Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cob/217/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Pellu a sudcov JUDr. Slávky Maruščákovej a JUDr. Františka Čisovského, v spore žalobcu: BFF Central Europe s.r.o., sídlo: Mostová 2, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 44 414 315, zastúpený advokátom: Mgr. Tomáš Čentéš, PhD., sídlo: Stará Vajnorská 2672/90, 831 04 Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO: 42 124 182, proti žalovanému: Fakultná nemocnica s poliklinikou A. B. C. D., sídlo: A. Hollého 5898/14, 081 81 Prešov, IČO: 00 610 577, zastúpený advokátskou kanceláriou: Advokátska kancelária GOGA a spol., s.r.o., sídlo: Kupeckého 4, 040 01 Košice - mestská časť Juh, IČO: 36 863 947, o zaplatenie 530.822,94 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. - 259, zo dňa 20. júna 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok Okresného súdu Prešov, č. k. - 259, zo dňa 20. júna 2023, v jeho výroku I.

II. Rozsudok Okresného súdu Prešov, č. k. - 259, zo dňa 20. júna 2023, v jeho výroku II o náhrade trov konania zrušuje a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že: 1, vo výroku I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 530.822,94 eur spolu so zákonným úrokom z omeškania vo výške 9 % z dlžných súm ročne od 30.11.2021 do zaplatenia a tiež mu uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náklady spojené s uplatnením pohľadávok vo výške 15.680,- eur a 2, vo výroku II. priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Súd prvej inštancie tak rozhodol o žalobe, ktorou sa žalobca voči žalovanému domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny 530.822,94 eur s príslušenstvom, pozostávajúcej z 392 pohľadávok a originálne nadobudnutého príslušenstva. Žalobca svoj nárok odôvodnil tým, že pôvodným vlastníkom týchto pohľadávok bola spoločnosť B. Braun Medical s.r.o. (ďalej len „pôvodný veriteľ“). Žalobca sa stal na základe ručiteľského vyhlásenia z 19.10.2021 a plnenia za žalovaného dlžníka ako ručiteľ vlastníkom pohľadávok v súlade s , vrátane originálneho príslušenstva týchto pohľadávok. Žalobca predložil aj potvrdenie pôvodného veriteľa o plnení zo strany žalobcu ako ručiteľa.

3. Žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, čo odôvodnil nasledovne: Namietal, že zo strany žalobcu ide o výkon práva v rozpore s poctivým obchodným stykom, prieči sa dobrým mravom a jedná sa o zjavné zneužitie práva. Žalovaný poukázal nato, že žalobca sa dostal do pozície ručiteľa žalovaného cielene a účelovo, nárok uplatňuje napriek tomu, že vo všetkých záväzkových vzťahoch žalovaného a pôvodného veriteľa sa dohodlo obmedzenie postupovania pohľadávok pod sankciou

neplatnosti jeho porušenia v zmysle príkazu ministra zdravotníctva číslo 7/2017. Bol tak deklarovaný záujem, aby práva a povinnosti z týchto záväzkov zostali medzi pôvodným veriteľom a žalovaným ako dlžníkom zachované, pričom porušenie tejto dohody sankcionovali ich neplatnosťou. Inštitút ručenia bol zo strany žalobcu zneužitý, aby sa obišiel zakotvený zákaz postupovania pohľadávok, ktorý mal žalovaný dojednaný s pôvodným veriteľom. Žalovaný zároveň nikdy neprejavil vôľu, aby sa žalobca stal jeho ručiteľom. Uvedené konanie indikuje nepoctivý zámer žalobcu nadobudnúť postavenie a práva veriteľa žalovaného. Zo strany žalobcu ide o dlhoročné zneužívanie situácie v oblasti zdravotníctva, kde si uplatňuje nároky voči zadlženým zdravotníckym zariadeniam, ktoré z dôvodu nedostatočného krytia nie sú schopné plniť svoje záväzky včas. Žalobca sa nikdy nezúčastnil ako veriteľ a nevyužil pomoc od štátu formou konceptu oddlženia nemocníc, keďže by sa musel vzdať príslušenstva pohľadávky. Žalovaný nepoprel zmysel inštitútu ručenia, no postup žalobcu predstavuje zneužitie práva. Výklad zásady poctivého obchodného styku je v rukách súdu, pričom s ohľadom na generálny zákaz a explicitný výraz zákazu zneužitia práva je zrejmé, že zákaz zneužitia práva je silnejší ako dovolenie dané právom. Pokiaľ ide o príslušenstvo pohľadávky, žalovaný nesúhlasil s argumentáciou žalobcu o jeho originálnom nadobudnutí. Žalovaný sa dostal do omeškania najskôr dňom, kedy mu žalobca oznámil úhradu dlžných pohľadávok a nie deň po tom, ako žalobca plnil pôvodnému veriteľovi. Žalobca nemá voči žalovanému ani nárok na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, keďže nezískal originálne príslušenstvo pohľadávky, ale len regresný nárok na plnenie. Pre prípad vyhovenia žalobe navrhol o trovách konania rozhodnúť podľa § 257 C.s.p a žalobcovi nepriznať právo na ich náhradu, keďže sa žalobca nezúčastnil koncepcie oddlženia, na ktorej je celospoločenský právny záujem.

4. Žalobca v replike zvýraznil, že žalovaný nespochybnil platnosť ručenia. Ďalej poukázal na uznesenie Krajského súdu v Prešove z 20.10.2022 sp. zn. kde sa o. i. uvádza, že samotná skutočnosť, že žalovaným je nemocnica, pričom ide o žalobcom uplatnené príslušenstvo pohľadávky, a to úroky z omeškania a paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ešte neznamená, že si nemá žalovaný riadne a včas plniť svoje zmluvné záväzky. Žalobca nie je subjekt, ktorý je zodpovedný za finančné poddimenzovanie štátnych nemocníc, pričom toto zanedbanie štátu nemôže ísť na úkor žalobcu. Ak si žalobca uplatňuje v konaní zákonný nárok, nejde o konanie v rozpore s dobrými mravmi a ani o konanie v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku. Žalobca sa nezapojil do dobrovoľného a právne nenárokovateľného oddlženia žalovaného a uplatnenie si zákonného nároku na súde podanou žalobou nemožno vnímať ako konanie, ktoré by nepožívalo právnu ochranu. Ohľadom tvrdení žalovaného o obchádzaní zákazu cesie ručením, žalobca uviedol, že ide o dva rozličné inštitúty. Kým zmluvná cesia si vyžaduje dvojstranný právny úkon v podobe dohody o zákaze postúpenia pohľadávky, ktorú uzatvoria veriteľ s dlžníkom, pri ručení nie je žiadna ingerencia dlžníka potrebná, keďže ide o jednostranný právny úkon. Námietky žalovaného o jeho vynechaní z procesu ručenia sú teda bezpredmetné. Rovnako tvrdenia žalovaného, že žalobcovi nepatrí nárok na paušálnu náhradu nákladov je irelevantný. Pokiaľ ide o názor žalovaného, že nárok na zaplatenie úroku z omeškania vzniká žalobcovi až nasledujúci deň po výzve na zaplatenie, tento možno korešponduje s úpravou v , v prejednávanej veci však ide o obchodnoprávny vzťah, kde ručiteľ vstupuje do práv a povinností veriteľa a je oprávnený požadovať všetky doklady a pomôcky, ktoré má pôvodný veriteľ. Zároveň nie sú dané ani zákonné dôvody na použitie Žalovaný si objednal zdravotnícky tovar, ktorý mu bol dodaný a za ktorý riadne nezaplatil. Taktiež je úplne irelevantné, aký ekonomický status má žalobca.

5. Žalovaný v duplike dôvodil, že žalobcom uvádzané uznesenie Krajského súdu v Prešove nerieši spornú otázku, či výkon práva žalobcom, ktorý sa cielene dostáva k pohľadávkam v oblasti zdravotníctva bez toho, aby bol podnikateľským subjektom v tejto oblasti a pre získanie tohto cieľa účelovo obchádza zakotvený právny inštitút medzi pôvodnými účastníkmi záväzkového vzťahu, je možné kvalifikovať ako zneužitie práva. Čo sa týka štátom riadeného oddlženia, ide o koncepciu, prostredníctvom ktorej zriaďovateľ participuje na riešení nepriaznivej finančnej situácie štátnych zdravotníckych zariadení, akým je aj žalovaný, avšak žalobca odmieta do tohto procesu vstúpiť z dôvodu maximalizácie svojho zisku, spočívajúcom v požadovaní úrokov z omeškania a paušálnej náhrady nákladov. Žalobca obchádza inštitút postúpenia pohľadávky ručením, keďže týmto získava postavenie veriteľa, t. j. nastáva stav, ktorému mal ukotvený zákaz zabrániť. Skutočnosť, že žalobca sa stal ručiteľom bez akejkoľvek ingerencie žalovaného v spojení s tou skutočnosťou, že žalovaný a pôvodný veriteľ si dojednali zákaz postupovania pohľadávok a žalovaný už v čase vzniku ručiteľského záväzkového vzťahu bol v omeškaní s uspokojením pôvodného veriteľa, indikuje nepoctivý zámer žalobcu nadobudnúť postavenie a práva veriteľa voči žalovanému s cieľom domáhať sa plnenia, ktoré poskytol pôvodnému veriteľovi, ale súčasne

aj jeho príslušenstva. Žalobca titulom ručenia nadobudol iba samotnú istinu pohľadávky a nie aj jej príslušenstvo. Žalobca totižto žiadne príslušenstvo pôvodnému veriteľovi neuhradil, preto ho nemohol voči žalovanému ani nadobudnúť. Z rovnakého dôvodu mu nepatrí ani nárok na paušálnu náhradu nákladov. Pokiaľ ide o nárok na náhradu trov konania, použitie by malo byť odôvodnené tým, že žalobca nevstúpil do riadenej koncepcie oddlženia žalovaného, čo viedlo k vzniku sporu, teda vedenie konania zapríčinil výlučne žalobca.

6. Súd prvej inštancie mal z predložených listinných dôkazov preukázané, že spoločnosť B.Braun Medical s.r.o. bola veriteľom žalovaného v zmysle pohľadávok vzniknutých na základe dodania tovaru a služieb spoločnosťou B.Braun Medical s.r.o., žalovanému do súhrnnej výšky 704.503,78 eur. Žalobca sa v zmysle ust. jednostranného ručiteľského vyhlásenia zo dňa 19.10.2021 zaviazal, že ako ručiteľ žalovaného dlžníka, uspokojí klienta, v prípade ak žalovaný neuhradí svoj dlh. Žalobca z titulu ručiteľa na základe výziev na plnenie od pôvodného veriteľa žalovaného, spoločnosti B.Braun Medical s.r.o. splnil dlh za žalovaného. Žalobca realizoval výzvu zo dňa 6.11.2021 a oznámil žalovanému, že sa stal jeho ručiteľom s tým, že predmetom ručenia sa stala pohľadávka spoločnosti B.Braun Medical s.r.o. v danom čase vo výške 530.822,94 eur.

7. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení , , , , , , , , , , a 2 Nariadenia vlády č. , upravujúcich rozsah pôsobnosti , záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ručenie, dôsledky splnenia záväzku ručiteľom, kúpnu zmluvu, povinnosti predávajúceho, povinnosť kupujúceho zaplatiť kúpnu cenu, omeškanie dlžníka a nároky z toho plynúce. Ďalej podľa , , , , , , ktoré upravujú právne úkony a záväzkové právo.

8. K námietke žalovaného týkajúcej sa konania žalobcu v rozpore s poctivým obchodným stykom a zneužitia práva, súd prvej inštancie poukázal na to, že uvedené už bolo posudzované vo viacerých obdobných konaniach súdmi na úrovni prvej aj druhej inštancie, kde bolo skonštatované, že nejde o zneužitie práva. Súd prvej inštancie sa ďalej stotožnil s argumentáciou žalobcu, že na rozdiel od úpravy ručenia v , podľa právnej úpravy vzniku ručenia na základe jednostranného písomného vyhlásenia ručiteľa v zmysle , sa v záujme zjednodušenia vzniku ručenia v obchodných vzťahoch, vychádza z prezumovanej akceptácie ručenia zo strany veriteľa, ktorej však zodpovedá právo veriteľa odmietnuť vznik ručenia. Bez akceptácie veriteľa nemôže byť ručenie voči nemu účinné, avšak v obchodnoprávnych vzťahoch táto akceptácia môže byť neformálna, faktická či dokonca prezumovaná. Napriek tomu, že ust. dohodu medzi veriteľom a ručiteľom výslovne nespomína, treba ju predpokladať, nakoľko vyplýva zo samej podstaty ručenia ako jedného z druhov zabezpečovacích inštitútov.

