Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Cob/74/2020

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov JUDr. Mareka Kohúta a JUDr. Anny Ilčinovej v spore žalobcu: BFF Central Europe s.r.o., so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 44 414 315, zastúpeného: Advokátska kancelária JANČO A PARTNERI, s.r.o., so sídlom Štúrova 13, 811 02 Bratislava, IČO: 36 367 524, proti žalovanému: Fakultná nemocnica s poliklinikou J. A. Reimana Prešov, so sídlom Jána Hollého 5898/14, 081 81 Prešov, IČO: 00610577, zastúpenému: Advokátska kancelária GOGA a spol., s.r.o., so sídlom Kupeckého 4, 040 01 Košice - mestská časť Juh, IČO: 36 863 947, o zaplatenie 3.600.605,72 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. -529 z 7.4.2020, takto

rozhodol:

Zrušuje rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby o zaplatenie 4.342,47 eur istiny, vo výroku o zamietnutí žaloby o príslušenstve pohľadávky, vrátane nároku na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky a vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie o zaplatenie 1.463,55 eur zastavil. Žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi 3.558.056,80 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 97,72 %.

2. Vychádzal zo zistenia, že právni predchodcovia žalobcu dodali žalovanému riadne a včas tovar primeranej kvality bez vád v hodnote 3.600.605,72 eur, pričom žalovaný za tento tovar nezaplatil v dohodnutej lehote splatnosti. Žalobca nepoprel premlčanie časti pohľadávok. Sporné bolo, či má žalobca nárok na zaplatenie istiny a príslušenstva pohľadávok, konkrétne úrokov z omeškania z dôvodu rozporu s dobrými mravmi a zásadou poctivého obchodného styku. Z vykonaného dokazovania mal prvoinštančný súd preukázané, že právni predchodcovia žalobcu dodali žalovanému tovar a poskytli služby v hodnote 3.600.605,72 eur a žalovaný ako štátna príspevková organizácia z dôvodu svojho nedostatočného financovania všetky záväzky v lehote splatnosti nemohol uhradiť, hoci časť záväzkov uhrádzal priebežne v rámci svojich možností, o čom dodávatelia mali a museli vedieť ešte pred vstupom do zmluvného vzťahu so žalovaným. Úhradu za dodanie tovaru formou preddavkov nepožadovali. Tvrdenie žalovaného o parazitovaní žalobcu na nefunkčnom systéme, v ktorom sa pracuje s verejnými financiami ľudí platiacich svoje zdravotné poistenie, za ktoré sa má uhrádzať zdravotná starostlivosť a nemá slúžiť tvorbe ziskov u žalobcu nie je relevantné, nakoľko žalobca platne nadobudol pohľadávku od postupcov, ktorí skutočne dodali žalovanému tovar a nárok na zaplatenie kúpnej ceny je nepochybný. V oblasti obchodného práva je premlčacia doba pri tomto type záväzkového vzťahu stanovená na 4 roky. Žaloba žalobcu bola podaná dňa 19.7.2019, preto sú všetky pohľadávky žalobcu s dátumom splatnosti pred 19.7.2015 premlčané. Ide o 76 faktúr vystavených spoločnosťou G. N., S..D.. s lehotou splatnosti od 15.4.2014 do 6.7.2015 v celovej sume 36.742,90 eur, ako aj 8 faktúr na základe Rámcovej zmluvy č. F/2014/05/47 v celkovej sume 4.342,47 eur. Procesná obrana žalovaného spočívajúca v premlčaní časti

nárokov žalobcu v sume 41.085,37 eur tak bola dôvodná. Nakoľko žalobca vzal svoju žalobu späť v časti o zaplatenie 1.463,55 eur a pohľadávky v sume 41.085,37 eur boli premlčané, súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 3.558.056,80 eur.

