Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

41Cob/218/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

?

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej, členiek senátu JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Miriam Boborovej Sninskej v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s. r. o., Pajštúnska 5, 852 01 Bratislava, IČO:35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., Pajštúnska 5, 851 01 Bratislava, IČO:36 613 843 proti žalovanému U.. U. P., nar. XX.X.XXXX, bytom O. X, XXX XX W. W., zastúpenému JUDr. Jánom Vinarčíkom, advokátom so sídlom Pod Rybou 5, Banská Bystrica, IČO:37 950 550, o zaplatenie 407,61 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 63Cb/170/2016-83 zo dňa 30.marca 2017 takto

rozhodol:

I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 63Cb/170/2016-83 zo dňa 30.marca 2017 potvrdzuje.

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Banská Bystrica napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 407,61 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 120,--eur od 13.7.2012 do zaplatenia, zo sumy 120,--eur od 14.8.2012 do zaplatenia, zo sumy 63,48 eur od 14.09.2012 do zaplatenia, zo sumy 104,13 eur od 14.09.2012 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 18 % ročne zo sumy 120,--eur od 13.7.2012 do zaplatenia, zo sumy 120,--eur od 14.8.2012 do zaplatenia, zo sumy 63,48 eur od 14.9.2012 do zaplatenia, zo sumy 104,13 eur od 14.9.2012 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia a žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu v emailovej forme dňa 12.7.2016, doplnenej podaním doručeným dňa 15.7.2016 domáhal od žalovaného úhrady istiny vo výške 407,61 eur s príslušenstvom. Svoj nárok odôvodňoval uzavretím zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 22.5.2015 medzi postupcom MEDIATEL, spol. s.r. o., Miletičova 21, Bratislava a žalobcom ako postupníkom, na základe ktorej sa stal veriteľom pohľadávky voči žalovanému. Žalovaný je fyzickou osobou zapísanou v živnostenskom registri, podnikajúcou od 27.10.1994. Na základe uzavretej zmluvy o uverejnení inzercie medzi postupcom a žalovaným zo dňa 15.12.2011 postupca uverejnil inzerciu žalovaného dohodnutým spôsobom. Žalovaný sa za poskytnuté služby zaviazal zaplatiť stanovenú odmenu, ktorú postupca vyfakturoval predmetnými faktúrami. Na základe vykonaného dokazovania považoval súd žalobu v celom rozsahu za dôvodnú. Právny predchodca žalobcu MEDIATEL, spol. s r. o., Bratislava uzavrel so žalovaným ako podnikateľom v súlade s ust. § 269 ods. 2 Obchod. zákonníka zmluvu o uverejnení inzercie v spojitosti s ust. § 273 ods. 1 Obchod. zákonníka, keďže

zmluva odkazuje na obchodné podmienky, ktoré sa stali jej neoddeliteľnou súčasťou, a ktorú skutočnosť potvrdil aj žalovaný na zmluve o uverejnení inzercie. Súd mal za preukázané, že zmluva obsahovala všetky podstatné náležitosti pre jej platnosť, a to označenie zmluvných strán, v ktorej bol žalovaný označený ako podnikateľ, predmet zmluvy, ktorým malo byť poskytnutie inzercie v Zlatých stránkach pre stredné Slovensko juh v rubrike pohľadávky - vymáhanie s označením podnikateľa, pre ktorého majú byť poskytnuté tieto služby s uvedením adresy, v ktorej zmluvné strany v poznámke doplnili začiatok poskytovania služieb - január 2012, ako i výšku dohodnutej ceny. Čo sa týka nevhodných údajov na predtlačenom formulári, ktoré boli preškrtnuté a doplnené ručne v čase uzatvárania zmluvy, mal žalobca za to, že uvedené nerobí predmetný vzťah neurčitým a nejasným. Súd mal za to, že suma za poskytnuté služby dohodnutá stranami nie je prepisovaná, zmluva je preto riadne, určite a zrozumiteľne podpísaná a potvrdená stranami sporu. Mal preto pri vyhodnotení obsahu predmetnej listiny za to, že obsahuje všetky náležitosti, aby sa jednalo o platný právny úkon. Žalovaný v odpore len poukázal na to, že po vystavení faktúr rôzne spoločnosti poverené právnym predchodcom žalobcu, resp. žalobcom od žalovaného vymáhali dlžnú sumu za údajnú inzerciu, ktorá bola v rôznej výške oproti žalobcom uplatnenému nároku. K tomu súd uviedol, že predmetom posúdenia sú iba faktúry pripojené k žalobe, z ktorých vyplýva dlžná istina, pričom žalobcom vystavená výška faktúr nepresahuje výšku celkovej dohodnutej sumy za poskytnutú inzerciu v celkovej výške 852,--eur s tým, že fakturované sumy v jednotlivých faktúrach vyplývajú i z jednotkovej ceny za jedno uverejnenie inzercie vrátane DPH tak, ako to bolo dohodnuté v zmluve vrátane obchodných podmienok. Súd mal tiež za preukázané, že žalovaný neuhradil predmetné faktúry, ktoré tvrdenie nebolo sporné, z ktorého dôvodu v dôsledku omeškania si žalobca uplatnil nárok na úrok z omeškania podľa § 369 ods. 1 Obchod. zákonníka vo výške 8,75 % ročne z dlžnej istiny podľa faktúr od ich splatnosti až do zaplatenia, ktorý bol uplatnený v správnej výške a za správne obdobie omeškania.

3. Súd ďalej uviedol, že neprihliadol k tvrdeniam žalovaného o tom, že sa jedná o spotrebiteľský vzťah v zmysle uzatvorenej zmluvy o uverejnení inzercie z dôvodov, že tieto neboli uplatnené žalovaným včas v súlade s ust. § 153 ods. 1, 2 a z dôvodu, že podľa označenia strán v zmluve je zrejmé, že predmetom uverejnenia inzercie mal byť predmet podnikateľskej činnosti žalovaného, s jeho označením ako podnikateľa a uvedením adresy, ktorú súd porovnal s výpisom zo živnostenského registra žalovaného platného a účinného jednak v čase uzavretia zmluvy medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným, ako i v čase uskutočnenia predmetnej služby a jej fakturácie. Keďže žalovaný uplatnil prostriedky procesnej obrany napriek výzve súdu až na pojednávaní dňa 30.3.2017, súd na ne neprihliadol, nakoľko na jeho tvrdenia o tej skutočnosti, že služby neboli poskytnuté žalobcom v zmysle uzavretej zmluvy o uverejnení inzercie ako i to, že strany sa dohodli o bezodplatnom uverejnení inzercie, ako i tú skutočnosť, že sa jedná o spotrebiteľský vzťah boli uplatnené oneskorene a preukázanie týchto skutočností by si v zmysle ust. § 153 ods. 2 vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania, resp. ďalších úkonov súdov. Súd aj napriek tomuto ustanoveniu má za to, že vyjadrenie žalovaného ohľadne skutočnosti, že sa jedná o spotrebiteľský vzťah je nedôvodné, je ho potrebné považovať za obchodno- právny vzťah, preto žalobe vyhovel.

4. O trovách konania rozhodol súd v zmysle ust. § 255 ods. 1 a žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému vo výške 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súdny úradník postupom podľa § 262 ods. 2 CSP.

5. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý uviedol, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanému, aby v tomto konaní uskutočňoval svoje procesné práva, a to v takej miere, že zo strany súdu došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozsudku má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. K tvrdeniu súdu v citovanom rozsudku, že na základe uzavretej zmluvy o uverejnení inzercie medzi postupcom a žalovaným zo dňa 15.12.2011 postupca uverejnil inzerciu žalovaného dohodnutým spôsobom, žalovaný uviedol, že žalobca v podanej žalobe a v priebehu pojednávania a ani súd v napadnutom rozsudku neuvádzajú ako, kedy, kde, to znamená na akej ploche a akou formou, či slovom, obrazom alebo zvukom alebo na akom portáli v prospech žalovaného uverejnil inzerciu dohodnutým spôsobom. Z obsahu rozsudku a z obsahu súdneho spisu je zrejmé, že žalobca doposiaľ predložil súdu dve kópie zmlúv o uverejnení inzercie, z ktorých každá má rozdielny rozsah a obsah. Zo strednej časti kópie zmluvy, ktorá bola evidentne dopisovaná a doškrtaná explicitne vyplýva, že zmluva o

uverejnení inzercie bola dohodnutá na dobu 6 mesiacov. Začiatok zverejnenia inzercie bol dohodnutý na mesiac január 2012. V súvislosti s tým, že zmluva bola dohodnutá na dobu 6 mesiacov logicky vyplýva, že lehota na zverejnenie inzercie uplynula dňa 30.6.2012. Dohodnutej 6 mesačnej lehote na zverejnenie inzercie od januára 2012 do júna 2012 nasvedčujú aj údaje v poslednej kolónke zmluvy označené ako 6x49 a 6x51, resp. v spodnej časti zmluvy označené ako 49x6 = 294 a 51x6=306, to znamená spolu by to malo byť za 6 mesiacov 600,--eur.

6. Žalovaný ďalej v odvolaní namietal absolútnu neplatnosť predmetnej zmluvy podľa ust. § 37 Obč. zákonníka z dôvodu jej neurčitosti a nepresnosti, ktorá nemohla vyvolať žiadne právne účinky. Absolútnu neplatnosť právneho úkonu nemusí v súdnom spore preukazovať žiadna strana, v zmysle platného právneho poriadku na ňu musí súd prihliadnuť ex offo.

7. Žalovaný namietol nesprávne vyhodnotenie predložených faktúr a písomných dôkazov. Žalobca ani súd neozrejmil kedy, ako formou a aké produkty si žalovaný od žalobcu údajne objednal za odplatu. Žalobca do súdneho spisu doposiaľ nepredložil žiadnu z objednávok citovaných vo faktúrach, nepreukázal kto, kedy a akou formou dodal služby, ktoré mal údajne objednať žalovaný. Žalovaný ďalej poukázal na ust. § 191 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd dôkazy hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. Pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Ďalej uviedol, že odmietnutím, resp. procesno-právnym pochybením súdu, resp. pochybením zamestnanca súdu nemôže byť pripísané na ťarchu žalovaného tak, ako to uskutočnil súd prvej inštancie v súvislosti s písomným vyjadrením žalovaného, ktoré bolo doručené súdu dňu 16.2.2017 a omylom bolo pridelené do iného súdneho spisu. Vyjadrenie bolo zaslané súdu riadne a včas, a preto bol povinný sa ním súd zaoberať a nie ho odmietnuť. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na nové rozhodnutie a zaviazal žalobcu k náhrade trov konania a trov právneho zastúpenia.

8. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že mal povinnosť uviesť prostriedky procesnej obrany, pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva a včas ich označiť. Tak, ako bolo uvedené v samotnom rozhodnutí, okresný súd uvedenú povinnosť uložil žalovanému uznesením zo dňa 12.12.2016 č. k. 63Cb/170/2016-52, ktorým ho poučil o povinnostiach strany sporu. Skutočnosť, že žalovaný nemal vedomosť o aplikácii z Civilného sporového poriadku nemá relevantný vplyv. Žalobca poukázal na všeobecne uznávanú zásadu neznalosť zákona neospravedlňuje, vyplývajúcu zo samotnej podstaty práva. Len výnimočne možno takýto omyl ospravedlniť, a to v prípadoch, keď znenie zákona je nejasné a pripúšťa rôzny výklad, čo v danom prípade nenastalo. Žalobca má za to, že žalovaný tak ako v priebehu konania, ani v podanom odvolaní neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by spochybnili žalobcov návrh. Žalovaný žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal, v čom by mala spočívať neplatnosť daného právneho úkonu. S napadnutým rozhodnutím súdu prvej inštancie sa žalobca stotožňuje v plnom rozsahu. Súd sa v rozhodnutí náležite vysporiadal so skutkovým a právnym stavom, pričom ustálil, že žalovaný doposiaľ neuhradil žalobcovi žalovanú sumu vo výške 407,61 eur. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a zároveň si uplatnil trovy právneho zastúpenia odvolacieho konania vo výške 46,47 eur.

9. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa ust. § 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie v rozsahu danom ustanovením § 379 CSP, rešpektujúc viazanosť odvolacími dôvodmi podľa § 380 ods. 1 CSP, nenariadil pojednávanie, pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie (ust. § 385 ods. 1 , pričom dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1,2 potvrdil.

10. Podľa § 387 ods. 1 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

11. Podľa § 387 ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody

12. Podľa § 383 Odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.

13. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 407,61 eur spolu s úrokom z omeškania a zmluvnou pokutou. Základnou odvolacou námietkou žalovaného je tvrdenie, že zmluva o uverejnení inzercie je absolútne neplatný právny úkon a žalobca nepreukázal kto, kedy a akou formou dodal služby, ktoré mal údajne objednať žalovaný. Odvolací súd v súvislosti s odvolacími námietkami konštatuje, že tieto nemôžu viesť k záveru o nesprávnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie

14. V preskúmavanej veci krajský súd nezistil dôvod k tomu, aby zo strany odvolacieho súdu došlo k zopakovaniu alebo doplneniu dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie. V danom prípade preto vychádzal zo skutkového zistenia zisteného súdom prvej inštancie. Po preskúmaní veci na základe podaného odvolania žalovaným dospel krajský súd k záveru, že súd prvej inštancie zistil v dostatočnom rozsahu skutkový stav veci potrebný pre rozhodnutie, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ust. § 191 ods. 1 a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil podľa ust. § 220 ods. 2 CSP. S dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie sa krajský súd stotožňuje a v podrobnostiach na tieto dôvody odkazuje.

15. Odvolací súd zhodne s právnym názorom súdu prvej inštancie konštatuje, že medzi spoločnosťou MEDIATEL, spol. s. r. o. Bratislava a žalovaným došlo k uzavretiu Zmluvy o uverejnení inzercie dňa 15.12.2011, predmetom ktorej bolo poskytnutie inzercie v Zlatých stránkach pre Stredné Slovensko - juh rubrika: pohľadávky - vymáhanie. Žalovaný zmluvu podpísal a túto uzavrel ako fyzická osoba podnikateľ, čo nepochybne z predloženej zmluvy vyplýva. Odvolací súd sa stotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie, že predmetná zmluva o uverejnení inzercie, je uzavretá riadne, určite a zrozumiteľne. To, že na zmluve sú rukou dopisované jednotlivé sumy s uvedením začiatku inzerovania nerobí ani podľa názoru odvolacieho súdu túto zmluvu nejasnou a neplatnou. V zmluve je jasne uvedená suma za poskytnutie inzercie, a to v jednom prípade 49,--eur x 6, t.j. 294,--eur a v druhom prípade 51,--eur x 6, t. j. 306,--eur, spolu 600,--eur. Žalobca uzavrel so spoločnosťou MEDIATEL, spol. s r.o. Bratislava dňa 22.5.2015 Zmluvu o postúpení pohľadávok, ktorou nadobudol pohľadávku spoločnosti MEDIATEL, spol. s. r. o. Bratislava voči žalovanému, ktorá pohľadávka vyplýva aj z prílohy č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok. K zmluve o uverejnení inzercie pripojil žalobca aj jednotlivé faktúry, zaplatenia ktorý sa od žalovaného domáha.

16. Okresný súd Banská Bystrica vydal vo veci dňa 20.10.2015 platobný rozkaz, ktorým žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 407,61 eur spolu s úrokom z omeškania a zmluvnou pokutou a nahradiť trovy konania. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný odpor, v ktorom namietal, že neuzatvoril zmluvu o uverejnení inzercie za odplatu. Tvrdil, že predložená kópia zmluvy nie je a nemôže byť hodnoverným dôkazom, ktorý podľa zákona preukazuje skutočnosti tvrdené žalobcom. Predložená písomná zmluva spolu s faktúrami je neurčitá, nepresná, to znamená zmätočná a vzhľadom na niekoľkonásobné prepisovanie a dopisovanie údajov na uvedenej zmluve nie je možné z nej určiť, aké údaje sú na nej uvedené a kedy a kto tieto údaje na nej dopisoval, preškrtával a prepisoval. Uviedol, že neeviduje a nevedie v účtovníctve žiaden nezaplatený záväzok voči žalobcovi. Namietol, že pred podpisom, resp. pri podpise zmluvy nebol právnym predchodcom žalobcu oboznámený s novými zmenenými podmienkami prípadnej obchodnej spolupráce, ktoré nadobudli účinnosť dňa 1.9.2011. V odpore poukázal na rôzne písomné výzvy od viacerých spoločností, ktoré od neho vymáhali zaplatenie dlžnej sumy s tým, že žalobca, resp. jeho právny predchodca a iné subjekty od neho od roku 2012 opakovane požadovali splnenie údajného záväzku za údajné poskytnutie inzertných služieb v piatich rôznych sumách, pričom ani jedna nie je zhodná so žalovanou sumou. K odporu proti platobnému rozkazu zaslal vyjadrenie žalobca, následne súd toto vyjadrenie žalobcu doručil žalovanému a vyzval ho, aby sa v lehote 15 dní od jeho doručenia písomne vyjadril a uviedol ďalšie skutočnosti a označil dôkazy na svoju obranu s tým, že ne neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadať.

17. Žalovaný sa k podaniu žalobcu vyjadril písomne listom doručeným súdu dňa 16.2.2017, ktoré stanovisko bolo omylom zalepené v inom súdnom spise zo strany asistentky, čo bolo zistené dňa 21.4.2017. V predmetnom stanovisku žalovaný uviedol, že zotrváva na dôvodoch, ktoré uviedol v odpore proti platobnému rozkazu s tým, že podaná žaloba je podľa jeho názoru nedôvodná a nenáležitá z dôvodu, že vychádza z absolútne neplatného právne úkonu, o ktorý žalobca opiera svoj v žalobe uplatnený nárok. V uvedenej inominátnej zmluve podľa názoru žalovaného absentujú náležitosti, ktoré jej platnosť bezpodmienečne vyžaduje zákon v § 37 Obč. zákonníka. Podľa jeho názoru je zmluva neurčitá a nezrozumiteľná, to znamená absolútne neplatná, a preto nie je spôsobilá vyvolať žiadne

právne účinky ani dôsledky. Opätovne zdôraznil, že na absolútnu neplatnosť právneho úkonu sa prihliada aj bez námietky, to znamená z úradnej povinnosti, a nie je potrebné aby táto neplatnosť bola deklarovaná súdnym alebo iným rozhodnutím orgánu právnej ochrany.

18. Podľa ust. § 269 ods. 1 Obchod.zák., účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.

19. Podľa § 273 ods. 1 Obchod. zák., časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené.

20. Podľa § 153 ods. 1 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.

21. Podľa § 153 ods. 2 CSP, na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.

22. Podľa § 153 ods. 3 CSP, ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

23. Podľa § 2 ods. 2 písm. b/ Obchod. zák., podnikateľom podľa tohto zákona je osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia.

24. Odvolací súd po preskúmaní spisu prišiel k záveru, že námietky žalovaného ohľadne neplatnosti a neurčitosti zmluvy o uverejnení inzercie sú nedôvodné. Odvolací súd sa nestotožnil ani s námietkou žalovaného, že tým, že bol v zmluve dohodnutý termín začiatok január 2012 a podľa údajov v zmluve malo byť plnené 6 x, bola zmluva dohodnutá na dobu 6 mesiacov a lehota na zverejnenie inzercie uplynula dňa 30.6.2012, potom jednotlivé faktúry sú vystavené po tomto dátume, pretože z predmetnej zmluvy tieto tvrdenia žalovaného nevyplývajú, teda že musela byť inzercia uverejnená výlučne v mesiacoch január až jún 2012.

25. V zmysle vyššie cit. ust. § 153 CSP, sporové konanie sa spravuje zásadou koncentrácie konania, to znamená, že strany sporu nie sú oprávnené vykonať niektoré procesné úkony kedykoľvek v priebehu konania, ale iba v určitom štádiu konania. Ak procesný úkon strany, ktorý podlieha koncentrácii konania nie je vykonaný včas, nespôsobuje (za zákonom ustanovených podmienok) procesnoprávne účinky. Absencia procesno-právnych účinkov sa prejaví v tom, že súd na procesný úkon neprihliada. Procesné úkony strán sporu, ktoré podliehajú koncentrácii konania sú prostriedky procesného úkonu a procesnej obrany (§ 149). Z normatívneho hľadiska má koncentrácia konania za následok osobitné procesnoprávne sankcie (v podobe neúčinnosti procesného úkonu strany sporu) za to, že strana sporu porušila procesnú povinnosť riadneho vedenia sporu. Povinnosť riadneho vedenia sporu je všeobecne vyjadrená v čl. 8 tak, že strany sporu sú povinné vykonať prostriedky procesného útoku a procesnej obrany v súlade s princípom hospodárnosti. Procesné úkony nesmú viesť k prieťahom v konaní (čl. 5). Účelom a zmyslom koncentrácie konania je prispieť k rýchlosti konania, zabrániť zdržiavaniu konania a motivačne pôsobiť na strany sporu a aby procesné úkony vykonávali včas. Účelom sudcovskej koncentrácie konania je zabrániť tomu, aby strany zdržiavali spor neskoro vykonanými procesnými úkonmi. Nie je napríklad želateľné, aby strana sporu predkladala skutkové tvrdenia alebo dôkazné návrhy až na pojednávaní, čo by mohlo znamenať zmarenie účelu už nariadeného pojednávania a požiadavku na vytýčenie ďalšieho pojednávania. Nemožno však vylúčiť, že predloženie skutkového tvrdenia alebo dôkazného návrhu až na pojednávaní je v konkrétnom prípade dôvodné, napríklad ak je bezprostrednou reakciou na nové skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania. Včasnosť predloženia prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany vyhodnotí v okolnostiach konkrétneho prípadu súd a je ponechané na jeho úvahe, či prípadné omeškanie procesného úkonu ospravedlní alebo či príjme procesnú sankciu, ktorá spočíva v tom, že súd na procesný úkon neprihliadne a tým mu neprizná procesné účinky. Strana sporu má procesnú povinnosť predložiť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas, v prípade porušenia povinnosti môže nastúpiť sankcia

predpokladaná v § 153 ods. 2 a 3, pripadne aj iné právne následky. Procesný úkon nie je vykonaný včas, ak ho strana sporu mohla vykonať skôr (objektívne hľadisko), ak by konalo starostlivo (subjektívne hľadisko). Ak neexistujú osobitné dôvody v zásade platí, že predloženie skutkových tvrdení alebo dôkazných návrhov až na pojednávaní nie je včasné. Odsek 2 a 3 ust. § 153 zakotvuje sankciu za to, že strana sporu nesplnila povinnosť uloženú v § 153 ods. 1. Ak súd dospeje k záveru, že strana sporu neuplatnila prostriedky procesného útoku a procesnej obrany včas, má možnosť buď konanie strany ospravedlniť a na jej procesný úkon prihliadať alebo vyvodiť sankčné dôsledky, teda na omeškaný procesný úkon neprihliadnuť (nepriznať mu procesnoprávne účinky). O tom, či súd omeškaný procesný úkon strany ospravedlní alebo nie, nevydáva procesné uznesenie. V odôvodnení rozsudku vo veci samej však vysvetlí, že na procesný úkon neprihliadol a z akých dôvodov. Uplatnenie diskrečného práva súdu závisí od okolností konkrétneho prípadu. Oneskorené predloženie prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany môže súd ospravedlniť na základe objektívnych kritérií (napr. právna zložitosť sporu) alebo subjektívnych kritérií (napr. schopnosť účastníka rozpoznať potrebu tvrdiť určité skutočnosti).

26. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti prišiel odvolací súd po preskúmaní veci k záveru, že súd prvej inštancie správne na tvrdenia žalovaného, že sa jedná o spotrebiteľský vzťah neprihliadol s poukazom na ust. § 153 ods. 1 CSP. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu namietol len absolútnu neplatnosť predmetnej zmluvy, ktorá je neurčitá, nepresná a zmätočná. Tvrdil, že zmluvu za odplatu neuzatvoril a poukazoval na viaceré upomienky, ktoré mu boli doručené právnym predchodcom žalobcu ako aj inými subjektmi s tým, že žiadna v nich uvedená suma sa nezhodovala so sumou, ktorú si žalobou uplatňuje žalobca. Žalovaný ani v stanovisku na vyjadrenie žalobcu, ktoré bolo okresnému súdu doručené dňa 16.2.2017 neuviedol žiadne iné skutočnosti, ako už uviedol v podanom odpore, opätovne v tomto stanovisku len tvrdil, že v zmluve absentujú náležitosti, ktoré pre jej platnosť bezpodmienečne vyžaduje zákon v § 37 Obč. zákonníka a teda, že predmetná zmluva je od počiatku absolútne neplatná. Žiadne iné prostriedky procesnej obrany, to znamená tie, ktoré uvádzal na pojednávaní, prípadne v podanom odvolaní ani v odpore ani v stanovisku doručenom 16.2.2017 žalovaný neuviedol. Potom správne súd prvej inštancie na tieto neprihliadal. Čo sa týka tvrdenia žalovaného, že sa nejedná o obchodnoprávny ale o občianskoprávny spor podľa § 52 Obč. zákonníka a teda, že sa jedná o spor spotrebiteľský, odvolací súd poukazuje na ust. § 2 ods. 2 písm. b/ Obchod. zákonníka, podľa ktorého je podnikateľom osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia. Tomu tak bolo aj v tomto prípade, teda žalovaný uzatvoril zmluvu ako podnikateľ, čo vyplýva jednak z predmetnej zmluvy, ako aj z predloženého výpisu zo živnostenského registra žalovaného. Potom v žiadnom prípade nemôže ísť o spotrebiteľskú zmluvu tak ako na pojednávaní uvádzal žalovaný. S poukazom na uvedené je potom nedôvodná aj námietka premlčania vznesená žalovaným, keďže sa medzi účastníkmi zmluvy jedná o obchodnoprávny vzťah. Z toho istého dôvodu potom odvolací súd nemohol prihliadnuť ani na námietky žalovaného uvedené v odvolaní ohľadne nepreukázania a neozrejmenia zo strany žalobcu, kedy, ako formou a aké produkty si žalovaný od žalobcu údajne objednal za odplatu, keďže tieto skutočnosti bol žalovaný povinný uplatniť a namietať už v podanom odpore, prípadne v písomnom stanovisku, ktorým reagoval na vyjadrenie žalobcu, keďže bol zo strany súdu poučený, že na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadať, podľa ust. § 153 ods. 2 a tiež bol poučený, že prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne následky (§ 149 . Napriek poučeniu žalovaný v stanovisku žiadne iné prostriedky procesnej obrany aké už boli uvedené v odpore neuviedol.

27. Čo sa týka možnosti ospravedlnenia oneskoreného predloženia prostriedkov procesnej obrany, ktoré je možné na základe objektívnych kritérií, napríklad právna zložitosť sporu, prípadne subjektívnych kritérií, napríklad schopnosť účastníka rozpoznať potrebu tvrdiť určité skutočnosti, odvolací súd poukazuje na samotné vyjadrenie žalovaného na pojednávaní konanom dňa 30.3.2017, keď na dotaz súdu, aby ozrejmil, prečo túto skutočnosť neuviedol vo svojom odpore proti platobnému rozkazu a uvádza ju len na dnešnom pojednávaní, žalovaný uviedol: „túto záležitosť som si nechal na pojednávanie pred súdom a v čase, kedy som podával odpor voči vydanému platobnému rozkazu som nepovažoval za vhodné z dôvodu taktiky alebo z dôvodu stratégie túto skutočnosť uvádzať“. Ďalej uviedol, „ že v čase, keď stanovisko zasielal súdu nemal vedomosť o tom alebo v tom čase túto argumentáciu nevedel použiť, nakoľko nemal vedomosť, že v tomto prípade ide o právny vzťah, ktorý sa má posudzovať podľa Občianskeho zákonníka a podľa nového Civilného sporového poriadku, nakoľko novelizácia bola prijatá až 1.7.2016 a nemal to vtedy ešte naštudované. Až s odstupom času, keď zistil, že je to závažný dôvod

na to, aby uplatnil svoje procesné práva na obranu v tejto žalobe, tak využíva túto možnosť, ktorá je novoupravená“.

28. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný na pojednávaní uviedol, že z dôvodu taktiky a stratégie nepovažoval za vhodné už v podanom odpore sa brániť tým, že sa v danom prípade jedná o zmluvu spotrebiteľskú a nie podnikateľskú, nakoľko túto záležitosť nemal v predmete podnikania, teda samotný žalovaný potvrdil, že tieto skutočnosti skôr z dôvodu taktiky uviesť nechcel. Neobstojí ani tvrdenie žalovaného, že vzhľadom na novoprijatý Civilný sporový poriadok to nemal naštudované. Súd prvej inštancie vyzýval žalovaného k vyjadreniu žalobcu výzvou zo dňa 18.1.2017 a v tejto výzve ho presne poučil o tom, čo je považované za prostriedky procesnej obrany a zároveň bol poučený, že prostriedky procesnej obrany sú strany povinné uplatniť včas, s tým, že na prostriedky procesnej obrany súd nemusí prihliadať najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo ďalších úkonov súdu. V danom prípade sa jedná presne o tento prípad, Teda ak začal žalovaný namietať a uplatňovať prostriedky procesnej obrany až na pojednávaní, ktoré dovtedy v odpore, ani v stanovisku doručenom súdu 16.2.2017 neuvádzal, nemohol by súd na pojednávaní konanom dňa 30.3.2017 vec rozhodnúť, nakoľko by prihliadanie na takéto prostriedky procesnej obrany vyžiadalo nariadenie ďalšieho pojednávania (konkrétne tvrdenia žalovaného na pojednávaní, že mu služby, ku ktorým sa zaviazala žalovaná strana neboli poskytnuté ,nemal vedomosť o tom, že by bola zverejnená jeho inzercia, kedy bola zverejnená a ako bola zverejnená, požadoval, aby žalobca preukázal plnenie podľa tejto zmluvy, lebo on nemá vedomosť kedy a ako plnil ).

29. Z vyššie uvedeného potom vyplýva, že v danom prípade nemožno ospravedlniť oneskorené predloženie prostriedkov procesnej obrany ani na základe objektívnych kritérií, nejde o právnu zložitosť sporu a ani na základe subjektívnych kritérií s poukazom na samotné vyjadrenie žalovaného, prečo prostriedky procesnej obrany nepredložil skôr.

30. Z uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie správne na uvedené prostriedky procesnej obrany zo strany žalovaného, ktoré neboli uplatnené včas, t. j. ani v odpore ani v stanovisku zo 16.2.2017 v zmysle ust. § 153 ods. 2 neprihliadol.

31. Na základe uvedeného má odvolací súd za preukázané, že námietky žalovaného uvedené v odvolaní nie sú dôvodné, tieto boli vyvrátené v konaní pred súdom prvej inštancie, ktoré skutočnosti sú v napadnutom rozsudku podrobne uvedené a zdôvodnené.

32. Odvolací súd po preskúmaní veci prišiel k záveru, že súd prvej inštancie správne aplikoval platnú právnu úpravu, vysporiadal sa so všetkými aspektmi zisteného skutkového stavu a podrobne svoje rozhodnutie odôvodnil. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia je dostatočné, logické, presvedčivé a právne správne, obsahuje odpovede na všetky relevantné právne otázky v konaní vznesené a bolo vykonané dokazovanie plne v súlade s procesnými zásadami formulovanými v Civilnom sporovom poriadku.

33. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1,2 ako vecne správny potvrdil.O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 tak, že žalobca, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia podľa ust. § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .