Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/73/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov 1/ K. K. a 2/ J. K., oboch

bývajúcich v D., zastúpených JUDr. D. D., advokátom so sídlom v P., proti žalovaným

1/ Ing. N. T., bývajúcemu v T., 2/ P. K., bývajúcemu v T., 3/ A. M., bývajúcemu v T.,

4/ Ľ. T., bývajúcej v T., 5/ J. K., bývajúcej v T., 6/ G. M., bývajúcej v T., všetkých

zastúpených JUDr. J. L., advokátom so sídlom v T., o zaplatenie 19 916,35 € (600 000 Sk)

s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. ,

o dovolaniach žalovaných 1/ až 6/ proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 3. septembra

2008 sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Trenčíne

z 3. septembra 2008 sp. zn. a vec vracia tomuto súdu na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Trenčín rozsudkom z 24. októbra 2007 č.k. -63 zamietol

žalobu, ktorou sa žalobcovia domáhali od žalovaných 1/ až 6/ vydania bezdôvodného

obohatenia vo výške 600 000 Sk so 6%-ným úrokom z omeškania od 28. júla 2005 do

zaplatenia a žalobcov l/, 2/ zaviazal zaplatiť žalovaným 1/ až 6/ trovy konania 274 609,50 Sk

k rukám JUDr. J. L. do 3 dní. Zamietnutie žaloby okresný súd odôvodnil poukazom na

§, 40a, 451 a 544 a výsledkami vykonaného dokazovania,

z ktorého mal za preukázané, že účastníci konania uzatvorili 5. novembra 2004 zmluvu

o budúcej kúpnej zmluve, v ktorej si dohodli zmluvnú pokutu vo výške poskytnutého

preddavku na kúpnu cenu 600 000 Sk. Žalobkyňa 1/, za ktorú zmluvu uzatvoril a podpísal jej

manžel – žalobca 2/, sa nedovolala relatívnej neplatnosti proti všetkým účastníkom právneho

2

úkonu, keď tak pre rovnaké postavenie nemohla urobiť voči žalobcovi 2/ a žalobca 2/ sa

neplatnosti dovolávať nemôže, pretože ju sám spôsobil. Súd nezistil ani dôvod absolútnej

neplatnosti daného právneho úkonu, preto zmluvu o budúcej zmluve považoval za platný

právny úkon. Keďže žalobcovia kúpnu zmluvu v dohodnutom čase neuzatvorili, ani sa

nedostavili k jej podpisu v určenom čase, na určené miesto, porušili zmluvnú povinnosť, preto

súd ich žalobu na vydanie bezdôvodného obohatenia považoval za nedôvodnú; dojednanie

o zmluvnej pokute považoval za platné, z ktorého dôvodu žalobu zamietol. O trovách konania

rozhodol podľa

Krajský súd v Trenčíne na odvolanie žalobcov rozsudkom z 3. septembra 2008 sp. zn.

napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalovaným 1/ až 6/

uložil povinnosť spoločne a nerozdielne v lehote 3 dní zaplatiť žalobcom sumu 600 000 Sk so

6%-ným úrokom z omeškania od 10. augusta 2006 do zaplatenia; vo zvyšnej časti žalobu

zamietol. Žalovaných 1/ až 6/ zaviazal zaplatiť žalobcom 1/, 2/ trovy konania 218 494 Sk

k rukám JUDr. D. D. do 3 dní. Rozhodol tak po zistení, že žalobkyňa 1/ sa dovolala relatívnej

neplatnosti zmluvy o budúcej kúpnej zmluve voči všetkým účastníkom daného právneho

úkonu zaslaním oznámenia, z ktorého je zrejmé, že sa dovoláva relatívnej neplatnosti a tiež

dôvod relatívnej neplatnosti – chýbajúci súhlas jej, ako manželky žalobcu 2/, ktorý zmluvu

uzatvoril i v jej mene. Dovolanie sa relatívnej neplatnosti nespochybnil ani jeden zo

