Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_43Cob-46-2020.pdf
PDF · 161.35 KB
Case nature
Area
Subarea
43Cob/46/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Jamriškovej PhD., členov senátu JUDr. Mariána Blahu a Mgr. Miriam Kamenskej v právnej veci žalobcu Peter Sopko - INCHEM, so sídlom Tehelná 2670/78, 085 01 Bardejov, IČO: 47 077 611, právne zast. JUDr. Miroslav Pilát, advokát so sídlom Jarmočná 369, 094 31 Hanušovce nad Topľou proti žalovanému AQUARAMA SLOVAKIA, s.r.o., so sídlom Fiľakovská cesta 288, 984 01 Lučenec, IČO: 36 033 294, právne zast. JUDr. Renáta Endrödyová, advokátka so sídlom Dr. Herza 26, 984 01 Lučenec v konaní o zaplatenie 44.636 Eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 14Cb/62/2019-134 zo dňa 9. marca 2020 takto
rozhodol:
I. Rozhodnutie Okresného súdu Lučenec č. k. 14Cb/62/2019-134 zo dňa 9. marca 2020 potvrdzuje.
II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Okresný súd prvou výrokovou vetou zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 44.636 Eur s 9 % p.a. úrokom z omeškania zo sumy 44.636 Eur od 20.08.2019 do zaplatenia a žalobcovi priznal plný nárok na náhradu trov konania.
2. Okresný súd v odôvodnení uviedol, že žalobca sa v žalobnom návrhu domáhal prisúdenia 44.636,- Eur s 9 % úrokom ročne od 20.08.2019 do zaplatenia na základe toho, že dňa 09.09.2016 uzatvoril žalobca ako objednávateľ so žalovaným ako zhotoviteľom Zmluvu o dielo, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal dodať, namontovať a zhotoviť pre žalobcu dielo - technologické zariadenia samoobslužnej autoumyvárne na parc. č. 2517 k.ú. V.. Cena za zhotovenie diela bola dohodnutá v čl. IV Zmluvy vo výške 127.529,- Eur bez DPH. V zmysle platových podmienok dojednaných v tejto zmluve uhradil žalobca v prospech žalovaného peňažné zálohy na základe vystavených faktúr, a to faktúry č. 20166030 zo dňa 09.09.2016 splatnej dňa 09.09.2016 na sumu 6.377,- Eur a faktúry č. 20175008 zo dňa 17.05.2017 splatnej dňa 17.05.2017 na sumu 38.259,- Eur. Spolu teda žalobca uhradil žalovanému sumu v celkovej výške 44.636,- Eur. Poukázal na ustanovenie čl. XI ods. 2 Zmluvy, kde bolo dohodnuté, že v prípade, že objednávateľovi nebude vydané stavebné povolenie do 6 mesiacov od podpisu zmluvy, celá zmluva sa ruší od počiatku, pokiaľ sa zmluvné strany nedohodnú inak písomnou formou dodatku. Nakoľko v uvedenej 6 mesačnej lehote nedošlo k vydaniu potrebného stavebného povolenia v prospech žalobcu, zmluva sa dňom 09.03.2017 od počiatku zrušila, t.j. vznikol právny stav, ako keby nebola nikdy uzatvorená. Poukázal v tejto súvislosti na ustanovenia § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a žiadal vydať bezdôvodné obohatenie vo výške 44.636,- Eur spolu s príslušným úrokom z omeškania.
3. Okresný súd uviedol, že upomínací súd vydal platobný rozkaz, voči ktorému žalovaný podal odpor. Žalovaný v odpore uviedol, že dňa 22.05.2018 požiadal žalobca príslušný stavebný úrad o
vydanie stavebného povolenia, dňa 20.07.2018 bolo vydané oznámenie o začatí stavebného konania a nariadené ústne pojednávanie vo veci. Podľa informácií žalovaného dňa 03.09.2018 bolo vydané stavebné povolenie. K získaniu stavebného povolenia poskytol žalovaný žalobcovi všetku potrebnú súčinnosť pozostávajúcu najmä z inžinierskej činnosti, spracovania podkladových materiálov a potrebnej projektovej dokumentácie. Po celý čas boli strany sporu v kontakte a poskytovali si potrebné informácie a súčinnosť. Z konania žalobcu po zrušení Zmluvy o dielo zo dňa 09.09.2016 nepochybne vyplýva jeho záujem na realizácií diela aj po zrušení uvedenej zmluvy a aj keď strany sporu neuzatvorili písomný dodatok k Zmluve o dielo zo dňa 09.09.2016, podľa bodu 2 čl. XI uvedenej zmluvy z konania oboch strán sporu možno jednoznačne usudzovať, že vznikla medzi nimi nová Zmluva o dielo v ústnej forme, na základe ktorej strany sporu postupovali tak, aby bol naplnený účel takouto zmluvou sledovaný, a to realizácia samoobslužnej autoumyvárky. Neskôr v priebehu spolupráce strán sporu oznámil žalobca žalovanému, že pozemok, na ktorom chcel uvedenú autoumyvárku realizovať, jeho vlastník predal tretej osobe. Žalovaný ponúkol žalobcovi na riešenie vzniknutej situácie niekoľko alternatív, bol ochotný postaviť žalobca autoumyvárku na inom pozemku alebo mu odpredať jednu zo svojich už existujúcich autoumyvárok, do konca mu ponúkol jej ročnú testovaciu prevádzku. Ani jednu z ponúkaných alternatív žalobca však neprijal a požadoval vrátenie uhradených platieb. Konaním žalobcu vznikla na strane žalovaného škoda, nielen vo forme skutočnej škody za reálne poskytnutú súčinnosť pri obstarávaní stavebného povolenia, ale aj ušlý zisk vo výške 30 % z celkovej ceny technológie, ktorá mala byť predmetom dodávky. Uvedenú škodu vo výške 44 635,70 Eur vyfakturoval žalovaný žalobcovi dňa 05.09.2019 faktúrou č. 1965026 splatnou dňa 05.09.2019 a zároveň listom zo dňa 05.09.2019 túto škodu aj jednostranne započítal, čím zanikli pohľadávky strán sporu. Žiadal preto žalobu zamietnuť.
4. Okresný súd uviedol, že žalobca v písomnom vyjadrení k odporu poprel, že by pozemok, na ktorom malo byť realizované technologické zariadenie predal vlastník pozemku tretej osobe, ako to uviedol žalovaný v odpore. Potvrdil tvrdenie žalovaného, že zmluvné strany boli aj po zrušení Zmluvy o dielo zo dňa 09.09.2016 vo vzájomnom kontakte až do doby, kedy zistili, že Zmluva o dielo je zrušená a vykonávali určité administratívne činnosti smerujúce k realizácií samoobslužnej autoumyvárne. Poprel však skutočnosť, že dôvod, pre ktorý žalobca žiadal o vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 44.636,- Eur je ten, že pozemok, na ktorom mal pre neho žalovaný uvedené technologické zariadenie realizovať, vlastník pozemku predal. Uvedené preukazoval predložením príslušného listu vlastníctva. Žalobca zdôraznil, že dôvodom, pre ktorý od žalovaného žiada vrátenie bezdôvodného obohatenia je výlučne skutočnosť, že v zmysle ustanovenia čl. IV. ods. 2 Zmluvy o dielo bola Zmluva o dielo medzi zmluvnými stranami zrušená. Nakoľko na podklade tejto Zmluvy o dielo a následne aj platbou bez právneho dôvodu uhradil žalobca žalovanému sumu 44.636,- Eur a nebolo mu poskytnuté zo strany žalovaného žiadne plnenie, má v zmysle § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka nárok na jeho vydanie voči žalovanému.
5. Žalobca odmietol tvrdenie žalovaného o existencii uzatvorenia ústnej zmluvy o dielo. Uviedol, že žalovaný sa po zrušení Zmluvy o dielo nesprával tak, ako keby bola uzatvorená Zmluva o dielo, ale všetku súčinnosť vykonával v domnení platnosti pôvodnej Zmluvy o dielo, pričom po zistení, že táto je zrušená, ďalšiu činnosť nevykonával. Uvedené preukazoval predovšetkým vystavením faktúry č. 20175008 zo dňa 17.05.2017 na sumu 38.259,- Eur, ako aj faktúry č. 20185006 zo dňa 19.04.2018 na sumu 38.259,- Eur, v ktorých je uvedené, že „fakturujeme Vám v zmysle Zmluvy o dielo zo dňa 09.09.2016.“
6. Žalobca poprel škodu uplatnenú žalovaným v celom rozsahu. Uviedol, že táto nie je žiadnym spôsobom preukázaná. Žalovaný žiadnym spôsobom existenciu protiprávneho konania zo strany žalobcu nepreukázal. Preukázanie dôvodnosti a výšky uplatneného ušlého zisku v sume 38.258,70 Eur poprel a uviedol, že uvedená suma nevychádza zo žiadnych reálnych podkladov. Taktiež poukázal na e- mailovú komunikáciu medzi stranami po zrušení Zmluvy o dielo, konkrétne na e-mail zo dňa 17.05.2017, v ktorom žalovaný zaslal žalobcovi zálohovú faktúru na sumu 38.259,- Eur, pričom zároveň uviedol, že doplnenie PD by už ich nemalo ohroziť do výroby by sa dalo technologické zariadenie. V najhoršom scenári by žalovaný posunul technologické zariadenie na iného investora. Zo strany žalovaného nikdy nebola prezentovaná možnosť, že voči žalovanému bude uplatňovať nereálnu škodu a hypoteticky ušlý zisk. Práve na zamedzenie uvedenej situácie sa v pôvodnej Zmluve o dielo nachádzalo ustanovenie v čl. IV. ods. 2, ktorého znenie bolo dohodnuté z dôvodu nemožnosti realizácie diela. Žalovaný nemôže túto skutočnosť ignorovať a tvrdiť, že napriek jasne definovaným podmienkam v písomne dohodnutej Zmluve o dielo po jej zrušení má akúsi Zmluvu o dielo s rovnakými podmienkami, avšak vynímajúc ustanovenie
čl. IV. ods. 2 pôvodnej Zmluvy o dielo nezohľadňujúc ani vzájomnú komunikáciu medzi stranami, teda preukazuje dohodnutie takých podmienok, ktoré v prípade nemožnosti realizácie diela žalobcom, preňho neznamenajú také sankcie, ako prezentuje žalovaný.
7. Okresný súd uviedol, že žalobca na pojednávaní prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu uviedol, že popiera vznik akejkoľvek škody v podobe ušlého zisku žalovaného, keďže žalobca neporušil žiadnu povinnosť, pričom neexistovala ani žiadna účinná Zmluva o dielo. Ušlý zisk vyčíslený žalovaným označil za nevierohodný a účelový. Namietol, že doklady žalovaného vierohodne nepreukazujú ziskovosť žalovaného na jednotlivých zákazkách, nakoľko žalovaný nezohľadnil všetky náklady súvisiace s výkonom jeho činnosti, ktoré sa bezpochyby podieľajú na príjmoch a následnom zisku. Jednoducho si vybral len tie náklady, ktoré mu v súčte s príjmami vykreslia ním požadovaný výsledok. Žalovaný absolútne nezohľadnil nákladné položky ako mzdové náklady, režijné náklady, daňové povinnosti a ostatné. Žalobca upozornil, že žalovaný ukončil posledné roky hospodárenie tak, že iba v roku 2017 a 2018 mal zisk 1.214,- Eur, resp. 1.656,- Eur. Pokiaľ by žalovaný skutočne generoval zisky, tak výška zisku pri obratoch cca 2.000.000,- Eur, by mala predstavovať 100.000,- Eur. Žalobca namietol koncentráciu konania s tým, že súd na dôkazový materiál, ktorý nebol predložený pri prvom úkone nemôže prihliadať. Poukázal na to, že žalovaný má desiatky zamestnancov, preto nie je možné vyčísliť ušlý zisk, ako to vyčíslila protistrana. V Zmluve o dielo bolo výslovne dohodnuté, že pokiaľ nebude vydané stavebné povolenie do 6 mesiacov, celá zmluva sa od počiatku zruší, pokiaľ zmluvné strany nedohodnú inak písomnou formou dodatku. Aj platba realizovaná žalobcom prostredníctvom žalovaného bola realizovaná práve na základe tejto neúčinnej zmluvy o diela, ktorá vyplýva aj zo samotnej faktúry, nakoľko v tej je uvedené, že fakturuje žalovaný v zmysle uvedenej Zmluvy o dielo zo dňa 09.09.2016. Poukázal na predložený e-mail zo dňa 17.05.2017, v ktorom žalovaná uviedla, že v prípade problémov nebude žalobcovi nič hroziť. Zmluva bola od počiatku zrušená v celom rozsahu.
8. Okresný súd uviedol, že žalovaný prostredníctvom splnomocnenej právnej zástupkyne na pojednávaní poprel, že zisk vykazovaný na konci účtovného obdobia svedčí o tom, aký je ušlý zisk na konkrétnej jednej stavbe, ktorú realizuje, nakoľko realizuje desiatky autoumyvárok po celom území SR a zisky, ktoré má zo stavieb už dokončených používa pre ďalšiu podnikateľskú činnosť. Uviedol, že predmetom jeho ďalšej činnosti nie je len výstavba autoumyvárok, ale aj servis, predaj chémie k tomu potrebnej, čiže konečná suma nezohľadňuje stav zásob na sklade, napr. finančné prostriedky, ktoré sú zaplatené na výrobu technologických zariadení. Navrhol žalobu zamietnuť v celom rozsahu a to či už z dôvodu uznania zápočtu ušlého zisku alebo z toho dôvodu, že zmluva stále trvá.
9. Žalovaný poukázal na to, že z nájomnej zmluvy predloženej žalobcom vplýva, že ju uzavrel 06.06.2017, čiže až po skončení zmluvy, ktorú mal uzavretú so žalovaným, pretože Zmluva o dielo bola uzatvorená 09.09.2016 s tým, že ak nebude vydané do 6 mesiacov právoplatné stavebné povolenie, tak zmluva sa zrušuje. Lehota 6 mesiacov uplynula 09.03.2017 a 06.06.2017 uzatváral Zmluvu o nájme pozemkov, na ktorých mal stavať túto autoumyvárku. Predložil dôkazový materiál ohľadom toho, že predmetom tejto Zmluvy o nájme bol pozemok parc. č. 2517/2, pričom má dôkaz o tom, že 13.03.2017 bol ešte jeden pozemok par. č. 2517 o rozlohe 8 622 m2 až po dátume 13.03.2017, keď mala skončiť Zmluva o dielo došlo k rozdeleniu pozemkov na dve časti a jedna časť o výmere 1 333 m2, ktorá je súčasťou takto zapísaná na LV bola práve predmetom nájomnej zmluvy, lebo prenajatá časť mala len 1 333 m2, vlastník pozemku a žalobca robili všetky kroky preto aby na časti pozemku sa stavala autoumyvárka. V tejto Nájomnej zmluve je uvedené, že účelom nájomnej zmluvy je výstavba autoumyvárky. Následne 12.11.2018 a 24.04.2019 dokúpil žalobca dva pozemky priľahlé k tomu prenajatému pozemku kvôli tomu, že samotná časť o výmere 1 333 m2 nemala zabezpečený vstup na pozemok a kvôli tomu kupoval žalobca pozemok parc. č. 2523/2, 2517/2 a na LV je doteraz napísaný Peter Sopko ako vlastník týchto pozemkov. Toto boli úkony, ktoré podnikal ešte v novembri 2018 a v apríli 2019.
10. Žalovaný poprel, že by dôvodom na to, že žalobca sa rozhodol nepokračovať v spolupráci bola nečinnosť žalovaného. Tvrdil, že žalovaný by neobjednával technologické zariadenie, ak by objednávateľ nemal pozemky kde toto zariadenie malo byť inštalované a ak by nemal zaplatenú ani zálohu. Akonáhle došlo k úhrade zálohovej platby, žalovaný objednal 20.06.2018 potrebnú časť, a to technologické zariadenie - panely. Objednávka išla 20.06.2018, pričom druhú zálohovú platbu žalobca zaplatil 15.06.2018, a to vtedy keď už vedel, že bolo začaté stavebné konanie, ktoré začalo 20.07.2018. Dňa 03.09.2018 bolo vydané stavebné povolenie a dňa 05.09.2018 žalovaný objednal čističku, čo mu
taliansky dodávateľ 07.09.2018 potvrdil. Takisto 05.09.2018 objednával zariadenie na čistenie interiéru, čo mu taliansky dodávateľ potvrdil.
11. Žalovaný uviedol, že je pripravený plniť aj dnes a v tom čase bolo všetko objednané a zadávané do výroby, kde sa teraz technologické časti nachádzajú. Žalobcovi nájomná zmluva skončila 07.06.2018 a toto je skutočnosť, ktorá žalobcu motivovala k tomu, aby nepokračoval vo výstavbe autoumyvárky, lebo nemal zazmluvnený pozemok, na ktorom mohol stavať.
12. Žalovaný uviedol, že v Zmluve o dielo v čl. II bolo dohodnuté, že prvá zálohová platba vo výške 6.377,- Eur bez DPH bude použitá na zaslanie záloh dodávateľom technologických zariadení za účelom fixácie ceny a poskytnutia technických podkladov na vypracovanie projektovej dokumentácie na účely územného stavebného konania. Je nesporné, že účastníkom stavebného konania bol aj žalovaný, ktorý ešte pod obchodným menom I T R s.r.o. poskytoval súčinnosť, ktorá sa od neho vyžadovala k vydaniu stavebného povolenia. Záloha na technológie mala byť 76.518,- Eur, táto nebola nikdy zaplatená, ale bola zaplatená záloha na pozemnú platformu, betónové časti, pričom v Zmluve o dielo je jasne špecifikované na čo je prvá zálohu a druhá záloha. Prvá záloha je na inžiniersku činnosť a na fixáciu ceny a druhá zálohová platba vo výške 38 199,- Eur bez DPH mala ísť na pozemné časti, odpadové platformy, čističku. Objednávaná technológia, táto technológia bola použitá na autoumyvárku v Štúrove, tak by musel p. Sopko platiť škodu 77.000,- Eur, avšak k tomu nedošlo. Žalobca nemal pozemok, na ktorom mal realizovať umyvárku, a to je jediný dôvod prečo tento obchod ďalej nechce realizovať.
13. Okresný súd odôvodnil rozhodnutie tým, že vo veci bolo nesporne preukázané, že stavebné povolenie bolo vydané dňa 03.09.2018, pričom zmluva bola podpísaná 09.09.2016, na základe čoho dospel okresný súd k záveru, že Zmluva o dielo bola zrušená od počiatku, keďže žiaden písomný dodatok k zmluve, ktorý by preukazoval opak nebol k zmluve uzatvorený. V zmysle uvedeného mal okresný súd za to, že zaplatením záloh došlo na strane žalobcu čiastočne k plneniu bez právneho dôvodu a čiastočne k plneniu z právneho dôvodu, ktorý odpadol. Dôsledkom toho žalobcovi vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia zo strany žalovaného.
14. S poukazom na ustanovenia § 457 a 458 OZ okresný súd uviedol, že žalobcovi vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, pričom nie je podstatná tá skutočnosť, či zmluva bola zrušená v dôsledku nekonania žalobcu alebo žalovaného. Pokiaľ strany pokračovali ďalej vo vzájomnej spolupráci smerujúcej k tomu aby došlo k realizácii autoumyvárky, okresný súd označil tento vzťah za „bezzmluvný“, nakoľko uzavretie ďalšej ústnej zmluvy v konaní preukázané nebolo. Keďže v konaní bola bezpochyby preukázaná výška bezdôvodného obohatenia, okresný súd zaviazal žalovaného na zaplatenie dlhovanej čiastky. O úroku z omeškania rozhodol okresný súd podľa § 517 ods. 1, 2 OZ
15. Okresný súd k námietke žalovaného, ktorý žiadal jednostranne započítať škodu vo výške 44.635,70 Eur, neprihliadol. Bol toho názoru, že z predloženého dôkazného materiálu, ktorý strana žalovaného predložila v rámci procesnej obrany pri prvom úkone, t.j. v odpore nie je možné zistiť výšku škody a ušlého zisku spôsobeného žalovanému zo strany žalobcu a preukázanie výšky a ušlého zisku by vyžadovalo nariadenie ďalších pojednávaní a preto súd na ďalší dôkazný materiál, ktorý predložila strana žalovaného na poslednom pojednávaní vo veci neprihliadal a mal za to, že nárok na náhradu škody a ušlého zisku v konaní dostatočne preukázaný nebol a preto nebolo možné prihliadať na námietku vzájomného započítania, resp. jednostranného započítania pohľadávky žalovaného voči žalobcovi.
16. Okresný súd priznal nárok na náhradu trov konania žalobcovi, ktorý mal úspech v spore proti žalovanému, ktorý v konaní úspech nemal.
17. Voči rozhodnutiu okresného súdu podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods.1 písm. d), e) a h) CSP. Okresnému súdu vytkol predovšetkým to, že tento sa v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal so všetkými tvrdeniami žalovaného, ani s dôkazmi, ktoré žalovaný v konaní predložil a žiadnym spôsobom ich nevyhodnotil. Poukázal na esenciálnu náležitosť práva na spravodlivý súdny proces, ktorou je také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu.
18. Podľa žalovaného sa okresný súd nevysporiadal s tvrdením žalovaného, že potom ako zanikla pôvodná zmluva o dielo uzavretá medzi žalobcom a žalovaným dňa 09.09.2016, vznikla v ústnej forme medzi nimi nová zmluva s identickým predmetom plnenia a podmienkami plnenia, na základe ktorej obidve strany plnili svoje vzájomné zmluvné povinnosti. Uviedol, že medzi stranami sporu nebolo nikdy sporné, že spoločne vykonávali až do vydania stavebného povolenia všetky úkony potrebné k tomu, aby žalobca získal stavebné povolenie na stavbu autoumyvárky, pričom toto stavebné povolenie mu bolo v septembri 2018 vydané. Označil za nelogické, ak by obidve strany sporu plnili svoje povinnosti z neplatnej zmluvy ešte rok a pol po jej zániku, keďže zmluva o dielo zo dňa 09.09.2016 zanikla dňa 09.03.2017. Pripomenul, že medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaný poskytol žalobcovi potrebnú súčinnosť k vydaniu stavebného povolenia, v dôsledku čoho žalovaný ani súdu nepreukazoval, čo všetko k stavebnému povoleniu žalobcovi poskytol a aké podklady pre toto konanie vypracoval a dodal. Dôkazom o riadnom splnení jeho povinností je práve vydanie stavebného povolenia, ktoré by bez podkladov vydaných žalovaným príslušnému stavebnému úradu vydané byť nemohlo. Súd prvej inštancie ale nedal relevantnú odpoveď na to, prečo podľa jeho názoru strany sporu vykonávali celý rad úkonov a poskytovali si navzájom plnenia aj po zániku pôvodnej zmluvy, pokiaľ nedošlo medzi nimi k dohode o novej zmluve. Okresný súd si len osvojil tvrdenie žalobcu, že zmluva zo dňa 09.09.2016 zanikla a k tomu, že po jej zániku bol vykonaný celý rad úkonov, nezaujal nijaké stanovisko.
19. Žalovaný v odvolaní zotrval na presvedčení, že žalobca nemal záujem na postavení umyvárky z dôvodu, že mu zanikla zmluva na nájom pozemku a objednanú autoumyvárku už nemal kde postaviť, pretože s prenajímateľom sa nedohodol na predložení nájomnej zmluvy.
20. Žalovaný v odvolaní namietol, že okresný súd sa nevysporiadal žiadnym spôsobom s tvrdením žalovaného, že suma 6.377,- Eur bez DPH bola dohodnutá ako odmena žalovaného za vypracovanie projektovej dokumentácie pre účely zlúčeného územného a stavebného konania a na fixáciu ceny diela, čo medzi stranami sporu nebolo sporné a rovnako tak nebolo sporné ani to, že projektovú dokumentáciu ako súčinnosť v stavebnom konaní žalovaný v dohodnutom rozsahu poskytol. Ak by teda aj napriek vyššie uvedeným tvrdeniam bol okresný súd dospel k záveru, že žiadna nová zmluva medzi stranami sporu uzavretá nebola, potom sa súd mal vysporiadať s obranou žalovaného, že on na základe zmluvy zo dňa 09.09.2016 poskytol žalobcovi plnenie v hodnote 6.377,- Eur bez DPH a teda v tomto rozsahu potom vzniklo bezdôvodné obohatenie aj na strane žalobcu.
21. Žalovaný poukázal na odôvodnenie okresného súdu, ktorý bol toho názoru, že z predloženého dôkazného materiálu, ktorý žalovaný predložil v rámci procesnej obrany pri prvom úkone, t.j. pri odpore nie je možné zistiť výšku škody a ušlého zisku a preukázanie výšky škody a ušlého zisku by vyžadovalo nariadenie ďalších pojednávaní a preto súd na ďalší dôkazový materiál, ktorý žalovaný predložil pri poslednom pojednávaní, neprihliadol. Takýto postup súdu označil žalovaný ako v rozpore s ustanoveniami Civilného sporového poriadku s tým, že došlo k znemožneniu výkonu práv žalovaného v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
22. Uviedol, že Civilný sporový poriadok (ďalej CSP) v rámci zásady sudcovskej koncentrácie konania ukladá stranám sporu povinnosť uplatniť prostriedky procesného útoku a procesnej obrany včas, teda nie automaticky pri prvom úkone ale tak, aby to nebolo na ujmu rýchlosti a hospodárnosti konania. O včas uplatnené prostriedky procesného útoku alebo procesnej obrany ide aj vtedy, ak ich niektorá zo strán sporu predkladá ako reakciu na skutočnosti, ktoré vyšli najavo až potom, ako mala strana povinnosť tieto označiť alebo predložiť, najneskôr však do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie. Žalovaný poukázal na ustanovenia Civilného sporového poriadku a uviedol, že vyššie uvedený procesný postup dodržaný nebol. Žalobca sa k odporu podanému žalovaným proti platobnému rozkazu vyjadril písomným podaním zo dňa 28.11.2019. Toto podanie nebolo doručené žalovanému a o jeho existencii sa dozvedel až na pojednávaní dňa 03.02.2020, preto ešte pred otvorením pojednávania žiadal o jeho odročenie a doručenie uvedeného vyjadrenia žalobcu. Právny zástupca žalobcu však žiadal s ohľadom na vzdialenosť z ktorej pricestoval, aby súd vypočul aspoň jeho klienta, aby tento už nemusel znovu cestovať na ďalšie pojednávanie. Na pojednávaní dňa 03.02:2020 teda súd vypočul len žalobcu. Jeho písomné vyjadrenie k odporu zo dňa 28.11.2019 následne odoslal právnej zástupkyni žalovaného dňa 20.02.2020 počas jej PN, o ktorej trvaní doložila súdu do spisu doklad. PN ukončila 28.02.2020 a najbližšie pojednávanie sa konalo dňa 03.03.2020.
23. Následne okresný súd po vykonaní úkonov podľa § 181 ods.1 nepostupoval v súlade s ust. § 181 ods.2 a neuviedol, ktoré skutkové tvrdenia považuje za sporné, ktoré za nesporné a neuviedol predbežné právne posúdenie veci. Upozornil len stranu žalovaného, že v rámci zásady sudcovskej koncentrácie nebude na predložené dôkazy prihliadať. Uvedený postup súdu nebol správny. Skutočnosť, že žalobca považuje skutkové tvrdenia ohľadne výšky uplatnenej škody za sporné sa žalovaný dozvedel až z písomného podania žalobcu zo dňa 28.11.2019, ktoré mu však bolo zaslané neskoro, navyše počas PN jeho právnej zástupkyne. Reagujúc na tieto tvrdenia predložil súdu na pojednávaní dňa 03.03.2020 ďalšie dôkazy ohľadne výšky a s ohľadom na už vyššie uvedený postup súdu sa nedá tvrdiť, že by neboli predložené včas. Žalovaný nimi reagoval na tvrdenia žalobcu uvedené v písomnom vyjadrení zo dňa 28.11.2019, ktoré mu bolo doručené krátko pred pojednávaním dňa 03.03.2020 a teda toto pojednávanie bolo prvým úkonom, na ktorom mal možnosť reagovať na skutkové tvrdenia obsiahnuté v podaní žalobcu. Preto pokiaľ súd k týmto dôkazom neprihliadal, porušil tým právo na spravodlivé súdne konanie.
24. K tvrdeniu žalobcu, že pre vznik zodpovednosti za škodu neexistuje nijaké porušenie povinností zo strany žalobcu, ani príčinná súvislosť medzi týmto porušením povinností a vznikom škody, žalovaný uviedol, že medzi ním a žalobcom stále existuje platná zmluva uzavretá ústnou formou po zániku zmluvy zo dňa 09.09.2016, na základe ktorej obe strany sporu plnili svoje vzájomné záväzky počas roka 2017 aj 2018. Porušenie povinnosti na strane žalobcu teda vidí žalovaný v tom, že žalobca odmieta prevziať od žalovaného dohodnuté dielo, ktoré mu je žalovaný pripravený okamžite dodať tak, ako to bolo medzi nimi dohodnuté a ako tomu nasvedčovali všetky úkony, ktoré do konca roka 2018 obidve strany sporu za tým účelom vykonali.
25. Na základe uvedeného žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozhodol tak, že rozsudok okresného súdu zruší a vec vráti na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
26. K odvolaniu žalovaného žalobca uviedol, že žalovaný síce v podanom odvolaní uvádza zákonné ustanovenia odvolacích dôvodov, avšak pod tieto dôvody už následne neidentifikuje to, v akom konkrétnom pochybení súdu vidí žalovaný naplnenie odvolacích dôvodov. Zdôraznil tiež, že odvolanie nebolo podané podľa ust. § 365 ods.1 písm. f) CSP, teda žalovaný nenamietol, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a tieto teda považuje za správne.
27. K procesnoprávnym námietkam žalovaného žalobca uviedol, že nosnou námietkou je skutočnosť, že súd nezohľadnil ním predložené dôkazy, ktoré žalovaný predložil na druhom pojednávaní konanom dňa 03.03.2020 z dôvodu aplikácie sudcovskej koncentrácie konania podľa § 153 CSP. Žalovaný sa bráni tým, že týmito dokladmi len reagoval na tvrdenia žalobcu, ktoré vyplynuli z vyjadrenia žalobcu zo dňa 28.11.2019, ktoré mu boli doručené až tesne pred pojednávaním a teda až pojednávanie dňa 03.03.2020 bolo údajne prvým úkonom, pri ktorom mal žalovaný možnosť reagovať na skutkové tvrdenia žalobcu obsiahnuté v podaní. S uvedeným žalobca v celom rozsahu nesúhlasil a pripomenul, že žalovaný už pri svojom prvom procesnom úkone, teda odpore voči platobnému rozkazu odmietol uhradiť žalobcom uplatnenú sumu z dôvodu a) existencie údajnej ústnej zmluvy o dielo a b) následnému vzniku škody (ušlému zisku). Vo vzťahu k týmto tvrdeniam však neuniesol dôkazné bremeno ani čiastočne. K podanému odporu predložil vo vzťahu k výške ušlého zisku len ničím nepodloženú faktúru na náhradu škody vystavenú presne v takej výške, v akej bol žalobcom uplatnený nárok voči žalovanému v tomto konaní. Pokiaľ teda nosná obrana žalovaného mala spočívať v existencii ústnej zmluvy a následnému vzniku škody, uvedené mal preukázať už v podanom odpore, v ktorom však uvedené skutočnosti len tvrdil a ničím nepreukázal. Tvrdenie žalovaného, že nemal vedomosť o tom, že žalobca považuje tieto ním uvádzané skutočnosti za sporné ohľadom existencie ústnej zmluvy a vyčíslenia ušlého zisku a že o ich spornosti sa dozvedel až z písomného podania zo dňa 28.11.2020, označil žalobca za účelové v snahe odvrátiť pozornosť od pochybenia pri včasnom uplatňovaní prostriedkov procesnej obrany a povinnosti predložiť na podporu svojich tvrdení dôkazy. Zdôraznil pritom, že sám žalovaný k odporu priložil aj list zo dňa 05.09.2019, v ktorom uvedené skutočnosti, ako sú existencia ústnej zmluvy o dielo a ušlý zisk boli uvedené, pričom žalobca napriek tomu žalobu podal. Žalovaný teda nemôže ospravedlňovať svoje „nekonanie“ vo vzťahu k včasnému predkladaniu dôkazov tým, že nemal vedomosť o tom, že žalobca bude jeho skutkové tvrdenia považovať za sporné. Všetkými týmito dôkazmi pritom žalovaný disponoval už pri prvom úkone, napriek tomu ich nepredložil. Povinnosť vecne odôvodniť odpor voči platobnému rozkazu a pripojiť listiny, na ktoré sa žalovaný odvoláva a označiť dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení je zákonnou povinnosťou aj podľa § 267 ods.1 CSP a žalovaný je povinný urobiť tak bez toho, aby musel čakať, ktoré skutkové tvrdenia bude žalobca z jeho strany považovať za sporné. Na základe toho okresný súd správne skonštatoval, že žalovaný nepredložil viaceré prostriedky procesnej obrany včas napriek tomu, že ich predložiť mohol a preto na ne okresný súd neprihliadol.
28. Žalovaný na potvrdenie správnosti postupu okresného súdu poukázal na vybrané rozhodnutia všeobecných súdov IIÚS 530/2018, rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 4Cob/13/2019, rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 41Cob/218/2017, 13Co/125/2017 a rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3MCdo/6/2010.
29. K vyjadreniu žalovaného v odvolaní ohľadom predložených dôkazov a skutkových zistení žalobca uviedol, že odmieta tvrdenie žalovaného o existencii ústne uzavretej zmluvy o dielo. Opätovne pritom poukázal na ust. čl. IV ods.2 zmluvy o dielo. Zdôraznil, že výslovne je v ňom dojednané, že zmena tohto ustanovenia je možná výlučne vo forme písomného dodatku k zmluve o dielo. Žalobca uviedol, že nahrádzanie preukázateľného a jednoznačného prejavu vôle zmluvných strán nepokračovať v zmluvnom vzťahu po naplnení určitých predpokladov (pokiaľ do 6 mesiacov nebude vydané stavebné povolenie) iným ich konaním (napr. akoukoľvek inou komunikáciou) označil žalobca za nesprávne a vnášajúce do zmluvných vzťahov značnú mieru právnej neistoty. Zdôraznil, že zmluvné strany si pri vstupe do zmluvného vzťahu jednoznačne dohodli podmienky, v rámci ktorých dokonca sprísnili možnosť ich úpravy výlučne písomnou formou a preto mal za to, že žiadna ústna zmluva s totožným obsahom ako zrušená písomná zmluva medzi stranami uzavretá byť nemohla.
30. Žalobca nepoprel niektoré z tvrdení žalovaného smerujúce k tomu, že zmluvné strany boli aj po zrušení zmluvy o dielo zo dňa 09.09.2016 v domnení jej platnosti vo vzájomnom kontakte až do doby, kedy zistili, že zmluva o dielo je zrušená a vykonávali určité administratívne činnosti smerujúce k realizácii samoobslužnej autoumyvárne. Pripomenul že dôvodom, pre ktorý žalobca od žalovaného žiada vrátenie bezdôvodného obohatenia v sume 44.636,- Eur je výlučne skutočnosť, že v zmysle ust. čl. IV ods.2 zmluvy o dielo bola zmluva o dielo zrušená. Nakoľko na podklade tejto zmluvy o dielo a následne aj platbou bez právneho dôvodu vykonanou v domnení existencie uvedenej zmluvy o dielo uhradil žalobca žalovanému sumu spolu 44.636,- Eur, pričom mu nebolo poskytnuté zo strany žalovaného žiadne plnenie, má v zmysle Občianskeho zákonníka § 451 ods.1 a 2 nárok na jeho vydanie voči žalovanému. Ostatné okolnosti, na ktoré poukazoval žalovaný a ktoré sa týkajú pozemku, nie sú pre právne posúdenie vydania bezdôvodného obohatenia relevantné. Pripomenul, že žalobca v konaní bezpochyby preukázal platby v prospech žalovaného a následné zrušenie pôvodne dojednanej zmluvy o dielo, na základe ktorej boli tieto platby v prospech žalovaného poukázané. Na druhej strane žalovaný existenciu či už písomného dodatku k pôvodnej zmluve o dielo, prípadne existenciu novej zmluvy o dielo žiadnym spôsobom nepreukázal.
31. Žalobca uviedol, že ako to aj vyplýva z faktúr vystavených žalovaným a uhradených žalobcom, strany konali v domnení platnosti pôvodnej zmluvy o dielo, pričom to vyplýva aj z označení predmetu plnenia na jednotlivých faktúrach. Žalovaný sa navyše po zrušení zmluvy o dielo sám vôbec nesprával tak, ako keby bola uzavretá nová ústna zmluva o dielo a všetku svoju činnosť vykonával v domnení platnosti pôvodnej zmluvy, pričom až po zistení, že táto je zrušená, ďalšiu činnosť nevykonával. Neobstojí teda jeho tvrdenie, že je naďalej pripravený plniť z „novej zmluvy o dielo“, ktorú považuje za platnú a účinnú. V tejto súvislosti poukázal na faktúru č. 20175008 zo dňa 17.05.2017 a faktúru č. 20185006 zo dňa 19.04.2018, pričom v oboch je uvedené, že fakturujeme vám v zmysle zmluvy o dielo zo dňa 09.09.2016, ktoré boli obidve vystavené v čase, keď žalovaný ešte nemal vedomosť o zrušení zmluvy o dielo. Následne potom, čo žalovaný zistil, že zmluva o dielo je zrušená, začal byť vo vzťahu k ďalšiemu, inak štandardnému postupu pri zmluve o dielo pasívny. Nevyzval už žalobcu na ďalšie plnenie podľa ním tvrdenej zmluvy, ako ani ním tvrdený zmluvný vzťah žiadnym spôsobom neukončil. Aj uvedené správanie potvrdzuje, že žalovaným uvádzaná existencia ústnej zmluvy o dielo je za súčasného právneho stavu len hľadaním právneho dôvodu na to, aby žalobcovi nevrátil sumu bezdôvodného obohatenia, ktorá mu bola z jeho strany uhradená bez právneho dôvodu, resp. časť z právneho dôvodu, ktorý odpadol.
32. K predpokladom uplatneného nároku na náhradu škody opätovne žalobca poukázal na e-mail zo dňa 17.05.2017, v ktorom žalovaný súčasne so zaslaním faktúry uisťuje žalobcu, že v prípade „katastrofického scenára“ a prípadných problémov posunie technologické zariadenie na iného investora, resp. klienta. Pokiaľ by teda aj mala existovať ústne uzavretá zmluva o dielo, čo žalobca opätovne
namietol, tak uvedený e-mail podľa názoru žalobcu zachytáva zmluvnú podmienku novej zmluvy, ktorá by mala spočívať v tom, že nakoľko žalobca objednáva typizovaný druh diela, tento je možné v prípade nemožnosti jeho realizácie zo strany žalobcu dodať aj inému zákazníkovi a teda žalobcovi by nevznikla povinnosť uvedené dielo od žalovaného odobrať, resp. znášať tak významné náklady, ako uplatnil žalovaný voči žalobcovi v tomto konaní.
33. K tvrdeniu žalovaného, že suma 6.377,- Eur bez DPH bola dohodnutá ako odmena za vypracovanie projektovej dokumentácie a na fixáciu ceny diela, čo medzi stranami sporu údajne nebolo sporné, pričom podľa žalovaného sa okresný súd mal s uvedenými skutočnosťami vysporiadať tak, že plnenie v tomto rozsahu bolo bezdôvodným obohatením na strane žalobcu, žalobca uviedol, že v zmysle zmluvy o dielo č. IX ods.2 bol presný účel uvedených finančných prostriedkov nasledovný: Záloha bude použitá na zaslanie záloh dodávateľom technologických zariadení za účelom fixácie ceny a poskytnutia technických podkladov na vypracovanie projektovej dokumentácie na účely zlúčeného územného a stavebného konania. Upozornil na to, že žalovaný opäť svoje tvrdenia žiadnym spôsobom nepotvrdzuje predloženými dôkazmi. Namietol, že v rámci zásady kontradiktórnosti konania súd nebude iniciatívne skúmať, v rozsahu akej časti finančných prostriedkov a či vôbec došlo zo strany žalobcu k bezdôvodnému obohateniu napr. dodaním projektovej dokumentácie, pokiaľ takéto tvrdenie a dôkaz nepredloží samotný žalovaný. Nakoľko došlo k zrušeniu zmluvy o dielo v celom rozsahu, žalobca nesúhlasil s tým, že by výška prípadného bezdôvodného obohatenia žalobcu za zhotovenie technických podkladov sa rovnala výške poskytnutej zálohy. Záloha totiž nemala slúžiť iba na účel poskytnutia technických podkladov, ale aj ako záloha dodávateľovi technologického zariadenia. Aká časť tejto sumy mala byť použitá, na aký účel však už nie je zrejmé. Žalovaný tak splnenie tejto povinnosti žiadnym spôsobom nepreukázal. Žalobca zdôraznil, že dodávateľom technologického zriadenia podľa zmluvy o dielo pre žalovaného bola spoločnosť, ktorá je v súčasnosti aj jeho väčšinovým spoločníkom a jedná sa teda o ovládanú a ovládajúcu osobu s rovnakou majetkovou účasťou.
34. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie okresného súdu v celom rozsahu potvrdil a uplatnil si nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
35. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa ustanovení § 379 a § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP, pretože nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a nevyžaduje to ani dôležitý verejný záujem. Rozsudok bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.
36. Odvolací súd bol v zmysle § 383 CSP viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil okresný súd:
37. Žalobca a žalovaný uzavreli dňa 09.09.2016 Zmluvu o dielo v zmysle ustanovenia § 536 a nasl. ObZ, ktorej predmetom bol záväzok žalobcu dodať, namontovať a zhotoviť pre žalovaného technologické zariadenie samoobslužnej autoumyvárne v meste Prešov na parc. č. 2517.
38. Cena za dielo bola dohodnutá vo výške 127.529,- Eur bez DPH. Súčasťou zmluvy bol popis technologického zariadenia.
39. Dňa 17.05.2017 a 09.09.2016 vystavil žalovaný žalobcovi predfaktúry č. 20175008 a 20166030 na sumy 38.259,- Eur a 6.377,- Eur v celkovej výške 44.636,- Eur, ktoré žalovaný uhradil.
40. Podľa čl. XI. bod 2 Zmluvy o dielo „v prípade, že objednávateľovi nebude vydané stavebné povolenie n 6 mesiacov od podpisu tejto zmluvy, celá zmluva sa ruší od počiatku, pokiaľ sa zmluvné strany nedohodnú inak písomnou formou dodatku“.
41. Stavebné povolenie bolo žalobcovi vydané dňa 03.09.2018
42. Žalovaný listom zo dňa 05.09.2019 uplatnil jednostranný zápočet voči žalobcovi pohľadávkou z titulu náhrady škody a ušlého zisku vo výške 44.635,70 Eur, ktorú žalobcovi vyfakturoval dňa 05.09.2019 faktúrou č. 1965026 splatnou dňa 05.09.2019.
43. Podľa § 409 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len ObZ), kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.
44. Podľa § 451 ods. 1 zákoa č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
45. Podľa § 451 ods. 2 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
46. Podľa § 457 OZ, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému, čo podľa nej dostal.
47. Podľa § 373 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len ObZ), kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.
48. Žalovaný v odvolaní vytkol okresnému súdu predovšetkým to, že sa v rozsudku nevysporiadal so všetkými jeho tvrdeniami ani dôkazmi, ktoré predložil. Je možné prisvedčiť žalovanému, že odôvodnenie okresného súdu je extrémne stručné a že okresný súd v ňom uviedol iba závery svojich zistení bez toho, aby reagoval na všetky tvrdenia žalovaného. Odvolací súd preto postupoval podľa § 387 ods.3 CSP, v zmysle ktorého pokiaľ sa súd prvej inštancie nevysporiada v odôvodnení svojho rozhodnutia s podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, musí sa nimi zaoberať odvolací súd.
49. Žalovaný uviedol, že okresný súd sa vôbec nevysporiadal s tvrdením žalovaného, že potom, ako zanikla pôvodná zmluva o dielo uzavretá medzi žalobcom a žalovaným dňa 09.09.2016, vznikla v ústnej forme medzi nimi nová zmluva s identickým predmetom plnenia a podmienkami plnenia. S takýmto záverom sa však odvolací súd nestotožnil. Okresný súd výslovne poukázal na skutočnosť, že zmluva o dielo, na ktorú odkázal žalovaný uzavretá dňa 09.09.2016 bola zrušená od počiatku, keďže stavebné povolenie bolo vydané až dňa 03.09.2018. Zároveň zdôraznil, že žiaden písomný dodatok k zmluve, ktorý by preukazoval opak nebol k zmluve uzavretý, následkom čoho plnenia zo strany žalobcu boli plneniami bez právneho dôvodu, resp. plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol.
50. K rovnakému záveru dospel aj odvolací súd. Napriek tomu, že žalovaný v odvolaní zhrnul postupnosť jednotlivých úkonov strán sporu od dňa 09.09.2016, kedy došlo k uzatvoreniu zmluvy o dielo až po deň 19.09.2018, kedy žalovaný objednal u talianskeho dodávateľa zhotovenie celej technológie autoumyvárky, žalovaný v priebehu konania pred súdom prvej inštancie nepredložil žiaden dôkaz, z ktorého by vyplývalo, že medzi ním a žalobcom došlo k uzavretiu dvoch samostatných zmlúv, a to písomnej zmluvy o dielo zo dňa 09.09.2016 a po jej zániku k uzavretiu novej zmluvy o dielo, ktorá by bola uzavretá v ústnej forme a mala by identický predmet plnenia.
51. Kontraktačný mechanizmus upravený v Občianskom zákonníku predpokladá, že zmluva je uzavretá doručením akceptácie návrhu na uzavretie zmluvy. Z uvedeného vyplýva, že ústna zmluva o dielo by medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá iba v prípade, ak by buď žalobca alebo žalovaný uzavretie takejto ústnej zmluvy navrhol a druhá zmluvná strana by návrh akceptovala a túto akceptáciu aj doručila. Pokiaľ skutkové tvrdenie o uzavretí zmluvy o dielo ústnou formou predložil žalovaný, tento znáša aj dôkazné bremeno k tomuto skutkovému tvrdeniu. I keď je zrejmé, že ústne uzavretú zmluvu o dielo nie je možné preukázať písomnými listinnými dokladmi, jej prípadné uzavretie by muselo vyplývať z úkonov strán. Zo strany žalovaného pritom nebol preukázaný žiaden z úkonov, ktorý by predstavoval napr. vykonanie časti diela alebo jeho odovzdanie, čo by mohol preukázať potvrdením o prevzatí diela.
52. Naopak, žalobca v konaní predložil písomnú zmluvu o dielo, z obsahu ktorej vyplýva, že táto sa mohla meniť alebo dopĺňať len formou písomných dodatkov dohodnutých v celom rozsahu a podpísaných oprávnenými zástupcami oboch zmluvných strán. V konaní ani nebolo sporné, že k uzavretiu akéhokoľvek dodatku k uvedenej zmluve o dielo v písomnej forme medzi stranami nikdy nedošlo.
53. Žalovaný následne tvrdil, že skutočnosť, že žalobca so žalovaným uzavreli ústnu zmluvu o dielo je možné dedukovať zo skutočnosti, že medzi nimi naďalej prebiehala spolupráca a že žalobca zaplatil zálohu na druhú faktúru už v čase, keď zmluva zanikla. Okresný súd uvedené tvrdenie nevyhodnotil ako dôveryhodné a dospel k záveru, že pokiaľ strany pokračovali ďalej vo vzájomnej spolupráci smerujúcej k tomu, aby došlo k realizácii autoumyvárky, tak išlo medzi nimi o bezzmluvný vzťah, nakoľko uzavretie ďalšej ústnej zmluvy v konaní preukázané nebolo. Tento záver okresného súdu je možné vyvodiť aj z konania samotného žalovaného, ktorý vystavil faktúru č. 20175008, splatnú dňa 17.05.2017 na plnenie v rámci zmluvy o dielo zo dňa 09.09.2016. Ku dňu splatnosti faktúry pritom už zmluva o dielo zanikla, a to v dôsledku toho, že do 6 mesiacov odo dňa 09.09.2016 nebolo vydané stavebné povolenie. Na spoluprácu žalobcu a žalovaného, ku ktorej došlo po zániku zmluvy tak nie je možné dospieť k záveru, že išlo o nový samostatný zmluvný vzťah v podobe novej ústnej zmluvy o dielo. Úkony žalobcu aj žalovaného evidentne smerovali k napĺňaniu práv a povinností dohodnutých v zmluve o dielo zo dňa 09.09.2016, pričom zmluvné strany si evidentne neboli vedomé skutočností, že táto zmluva zanikla. Pokiaľ však vôľa strán nesmerovala k uzavretiu novej zmluvy, pokiaľ nedošlo k stretu vôle žalobcu so žalovaným na uzavretie novej ústnej zmluvy, nie je možné dospieť k záveru, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol nový zmluvný vzťah, ktorý by stále trval. Zmluvný vzťah medzi nimi bol ukončený zánikom zmluvy v zmysle čl. XI bod 2 zmluvy o dielo zo dňa 09.09.2016, a to zrušením zmluvy od počiatku, keďže stavebné povolenie nebolo vydané do 6 mesiacov odo dňa podpisu tejto zmluvy. Pokiaľ by skutočne obe zmluvné strany žalobca aj žalovaný mali naďalej záujem na pokračovaní svojho zmluvného vzťahu, mali v zmysle citovaného článku možnosť písomne sa dohodnúť formou dodatku na spolupráci. K takémuto konaniu nikdy nedošlo, z čoho je a contrario možné vyvodiť, že jedna alebo druhá zmluvná strana nemala záujem na pokračovaní zmluvného vzťahu a teda zmluva medzi nimi zanikla od počiatku.
54. Úvahy žalovaného, aká motivácia viedla žalobcu k tomu, že upustil od zámeru postaviť objednanú autoumyvárku sú pre rozhodnutie vo veci samej irelevantné. K zániku zmluvy nedošlo v dôsledku odstúpenia od zmluvy zo strany žalobcu, kedy by bolo na mieste preskúmavať dôvody odstúpenia od zmluvy, naopak k zániku zmluvy došlo v dôsledku uplynutia času, kedy nebola splnená podmienka dohodnutá stranami, a to je získanie stavebného povolenia v lehote 6 mesiacov od podpisu zmluvy. Pokiaľ zmluvné strany nevyužili možnosť písomným dodatkom zmluvu zmeniť, akékoľvek ďalšie motivácie a úkony strán už nemohli zvrátiť skutočnosť, že uplynutím času došlo k zániku zmluvy. Okresný súd sa preto správne nezaoberal tvrdeniami žalovaného smerujúcimi k preukazovaniu nájomného, resp. vlastníckeho vzťahu žalobcu k pozemku, na ktorom mala pôvodne byť autoumyvárka postavená.
55. Žalovaný v odôvodnení namietol, že okresný súd sa nevysporiadal s jeho tvrdením, že suma 6.377,- Eur bez DPH bola dohodnutá ako odmena žalovaného za vypracovanie projektovej dokumentácie pre účely zlúčeného územného a stavebného konania a na fixáciu ceny diela, čo medzi stranami sporu nebolo sporné a rovnako tak nebolo sporné ani to, že projektovú dokumentáciu, ako aj súčinnosť v stavebnom konaní žalovaný poskytol. Ak teda napriek vyššie uvedeným tvrdeniam žalovaného prvostupňový súd dospel k záveru, že žiadna nová zmluva medzi stranami sporu uzavretá nebola, potom sa mal vysporiadať s obranou žalovaného, že aj on na základe zmluvy zo dňa 09.09.2016 poskytol žalobcovi plnenie v hodnote 6.377,- Eur a teda v tomto rozsahu vzniklo bezdôvodné obohatenie na strane žalobcu.
56. Odvolací súd preskúmal uvedený prostriedok procesnej obrany žalovaného, ktorý spočíva v tom, že sa domáha posúdenia bezdôvodného obohatenia na strane žalobcu v rozsahu 6.377,- Eur, ktoré malo vzniknúť tým, že v prospech žalobcu vykonal plnenie súvisiace s prípravou projektovej dokumentácie a súčinnosti v stavebnom konaní. Odvolací súd zistil, že tvrdenie o tom, že žalovaný poskytol žalobcovi všetku potrebnú súčinnosť pozostávajúcu najmä z inžinierskej činnosti, spracovania podkladových materiálov a projektovej dokumentácie uviedol žalovaný už v odpore, kedy zároveň vymedzil, že ide o skutočnú škodu za reálne poskytnutú súčinnosť pri obstarávaní stavebného povolenia. Ani v odpore, ani vo svojom vyjadrení na pojednávaní konanom dňa 03.02.2020, rovnako ako na pojednávaní konanom dňa 02.03.2020 nekvalifikoval nárok na zaplatenie sumy 6.377,- Eur ako nárok na bezdôvodné obohatenie na strane žalobcu. Naopak túto sumu kvalifikoval ako skutočnú škodu, ktorá vznikla na strane žalovaného a túto si uplatnil v zmysle započítacej námietky spolu s nárokom na ušlý zisk, ktorý vyčíslil vo výške 38.259,- Eur. Okresný súd preto nemal dôvod vykonávať dokazovanie smerujúce k tomu, či na strane žalobcu vzniklo bezdôvodné obohatenie vo výške 6.377,- Eur, pretože bol povinný postupovať v zmysle návrhov žalovaného, ktorý tvrdil, že táto suma 6.377,- Eur je skutočnou škodou, ktorá mu vznikla
konaním žalobcu. Žalovaný sa potom nemôže v priebehu odvolacieho konania domáhať toho, že súd sám ex offo iniciatívne nevstúpil do sporu strán v tom zmysle, že by navrhol a vykonal dôkaz smerujúci k predpokladu, že na strane žalobcu mohlo dôjsť aj k bezdôvodnému obohateniu, pretože by tým zasiahol do rovnosti strán typickej pre sporové súdne konanie. Súd sa správne zaoberal iba tvrdením žalobcu, že na jeho strane prišlo v rozsahu sumy 6.377,- Eur ku škode.
57. Okresný súd sa s kompenzačnou námietkou žalovaného, ktorý si voči nároku žalobcu uplatnil nárok na náhradu škody vysporiadal veľmi stručným odôvodnením, kedy dospel k záveru, že nárok na náhradu škody a ušlého zisku v konaní dostatočne preukázaný nebol. Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že úspešnosť uplatnenia nároku na náhradu škody je podmienená tým, že navrhovateľ preukáže splnenie kumulatívnych predpokladov, ktoré zákon vyžaduje pre priznanie nároku na náhradu škody. Základným predpokladom priznania nároku na náhradu škody je porušenie právnej povinnosti, ďalej vznik škody a príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody. V prípade uplatnenia škody v obchodnoprávnom vzťahu vznášajú zmluvné strany tzv. objektívnu zodpovednosť, tzn. že kto škodu spôsobí, ju povinný ju nahradiť bez ohľadu na to, či jej vznik zavinil. Výnimkou z tejto situácie je pokiaľ preukáže tzv. liberačné dôvody uplatnené zákonom. Na základe uvedeného tak úspešnosť vznesenia kompenzačnej námietky žalovaným závisela najmä od toho, aby preukázal, ktorú konkrétnu právnu povinnosť žalobca porušil. Keďže v konaní pred súdom prvého stupňa sa žalovaný sústredil výlučne na preukazovanie výšky tvrdenej škody, ale netvrdil ani nepreukázal porušenie právnej povinnosti, okresný súd sa už ani prípadnou výškou škody zaoberať nemohol. Pokiaľ totiž nedôjde k preukázaniu prvej základnej podmienky nároku na náhradu škody, nie je dôvod zaoberať sa prípadnou výškou tejto škody.
58. Z tvrdení žalovaného prednesených najmä na pojednávaní konanom dňa 02.03.2020 je možné abstrahovať, že nárok na náhradu škody si uplatnil preto že tvrdil, že medzi žalobcom a žalovaným existoval zmluvný vzťah, čo sa opakovane snažil preukázať výpočtom jednotlivých úkonov žalobcu a žalovaného. Ako však odvolací súd uviedol vyššie, existencia zmluvného vzťahu v konaní preukázaná nebola, naopak bolo preukázané, že existujúci zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným zanikol. Aj v odvolaní žalovaný konkretizoval, že medzi ním a žalobcom stále existuje platná zmluva uzatvorená medzi nimi ústnou formou po zániku zmluvy zo dňa 09.09.2016, na základe ktorej obe strany sporu plnili svoje vzájomné záväzky počas roka 2017 a 2018 a porušenie povinnosti videl v tom, že žalobca odmieta prevziať od žalovaného dohodnuté dielo, ktoré mu je žalovaný pripravený okamžite dodať tak, ako to bolo medzi nimi dohodnuté. Pokiaľ však okresný súd správne dospel k záveru, že medzi žalobcom a žalovaným už nie je žiaden zmluvný vzťah, pretože tento zanikol uplynutím času 6 mesiacov od podpisu zmluvy, žalobca nemôže byť zaťažený povinnosťou prevziať dielo, pretože táto povinnosť zanikla spolu so zánikom zmluvy. Z uvedeného vyplýva, že na strane žalobcu nedošlo k porušeniu tej právnej povinnosti, ktorú tvrdil v konaní žalovaný v súvislosti so svojou kompenzačnou námietkou. Ak nebolo preukázané porušenie povinnosti, samotná výška tvrdenej škody už v konaní nebola relevantná a nebolo dôvodné sa ňou zaoberať.
59. Žalovaný namietol porušenie svojich procesných práv v súvislosti s aplikáciou sudcovskej koncentrácie v konaní, a to ohľadom dôkazov predložených na pojednávaní konanom dňa 02.03.2020. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal predovšetkým na skutočnosť, že vyjadrenie žalobcu k odporu bolo doručené právnej zástupkyni žalovaného v čase, keď bola PN a že nemala možnosť skôr predložiť dôkazy smerujúce k preukázaniu výšky škody, pretože nemala informáciu o tom, že výška škody bola zo strany žalobcu popretá. V tejto súvislosti správne okresný súd poukázal na prvý úkon žalovaného, ktorým bolo podanie odporu, v ktorom už sa domáhal kompenzačnej námietky v súvislosti s náhradou škody.
60. Pokiaľ v odpore voči platobnému rozkazu uvedie žalovaný skutočnosti, o ktoré opiera svoju obranu proti uplatnenému nároku, je povinný k nemu pripojiť aj listiny, na ktoré sa odvoláva, prípadne aspoň označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (§ 265 ods. 1 CSP). Povinnosť predložiť spolu so skutkovými tvrdeniami dôkazy zaťažuje sporovú stranu zo zákona, táto povinnosť sa neaktivuje až vyjadreniami protistrany. Preto povinnosť preukazovať výšku škody, ktorej vznik a rozsah tvrdil žalovaný už v odpore, nevznikla žalovanému až doručením vyjadrenia žalobcu k odporu, ale vznikla mu už v momente, keď vznik škody a jej rozsah tvrdil - teda pri podaní odporu. Táto povinnosť ho nezaťažila preto, že to bol jeho prvý procesný úkon, ale preto, že to bol prvý úkon, v ktorom vznik a výšku škody tvrdil.
61. Napriek tomu okresný súd nekoncentroval oprávnenie žalovaného predkladať dôkazy iba na moment podania odporu. Žalovaný sa prostredníctvom právnej zástupkyne zúčastnil pojednávania konaného dňa 03.02.2020, na ktorom predložil dôkazy smerujúce k náhrade škody, a to v podobe tabuľky obsahujúcej náklady, výnosy, maržu vzhľadom na umyvárky Brezno, Krupina, Podunajské Biskupice a Prešov Solivary a predložil aj zoznam faktúr založených na čl. 49 až 56, pričom z odôvodnenia rozsudku okresného súdu vyplýva, že zoznamom prijatých a vydaných faktúr, ktoré sú práve založené na čl. 49 až 56 okresný súd dokazovanie vykonal. Inak povedané, okresný súd umožnil predložiť žalovanému dôkazy smerujúce k jeho tvrdeniu o výške škody ešte aj na prvom pojednávaní a žalovaný mal možnosť po ukončení prvého pojednávania doručiť písomne ďalšie doklady, ktorých vykonanie chcel navrhnúť na ďalšom pojednávaní. Keďže išlo o dôkazy, ktoré mal k dispozícii už ku dňu podania odporu, nič mu nebránilo, aby boli riadne a včas predložené skôr, než bolo vykonané pojednávanie dňa 02.03.2020.
62. Keďže rozsiahly súbor objednávok, faktúr a iných dokladov (v rozsahu od čl. 63 po čl. 128) predložil až v deň pojednávania konaného 02.03.2020, okresný súd by musel na oboznámenie sa s týmito dôkazmi pojednávanie odročiť. Postupoval preto správne v zmysle Civilného sporového poriadku, ktorý v § 153 ods.2 výslovne ustanovuje, že na prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. V danom prípade by oboznámenie sa a vyhodnotenie predložených dôkazov vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania. V súvislosti s tým, že predložené dôkazy smerovali k preukázaniu tvrdenia žalovaného o výške škody, pričom okresný súd nemal preukázané porušenie právnej povinnosti, od ktorej sa mala výška škody odvíjať, okresný súd rozhodol správne, ak z dôvodu vykonania takýchto dôkazov nenariadil odročenie pojednávania, ale tieto dôkazy nevykonal a dokazovanie ukončil. Vykonanie dokazovania na výšku škody by totiž v danom prípade nemalo za následok pripustenie kompenzačnej námietky, pretože v konaní nebolo preukázané porušenie povinnosti zo strany žalovaného. Tvrdené porušenie povinnosti bolo viazané na existenciu zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným tak, ako sa toho domáhal žalovaný a táto skutočnosť v konaní potvrdená nebola.
63. Zároveň pokiaľ sa domáhal žalovaný toho, že nemohol skôr doručiť navrhované listinné dôkazy smerujúce k výške náhrady škody z dôvodu PN právnej zástupkyne, treba poukázať na to, že právny zástupca je povinný zabezpečiť kvalifikované právne poradenstvo bez ohľadu na subjektívne prekážky výkonu povolania, v prípade potreby aj zabezpečením svojej substitúcie.
64. Odvolací súd po oboznámení sa s priebehom pojednávaní vykonaných okresným súdom prisvedčil žalovanému, že okresný súd nesplnil procesnú povinnosť podľa § 181 ods. 2 CSP a neuviedol predbežné právne posúdenie veci. Civilný sporový poriadok s takýmto procesným pochybením súdu však nespája ten následok, že konanie by bolo zaťažené takou vadou, ktorá by bránila potvrdeniu rozhodnutia okresného súdu, pokiaľ je inak vecne správne. Žalovanému nebola v konaní odňatá možnosť vyjadrovať sa k dôvodom, pre ktoré okresný súd nakoniec rozhodol v jeho neprospech, naopak ich prostredníctvom svojich písomných podaní aj ústnych vyjadrení na dvoch pojednávaniach prezentoval a okresný súd sa s nimi vo svojom rozhodnutí aj vysporiadal.
65. Odvolací súd je v zmysle § 380 ods. 1 CSP odvolacími dôvodmi viazaný, preto napadnuté rozhodnutie preskúmal iba v rozsahu dôvodov uplatnených v odvolaní.
66. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je v napadnutej časti vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
67. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že nárok na ich náhradu priznal žalobcovi voči žalovanému, ktorý nebol v odvolacom konaní úspešný. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie.
68. Rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).