Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12Co-31-2023.pdf
PDF · 148.85 KB
Case nature
Area
Subarea
12Co/31/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Pátrovičovej a sudkýň JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Denisy Šaligovej, v spore žalobcu: A. B. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D.XX, proti žalovanému: Obec Keť, Keť č. 472, IČO: 00 307 190, zastúpený spoločnosťou: Nagy & Nagy s.r.o., so sídlom Kukučínova 8, Nové Zámky, IČO: 53 582 268 v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Dávid Nagy, LL.M., o zaplatenie 2.560,64 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 28. júla 2022 č. k. 15C/19/2021-234 v spojení s opravným uznesením zo dňa 12. januára 2023 č. k. 15C/19/2021-296, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením zo dňa 12. januára 2023 č. k. 15C/19/2021-296 p o t v r d z u j e .
Žalovanému voči žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Levice (súd prvej inštancie) rozsudkom zo dňa 28. júla 2022 č. k. 15C/19/2021-234 v spojení s opravným uznesením zo dňa 12. januára 2023 č. k. 15C/19/2021-296 žalobu žalobcu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.
2. Žalobca sa žalobou podanou dňa 19.05.2021 domáhal od žalovaného vrátenia sumy 2.560,64 eura, ktorá bola od neho vymožená v exekučnom konaní 402 EX 346/20. Žalobca v žalobe uviedol, že rozhodnutím obecného zastupiteľstva obce C. vydaného dňa 12. 12. 2019, ktoré je prílohou Uznesenia č. 81/2019 bola mu ako povinnému uložená povinnosť uhradiť na účet oprávneného (žalovaného) pohľadávku vo výške 1.836,49 eura. V exekučnom konaní podal návrh na zastavenie exekúcie, avšak tento bol podaný oneskorene, po uplynutí zákonnej lehoty a Okresný súd Banská Bystrica ako exekučný súd uznesením sp. zn. 54Ek/613/2020 zo dňa 28. 07. 2020 jeho návrh na zastavenie exekúcie zamietol podľa § 611 ods. 3 Exekučného poriadku. Voči rozhodnutiu o zamietnutí návrhu na zastavenie konania podal včas sťažnosť, o ktorej rozhodol exekučný súd uznesením sp. zn. 54Ek/613/2020 zo dňa 15. 02. 2021 tak, že ju zamietol. Následne bolo realizované vymoženie plnenia v exekučnom konaní 402 EX 346/20 v sume 2.560,64 eura. Žalobca poukázal na ustanovenie § 61 l ods.3 Exekučného poriadku. Aargumentoval, že v danom prípade podal oprávnený - žalovaný návrh na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu rozhodnutia obecného zastupiteľstva obce C. podľa čl. 9 Ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov (ďalej len „ústavný zákon“), ktoré ale podľa žalobcu vykazuje vážne vady a je vydané v rozpore so zákonom. Žalobca citoval článok 3 ods.1 ústavného zákona, podľa ktorého je verejný funkcionár na účely tohto ústavného zákona každý, kto vykonáva funkciu uvedenú v článku 2 ods. 1. Na účely článku 7 a 8 a na účely konania, ak sa porušili povinnosti podľa článku 7 a 8, sa osoba, ktorá vykonávala verejnú funkciu, považuje za verejného funkcionára aj v období jedného roka odo dňa
skončenia výkonu verejnej funkcie. Tu poukázal na to, že z citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že ústavný zákon sa vzťahuje iba na verejných funkcionárov a nie na bývalých verejných funkcionárov. Z toho vyplýva, že konanie začaté zastupiteľstvom obce C. dňa 30.10.2019 je porušením tohto zákona, nakoľko bol povinný - žalobca, podľa názoru oprávneného - žalovaného, vyjadreného v odôvodnení rozhodnutia, verejným funkcionárom len do 21.04.2018 a v zmysle čl. 3 ústavného zákona za verejného funkcionára mohol byť považovaný najdlhšie do 21.04.2019. Keďže rozhodnutie bolo vydané až dňa 12. 12. 2019, nemá oporu v zákone. Žalobca tu poukázal na článok 3 ods. 1 v spojení s článkom 9 ods. 1 písm. b) ústavného zákona, z ktorých vyplýva, že konanie vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov pre nesplnenie povinnosti vyplývajúcej z článku 7 ústavného zákona možno voči bývalému starostovi obce ako verejnému funkcionárovi viesť v období najviac jedného roka po skončení výkonu jeho verejnej funkcie, keďže len v tomto ústavným zákonom ohraničenom období, má ešte bývalý starosta obce pre účely tohto konania status verejného funkcionára. Poukázal na rozhodnutie IV. ÚS 86/07 a nález II. ÚS 69/2017-32. Podľa tvrdení žalobcu s poukazom na uznesenie NS SR č. 3Cdo 73/2009, nezákonnosť konania spraví z rozhodnutia o uložení pokuty vydaného dňa 12.12.2019 v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka neplatný právny úkon, ktorý nemôže byť vykonateľný. Nakoľko tu ide o absolútnu neplatnosť právneho úkonu, je to dôvod, pre ktorý mohol exekučný súd zamietnuť návrh na vykonanie exekúcie v zmysle § 53 ods. 3 písm. b) Exekučného poriadku resp. zastaviť exekúciu v zmysle § 61 k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. Ako druhý dôvod na zastavenie exekúcie bol podľa žalobcu fakt, že v mene oprávneného konala neoprávnená osoba, keď dňa 20.04.2018 bolo na deň 23.04.2018 po „miestnom referende” o odvolaní starostu konaného 21.04.2018 zvolané zasadnutie zastupiteľstva obce C. v rozpore so zákonom, keďže ho nezvolal starosta, ktorého mandát vtedy ešte bezpochyby trval, ale traja poslanci a zastupiteľstvo na ňom prekračujúc svoju právomoc poverilo zástupcu starostu plnením úloh starostu obce v plnom rozsahu. Keďže zastupovanie starostu je zákonom daná právomoc a povinnosť zástupcu starostu, toto poverenie nemá oporu v zákone a je irelevantné. Uvedomujúc si to, zástupca starostu E. F. sa dňa 30.04.2018 vzdal funkcie poslanca povereného zastupovaním starostu obce C., ktorou bol poverený uznesením č. 37/2018, lebo v zmysle zákona o obecnom zriadení aj bez takého poverenia zastupoval starostu. Tento jeho krok bol ostatnými poslancami mylne interpretovaný ako vzdanie sa funkcie zástupcu starostu. Žalobca uviedol aj, že zástupca starostu sa ale v zmysle zákona o obecnom zriadení môže vzdať iba mandátu poslanca, čím automaticky zaniká možnosť vykonávania funkcie zástupcu starostu. To sa ale podľa tvrdení žalobcu nestalo a E. F. bol naďalej poslancom obecného zastupiteľstva v C. a tým aj zástupcom starostu. B. G. H. poverilo zastupiteľstvo obce C. Uznesením č. 39/2018 dňa 03.05.2018 zastupovaním starostu obce C., lenže takáto právomoc zastupiteľstvu neprináleží, a z toho dôvodu toto poverenie nie je platné, na čo poukázal aj exekučný súd v uznesení č. 35 Ek/1311/2018 zo dňa 14.02.2019 vychádzajúc z príslušných ustanovení zákona o obecnom zriadení. Napriek tomu G. H. vystupoval a konal v mene obce okrem iného aj pri organizovaní komunálnych volieb v roku 2018, čo je podľa žalobcu protizákonné, lebo podľa zákona č. 180/2014 Z. z. o voľbách chýbajúcich členov miestnej volebnej komisie (§169 ods. 4 tohto zákona) a zapisovateľa miestnej volebnej komisie (§169 ods. 6 tohto zákona) vymenuje starosta a starosta zvoláva aj prvé zasadanie miestnej volebnej komisie (§169 ods. 5 tohto zákona). Keďže tieto úkony uskutočnila osoba, ktorá na to nemala oprávnenie, v obci C. nebola volebná komisia ustanovená v súlade so zákonom, a preto sú vážne pochybnosti o jej legitimite a zákonnosti jej úkonov. Sčítať odovzdané hlasy voličov a podpísať zápisnicu o výsledku volieb sú oprávnení iba legitímni členovia volebnej komisie. Ak miestna volebná komisia v obci C. nebola legitímna a jej konanie z toho dôvodu nebolo zákonné, tak ani výsledky volieb nemôžu byť platné. Ale ak by aj výsledky volieb boli platné, podľa zákona o obecnom zriadení ustanovujúce zasadnutie zastupiteľstva zvolá starosta v zmysle § 12 ods. 1 tohto zákona. Ustanovujúce zasadnutie novozvoleného zastupiteľstva v C. sa konalo 01.12.2018 a zvolal ho G. H. ako zástupca starostu obce, hoci zákon v tomto prípade nepripúšťa aby toto zasadnutie zvolal niekto iný ako starosta. G. H. ustanovujúce zasadnutie aj viedol, čo tiež je v rozpore so zákonom o obecnom zriadení, keďže zasadnutie zastupiteľstva môže viesť iba starosta, zástupca starostu alebo poverený poslanec. G. H., však nebol ani starostom, ani zástupcom starostu a nedisponoval ani platným poverením od zastupiteľstva na vedenie zasadnutí. Podľa vyjadrenia žalobcu toto vyvoláva vážne pochybnosti o zákonnosti ustanovujúceho zasadnutia a tým pádom o legitimite nového starostu, ktorý ako víťazný kandidát v komunálnych voľbách zložil sľub starostu do rúk G. H. na tomto zasadnutí. Podľa názoru žalobcu toto zloženie sľubu sa neuskutočnilo v súlade so zákonom a preto je neplatné, čo znamená, že A. I. J. nemôže byť starostom obce C., nakoľko nezložil sľub starostu zákonom predpísaným spôsobom. Ak nie je legitímnym starostom obce, nemohol splnomocniť G. F. K., LL.M ako právneho zástupcu na podanie návrhu na začatie exekúcie. Ak to tak urobil, poverenie je v rozpore so zákonom o obecnom zriadení a preto je neplatné, z čoho vyplýva, že právny zástupca
oprávneného - žalovaného nebol oprávnený podať návrh na začatie exekúcie. Žalobca ďalej poukázal aj na ustanovenia § 17 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. Správny poriadok, § 48 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z., čl. 11 ods. 3, čl. 9 ods. 1 písm. b) ústavného zákona § 12 ods. 7 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, § 48 ods. 4 písm. c) Exekučného poriadku, kde uviedol, že v prípade exekučného titulu, ktorým je rozhodnutie obecného zastupiteľstva v zmysle ústavného zákona, je podmienkou k začatiu exekučného konania platné uznesenie obecného zastupiteľstva, nakoľko iba zastupiteľstvo, ako orgán príslušný na konanie voči verejnému funkcionárovi v zmysle tohto zákona, je oprávnené iniciovať výkon rozhodnutia, t. j. vymoženie pokuty prostredníctvom exekúcie. To znamená, že ani starosta obce, ani žiadny iný subjekt (ako v predmetnom prípade) nebol podľa tvrdení žalobcu oprávnený podať návrh na exekúcie bez toho, že by disponoval uznesením, v ktorom zastupiteľstvo schváli začatie výkonu rozhodnutia prostredníctvom exekúcie. Nakoľko takéto uznesenie absentuje, nenachádza sa ani v súdnom spise exekučného súdu sp. zn. 54Ek/613/2020 ako povinná príloha k návrhu na vykonanie exekúcie, došlo k porušeniu čl. 11 ústavného zákona ako aj § 48 ods. 4 písm. c/ Exekučného poriadku, čo bolo ďalším (tretím) dôvodom na zastavenie exekúcie. Škoda, ktorá povinnému - žalobcovi v súvislosti s exekučným konaním vznikla, sa rovná plneniu, ktoré bolo exekúciou od neho vymožené (§199g Exekučného poriadku). Záverom žalobca v žalobe uviedol, že ak exekučný súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému - žalovanému. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalobca považuje svoju žalobu na vrátenie plnenia voči žalovanému za dôvodnú.
3. Žalovaný sa k žalobe na výzvu súdu vyjadril dňa 21.07.2021 prostredníctvom svojho právneho zástupcu, kde uviedol, že žalovaný považuje žalobu na vrátenie plnenia zo dňa 19.05.2021 za irelevantnú a zmätočnú, pričom nárok uplatnený žalobcom čo do dôvodu a výšky v plnom rozsahu popiera. Žalobca svoj nárok odôvodnil na jednej strane tým, že bol starostom obce do 21.04.2018; zároveň však na druhej strane ako dôvod uplatnenia nároku uvádza neplatnosť miestneho referenda o odvolaní starostu. Žalobca si teda podľa žalovaného vo svojej argumentácii dokonale protirečí, keď v prvej časti žaloby poukázal na skončenie jeho mandátu a v druhej argumentuje s trvaním jeho mandátu. Žalovaný je toho názoru, že uvedené tvrdenia žalobcu spôsobujú zmätočnosť a neprehľadnosť podania. Čo sa týka druhého argumentu, t. j. neplatnosti miestneho referenda o odvolaní starostu, v tomto smere žalovaný poukázal na uznesenie Krajského súdu v Nitre sp. zn. 11S/98/2018-148 zo dňa 30.05.2019, ktorým súd zamietol žalobu o určení neplatnosti referenda. Z uvedeného vyplýva, že platnosť miestneho referenda bola týmto rozhodnutím súdu potvrdená. Následne žalobca podal proti citovanému uzneseniu kasačnú sťažnosť, ktorú však Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 6Usam/l/2020 zo dňa 20.01.2021 zamietol (č.l. 35-40). Tým pádom je podľa žalovaného argument žalobcu ohľadne neplatnosti referenda vyvrátený; a výsledok komunálnych volieb ako aj plné moci udelené súčasným starostom A. I. J. sú nespochybniteľné platné. Žalovaný ďalej poukázal na rozhodnutie obecného zastupiteľstva obce C., uznesenie č. 81/2019 zo dňa 11.12.2019, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 01.01.2020 a ktorým bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 1.836,49 Eur, a to podľa čl. 9 ods. 10 písm. c) ústavného zákona, pričom v zmysle čl. 10 ods. 3 ústavného zákona mal žalobca možnosť do 15 dní od doručenia rozhodnutia, ktorým mu bola uložená pokuta, podať návrh na preskúmanie rozhodnutia na Ústavný súd Slovenskej republiky. O uvedenom práve bol žalobca náležite poučený, avšak ostal pasívny. Žalobca teda citované rozhodnutie obecného zastupiteľstva obce C. žiadnym spôsobom nenamietal, avšak uloženú pokutu neuhradil. Z toho dôvodu podnikol žalobca potrebné právne kroky a podal návrh na vykonanie exekúcie. Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol aj, že žalobca až v štádiu exekučného konania prvýkrát namietol pohľadávku žalovaného, avšak návrh na zastavenie exekúcie bol podaný oneskorene v dôsledku čoho podľa § 201 písm. a) Exekučného poriadku exekučný súd potom návrh na zastavenie exekúcie zamietol. Čo sa týka obsahovej stránky návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 24.06.2020, žalovaný má za to, že podanie bolo právne irelevantné. Žalobca mal možnosť proti rozhodnutiu orgánu územnej samosprávy č. 81/2019 zo dňa 12.12.2019 podať riadny opravný prostriedok. Nakoľko svoje právo nevyužil, uplynutím lehoty sa stalo rozhodnutie právoplatným. Návrh na zastavenie exekúcie však nemôže nahrádzať funkciu riadneho opravného prostriedku. Takáto prax by spôsobila právnu neistotu, resp. mala by za následok zbytočnosť opravného prostriedku ako aj zákonných lehôt na uplatnenie práva. Vo vyjadrení žalovaný uviedol aj, že pri vydaní rozhodnutia orgánu územnej samosprávy č. 81/2019 zo dňa 12.12.2019 žalovaný postupoval v súlade s platnými právny predpismi. Mandát starostu - žalobcu zanikol dňom 21.04.2018, a to na základe výsledkov miestneho referenda. Žalovaný poukázal na čl. 8 ods. 5) ústavného zákona, podľa ktorého verejný funkcionár podľa odseku 1 je povinný do 30 dní po uplynutí jedného roka odo dňa skončenia výkonu verejnej
funkcie podať písomné oznámenie za predchádzajúci kalendárny rok, v ktorom uvedie, a) u ktorých osôb bol zamestnaný v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu, b) v ktorej právnickej osobe bol členom riadiaceho, kontrolného alebo dozorného orgánu, c) ktorých právnických osôb sa stal členom, akcionárom alebo spoločníkom, d) s ktorými osobami uzatvoril zmluvy podľa odseku 1 písm. d) alebo písm. e). Z uvedeného tak vyplýva, že lehota pre podanie písomného oznámenia uplynula dňa 20.05.2019. Žalobca si však svoju povinnosť v rámci zákonnej lehoty nesplnil a oznámenie nepodal. Z uvedeného dôvodu mu bola uložená pokuta v zmysle čl. 9 ods. 10 písm. c) ústavného zákona. Argument žalobcu, že nemohol byť pokutovaný, nakoľko v čase uloženia pokuty už nebol starostom, t. j. verejným funkcionárom neobstojí. Uvedené vyplýva aj z vyššie citovaného znenia čl. 8 ods. 5) ústavného zákona, ktoré povinnosť podať písomné oznámenie ukladá osobe po skončení výkonu verejnej funkcie. Na základe uvedených skutočností tak žalovaný žiadal súd, aby žalobu zo dňa 19.05.2021 zamietol a zaviazal žalobcu na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
4. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku podrobne popísal vyjadrenia sporových strán, právnych zástupcov a uviedol, že vykonaným dokazovaním zistil, že žalobca je bývalým starostom Obce C., ktorému bola rozhodnutím poslancov obecného zastupiteľstva uložená v zmysle ústavného zákona pokuta v sume 1.836,49 Eur. Keďže žalobca nevyužil možnosť preskúmania rozhodnutia obecného zastupiteľstva obce C., napriek tomu, že ako v žalobe sám uvádzal, toto rozhodnutie neuznával (svoj dlh neuznal), rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť. Obec C. ako oprávnená z uvedeného exekučného titulu (podľa názoru súdu, právoplatné a vykonateľné rozhodnutie obecného zastupiteľstva je zároveň aj exekučným titulom, čo v konečnom dôsledku konštatoval aj exekučný súd v uznesení sp. zn. 54Ek/613/2020 zo dňa 28.07.2020) podala návrh na vykonanie exekúcie a to tak, že novozvolený starosta obce splnomocnil týmto úkonom právneho zástupcu, ktorá skutočnosť v konaní sporná nebola. Exekučný súd vyzval oprávneného na odstránenie vád, týkajúcich sa však len uvedenia spisovej značky exekučného titulu. Vady boli odstránené. Súdny exekútor vydal upovedomenie o začatí exekúcie dňa 18.05.2020. Dňa 24.06.2020 (následne aj 30.06.2020) bol súdnemu exekútorovi doručený návrh na zastavenie exekúcie z obsahu ktorého vyplýva, že tento návrh bol zo strany žalobcu odôvodnený troma dôvodmi: 1. oprávnený navrhol exekúciu na základe neplatného právneho titulu - rozhodnutia obecného zastupiteľstva C. č. 81/2019 zo dňa 12.12.2019, ktoré je zmätočné, zavádzajúce a odporuje zákonom Slovenskej republiky; 2. za oprávneného konajú osoby, ktoré na to nie sú oprávnené; 3. návrh na exekúciu nebol podaný v súlade so zákonom. O návrhu na zastavenie exekúcie rozhodol exekučný súd rozhodnutím vyššieho súdneho úradníka dňa 28.07.2020 tak, že tento návrh na zastavenie exekúcie zamietol. O podanej sťažnosti žalobcu voči rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka bolo rozhodnuté exekučným súdom uznesením zo dňa 15.02.2021 tak, že sťažnosť žalobcu (v tom konaní povinného) sudca zamietol. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 22.02.2021. Súd prvej inštancie mal preukázané, že následne bola vykonaná exekúcia voči žalobcovi, v rámci ktorej súdny exekútor vymohol celú pohľadávku oprávneného v sume 1.836,49 Eur, trovy oprávneného v sume 170,35 Eur, ako aj trovy súdneho exekútora vrátane DPH v sume 553,80 Eur. Takýmto spôsobom bola spolu vymožená suma 2.560,64 Eur. S odkazom na § 61 l ods. 3 exekučného poriadku sa žalobca žalobou domáha od žalovaného plnenia práve v sume 2.560,64 Eur z dôvodu, že v tomto rozsahu bola vymožená pohľadávka v rámci trov s tým, že ale existuje dôvod na zastavenie exekúcie a jeho návrh bol zamietnutý len z toho dôvodu, že návrh na zastavenie exekúcie podal oneskorene.