3. Žalobca si podanou žalobou uplatnil aj príslušenstvo pohľadávky, a to úroky z omeškania, žalovaný s týmto nárokom žalobcu nesúhlasil s poukazom na rozpor so zásadou dobrých mravov. V odvetví verejného zdravotníctva je v prípade štátnych nemocníc zavedená obchodná zvyklosť, že niektoré faktúry nemusia byť vždy uhradené v lehote splatnosti z dôvodu nedostatočného financovania týchto nemocníc zo strany zdravotných poisťovní, čo je všeobecne známa skutočnosť. Jednotliví dodávatelia však tieto obchodné vzťahy udržujú vzhľadom na ich ekonomickú výhodnosť a istotu dlhodobo vysokého obratu, pričom úroky z omeškania zaplatiť nepožadujú. Svedčí o tom skutočnosť, že postupcovia ako dodávatelia dodávali žalovanému tovar a poskytovali služby dlhodobo, minimálne v období od 15.1.2014 do 12.2.2018, spolu 11 postupcov za toto obdobie vystavilo žalovanému 3516 faktúr na sumu prevyšujúcu 3,6 milióna eur. Z obsahu ich obchodných vzťahov je evidentné, že si boli vedomí toho, že žalovaný neplní svoje záväzky včas, vzhľadom na svoje nedostatočné financovanie, úroky z omeškania si u žalovaného neuplatňovali a tento stav akceptovali vzhľadom na potenciál ekonomického obratu u žalovaného. Pokiaľ si žalobca ako postupca uplatňuje od žalovaného nároky spojené s omeškaním žalovaného, hoci to nie je zvyklosťou u dodávateľov, výkon jeho práva je v rozpore s dobrými mravmi a zásadou poctivého obchodného styku, preto nepožíva právnu ochranu. Z tohto dôvodu súd nárok žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania zamietol.

4. Žalobca si uplatnil aj nárok na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Dodávatelia si voči žalovanému neuplatňujú zaplatenie úrokov z omeškania, rovnako aj podávanie žalôb je neobvyklé. Dodávatelia mali možnosť uzatvoriť so žalovaným dohodu o privátnej novácii záväzkov, k dohode však nepristúpili, postúpili pohľadávku na žalobcu a zapríčinili vznik tohto sporu, navyše vláda Slovenskej republiky vyhlásila na území Slovenskej republiky núdzový stav pre oblasť zdravotníctva. Uplatňovanie si príslušenstva pohľadávky, teda aj paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky je rovnako v rozpore s dobrými mravmi a zásadou poctivého obchodného styku, preto súd žalobcovi nárok na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky nepriznal.

5. O trovách konania bolo rozhodnuté postupom podľa v spojení s . Žalobca bol úspešný v časti istiny 3.558.056,50 eur a neúspešný v časti premlčanej istiny 41.085,37 eur. Úspech žalobcu tak predstavuje 98,86 % a úspech žalovaného 1,14 %. Čistý úspech žalobcu tak predstavuje 97,72 % a v tomto rozsahu súd prvej inštancie priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

6. Proti rozsudku, čo do výroku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá, ako aj čo do výroku o náhrade trov konania, v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca a navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne, aby rozsudok zmenil tak, že žalovanému uloží povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.562.399,27 eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, žalobcovi prizná voči žalovanému nárok na zaplatenie žalovaného príslušenstva v podobe úrokov z omeškania a paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a prizná žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

7. Odvolanie podal z dôvodov, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ), súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností ( ), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ( ) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

8. Namietal, že súd prvej inštancie nesprávne považoval žalovaný nárok v sume 4.342,47 eur za premlčaný. Suma 4.342,47 eur nepozostáva z 8 faktúr z Rámcovej zmluvy č. F/2014/05/47, ale zo 7 faktúr z Rámcovej zmluvy o postupovaní pohľadávok č. F/2013/04/33 zo dňa 7.8.2013 a z 1 faktúry z Rámcovej zmluvy o postupovaní pohľadávok č. 2014/05/47 zo dňa 12.6.2014. Týchto 8 faktúr bolo medzičasom čo do istiny uhradených žalovaným (v mesiac júl 2016) a predmetnom návrhu sú len k

nim prislúchajúce úroky z omeškania a paušálna náhrada nákladov spojená s ich uplatnením. Uvedené vyplýva aj zo žalobného petitu, kde sa týchto 8 faktúr spomína len v tabuľke, ktorou žalobca počítal úroky z omeškania a je v nej uvedený dátum zaplatenia každej z faktúr žalovaným a tieto faktúry sú zahrnuté aj do výpočtu paušálnej náhrady nákladov. Nie sú však súčasťou výpočtu výšky istiny, ktorá bola žalovaná na sumu 3.600.605,72 eur. Nebol preto dôvod, aby súd znížil túto sumu o sumu 4.342,47 eur.

9. Žalobca ďalej namietal procesný postup súdu a spôsob, akým prebehlo pojednávanie dňa 11.3.2020 a ako zákonná sudkyňa súdu prvej inštancie nepripustila ďalšie vykonanie dokazovania, pristúpila rovno k záverečným rečiam strán sporu a k vyhláseniu uznesenia o skončení dokazovania. Súd prvej inštancie úplne odignoroval podanie žalobcu zo dňa 23.3.2020, ktoré bolo reakciou žalobcu na procesný postup súdu, ako aj písomné vyjadrenie žalovaného zo dňa 26.3.2020. Žalovaný prvýkrát prišiel s argumentáciou o údajnom rozpore žalovaného príslušenstva až vo svojej quadriplike zo dňa 03.03.2020. Súd doručil quadripliku žalovaného žalobcovi dňa 10.3.2020, deň pred pojednávaním. Keďže žalobca nemal dostatočný časový priestor písomne reagovať na žalovaného quadripliku, chcel prísť s návrhmi na doplnenie dokazovania na pojednávaní a mať dostatočný priestor k tomu, aby prišiel s písomným právnym posúdením veci v reakcii na predbežné právne posúdenie veci súdom. Nepripustením vykonania ďalších dôkazov a skončením dokazovania postavil súd prvej inštancie žalobcu do nevýhodnej pozície oproti žalovanému, keďže nemal možnosť preukázať nesprávnosť jeho argumentov. Nemôže byť na ťarchu žalobcu, keď žalovaný predloží svoju zásadnú quadripliku s úplne novou argumentáciou týždeň pred pojednávaním a súd ju doručí žalobcovi deň pred pojednávaním. Takýto postup v spojení so skončením dokazovania na prvom pojednávaní je v právnom a demokratickom štáte neudržateľný.

10. Žalobca preto nerozumie, kedy a ako mal vlastne právne relevantne reagovať na písomnosti predložené s quadriplikou, keď dokonca ani samotný súd ich žiadnym spôsobom nekomentoval na pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo dňa 11.3.2020. Naopak, súd nepripustil žiadne ďalšie dokazovanie, na podanie žalobcu zo dňa 23.3.2020 absolútne neprihliadol a až v rozsudku vo veci samej sa žalobca dozvedel, že tomu tak bolo preto, pretože si súd bez ďalšieho osvojil tvrdenia žalovaného bez toho, aby sa k tomu mohol žalobca akokoľvek vyjadriť a zaujať postoj.

11. Navyše súd prvej inštancie v časti rozsudku, ktorá sa týka právneho posúdenia, konštatoval skutkové závery, podľa ktorých okrem iného dodávatelia nepožadujú od nemocníc zaplatenie úrokov z omeškania, z čoho následne súd vyvodil právny záver, že požadovanie úrokov žalobcom je nemravné a nepoctivé. Takéto tvrdenie nebolo ničím preukázané, ani podložené a ide len o fabuláciu zo stany súdu, v dôsledku ktorej si odôvodnil nesprávny právny záver. Ak by súd vykonal v tejto časti dokazovanie, zistil by, že aj dodávatelia vedú s nemocnicami súdne spory z dôvodu neplatenia nemocníc, pričom sa v týchto súdnych sporoch domáhajú aj zaplatenia zákonného príslušenstva pohľadávok.

12. Súd prvej inštancie si svoje závery o rozpore úrokov z omeškania odôvodnil skutkovými závermi, ktoré nezodpovedajú realite, sú svojvoľné a ničím nepodložené. Žalobca vo svojom písomnom podaní zo dňa 23.3.2020 uviedol rozsiahle právne posúdenie veci, ktoré však bolo úplne odignorované súdom. Žalobca pristúpil k vyhotoveniu právneho posúdenia po tom, ako súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 11.3.2020 predniesol predbežné právne posúdenie veci, ktoré bolo v príkrom rozpore s rozhodovacou praxou všeobecných súdov Slovenskej republiky a judikatúrou Najvyššieho súdu Českej republiky. Žalobca disponuje viacerými rozsudkami iných všeobecných súdov Slovenskej republiky, v ktorých mu bol priznaný nárok na zaplatenie nielen istiny voči žalovanej nemocnici, ale aj príslušenstva v podobe úrokov z omeškania a paušálnej náhrady. Žiaden zo všeobecných súdov Slovenskej republiky nekonštatoval rozpor žalovaného príslušenstva s dobrými mravmi alebo zásadou poctivého obchodného styku. Žalobca poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 22.3.2011, sp. zn. , v ktorom súd konštatoval, že charakter tovaru, hoci slúžiaceho k záchrane ľudského života a zdravia, sám o sebe ešte neospravedlňuje omeškanie nemocnice so zaplatením kúpnej ceny a nerobí zákonné právo dodávateľa na úroky z omeškania nemravným alebo nepoctivým.

13. Je nepochybné, že samotná skutočnosť, že žalovaným je nemocnica, ešte neodôvodňuje verejný záujem na tom, aby si nemocnica riadne a včas neplnila svoje záväzky voči veriteľom, resp. postupníkom. Nemocnica ako štátna príspevková organizácia je štandardným účastníkom zmluvných vzťahov a je neprípustné, aby súd považoval povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v najnižších, čiže zákonných výškach,

za niečo, čo je v rozpore s dobrými mravmi a poctivým obchodným stykom. Samotná skutočnosť, že žalované pohľadávky a ich príslušenstvo vznikli na základe žalovaným potvrdeného dodania zdravotníckeho materiálu a liekov taktiež nemôže odôvodňovať záver súdu, podľa ktorého je žalované príslušenstvo nemravné a nepoctivé. Nepoctivým a nemravným nie je ani postúpenie pohľadávky a jej príslušenstva na postupníka a nepoctivým a nemravným nie je ani skutočnosť, že postupník zažaluje žalovaného a domáha sa okrem iného zaplatenia postúpeného príslušenstva.

14. Predmetom konania je príslušenstvo v podobe úrokov z omeškania a paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávok. Ide o zákonnú výšku príslušenstva. V prípade úrokov z omeškania, ako aj paušálnej náhrady vychádzal žalobca z nariadenia vlády Slovenskej republiky č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia . Je neprípustné, aby nariadením vlády priznaná výška príslušenstva bola súdom považovaná za výšku, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi a poctivým obchodným stykom. Súd ignoroval doterajšie rozhodnutia iných všeobecných súdov Slovenskej republiky, ako aj citované názory Najvyššieho súdu Českej republiky. Takéto právne posúdenie veci je preto možné považovať za prekvapivé.

15. Žalobca namietal aj arbitrárnosť, svojvoľnosť a nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie v tom, že súd prvej inštancie sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s právnou argumentáciou žalobcu, ani s ním predostretými rozhodnutiami súdov. Neposkytol žalobcovi odpoveď na otázku, prečo ich nevzal v úvahu a prečo ich neaplikoval na danú právnu vec. Odignoroval aj doterajšie rozhodnutia iných všeobecných súdov Slovenskej republiky. Z rozsudku nie je zrejmé, odkiaľ prišiel súd k základu svojej úvahy, podľa ktorej si dodávatelia neuplatňujú voči žalovanému príslušenstvo a odkiaľ prišiel na to, že ide o ekonomický výhodné prostredie pre dodávateľov a že riadne a včas zo strany žalovaného neplatiť je obchodnou zvyklosťou.

16. Pokiaľ ide o otázku rozsahu nároku na náhradu trov konania, žalobca sa domnieva, že nakoľko bol jeho neúspech v konaní len nepatrný, prináleží mu voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

17. Žalovaný navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

18. Konštatoval, že medzi sporovými stranami bolo sporné výlučne to, či uplatňovanie úrokov z omeškania a paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, vzhľadom na všetky špecifiká a okolnosti daného prípadu zahŕňajúce aj zaužívané obchodné zvyklosti v odvetví zdravotníctva, je výkonom práva v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku a dobrými mravmi. Podstatu rozporu s poctivým obchodným stykom aj dobrými mravmi vidí žalovaný v tom, že žalobca nebol ochotný pristúpiť k uspokojeniu jeho žalovanej pohľadávky v rámci oddlžovacieho procesu riadeného štátom v zastúpení MZ SR, ktorého sa ani nezúčastnil s cieľom vymoženia nie len samotnej istiny v plnej výške, ale predovšetkým aj príslušenstva danej pohľadávky napriek tomu, že finančné ozdravenie zdravotníckych zariadení je vo verejnom záujme a štát v rámci tohto mechanizmu ponúkal rovnakú možnosť pre uspokojenie každému - vrátane žalobcu. Rozsah uspokojenia v rámci oddlženia (97,5% istiny) bol pre pôvodných veriteľov (postupcov) akceptovateľný, avšak pre žalobcu zjavne nie, pričom dôvod žalovaný vidí v jeho pohnútke, ktorou je výlučne vidina maximalizácie zisku žalobcu, najmä z príslušenstva pohľadávky.

19. Žalobcom uplatňovaný nárok týkajúci sa príslušenstva pohľadávky nie je v súlade ani so zaužívanou obchodnou zvyklosťou medzi dodávateľmi zdravotníckeho tovaru (liekov) a zdravotníckymi zariadeniami, ktoré sú štátnymi príspevkovými organizáciami. Žalovaný ako zdravotnícke zariadenie vo forme štátnej príspevkovej organizácie je ohľadom svojich príjmov takmer výlučne závislý od platieb pochádzajúcich od zdravotných poisťovní, pričom svoje záväzky voči dodávateľom uspokojuje podľa svojich finančných možností priebežne, čo má za následok ich postupné uspokojovanie, ktoré prebieha aj po lehote splatnosti, avšak vždy dôjde k uhradeniu istiny v jej celkovej výške, s čím sú dodávatelia uzrozumení a príslušenstvo pohľadávky nepožadujú. V nemožnosti plniť svoje záväzky včas tak nejde o žiadnu svojvôľu, pričom žalovaný sa plneniu svojich záväzkov ani nevyhýba.

20. Vzhľadom na zaužívané obchodné zvyklosti by pôvodný dodávateľ po úhrade ceny, hoci po lehote splatnosti, už príslušenstvo pohľadávky nevymáhal. Z toho dôvodu, že pôvodný veriteľ v zásade nie je účastníkom takýchto súdnych sporov, nedochádza z jeho strany ani k uplatňovaniu paušálnej

náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Na základe uvádzaných skutočností, ktoré sú osobitné a špecifické práve v oblasti dodávania zdravotníckeho tovaru (liekov) je potom výkon práva žalobcom, ktorým sa domáha príslušenstva pohľadávky a uplatňuje tak právo, ktorého sa pôvodný veriteľ štandardne nedomáha, v rozpore s poctivým obchodným stykom a tým aj dobrými mravmi. Nerešpektovanie zaužívaných obchodných zvyklostí je možné preto vyhodnotiť zo strany žalobcu ako rozpor so zásadou poctivého obchodného styku a tým aj rozpor s dobrými mravmi.

21. Na vyjadrenie žalovaného reagoval žalobca vyjadrením z 15.7.2020 v ktorom konštatoval, že koncepcia oddlženia zdravotníckych zariadení je založená na zásade dobrovoľnosti. V koncepcii sa priamo spomína aj žalovaný, ktorého stav záväzkov po lehote splatnosti ku dňu 31.12.2016 bol vo výške 53.024.000,- eur. Na strane 14 koncepcie sa v bode 4.6 s názvom „Formy oddlžovania“ uvádza, že základným princípom je dobrovoľnosť na strane dlžníka a na strane veriteľa. To znamená, že celý proces oddlžovania je postavený na princípe dobrovoľnosti a nemožno žiadnym spôsobom označovať veriteľa, ktorý nevyužije možnosť parciálneho uspokojenia svojej pohľadávky voči nemocnici formou oddlženia, za nepoctivého alebo za ziskuchtivého, obzvlášť, ak žalobca požaduje od žalovaného zaplatiť výlučne istinu a zákonné príslušenstvo. V opačnom prípade by akékoľvek odmietnutie ponuky akéhokoľvek dlžníka na urovnanie akéhokoľvek sporu znamenalo nepoctivosť veriteľa a poctivým veriteľom by bol iba taký, ktorý by akceptoval návrh dlžníka na zaplatenie len časti dlhu. Účelom prijatej koncepcie nebolo pozbaviť veriteľov zákonného príslušenstva, ale poskytnúť možnosť parciálneho uspokojenia tým veriteľom, ktorí najmä pre ekonomické dôvody nedokážu situáciu s dlhotrvajúcim omeškaním dlžníka zvládnuť.