žalovaných a okrem toho aj zo samotnej žaloby je zrejmé, že sa dovoláva relatívnej

neplatnosti zmluvy o budúcej zmluve. Z výsluchu žalobcu 2/ na pojednávaní pred odvolacím

súdom bolo preukázané, že žalobkyňa 1/ sa dovolala relatívnej neplatnosti daného právneho

úkonu i voči žalobcovi 2/, ktorá skutočnosť vyplýva aj zo žaloby, ktorú žalobca 2/ podal

spoločne so žalobkyňou 1/. Odvolací súd ako predbežnú otázku skúmal relatívnu neplatnosť

zmluvy o budúcej kúpnej zmluve z 5. novembra 2004 a dospel k záveru, že zmluva o budúcej

kúpnej zmluve, ktorou sa žalobcovia zaviazali odkúpiť nehnuteľnosti za peniaze, ktoré sú

v bezpodielovom spoluvlastníctve uzavretou žalobcom 2/ aj za žalobkyňu 1/ nie je bežnou

vecou v zmysle , preto k uzatvoreniu takejto zmluvy potrebuje

manžel súhlas druhého manžela. I keď na základe daného právneho úkonu sa má ešte len

nadobudnúť vec do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na jej zakúpenie sa majú

použiť peňažné prostriedky značnej hodnoty z bezpodielového spoluvlastníctva, preto nejde

o bežnú vec týkajúcu sa spoločnej veci. Žalobkyňa 1/ nedala súhlas žalobcovi 2/

k uzatvoreniu zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, dovolala sa relatívnej neplatnosti daného

právneho úkonu u všetkých účastníkov, čím nastali účinky dovolania sa relatívnej neplatnosti

ex tunc; potom plnenie, ktoré žalovaní 1/ až 6/ prevzali ako zálohu na kúpnu cenu, sa zmenilo

na bezdôvodné obohatenie v zmysle ako plnenie

z neplatného právneho úkonu. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žalobca 2/ zaplatil

žalovaným zálohu na kúpnu cenu nehnuteľností vo výške 600 000 Sk z prostriedkov

patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov, preto žalobcovia 1/, 2/ po dovolaní

sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu žalobkyňou 1/ sa dôvodne domáhali vydania

bezdôvodného obohatenia vo výške poskytnutej zálohy. Z uvedených dôvodov odvolací súd

zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a zaviazal žalovaných 1/ až 6/ k zaplateniu sumy

600 000 Sk titulom vydania bezdôvodného obohatenia i s uplatneným úrokom z omeškania vo

výške 6 % od 10. augusta 2006 do zaplatenia, keďže žalovaní sa dostali s plnením do

omeškania ( ). Žalobkyňa 1/ vyzvala žalovaných na

vrátenie žalovanej sumy listom z 25. júla 2005 do 10 dní od doručenia výzvy. Keďže

nepreukázala, kedy skutočne žalovaní výzvu prevzali, odvolací súd priznal uplatnený úrok

z omeškania od podania žaloby, preto žalobu vo zvyšku, t.j. v časti uplatneného úroku

z omeškania za obdobie od 25. júla 2005 do 10. augusta 2006 ako nedôvodnú zamietol.

K tvrdeniu žalovaných, že suma 600 000 Sk (záloha na kúpnu cenu) sa zmenila na zmluvnú

pokutu dohodnutú v zmluve o budúcej zmluve, odvolací súd uviedol, že zmluvná pokuta je

zabezpečovacím prostriedkom, má akcesorickú povahu a slúži na zabezpečenie hlavného

záväzku; ak však nedôjde ku vzniku tohto hlavného záväzku z dôvodu jeho neplatnosti

nemôžu nastať ani účinky akcesorického záväzku, ktorý mal zabezpečovať plnenie zmluvnej

povinnosti. O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1, 2 a § 142 ods. 3

tak, že úspešným žalobcom priznal náhradu trov vo výške 218 494 Sk, ktoré

pozostávajú zo zaplatených súdnych poplatkov vo výške 72 000 Sk (súdny poplatok za návrh

a odvolanie) a z trov právneho zastúpenia žalobcov podľa §§ 10, 15, 17 a 18 vyhlášky

č.

Proti rozsudku krajského súdu podali dovolanie žalovaní 1/, 2/, 4/, 5/, 6/ a osobitné

dovolanie podal žalovaný 3/, všetci z dôvodu, že rozsudok je založený na nesprávnom

právnom posúdení veci ( ). Nesúhlasili s názorom súdu prvého

stupňa na možnosť aplikácie ustanovení § 40a v spojení s § 145 ods. 1 Občianskeho

zákonníka na daný právny vzťah. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že zmluvu o budúcej

kúpnej zmluve za žalobkyňu 1/ podpísal žalobca 2/ ako jej manžel. Súd prvého stupňa aj

odvolací súd považovali zmluvu o budúcej kúpnej zmluve za platný právny úkon a odvolací

súd sa ani odvolacími námietkami žalobcov 1/, 2/ o absolútnej neplatnosti tohto právneho

úkonu vôbec nezaoberal. Odvolací súd posudzoval, či zmluva je takým právnym úkonom,

ktorého relatívnej neplatnosti v zmysle v spojení s

by sa mohla žalobkyňa 1/ právne účinným spôsobom dovolať a či tak aj žalobkyňa 1/

skutočne s právnymi následkami zrušenia tejto zmluvy ex tunc urobila a práve pri riešení tejto

právnej otázky sa dopustil odvolací súd hrubého pochybenia. Podľa dovolateľov zmluva

o budúcej kúpnej zmluve z 5. novembra 2004 nie je takým právnym úkonom, na ktorý by

bolo možné tieto zákonné ustanovenia aplikovať. Predmetom zmluvy bol totiž záväzok

žalovaných 1/ až 6/ ako budúcich predávajúcich za podmienok dohodnutých v tejto zmluve

predať žalobcom 1/ a 2/ nehnuteľnosti v zmluve označené a záväzok žalobcov 1/ a 2/ ako

budúcich kupujúcich tieto nehnuteľnosti za dohodnutých podmienok kúpiť; predmetom tejto

zmluvy teda nebola vec v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcov, ale jej predmetom boli

veci vo vlastníctve žalovaných. Konanie jedného z manželov spočívajúce v prevzatí záväzku

v neskoršom čase kúpiť určitú vec za dohodnutých podmienok do bezpodielového

spoluvlastníctva manželov, ešte nemožno považovať za konanie týkajúce sa spoločných vecí

v zmysle . Tento názor dovolateľov korešponduje aj

s právnym názorom vysloveným v rozhodnutí publikovanom pod R 22/1983, podľa ktorého

dokonca samotná kúpna zmluva nie je zo strany kupujúceho takým právnym úkonom, ktorý

sa týka spoločnej veci, pretože kúpená vec sa ešte len stane na základe takejto zmluvy

predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov, preto kupujúci manžel nepotrebuje

súhlas druhého manžela. Právne posúdenie veci odvolacím súdom je preto v rozpore s týmto

právnym názorom a naviac nie je vôbec v odôvodnení napadnutého rozhodnutia odvolacieho

súdu žiadnym zrozumiteľným spôsobom zdôvodnené. Keďže zmluva o budúcej kúpnej

zmluve nie je právnym úkonom v zmysle , relatívnej

neplatnosti ktorého by sa mohla žalobkyňa 1/ dovolať právne účinným spôsobom v zmysle

, preto nemohli nastať účinky neplatnosti tohto právneho úkonu.

Žalovaní tiež namietali, že odvolací súd neprihliadol na zjavne účelové konanie žalobcov,

smerujúce, po nesplnení záväzku zo zmluvy o budúcej kúpnej zmluve z dôvodov na ich

strane, k vráteniu zaplatenej zálohy na kúpnu cenu, ktorá mala práve pre takýto prípad

(neuzavretie riadnej kúpnej zmluvy z dôvodov na strane budúcich kupujúcich) zostať ako

zmluvná pokuta žalovaným. V konaní bolo preukázané, že peňažné prostriedky na zaplatenie

zálohy na kúpnu cenu vybral žalobca 2/ z bankového účtu, ktorý bol založený na žalobkyňu