5. Zistený skutkový stav súd prvej inštancie posúdil podľa § 61 l ods. 3 veta druhá Exekučného poriadku pričom sa zaoberal posúdením všetkých troch dôvodov, pre ktoré žalobca žiadal exekučné konanie zastaviť. Prvým dôvodom bola skutočnosť, že rozhodnutie obecného zastupiteľstva C. je podľa názoru žalobcu neplatným právnym titulom. Súd prvej inštancie poukázal na uznesenie exekučného súdu z 28.07.2020, ktorým bol návrh na zastavenie exekúcie zamietnutý ako oneskorene podaný. Napriek tomu, že nebolo povinnosťou exekučného súdu sa v tomto prípade zaoberať samotnými dôvodmi, ktoré boli uvedené ako dôvody na zastavenie exekúcie, exekučný súd tak urobil. Poukázal na odsek 25. rozhodnutia 54Ek/613/2020 zo dňa 28.07.2020, kde exekučný súd uviedol, že „...nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, resp. preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia, teda zaoberať sa správnosťou skutkových a právnych záverov orgánu, ktorý daný exekučný titul vydal. V danom štádiu konania už nijakým spôsobom nemôže súd zasahovať alebo posudzovať dôvody, pre ktorý bol exekučný titul vydaný. Jeho obsahom je viazaný a musí z neho vychádzať, pričom prípadné vady základného konania (aj vtedy ak by existovali) sa do exekučného konania neprenášajú. To teda znamená, že vytýkané nedostatky v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu (uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky z 31.07.2008, sp. zn. 20Cdo/1940/2008).
Nerešpektovanie exekučného titulu by totiž znamenalo neprípustnú nápravu vykonávaného rozhodnutia. Exekučnému súdu v exekučnom konaní ani v rámci rozhodovania o návrhu na zastavenie exekúcie neprináleží posudzovať ani revidovať rozhodnutie, ktoré mu je ako exekučný titul predložené, ani procesný postup orgánu v základnom konaní a je vykonateľným rozhodnutím vo veci samej (exekučným titulom) viazaný. Pokiaľ ide o tvrdenie povinného, že exekučný titul je nezákonný a exekúcia teda nemala vôbec začať, súd uvádza, že pokiaľ povinný s exekučným titulom, prípadne procesným postupom obecného zastupiteľstva v základnom (nachádzacom) konaní nesúhlasil, jeho procesnou obranou bolo podanie opravného prostriedku (v prípade rozhodnutia obecného zastupiteľstva mohol povinný za zákonom stanovených podmienok podať v lehote 15 dní návrh na jeho preskúmanie na Ústavný súd Slovenskej republiky).“
6. Druhým dôvodom na zastavenie exekúcie podľa žalobcu bola skutočnosť, že za oprávneného konajú osoby, ktoré na to nie sú oprávnené. Súd prvej inštancie uviedol, že aj s týmto dôvodom sa exekučný súd vysporiadal a to rovnako v odseku 25 rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka, v ktorom v sebe zahrnul aj odpoveď na návrh na zastavenie exekúcie v časti kde povinný namietal, že návrh na exekúciu nebol podaný v súlade so zákonom. Exekučný súd v tejto časti uviedol, že: „Pokiaľ ide o námietku povinného týkajúcu sa toho, že návrh na vykonanie exekúcie nebol podaný v súlade so zákonom, nakoľko podaniu návrhu na vykonanie exekúcie oprávneným muselo predchádzať uznesenie obecného zastupiteľstva, čo v tomto prípade absentuje, súd uvádza, že podľa doložky právoplatnosti a vykonateľnosti k Rozhodnutiu Obecného zastupiteľstva obce C., ktorým Obecné zastupiteľstvo obce C. uložilo povinnému pokutu, nie je vykonateľnosť predmetného exekučného titulu viazaná na akékoľvek iné uznesenie obecného zastupiteľstva a teda ide o právoplatný a vykonateľný exekučný titul, a v mene oprávneného Obec C. je návrh na vykonanie exekúcie na podklade predmetného exekučného titulu oprávnený podať starosta obce, ktorý je štatutárnym orgánom obce.“ Z uvedeného teda opätovne vyplýva, že aj v prípade ak by bol návrh na zastavenie exekúcie podaný včas, exekučný súd by k zastaveniu nepristúpil ani z druhého a tretieho dôvodu uvedeného návrhu na zastavenie exekúcie. Súd prvej inštancie poukázal na samotný návrh na zastavenie exekúcie, v ktorom žalobca uvádzal totožné skutkové a právne tvrdenia ako boli uvádzané aj v tejto žalobe, a teda boli už aj podkladom pre rozhodnutie exekučného súdu, s ktorými sa exekučný súd riadne vysporiadal a prijal závery tak, ako boli citované v predchádzajúcich odsekoch. Exekučný súd preskúmaval návrh na vykonanie exekúcie a videl v ňom jediný nedostatok uvedenia spisovej značky exekučného titulu - rozhodnutia obecného zastupiteľstva, na ktorý nedostatok vyzval žalobcu výzvou z 20.04.2020 a po jeho odstránení preto bolo pokračované v samotnej exekúcií.
7. Súd prvej inštancie konštatoval, že s prihliadnutím na hierarchiu všeobecných súdov Slovenskej republiky, okresný súd v tomto konaní nie je oprávnený preskúmavať správnosť vysloveného právneho názoru exekučného súdu, resp. správnosť jeho procesného postupu s tým ale, že na takto vyslovený právny názor okresný súd už musel prihliadnuť, pretože sa jedná o právoplatné rozhodnutie. Vyslovený právny názor je jednoznačný a preukazujúci, že ak by návrh na zastavenie exekúcie bol aj podaný včas pre dôvody, ktoré uvádzal žalobca tak v exekučnom konaní ako aj v tomto konaní, exekučný súd by k zastaveniu exekúcie nepristúpil. Poukázal aj na zmenu zákonnej úpravy exekučného poriadku, vykonanú zákonom č. 2/2017 Z. z., ktorým bola vypustená povinnosť súdu rozhodovať aj bez návrhu, pretože ustanovenie § 58 ods. 1 exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 nebolo do novej právnej úpravy prevzaté. Zo zastavenia exekúcie súdom sa stáva výlučne inštitút procesnej obrany povinného, keďže prvok ochrany povinného - rozhodovanie z úradnej povinnosti bolo vypustené. Uvedené vyplýva aj z ustanovenia § 61 l ods. 2 exekučného poriadku podľa ktorého, na prejednanie návrhu na zastavenie exekúcie nie je potrebné nariaďovať pojednávanie. Pred rozhodnutím môže súd nariadiť vypočutie určitej osoby. Začatie civilného sporového konania je podmienené návrhom a zastavenie exekúcie súdom má rovnako sporový charakter, preto exekučný súd rozhodoval výlučne len o návrhu na zastavenie exekučného konania.
8. K ďalšej námietke žalobcu súd prvej inštancie uviedol, že z ustanovenia článku 10 ods. 3 ústavného zákona vyplýva, že vo veci preskúmania rozhodnutia obecného zastupiteľstva táto právomoc bola zverená výlučne Ústavnému súdu. S poukazom na uvedené okresný súd vo vzťahu k prijatiu záverov o správnosti, zákonnosti alebo preskúmania procesu, ktorý predchádzal vydaniu rozhodnutia Obecného zastupiteľstva Obce C., nemá právomoc tieto skutočnosti hodnotiť a prijať k nim právny názor hoci len prejudiciálny, pretože takáto právomoc bola ústavným zákonom zverená výlučne Ústavnému súdu. Žalobca mal možnosť, o ktorej bol rozhodnutím obecného zastupiteľstva aj riadne poučený podať takýto
návrh na Ústavný súd, za účelom preskúmania daného rozhodnutia, ktorú možnosť však nevyužil a teda rozhodnutie je právoplatné a vykonateľné.
9. Súd prvej inštancie k námietke žalobcu ohľadne platnosti referenda, platnosti volieb, dodržania zákonného postupu pri skladaní sľubu starostom obce uviedol, že aj v týchto otázkach nemá právomoc preskúmať nedostatky, ktoré vytýkal žalobca v súvislosti s miestnym referendom, voľbou volebnej komisie a úkonmi ním opisovaným po výsledkoch volieb konaných v roku 2018, ktoré mali spôsobiť tú skutočnosť, že aktuálny starosta Obce C. sa podľa žalobcu neujal svojej funkcie zákonným spôsobom, a teda nie je oprávnený za obec konať, ako ani nebol oprávnený splnomocniť právneho zástupcu na zastupovanie obce ako oprávneného subjektu v citovanom exekučnom konaní. Súd prvej inštancie poukázal na rozhodnutie Krajského súdu Nitra v konaní vedenom pod sp. zn. 11S/98/2018, v ktorom uznesením č. k. 11S/98/2018-148 zo dňa 30.05.2019 zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia, že funkcia starostu Obce C. mu naďalej trvá, a v ktorom okrem iného uviedol, že výsledky miestneho referenda o odvolaní starostu Obce C., t. j. aj v tom konaní žalobcu, možno označiť za platné. Žalobcom podaná kasačná sťažnosť bola uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní 6Usam/1/2020 z 20.01.2021 zamietnutá, pričom sa jedná o právoplatné rozhodnutia, z ktorého dôvodu sa okresný súd v tomto konaní ani nezaoberal dôvodmi žalobcu uvádzanými v súvislosti s miestnym referendom a spôsobom, akými boli zverejnené výsledky miestneho referenda. Aj v tomto prípade konštatoval súd prvej inštancie nedostatok svojej právomoci. Pokiaľ žalobca hoci len okrajovo uviedol, že ani výsledky volieb nemôžu byť platné, pretože nebola riadne zvolená volebná komisia, okresný súd uviedol, že ani v tomto prípade nie je v jeho kompetencií zaoberať sa platnosťou samotných volieb, resp. spôsobu akým bola kreovaná volebná komisia, pretože právomoc vo veci preskúmania výsledku volieb vrátane činnosti a zloženia volebných komisií, patrí rovnako do právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky. Pre okresný súd je záväzný skutkový stav zistený v čase rozhodnutia o nároku žalobcu, kde bolo preukázané, že výsledky volieb Obce C. neboli vyhlásené za neplatné pre akýkoľvek dôvod. Pokiaľ výsledky volieb neboli vyhlásené za neplatné a v rámci týchto volieb sa stal starostom obce A. I. J., ako aj boli zvolení za poslancov obecného zastupiteľstva, práve osoby, ktorých rozhodnutím bolo prijaté uznesenie č. 81/2019 z 11.12.2019 o uložení pokuty žalobcovi (tieto skutočnosti v konaní sporné neboli), je potom potrebné považovať za ustálený skutkový stav, že starostom obce oprávneným zastupovať obec v tomto konaní, ako aj v konaní pred exekučným súdom bol práve A. I. J. a uznesenie č. 81/2019 bolo prijaté riadne zvoleným orgánom obce - obecným zastupiteľstvom. V konečnom dôsledku túto skutočnosť konštatoval aj exekučný súd na konci 25. odseku uznesenia z 28.07.2020. Čo sa týka konštatovania žalobcu o otázke zákonnosti ustanovujúceho zasadnutia s dopadom aj na legitimitu nového starostu a zloženia sľubu do rúk G. H. s tým, že podľa žalobcu sa takýmto spôsobom víťaz volieb nemohol stať starostom obce, tu súd rovnako poukázal na citované ustanovenia § 3 a 4 CSP, podľa ktorých je jednoznačné, že ani v tomto prípade okresný súd nemá právomoc posudzovať zákonnosť postupu pri ustanovujúcom zasadnutí, a aj v tomto prípade okresný súd túto otázku nemôže riešiť ani prejudiciálne. Súd prvej inštancie poukázal na to, že zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že zvolený starosta obce riadne zastupuje obec aj v ostatných konaniach, keďže jeho legitimita štatutárneho orgánu Obce C. nebola žiadnym spôsobom, resp. žiadnym rozhodnutím, vyvrátená.
