Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_29Sa-48-2019.pdf
PDF · 133.57 KB
Case nature
Area
Subarea
29Sa/48/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Janou Vargovou, v právnej veci žalobcu: J. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. č. XXXX/X, XXX XX C. P., právne zast.: JUDr. Marián Ďurina, advokát, so sídlom J. č. X, XXX XX T., proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 15.11.2019, takto
rozhodol:
Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a .
Žalobcovi a žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Sociálna poisťovňa - ústredie, ako prvostupňový správny orgán rozhodnutím číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 20.08.2019 podľa § 65, § 65a a § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o sociálnom poistení) a podľa § 14, § 21 a § 174 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 100/1988 Zb.) zamietla žiadosť žalobcu zo dňa 12.07.2019 o starobný dôchodok ku dňu 01.08.2018.
2. O odvolaní žalobcu voči vyššie citovanému rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa rozhodol generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ktorý napadnutým rozhodnutím číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 15.11.2019 odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že dôchodkový vek je možné určiť postupom podľa § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú. Po citácií zákonných ustanovení § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, § 174 ods. 1, 2, § 14 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb. žalovaný konštatoval, že podľa potvrdenia Vojenského útvaru sociálneho zabezpečenia Bratislava z 06.12.2018 bol žalobcovi podľa § 123 ods. 2 a § 38 zákona č. 328/2002 Zb. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon č. 328/2002 Zb.) priznaný od 01.01.2003 výsluhový dôchodok. Pre nárok na výsluhový dôchodok a stanovenie jeho sumy bola podľa potvrdenia úradu z 06.12.2018 žalobcovi započítaná doba výkonu základnej vojenskej služby od 08.08.1980 do 10.07.1982 v II. kategórii funkcií, doba služby vojaka z povolania od 11.07.1982 do 31.12.1985 v II. kategórii funkcií, doba služby vojaka z povolania od 01.01.1986 do 31.12.1999 v I. kategórii funkcií a doba služby vojaka z povolania od 01.01.2000 do 31.12.2002 v III. pracovnej kategórii. Žalovaný konštatoval, že žalobca do 31.12.1999 získal v I. kategórii funkcií 14 rokov a 3 dni a v II. kategórii funkcií 5 rokov a 147 dní. Žalobca tak v I. a II. kategórii funkcií získal menej ako 20 rokov, preto nesplnil podmienky v zmysle § 221 ods. 1 písm. c) zákona č. 100/1988 Zb. k 01. augustu 2018, t. j. dovŕšením 55 rokov veku. Ku dňu skončenia výkonu služby v I. kategórii funkcií (prvej pracovnej kategórii) t. j. k 31. decembru 1999 nebol žalobca zo zamestnania ani prepustený z dôvodu trvalej straty spôsobilosti vykonávať doterajšie zamestnanie vzhľadom na zdravotný stav a z
dôvodu racionalizačných a organizačných opatrení bol prepustený až dňom 31.12.2002. Žalobca preto nesplnil ani podmienky v zmysle § 21 ods. 1 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb., a preto nárok na starobný dôchodok dovŕšením 55 rokov veku žalobcovi nevznikol. Na dôvažok žalovaný konštatuje, že žalobcovi dobu štúdia na Vojenskej strednej odbornej škole v Žiline (ďalej len VSOŠ v Žiline) od 01.09.1978 do 07.08.1980 nehodnotil ako dobu služobného pomeru pre nárok na výsluhový dôchodok. Táto doba bola zhodnotená pre posúdenie nároku na starobný dôchodok v tretej pracovnej kategórii.
3. Voči rozhodnutiu žalovaného podal v zákonom stanovenej lehote žalobu žalobca navrhujúci zrušenie rozhodnutia žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa a vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca zdôrazňuje predovšetkým potrebu vykonať nový výpočet sumy starobného dôchodku podľa vstupných údajov, a to za celú dobu dôchodkového poistenia. Branný zákon č. 92/1949 Zb. umožňoval v žalobcovom prípade stať sa vojakom už 27.06.1979, kedy práve v tento deň niekto z nich dosiahol hranicu 16 rokov, a teda dovršoval 17-ty rok života. Fyzický vek 16 rokov dosiahol žalobca dňa 01.08.1979, teda už v 1. ročníku školy a mohol sa stať vojakom podľa branného zákona. To znamená, že hneď po nástupe do VSOŠ v Žiline dňa 01.09.1978 musel ako maloletý na rozkaz svojho veriteľa chodiť do služby na rote, ktorá sa vynucovala brutálnymi trestami a disciplinárnymi opatreniami. Žalobca ďalej v bode IV. žaloby (strany 4, 5, 6, 7, 8, 9, 10) uvádza skutočnosti všeobecného charakteru týkajúce sa jednak historickej úlohy Armády Slovenskej republiky, rozsiahleho opisu procesu znižovania počtu vojakov v Ozbrojených silách SR a v Československej armáde atď., jednak iných skutočností, pričom neobsahujú žiadne konkrétne žalobné námietky. Žalobca ďalej zdôrazňuje, že zložil vojenskú prísahu dňa 30.08.1980 v Žiline a necelý mesiac predtým od 08.08.1980 absolvoval 22-dňový tzv. prijímač. Žalobca vykonal vojenskú prísahu a nastúpil na vojenskú základnú služby už 08.08.1980 a odvedený bol už 01.04.1980. Plnoletosť dosiahol až dňa 01.08.1981. Bol však vyzbrojený ako vojak a boli mu vydané rozkazy veliteľov ČSĽA. Dňom nástupu do VSOŠ dňa 01.09.1978 sa na neho vzťahoval aj trestný zákon. Podľa § 21 ods. 1 branného zákona a vyhlášky č. 20/1958 Zb. a špeciálneho vojenského predpisu Kádr-1-1, článok č. 15 žiaci VSOŠ zaraďujú sa do vojska a stávajú sa vojenskými osobami, služobná povinnosť vzniká dňom odvedenia. Žalobca podľa údajov zo svojej vojenskej knižky bol odvedený dňa 01.04.1980 u OVS Žilina s výsledkom zdravotnej klasifikácie „schopný“. Tým dňom sa tak odvedený žalobca zaradil do vojska a stal sa vojenskou osobou. V žalobcovej vojenskej knižke je toto obdobie VSOŠ chronologicky zaznamenané ako vojenská činná služba a preto túto službu je potrebné považovať za prípravu na výkon profesionálnej služby v ozbrojených silách už od jeho veku 15 rokov. Žalobca zdôrazňuje, že v danom prípade žalobcu nešlo len o vojenské stredoškolské štúdium, ale jednoznačne o službu, nakoľko boli žiakom prideľované strelné a chladné zbrane a boli im prideľované cielene, pretože z týchto žiakov boli pripravovaní práporčíci, elitní nižší a vyšší dôstojníci, generáli ČSĽA a ministri obrán ČSSR. A táto tvrdá permanentná príprava začala od 15 rokov veku žiaka na budúce vojenské povolenia a fungovala ako doživotná. Žalobca podotýka, že aj v VSOŠ v Žiline od 01.09.1978 do 10.07.1982 povinne a nepretržite držala sa tzv. stála bojová pohotovosť. Žiaci vojenských stredných odborných škôl a vojenských gymnázií zohrávali svoju nezastupiteľnú úlohu a boli neoddeliteľnou súčasťou bojového systému ČSĽA. Žalobca ďalej v žalobe rozsiahlym spôsobom uvádza prehľad zákonom o zbraniach a strelive, ktorý má byť dôkazom toho, že bol v činnej službe od 15 rokov veku. Dozorná služba žiakov sa vykonávala počas 1. až 4. ročníka štúdia na VSOŠ a VG. Žalobca poukazuje na ustanovenie § 33 zákona č. 76/1959 Zb., podľa ktorého nárok na výsluhový príspevok je naviazaný na dobu služby v ozbrojených silách, pričom vôbec nie je konkretizovaný druh služby a nie je ani ustanovené, či táto služba má byť vykonávaná v služobnom pomere. Poukázal na ustanovenie § 8 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom zabezpečení, podľa ktorého zamestnaním sa rozumie služba vojakov z povolania, príslušníkov zboru národnej bezpečnosti, príslušníkov zboru nápravnej výchovy a príslušníkov skorších ozbrojených zborov. Ďalšie druhy služby v ozbrojených silách sú uvedené v § 145j ods. 4 tohto zákona. Poukázal na to, že v skutočnosti existoval veľmi veľký počet služieb. Namietal, že zo správneho spisu nevyplýva, že by žalovaný disponoval rezortným zoznamom preferovaných zamestnaní vydaných bývalým MNO ČSSR, v ktorom by bolo štúdium na VSOŠ vyučované s I. resp. II. kategórie funkcie. Uvádza, že MNO ČSSR nevydalo rezortný zoznam preferovaných zamestnaní.
4. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 20.02.2020, v ktorom opakuje skutkové a právne dôvody tak, ako ich obsiahol v žalobou napadnutom rozhodnutí (obdobne ako v bode 2. tohto rozsudku). K námietkam žalobcu ohľadne nezhodnotenia štúdia na Vojenskej strednej odbornej škole v I. a II. kategórii funkcií pre nárok na starobný dôchodok žalovaný poukázal na stanovisko Ministerstva obrany SR z 26.01.2016 k zápočtu doby štúdia v 1. a 2. ročníku Vojenskej strednej odbornej školy s tým, že uvedené štúdium nie je možné zaradiť na účely dôchodkového zabezpečenia do I. a II. kategórie
funkcií. Postavenie žiaka nie je možné zamieňať za druh vykonávanej funkcie, ako požiadavky zaradenia kategórie funkcie na zistenie nárokov vyplývajúcich zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovných kategórii podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení.
5. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca replikou zo dňa 18.03.2020. V podstatnom rozsahu zopakoval žalobné námietky.
6. Žalovaný k replike žalobcu dupliku v stanovenej lehote nepodal.