1/, ku ktorému mal neobmedzené právo s peňažnými prostriedkami na tomto bankovom účte

disponovať a žalobkyni 1/ chodili mesačne výpisy z tohto účtu. Bez ohľadu na to, či

prostriedky na bankovom účte boli predmetom bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov, či

celkom alebo sčasti predmetom výlučného vlastníctva žalobkyne 1/, táto už vopred dala

súhlas žalobcovi 2/ bez akéhokoľvek obmedzenia nakladať s peňažnými prostriedkami na

účte. Žalobkyňa však aj po zistení úbytku sumy použitej žalobcom 2/ na zaplatenie zálohy na

kúpnu cenu v zmysle zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, vyjadrila svoj nesúhlas s takýmto

konaním žalobcu 2/ až so značným časovým odstupom. Odvolací súd pritom za rozhodujúci

dôvod, pre ktorý považoval dovolanie sa relatívnej neplatnosti tejto zmluvy o budúcej kúpnej

zmluve zo strany žalobkyne 1/ za dôvodné, považoval to, že žalobca 2/ disponoval peňažnými

prostriedkami tvoriacimi predmet bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré použil na

zaplatenie zálohy na kúpnu cenu bez súhlasu žalobkyne 1/, hoci nebolo ničím preukázané, že

skutočne išlo o prostriedky v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcov a naviac bolo

jednoznačne preukázané, že žalobca 2/ mal vopred udelený generálny súhlas od žalobkyne 1/

nakladať s peňažnými prostriedkami na bankovom účte bez obmedzenia. Odvolací súd

odmietol vykonať nimi navrhované dokazovanie na okolnosť účelového konania zo strany

žalobkyne 1/ a jediným dôkazom, na ktorom založil svoj záver, že žalobkyňa nevedela

o uzavretí zmluvy, ani o použití údajne spoločných prostriedkov na zaplatenie zálohy na

kúpnu cenu, bola výpoveď žalobcov ako účastníkov konania, naproti tomu však neprihliadol

k výpovediam žalovaných, ktorí tvrdili, že žalobkyňa 1/ sa zaujímala o kúpu nehnuteľností

spoločne so žalobcom 2/ a pred uzavretím samotnej zmluvy aj so žalobkyňou 1/ jednali.

Dovolatelia poukázali aj na to, že žalobca 2/ zmluvu o budúcej kúpnej zmluve podpísal aj

v zastúpení žalobkyne 1/. Ak by jeho podpis nemal žalobkyňu 1/ zaväzovať, znamenalo by to,

že žalobkyňa 1/ by nebola vôbec účastníčkou tejto zmluvy a aj z tohto ďalšieho dôvodu by

nebolo opodstatnené dovolanie sa relatívnej neplatnosti tejto zmluvy z jej strany. Ak by

podpis tejto zmluvy žalobcom 2/ v zastúpení žalobkyne 1/ túto zaväzoval, znamenalo by to,

že žalobkyňa 1/ bola účastníčkou tejto zmluvy a potom by sa v zmysle § 40a veta druhá

nemohla z tohto dôvodu relatívnej neplatnosti tohto právneho úkonu

dovolávať. Ani na tieto skutočnosti odvolací súd neprihliadol. Vzhľadom na uvedené žiadali

napadnutý rozsudok krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Žalobcovia vo vyjadrení k dovolaniam uviedli, že rozsudok odvolacieho súdu je

správny a žiadali dovolania ako nedôvodné zamietnuť. Opätovne poukázali na to, že v zmluve

o budúcej zmluve bola žalobkyňa 1/ označená ako kupujúca 2/, písomnú zmluvu nepodpísala,

teda sa ani nezaviazala, že do dohodnutej doby uzavrie túto zmluvu, preto je zmluva pre

nedostatok jej podpisu neplatná ( ). V tejto súvislosti

poukázali na stanovisko Najvyššieho súdu publikované pod R 39/74, podľa

6

ktorého, ak sú podľa zmluvy o prevode nehnuteľností kupujúcimi obaja manželia, musia

zmluvu obaja aj podpísať; nedostatok podpisu jedného z kupujúcich manželov na listine

o prevode nehnuteľností nie je zhojený tým, že vec nadobudnutá čo i len jedným z manželov

za trvania manželstva zo spoločných finančných prostriedkov, je predmetom bezpodielového

spoluvlastníctva manželov. Zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, ktorú vypracovali žalovaní

a v ktorej je žalobkyňa 1/ označená ako budúca kupujúca 2/, žalobkyňa 1/ však nepodpísala

a nezviazala sa v zmysle . Preto ani nemohlo dôjsť k platnému

uzavretiu zmluvy v zmysle , keď absentovala jej vôľa a jej

podpis ako konajúcej osoby v zmysle , . Zmluva

o budúcej zmluve je výslovne upravená v , preto môže záväzok

z nej byť posudzovaný len v súlade s týmto ustanovením. Keďže zmluva o budúcej kúpnej

zmluve z 5. novembra 2004 nebola uzavretá, k jej vzniku nedošlo, odporuje § 50a a § 40

ods. 1 , preto je tento právny úkon neplatný a požadovanie vrátenia

zálohy poskytnutej podľa článku II bod 3 predmetnej zmluvy vo výške 600 000 Sk je v súlade

s ods. l .

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podali včas účastníci konania ( ods. l ) zastúpení v súlade s

, proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom ( ods. l

), preskúmal rozsudok odvolacieho súdu v rozsahu podľa a bez

nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) dospel k záveru, že napadnuté

rozhodnutie treba zrušiť.

Podľa ustanovenia dovolanie možno odôvodniť len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v ustanovení , b/ konanie je postihnuté inou

vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na

nesprávnom právnom posúdení veci.

Z ustanovenia vyplýva, že dovolací súd je viazaný rozsahom

dovolania a dovolacím dôvodom, vrátane jeho vecného (obsahového) vymedzenia

dovolateľom. Obligatórne sa zaoberá len vadami vymenovanými v a tzv. inými

vadami, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Tieto vady konania neboli

dovolateľmi namietané a ani z obsahu spisu tieto vady nevyplynuli.

Dovolatelia namietajú, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na

nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Právnym posúdením veci

je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený

skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou

aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd použil iný právny

predpis, ako mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale

interpretoval.

Odvolací súd založil svoje rozhodnutie na právnom názore, že zmluva o budúcej

zmluve, ktorou sa žalobcovia zaviazali odkúpiť nehnuteľnosti, na zakúpenie ktorých boli

použité peniaze v ich bezpodielovom spoluvlastníctve je právnym úkonom, ktorý sa týka

spoločných vecí v zmysle , preto k uzatvoreniu takejto

zmluvy, ktorú uzavrel sám žalobca 2/ aj za žalobkyňu 1/, potreboval jej súhlas (ako

manželky). Ak žalobkyňa 1/ k uzatvoreniu zmluvy o budúcej kúpnej zmluve nedala žalobcovi

2/ súhlas a dovolala sa relatívnej neplatnosti tohto právneho úkonu u všetkých účastníkov

právneho úkonu, nastali účinky dovolania sa relatívnej neplatnosti ex tunc, preto plnenie,

ktoré žalovaní prevzali ako zálohu na kúpnu cenu, sa zmenilo na bezdôvodné obohatenia

podľa ako plnenie z neplatného právneho úkonu.

Z uvedených dôvodov odvolací súd považoval žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia,

ktoré predstavovala zaplatená záloha podľa zmluvy o budúcej zmluve, za dôvodnú, z ktorého

dôvodu zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a žalobe v celom rozsahu vyhovel.

