvou zo dňa 06.07.2015 požiadal správca dane Československú obchodnú banku (ČSOB) a.s. o poskytnutie informácie o účte č. XXXXXXXXXX/XXXX za mesiac november a december 2013. Súčasťou odpovede zo dňa 17.07.2015 boli kópie dokumentov. Z výpisov z tohto účtu za mesiac november a december 2013 vyplýva, že spoločnosti ARGUS Plus spol. s r.o. prichádzali platby iba od spoločnosti HYDINA SK s.r.o. a boli realizované platby pre spoločnosť FHU Export Import STB, MAS Sp. z.o.o., PPHU I. S. I. a ZAKLADY MIESNE „TUR“. Účet bol založený k 18.07.2013 a zrušený k 01.06.2014 U. I., ktorý je jediným disponentom účtu. Spoločnosť ARGUS Plus spol. s r.o. mala v čase od 03.12.2013 do 01.06.2014 v L. a.s. otvorený aj účet č. XXXXXXXXXX/XXXX, preto správca dane výzvou zo dňa 07.08.2015 požiadal L. a.s. o poskytnutie informácií o tomto účte. Z odpovede zo dňa 17.08.2015 vyplýva, že majiteľom tohto účtu je spoločnosť FeMa Trade s.r.o. - účet bol otvorený dňa 28.04.2014 a uzavretý dňa 01.07.2014, disponentom od 27.06.2014 do 11.9.2014 bol U. I. a od 11.09.2014 Y. J. a O. E., majiteľom účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX bola spoločnosť ARGUS Plus spol. s r.o., dátum otvorenia 18.07.2013, dátum uzatvorenia 02.06.2014 a majiteľom účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX bolo spoločnosť ARGUS Plus spol. s r. o., dátum otvorenia 03.12.2013, dátum uzatvorenia 02.06.2014. Prílohou odpovede sú výpisu z uvedených účtov za rok 2014.
52. Správcovi dane boli dané veci postúpené z Finančného riaditeľstva SR informácie a dokumenty zo dňa 13.03.2015 z Ministerstva vnútra SR, Prezídia Policajného zboru SR, Národnej kriminálnej agentúry, a to žiadosť Štátnej veterinárnej a potravinovej správe SR zo dňa 14.10.2014 o poskytnutie podkladov a informácií o obchodných spoločnostiach ARGUS Plus spol. s r.o. a HYDINA SK s.r.o.. Z odpovede RVaPS Poprad č. 2340/2014 zo dňa 04.02.2015 vyplýva, že od roku 2012 neboli uvádzaným subjektom vydané žiadne certifikáty na vykonávanie podnikateľskej činnosti a za príjemcu ARGUS Plus spol. s r.o. do elektronického systému zásielky hydinového mäsa pre príjemcov v mieste určenia Podtatranská hydina a.s., Slavkovská cesta 54, Kežmarok, nahlasovala pani Z., sekretárka A.. Z. D., predsedu predstavenstva a pre príjemcov v mieste určenia HYDINA SK s.r.o., Slavkovská cesta 54, Kežmarok zásielky hovädzieho mäsa a bravčového mäsa nahlasovala I.. D. D., majsterka rozrábky v zastúpení.
53. Daňový subjekt pri výkone daňovej kontroly k faktúram za nákup mäsa a mäsových výrobkov predložil aj medzinárodné nákladné listy (CMR). Porovnaním údajov na faktúrach, medzinárodných nákladných listoch a dokladoch, ktoré správca dane získal v súčinnosti so štátnymi orgánmi a inými subjektmi (dožiadania, výzvy, žiadosti o medzinárodnú výmenu daňových informácií, informácií od Prezídia PZ SR, Národnej kriminálnej agentúry) boli zistené pri zdaniteľných obchodoch deklarovaných faktúrami č. XXXXXXXXXX až č. XXXXXXXXXX až č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX až č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX až č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX až č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX až č. XXXXXXXXXX rozdiely, z ktorých nebolo zrejmé, kedy bol skutočne tovar dodaný, kde má skončiť preprava tovaru, nie je zaznamenaný pohyb na území SR, medzinárodný nákladný list (CMR) nie je očíslovaný, rozdielne množstvo tovaru, neuvedený prepravca ani motorové vozidlo, ktorým bola vykonaná preprava.
54. Z kontrolných zistení, ktoré boli zistené pri výkone daňovej kontroly správca dane poukázal, že dňa 17.10.2013 spoločnosť ARGUS Plus spol. s r.o. zmenila sídlo spoločnosti z Garbiarskej 2, Košice na Drieňovú 34, Bratislava, pričom uvedená spoločnosť ešte v novembri 2013 vyhotovovala faktúry pre spoločnosť HYDINA SK s.r.o. okrem faktúr č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX/X, č. XXXXXXXXXX ako ARGUS Plus spol. s r.o., Garbiarska 2, Košice. Túto adresu uvádzajú na faktúrach aj poľskí dodávatelia, okrem faktúr vyhotovených dodávateľom R. L. č. EX/XX/XXXX/XX, č. EX/XX/XXXX/XX, č. EX/XX/XXXX/ XX. Spoločnosť ARGUS Plus spol. s r.o. je nekontaktná, na adrese, na ktorej má uvedené sídlo sa preukázateľne nezdržiava.
55. Dňa 30.04.2014 došlo k zmene údajov v Obchodnom registri, došlo k výmazu konateľa a prokuristu spoločnosti ARGUS Plus spol. s r.o. bez toho, aby bol zapísaný nový konateľ. Jediným spoločníkom sa stala spoločnosť JIT LLC PIONEER Av. 1712/Ste. 5282, CHEYENNE WY (Wyoming) USA 820
01 Spojené štáty americké. U. I., bývalý prokurista spoločnosti sa vyjadril, že nemá žiadne doklady spoločnosti ARGUS Plus spol. s r.o., pretože boli odovzdané O. Z., konateľovi spoločnosti. O tomto tvrdení však nepredložil žiaden dôkaz. Pri prevode obchodného podielu uvedenú spoločnosť zastupoval O. U. J., nar. XX.XX.XXXX, A., L. Korut 7, A., a to len na základe ním podpísaného čestného prehlásenia, ktoré ho oprávňuje konať v mene tejto spoločnosti. U. I. vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že spoločnosť ARGUS Plus spol. s r.o. je sprostredkovateľom obchodu a vlastníkom tovaru v čase prepravy boli poľskí dodávatelia. Tovar bol prepravený priamo do skladu HYDINA SK s.r.o., kde sa vlastníkom tovaru stala spoločnosť HYDINA SK s.r.o.. A.. G. D., konateľka spoločnosti HYDINA SK s.r.o. alebo jej manžel A.. Z. D., ktorý rokoval v mene spoločnosti HYDINA SK s.r.o. určovali, kde má skončiť preprava tovaru. A.. Z. D. poznal dodávateľov spoločnosti ARGUS Plus spol. s r.o., mal na nich telefonický kontakt a dokonca s nimi rokoval, kde majú tovar vyložiť. Tovar bol prepravený od poľských dodávateľov priamo do skladu spoločnosti HYDINA SK s.r.o., Slavkovská cesta 54, Kežmarok, pričom fakturácia bola medzi poľskými dodávateľmi, spoločnosťou ARGUS Plus spol. s r.o. a spoločnosťou HYDINA SK s.r.o., resp. od poľských dodávateľov do skladu spoločnosti POZANA MÄSO s.r.o., Budča, pričom fakturácia bola medzi poľskými dodávateľmi, spoločnosťou ARGUS Plus spol. s r.o., spoločnosťou HYDINA SK s.r.o., spoločnosťou BEST MEAT s.r.o. a spoločnosťou POZANA MÄSO s.r.o. a za spoločnosť BEST MEAT s.r.o. konal A.. Z. D..
XX. János Z., ktorý bol v období od 25.11.2013 do 30.04.2014 D. a S. spoločnosti ARGUS Plus spol. s r.o. je nekontaktný. Spoločnosť ARGUS Plus spol. s r.o. od 30.04.2014 nemá konateľa a nespĺňa podmienky na vykonávanie ekonomickej činnosti. Od apríla 2014 nepodáva daňové priznania, preto Daňový úrad Bratislava rozhodnutím č. 9101302/5/223250/2015 zo dňa 29.01.2015 jej podľa § 81 ods. 4 písm. b/ bod 1 k 28.02.2015 zrušil registráciu pre daň z pridanej hodnoty. Na dani z príjmov právnickej osoby naposledy podala daňové priznanie za rok 2012 od roku 2013 daňové priznanie nepodáva a za rok 2013 nepodala ani žiadne hlásenia na dane zo závislej činnosti.
57. Spoločnosť ARGUS Plus spol. s r.o. nahlásila RVaPS Poprad za obdobie november a december 2013 46 zásielok bravčového a hovädzieho mäsa v celkovom objeme 563 635,65 kg s miestom určenia HYDINA SK s.r.o., Slavkovská cesta 54, Kežmarok a RVaPS Zvolen za obdobie november a december 2013 nenahlásila žiadne dodávky produktov živočíšneho pôvodu z EÚ s miestom určenia POZANA MÄSO s.r.o.. V decembri 2013 bolo nahlásených 25 zásielok bravčového a hovädzieho mäsa v celkovom objeme 328903 kg s miestom určenia HYDINA SK s.r.o., pričom z faktúr a medzinárodných nákladných listov vyplýva, že bolo uskutočnených 40 zásielok bravčového a hovädzieho mäsa v celkovom objeme 275 143,76 kg s miestom určenia HYDINA SK s.r.o.. Z faktúr a medzinárodných nákladných listov ďalej vyplýva, že s miestom určenia POZANA MÄSO s.r.o. boli uskutočnené 4 zásielky bravčového a hovädzieho mäsa v celkovom objeme 80 787,40 kg. V hláseniach, ktoré podávala elektronicky spoločnosť ARGUS Plus spol. s r.o. je deklarované, že tovar pochádza z Poľska, Nemecka, Belgicka, pričom U. I. vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že pôvod tovaru je uvedený na CMR (medzinárodných nákladných listoch), a to je Poľsko. Za spoločnosť ARGUS Plus spol. s r.o. do elektronického systému zásielky nahlasovali osoby v postavení mimo spoločnosti ARGUS Plus spol. s r.o. (pani Z. - sekretárka A.. Z. D., Z. Z. Podtatranská hydina a.s. a Bc. D. D. - majsterka rozrábky v zastúpení, zamestnankyňa spoločnosti HYDINA SK s.r.o.).
58. Správca dane poukázal aj na rozporné vyjadrenia R. L. a U. I., kde prebiehali rokovania o obchodoch na spochybnenie prepravy tovaru preverením údajov cez mýtny systém, že U. I. nemal informácie o tom, že tovar pochádzal z Belgicka, na rozporné vyjadrenia S. I. o platbách za mäso a na rozporné vyjadrenia o tom, kto preberal tovar na mieste z vykládky, a že spoločnosť ARGUS Plus spol. s r.o. v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie december 2013 neuvádza trojstranný obchod. Vykonané dokazovanie a uvedené dôkazy podľa správcu dane preukazujú, že kontrolovaný daňový subjekt v zdaňovacom období december 2013 deklaruje dodanie tovaru od dodávateľa ARGUS Plus spol. s r.o. k čomu ako dôkaz predložil CMR, ktoré nespĺňajú povinné náležitosti v zmysle Dohovoru č. 11/1975 Zb. o prepravnej zmluve o medzinárodnej cestnej nákladne doprave (CMR), pretože v 14 prípadoch predložené CMR neobsahujú dátum prevzatia tovaru a tým sa stali nedôveryhodnými. Na CMR, na ktorých nie sú uvedené poradové čísla a chýba dátum dodania tovaru, v 5 prípadoch je uvedené miesto vyloženia tovaru na adrese POZANA MÄSO s.r.o., Budča 422 a prevzatie tovaru potvrdené spoločnosťou POZANA MÄSO s.r.o., Pribinova 176, Zvolen. Predložené CMR a faktúry sú vo vzájomnom rozpore, neodrážajú verne skutočnosť a nie sú v súlade ani s hláseniami v systéme evidencie zásielok RVaPS. Systém evidencie zásielok na RVaPS je vedený elektronickou formou na portáli Štátnej veterinárnej
a potravinovej správy. V odôvodnení rozhodnutia správcu dane v tabuľke č. 3 sú uvedené nahlásené zásielky zo strany spoločnosti ARGUS Plus spol. s r.o. s miestom určenia HYDINA SK, s.r.o., Kežmarok, avšak nie sú nahlásené žiadne zásielky z miestom určenia POZANA MÄSO s.r.o., Pribinova 176, Zvolen, resp. Budča 422.
59. Správca dane argumentoval, že k deklarovaným zdaniteľným obchodom v zmysle dodávateľských faktúr vyhotovených v mene spoločnosti ARGUS Plus spol. s r.o. sa vyjadril vo svedeckej výpovedi v zápisnici zo dňa 21.07.2014 prokurista a vtedajší konateľ U. I., pričom uviedol skutočnosti, ktoré sú v rozpore s predloženými dokladmi zo strany kontrolovaného daňového subjektu, z čoho je zrejmé, že nemá zodpovedajúce informácie o deklarovaných zdaniteľných obchodoch ARGUS Plus spol. s r.o. ako konateľ spoločnosti, a že deklarované obchody v mene uvedenej spoločnosti, ktoré boli súčasťou obchodného reťazca boli poznačené podvodom, pretože si nepamätá názvy poľských dodávateľov, s ktorými podľa jeho vyjadrenia uzatváral zmluvy za spoločnosť ARGUS Plus spol. s r.o.. Miesto, kde došlo k nadviazaniu obchodných vzťahov s poľskými dodávateľmi uvádza Košice, že pri obchodných jednaniach so spoločnosťou HYDINA SK s.r.o. okrem konateľky A.. G. D. vystupoval A.. Z. D., ktorý však za spoločnosť v tom čase nekonal, ani ju nezastupoval. Ďalej U. I. uviedol, že spoločnosť HYDINA SK s.r.o. sa stala vlastníkom tovaru dodávaného poľskými dodávateľmi po príchode do spoločnosti Podtatranská hydina a.s., že preprava tovaru vždy skončila v spoločnosti Podtatranská hydina a.s. v Kežmarku a za tovar platila spoločnosť len bankovými prevodmi, pritom podľa odpovedi na žiadosť o medzinárodnú výmenu daňových informácií bolo platené aj v hotovosti, nemá žiadnu vedomosť, že za spoločnosť ARGUS Plus spol. s r.o. bol objednávaný a dodaný tovar priamo do spoločnosti POZANA MÄSO s.r.o., Zvolen, nemá vedomosť, ani v daňovom priznaní nie sú uvedené údaje o trojstrannom obchode, k pôvodu mäsa z Belgicka nevedel nič uviesť, žiadne zo svojich tvrdení uvádzaných v svedeckej výpovedi nie je schopný preukázať, pretože doklady odovzdal konateľovi spoločnosti. Správca dane dôvodí, že spoločnosť ARGUS Plus spol. s r.o. deklaruje uskutočnenie zdaniteľných obchodov vyhotovenými dodávateľskými faktúrami s daňou z pridanej hodnoty pre odberateľa HYDINA SK s.r.o. a tiež pre ďalšie spoločnosti vzájomne, personálne a ekonomicky prepojené, a to spoločnosť spomínaná vo svedeckej výpovedi U. I. Podtatranská hydina a.s.. Spoločnosť ARGUS Plus spol. s r.o. deklaruje v podaných daňových priznaniach dodanie tovaru v tuzemsku a nadobudnutie tovaru z iného členského štátu a odpočítanie dane, no údaje uvedené v daňových priznaniach, ako i vyjadrenia U. I. v svedeckej výpovedi však nie je schopná preukázať, pretože účtovné doklady boli odovzdané konateľovi O. Z.. Zmenou konateľov, ukončením činnosti prokuristu a ukončením funkcie konateľa O. Z., spoločnosť je momentálne bez konateľa, čo je účelovo vytvorený stav dôkaznej núdze. Zodpovednosť za podvod v reťazi sa účelovo presúva na ARGUS Plus spol. s r.o.. Konateľ O. Z. je osoba s trvalým pobytom v A. a podľa odpovede na žiadosť o medzinárodnú výmenu daňových informácií neprevzal zásielky, na vypočutie sa nedostavil, nepodarilo sa preukázať, za akých okolností sa stal konateľom uvedenej spoločnosti, a či o tejto skutočnosti má vôbec vedomosť. Spoločnosť ARGUS Plus spol. s r.o. nevykonávala skutočnú ekonomickú činnosť, nebola skutočným podnikateľským subjektom v zmysle Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne, podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku, v jej mene boli predložené daňové priznania za účelom deklarácie zdaniteľných obchodov, avšak zároveň sa spoločnosť správala tak, aby údaje o zdaniteľných obchodoch v nich uvedené nemohli byť nikdy preukázané. Spoločnosť nepodala daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby za rok 2013 vôbec, posledné daňové priznanie na tejto dani bolo podané za rok 2012 napriek tomu, že daňové priznania na dani z pridanej hodnoty boli podávané do apríla 2014 a boli v nich deklarované uskutočnené zdaniteľné obchody. O porušovaní zákona o DPH daňovým subjektom ARGUS Plus spol. s r.o. svedčí aj fakt, že z dôvodov uvedených v § 84 ods. 4 písm. b/ bod 2 zákona o dani z pridanej hodnoty bola uvedenému daňovému subjektu ku dňu 28.02.2015 ukončená registrácia platiteľa dane z pridanej hodnoty. Správca dane poukázal, že obchodný podiel spoločnosti ARGUS Plus spol. s r.o. bol dňa 30.04.2014 prevedený na jediného spoločníka JIT LLC PIONEER AV 1712/Ste.5282 CHEYENNE WY (Wyoming) USA na základe čestného prehlásenia a pri prevode obchodného podielu uvedenú spoločnosť zastupoval O. U. J., a to len na základe ním podpísaného čestného prehlásenia, ktoré ho oprávňuje konať v mene tejto spoločnosti, pričom v čase prevádzania spoločenského podielu mala spoločnosť zapísaná konateľa O. Z.. Napriek tomu, že spoločenský podiel bol prevedený na základe čestného prehlásenia, svedok U. I. tvrdil správcovi dane, že všetky doklady odovzdal bývalému konateľovi O. Z., čo však nepreukázal žiadnymi dôkazmi. O. Z. nebol zo strany maďarskej daňovej správy nájdený a nebola zabezpečená jeho výpoveď.
60. Zo zabezpečených dôkazov podľa správcu dane vyplýva, že za spoločnosť ARGUS Plus spol. s r.o. obchody dojednávali osoby majúce vzťah k spoločnostiam, ktoré v skutočnosti boli odberateľmi uvedeného tovaru (HYDINA SK s.r.o.), ktoré sú personálne aj ekonomicky prepojené. V danom prípade spoločnosť HYDINA SK s.r.o. v skutočnosti využila dodávateľské faktúry na účely uplatnenia odpočítania dane na vstupe, na ktoré by v prípade, že by vystupovala ako nadobúdateľ tovaru z iného členského štátu nemala zákonný nárok. Keďže pri výkone daňovej kontroly bolo dokázané, že spoločnosť ARGUS Plus spol. s r.o., ktorá bola uvedená na faktúrach ako dodávateľ tovaru, nebola vlastníkom tovaru, nevznikla jej v zmysle § 19 zákona o DPH daňová povinnosť z dodania tovaru a zároveň spoločnosť HYDINA SK s.r.o. nemá podľa § 49 zákona o DPH právo na odpočítanie dane z nákupu tovaru. Keďže kontrolovaný daňový subjekt HYDINA SK s.r.o. nesplnil podmienky na uplatnenie práva na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 1 zákona o DPH, správca dane mu neuznal odpočítanie dane na základe faktúr vyhotovených spoločnosťou ARGUS Plus spol. s r.o. v sume 174699,33 eur. S výsledkami daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie december 2013 bol daňový subjekt (žalobca) oboznámený pri ústnom pojednávaní dňa 21.08.2015 (zápisnica č. 20705192/2015) a písomným oboznámením č. 20942753/2015 zo dňa 06.10.2015. Žalobca nepodal k uvedeným zisteniam žiadne vyjadrenie. Z daňovej kontroly bol vyhotovený protokol č. 21243180/2015 zo dňa 16.11.2015 a na základe výzvy č. 21266738/2015 zo dňa 19.11.2015 bol žalobca vyzvaný na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole. Žalobca sa v zákonom stanovenej lehote vyjadril podaním zo dňa 02.02.2016. Dňa 09.03.2016 sa uskutočnilo ústne pojednávanie, ktorého hlavným predmetom bolo pojednávanie o priebehu a o výsledkoch dokazovania na základe pripomienok a dôkazov predložených žalobcom k protokolu zo dňa 16.11.2015. Správca dane sa v rámci ústneho pojednávania zaoberal všetkými pripomienkami a návrhmi daňového subjektu, ktoré sú uvedené v jeho vyjadrení zo dňa 02.02.2016. Daňový subjekt (žalobca) v rámci ústneho pojednávania požiadal o 15 dňovú lehotu na vyjadrenie k zisteniam uvedeným v zápisnici. Vyjadrenie bolo správcovi dane doručené dňa 24.03.2016. Dňa 20.05.2016 sa uskutočnilo ústne pojednávanie, ktorého hlavným predmetom bolo pojednávanie o priebehu a o výsledkoch dokazovania na základe vyjadrenia sa k zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 09.03.2016 v súvislosti s vyrubovacím konaním za zdaňovacie obdobie december 2013. Žalobca vo svojich vyjadreniach nepredložil také relevantné dôkazy, na základe ktorých by správca dane usúdil, že je potrebné vykonať ďalšie dokazovanie o vyrubovacom konaní, preto zápisnica zo dňa 09.03.2016 č. 103191626/2016 je považovaná za poslednú zápisnicu spísanú vo vyrubovacom konaní. Následne správca dane rozhodnutím zo dňa 30.05.2016 určil daňovému subjektu HYDINA SK s.r.o. za zdaňovacie obdobie december 2013 rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 1740699,33 eur.
61. Žalobcom vznesené žalobné námietky správny súd považuje za nedôvodné.
62. Daňové orgány pri rozhodovaní v danej veci vychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu a vyslovili právny názor, že nárok na odpočet dane bol žalobcom uplatnený v rozpore so zákonnými podmienkami upravenými v § 49 a § 51 zákona o DPH. Daňová kontrola bola správcom dane vykonávaná v nevyhnutnom rozsahu potrebnom na dosiahnutie účelu. Na preukázanie skutočne realizovaných transakcií bolo potrebné preverovanie dodávateľov z dôvodu, či došlo k dodaniu tovaru subjektom na faktúre uvedeným. Z obsahu administratívneho spisu jednoznačne vyplýva, že správca dane pri použití zásady voľného hodnotenia dôkazov s prihliadnutím na jeho povinnosť dbať, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, vykonal rozsiahle šetrenie a dokazovanie, z ktorého vyplýva, že daňovým dokladom, ktoré predložil žalobca chýba reálny základ, čo oprávnene vzbudzuje pochybnosti o uskutočnení deklarovaných zdaniteľných plnení, na základe ktorých si žalobca uplatnil právo na nadmerný odpočet, ako i vierohodnosti účtovnej evidencie vedenej žalobcom.
63. Podmienky upravené v § 49 ods. 1 a § 49 ods. 2 písm. a/, § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH majú hmotnoprávnu povahu a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie je možné odpustiť, keďže to zákon neustanovuje.
64. Pri výkone daňovej kontroly správcom dane bolo dokázané, že spoločnosť ARGUS Plus spol. s r.o., ktorá bola uvedené na faktúrach ako dodávateľ tovaru nebola vlastníkom tovaru, nevznikla jej v zmysle § 19 zákona o DPH daňová povinnosť dodania tovaru a zároveň žalobca nemá podľa § 49 zákona o DPH právo na odpočítanie dane z nákupu tovaru. Kontrolou uvedených dokladov v spojitosti so všetkými vykonanými dôkazmi bolo zamestnancami správcu dane poverenými výkonom daňovej kontroly zistené, že žalobca nepredložil ku kontrole žiadny hodnoverný dôkaz o tom, že mu
v zdaňovacom období december 2013 bol dodaný tovar od spoločnosti ARGUS Plus spol. s r.o. v zmysle predložených faktúr. Skutočnosť, že faktúry mali požadované náležitosti ešte neznamená, že údaje v nich uvedené odrážali aj materiálne, reálne naplnenie písomnej informácie. Žalobca predkladal správcovi dane listinné doklady, dodávateľské faktúry, ktorými dôvodil, že k dodaniu tovaru zo strany deklarovaného dodávateľa ARGUS Plus spol. s r.o. došlo, ale šetrením správcu dane sa deklarovaná skutočnosť nepotvrdila. Spoločnosť ARGUS Plus spol. s r.o. v kontrolovanom zdaňovacom období december 2013 preukázateľne nevykonávala skutočnú hospodársku činnosť, reálne nenadobúdala právo nakladať s tovarom ako vlastník a následne nemohla tovar ani dodávať ďalším zdaniteľným osobám. Pre účely § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH je nevyhnutné kumulované splnenie všetkých zákonom definovaných podmienok v ich vzájomnej súvislosti, t.j. vrátane preukázania vecného súvisu medzi prijatým zdaniteľným plnením a daňovým dokladom, ktorým platiteľ deklaruje prijatie zdaniteľného plnenia.
65. V daňovom konaní je povinnosťou daňového subjektu preukázať všetky tvrdené skutočnosti, pričom správca dane, resp. žalovaný tieto dôkazy len vykonáva. Podľa právneho názoru Najvyššieho súdu SR vysloveného v rozsudku zo dňa 30.01.2013 sp.zn. 8Sžf/9/2012 vykonanie dokazovania je primerane rozložené medzi daňovníka a správcu dane. V prípade, že správca dane vykonaným dokazovaním preukáže daňovníkovi, že tovar skutočne nemohol dodať na faktúrach uvedený dodávateľ daňovníka, je povinnosťou daňovníka preukázať, že jeho závery sú nesprávne, alebo označiť skutočného dodávateľa na základe nových dôkazov. Ak daňovník skutočného dodávateľa neoznačí alebo správcovi dane nenavrhne alebo nepredloží nové dôkazy, alebo neoznámi inú osobu, ktorá by mohla byť skutočným dodávateľom tovaru alebo služby, tak potom musí niesť dôsledok tohto svojho konania, že riadne nepreukázal správcovi dane dodanie tovaru alebo služby. V tejto súvislosti správny súd dáva do pozornosti uznesenie Ústavného súdu SR II. ÚS 784/2015 zo dňa 02.12.2015, v ktorom vyslovil právny názor, že prelievanie dôkazného bremena v daňovom konaní nie je samo o sebe porušením základného práva daňového subjektu na inú právnu ochranu.
66. Žalobca zároveň spochybňuje zákonnosť vykonaného dokazovania využitím inštitútov miestneho zisťovania prostredníctvom dožiadaných príslušných správcov dane aj v rámci medzinárodnej výmeny. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje, že inštitút miestneho zisťovania prostredníctvom príslušných dožiadaní správcov dane a medzinárodnou výmenou informácií sú zákonnými prostriedkami získania informácií správcom dane na preverovanie skutočností potrebných na správne určenie alebo preverenie základu dane, prípadne nárokov uplatnených daňovými subjektmi. Zápisnica z miestneho zisťovania a získané informácie sú daňovému subjektu v priebehu výkonu daňovej kontroly prístupné, k nim má právo sa vyjadrovať, navrhovať dôkazy, rovnako má právo vyjadriť sa v zákonom stanovenej lehote k protokolu o výsledku daňovej kontroly, podávať námietky proti postupu správcu dane v priebehu výkonu daňovej kontroly.
67. Taktiež nie je dôvodná žalobná námietka žalobcu, že žalovaný sa nedostatočne vysporiadal s jeho námietkami uvedenými proti rozhodnutiu správcu dane, pretože uviedol všetky skutočnosti, ktoré boli rozhodujúce pre vydanie jeho rozhodnutia. Správny súd poukazuje na konštantnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. rozsudok zo dňa 21.01.2009 vo veci M. X. proti Španielsku, rozsudok zo dňa 19.04.1994 vo veci K. de G. proti Holandsku) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. vo veciach vedených pod sp. zn. III. ÚS 209/04, III. ÚS 95/06, III. ÚS 260/06), podľa ktorých nie je potrebné, aby bola daná podrobná odpoveď na každú vznesenú námietku, ale je vždy potrebné podľa povahy veci reagovať v odôvodnení rozhodnutia na zásadnú a relevantnú námietku. Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí zároveň odôvodnil, akými úvahami bol vedený pri hodnotení vykonaných dôkazov a pri aplikácii právnej úpravy.
68. Z judikatúry Najvyššieho súdu SR jednoznačne vyplýva, že pri posudzovaní nároku na odpočet DPH musí mať skutočný stav prednosť pred stavom formálne právnym, pričom táto zásada umožňuje, ale súčasne aj prikazuje správcovi dane neprihliadať k simulovaným právnym úkonom, keď tieto sa reálne neuskutočnili, nenaplnili a zastierajú úkony, ktoré sa uskutočnili. Nevyhnutným pre nárok na odpočet DPH je preukázanie, že formálna deklarácia predložených dokladov má aj povahu faktúr, teda, že tovar alebo služby, ktoré sú deklarované na faktúre boli skutočne dodané platiteľom uvedeným na faktúre. Nárok na odpočet DPH nevzniká len jeho uplatnením, ale až po splnení podmienok, ktorých splnenie je platiteľ povinný preukazovať, a za správnosť ktorých zodpovedá.
69. Správca dane zároveň poukázal na základnú zásadu obchodného práva, a to poctivého obchodného styku a na skutočnosť, že základným predpokladom pre riadne fungovanie podnikateľského subjektu je to, že podnikateľ musí mať vedomosť o subjektoch, s ktorými spolupracuje pri výkone svojej podnikateľskej činnosti. V tejto súvislosti správny súd dáva do pozornosti právny názor Najvyššieho súdu SR vyslovený v rozsudku sp.zn. 5Sžf/50/2014 zo dňa 27.januára 2015, podľa ktorého... „ sa nejedná o prenos zodpovednosti za prípadné porušenie daňovej povinnosti iného subjektu (napr. nepodanie daňového priznania, nezdržiavanie sa v sídle podnikania), jedná sa o zodpovednosť chrániť v obchodnom styku svoje záujmy v súvislosti s podnikateľským rizikom. Toto oprávňuje v obchodnom styku vyžadovať doklady preukazujúce povinnosti, ktoré má daňový subjekt kooperujúci v reťazci voči správcovi dane“.
70. Námietka žalobcu, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov je neopodstatnená. Správny súd poukazuje, že vyrubovacie konanie je súčasťou daňového konania. Z ustanovenia § 63 ods. 2 Daňového poriadku vyplýva, že rozhodnutie musí vychádzať zo stavu zisteného v daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. V súlade so zákonom postupoval žalovaný, ak napadnutým rozhodnutím rozhodnutie správcu dane ako správne potvrdil. Rozhodnutia oboch správnych orgánov sú dostatočne a presvedčivo odôvodnené tak, ako to upravuje Daňový poriadok v § 63 ods. 1 až 11, § 74 ods. 1 až 9. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane, dostatočne a v potrebnom rozsahu zistil skutkový stav, tento správne právne posúdil, rozhodnutie náležite a zrozumiteľne odôvodnil. Nepochybil preto ani žalovaný, ak po vysporiadaní sa s odvolacími námietkami žalobcu odvolanie zamietol a rozhodnutie správcu dane potvrdil.
71. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní konanom dňa 18.01.2008 vzniesol nové žalobné námietky. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na § 62 ods. 1 SSP, podľa ktorého žalobca môže meniť rozsah a dôvody žaloby len do uplynutia lehoty určenej zákonom na podanie žaloby na správny súd. Všeobecná lehota na podanie žaloby je 2 mesiace od oznámenia rozhodnutia alebo opatrenia, proti ktorému smeruje (§ 181 SSP). Správny súd je rozsahom aj dôvodmi podanej žaloby viazaný a nemôže ich z úradnej povinnosti modifikovať, ide o dispozičné právo žalobcu. Napriek vyššie uvedeným skutočnostiam správny súd považuje za potrebné poukázať, že námietka žalobcu o nedodržaní zákonnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly, ktorú vzniesol právny zástupca žalobcu na pojednávaní je nedôvodná. Najvyšší súd SR v rozsudku sp.zn. 3Sžf/46/2015 zo dňa 27.júla 2016 zverejnenom v Zbierke stanovísk NS a súdov SR č.60 konštatoval, že ak správca dane preruší výkon daňovej kontroly za účelom realizácie medzinárodnej výmeny informácií, nemožno mať za to, že by správca dane pokračoval vo výkone predmetnej daňovej kontroly, a preto lehota na jej vykonanie z tohto dôvodu neplynie, a teda uplynúť nemôže. Prerušením daňovej kontroly za týmto účelom správca dane nevstupuje do súkromnej autonómie daňového subjektu, neuplatňuje voči nemu svoje práva, ani nepožaduje od neho plnenie povinností vyplývajúcich mu zo zákona pre účel výkonu daňovej kontroly. Ide o spontánnu výmenu informácií uskutočnenú podľa článku 19 Nariadenia Rady (ES) č. 1798/2003 zo dňa 07.10.2003 o administratívnej spolupráci v oblasti dane z pridanej hodnoty (č. 904/2010 zo dňa 07.10.2010 prepracované znenie). Správny súd z obsahu administratívneho spisu má za preukázané, že daňová kontrola začala 21.03.2014, prvýkrát bola prerušená od 26.08.2014 do 11.03.2015 a druhýkrát bola prerušená 20.04.2015 do 01.07.2015. Protokol z daňovej kontroly bol vypracovaný 16.11.2015 a dňa 07.12.2015 bola daňová kontrola ukončená prevzatím protokolu žalobcom s výzvou na vyjadrenie sa ak nemu. Z týchto skutočností má správny súd za preukázané, že kontrola trvala 293 dní, čo je v súlade s ustanovením § 46 ods. 10 Daňového poriadku. Z ustanovenia § 61 ods. 5 Daňového poriadku vyplýva, že ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú, to znamená, že do zákonom stanovenej lehoty na vykonanie daňovej kontroly (najviac jeden rok odo dňa jej začatia v zmysle § 46 ods. 1 Daňového poriadku) sa nepočíta obdobie, počas ktorého bola daňová kontrola prerušená.
72. Správny súd zároveň dáva do pozornosti § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktorý podnikanie definuje tak, že sa ním rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku. Podľa správneho súdu je nelogické, aby žalobca kupoval tovar tzv. sprostredkovane cez spoločnosť ARGUS Plus spol. s r.o. ak má sám kontakty na dodávateľov mäsa v Poľskej republike a zaplatil vyššiu cenu za tovar vrátene dokladov na dopravu.
73. Z judikatúry Súdneho dvora EÚ vyplýva, že každý daňový prípad je treba posudzovať individuálne bez paušalizovania. Napríklad v rozsudku v spojených veciach sp.zn. C-80/11 a C-142/11 zo dňa 21.06.2012 Súdny dvor EÚ uviedol, že je potrebné pripomenúť, že boj proti podvodu, daňovým únikom a prípadným zneužitím je cieľ priznaný a podporovaný Smernicou 2006/112 (rozsudok Halifax zo dňa 07.12.2010, C-285/09, bod 36, zo dňa 27.10.2017 Tanoarch C-504/10 bod 50). Súdny dvor rozhodol, že osoby podliehajúce súdnej právomoci sa nemôžu podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom dovolávať noriem práva únie. Preto prináleží vnútroštátnym orgánom a súdom zamietnuť priznanie práva na odpočet, ak sa z ohľadom na objektívne okolnosti preukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne. Súdny dvor v judikatúre pripúšťa, že nie je v rozpore s právom únie požadovať, aby daňový subjekt prijal všetky opatrenia, ktoré možno od neho rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutočňuje nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode.
74. Z uvedených dôvodov súd žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol.
75. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 167 ods. 1 v spojení s § 168 SSP, podľa ktorých správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.
76. Žalobca nebol v konaní úspešný a nebol naplnený ani dôvod uvedený v § 168 SSP.
77. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 1 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, a to v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 444 ods. 1 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podaných podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie II. stupňa; ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ SSP; ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1,2 SSP).