9. Súd prvej inštancie sa stotožnil s argumentáciou žalobcu aj ohľadom jeho nároku na úrok z omeškania s tým, že ručiteľ (žalobca) sa stal novým veriteľom dlžníka namiesto pôvodného veriteľa s plnením pôvodnému veriteľovi, záväzok dlžníka však trvá naďalej v danom prípade je zrejmé, že žalobca dňa 30.11.2021 vstúpil do práv veriteľa, t.j. od uvedeného dňa je žalovaný v omeškaní, pričom plnenie ručiteľa nespôsobilo, že by došlo k prerušeniu omeškania žalovaného, súd prvej inštancie teda priznal žalobcovi úrok z omeškania od 30.11.2021.

10. Žalobca v konaní žiadal priznať paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením 392 pohľadávok vo výške 15.680 eur (392 x 40 eur ). V tejto súvislosti súd prvej inštancie uviedol, že to, že žalobca si nárok viažuci sa na tieto samostatné pohľadávky uplatnil v jednom súdnom konaní nemení nič na skutočnosti, že právo na náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky sa viaže na uplatnenú pohľadávku, a to bez ohľadu na počet konaní, v ktorých si dané pohľadávky žalobca uplatní. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie považoval nárok žalobcu aj v tejto časti za opodstatnený v celej jeho uplatnenej výške.

11. Vzhľadom na uvedené tak mal súd prvej inštancie za to, že nárok žalobcu je dôvodný a žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie sumy vymedzenej v jednotlivých faktúrach, ktoré medzi stranami sporu sporné neboli.

12. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa (ďalej „“) a žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal právo na náhradu trov konania voči žalovanému v celom rozsahu.

13. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobu v časti príslušenstva zamietol. Odvolanie odôvodnil tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ). Konkrétne odôvodnenie odvolania žalovaného je uvedené v nasledovných odsekoch 14 až 16.

14. Žalovaný zotrval na svojej námietke uvádzanej v priebehu konania na súde prvej inštancie, t.j. že uplatnený nárok je v rozpore s poctivým obchodným stykom, prieči sa dobrým mravom a zo strany žalobcu ide o zjavné zneužitie práva. Podľa žalovaného teda žalobca ručiteľským záväzkom účelovo obišiel zakotvený zákaz postupovania pohľadávok, ktorý mal žalovaný dojednaný s pôvodným veriteľom, pričom žalovaný nikdy neprejavil vôľu, aby sa žalobca stal jeho veriteľom. Takýto postup žalobcu je zneužitím práva. K tomuto opätovne dodal, že žalobca cielene získava pohľadávky v oblasti zdravotníctva a následne ich vymáha v súdnych konaniach za účelom maximalizácie svojho zisku cez príslušenstvo pohľadávok, bez reálneho hospodárskeho prínosu pre spoločnosť z takto realizovaných transakcií a zároveň sa odmieta zúčastniť štátnej koncepcie oddlženia.

15. Podľa žalovaného súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, ak namiesto výslovného vyhodnotenia účelu ustanovenia o zákaze (podmienkach) postupovania pohľadávok (účelom je zachovanie osoby veriteľa, pokiaľ s jeho zmenou dlžník nevyjadrí súhlas) aprobuje stav, ktorým pôvodný veriteľ a žalobca vo svojich právnych dôsledkoch „de facto“ spôsobili zmenu v osobe veriteľa, a to len tým, že zneužili odlišnú povahu zabezpečovacieho inštitútu (ručenia), ktorého primárny účel je zabezpečiť pohľadávky pôvodného veriteľa, pričom účastníci ručenia zjavne nesledovali zabezpečovací účel, ale len v celom rozsahu zmeniť osobu veriteľa. Situáciu, keď sa žalobca dostal do postavenia veriteľa využitím iného inštitútu (ručenia) ako toho, ktorý má pre daný účel slúžiť (postúpenie pohľadávky), nemožno posúdiť inak, ako nepoctivú. Ďalej dodal, že práve súbeh všetkých uvedených skutočností, ktoré sa individuálne môžu javiť ako súladné so zákonom, vytvárajú vo vzájomnom kontexte a súvislostiach neprijateľný obsah právneho vzťahu. Podľa žalovaného cieľom súdov pri ich činnosti nemá byť iba formálny výklad práva, ale aj materiálny prieskum, či sa niektorá strana, skrývajúca sa pod rúškom zákonnosti, nesnaží dosiahnuť neprimeranej výhody zneužívajúc nemohúcnosť žalovanej a „diery“ v zdravotnom systéme, ktorý žalobca zneužíva na vlastný prospech.

16. Moment začatia plynutia úrokov z omeškania, ktorý žalobca naviazal už na deň nasledujúci po dni plnenia pôvodnému veriteľovi je nesprávny a žalovaný sa dostal do omeškania až deň nasledujúci po dni, kedy sa dozvedel od žalobcu, že tento plnil za žalovaného pôvodnému veriteľovi, t. j. 6.12.2021, nakoľko až predmetným oznámením žalovaný nadobudol vedomosť o tom, že je povinný plniť ručiteľovi, čo podľa názoru žalovaného zodpovedá spravodlivému usporiadaniu vzťahov medzi dlžníkom, pôvodným veriteľom a ručiteľom a v plnej miere reflektuje na . Žalobca plnením titulom ručenia nezískal originárne príslušenstvo pohľadávky, ale v zásade regresný nárok voči žalovanému v rozsahu, v akom sám plnil za dlžníka (žalovaného). Žalovaný napokon dôvodil, že vo vzťahu k nároku na náhradu trov konania boli v prejednávanej veci naplnené tak výnimočné okolnosti, ako aj dôvody hodné osobitného zreteľa. Odmietanie štátom riadenej koncepcie oddlženia žalobcom, hoci je dobrovoľná, v spojení s ekonomickým postavením žalobcu pri nepriznaní nároku na náhradu trov konania, ako aj status žalovaného, ktorý je štátnou príspevkovou organizáciou, sú dostatočnými výnimočnými okolnosťami, ktoré odôvodňujú aplikáciu .

17. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správny. S poukazom na svoje vyjadrenie zo dňa 1.3.2023 uviedol, že žalobca si neuplatňuje voči žalovanému iný nárok, než ten, aký (by) mal voči nemu aj pôvodný veriteľ. Konštatoval, že nepoctivým sa javí to, že žalovaný je v dlhom omeškaní s úhradou jeho záväzkov, ktoré si neplní riadne a včas. Argumentácia, že žalobca je silný ekonomický subjekt a žalovaný je finančne podvyživená štátna organizácia - by znamenalo, že dôvody osobitného zreteľa by mali existovať v každom cca druhom súdnom konaní v Slovenskej republike, pretože takmer vždy sa stretnú v rámci súdnych konaní strany sporu, z ktorých si niekto neplní riadne a včas svoje záväzky, lebo má finančné problémy a na druhej strane sporu niekto, kto si uplatňoval ochranu svojich majetkových práv voči žalovanému dlžníkovi. Zlé

hospodárske výsledky žalovaného nie sú dôvodom, pre ktoré by žalobcovi nemal byť priznaný nárok na náhradu trov konania a opačne, dobré hospodárenie žalobcu nie je dôvodom, pre ktorý by mu voči žalovanému nemal byť priznaný nárok na náhradu trov konania.

18. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa . Odvolanie prejednal podľa - a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je čiastočne dôvodné.

19. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle a odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

20. Odvolací dôvod podľa je daný vtedy, ak rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak súd posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav nedopadá alebo právnu normu síce určil správne, avšak nesprávne ju interpretoval, alebo ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

21. Žalovaný podanie odvolania odôvodnil dôvodom podľa . Odvolací súd dospel k záveru, že tento odvolací dôvod nie je naplnený. Vecne správne a zákonu zodpovedajúce je odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje ( ). Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, k odvolaniu odvolateľa a k podstatným tvrdeniam strán sporu v tomto odvolacom konaní, odvolací súd uvádza:

22. Predmetom sporu je nárok žalobcu proti žalovanému na zaplatenie istiny 530.882,94 eur s príslušenstvom. Súd prvej inštancie vyhovel žalobe a uložil žalovanému túto pohľadávku žalobcovi zaplatiť.

23. Odvolací súd uvádza, že medzi stranami nebolo sporné, že pôvodný veriteľ, spoločnosť B. Braun Medical s.r.o., ktorý vykonával obchodnú činnosť v oblasti distribúcie liekov a zdravotníckych pomôcok, dodával žalovanému tovar. Žalobca ručiteľským vyhlásením zo 19.10.2021 podľa a nasl. pôvodnému veriteľovi prehlásil, že ho uspokojí, ak mu žalovaný ako dlžník nesplní jeho záväzky na úhradu kúpnej ceny dodaného tovaru. Keďže žalovaný neuhradil svoje záväzky, žalobca ako ručiteľ na výzvu pôvodného veriteľa splnil svoj ručiteľský záväzok tým, že záväzky žalovaného uhradil pôvodnému veriteľovi.

24. Právnu úpravu ručenia v rámci možno považovať za komplexnú, existujúcu paralelne popri taktiež ucelenej úprave ručenia obsiahnutej v . Na účinnosť ručenia postačuje tichý súhlas veriteľa (jeho faktická akceptácia), k čomu v prejednávanej veci došlo nepochybne prijatím plnenia od žalobcu ako ručiteľa. Na vznik ručiteľského záväzku sa nevyžaduje súhlas a ani žiadny iný úkon dlžníka.

25. Pokiaľ ide o námietky žalovaného, že uplatnený nárok je v rozpore s poctivým obchodným stykom, prieči sa dobrým mravom a zo strany žalobcu ide o zjavné zneužitie práva, odvolací súd udáva, že žalobca v spore uplatnil svoju pohľadávku, ktorú nadobudol zákonom predvídaným spôsobom. To, že žalovaný má výhrady voči osobe žalobcu ako veriteľa, resp. to, že žalobca ako podnikateľ koná za účelom dosiahnutia zisku v súlade so zákonom, nemožno považovať za konanie v rozpore s poctivým obchodným stykom, priečiace sa dobrým mravom, resp. zjavné zneužitie práva, keďže zo strany žalobcu ide o uplatnenie peňažnej pohľadávky. Nič nebránilo žalovanému plniť svoje záväzky pôvodnému veriteľovi, čo by malo za následok predídenie sporu.

26. Ak žalovaný v dôsledku porušenia svojej zmluvnej povinnosti (uhradiť riadne a včas svoj splatný záväzok) sa usiluje zbaviť svojho záväzku s poukazom na to, že ide o výkon práva v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, pričom sám riadnym a včasným neplnením záväzkov porušil jednu zo základných zásad poctivého obchodného styku, tak v tomto prípade by ustanovenie nebolo prostriedkom právnej ochrany, ale by sa stalo prostriedkom výrazne narušujúcim

právnu istotu účastníkov obchodných záväzkových vzťahov. Pôsobenie zásady poctivého obchodného styku má ochraňovať zmluvných partnerov pred šikanóznymi tendenciami a praktikami v obchodovaní. O šikanovanie by išlo vtedy, ak by výkon práva zreteľne smeroval iba k zjavnému poškodeniu iných subjektov. Žalovaný však v konaní existenciu takéhoto správania žalobcu nepreukázal. Žalovaný si musí byť vedomý, že je povinný znášať určitú mieru rizika spojenú s jeho činnosťou, pričom je neprípustné, aby svoju zlú hospodársku situáciu prenášal na tretie subjekty, v tomto prípade na žalobcu.

27. Podľa , splnenie záväzku dlžníka ručiteľom má za následok, že ručiteľ predovšetkým nadobúda voči dlžníkovi práva veriteľa. Ručiteľ sa teda stáva novým veriteľom dlžníka namiesto pôvodného veriteľa. Splnením záväzku ručiteľom (osobou odlišnou od dlžníka) zaniká záväzok len voči pôvodnému veriteľovi, ale záväzok dlžníka trvá aj naďalej voči ručiteľovi, resp. novému veriteľovi. Dlžník je preto povinný plniť ručiteľovi to, čo bol povinný plniť pôvodnému veriteľovi. Pokiaľ ide o právnu úpravu v , v nadväznosti na právnu úpravu subrogácie (), možno hovoriť o vstupe (nadobudnutí práv) ručiteľa do práv veriteľa v dôsledku splnenia svojho ručiteľského záväzku. Dochádza tak k zmene subjektu záväzku bez toho, aby sa menil jeho obsah, preto pokiaľ bol žalobcovi ako aktuálnemu veriteľovi priznaný voči žalovanému (dlžníkovi v omeškaní) nárok na zaplatenie úroku z omeškania od 30.11.2021 do zaplatenia za omeškanie s uhradením dokonca už skôr splatných záväzkov, je takéto rozhodnutie súdu prvej inštancie plne v súlade s ustanovením a .

28. Poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti dospel odvolací súd k záveru o vecnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý zaviazal žalovaného na úhradu sumy 530.882,94 eur. Keďže žalovaný bol s úhradou svojho záväzku voči pôvodnému veriteľovi v omeškaní a toto omeškanie žalovaného ako dlžníka s plnením trvá aj naďalej (nedošlo k zmene splatnosti pôvodného záväzku), súd prvej inštancie správne zaviazal žalovaného aj na úhradu zákonných úrokov z omeškania, tak ako to požadoval žalobca, ktorý vstúpil do jeho práv a to podľa , Nariadenia vlády č. a tiež žalovaného opodstatnene zaviazal aj na zaplatenie paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur za každú pohľadávku, ktorá je predmetom samostatnej faktúry podľa , Nariadenia vlády č. , teda spolu vo výške 15.680,- eur (392 x 40,- eur). Pri subrogačnej zmene v subjekte právneho vzťahu jednotlivé práva nezanikajú, ale trvajú a trvajúce prechádzajú na novú osobu, ktorá do týchto práv vstupuje, preto odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie podľa vo výroku I. ako vecne správny, keďže odvolanie žalovaného v tejto časti rozhodnutia súdu prvej inštancie nebolo dôvodné.

29. Naopak rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania je potrebné zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie v tejto časti na ďalšie konanie.

30. Súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania výrokom II. napadnutého rozsudku podľa ustanovenia vychádzajúc zo záveru, že žalobca bol plne úspešný voči žalovanému a preto mu priznal plnú náhradu trov konania. S ohľadom na obranu žalovaného, keď pre prípad svojho neúspechu v konaní navrhol, aby súd o trovách konania rozhodol podľa , však bolo úlohou a povinnosťou súdu prvej inštancie zvážiť aj to, či nie sú splnené podmienky v zmysle pre nepriznanie náhrady trov konania žalovaným.

31. Podľa , výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

32. Použitie citovaného ustanovenia pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania strane sporu, avšak vzhľadom na dôvody hodné osobitného zreteľa súd náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Ustanovenie je zamerané na odstránenie tvrdostí pri náhrade trov konania, ktoré by nastali, ak by sa uplatnila v plnom rozsahu zásada úspešnosti strany v konaní. Dôvody hodné osobitného zreteľa môžu spočívať v okolnostiach danej veci a tiež v okolnostiach na strane strán sporu. Z ustálenej judikatúry súdov vyplýva, že pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých strán sporu a tiež na okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu práva na súde a na ich postoj v konaní.

33. V predmetnom spore žalovaný za okolnosti hodné osobitného zreteľa označil okolnosti veci a strán sporu. Súd prvej inštancie návrh žalovaného na aplikáciu pri rozhodovaní o náhrade trov konania neakceptoval, čo však vo svojom rozhodnutí náležite neodôvodnil resp. to vôbec neodôvodnil, čím svoje rozhodnutie zaťažil vadou nepreskúmateľnosti v časti rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania.

34. Z uvedeného dôvodu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom výroku o trovách konania podľa zrušil a podľa vec vrátil súdu prvej inštancie v tomto rozsahu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v ktorom náležite preskúma a vyhodnotí návrh žalovaného na aplikáciu . Po vysporiadaní sa s namietanou argumentáciou týkajúcej sa ekonomického statusu žalobcu, jeho nezúčastnenie sa oddlženia štátnych nemocníc, či ohrozenia poskytovania zdravotnej starostlivosti pacientov prípadným zaviazaním na úhradu trov konania a opätovne rozhodne o nároku na náhradu trov konania vrátane trov odvolacieho konania ( ) a toto rozhodnutie aj náležite odôvodní.

35. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení .

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ) Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v , ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa .

V dovolaní podľa sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).