Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10C-22-2020.pdf
PDF · 135.12 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
RK-10C/22/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Ružomberok sudkyňou JUDr. Blaženou Stašíkovou v spore žalobcu: V4 Solutions s.r.o., IČO: 44958170, so sídlom Palárikova 76/8, 022 01 Čadca, zastúpený: V4 Legal s.r.o., so sídlom 010 01 Žilina , Tvrdého 4, IČO: 36858820 proti žalovanému: Z. C., nar.X.X.XXXX, bytom P. XX, zastúpený: JUDr. Michal Kilian, LL.M., advokát so sídlom 900 25 Chorvátsky Grob, Hrudky 1401/46A, v konaní o zaplatenie 215.000 eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Súd žalovanému voči žalobcovi priznáva náhradu trov konania v rozsahu 100%, ktoré je žalobca povinný zaplatiť žalovanému v lehote určenej v uznesení, ktorým bude rozhodnuté o výške trov.
odôvodnenie:
1. Žalobou postúpenou Okresným súdom Banská Bystrica dňa 25.6.2020 (upomínacie konanie) sa žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhal, aby súd zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť sumu vo výške 215.000,- eur spolu s 5,00% úrokom z omeškania zo sumy 215.000,- eur od 20.3.2020 do zaplatenia a tiež sa domáhal náhrady trov konania.
2.Žalobu po skutkovej stránke odôvodnil tým, že pán S. N., nar.XX.X.XXXX, trvale bytom F. F. XXXX, XXX XX F. F., K. republika, štátny občan K. republiky (ďalej len ako „pán N.“) ako veriteľ poskytol v období od mája 2017 do novembra 2018 na bankový účet žalovaného ako dlžníka rámcovú pôžičku v celkovej výške 215.000,-eur a to nasledovne: dňa 15.5.2017 sumu vo výške 8.198,70eur; dňa 21.6.2017 sumu vo výške 60.000,-eur; dňa 19.7.2017 sumu vo výške 30.000,- eur; dňa 11.8.2017 sumu vo výške 19.500,- eur; dňa 29.3.2018 sumu vo výške 25.000,- eur; dňa 2.8.2018 sumu vo výške 12.500,- eur; dňa 28.11.2018 sumu vo výške 59.801,30 eur. Medzi pánom N.m a žalovaným nebol dojednaný konkrétny termín vrátenia pôžičky. V súlade s uvedeným pán N. zaslal žalovanému dňa 12.3.2020 výzvu na vrátenie poskytnutej pôžičky. Následne došlo medzi pánom N.m ako postupcom a žalobcom, spoločnosťou V4 Solutions, s.r.o., so sídlom Palárikova 76, 022 01 Čadca, Slovenská republika, IČO: 44 958 170, zapísanou v Obchodnom registri Okresného súdu Žilina, oddiel: Sro, vložka č.: 51825/L ako postupníkom k uzatvoreniu zmluvy o postúpení pohľadávky, na základe ktorej došlo k postúpeniu pohľadávky na vrátenie pôžičky z pána N. na žalobcu. Postúpenie pohľadávky bolo žalovanému oznámené podaním zo dňa 3.4.2020, ktorým bol žalovaný zároveň vyzvaný na vrátenie pôžičky priamo žalobcovi ako postupníkovi. Napriek uvedenému však pôžička žalovaným nebola vrátená, a to ani len čiastočne. Žalobcovi popri nároku na istinu vznikol aj nárok na zákonný úrok z omeškania vo výške 5% p.a. zo sumy 215.000,- eur od 20.3.2020 do zaplatenia.
3.Na preukázanie svojich skutkových tvrdení navrhol vykonať dokazovanie: a) výpisom z bankového účtu pána Veselovského
b) výzvou na vrátenie pôžičky spoločne s podacím lístkom c) oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 3.4.2020 spoločne s podacím lístkom
4.Na základe skutkových tvrdení žalobcu, Upomínací súd v Banskej Bystrici dňa 26.5.2020 vydal platobný rozkaz pod č. 19Up/824/2020, proti ktorému žalovaný podal v zákonnej lehote odpor, na základe čoho došlo k zrušeniu platobného rozkazu.
5. V podanom odpore žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že pán N. nikdy neposkytol žalovanému žiadne finančné prostriedky, ktoré by mali predstavovať údajnú pôžičku. Práve naopak, zo strany žalovaného bola pánovi N. ako dlžníkovi v I. rade a spoločnosti TR8, s.r.o., so sídlom F. F. XXXX, 034 72 F. F., IČO: 47 252 791 (ďalej ako „TR8, s.r.o.“), v ktorej je pán N. jediným spoločníkom a zároveň konateľom, ako dlžníkovi v II. rade poskytnutá pôžička vo výške 250.000,- eur. Vo vzťahu k splácaniu pôžičky vo výške 250.000,- eur, ktorá bola zo strany žalovaného poskytnutá dlžníkom, došlo následne medzi žalovaným a dlžníkmi k urovnaniu vzájomných vzťahov a k úprave spôsobu a podmienok splatenia poskytnutej pôžičky. Ako výsledok predmetnej dohody sa žalovaný a dlžníci dohodli na vrátení finančných prostriedkov vo výške 215.000,- eur, čo potvrdili aj v Dohode o podmienkach splatenia pôžičky poskytnutej zmluvou o pôžičke uzavretej dňa 1.4.2017 medzi žalovaným a dlžníkmi (ďalej ako „Dohoda o podmienkach splatenia pôžičky“). Tak ako vyplýva aj z Dohody o podmienkach splatenia pôžičky, peňažné prostriedky vo výške 215.000,- eur boli poskytnuté zo strany žalovaného dlžníkom, ktorí sa zaviazali vrátiť predmetné peňažné prostriedky spoločne a nerozdielne. Skutočnosť, že peňažné prostriedky vo výške 215.000,- eur boli dlžníkom reálne poskytnuté, je uvedená na viacerých miestach v Dohode o podmienkach splatenia pôžičky. Pôžička bola poskytnutá bezúročne. Poskytnutie peňažných prostriedkov vo výške 215.000,- eur, t. j. existenciu reálneho kontraktu (zmluvy o pôžičke) medzi žalovaným ako veriteľom a dlžníkmi jednoznačne preukazuje aj čl. 1.2 Dohody o podmienkach splatenia pôžičky. Zdôraznil, že pán N. jednak ako fyzická osoba a tiež ako konateľ spoločnosti TR8, s.r.o. svojím vlastným podpisom na Dohode o podmienkach splatenia pôžičky potvrdil, že ku dňu podpisu Dohody o podmienkach splatenia pôžičky peňažné prostriedky vo výške 215.000,- eur už boli poskytnuté zo strany žalovaného ako veriteľa dlžníkom a v Dohode o podmienkach splatenia pôžičky bol následne dohodnutý spôsob následného splácania už poskytnutých peňažných prostriedkov. Výpis z bankového účtu pána N., ktorým sa žalobca snaží preukázať poskytnutie pôžičky žalovanému, sú v skutočnosti splátky pôžičky vo výške 215.000,- eur, ktorá bola poskytnutá zo strany žalovaného dlžníkom. Na samotnom výpise z bankového účtu pána N. (predloženom ako dôkaz žalobcu), ktorý má preukazovať údajné poskytnutie pôžičky žalovanému je výslovne uvedené, že ide o splátky pôžičky, teda o splácanie peňažných prostriedkov poskytnutých zo strany žalovaného dlžníkom a nie o poskytnutie pôžičky žalovanému ako nepravdivo žalobca tvrdí. Tak ako jednoznačne vyplýva aj z výpisu z bankového účtu predloženého žalobcom, dlžníci splácali peňažné prostriedky vo výške 215.000,- eur, ktoré im boli poskytnuté zo strany žalovaného a ku ktorých splateniu sa zaviazali spoločne a nerozdielne v zmysle Dohody o podmienkach splatenia pôžičky. Je nepochybné, že zo strany Dlžníkov došlo k uznaniu dlhu, ktorým uznali svoj dlh vo výške 215.000,- eur voči žalovanému. Predmetné uznanie dlhu dlžníkmi spĺňa všetky zákonom vyžadované náležitosti, nakoľko je z neho zrejmý: a) dôvod jeho vzniku - tak ako vyplýva z Dohody o podmienkach splatenia pôžičky, dôvodom vzniku dlhu bolo umožnenie investovania do komoditnej stratégie IPM s cieľom dosiahnutia výnosu; b) jeho výška - Dlžníci jednoznačne uznali svoj dlh v sume vo výške 215.000,- EUR, ktorá im bola poskytnutá zo strany Žalovaného; c) prísľub Dlžníkov tento Dlh zaplatiť; a súčasne d) je splnená formálna požiadavka vyžadujúca písomnú formu uznania dlhu. Žalobu žiadal zamietnuť.
6.Na preukázanie svojich skutkových tvrdení navrhol vykonať dokazovanie:
- dohodou o podmienkach splatenia pôžičky uzavretou dňa 1.4.2017 medzi žalovaným a dlžníkmi
- odpoveďou na výzvu na vrátenie pôžičky zo dňa 12.3.2020
7.Žalobca vo vyjadrení k odporu, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, v celom rozsahu popieral tvrdenia uvádzané žalovaným v odpore, mal za to, že jeho nárok je dôvodný. Tvrdenia žalovaného sú v rozpore so skutočným stavom. Žalobca predložil do konania výpisy z bankového účtu pána N., ktoré preukazujú, že pán N. poukázal na bankový účet žalovaného sumu v celkovej výške pôžičky. Pre vznik pôžičky a následného nároku na jej vrátenie nie je potrebná osobitná dohoda, ale je potrebné reálne preukázanie jej poskytnutia. Žalobca výpismi z bankového účtu svojho právneho predchodcu, pána N.,
preukázal reálne poskytnutie pôžičky a právny nárok na jej vrátenie. Žalovaný vo vzťahu k uvedenému však v rámci svojej procesnej obrany tvrdí, že pôžička nebola mu nikdy poskytnutá a mala predstavovať splátky pôžičky v zmysle Dohody o podmienkach splatenia pôžičky zo dňa 1.4.2017 uzatvorenej medzi pánom N.m, jeho spoločnosťou TR8, s.r.o., so sídlom F. F. XXXX, Podľa tvrdení žalovaného mal žalovaný ako veriteľ údajne poskytnúť pánovi N. a spoločnosti ako dlžníkom pôžičku v celkovej výške 250.000,- eur, ktorej podmienky vrátenia boli upravené v Dohode a podľa Dohody mal pán N. a spoločnosť vrátiť žalovanému už len sumu vo výške pôžičky. V dohode však nie je akákoľvek zmienka o nahradení údajne poskytnutej pôžičky vo výške 250.000,- eur novým záväzkom, a to záväzkom na vrátenie pôžičky, ktorá je predmetom tohto sporu. Ak by tvrdenia žalovaného boli pravdivé, Dohoda by musela obsahovať ustanovenia o nahradení pôvodného záväzku novým záväzkom, keďže z tvrdení žalovaného okrem iného vyplýva, že odpustil spoločnosti a žalobcovi vrátenie sumy vo výške 35.000,- eur. Podľa právneho názoru žalobcu v prípade, ak by dohoda mala predstavovať nováciu záväzku alebo urovnanie nárokov strán sporu, sporné nároky, respektíve nároky, ktoré by mali byť ňou modifikované, by v nej bolo potrebné špecifikovať. Ako však vyplýva zo žalovaným predloženej dohody, táto akékoľvek takéto vymedzenie nárokov neobsahuje a zároveň žalovaný ani nepreukázal poskytnutie údajnej pôžičky vo výške 250.000,- eur spoločnosti a pánovi N.. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 21.03.2012, sp. zn. 5Cdo 238/2010 podľa ktorého: „Ak došlo len k dohode zmluvných strán o podstatných náležitostiach zmluvy o pôžičke, ale k odovzdaniu predmetu pôžičky nedošlo, nemožno sa s úspechom domáhať, aby veriteľ plnil z titulu zmluvy o pôžičke, pretože zmluva nevznikla.“ Žalobca má za to, že je potrebné najskôr preukázať vznik záväzku, od ktorého sa majú odvíjať podmienky jeho zániku a prípadného zabezpečenia. Ak nie je preukázaný vznik záväzku, nie je možné sa domáhať nárokov z neho plynúcich. Z uvedeného dôvodu je podľa právneho názoru žalobcu potrebné Dohodu považovať za neplatný právny úkon. Ako bolo uvedené už vyššie, Žalovaný nijakým spôsobom nepreukázal vznik záväzku, na ktorý sa odkazuje v Dohode. Z uvedeného dôvodu je potrebné tento záväzok vnímať ako neexistentný, pričom v prípade neexistencie hlavného záväzku nie je možné hovoriť o vzniku vedľajšieho (akcesorického) záväzku, ktorá je závislý na hlavnom záväzku.
8. Žalovaný vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 24.8.2020 naďalej popieral nárok žalobcu, považoval ho za nedôvodný, neexistujúci a nepodložený relevantnými dôkazmi, ako aj v rozpore s platnými právnymi predpismi, ktorého zrejmým účelom je bezdôvodné obohatenie žalobcu na úkor žalovaného. Žalobca si v súdnom konaní uplatňuje od Žalovaného zaplatenie sumy vo výške 215.000,- eur s prísl. , ktorá podľa tvrdení žalobcu mala vzniknúť z titulu poskytnutej pôžičky žalovanému zo strany právneho predchodcu žalobcu, pána S. N.. Žalovaný popiera, že žalobca má voči nemu uplatňovanú pohľadávku. V súvislosti s údajnou pôžičkou žalobca doručil žalovanému Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 3.4.2020, v rámci ktorého žalobca oznámil žalovanému postúpenie pôžičky z pána N. na žalobcu. Žalovanému a ani konajúcemu súdu však do dnešného dňa nebolo postúpenie údajnej pohľadávky vzniknutej z titulu údajnej pôžičky oznámené pánom N.m ako postupcom, a zároveň ani nebolo preukázané žalobcom ako postupníkom. Žalobca žalovanému postúpenie nepreukázal a ani v čase začatia konania (prípadne pri svojom následnom Vyjadrení) nepredložil súdu zmluvu o postúpení pohľadávky údajne uzavretú medzi pánom N.m a žalobcom, z ktorej by malo vyplývať postúpenie údajnej pohľadávky z pána N. na žalobcu. V civilnom sporovom konaní sa uplatňuje zásada koncentrácie konania, podľa ktorej majú byť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany uplatnené včas (čl. 8 zákona 6. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, v platnom znení (ďalej ako „CSP”), ust. § 153 CSP). Bol toho názoru, že ak chcel žalobca preukázať postúpenie údajnej pohľadávky z pána N. na žalobcu, bol povinný tak spraviť najneskôr v čase začatia konania, čo však neurobil. Žalobca tak nepreukázal ani základný atribút svojej aktívnej legitimácie, v dôsledku čoho mal byť jeho návrh zamietnutý {a platobný rozkaz nemal byť nikdy vydaný). Nepreukázaním postúpenia údajnej pohľadávky zároveň žalobca porušil svoje procesné povinnosti vyplývajúce z ust. § 132 CSP, podľa ktorého mal už v žalobe opísať všetky rozhodujúce skutočnosti a dôkazy preukazujúce jeho údajný nárok, a všetky označené dôkazy taktiež k žalobe pripojiť. Z dôvodu neoznámenia postúpenia údajnej pohľadávky zo strany pána N. a nepreukázania postúpenia pohľadávky zo strany žalobcu neexistuje žiadny zákonný dôvod, pre ktorý by mal žalovaný plniť novému údajnému veriteľovi. Uvedené konštatovanie však za žiadnych okolností nepredstavuje a ani nemôže byť chápané ako uznanie nároku vzneseného zo strany žalobcu, ktorý žalovaný naďalej v celom rozsahu popiera. Uvedené tvrdenie len dokazuje, že Žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný v tomto konaní. Žalovaný trvá na tom, že žalobcom označenú pohľadávku voči nemu nikdy nemal ani pán N.. Neexistujúcu pohľadávku nemožno postúpiť, t. j. aj keby žalobca údajnú Zmluvu o postúpení pohľadávky uzatvorenú medzi ním a pánom N.m v rámci konania dodatočne predložil a súd by ju ako dôkaz akceptoval (čo Žalovaný s ohľadom na zásadu
koncentrácie považuje za neprípustné), nezakladalo by to akékoľvek právo žalobcu na plnenie od žalovaného. Žalovaný popiera, že by uzatvoril s pánom N.m akúkoľvek zmluvu, na základe ktorej mal pán N. poskytnúť žalobcovi pôžičku. Žalobca uzatvorenie akejkoľvek takejto zmluvy v žiadnom rozsahu nepreukázal. Pánovi N. nikdy nemohla vzniknúť pohľadávka voči žalovanému na vrátenie pôžičky, keďže pán N. ako veriteľ nikdy so žalovaným ako dlžníkom zmluvu o pôžičke neuzavrel.Až absurdne potom pôsobí tvrdenie žalobcu, podľa ktorého „pre vznik pôžičky a následného nároku na jej vrátenie nie je potrebná osobitná dohoda, aleje potrebné reálne preukázanie jej poskytnutia“ (viď str. 2 Vyjadrenia). Z právneho hľadiska je tento záver žalobcu tak nezmyselným že žalobca sa nim de facto sám usvedčuje z nedostatku relevantných argumentov a dôkazov. Je notorietou, že na vznik vzťahu veriteľ z pôžičky - dlžník z pôžičky je nevyhnutné, aby dotknuté strany uzavreli zmluvu (dohodu) o pôžičke. Dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu, že takáto zmluva bola medzi žalovaným a pánom N.m uzatvorená, zaťažuje žalobcu. Čo sa týka údajného výpisu z bankového účtu pána N., žalovaný ho spochybňuje a rozporuje. Z predmetného výpisu totiž nie je zrejmé, ktorá banka mala výpis z bankového účtu vystaviť, nenachádza sa tam žiadne číslo bankového účtu, z ktorého mali byť finančné prostriedky platené, ani na ktoré mali byť poukázané, nenachádza sa tam vyplnený žiadny konštantný, variabilný alebo špecifický symbol. Predložený údajný výpis z bankového účtu len bez ďalšieho konštatuje dátum, sumu a uvádza meno „Z. C.“ a označenie „splátka pôžičky“, pričom neobsahuje žiadne údaje charakteristické pre potvrdenie o transakciách na bankovom účte vydané bankou. Uvedenú listinu preto nemožno považovať za výpis z bankového účtu a tento dokument preto nemôže obstáť ako relevantný dôkaz pre účely tohto konania. V žalobcom predloženom údajnom výpise z bankového účtu sa uvádza poznámka „splátka pôžičky.“ Na výpise z bankového účtu sa nenachádza poznámka „pôžička Z.ovi C.ovi" alebo „prvá časť poskytnutej pôžičky," ale nachádza sa tam označenie „splátka pôžičky", čo je termín bežne používaný pri plnení peňažného dlhu po častiach, teda po splátkach. V rovnakom význame je daný pojem používaný aj v rámci právnych predpisov, napr. v rámci zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, v platnom znení, ktorý jednotným spôsobom používa pojem „splátky“ (v príslušnom gramatickom tvare) v súvislosti so splácaním dlžníkovho dlhu voči veriteľovi (viď napr. § 521, § 565 a pod. Občianskeho zákonníka). Aj keby teda žalovaný od pána N. akékoľvek peňažné prostriedky prijal (čo jednoznačným spôsobom rozporuje a popiera), mohli tieto prostriedky predstavovať iba splátky jemu poskytnutej pôžičky zo strany žalovaného, v žiadnom prípade však nie údajnú pôžičku poskytovanú zo strany pána N. žalovanému. Skutočnosť poskytnutia pôžičky má v konaní preukazovať tvrdený veriteľ, v danom prípade žalobca, ktorý má za týmto účelom predložiť dôkazy , o ktorých nie sú žiadne pochybnosti. Ďalej uviedol, že pán N. sa v priebehu roka 2015 obrátil na žalovaného so žiadosťou o poskytnutie pôžičky. Okolnosťou predchádzajúcou takému poskytnutiu pôžičky bola okrem iného skutočnosť, že pán N. vytvoril algoritmus, prostredníctvom ktorého zamýšľal realizovať obchodné transakcie s komoditami cez príslušnú ortline trading platformu (tzv. XTB platforma). Účelom vytvoreného algoritmu bolo sledovanie vývoja cien dohodnutých obchodovaných komodít na príslušnej burze, aby sa následne mohla nakupovať alebo predávať príslušná komodita (najmä ropa) na cez spomínanú ortline trading platformu za čo najvýhodnejšie ceny. Nakoľko pán N. nemal dostatok finančných prostriedkov na obchodovanie na tejto platforme prostredníctvom vytvoreného algoritmu, žalovaný mu poskytol (na žiadosť pána N.) pôžičku, vďaka ktorej pán N. mohol realizovať obchody prostredníctvom vyššie uvedenej online platformy s požadovaným vstupným kapitálom vo vlastnom mene a na vlastný účet. Pôžička poskytnutá žalovaným mala byť pánom N.m splatená následnými očakávanými výnosmi z takého obchodovania. S. N. výslovne nainštruoval žalovaného, aby mu poskytol pôžičku plnením na bankový účet IBAN: K W. XXXX XXXX XXXX XXXX, ktorý pán N. používal na vyššie uvedeného obchodovanie (pán N. výslovne toto číslo účtu ako platobné miesto pre poskytnutie pôžičky oznámil žalovanému). Nakoľko sa algoritmus po čase ukázal ako neefektívny nástroj, ktorý spôsobil uzavretie viacerých stratových obchodov a pán N. nebol schopný splatiť pôžičku poskytnutú zo strany žalovaného prostredníctvom výnosov z obchodovania, dohodli sa pán N. a žalovaný na urovnaní vzájomných vzťahov tak, že pán N. bol povinný vrátiť žalovanému sumu vo výške 215.000,- eur. Následne žalovaný ako veriteľ a pán N. a spoločnosť TR8 ako dlžníci uzavreli Dohodu o podmienkach splatenia pôžičky zo dňa 1.4.2017, v ktorej si dohodli spôsob splácania pôžičky vo výške 215.000,- eur. Žalovanému nie je zrejmé, ako žalobca dospel k záveru, že dohoda obsahuje len podmienky splatenia predmetnej pôžičky. Predmetné tvrdenie je jednak v rozpore s gramatickým výkladom, keďže v dohode je na viacerých miestach výslovne konštatované poskytnutie pôžičky pánovi N. a spoločnosti TRS, zároveň je také tvrdenie žalobcu aj v rozpore s prejavom vôle strán dohody. Žalovaný týmto z opatrnocti vo vzťahu k žalobcom uplatňovanej pohľadávke vznáša námietku premlčania (v žiadnom prípade to však nepredstavuje a ani nemôže byť chápané ako uznanie nároku vzneseného zo strany žalobcu, ktorý žalovaný naďalej v celom rozsahu popiera).
9.Žalobca v následnom vyjadrení doručenom súdu dňa 5.10.2020 uviedol, že žalovanému ako dlžníkovi bolo oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 3.4.2020 písomne, žalovaný toto oznámenie prevzal a nijakým spôsobom ho nespochybnil. Žalobca sa po prevzatí oznámenia nijakým spôsobom nedomáhal preukázania oprávnenosti nároku žalobcu, t.j. nežiadal od žalobcu predloženie zmluvy o postúpení pohľadávky, nárok žalobcu následne nespochybnil ani pri podaní odporu voči platobnému rozkazu. Prvýkrát žalovaný namieta oprávnenosť žalobcu a jeho aktívnu legitimáciu až vo vyjadrení. Preto v prípade, ak sa jedná o novú spornú skutočnosť, nie je možné hovoriť o koncentrácii konania, ale žalobcovi musí byť priznané právo, aby sa vyjadril k prípadným novým sporným skutočnostiam a predložil prostriedky procesnej obrany alebo útoku na preukázanie svojich tvrdení. Z uvedeného dôvodu a za účelom odstránenie akejkoľvek spornosti ohľadom aktívnej legitimácie žalobcu, žalobca predkladá do konania Zmluvu o postúpení pohľadávky, na základe ktorej sa stal majiteľom pohľadávky voči Žalovanému, ktorá je uplatnená v tomto konaní. V Zmluve o postúpení pohľadávky, konkrétne v článku 4.2 Zmluvy o postúpení pohľadávky, sa jej účastníci dohodli, že povinnosť oznámiť postúpenie pohľadávky dlžníkovi, žalovanému, má žalobca ako postupník. Predmetné ustanovenie Zmluvy o postúpení pohľadávky predstavuje platné ustanovenie, ktoré neobchádza zákon, zákonu neodporuje a neprieči sa dobrým mravom. Z uvedeného dôvodu vznikla žalobcovi povinnosť informovať žalovaného o postúpení pohľadávky. Žalobca si túto svoju povinnosť splnil, čo preukazuje samotné oznámenie o postúpení pohľadávky, ktorého doručenie a prevzatie potvrdil aj sám žalovaný vo svojom vyjadrení. Žalovaný vo svojom Vyjadrení ďalej okrem iného uvádza, že pohľadávku, ktorá je predmetom tohto sporu a ktorú mal mať voči nemu pôvodne pán N., nikdy neexistovala a z toho dôvodu nemohla byť ani postúpená na žalobcu. Žalovaný zároveň zdôrazňuje, že popiera uzatvorenie akejkoľvek zmluvy s pánom N.m, na základe ktorej by mal pán N. poskytnúť žalobcovi pôžičku. Pôžička predstavuje reálny kontrakt a na jej uzatvorenie nie je potrebná osobitná zmluva alebo dohoda. Pod označením reálny kontrakt je potrebné chápať taký zmluvný vzťah, ktorý vzniká iba vtedy, ak dôjde k reálnemu plneniu na základe zmluvy (či už ústnej alebo písomnej). Uvedené má za následok, že pôžička vzniká reálnym poskytnutím finančných prostriedkov bez ohľadu na skutočnosť či došlo k podpísaniu zmluvy o pôžičke alebo k ústnej dohode o podmienkach pôžičky. Bez poskytnutia finančných prostriedkov pôžička nevzniká, a to bez ohľadu na skutočnosť, že je uzatvorená prípadná zmluva o pôžičke. V nadväznosti na uvedené je nepochybné, že k poskytnutiu pôžičky vo výške 215.000,- eur zo strany právneho predchodcu žalobcu došlo, čo preukazuje výpis z bankového účtu právneho predchodcu žalobcu, pána N.. Je potrebné uviesť, že právny predchodca žalobcu, pán N., nemusel vo vzťahu k označeniu jednotlivých platieb uvádzať akúkoľvek a žiadnu špecifikáciu. Označenie platieb na výpisoch z bankového účtu nemá nijaký vplyv na skutočnosť, že z bankového účtu pána N. boli poskytnuté finančné prostriedky žalovanému. Označenie splátka pôžičky bolo použité len z toho dôvodu, že medzi stranami sporu bola dohoda, že pán N. poskytne žalovanému finančné prostriedky podľa požiadaviek žalovaného, pričom celková výška poskytnutých finančných prostriedkov, ktorú právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému predstavuje spoločne sumu vo výške 215.000,-eur .Podľa tvrdení žalovaného sa mal pán N. v priebehu roka 2015 obrátiť na žalovaného so žiadosťou o poskytnutie pôžičky a táto mu mala byť zo strany žalovaného poskytnutá plnením na bankový účet vedený v peňažnom ústave V., IBAN: K W. XXX XXXX XXXX XXXX. Uvedený bankový účet však nikdy nepatril pánovi N.. S. N. nikdy v V. nemal založený bankový účet. Na preukázanie uvedeného Žalobca navrhol, aby súd v rámci edičnej povinnosti v zmysle ust. § 189 CSP zaviazal V. bank na predloženie potvrdenia o existencii/neexistencii bankového účtu pána N. v tejto finančnej inštitúcii. Podľa ust. § 189 CSP: „Súd môže uložiť tomu, kto má vec potrebnú na zistenie skutkového stavu, aby ju predložil.“ Zdôraznili, že bez ohľadu na skutočnosť či súd využije alebo nevyužije svoju edičnú povinnosť v zmysle vyššie uvedeného, neobstoja akékoľvek a žiadne tvrdenia žalovaného o tom, že poskytol pánovi N. peňažné prostriedky na vyššie uvedený účet a to s poukazom na to, že Bankový účet, na ktorý poukazuje Žalovaný patrí priamo jemu (je to jeho brokerský podúčet na účte platformy X-TRADE Brokers), ku ktorému mal právny predchodca žalobcu prístup len z toho dôvodu, že sa podieľal na investovaní a zveľaďovaní finančných prostriedkov žalovaného. V žiadnom prípade sa nejedná o preukázanie poskytnutia finančných prostriedkov pánovi N.. Vo vzťahu k námietke premlčania uviedol, že nie je dôvodná, nakoľko nárok žalobcu nie je nijakým spôsobom premlčaný. S. N. ako právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému prvú pôžičku dňa 15.5.2017 na sumu vo výške 8.198,57 eur, ďalšie pôžičky boli poskytované následne v ďalšom období roka 2017 - 2018. Premlčacia lehota na vrátenie nároku na pôžičku poskytnutú medzi fyzickými osobami je v zmysle všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka tri roky. V nadväznosti na uvedené a vzhľadom na skutočnosť, že žaloba bola podaná na súde dňa 21.04.2020, nie je možné hovoriť o akomkoľvek premlčaní nároku Žalobcu.
10.Vo veci súd nariadil pojednávanie a vykonal dokazovanie listinami a oboznámením sa s písomným stanoviskom oboch sporových strán (výsluch sporových strán nebol navrhovaný) a mal za preukázaný tento stav:
11.Právny zástupca žalobcu v celom rozsahu trval na žalobe, nakoľko právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému pôžičku vo výške 215.000,- eur, ktorá pôžička zo strany žalovaného nebola nikdy žiadnym spôsobom vrátená. Poskytnutie pôžičky preukázali z výpisu z bankového účtu právneho predchodcu žalobcu pána N., z ktorého je zrejmé, že na účet žalovaného boli poskytnuté finančné prostriedky vo výške 215.000,- eur. Medzi pánom N.m a žalobcom došlo k postúpeniu pohľadávky, pričom oznámenie o postúpené pohľadávky bolo vykonané žalovanému písomne, o čom svedčí podací lístok. Vzhľadom k tomu, že žalovaný namietal postúpenie pohľadávky, toto preukázal aj zmluvou o postúpení pohľadávky, pričom v uvedenej zmluve sa uvádza, že oznámenie vykoná žalobca. Na základe uvedeného teda navrhol, aby bolo žalobe vyhovené, pretože dohodu o uznaní dlhu žalobca považuje za neplatný právny úkon. Ďalej uviedol, že vo výpise došlo k administratívnemu pochybeniu pracovníka banky, keď poskytla výpis spoločnosti TR8 s.r.o., ktorej spoločníkom je pán N., pričom sa malo jednať o výpis z účtu pána N.. Na záver zotrval na podanej žalobe v celom rozsahu a poukázal na písomné vyjadrenia.
12.Právny zástupca žalovaného JUDr. Roman Vydra trval na svojich písomných vyjadreniach a žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že v prvom rade je potrebné preukázať uzatvorenie zmluvy o pôžičke medzi pánom N.m a žalovaným, čo žalobca nepreukázal a žalovaný popiera uzatvorenie takejto pôžičky. Ďalej poukázal na skutočnosť, že v poslednom vyjadrení žalobca poskytol ako listinný dôkaz výpis z účtu, ktorým preukazoval poskytnutie finančných prostriedkov na účet žalovaného, avšak ako vyplýva z uvedeného výpisu, nejedná sa o účet pána N., ale o účet spoločnosti TR8 s.r.o., teda účet tretej osoby. Z tohto dôvodu poukázal aj na nedôvodnosť predmetnej žaloby. Okrem toho poukázal aj na uplatnenú námietku premlčania nároku. Na záver uviedol, že skutkové tvrdenia, ktoré uvádza žalobca v žalobe, žalovaný poprel, a teda tieto sa stali spornými. V priebehu konania však žalobca svoje skutkové tvrdenia nepreukázal, neuniesol dôkazné bremeno, preto žiadali, aby bola žaloba zamietnutá a priznaná náhrada trov konania žalovanému v rozsahu 100%.
13.Právny zástupca žalovaného JUDr. Michal Kilian uviedol, že žalovaný žiada žalobu zamietnuť jednak z toho dôvodu, že žalobca nepreukázal uzatvorenie zmluvy o pôžičke, nepreukázal poskytnutie finančných prostriedkov a teda neexistencia takejto zmluvy robí neplatným aj úkon postúpenia pohľadávky pre nemožnosť plnenia, keďže nemožno postúpiť neexistujúcu pohľadávku. Aj z tohto dôvodu teda je žaloba nedôvodná. Pokiaľ sa týka splatenia pôžičky a uznania úrokov, tento úkon považoval za platný, nakoľko nebol preukázaný opak. Na záver sa pripojil k vyjadreniu Mgr. Romana Vydru.
14.Z listinného dôkazu (č.l. 9 spisu) pripojeného k žalobe vyplýva, že od mája 2017 do novembra 2018 bolo vykonaných 7 odchádzajúcich transakcií v celkovej sume 215.000,- eur označených ako splátka pôžička TR8 na meno Z. C.. Z ďalšieho listinného dôkazu vyplýva, že dňa 12.3.2020 právny zástupca žalobcu vyzval žalovaného na vrátenie pôžičky v sume 215.000,- eur, ktorú mu poskytol p. N. dňa 15.5.2017 v sume 8.198,70 eur; dňa 21.6.2017 v sume 60.000,-eur; dňa 19.7.2017 v sume 30.000,- eur; dňa 11.8.2017 v sume 19.500,- eur; dňa 29.3.2018 v sume 25.000,- eur; dňa 2.8.2018 v sume 12.500,- eur; dňa 28.11.2018 v sume 59.801,30 eur. Zároveň oznámil listom zo dňa 3.4.2020 postúpenie pohľadávky z pána N. na žalobcu (doporučený lístok zo dňa 7.4.2020). Z listinného dôkazu - dohody o podmienkach splatenia pôžičky poskytnutej zmluvou o pôžičke uzatvorenej dňa 1.4.2017 medzi žalovaným ako veriteľom a dlžníkmi 1/ Petrom N.m, nar. 23.8.1983 a 2/ TR8 s.r.o., F. F. IČO: 47252791 vyplýva, že zmluvou o pôžičke poskytol veriteľ dlžníkom peňažné prostriedky vo výške 215.000,- eur, ktorú sa dlžníci zaviazali vrátiť spoločne a nerozdielne (bod 1.1). Pôžička bolo poskytnutá za účelom investovania do komoditnej stratégie IPM. V bode 2.2. sa veriteľ a dlžníci dohodli, že pôžička bude splatená v splátkach. V bode 2.3 dlžník 1 a dlžník 2 uznali záväzok vrátiť veriteľovi poskytnuté prostriedky z pôžičky. V bode 3.1 sa dlžník 1 a dlžník 2 zaviazali pôžičku splatiť v pravidelných mesačných splátkach prevodom na účet veriteľa uvedený v záhlaví dohody, s tým, že prvú splátku sú povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne do 18.5.2017. (bod 3.2). Zo zmluvy o postúpení pohľadávky bolo preukázané, že S. N., nar. XX.X.XXXX uzatvoril túto so spoločnosťou V4 Solutions s.r.o. IČO 44958170 a predmetom postúpenia bola rámcová pôžička poskytnutá Petrom N.m Z.ovi C.ovi dňa 15.5.2017 v sume 8.198,70 eur, dňa
21.6.2017 v sume 60.000,-eur; dňa 19.7.2017 v sume 30.000,- eur; dňa 11.8.2017 v sume 19.500,- eur; dňa 29.3.2018 v sume 25.000,- eur; dňa 2.8.2018 v sume 12.500,- eur; dňa 28.11.2018 v sume 59.801,30 eur. Z výpisu z účtu Slovenskej sporiteľne a.s. zo dňa 14.9.2020 bolo preukázané, že dňa 15.5.2017 na účet SK XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX patriacemu Z. C.ovi bola z účtu K patriacemu spoločnosti TR8 s.r.o. poskytnutá suma 8.198,70 eur, rovnako aj dňa 21.6.2017 suma 60.000,-eur; dňa 19.7.2017 suma 30.000,- eur; dňa 11.8.2017 suma 19.500,- eur; dňa 29.3.2018 suma 25.000,- eur; dňa 2.8.2018 suma 12.500,- eur; dňa 28.11.2018 suma 59.801,30 eur (táto je označená ako posledná splátka pôžičky).
15.Po vyhodnotení vykonaných dôkazov jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti súd žalobu zamietol z týchto dôvodov:
Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. 16.Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že pre uzavretie dohody o pôžičke sa nevyžaduje písomná forma, takže táto zmluva môže byť uzavretá i ústne alebo konkludentným spôsobom. Podstatnou náležitosťou obsahu takejto dohody je okrem označenia zmluvných strán, predovšetkým určenie predmetu pôžičky; z obsahu zmluvy musí vyplynúť i povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu (peňazí). Keďže táto zmluva je reálnou zmluvou (kontraktom), k jej uzavretiu zákon vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Dokiaľ k odovzdaniu peňazí nedôjde, medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne (viď napr. rozhodnutia NS Českej republiky sp.zn. 25 Cdo 98/2000, sp.zn. 25 Cdo 695/2003, 25 Cdo 696/2003, NS Slovenskej republiky 5Cdo 55/1998, 3MCdo/6/2010, 5Cdo/174/2013).
17.Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Tak napríklad v konaní o zaplatenie dlhu z určitej zmluvy má žalobca (veriteľ) povinnosť bremeno tvrdenia v tom, že so žalovaným (dlžníkom) uzavrel zmluvu, že na jej základe poskytol žalovanému určité plnenie a že žalovaný za toto plnenie neposkytol riadne a včas dohodnutú náhradu (odplatu). Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti; žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno preukázať uzavretie zmluvy a poskytnutie plnenia podľa nej. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. Žalovaný (dlžník) nie je procesným subjektom, ktorého by sa vyššie spomenuté procesné povinnosti netýkali; pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť, musí tvrdiť, že za poskytnuté plnenie zaplatil a na svoje tvrdenie musí označiť dôkazy. Teória v tejto súvislosti hovorí o tzv. presúvaní dôkazného bremena. Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkov konania v závislosti na aktuálnom stave (priebehu) konania a na tom, ako právna norma vymedzuje práva a povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu(viď rozsudok Najvyššieho súdu SR z 22. 9. 2010, sp. zn. 3 M Cdo 6/2010).
18.V predmetnom spore bolo teda povinnosťou žalobcu preukázanie, že voči žalovanému skutočne existuje pohľadávka z uzatvorenej zmluvy o pôžičke, ktorou mal právny predchodca žalobcu p. N. poskytnúť žalovanému v 7 splátkach pôžičku v celkovej výške 215.000,- eur a že táto existovala aj v čase postúpenia pohľadávky na žalobcu, nakoľko žalovaný existenciu zmluvy o pôžičke ako aj poskytnutie pôžičky zo strany právneho predchodcu žalobcu v celom rozsahu popieral. Žalobca existenciu pôžičky preukazoval listinným dôkazom - výpisom z účtu Slovenskej sporiteľne a.s. zo dňa 14.9.2020, ktorým bolo preukázané, že dňa 15.5.2017 na účet SK XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX patriacemu Z.ovi C.ovi bola z účtu K patriacemu spoločnosti TR8 s.r.o. poskytnutá suma 8.198,70 eur, rovnako aj dňa 21.6.2017 suma 60.000,-eur; dňa 19.7.2017 suma 30.000,- eur; dňa 11.8.2017 suma 19.500,- eur; dňa 29.3.2018 suma 25.000,- eur; dňa 2.8.2018 suma 12.500,- eur(všetky označené ako splátka pôžičky) a dňa 28.11.2018 suma 59.801,30 eur (táto je označená ako posledná splátka pôžičky). Celková suma predstavovala 215.000.- eur. Tento listinný dôkaz nenasvedčuje tomu, že by právny predchodca žalobcu p. N. poskytol zo svojho účtu ako fyzická osoba na účet žalovaného sumu 215.000,- eur predstavujúcu pôžičku resp. nebolo tiež preukázané, že by p. N. poskytol žalovanému uvedenú sumu iným spôsobom (táto skutočnosť žalobcom nebola ani tvrdená). Na základe uvedeného súd konštatuje, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení. Naopak súd má za to, že tvrdenia žalovaného sú podporené ním predloženým listinným dôkazom a to Dohodou o podmienkach splatenia pôžičky
poskytnutej zmluvou o pôžičke uzatvorenej dňa 1.4.2017 medzi žalovaným ako veriteľom a dlžníkmi 1/ S. N.m, nar. XX.X.XXXX a 2/ TR8 s.r.o., F. F. IČO: 47252791, z ktorej vyplýva, že zmluvou o pôžičke poskytol veriteľ dlžníkom peňažné prostriedky vo výške 215.000,- eur, ktorú sa dlžníci zaviazali vrátiť spoločne a nerozdielne (bod1.1). Pôžička bola poskytnutá za účelom investovania do komoditnej stratégie IPM. V bode 2.2. sa veriteľ a dlžníci dohodli, že pôžička bude splatená v splátkach. V bode 2.3 dlžník 1 a dlžník 2 uznali záväzok vrátiť veriteľovi poskytnuté prostriedky z pôžičky. V bode 3.1 sa dlžník 1 a dlžník 2 zaviazali pôžičku splatiť v pravidelných mesačných splátkach prevodom na účet veriteľa uvedený v záhlaví dohody, s tým, že prvú splátku sú povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne do 18.5.2017. (bod 3.2). Na uvedený dôkaz žalovaného podľa názoru súdu nadväzuje aj samotný listinný dôkaz predložený žalobcom a to výpis z účtu Slovenskej sporiteľne a.s. zo dňa 14.9.2020, ktorým bolo preukázané, že dňa 15.5.2017 na účet SK XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX patriacemu Z. C.ovi bola z účtu K patriacemu spoločnosti TR8 s.r.o. poskytnutá suma 8.198,70 eur, rovnako aj dňa 21.6.2017 suma 60.000,-eur; dňa 19.7.2017 suma 30.000,- eur; dňa 11.8.2017 suma 19.500,- eur; dňa 29.3.2018 suma 25.000,- eur; dňa 2.8.2018 suma 12.500,- eur(označené ako splátka pôžičky); dňa 28.11.2018 suma 59.801,30 eur (táto je označená ako posledná splátka pôžičky). Podľa dohody o pôžičke zo dňa 1.4.2017 prvá splátka mala byť splatná najneskôr do 18.5.2017 pričom spoločnosť TR8 s.r.o. sumu 8.198,70 eur označenú ako prvá splátka pôžičky uhradila 15.5.2017. Táto suma teda bola zaplatená následne po uzatvorení Dohody o podmienkach splatenia pôžičky poskytnutej zmluvou o pôžičke uzatvorenej dňa 1.4.2017 medzi žalovaným ako veriteľom a dlžníkmi 1/ S. N.m, nar. XX.X.XXXX a 2/ TR8 s.r.o., F. F. IČO: 47252791 a to bodu 3.2. Podľa dohody p. N. a spoločnosť TR8 s.r.o. sa ako dlžníci zaviazali splatiť pôžičku spoločne a nerozdielne, teda mohol plniť ktorýkoľvek z nich. Táto skutočnosť nebola zo strany žalobcu spochybnená. Je tiež potrebné upriamiť pozornosť aj na skutočnosť, že pokiaľ by právny predchodca žalobcu skutočne poskytol pôžičku žalovanému, tak ako je to uvedené v skutkových tvrdeniach žaloby, bolo by nelogické z jeho strany aby dňa 1.4.2017 podpisoval Dohodu o podmienkach splatenia pôžičky poskytnutej zmluvou o pôžičke a následne by spoločnosť TR8 s.r.o. poskytovala splátky pôžičky na účet žalovaného. Pokiaľ si bol vedomý, že voči žalovanému nemal žiadnu povinnosť splatenia dlhu určite by nebol takúto dohodu podpísal. Nebolo tvrdené, že by tak mal robiť pod nátlakom resp. vyhrážkami, čo by mohlo robiť dohodu zo dňa 1.4.2017 neplatnou.
19.V nadväznosti na uvedené súd potom skúmal, či je daná aktívna vecná legitimácia žalobcu v spore. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého subjektu - žalobcovi vyplýva ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta. To, že sa súd výslovne k vecnej legitimácii nevysloví, neznamená, že sa ňou v konaní nezaoberal (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. 6. 2010, sp. zn. 2 Cdo 205/2009).
20.Žalobca preukazoval svoju aktívnu vecnú legitimáciu Zmluvou o postúpení pohľadávky uzatvorenou dňa 2.4.2020 medzi postupcom S. N.m, nar. XX.X.XXXX a žalobcom. V spore však po vykonanom dokazovaní súd mal za to, že žalobca nepreukázal existenciu zmluvy o pôžičke medzi S. N.m, nar. XX.X.XXXX a žalovaným, poskytnutie finančnej pôžičky vo výške 215.000,- eur zo strany S. N., nar. XX.X.XXXX žalovanému, z čoho možno vyvodiť, že predmet postúpenia uvedený v Zmluve o postúpení pohľadávky uzatvorenej dňa 2.4.2020 v čase je postúpenia neexistoval a teda žalobca z týchto dôvodov nemá ani vecnú legitimáciu v spore.
Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
21. Žalovaný mal v konaní plný úspech, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov vo výške 100%.
22.O výške priznanej náhrady bude rozhodnuté podľa ust. § 262 ods.2 CSP v spojení s ust. § 251 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Žiline prostredníctvom Okresného súdu Ružomberok, (§355 ods.1, §356 CSP) písomne v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.(§ 359 CSP) V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a)sa týkajú procesných podmienok, b)sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c)má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d)ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.