Dovolatelia napadajú dovolaním [ktoré odôvodnili nesprávnym právnym posúdením

veci ( )] správnosť tohto právneho záveru odvolacieho súdu. Podľa

ich názoru zmluva o budúcej kúpnej zmluve z 5. novembra 2004 nie je takým právnym

úkonom v zmysle , relatívnej neplatnosti ktorého by sa

mohla žalobkyňa 1/ účinne dovolať, pretože predmetom zmluvy bol záväzok žalovaných 1/ až

6/ ako budúcich predávajúcich za podmienok dohodnutých v tejto zmluve predať žalobcom 1/

a 2/ nehnuteľnosti v zmluve označené a záväzok žalobcov 1/ a 2/ ako budúcich kupujúcich

tieto nehnuteľnosti za dohodnutých podmienok kúpiť. Z tohto dôvodu konanie jedného

z manželov spočívajúce v prevzatí záväzku v neskoršom čase kúpiť určitú vec za

dohodnutých podmienok do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ešte nemožno

považovať za konanie týkajúce sa spoločných vecí v zmysle § 145 ods. 1 Občianskeho

zákonníka.

V prejednávanej veci vzhľadom na predmet žaloby, ktorým je peňažné plnenie

(vydanie bezdôvodného obohatenia), súdy oboch stupňov správne riešili ako predbežnú

otázku (ne)platnosti zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, pričom každý dospel k inému

právnemu záveru, na ktorom založil svoje rozhodnutie. Súd prvého stupňa považoval zmluvu

o budúcej kúpnej zmluve za platnú, odvolací súd dospel k záveru, že zmluva o budúcej

zmluve je relatívne neplatná, avšak prehliadol dôvody absolútnej neplatnosti predmetnej

zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, ktoré bol povinný skúmať ex offo a naviac, keď aj

žalobcovia 1/, 2/ na tieto poukazovali v priebehu celého konania a podrobne sa nimi zaoberali

aj v odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa. Odvolací súd tak pri riešení predbežnej

otázky ponechal bez povšimnutia podľa názoru dovolacieho súdu rozhodujúcu okolnosť pre

posúdenie (ne)platnosti zmluvy o budúcej zmluve, a to aj napriek tomu, že žalobkyňa 1/ od

počiatku namietala absolútnu neplatnosť zmluvy o budúcej zmluve z dôvodu, že zmluvu

nepodpísala, a ani žalobcu 2/ k jej podpisu nesplnomocnila, ktorá okolnosť je významná

z hľadiska záveru, či došlo k platnému uzavretiu predmetnej zmluvy.

Pokiaľ ide o absolútnu neplatnosť právneho úkonu treba uviesť, že táto pôsobí priamo

zo zákona (ex lege), a to od počiatku (ex tunc), bez ohľadu na to, či sa tejto neplatnosti niekto

dovolal; preto právne účinky, t.j. subjektívne občianske práva a občianskoprávne povinnosti

z takto absolútne neplatného právneho úkonu nevzniknú. Súd prihliada k absolútnej

neplatnosti právneho úkonu i bez návrhu, t.j. z úradnej povinnosti. To však platí vzhľadom

k prejednacej zásade, ktorá ovláda občianske súdne konanie (, ), len za

predpokladu, že skutočnosti, ktoré sú s absolútnou neplatnosťou právneho úkonu spojené,

vyjdú v konaní najavo. Absolútnu neplatnosť právneho úkonu nemožno podľa platného

právneho stavu spätne zhojiť ani dodatočným schválením (ratihabíciou), ani odpadnutím vady

prejavu vôle (tzv. konvalidáciou). Samozrejme, že absolútnej neplatnosti právneho úkonu sa

možno dovolať aj námietkou vznesenou proti takejto žalobe.

Podľa názoru dovolacieho súdu však pre správne posúdenie platnosti samotnej zmluvy

o budúcej zmluve bolo relevantné zistenie, aký bol skutočný úmysel žalobcov 1/, 2/

v súvislosti s uzavretím zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, kto bol vzhľadom na znenie

písomného vyhotovenia zmluvy účastníkom tejto zmluvy zo strany budúcich kupujúcich

a kto z nich v skutočnosti túto zmluvu uzavrel, pretože z hľadiska právnych následkov je

potrebné rozlišovať, či zmluvu uzavreli obaja manželia alebo len jeden z nich.