10. Súd prvej inštancie s odkazom aj na právoplatne vyslovený právny názor exekučného súdu nevzhliadol žiaden dôvod preukazujúci, že žalobcom uvádzané dôvody by boli dôvodmi na zastavenie exekúcie, ak by návrh na zastavenie exekúcie bol podaný včas. Poukázal na to, že sám exekučný súd konštatoval, že tieto dôvody by nesmerovali k zastaveniu exekúcie aj v prípade včasného podania návrhu na jej zastavenie. Pokiaľ vo všetkých 3 dôvodoch uvádzaných ako návrh na zastavenie exekúcie by tomuto návrhu zo strany exekučného súdu vyhovené nebolo, okresný súd sa už nemôže zaoberať ani dôvodom prípadnej absencie ďalšieho uznesenia obecného zastupiteľstva s odkazom na článok 11 odsek 3 ústavného zákona, podľa ktorého na podanie návrhu na výkon rozhodnutia je oprávnený orgán, ktorý vykonáva konanie podľa článku 9 ods. 1, ktorým je obecné zastupiteľstvo. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že pokiaľ sa exekučný súd vysporiadal so všetkými namietanými skutočnosťami v návrhu na zastavenie exekúcie (aj napriek tomu, že toto už nebolo jeho povinnosťou, pretože tento návrh bol podaný oneskorene), a v ktorom rozhodnutí o zamietnutí oneskorene podaného návrhu vyslovil aj jednoznačný právny názor o nezastavení exekúcie so žalobcom (povinným) uvádzaných dôvodov, v prípade ak by bol návrh podaný aj včas, okresnému súdu už nezostal priestor na vyslovenie iného právneho názoru, pretože okresný súd v rámci hierarchie súdov nie je nadriadeným súdom exekučného súdu, resp. nie je oprávnený ani korigovať jeho právne názory, resp. procesný postup. S prihliadnutím na všetky uvedené dôvody aj okresný súd nedospel k záveru, že dôvody uvádzané žalobcom ako
dôvody na zastavenie exekúcie, by boli dôvodmi spôsobilými zastaviť exekúciu v prípade ak by návrh na jej zastavenie bol podaný včas. Vykonaným dokazovaním bol zistený práve opačný stav, čo vyplýva z právoplatných rozhodnutí exekučného súdu.
11. Pokiaľ nebolo preukázané, že dôvody uvádzané žalobcom ako dôvody na zastavenie exekúcie by spôsobili zastavenie exekúcie v prípade návrhu podaného včas, okresný súd preto žalobu zamietol, keďže neboli splnené zákonné predpoklady vyplývajúce z ustanovenia § 61 l ods. 3 exekučného poriadku. Vzhľadom k uvedenému okresný súd sa ďalej nezaoberal ostatnými tvrdeniami, či žalobcu alebo žalovaného, ako ani neuvádzal príslušné ustanovenia týkajúce sa orgánov obce, nakladania s majetkom obce, pretože skutočnosti v tomto smere tvrdené stranami sporu neboli podstatnými pre toto konanie a žiadnym spôsobom by neovplyvnili vyslovený právny názor. Na záver súd prvej inštancie dodal, že nepovažoval za správne tvrdenia právneho zástupcu žalovaného prezentované na pojednávaní konanom dňa 29.06.2022, podľa ktorého v prípade tvrdení žalobcu na predchádzajúcom pojednávaní a predložených listinných dôkazov došlo k zmene žaloby s odkazom na ustanovenie § 140 CSP, pretože žalobca od začiatku konania tvrdil tie isté skutočnosti, ktoré len dopĺňal, aby podporil správnosť ním prezentovaného právneho názoru s tým ale, že v danom prípade nedošlo k podstatnej zmene alebo k doplneniu rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe ako aj predmet sporu zostal stále ten istý a síce nárok na finančné plnenie v rozsahu vymoženého plnenia v exekučnom konaní. Okresný súd preto ani o zmene žaloby nemohol rozhodnúť s tým, že žalobca ani nepodal návrh na zmenu žaloby.
12. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalovaný mal v konaní plný úspech, preto mu bol priznaný nárok na náhradu trov konania vo výške 100 % voči žalobcovi v súlade s § 255 ods. 1 CSP. O výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
13. Proti uvedenému rozsudku podal odvolanie žalobca, žiadal rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobe vyhovieť. Uviedol, že súd je viazaný iba výrokom rozsudku, nie jeho odôvodnením, a nakoľko exekučný súd jeho návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu oneskoreného podania návrhu, znamená to, že o dôvodoch zastavenia exekúcie právoplatne nerozhodol, iba vyslovil právny názor, ktorý však pre okresný súd záväzný nie je. Nejde teda o res iudicata, kde by nebola možnosť okresného súdu rozhodovať slobodne vo veci. O to viac, že exekučný súd z troch dôvodov, na základe ktorých sa on ako povinný domáhal zastavenia exekúcie, sa zaoberal iba prvým a ani ten neposúdil správne. Podľa jeho názoru rozsah prieskumnej činnosti exekučného súdu pri prieskume exekučného titulu je naozaj obmedzený na to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný hmotnoprávne legitimovaní z exekučného titulu, tieto aspekty je ale povinný preskúmať. Súd je povinný v exekučnom konaní skúmať materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu, okrem iného aj za účelom zistenia existencie dôvodu podľa § 53 ods. 3 Exekučného poriadku, pre ktorý by bolo potrebné návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť, alebo aj v prípade, keď by došlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie pre zistenie dôvodu na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 EP, a to aj bez návrhu povinného. Súčasťou predpokladov vykonania exekúcie je, že exekučný titul bol vydaný orgánom vybaveným právomocou na vydanie takéhoto rozhodnutia. Ak takáto právomoc chýba, ide o právny akt nulitný, rozhodnutie nemožno vykonať. Ďalej uviedol, že rozhodnutie obecného zastupiteľstva obce C. o uložení pokuty, ktoré je prílohou uznesenia OZ č. 81/2019, je rozhodnutím nulitným jednak z dôvodu, že ho nevydal orgán na to poverený a jednak preto, že mu chýba právny základ, a z toho dôvodu nemôže byť exekučným titulom pre svoju nevykonateľnosť. Exekučný súd nevyriešil, či starostom oprávneným konať za Obec C. bol v tom čase práve A. I. J. a či v tomto prípade bola splnená podmienka, že v mene právnickej osoby koná jej štatutárny orgán. Tretím dôvodom na zastavenie exekúcie, že návrh na začatie exekúcie bol oprávneným podaný v rozpore so zákonom, konkrétne porušením článku 11 ods. 3 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. sa exekučný súd vôbec nezaoberal. Uviedol, že rozhodnutie obecného zastupiteľstva sa síce stalo právoplatným, ale jeho vykonateľnosť závisí aj od iných právnych skutočností, s ktorými sa žiadny súd nevyporiadal. Žalobca poznamenal, že nemal dôvod využiť opravný prostriedok – podanie návrhu na Ústavný súd SR, keďže predmetné rozhodnutie je nulitné a „v prípade nulity aktu nie je vôbec možné uvažovať o prezumpcii správnosti aktu“. Okresný súd sa v tomto konaní ani nezaoberal jeho dôvodmi uvádzanými v súvislosti s miestnym referendom a spôsobom, akými boli zverejnené výsledky miestneho referenda a konštatoval, že na to nemá právomoc. K názoru súdu prvej inštancie, že keďže výsledky komunálnych volieb neboli napadnuté na ústavnom súde, tak legitimita A. I. J. ako starostu
obce ako aj zvolených poslancov je nespochybniteľná, žalobca uviedol, že nie vyhraté voľby, ale zloženie sľubu v zmysle zákona o obecnom zriadení umožňuje starostovi a poslancom obecného zastupiteľstva ujať sa funkcie. Kompetencia okresného súdu v konaní o vrátenie plnenia je priamo daná § 12 CSP. Záverom žalobca uviedol, že nakoľko exekučný súd rozhodol z dôvodu oneskoreného podania návrhu na zastavenie exekúcie o zamietnutí tohto návrhu, ním vyslovený právny názor o tvrdeniach povinného nie je právoplatný a pre okresný súd záväzný pričom sa nedá vylúčiť, že ak by mal exekučný súd rozhodovať o návrhu na zastavenie exekúcie podaného včas, nepreskúmal by celý prípad pozornejšie a nedospel by k inému právnemu názoru.