22. Odvolací súd prejednal vec podľa , a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné a je potrebné rozsudok v odvolaním napadnutom rozsahu zrušiť a v rozsahu zrušenia vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

23. V odvolacom konaní bol preskúmavaný len výrok napadnutého rozsudku, ktorým súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol a súvisiaci výrok o trovách konania, a preto výrok rozsudku, ktorým súd žalobe žalobcu čiastočne vyhovel, ako aj výrok, ktorým konanie o zaplatenie 1.463,55 eur zastavil, ktoré výroky napadnuté neboli, v odvolacom konaní preskúmavané neboli, a ako také nadobudli právoplatnosť ( ).

24. Podľa , tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.

25. Podľa , právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

26. Podľa , táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

27. Podľa , kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.

28. Podľa , záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.

29. Podľa , príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

30. Podľa , ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.

31. Podľa , ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

32. Podľa nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.

33. Podľa , pri určení práv a povinností zo záväzkového vzťahu sa prihliada aj na obchodné zvyklosti zachovávané všeobecne v príslušnom obchodnom odvetví, pokiaľ nie sú v rozpore s obsahom zmluvy alebo so zákonom.

34. Podľa , obchodné zvyklosti, na ktoré sa má prihliadať podľa zmluvy, sa použijú pred tými ustanoveniami tohto zákona, ktoré nemajú donucovaciu povahu.

35. Podľa , veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

36. Podľa , s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

37. Podľa , postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.

38. Podľa , ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

39. Podľa , výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.

40. Podľa , výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

41. V konaní bolo nepochybne preukázané, že právni predchodcovia žalobcu dodali žalovanému tovar v hodnote 3.600.605,72 eur, pričom žalovaný za tento tovar v dohodnutej lehote splatnosti nezaplatil. Na žalobcu boli postúpené pohľadávky od 11 dodávateľov pozostávajúce z 3516 faktúr v celkovej sume 3.600.605,72 eur. Nárok na zaplatenie istiny 3.558.056,80 eur súd prvej inštancie vyhodnotil ako dôvodný. Nárok na zaplatenie istiny 4.342,17 eur z dôvodu premlčania zamietol. Žalobca si podanou žalobou uplatnil aj príslušenstvo pohľadávky, a to úroky z omeškania, ako aj nárok na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávok, ktoré nároky súd prvej inštancie vyhodnotil ako rozporné s dobrými mravmi a zásadou poctivého obchodného styku.

42. Predmetom odvolacieho konania je tak nárok žalobcu na príslušenstvo pohľadávky v podobe úrokov z omeškania a paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávok, ako aj nárok na zaplatenie istiny 4.342,17 eur.

43. Pokiaľ ide o nárok na zaplatenie istiny 4.342,17 eur, odvolací súd konštatuje, že tento nárok súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil, pokiaľ sa zaoberal premlčaním tohto nároku, keďže suma 4.342,47 eur nepozostáva z 8 faktúr z Rámcovej zmluvy č. F/2014/05/47, ale zo 7 faktúr z Rámcovej zmluvy o postupovaní pohľadávok č. F/2013/04/33 zo dňa 07.08.2013 a z 1 faktúry z Rámcovej zmluvy o postupovaní pohľadávok č. 2014/05/47 zo dňa 12.06.2014. Týchto 8 faktúr bolo čo do istiny uhradených žalovaným v júli 2016 a predmetnom návrhu žalobcu sú len k nim prislúchajúce úroky z omeškania a paušálna náhrada nákladov spojená s ich uplatnením. Uvedené vyplýva zo žalobného petitu, kde sa

týchto 8 faktúr spomína len v tabuľke, ktorou žalobca počítal úroky z omeškania a je v nej uvedený dátum zaplatenia každej z faktúr žalovaným a tieto faktúry sú zahrnuté aj do výpočtu paušálnej náhrady nákladov. Nie sú však súčasťou istiny 3.600.605,72 eur. Suma 4.342,17 eur teda nepredstavuje istinu, ale ide o špecifikáciu úrokov z omeškania z jednotlivých faktúr. Z tohto dôvodu sú závery súdu prvej inštancie o premlčaní nároku žalobcu o zaplatenie istiny 4.342,17 eur neopodstatnené.

44. K názoru súdu prvej inštancie, že žalobcom uplatnené príslušenstvo pohľadávky, a to úroky z omeškania, ako aj paušálna náhrada nákladov spojených s uplatnením pohľadávok, sú v rozpore s dobrými mravmi a zásadou poctivého obchodného styku, odvolací súd konštatuje, že samotná skutočnosť, že žalovaným je nemocnica, ešte neodôvodňuje, aby si nemocnica riadne a včas neplnila svoje záväzky voči veriteľom, resp. postupníkom. Nemocnica ako štátna príspevková organizácia je štandardným účastníkom zmluvných vzťahov. Žalobca nie je subjekt, ktorý je zodpovedný za nefungujúci systém verejného zdravotníctva a za finančné poddimenzovanie štátnych nemocníc. Zanedbanie si povinností štátu nemôže ísť na úkor veriteľa a jeho zákonného nároku. Samotná skutočnosť, že žalované pohľadávky a ich príslušenstvo vznikli na základe dodania zdravotníckeho materiálu a liekov taktiež nemôže odôvodňovať záver súdu, podľa ktorého je žalované príslušenstvo nemravné a nepoctivé. Nepoctivým a nemravným nie je ani postúpenie pohľadávky a jej príslušenstva na postupníka a nepoctivým a nemravným nie je ani skutočnosť, že postupník zažaluje žalovaného a domáha sa okrem iného zaplatenia postúpeného príslušenstva. Odvolací súd poukazuje aj na to, že žalobca, na ktorého boli postúpené predmetné pohľadávky, nie je viazaný obchodnými zvyklosťami, ktoré mohli existovať medzi žalovaným a jeho dodávateľmi, t.j. pôvodnými veriteľmi.

45. Ani česká judikatúra v tomto smere nepovažuje požiadavku na úroky z omeškania ako rozpornú s dobrými mravmi. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 22.3.2011, sp. zn. , v rámci ktorého sa zaoberal aj otázkou, či aspekt dodávania krvného derivátu žalovanej Fakultnej nemocnici Brno spočívajúci v potrebe záchrany života a zdravia môže odôvodňovať nepriznanie nároku na žalobcom (dodávateľom) žiadané úroky z omeškania z dôvodu, že takýto žiadaný nárok je v rozpore s dobrými mravmi a zásadou poctivého obchodného styku v zmysle ustanovenia . Najvyšší súd Českej republiky konštatoval, že charakter tovaru, hoci slúžiaceho k záchrane ľudského života a zdravia, sám o sebe ešte neospravedlňuje omeškanie nemocnice so zaplatením kúpnej ceny a nerobí zákonné právo dodávateľa na úroky z omeškania nemravným alebo nepoctivým.

46. K nepriznaniu paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávok súdom prvej inštancie je potrebné uviesť, že paušálna náhrada nákladov spojených s uplatnením pohľadávky bola do právneho poriadku Slovenskej republiky zavedená s účinnosťou od 1. februára 2013, a to , ktorým sa mení a dopĺňa v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej aj „“). Uvedená novela transponovala smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2011/7/ EÚ v boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách (ďalej aj „Smernica“). Odvolací súd zdôrazňuje, že účelom priznanej paušálnej náhrady je nahradiť náklady súvisiace s každou oneskorenou platbou, aj keď na základe jedného titulu, pretože z citovaného zákonného ustanovenia nevyplýva žiadne obmedzenie nároku na jednorazové vymáhanie, ak sa jedná o jeden zmluvný vzťah. Inak povedané, predmetné ustanovenia ( , nariadenia vlády SR č. ) nedefinujú právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením „pohľadávok“, ale „pohľadávky“. Uvedený výklad normy je teleologicky v prospech ochrany veriteľa, účelom je posilnenie jeho pozície pri uplatňovaní (vymáhaní) pohľadávky voči veriteľovi. Ide o sankčný inštitút vyvolaný ako následok omeškania dlžníka, pričom ide o náhradu nákladov určenú právnymi predpismi paušálne a jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania, v sume 40,- eur. „Zákon nevyžaduje, aby dlžník bol na možnosť uplatňovania paušálnej náhrady veriteľom akokoľvek upozornený - ide o zákonný nárok a veriteľ ho môže uplatňovať ex lege“ ... (...) „...nárok na zaplatenie paušálnej náhrady vzniká pre každú vyúčtovanú pohľadávku za dodanie tovaru alebo poskytnutie služby zo strany veriteľa samostatne, t.z., ak má veriteľ voči dlžníkovi viacero pohľadávok vyúčtovaných samostatnými faktúrami, má zákonný nárok uplatňovať voči dlžníkovi paušálnu náhradu pri každej z nich“... (...)... „...s odkazom na ustanovenie treba pohľadávku chápať ako jednotlivé právo veriteľa na plnenie voči dlžníkovi, ktoré síce môže vychádzať z jedného právneho vzťahu (kúpnej zmluvy, zmluvy o dielo a pod.), no je samostatne podľa dohody zmluvných strán vyúčtované a ako s takým vznikajú veriteľovi voči dlžníkovi (v prípade neuspokojenia pohľadávky) konkrétne interné výdavky pre každé z nich, osobitne v prípadoch, keď sú účtovné doklady (faktúry)

vyhotovované počas dlhšieho časového obdobia a s rôznou dobou splatnosti“ (k tomu pozri Mult. Dr. h. c. prof. JUDr. Mojmír Mamojka a kol. Komentár k 3/1991 Z.z., Bratislava: Eurokódex, 2016, s. 142, s. 143). Z obsahu spisu vyplýva, že predmetné pohľadávky žalobcu nevznikli naraz, ani nejde o účelové (či špekulatívne) rozdelenie jednej pohľadávky na viac častí za účelom generovania (kvázi) samostatných pohľadávok, pričom každá z pohľadávok je nepochybne i samostatne žalovateľná.

47. Ako konanie v rozpore s dobrými mravmi nie je možné posudzovať ani okolnosť, že žalobca sa nezúčastnil na procese oddlžovania nemocníc vypracovanom Vládou SR, pretože takéto zapojenie sa do tohto procesu nebolo povinné, ale bolo na báze dobrovoľnosti, keď na strane 14 koncepcie sa v bode 4.6 s názvom „Formy oddlžovania“ uvádza, že základným princípom je dobrovoľnosť na strane dlžníka a na strane veriteľa. To znamená, že celý proces oddlžovania je postavený na princípe dobrovoľnosti, preto žalobcovi nemôže byť na ujmu, že sa do tohto procesu nezapojil.

48. Z vyššie uvedených dôvodov preto žalobcom uplatnené príslušenstvo pohľadávok v podobe úrokov z omeškania a paušálnej náhrady nákladov spojených s ich uplatnením, sú legitímnou súčasťou uplatňovaných nárokov žalobcu a nemožno konštatovať ich rozpor s dobrými mravmi resp. so zásadou poctivého obchodného styku.

49. Za týchto okolností možno konštatovať, že jednak súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam pokiaľ ide o zamietnutie žaloby čo do istiny 4.342,17 eur a jednak rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci vo vzťahu k nároku žalobcu na uplatnené príslušenstvo žalovaných pohľadávok, čím je daný dôvod zrušenia napadnutej časti rozsudku podľa a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie podľa . Zároveň odvolací súd zrušil aj výrok o nároku na náhradu trov konania, keďže rozhodovanie o nároku na náhradu trov konania je rozhodovaním závislým od výsledku sporového konania, o ktorom rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

50. Úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude opätovne posúdiť uplatnený nárok žalobcu na príslušenstvo žalovaných pohľadávok v podobe úrokov z omeškania a paušálnej náhrady nákladov spojených s ich uplatnením, riadiac sa pritom záväzným právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným v tomto rozhodnutí, pričom v odôvodnení svojho rozhodnutia sa vysporiada aj so všetkými relevantnými námietkami i tvrdeniami strán. Svoje rozhodnutie odôvodní tak, aby spĺňalo kritériá zakotvené v , najmä uvedie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri ich hodnotení riadil, jasne a zrozumiteľne dá odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s uplatneným nárokom a úvahy o skutkových a právnych záveroch zrozumiteľne odôvodní.

51. V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvej inštancie aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania ( ).

52. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - ).