Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_32Ek-1928-2019.pdf
PDF · 88.55 KB
No categories available
32Ek/1928/2019
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného: Inšpektorát práce Košice, IČO 00 166 383, so sídlom Masarykova 10, 040 01 Košice, proti povinnému: I. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. XXX/X, XXX XX S. o vymoženie 5000,- EUR, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Boris Gerbery, so sídlom exekútorského úradu Starosaska 3, 052 01 Spišská Nová Ves, pod sp. zn. 48EX 586/19, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, o sťažnosti povinného voči uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 32Ek/1928/2019 zo dňa 17.04.2020, takto
rozhodol:
Súd sťažnosť povinného z a m i e t a .
odôvodnenie:
1/ Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 06.11.2019 domáhal od povinného vymoženia 5000,- EUR na základe exekučného titulu - rozhodnutie č. 281/14/O-1 zo dňa 09.05.2017, ktoré vydal Inšpektorát práce Košice v spojení s rozhodnutím č. OPS/BEZ/2015/2042 O-468/2017 zo dňa 04.09.2017, ktoré vydal Národný inšpektorát práce. Okresný súd Banská Bystrica dňa 28.11.209 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Borisa Gerberyho, so sídlom exekútorského úradu Starosaska 3, 052 01 Spišská Nová Ves, ktorý ju vedie pod spisovou značkou 48EX 586/19.
2/ Vyšší súdny úradník vydal dňa 17.04.2020 rozhodnutie, ktorým návrh povinného na zastavenie exekúcie v celom rozsahu zamietol. V odôvodnení uviedol, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie tvrdil, že s oprávneným je naďalej v súdnom spore, nakoľko v mesiaci február 2019 povinný podal kasačnú sťažnosť voči nespravodlivému rozsudku Krajského súdu v Košiciach, ktorý bez náležitej znalosti veci zamietol žalobu o zákonné preskúmanie správneho rozhodnutia vydaného oprávneným sp. zn. OPS/BEZ/2015/2042 O-468/2017, zo dňa 04.09.2017. Kasačnú sťažnosť prejednáva Najvyšší súd Slovenskej republiky a doposiaľ o nej nebolo rozhodnuté, teda z uvedeného je evidentné, že je nanajvýš sporná vykonateľnosť správneho rozhodnutia č. j. OPS/BEZ/2015/2042 O-468/2017, zo dňa 04.09.2017 a teda za daného stavu exekúcii chýba regulérny právny základ - exekučný titul. Exekúcia sa v danom prípade javí ako evidentne predčasná. Konanie Najvyššieho súdu SR o jeho kasačnej sťažnosti považoval za skutočnosť brániacu vymáhateľnosti exekučného titulu podľa § 61k ods. 1 písm. d/ Exekučného poriadku. Uvádzanou skutočnosťou sa nikto doposiaľ z hľadiska práva náležite nezaoberal a nevysporiadal, čo považuje za zásadné pochybenie konajúceho exekútora. Nie zanedbateľnými skutočnosťami celého prípadu je aj fakt, že súčasná životná, sociálna, zdravotná a osobná situácia povinného je nanajvýš nepriaznivá a veľmi zložitá. Povinný je osamotene žijúcou osobou, onkologickým pacientom, ktorý sa dlhodobo lieči na závažné onkologické ochorenie. S liečbou sú logicky spojené aj značné výlohy na lieky, lekárske ošetrenia a vyšetrenia, náklady na dietnu stravu a pod. Jediným príjmom povinného je dôchodok v sume 344,- Eur mesačne. Z tohto dôchodku si hradí všetky životné náklady a potreby ako sú strava, ubytovanie, náklady na lieky, lekárske ošetrenia a pod. Prognóza ochorenia je nepriaznivá a povinný býva v podnájme. S poukazom na vyššie uvedený skutkový stav žiada súd, aby zvážil zlé zdravotné a sociálne pomery povinného, odstránil tvrdosť zákona
a exekúciu v celom rozsahu zastavil. Oprávnený sa k návrhu na zastavenie exekúcie vyjadril tak, že s návrhom na zastavenie exekúcie nesúhlasí.
3/ Za aplikácie ustanovení § 45 ods. 2 písm. f/, § 61k ods. 1, ods. 2, ods. 5 a § 61l ods. 3, ods. 4 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) a § 446 ods. 1, 2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) posúdil vyšší súdny úradník návrh povinného na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom (podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku) ako nedôvodný. Povinný ako hlavný dôvod zastavenia exekúcie uviedol, že voči rozsudku Krajského súdu v Košiciach, ktorým zamietol žalobu o zákonné preskúmanie správneho rozhodnutia vydaného oprávneným pod sp. zn. OPS/BEZ/2015/2042 O-468/2017, zo dňa 04.09.2017, podal kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť však vo všeobecnosti nemá zo zákona suspenzívne účinky, to znamená, že jej podanie nemá žiaden vplyv na právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodnutia krajského súdu, okrem prípadov uvedených v § 446 ods. 2 SSP. Vyšší súdny úradník poukázal, že povinný spolu s jeho návrhom na zastavenie exekúcie súdu nepredložil ani vyššie uvedené rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach, ani kasačnú sťažnosť. Dôkazné bremeno, spočívajúce vo všeobecnej povinnosti každého účastníka konania preukázať bez akýchkoľvek pochybností pravdivosť svojich tvrdení zaťažuje v exekučnom konaní účastníka konania v procesnom postavení povinného. V danom prípade preto nemal vyšší súdny úradník za preukázanú existenciu takých skutočností, ktoré by mali vplyv na vykonateľnosť exekučného titulu.
4/ Ďalej uviedol, že exekučný súd nemožno za žiadnych okolností považovať za odvolací súd alebo dovolací súd, teda súd, ktorý bude preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia v pôvodnom konaní. Exekučný súd je v systéme súdnej moci zaradený v jej poslednej fáze, ktorá zabezpečuje vymožiteľnosť práva. V exekučnom konaní sa právo nenachádza, iba sa vykonáva. Návrh na zastavenie exekúcie nemá slúžiť ako ďalší opravný prostriedok proti rozhodnutiu, ktoré je v predmetnej exekúcii exekučným titulom. Exekučný súd je právoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu viazaný a nie je v jeho kompetencii rozhodnutie všeobecného súdu vecne posudzovať. V tejto súvislosti súd poukazuje napr. na uznesenie Ústavného súdu SR pod sp. zn. II. ÚS 663/2016 zo 07. 09. 2016. Exekučné konanie je vedené na vymoženie plnenia z právoplatného a vykonateľného exekučného titulu - rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktoré nebolo právoplatné zrušené resp. ani nebolo napadnuté návrhom na obnovu konania. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR pod č. R 9/1996, výkon rozhodnutia možno podľa § 268 ods. 1 písm. b) (§ 57 ods. 1 písm. b) EP) zastaviť, len ak rozhodnutie, o výkon ktorého ide, bolo po nariadení výkonu zrušené. Povinný sa vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie neopiera o tvrdenia, ktoré by zakladali jeden zo zákonných dôvodov zastavenia exekúcie. Pod zákonný dôvod uvedený v ustanovení § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku („sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu“) zastavenia exekúcie možno zaradiť také skutočnosti ako napr. exekučný titul sa po začatí exekúcie stal neúčinným, exekučný titul po začatí exekúcie stratil vykonateľnosť alebo exekúcia postihuje vec, ktorá je z exekúcie vylúčená. Podľa platného právneho poriadku je možné exekúciu vykonať na podklade exekučného titulu, t. j. vykonateľného rozhodnutia orgánu verejnej správy. Predmetný exekučný titul bol exekučnému súdu doručený spolu s návrhom na vykonanie exekúcie a riadne opatrenou doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti. Opatrenie rozhodnutia doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti potvrdzuje fakt, že rozhodnutie bolo účastníkom konania doručené predpísaným zákonným spôsobom a nedošlo k jeho zrušeniu ako celku. Zároveň dodal, že povinný sa okrem vyššie uvedeného neopieral o iné tvrdenia, ktoré by zakladali jeden z dôvodov zastavenia exekúcie. Exekučný súd nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, resp. preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia (vrátane postupu orgánu) vydaného v základnom konaní (tzv. materiálna vykonateľnosť). Obsahom tohto rozhodnutia je viazaný a musí z neho vychádzať, pričom prípadné vady základného konania (aj vtedy ak by existovali) sa do exekučného konania neprenášajú. To teda znamená, že vytýkané nedostatky v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu (NS ČR 20 Cdo 1940/2008). Nerešpektovanie exekučného titulu by totiž znamenalo „neprípustnú nápravu“ vykonávaného rozhodnutia. Ku dňu začatia exekúcie si povinný povinnosť uvedenú vo výroku exekučného titulu nesplnil. Z uvedeného vyplýva, že exekúcia a aj exekučné konanie sa začali dôvodne. Vychádzajúc zo skutočnosti, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, vyšší súdny úradník návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.
4/ Voči rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote sťažnosť povinný, ktorou žiadal napadnuté rozhodnutie zmeniť tak, že exekúciu zastaví. Rozhodnutie súdu o zamietnutí exekúcie hodnotil ako predčasné a nevychádzajúce z náležite zisteného stavu celej veci. Opätovne tvrdil, že exekučný titul, ktorý má tvoriť právny základ exekučného konania je sporný z dôvodu včas podanej kasačnej sťažnosti, o ktorej v súčasnosti prebieha konanie na Najvyššom súde Slovenskej republiky. Výsledok kasačného konania doposiaľ nie je známy. Ako významný faktor celej causy sa javí skutočnosť, že rozhodnutie súdu prvého stupňa sa javí ako nepreskúmateľné a zmätočné a to z dôvodu, že v správnom konaní vypovedal svedok Gaži, ktorý výslovne uviedol, že v inkriminovanom čase u povinného nepracoval, teda v žiadnom prípade sa nemohlo jednať o tzv. " čiernu prácu ", ktorá sa mu kladie za vinu. V tejto súvislosti mu nie je známe akými úvahami sa Krajský súd v Košiciach riadil, ak vyššie uvádzaný priamy dôkaz nezohľadnil a vôbec nezobral do úvahy. Podľa jeho názoru pre spravodlivé vyriešenie veci by bolo nanajvýš vhodné, aby exekučný súd vyčkal, ako dopadne konanie o kasačnej sťažnosti a až len potom rozhodoval o povolení, alebo zamietnutí spornej exekúcie vedenej voči jeho osobe. Opačný výklad znamená porušovanie jeho ústavného práva na súdnu ochranu. V prípade, že sa toto podanie minie účinkov zváži postup cestou Ústavného súdu SR. Nie zanedbateľnou skutočnosťou celej veci je aj etický aspekt, a to že je ťažko chorý onkologický pacient vynakladajúci značné prostriedky na lieky, lekárske ošetrenia a vyšetrenia, pobyty v nemocniciach a pod. Je pod stálou lekárskou kontrolou. Majetok nemá, exekútor mu zablokoval bankové konto, takže bol nútený si prostriedky na živobytie požičiavať od blízkej rodiny. V súčasnosti je zadlžený a žije v podnájme. Žiadal súd, aby aj tieto sociálne aspekty mal na zreteli pri posudzovaní a rozhodovaní veci. Podotkol, že jeho jediným príjmom je invalidný dôchodok.
5/ Oprávnený nesúhlasil so zastavením exekúcie voči povinnému.
6/ Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
7/ Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia CSP, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
8/ Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
9/ S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 249 CSP a zistil, že sťažnosť povinného nie je dôvodná. Vyšší súdny úradník správne zistil skutkový stav veci a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie dostatočne a presvedčivo odôvodnil. Zároveň sudca poukazuje na znenie ustanovenia § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí. Podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Skutočnosť, že súd nerozhodol podľa predstáv a očakávaní sťažovateľa, nemožno považovať za porušenie či nerešpektovanie jeho práv. Aj vzhľadom na skutočnosti uvádzané povinným v sťažnosti sudca nad rámec odôvodnenia rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka dopĺňa nasledovné.
10/ Ako vyplýva z obsahu spisu exekučným titulom je v danom prípade rozhodnutie Inšpektorátu práce Košice č. 281/14/O-1 zo dňa 09.05.2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť vykonateľnosť v spojení s rozhodnutím Národného inšpektorátu práce č. OPS/BEZ/2015/2042 zo dňa 04.09.2017. Povinný ako hlavný dôvod, pre ktorý by mala exekúcia byť zastavená uvádzal konanie na Najvyššom súde SR o kasačnej sťažnosti, ktorú podal voči rozhodnutiu Krajského súdu v Košiciach. Podľa § 438 ods. 1 SSP môže kasačná sťažnosť smerovať len voči právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu. Exekučným titulom v tomto prípade však nie je rozhodnutie súdu, ale vykonateľné rozhodnutia orgánov
verejnej správy podľa § 45 ods. 2 písm. f/ Exekučného poriadku. Povinný súdu spolu s návrhom na zastavenie exekúcie predložil lekárske správy, Rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice o vyhovení žiadosti povinného o vyhotovenie preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom, preukaz ZŤP a rozhodnutie Sociálnej poisťovne o zvýšení invalidného dôchodku. Kasačnú sťažnosť, ani žiadne bližšie informácie (spisovú značku ani označenie rozsudku Krajského súdu v Košiciach, voči ktorému mala smerovať) exekučnému súdu nepredložil, a to ani v podanej sťažnosti (hoci to už uviedol vyšší súdny úradník v napadnutom uznesení). V konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie ťaží povinného nielen bremeno tvrdenia skutočností, ktoré by mali za následok zastavenie exekúcie, ale aj dôkazné bremeno, pokiaľ ide o preukázanie ich existencie. Preto treba rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka o tom, že povinný neuniesol dôkazné bremeno ohľadom tvrdení o existencii konania o kasačnej sťažnosti na Najvyššom súde SR považovať za správne. Správne boli aj jeho závery, že kasačná sťažnosť nemá vo všeobecnosti zo zákona suspenzívne účinky a len jej samotné podanie nemá žiaden vplyv na právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodnutia krajského súdu okrem prípadov uvedených v § 446 ods. 2 SSP (v takom prípade však nastávajú účinky odkladu vykonateľnosti len rozhodnutia krajského súdu napadnutého kasačnou sťažnosťou). Ani v zmysle konštantnej judikatúry nemá podanie mimoriadneho opravného prostriedku samo osebe vplyv na právoplatnosť a vykonateľnosť exekučného titulu (nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 60/04-70 z 19.05.2004). Samotným podaním kasačnej sťažnosti by exekučný titul nezanikol. Až v prípade, že by výsledkom konania o kasačnej Najvyššieho súdu SR (ak bola skutočne podaná) bolo rozhodnutie, ktorým by zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 462 ods. 2 SSP), nastala by právna skutočnosť spôsobujúca zastavenie exekúcie, avšak nie podľa § 61k ods. 1 písm. d/ Exekučného poriadku, ale podľa § 61k ods. 1 písm. b/ Exekučného poriadku (zrušenie exekučného titulu). Aj takú skutočnosť však musí povinný v konaní tvrdiť a preukázať.
11/ Tvrdenia povinného ako vypovedal svedok Gaži a ako sa s jeho výpoveďou vysporiadal Krajský súd v Košiciach (ktoré konanie povinný bližšie neoznačil) nepredstavovali relevantný dôvod, pre ktorý by mala byť exekúcia zastavená. Ak sa aj viedlo konanie na Krajskom súde v Košiciach, na ktorom uvedený svedok vypovedal, išlo o vykonanie dôkazu krajským súdom, ktorý vo svojom rozhodnutí musel uvedený dôkaz vyhodnotiť. Súd v exekučnom konaní už neskúma dôkazy vykonané v základnom konaní. Návrh povinného na zastavenie exekúcie nemožno stotožňovať s opravným prostriedkom, ktorým by sa napádal exekučný titul, pretože exekučný súd nie je odvolacím súdom a účelom exekučného konania nie je riešenie právnych sporov, ale vymoženie judikovaných nárokov.
12/ Súd nemohol pri rozhodovaní o návrhu povinného prihliadnuť ani na ním tvrdený etický aspekt prípadu spočívajúci v tom, že je ťažko chorým onkologickým pacientom a v dôsledku svojej choroby vynakladá značné prostriedky (na lieky, pobyty v nemocnici a pod), býva v podnájme a nevlastní majetok. Nepriaznivý zdravotný stav povinného nespadá pod žiaden zo zákonných dôvodov zastavenia exekúcie podľa Exekučného poriadku, a to ani podľa § 61k ods. 1 (zastavenie exekúcie súdom), ani podľa § 61n ods. 1 Exekučného poriadku (zastavenie exekúcie exekútorom). Povinný môže na zmiernenie dopadov exekúcie využiť iné inštitúty podľa Exekučného poriadku (napr. odklad exekúcie).
13/ V súvislosti s tvrdeniami povinného o jeho nemajetnosti platí, že podľa súčasnej právnej úpravy exekúciu pre nemajetnosť povinného zastavuje súdny exekútor podľa § 61n ods. 1 písm. d/ Exekučného poriadku, vydaním upovedomenia o zastavení exekúcie. Môže tak však urobiť len za splnenia podmienok
- uplynutie doby 5 rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku, počas ktorej sa nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora. Tvrdenia povinného o nemajetnosti tak boli v tomto štádiu predčasné a nemohli mať za následok zastavenie exekúcie.
14/ Zhrnúc vyššie uvedené, bolo nutné konštatovať, že povinným nepreukázané tvrdenie o podanej kasačnej sťažnosti, jeho tvrdenia o nepriaznivej zdravotnej a finančnej situácii, nemohli mať za následok zrušenie rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka a zastavenie exekúcie, pretože nespadali pod žiaden z dôvodov zastavenia exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku. Preto sudca s poukazom na ustanovenie § 250 ods. 1 CSP rozhodol tak, že sťažnosť povinného ako nedôvodnú zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).