14. K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný, žiadal rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že odvolanie žalobcu považuje za neopodstatnené a založené na nesprávnom výklade práva. Žalobca vo svojom odvolaní nepoukazuje na žiadne nové skutočnosti, v podstate len zopakoval a zhrnul svoju argumentáciu, ktorú použil aj počas konania a s ktorou sa konajúci súd v plnej miere vysporiadal v rámci odôvodnenia citovaného rozsudku. Svoju argumentáciu v predmetnom konaní, resp. v odvolaní zakladá žalobca na nasledovných (mylných) tvrdeniach: 1. Neplatnosť miestneho referenda o odvolaní starostu v obci C., 2. Neplatnosť mandátu novozvoleného starostu a obecného zastupiteľstva, 3. Nulitnosť uznesenia Obecného zastupiteľstva v obci C. č. 81/2019 zo dňa 11.12.2019, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 01.01.2020, 4. Výklad čl. 11 ods. 3) ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. V súvislosti s prvým argumentom žalobcu, žalovaný poukázal na skutočnosť, že výsledky miestneho referenda na odvolanie starostu obce sú platné. O tom svedčí Uznesenie Krajského súdu v Nitre sp. zn. 11S/98/2018-148 zo dňa 30.05.2019, ako aj Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Usam/1/2020 zo dňa 20.01.2021. A. I. J., je riadne zvoleným starostom obce C., na základe výsledkov komunálnych volieb z 10.11.2018. Žalobca pri tom po vyhlásení výsledkov komunálnych volieb nepodnikol žiadne právne kroky, ako napr. podanie sťažnosti na neústavnosť a nezákonnosť volieb, za účelom vyhlásenia neplatnosti komunálnych volieb v obci C.. Čo sa týka procesných postupov pri nútenom výkone Rozhodnutia obecného zastupiteľstva obce C., č. uznesenia 81/2019 zo dňa 11.12.2019, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 01.01.2020, žalovaný má za to, že všetky procesné podmienky boli splnené. V opačnom prípade by Okresný súd Banská Bystrica nevydal poverenie na vykonanie exekúcie (č. k. 54Ek/613/2020) a exekútor nevykonal exekúciu. 9. V súvislosti s výkladom a aplikáciou čl. 11 ods. 3) ústavného zákona č. 357/2004 Z. z., žalovaný poukázal na Uznesenie Krajského súdu v Bratislave, sp. zn.: 22CoE/244/2012, v ktorom Krajský súd v Bratislave vyslovil právny názor, že v podmienkach Národnej Rady, je v zmysle ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. oprávnený uložiť pokutu výbor, návrh na vykonanie exekúcie však podáva Kancelária NRSR bez akéhokoľvek schválenia zo strany výboru, pričom oprávneným z exekúcie je Národná rada Slovenskej republiky. 11. Analogicky, v podmienkach samosprávy je v zmysle ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. oprávnený uložiť pokutu obecné zastupiteľstvo, návrh na vykonanie exekúcie však podáva starosta obce bez akéhokoľvek schválenia zo strany obecného zastupiteľstva, pričom oprávneným z exekúcie je obec. V ostatnej časti poukázal žalovaný na odôvodnenie rozsudku, v ktorom súd prvej inštancie sa výstižne, logicky a presvedčivo vysporiadal s argumentáciou žalobcu.
15. K vyjadreniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca. Uviedol, že súd v rozsudku nevysvetlil, prečo neposúdil prejudiciálnu otázku – platnosť zloženia sľubu novozvoleného starostu, ktorá v spore mala rozhodujúci význam. Argumentácia súdu, že nikto nespochybnil platnosť volieb a preskúmať zákonnosť volieb je oprávnený ústavný súd, v tomto prípade nie je relevantná, nakoľko zloženie sľubu starostu nasleduje až po voľbách a s nimi priamo súvisí. Ďalej súd podľa jeho názoru mal vysvetliť ďalšiu prejudiciálnu otázku – či došlo k vyhláseniu výsledkov miestneho referenda o odvolaní starostu obce C., ktorá tiež mala mať v spore rozhodujúci význam, nakoľko nevyhlásenie výsledkov dňa 21.04.2018 má za následok, že mandát starostu v ten deň nezanikol, čo znamená nulitu rozhodnutia obecného zastupiteľstva o uložení pokuty starostovi a tým pádom nevykonateľnosť exekučného titulu, čo bolo ďalším dôvodom na zastavenie exekúcie. Argumentácia súdu o nedostatku právomoci neobstojí, pretože správny súd rozhodol len o trvaní mandátu žalobcu, pričom neurčil ani dôvod ani dátum zániku mandátu a NS SR toto uznesenie iba potvrdil. Nešlo teda o rozhodnutie vo veci „zákonnosti a platnosti miestneho referenda“. Žiaden súd sa nezaoberal otázkou vyhlásenia výsledkov miestneho referenda. Súd mal posúdiť existenciu možného dôvodu na zastavenie exekúcie.
16. K vyjadreniu žalobcu a vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 07.10.2022 iba zopakoval svoju argumentáciu, neuviedol žiadne nové skutočnosti a argumenty, nepoukázal ani na žiadne nové, resp. doteraz nevykonané dôkazy. S argumentáciou žalobcu sa
však konajúci súd v plnej miere vysporiadal tak počas súdneho konania ako aj v rámci odôvodnenia citovaného rozsudku. Čo sa týka zloženia sľubu novozvoleného starostu obce C. v roku 2018, komunálne voľby boli uskutočnené a vyhodnotené v súlade s platnými právnymi predpismi, vrátane vzniku mandátu a začatia funkčného obdobia starostu a poslancov obecného zastupiteľstva. Platnosť volieb a formálne náležitosti zloženia sľubu nie sú a nemôžu byť predmetom tohto súdneho konania, nakoľko tomu bránia hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Faktom je, že platnosť volieb a platnosť mandátu starostu počas jeho celého funkčného obdobia do teraz žiadnym spôsobom spochybnená nebola.
17. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
18. Podľa § 387 ods. 1 CSP (Civilný sporový poriadok účinný od 01.07.2016), odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
19. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
20. Ak má odvolací súd za to, že prvostupňový súd nielen vecne správne rozhodol, ale v odôvodnení sa (úplne) správne argumentačne vysporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením, nemusí vyhotovovať štandardné rozhodnutie s náležitosťami podľa § 220 ods. 2 CSP, ale sa len obmedzí na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, správne zistil skutkový stav, správne vec posúdil po právnej stránke, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto v zmysle § 387 ods. 1 CSP sa obmedzuje len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a nebude ich opakovať.
21. Odvolací súd dodáva, že dospel k záveru o vecnej správnosti preskúmavaného rozsudku súdu prvej inštancie. Prvoinštančný súd totiž vo veci dostatočne zistil skutkový stav a v intenciách platnej právnej úpravy vyvodil z neho i správne právne závery, vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, vyvodil správne skutkové zistenia, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, príslušné ustanovenia podstatné pre právne posúdenie veci interpretoval a aplikoval právne súladným spôsobom, jeho úvahy sú logické, a preto aj celkom legitímne a právne akceptovateľné. Súd prvej inštancie primerane rozumným a okolnostiam danej veci postačujúcim spôsobom reflektoval i na odvolateľom vznášané tvrdenia, na danú vec aplikoval i relevantné hmotnoprávne ustanovenia a svoje rozhodnutie presvedčivo a náležite odôvodnil, zodpovedajúc už i na všetky právne a skutkovo významné otázky predkladané žalobcom v jeho odvolaní. Žalobca v odvolaní neuviedol žiadne také skutočnosti, skutkové či právne, s ktorými by sa súd prvej inštancie nebol vyporiadal, pokiaľ boli pre danú vec relevantné. Odvolací súd považuje za správne i argumenty žalovaného uvedené vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu.
22. Napadnutý rozsudok zodpovedá požiadavkám stanoveným v § 220 ods. 2 CSP, podľa ktorého súd v odôvodnení rozsudku uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil; súd jasne a výstižne vysvetlí ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax, a dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Účelom odôvodnenia rozhodnutia je preukázať jeho správnosť, logicky, vnútorne kompaktne a neprotirečivo vysvetliť myšlienkový postup súdu vedúci k rozhodnutiu i s poukazom na právne závery, ktoré prijal; niet v ňom miesta pre dohady a domnienky. Súčasne je i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní súdnych rozhodnutí, ktoré preto musia byť preskúmateľné. Súd je povinný rozsudok odôvodniť spôsobom zakotveným v ustanovení § 220 ods. 2 CSP, čo je jedným z princípov riadneho a spravodlivého procesu vyplývajúcich z Listiny základných práv a slobôd ako aj z článku 46 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý predstavuje súčasť práva na spravodlivý
proces. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov a právnymi závermi. Ak rozsudok neobsahuje zákonné náležitosti, v konečnom dôsledku je takýto rozsudok nepreskúmateľný. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal.
23. Vo vzťahu k argumentácii sporových strán odvolací súd uvádza, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany sporu, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty (k tomu ÚS SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09).
24. Odvolací súd k dôvodom súdu prvej inštancie dodáva, že sporové strany majú v konaní bremeno tvrdenia a bremeno dôkazu. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu.
25. K dôvodom súd prvej inštancie, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje, odvolací súd dodáva, že žalobca v návrhu na zastavenie exekúcie i v návrhu na začatie tohto konania uviedol totožné skutkové i právne tvrdenia. Teda skutkové tvrdenia, ktorými zdôvodnil žalobu v tomto konaní, boli už podkladom pre rozhodnutie exekučného súdu, ktorý sa s nimi riadne vyporiadal.
26. Žalobca sa domáha vrátenia sumy vymoženej v exekučnom konaní na základe exekučného titulu uznesenia Obecného zastupiteľstva Obce C. č. 81/2019 zo dňa 11.12.2019, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 01.01.2020 a ktorým bola žalobcovi uložená pokuta v sume 1836,49 eura. Súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že nemá právomoc konať vo veci preskúmania rozhodnutia Obecného zastupiteľstva Obce C., právomoc je daná výlučne Ústavnému súdu SR. Žalobca bol v uvedenom uznesení o tejto skutočnosti poučený, napriek tomu nevyužil túto možnosť. Všeobecný civilný súd nemá ani právomoc preskúmavať platnosť referenda, platnosť volieb, zákonnosť postupu pri skladaní sľubu starostom obce. Súd prvej inštancie správne poukázal na rozhodnutie Krajského súdu Nitra sp. zn. 11S/98/2018 zo dňa 30.05.2019, ktorým bola zamietnutá žaloba žalobcu o určenie, že funkcia starostu mu naďalej trvá.
27. Keďže uznesenie obecného zastupiteľstva nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť, stalo sa exekučným titulom, na základe ktorého v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. 54Ek/613/2020 bola pohľadávka Obce C. voči žalobcovi vymožená vrátane všetkých trov. V priebehu exekučného konania žalobca (povinný) podal návrh na zastavenie exekúcie s uvedením troch dôvodov na zastavenie. Jeho návrh na zastavenie exekúcie bol exekučným súdom zamietnutý pre oneskorené podanie, avšak exekučný súd sa v odôvodnení rozhodnutia vyporiadal so všetkými žalobcom (povinným) uvedenými dôvodmi, pre ktoré malo byť podľa jeho názoru exekučné konanie zastavené. Správne dospel k záveru, že žalobcom (povinným) uvedené dôvody nie sú spôsobilými dôvodmi na zastavenie exekúcie v prípade, ak by návrh na zastavenie bol podaný včas. Ďalšie tvrdenia uvádzané žalobcom v priebehu konania i v odvolaní proti rozsudku nesúviseli priamo s dôvodmi žaloby a neboli pre posúdenie veci právne relevantné.
28. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že v konaní nebolo preukázané, že dôvody uvádzané žalobcom ako dôvody na zastavenie exekúcie by spôsobili zastavenie exekúcie v prípade návrhu podaného včas. Vzhľadom k tomu súd prvej inštancie rozhodol vecne správne, keď žalobu žalobcu zamietol, keďže neboli splnené zákonné predpoklady vyplývajúce z ustanovenia § 61 l ods. 3 exekučného poriadku.
29. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalovaný bol v odvolacom konaní procesne úspešný, preto mu odvolací súd priznal nárok
na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
30. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).