7. Žalobca doručil správnemu súdu dňa 06.10.2020 ďalšie rozsiahle písomné podanie. V uvedenom podaní žalobca okrem iného poukazuje na definíciu detstva podľa Organizácie UNICEF, ktorá je vymedzená ako: „čas, kedy dieťa má byť v škole a má mať čas na odpočinok vo forme hry, vyrastať a budovať si sebavedomie pri stálej prítomnosti lásky a podpory rodiny a bez strachu, chránené od všetkých foriem násilia, zneužívania a vykorisťovania. Je to hranica medzi narodením a dospelosťou“. Judikatúra ESĽP i Ústavného súdu SR vyžaduje posúdenie ťaživosti bremena spočívajúceho vo výkone nútenej práce alebo výkon nútenej služby pre dotknutú osobu, t. j. či ide o zjavnú nespravodlivosť, útlak, prípadne zbytočnú, neodôvodnenú tvrdosť či trápenie. V súlade s čl. 4 Dohovoru, ako i právnymi závermi obsiahnutými v bodoch 33 a 37 rozsudku ESĽP zo dňa 23.11.1983 vo veci sťažnosti Van der Mussela proti Belgicku č. 8918/80, je teda potrebné posúdiť proporcionalitu prijatého opatrenia. Ak totiž ide o bremeno zanedbateľné či bežné, teda spôsobujúce povinnej osobe nulovú, zanedbateľnú, príp. celkom štandardnú a bežnú ujmu, možno s použitím variácie na argument de minimis aprobovať i prácu, ktorá by inak všetky ostatné znaky zakázanej nútenej práce naplňovala. Žalobca upriamuje pozornosť na tvrdenie Pána GR Sociálnej poisťovne, že v 1. a 2. ročníku VSOŠ vraj nevykonával SLUŽBU. Žalobca uvádza, že nemôže súhlasiť s vyjadrením Sociálnej poisťovne a niektorých všeobecných súdov, že podľa § 24 ods. 1 zák. č. 76/1959 Zb. vojakmi z povolania sú len práporčíci, dôstojníci a generáli, ktorí vykonávajú vojenskú službu ako svoje povolanie v služobnom pomere, do ktorého boli prijatí na vlastnú žiadosť po vykonaní základnej (náhradnej) služby. Len ako príklad protirečivosti tohto klamlivého tvrdenia, uvádza menovanie do hodnosti generála bývalého ministra vnútra SR a riaditeľa SIS pána Ing. A. H., CSc., ktorý nikdy nebol vojakom základnej služby, nikdy nebol profesionálnym vojakom, ani príslušníkom PZ SR (ani policajtom). Takéto a obdobné tvrdenia Sociálnej poisťovne sú preto vybočením a v rozpore s realitou a žalobca ešte nestratil pamäť, dobre si pamätá ako to v skutočnosti bolo. Ide len o nerovnaké zaobchádzanie s jeho osobou, pretože niektorí sú rovní a iní rovnejší, pozri citát G. Orwella. Toto nie je akceptovateľné v právnom poriadku SR. Nemôže sa stať, aby sa Sociálna poisťovňa stala nedobytnou baštou (aj za prispenia všeobecných súdov) a občan SR zostal bez akejkoľvek možnosti sa domôcť svojho práva a nároku. České súdy sú súdy Európskej únie. Žalobca udáva, že sa nikde nespomínajú rozsudky týchto súdov (prípadne rozsudok federálneho NS ČSSR), tieto rozhodovali o rovnakých osudoch vojenských kolegov z čias trvania spoločnej ČSĽA, kedy bola armáda jednotná, právne predpisy rovnaké a služba rovnaká (do 31.12.1992). Išlo o : Rozsudok NS ČSSR, čís. k.: 149/64 zo dňa 04.10.1967, Rozsudok Krajského súdu v Prahe, čís. k.: 42Ad/2/2017 zo dňa 20.07.2018, Rozsudok NSS ČR, čís. k.: 8 Ads/60/2017-35 zo dňa 25.04.2019. Žalobca poukazuje aj na Rozsudok Nejvyššího správního soudu ČR čís. k.: 6 Ads 33/2012-54 z 28.11.2012 a Rozsudok Nejvyššího správního soudu ČR čís. k.: 4 Ads 12/2009-83 z 27.05.2009. Žalobca upozorňuje na to, že tieto rozsudky by nemali byť v ostrom konflikte s rozsudkami slovenských súdov, ale naopak „súzvučili“ a harmonizovali s nimi. Veď aj české súdy sú súdy EÚ. Utiekať sa do kúta a sústavne strkať hlavu do piesku pred týmto problémom je neudržateľné. Až Krajský súd v Prahe napokon „narušil stojaté vody“ a konečne nabral odvahu, jasne naznačil a nepriamo sa aj vyjadril, že obdobie prípravy na budúce povolanie spadajúce pred rok 1976, by sa mohlo započítať ako „príprava na povolanie v kategóriách funkcií“. Pre precízne objasnenie citujeme presné znenie tejto úvahy Krajského súdu v Prahe, cit.: „Krajský súd si je vedomý toho, že § 96 ods. 6 vykonávacej vyhlášky č. 102/1964 Zb. obsahuje širší odkaz na všeobecné ustanovenie k pracovným kategóriám než vyhláška č. 128/1975 Zb., konkrétne sa má na vojakov z povolania obdobne aplikovať okrem šiestej časti i ustanovenie § 1 až 3 vykonávacej vyhlášky č. 102/1964 Zb. Avšak i keby žalobcovi bolo podľa zákona č. 101/1964 Zb. započítané obdobie predchádzajúceho štúdia (t. j. 1 rok a 4 mesiace), nedosahovala by doba jeho služby dĺžky 18 rokov potrebnej pre vznik nároku na starobný dôchodok v 57 rokoch podľa § 174 ods. 1 písm. b) zákona FZ ČSFR č. 100/1988 Zb., ale ako správne rozhodol žalovaný, žalobcovi by vznikol nárok na dôchodok až v 58 rokoch a to podľa § 174 ods. 1 písm. c) zákona. To by platilo i za situácie, že by mu bola započítaná ako služba I. kategórie funkcií doba jeho učňovského pomeru na vojenskej škole od 01.09.1974 do 31.12.1975, t. j. za účinnosti zákona č. 121/1975 Zb. a vykonávacej
vyhlášky č. 128/1975 Zb.“ Koniec citátu. Ako ďalší názorný príklad na rozuzlenie tohto problému je existencia právoplatného Rozsudku NSS ČR: 8 Ads 60/2017-35 zo dňa 25.04.2019 z ktorého uvádzame: Z § 3 odst. 1 nařízení vlády ČSFR č. 117/1988 Sb. je možno dovodit dvě podmínky, které bylo nutné splnit, aby mohla být doba učení žáka středního odborného učiliště připravovaného pro zaměstnání I. (II.) pracovní kategorie započítána jako doba zaměstnání této pracovní kategorie, a to zaprvé, pravidelnost praktického vyučování, a dále jeho provádění na pracovištích nebo v provozech, kde se vykonávají zaměstnání I. (II.) pracovní kategorie. Nejvyšší správní soud ČR rozhodl v právní věci žalobce: Z. V., zast. JUDr. V.Z., advokátem, se sídlem O., proti žalované: Česká správa sociálního.zabezpečení, se sídlem P., proti rozhodnutím žalované ze dne 9.4.2015, č. j. X, a ze dne 27.7.2015, č. j. X, v řízení o kasační stížnosti žalobce proti rozsudku Krajského soudu v Ostravě ze dne 22.02.2017, č. j. 20 Ad 32/2015 -86, tak, že rozsudek Krajského soudu v Ostravě ze dne 22.2.2017, č. j.: 20 Ad/32/2015 - 86, se zrušuje a věc se vrací tomuto soudu k dalšímu řízení.
8. Podanie žalobcu bolo žalovanému doručené na vedomie dňa 07.10.2020.
9. Súd prejednal vec na nariadenom pojednávaní dňa 20.10.2020 za splnenia procesných podmienok stanovených v ustanovení § 107 ods. 1 písm. a) SSP, pričom preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v zmysle § 203, § 199 ods. 3 v spojení s § 177 SSP a dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná, a preto ju s poukazom na ustanovenie § 190 SSP zamietol vychádzajúc z nasledovných dôvodov.
10. Podľa § 177 ods. 1 SSP, Správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.
Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
Podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších právnych predpisov, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
Podľa § 65a ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších právnych predpisov, ak skutočnosťou rozhodujúcou na posúdenie vzniku, trvania alebo zániku sociálneho poistenia a na posúdenie platenia poistného na sociálne poistenie je dovŕšenie dôchodkového veku alebo priznanie dôchodku, právne účinky a) dovŕšenia dôchodkového veku nastávajú dňom, ktorý Sociálna poisťovňa určila ako deň dovŕšenia dôchodkového veku, najskôr dňom jeho určenia, b) priznania dôchodku nastávajú dňom vydania rozhodnutia o priznaní dôchodku.
Podľa § 65a ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších právnych predpisov, ak skutočnosťou rozhodujúcou na posúdenie splnenia podmienok podľa osobitných predpisov55aa) je dovŕšenie dôchodkového veku, právne účinky dovŕšenia dôchodkového veku nastávajú dňom, ktorý Sociálna poisťovňa určila ako deň dovŕšenia dôchodkového veku, najskôr dňom jeho určenia, ak osobitný predpis neustanovuje inak. 55aa) Napríklad zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov, zákon č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Podľa § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 140/2015 Z. z., nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú.
Podľa § 174 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov, občan, ktorý vykonával pred 1. januárom 2000 zamestnanie I. pracovnej kategórie, prípadne službu I. alebo II. kategórie funkcií, má po
31. decembri 1999 nárok na starobný dôchodok tiež, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň a) 56 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 14 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a), prípadne 9,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 19 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 19 rokov v službe I. kategórie funkcií, b) 57 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 13 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a), prípadne 9 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 18 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 18 rokov v službe I. kategórie funkcií, c) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 12 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) prípadne 8 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 16 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 16 rokov v službe I. kategórie funkcií alebo 17,5 roka v službe II. kategórie funkcií, alebo d) 59 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 11 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a), prípadne 7,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až l) alebo 15 rokov v službe I. alebo II. kategórie funkcií.
Podľa § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov, podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok podľa odseku 1 je, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31. decembru 1999; za zamestnanie sa na tieto účely považujú i náhradné doby a doby uvedené v § 5 ods. 1 a v § 6 ods. 1 nariadenia vlády Československej socialistickej republiky č. 117/1988 Zb.
Podľa § 14 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov, ako zamestnanie zaradené do I. (II.) pracovnej kategórie sa za dobu pred 1. januárom 2000 hodnotí služba vojakov z povolania (§ 129) zaradená do I. (II.) kategórie funkcií, ak nevznikol nárok na dôchodok podľa piatej časti tohto zákona. Služba zaradená do I. kategórie funkcií sa v týchto prípadoch hodnotí ako zamestnanie I. pracovnej kategórie uvedené v § 14 ods. 2 písm. b) až h).
Podľa § 120 ods. 1 zákona č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení, služba vojakov z povolania sa zaraďuje do I. alebo II. kategórie podľa druhov vykonávaných funkcií.
Podľa § 120 ods. 2 zákona č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení, ministri národnej obrany a vnútra Československej socialistickej republiky určia vo svojej pôsobnosti, ktoré funkcie sa zaraďujú do I. kategórie a ako sa zaradenie uskutočňuje; pritom môžu určiť, v akom rozsahu sa započítava doba služby výkonného letca a doba výkonu funkcií špeciálnej povahy alebo mimoriadneho stupňa nebezpečnosti do doby zamestnania
Podľa § 130 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb., služba vojakov z povolania (ďalej len "služba") vykonávaná pred 1. januárom 2000 je zaradená na účely dôchodkového zabezpečenia podľa druhov vykonávaných funkcií do I. alebo II. kategórie. Služba vykonávaná po 31. decembri 1999 sa na účely dôchodkového zabezpečenia považuje za zamestnanie III. pracovnej kategórie.
Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 92/1949 Zb. branný zákon, vojsko je súhrn vojakov. Vojakmi sa rozumejú osoby, ktoré boli odvedené (§ 15, ods. 1) a majú služobnú povinnosť (§ 20).
Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 92/1949 Zb. branný zákon, zápis je úradné konanie, ktorého účelom je vziať brancov do vojenskej evidencie, zistiť predbežne ich spôsobilosť na vojenskú činnú službu a urobiť opatrenie na zlepšenie zdravotnej a inej spôsobilosti brancov pre výkon vojenskej činnej služby.
Podľa § 20 ods. 2 zákona č. 92/1949 Zb. branný zákon, vojenská činná služba zahrnuje: a) základnú službu (§ 27), b) náhradnú službu (§ 28), c) ďalšiu službu (§ 37), d) službu vojakov z povolania (§ 25, ods. 1), e) službu vojakov vo výslužbe, povolaných prechodne na činnú službu (§ 25, ods. 3),
f) vojenské cvičenia (§ 39) a g) mimoriadnu službu (§ 46, ods. 1, § 47, ods. 1, § 49, ods. 2).
Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 92/1949 Zb. branný zákon, vojakmi z povolania sú vojaci, ktorí vojenskú službu vykonávajú ako svoje povolanie v služobnom pomere, do ktorého boli prijatí podľa osobitných predpisov. Vojaci z povolania sú povinní vojenskou činnou službou, dokiaľ tento ich služobný pomer nezanikne.
Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 76/1959 Zb. o niektorých služobných pomeroch vojakov, vojakmi z povolania sú práporčíci, dôstojníci a generáli, ktorí vykonávajú vojenskú službu ako svoje povolanie v služobnom pomere, do ktorého boli prijatí na vlastnú žiadosť po vykonaní základnej (náhradnej) služby.
Podľa § 24 ods. 2 zákona č. 76/1959 Zb. o niektorých služobných pomeroch vojakov, ak bol do služobného pomeru vojaka z povolania prijatý vojak, ktorý je podľa branného zákona povinný ďalšou službou, plní svoju povinnosť na ďalšiu službu v služobnom pomere vojaka z povolania.
Podľa § 25 zákona č. 76/1959 Zb. o niektorých služobných pomeroch vojakov, služobný pomer vojaka z povolania sa uzaviera písomnou formou na dobu najmenej 10 rokov; vzniká dňom, ktorý sa dojednal dohodou medzi občanom a príslušným orgánom ozbrojených síl. Služobný pomer vojaka z povolania zaniká prepustením z tohto služobného pomeru, odňatím alebo stratou vojenskej hodnosti, prepustením z vojska alebo úmrtím. Služobný pomer vojaka z povolania sa prerušuje po dobu výkonu poslaneckého mandátu v zákonodarných zboroch alebo po dobu výkonu volenej platenej funkcie v obecnom zastupiteľstve.
Podľa § 172 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších právnych predpisov, na konanie vo veciach sociálneho poistenia sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Všeobecný predpis o správnom konaní sa nevzťahuje ani na konanie vo veciach starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom.
11. V prvom rade považuje správny súd za potrebné zdôrazniť, že v zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky aj Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva, že správny súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia, ktoré stručne, jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka konania na spravodlivý proces.
12. Predmetom správneho súdneho konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie, ktorým bola žalobcovi zamietnutá žiadosť zo dňa 12.07.2019 o starobný dôchodok ku dňu 01. augustu 2018. V prejednávanej veci podstatu sporu medzi účastníkmi tvorila otázka, či je možné dobu štúdia žalobcu na Vojenskej strednej odbornej škole v Žiline od 01.09.1978 do 07.08.1980 (nezhodnotenú ako dobu služobného pomeru pre nárok na výsluhový dôchodok) zhodnotiť pre posúdenie nároku na starobný dôchodok, a zaradiť na účely dôchodkového zabezpečenia do I. (resp. II.) kategórie funkcií. Žalovaný žalobcovi obdobie štúdia v 1. a 2. ročníku VSOŠ nezhodnotil v kategórii funkcií. Vychádza zo skutkového stavu, že žalobca získal do 31.12.1999 v I. kategórii funkcií 14 rokov a 3 dni a v II. kategórii funkcií 5 rokov a 147 dní. Z daného skutkového stavu potom žalovaný dospel k záveru, že žalobca v I. a II. kategórii funkcií získal menej ako 20 rokov, a preto podmienky uvedené v § 21 ods. 1 písm. c) zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov ku dňu 01. augustu 2018 (odkedy žiadal žalobca priznať starobný dôchodok) dovŕšením 55 rokov veku nesplnil.
13. Správny súd z obsahu súdneho a administratívneho spisu zistil, že žalobca žiadosťou spísanou v pobočke žalovanej Dolný Kubín dňa 12.07.2019 požiadal o priznanie starobného dôchodku od 01.08.2018. Žalobca 01. augusta 2018 dovŕšil 55 rokov veku. Žalobcovi bol podľa potvrdenia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia Bratislava č. VÚSZ-65303021707208/2018 z 06.12.2018 priznaný výsluhový dôchodok od 01.01.2003 podľa § 123 ods. 2 a § 38 zákona č. 328/2002 Zb. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Na nárok na výsluhový dôchodok bola žalobcovi započítaná doba výkonu základnej vojenskej služby od 08.08.1980 do 10.07.1982 v II. kategórii funkcií, doba služby vojaka z povolania od 11.07.1982
do 31.12.1985 v II. kategórii funkcií, doba služby vojaka z povolania od 01.01.1986 do 31.12.1999 v I. kategórii funkcií a doba služby vojaka z povolania od 01.01.2000 do 31.12.2002 v III. pracovnej kategórii.
14. Správny súd zhodne s názorom žalovaného uvádza, že žiaci 1. a 2. ročníka VSOŠ sa štúdiom pripravovali na službu vojaka z povolania a neboli vojakmi v činnej službe. Vojenskú základnú službu vykonávali počas štúdia v 3. a 4. ročníku VSOŠ. Prijatím žiaka na štúdium VSOŠ po skončení povinnej školskej dochádzky vznikla žiakom v roku, v ktorom dovŕšili 17. rok veku, branná povinnosť podľa branného zákona, neboli však povolaní na výkon základnej (náhradnej) vojenskej služby. Vykazovanie doby základnej (náhradnej) služby poslucháčov a žiakov vojenských škôl z radov občianskej mládeže bolo upravené v prílohe 3 smernice. Pri štúdiu na VSOS sa výkon základnej vojenskej služby evidoval 24 mesiacov odo dňa vyradenia žiakov z VSOŠ, t.j. výkon základnej služby trval počas štúdia v 3. a 4. ročníku VSOŠ. Štúdium po skončení povinnej školskej dochádzky sa v súlade so smernicou u žiakov VSOŠ vykazovalo ako doba štúdia v I. a II. časti výkazu so zaradením tejto doby do III. pracovnej kategórie. Žiaci VSOŠ vojenskú základnú službu vykonávali počas štúdia v 3. a 4. ročníku. Štúdium v 1. a 2. ročníku VSOŠ nie je možné považovať za ostatnú vojenskú službu podľa § 132 ods. 1 písm. b) zák. 100/1988 Zb.. Činnosť, ktorú títo žiaci vykonávali pred nástupom na základnú vojenskú službu, nebola výkonom vojenskej služby. Do vojenskej činnej služby mohol byť zaradený iba ten, kto dosiahol vek 18 rokov. Podľa prílohy 3 smernice „poslucháči (žiaci) vojenských škôl do dovŕšenia veku 17 rokov boli vo vojenských školách vedení ako chovanci a doba štúdia sa im započítavala do nástupu vojenskej činnej služby ako doba potrebná k príprave na povolanie po skončení povinnej školskej dochádzky (§ 10 ods. 1 písm. d) zákona č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov), t.j. v 111. pracovnej kategórii.“
15. Správny súd ďalej poukazuje na skutočnosť, že žalovaná nie je oprávnená zaraďovať zamestnania do pracovných kategórií, ale toto oprávnenie patrilo do pôsobnosti zamestnávateľov na základe rezortných zoznamov. Podľa § 168 vyhlášky č. 149/1988 Zb. doba vojenskej činnej služby vykonávanej pred prijatím do služobného pomeru vojaka z povolania sa započítava v tej kategórii funkcií, do ktorej bol vojak z povolania prvý raz ustanovený. Uvedené ustanovenie však nie je možné aplikovať v prípade žalobcu, pretože žalobca v spornom období nevykonával vojenskú činnú službu.
16. V tejto súvislosti správny súd uvádza, že s prihliadnutím na účel sledovaný zákonmi sociálneho zabezpečenia, ktorým bolo pre účely dôchodkového zabezpečenia zvýhodniť vojakov z povolania, nezaradenie činnosti žiakov VSOŠ v predmetnom období do I. kategórie funkcií nemožno kvalifikovať ako opomenutie alebo nečinnosť kompetentných rezortných orgánov správy ozbrojených síl štátu, s následkom ukrátenia vojakov v službe zaradenej do I. kategórie funkcií o ich oprávnené nároky za výkon prípravy na budúce povolanie. Zaradenie vojenskej služby do preferovanej I. kategórie funkcií zákon zásadne viazal na status vojaka z povolania, pričom ak vojak nastúpil a vykonával základnú (náhradnú) vojenskú službu a po jej skončení bol prijatý do služobného pomeru vojaka z povolania alebo vojaka v ďalšej službe, táto doba výkonu základnej (náhradnej) vojenskej služby sa mu započítavala do I. kategórie funkcií, ak bol ako vojak z povolania po prvý raz ustanovený do služby zaradenej do I. kategórie funkcií (§ 168 ods. 2 vyhlášky Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 128/1975 Zb., ktorou sa vykonáva zákon č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, resp. § 168 vyhlášky Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 149/1988 Zb., ktorou sa vykonáva zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov). Uvedenú zákonnú úpravu stanovenia I. a II. kategórie funkcií pre účely dôchodkového zabezpečenia vojakov z povolania je potrebné vykladať v kontexte s účinným Branným zákonom, ktorý stanovil minimálny vek pre účely vzniku brannej povinnosti, t. j. 01. januára roku, v ktorom občan dovŕšil 17. rok a dobrovoľne prevzatej brannej povinnosti na 01. január roku, v ktorom osoby nepodliehajúce brannej povinnosti dovŕšia 17. rok (§ 5 ods. 2 a § 6 ods. 1 Branného zákona), okrem dobrovoľne prevzatej brannej povinnosti bez ohľadu na vek. avšak za brannej pohotovosti štátu (§ 6 ods. 1 Branného zákona).
17. Žiaci VSOŠ vykonávali činnú službu až po zložení prísahy - základnú vojenskú službu a až po jej absolvovaní boli splnené zákonné podmienky na prijatie vojakov do služobného pomeru vojakov z povolania. Ozbrojovanie 14-16 ročných žiakov VSOŠ a náplň ich činnosti, hoci podobnej činnosti vojakov v činnej službe alebo službe vojakov z povolania nemohlo založiť v zmysle uvedených ustanovení zákona č. 92/1949 Zb. Branného zákona a zákona č. 76/1959 Zb. o niektorých služobných pomeroch vojakov, služobný pomer týchto žiakov ako vojakov z povolania, ktorý je pre účely zaradenia služby do I.
kategórie funkcií rozhodujúci podľa § 120 ods. 1 a 2 zákona č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení, ako aj zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení.
18. Status vojaka definovalo ustanovenie § 2 ods. 2 veta druhá Branného zákona, podľa ktorého vojakmi sa rozumeli osoby, ktoré boli odvedené a mali služobnú povinnosť. Avšak ešte nešlo o vojaka z povolania, čo je status potrebný na priznanie služby zaradenej do I. kategórie funkcií. Skutočnosť, že žalobca sa v súvislosti s nástupom na VSOŠ podrobil odvodovému konaniu, nezakladá jeho status vojaka v činnej službe, nakoľko uvedeným zápisom bol zavedený do vojenskej evidencie a bol podrobený predbežnému zisťovaniu jeho spôsobilosti na vojenskú činnú službu a zisťovaniu možností na zlepšenie zdravotnej a inej spôsobilosti pre výkon vojenskej činnej služby.
19. Činnosť žiakov v prvých a druhých ročníkoch VSOŠ nemožno subsumovať pod žiadnu z vojenských činných služieb v zmysle ustanovení § 20 ods. 2 písm. a) až g) Branného zákona a rovnako nie je možné konštatovať, že boli u týchto žiakov splnené zákonné podmienky vzniku služobného pomeru vojaka z povolania. Vzhľadom na Branným zákonom stanovený minimálny vek brannej povinnej a dobrovoľnej brannej povinnosti, žiaci VSOŠ mohli skladať prísahu až v roku, v ktorom dovŕšili 17. rok života. Žiaci VSOŠ až po zložení prísahy vykonávali vojenskú činnú službu, konkrétne základnú vojenskú službu, pričom až po jej absolvovaní boli splnené zákonné podmienky na prijatie vojakov do služobného pomeru vojakov z povolania a na vznik ich povinnosti vojenskou činnou službou.
20. Žiadne povinnosti, ktoré žiaci v priebehu 1. a 2. ročníka VSOŠ v rámci výchovného procesu vykonávali a nazývali sa službami (napr. dozorná služba a pod.), hoci sa svojím názvom, obsahom alebo náplňou činnosti javili byť totožné s výkonom činnosti vojakov z povolania, nemožno podradiť pod vojenské činné služby vojakov z povolania v zmysle Branného zákona, t.j. žiaci 1. a 2. ročníkov VSOŠ boli vojakmi mimo činnej služby, a teda ani vo vzťahu k ich činnosti v rámci vzdelávacieho procesu nemohlo byť realizované zaradenie medzi služby vojakov z povolania do I. kategórie funkcií.
21. Námietky žalobcu na prísny režim pri ich výchove počas štúdia na VSOŠ, ako aj prípadné ozbrojovanie a povinnú prácu, nie sú predmetom súdneho prieskumu zákonnosti žalobou napadnutého administratívneho rozhodnutia a postupu predchádzajúceho jeho vydaniu.
22. Podľa čl. 46 ods. 1 zákona č. 460/1992 Zb. Ústavy Slovenskej republiky každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
23. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
24. Zo záväznej judikatúry Ústavného súdu týkajúcej sa uvedeného princípu legality štátnej moci vyplýva, že ...ustanovenie čl. 2 ods. 2 Ústavy nepredstavuje iba viazanosť štátnych orgánov textom, ale aj zmyslom a účelom zákona... Právnej istote ...podľa čl. 1 Ústavy nezodpovedá taký stav (situácia), ktorý by orgánu štátu umožňoval konať podľa vlastnej úvahy a z vlastného rozhodnutia aj nad rámec zákona a iným ako zákonným postupom (I. ÚS 3/98, III. ÚS 341/07, II. ÚS 426/2012).
25. Zákon stanovuje formálne kritériá pre posudzovanie doby štúdia na vojenských stredných školách a neobsahuje zákonné zmocnenie pre odchylné posúdenie tejto doby u jednotlivca na základe jej obsahu či podobnosti so službou vykonávanou po dosiahnutí 18 roku veku v I. alebo II. kategórii funkcií, preto akékoľvek iné rozhodnutie správneho orgánu o započítaní tejto doby by bolo konaním v rozpore so spôsobom, ktorý pre jej posudzovanie ustanovuje zákon.
26. Zároveň správny súd uvádza, že judikatúru v danej veci možno považovať za ustálenú (viď. napr. rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 7Sk/22/2019, 9Sžsk/99/2017, 9So/214/2016, 9So/175/2016) a poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn.: 9So/44/2017, v ktorom najvyšší súd uviedol, že .....nie je možné preklenúť ani rozhodovacou činnosťou súdov účel sledovaný zákonmi o sociálnom zabezpečení, výlučne vo vzťahu ku kategorizácii preferovaných služieb vojakov z povolania, a kreovať pre účely dôchodkového zabezpečenia vojakov z povolania namiesto príslušného štátneho orgánu na úseku správy ozbrojených síl zoznam činností zaradených do I. alebo II. kategórie funkcií z činností vojakov mimo činnej služby a mimo služby vojakov z povolania.“
27. K žalobcom navrhnutým dôkazom správny súd uvádza, že tieto mali priniesť odpoveď na otázku, ako fungoval systém na VSOŠ, pričom správny súd má za to, že spôsob fungovania VSOŠ nemohol mať vplyv na rozhodnutie v danej veci, keď kritériá pre posudzovanie doby štúdia na vojenských stredných školách stanovuje zákon, pričom tento neobsahuje zákonné zmocnenie pre odchylné posúdenie tejto doby u jednotlivca. Správny súd nie je návrhmi dôkazov bezpodmienečne viazaný a nie je povinný vykonať všetky účastníkmi konania navrhované dôkazy, keď nevykoná o.i. dôkazy, ktoré sú pre prejednanie a rozhodnutie veci nadbytočné.
28. Pokiaľ išlo o poukaz žalobcu na judikatúru súdov ČR, vrátane Najvyššieho správneho súdu ČR, správny súd pre úplnosť dodáva, že judikatúra súdov ČR nie je pre správny súd záväzná a právne posúdenie veci správny súd vyslovil v súlade s ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorou sa cítil byť viazaný.
29. Pokiaľ žalobca poukazoval na rozhodnutia krajských súdov, správny súd poukazuje na to, že sa nejedná o judikované rozhodnutia, resp. o zovšeobecňujúci právny názor súdu, preto nie sú záväzným podkladom pre rozhodovanie tohto súdu. Napokon, skutkové okolnosti v každom prípade nie sú rovnaké a je potrebné zaoberať sa osobitne každou vecou podľa konkrétnych okolností.
30. Správny súd nemohol uznať ani argumentáciu nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky I.ÚS 306/2010, keďže tento súvisí s § 16 zák. č. 100/1988 Zb., ale nerieši situáciu ozbrojených zložiek v zmysle spornej veci a preto táto argumentácia je pre daný prípad irelevantná.
31. Vzhľadom na uvedené dôvody postupoval žalovaný v súlade so zákonom, pokiaľ obdobie štúdia v 1. a 2. ročníku Vojenskej strednej odbornej školy v Žiline žalobcovi nezhodnotil v kategórii funkcií a dospel k správnemu skutkovému záveru, že žalobca do 31.12.1999 získal v I. kategórii funkcií 14 rokov a 3 dni a v II. kategórii funkcií 5 rokov a 147 dní. Zo zisteného skutkového stavu tak nepochybne vyplýva, že žalobca v I. a II. kategórii funkcií získal menej ako 20 rokov, teda ku dňu 01. augusta 2018, kedy dovŕšil 55 rokov veku nesplnil podmienky, ktoré má na mysli citované ustanovenie § 21 ods. 1 písm. c) zákona č. 100/1988 Zb.. Rovnako je potrebné konštatovať, že ku dňu skončenia výkonu služby v I. kategórii funkcií t. j. k 31. decembru 1999 nebolo preukázané, že by bol žalobca zo zamestnania prepustený z dôvodu trvalej straty spôsobilosti vykonávať doterajšie zamestnanie vzhľadom na zdravotný stav a z dôvodu racionalizačných a organizačných opatrení bol prepustený až dňom 31.12.2002. Z tohto dôvodu preto nesplnil ani podmienky, ktoré ma na mysli citované ustanovenie § 21 ods. 1 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. pre nárok na starobný dôchodok dovŕšením 55 rokov veku.
32. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú s poukazom na citované ustanovenie § 190 SSP zamietol.
33. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté vo vzťahu k žalobcovi tak, že podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario mu súd náhradu trov konania nepriznal, pretože v konaní nebol úspešný a rovnako nepriznal náhradu trov konania žalovanému podľa § 168 SSP a contrario, pretože neboli splnené podmienky na jeho aplikáciu - výnimočnosť situácie.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.