K uzavretiu samotnej zmluvy dovolací súd považuje za potrebné uviesť, že zmluva je

uzavretá (perfektná) okamžikom, kedy prijatie návrhu nadobúda účinnosť. Včasné prijatie

návrhu nadobudne účinnosť okamžikom, kedy vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu dôjde

navrhovateľovi. Ak je návrh určený dvom alebo viacerým osobám, a z jeho obsahu vyplýva,

že úmyslom navrhovateľa je, aby všetky osoby, ktorým bol návrh určený, sa stali stranou

zmluvy, je zmluva uzavretá, ak všetky tieto osoby návrh prijmú. Písomný návrh a písomné

prijatie návrhu musí byť aj konajúcimi podpísané; iba vtedy podpísaný prejav má právne

účinky. Ak robia písomný návrh alebo písomné prijatie návrhu obaja manželia, musia, ak má

mať nasledovné účinky ich tiež obaja podpísať (viď R 39/1974); keby zmluvu podpísal (a ten

urobil ofertu a akceptáciu) len jeden z nich, zmluva (ako celok) by nebola perfektná.

Veci v bezpodielovom spoluvlastníctve užívajú obaja manželia spoločne; spoločne

uhrádzajú tiež náklady vynaložené na veci alebo spojené s ich užívaním a udržiavaním (§ 144

). Bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý

z manželov; v ostatných záležitostiach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny

úkon neplatný ( ). Ak ide o dôvod neplatnosti právneho

úkonu podľa , považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ

ten, kto je takýmto právnym úkonom dotknutý, sa neplatnosti právneho úkonu dovolá.

Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil ( ).

Ak sú účastníkmi zmluvy o budúcej zmluve, podľa ktorej majú v budúcnosti

nadobudnúť nehnuteľnosti do bezpodielového spoluvlastníctva obaja manželia, a ak nebol

podpis jedného z nich jeho pravým podpisom (t.j. konajúci manžel nemal splnomocnenie na

podpis druhého manžela), nemožno dospieť k záveru, že by zmluva bola uzavretá len jedným

z manželov bez súhlasu druhého manžela. V takom prípade je podstatným, že podľa obsahu

zmluvy o budúcej zmluve boli (mali byť, tak ako sú označení v písomnom vyhotovení

zmluvy) obaja manželia jej účastníkmi (ako tomu je aj v prejednávanej veci); zmluva teda nie

je postihnutá tým, že by s jej uzavretím druhý manžel nesúhlasil, lebo tu chýba podpis

druhého manžela, v danom prípade podpis žalobkyne 1/. V takom prípade podpis žalobcu 2/

nahradzujúci skutočný podpis žalobkyne 1/ je v rozpore so skutočnosťou, predstiera len vôľu

manželky - t.j. žalobkyne 1/ uzavrieť zmluvu o budúcej zmluve, hoci takúto vôľu

v skutočnosti nemala a ani ju neprejavila, keďže sa uzavretia zmluvy nezúčastnila a ani ju

v skutočnosti prejaviť nemohla. Podľa názoru dovolacieho súdu, ak by išlo o zmluvu

o budúcej zmluve, ktorú mali uzavrieť obaja manželia a na ktorej bol podpis jedného

z manželov nahradený podpisom druhého manžela bez toho, aby bol k takému úkonu druhým

manželom splnomocnený (oprávnený na základe splnomocnenia manžela), treba takýto

právny úkon podľa považovať za absolútne neplatný.

Keďže odvolací súd, ktorý zmenil rozsudok súdu prvého stupňa, pri posudzovaní

predbežnej otázky, týkajúcej sa (ne)platnosti zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, posudzoval

iné rozhodujúce okolnosti, než ktoré bolo potrebné posúdiť z hľadiska absolútnej neplatnosti

tohto právneho úkonu, založil napadnutý rozsudok na predčasnom právnom posúdení a tiež na

právnom posúdení, ktoré je podložené nesprávnou interpretáciou zmluvy o budúcej kúpnej

zmluve. Z uvedeného vyplýva, že rozsudok odvolacieho súdu nie je správny, lebo spočíva na

nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Najvyšší súd Slovenskej

republiky vzhľadom na to napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec vrátil

odvolaciemu súdu na ďalšie konanie ( ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania

( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 25. novembra 2010

JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková