Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Cb/62/2019

Potvrdené rozhodnutím 43Cob/46/2020
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Jamriškovej PhD., členov senátu JUDr. Mariána Blahu a Mgr. Miriam Kamenskej v právnej veci žalobcu Peter Sopko - INCHEM, so sídlom Tehelná 2670/78, 085 01 Bardejov, IČO: 47 077 611, právne zast. JUDr. Miroslav Pilát, advokát so sídlom Jarmočná 369, 094 31 Hanušovce nad Topľou proti žalovanému AQUARAMA SLOVAKIA, s.r.o., so sídlom Fiľakovská cesta 288, 984 01 Lučenec, IČO: 36 033 294, právne zast. JUDr. Renáta Endrödyová, advokátka so sídlom Dr. Herza 26, 984 01 Lučenec v konaní o zaplatenie 44.636 Eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 14Cb/62/2019-134 zo dňa 9. marca 2020 takto rozhodol: I. Rozhodnutie Okresného súdu Lučenec č. k. 14Cb/62/2019-134 zo dňa 9. marca 2020 potvrdzuje. II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec sudcom JUDr. Miroslavom Račkom v spore žalobcu: Peter Sopko - INCHEM, IČO: 47 077 611 so sídlom Bardejov, Tehelná 2670/78, v zast. JUDr. Miroslav Pilát, advokát so sídlom Hanušovce nad Topľou, Komenského 33, IČO: 51 003 007 proti žalovanému: AQUARAMA SLOVAKIA, s.r.o. IČO: 36 033 294 so sídlom Lučenec, Fiľakovská cesta 288, v zast. JUDr. Renáta Endrödyová, advokátka so sídlom Lučenec, Dr. Herza 26, IČO: 42 195 284, v konaní o zaplatenie 44 636,- Eur s prísl., takto

rozhodol:

žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 44 636,- Eur s 9 % p.a. úrokom z omeškania zo sumy 44 636,- Eur od 20.08.2019 do zaplatenia a to všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Žalobca má nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v celom rozsahu, ktorých výška bude vyčíslená v osobitnom uznesení v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa v žalobnom návrhu domáhal prisúdenia 44 636,- Eur s 9 % úrokom ročne od 20.08.2019 do zaplatenia na základe toho, že dňa 09.09.2016 uzatvoril žalobca ako objednávateľ so žalovaným ako zhotoviteľom Zmluvu o dielo, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal dodať, namontovať a zhotoviť pre žalobcu dielo - technologické zariadenia samoobslužnej autoumyvárne na parc. č. 2517 k.ú. Prešov. Cena za zhotovenie diela bola dohodnutá v čl. IV Zmluvy vo výške 127 529,- Eur bez DPH. V zmysle platových podmienok dojednaných v tejto zmluve uhradil žalobca v prospech žalovaného peňažné zálohy na základe vystavených faktúr, a to faktúry č. 20166030 zo dňa 09.09.2016 splatnej dňa 09.09.2016 na sumu 6 377,- Eur a faktúry č. 20175008 zo dňa 17.05.2017 splatnej dňa 17.05.2017 na sumu 38 259,- Eur. Spolu teda žalobca uhradil žalovanému sumu v celkovej výške 44 636,- Eur. Poukázal na ustanovenie čl. XI ods. 2 Zmluvy, kde bolo dohodnuté, že v prípade, že objednávateľovi nebude vydané stavebné povolenie do 6 mesiacov od podpisu zmluvy, celá zmluva sa ruší od počiatku, pokiaľ sa zmluvné strany nedohodnú inak písomnou formou dodatku. Nakoľko v uvedenej 6 mesačnej lehote nedošlo k vydaniu potrebného stavebného povolenia v prospech žalobcu, zmluva sa dňom 09.03.2017 od počiatku zrušila, t.j. vznikol právny stav, ako keby nebola nikdy uzatvorená. Poukázal v tejto súvislosti na ustanovenia , a žiadal vydať bezdôvodné obohatenie vo výške 44 636,- Eur spolu s príslušným úrokom z omeškania.

2. Upomínací súd vydal vo veci platobný rozkaz, ktorý bol podaním odporu zo strany žalovaného zrušený.

3. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že dňa 22.05.2018 požiadal žalobca príslušným stavebným úradom o vydanie stavebného povolenia, dňa 20.07.2018 bolo vydané oznámenie o začatí stavebného konania, nariadenie ústneho pojednávania vo veci. Podľa informácií

žalovaného dňa 03.09.2018 bolo vydané stavebné povolenie. K získaniu stavebného povolenia poskytol žalovaný žalobcovi všetku potrebnú súčinnosť pozostávajúcu najmä z inžinierskej činnosti, spracovania podkladových materiálov a potrebnej projektovej dokumentácie. Po celý čas boli strany sporu v kontakte a poskytovali si potrebné informácie a súčinnosť. Z konania žalobcu po zrušení Zmluvy o dielo zo dňa 09.09.2016 nepochybne vyplýva jeho záujem na realizácií diela aj po zrušení uvedenej zmluvy a aj keď strany sporu neuzatvorili písomný dodatok k Zmluve o dielo zo dňa 09.09.2016, podľa bodu 2 čl. XI uvedenej zmluvy z konania oboch strán sporu možno jednoznačne usudzovať, že vznikla medzi nimi nová Zmluva o dielo v ústnej forme, na základe ktorej strany sporu postupovali tak, aby bol naplnený účel takouto zmluvou sledovaný. a to realizácia samoobslužnej autoumyvárky. Neskôr v priebehu spolupráce strán sporu oznámil žalobca žalovanému, že pozemok, na ktorom chcel uvedenú autoumyvárku realizovať, jeho vlastník predal tretej osobe. Žalovaný ponúkol žalobcovi na riešenie vzniknutej situácie niekoľko alternatív, bol ochotný postaviť žalobca autoumyvárku na inom pozemku alebo mu odpredať jednu zo svojich už existujúcich autoumyvárok, do konca mu ponúkol jej ročnú testovaciu prevádzku. Ani jednu z ponúkaných alternatív žalobca však neprijal a požadoval vrátenie uhradených platieb. Konaním žalobcu vznikla na strane žalovaného škoda, nielen vo forme skutočnej škody za reálne poskytnutú súčinnosť pri obstarávaní stavebného povolenia, ale aj ušlý zisk vo výške 30 % z celkovej ceny technológie, ktorá mala byť predmetom dodávky. Uvedenú školu vo výške 44 635,70 Eur vyfakturoval žalovaný žalobcovi dňa 05.09.2019 faktúrou č. 1965026 splatnú dňa 05.09.2019 a zároveň listom zo dňa 05.09.2019 túto škodu aj jednostranne započítal čím zanikli pohľadávky strán sporu. Žiadal preto žalobu zamietnuť.

4. Žalobca v písomnom vyjadrení k odporu uviedol, že nie je pravdou, že pozemok, na ktorom malo byť realizované technologické zariadenie predal vlastník pozemku tretej osobe, ako to uvádza žalovaný v odpore. Nepopieral tvrdenia žalovaného, že zmluvné strany boli aj po zrušení Zmluvy o dielo zo dňa 09.09.2016 vo vzájomnom kontakte až do doby, kedy zistili, že Zmluva o dielo je zrušená a vykonávali určité administratívne činnosti smerujúce k realizácií samoobslužnej autoumyvárne. Poprel však skutočnosť, že dôvodom, pre ktorý žalobca žiadal o vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 44 636,- Eur je ten, že pozemok, na ktorom mal pre neho žalovaný uvedené technologické zariadenie realizovať, vlastník pozemku predal. Uvedené vyvrátil preukázaním príslušného LV. Dôvodom, pre ktorý žalobca od žalovaného žiada vrátenie bezdôvodného obohatenia je výlučne skutočnosť, že v zmysle ustanovenia čl. IV. ods. 2 Zmluvy o dielo bola Zmluva o dielo medzi zmluvnými stranami zrušená. Nakoľko na podklade tejto Zmluvy o dielo a následne aj platbou bez právneho dôvodu uhradil žalobca žalovanému sumu 44 636,- Eur a nebolo mu poskytnuté zo strany žalovaného žiadne plnenie, má v zmysle , nárok na jeho vydanie voči žalovanému. Odmietal tvrdenie žalovaného o existencii uzatvorenia ústnej zmluvy o dielo. Žalovaný sa po zrušení Zmluvy o dielo nesprával tak, ako keby bola uzatvorená Zmluva o diela, ale všetku súčinnosť vykonával v domnení platnosti pôvodnej Zmluvy o dielo, pričom po zistení, že táto je zrušená, ďalšiu činnosť nevykonával. Uvedené preukazoval predovšetkým vystavením faktúry č. 20175008 zo dňa 17.05.2017 na sumu 38 259,- Eur, ako aj faktúry č. 20185006 zo dňa 19.04.2018 na sumu 38 259,- Eur, v ktorých je uvedené, že „fakturujeme Vám v zmysle Zmluvy o dielo zo dňa 09.09.2016.“ Uplatnenie škody poprel v celkom rozsahu a uviedol, že táto nie je žiadnym spôsobom preukázaná. Žalovaný žiadnym spôsobom existenciu protiprávneho konania zo strany žalobcu nepreukázal. Preukázanie dôvodnosti a výšky uplatneného ušlého zisku v sume 38 258,70 Eur poprel a uviedol, že uvedená suma nevychádza zo žiadnych reálnych podkladov. Taktiež poukázal na e-mailovú komunikáciu medzi stranami po zrušení Zmluvy o dielo, konkrétne na e-mail zo dňa 17.05.2017, v ktorom žalovaný zaslal žalobcovi zálohovú faktúru na sumu 38 259,- Eur, pričom zároveň uviedol, že doplnenie PD by už ich nemalo ohroziť do výroby by sa dalo technologické zariadenie. V najhoršom scenári by žalovaný posunul technologické zariadenie na iného investora. Zo strany žalovaného nikdy nebola prezentovaná možnosť, ktorá na stala a síce voči žalovanému bude uplatňovať nereálnu škodu a hypoteticky ušlý zisk. Práve na zamedzenie uvedenej situácie sa v pôvodnej Zmluve o dielo nachádzalo ustanovenie v čl. IV. ods. 2, ktorého znenie bolo dohodnuté z dôvodu nemožnosti realizácie diela. Žalovaný nemôže túto skutočnosť ignorovať a tvrdiť, že napriek jasne definovaným podmienok v písomne dohodnutej Zmluve o dielo po jej zrušení má akúsi Zmluvu o dielo s rovnakými podmienkami, avšak vynímajúc ustanovenie čl. IV. ods. 2 pôvodnej Zmluvy o dielo nezohľadňujúc ani vzájomnú komunikáciu medzi stranami, teda preukazuje dohodnutie takých podmienok, ktoré v prípade nemožnosti realizácie diela žalobcom, preňho neznamenajú také sankcie, ako prezentuje žalovaný.

5. Žalobca na pojednávaní prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu uviedol, že popiera vznik akejkoľvek škody v podobe ušlého zisku žalovaného, keďže žalobca neporušil žiadnu povinnosť, pričom neexistovala ani žiadna účinná Zmluva o dielo a žalovaný v úmysle vyčísliť ušlý zisk, ktorý považuje za nevierohodný a účelový. Takéto doklady vierohodne nepreukazujú ziskovosť žalovaného na jednotlivých zákazkách, nakoľko žalovaný nezohľadnil všetky náklady súvisiace s výkonom jeho činnosti, ktoré sa bezpochyby podieľajú na príjmoch a následnom zisku. Jednoducho si vybral len tie náklady, ktoré mu v súčte s príjmami vykreslia ním požadovaný výsledok. Žalovaný absolútne nezohľadnil nákladné položky ako mzdové náklady, režijné náklady, daňové povinnosti a ostatné. Posledné roky ukončil hospodárenie tak, že iba v roku 2017 a 2018 mal zisk 1 214,- Eur, resp. 1 656,- Eur. Pokiaľ by žalovaný skutočne generoval zisky, tak výška zisku pri obratoch cca 2 000 000,- Eur, by mala predstavovať 100 000,- Eur. Taktiež namietol koncentráciu konania s tým, že súd na dôkazový materiál, ktorý nebol predložený pri prvom úkony nemôže prihliadať. Poukázal na to, že žalovaný má desiatky zamestnancov, preto nie je možné vyčísliť ušlý zisk, ako to vyčíslila protistrana. V Zmluve o dielo bolo výslovne dohodnuté, že pokiaľ nebude vydané stavebné povolenie do 6 mesiacov, celá zmluva sa od počiatku zruší, pokiaľ zmluvné strany nedohodnú inak písomnou formou dodatku. Aj platba realizovaná žalobcom prostredníctvom žalovaného bola realizovaná práve na základe tejto neúčinnej zmluvy o diela, ktorá vyplýva aj zo samotnej faktúry, nakoľko v tej je uvedené, že fakturuje žalovaný v zmysle uvedenej Zmluvy o dielo zo dňa 09.09.2016. Poukázal na predložený e-mail zo dňa 17.05.2017, v ktorom žalovaná uviedla, že v prípade problémov nebude žalobcovi nič hroziť. Zmluva bola od počiatku zrušená v celom rozsahu.

6. Žalovaný prostredníctvom splnomocnenej právnej zástupkyne na pojednávaní uviedol, že nesúhlasí s tým, že zisk vykazovaný na konci účtovného obdobia svedčí o tom, aký je ušlý zisk na konkrétnej jednej stavbe, ktorú realizuje, nakoľko realizuje desiatky autoumyvárok po celom území SR a zisky, ktoré má zo stavieb už dokončených používa pre ďalšiu podnikateľskú činnosť nehovoriac o tom, že predmetom jeho ďalšej činnosti nie je len výstavba autoumyvárok, ale aj servis, predaj chémie k tomu potrebnej, čiže konečná suma nezohľadňuje stav zásob na sklade, napr. finančné prostriedky, ktoré sú zaplatené na výrobu technologických zariadení. Navrhol žalobu zamietnuť v celom rozsahu a to či už z dôvodu uznania zápočtu ušlého zisku alebo z toho dôvodu, že zmluva stále trvá. Poukázal na to, že už z predloženej nájomnej zmluvy, ktorú predložil sám žalobca vplýva, že túto zmluvu uzatváral 06.06.2017, čiže až po skončení zmluvy, ktorú mal uzavretú so žalovaným, pretože Zmluva o dielo bola uzatvorená 09.09.2016 s tým, že ak nebude vydané do 6 mesiacov právoplatné stavebné povolenie, tak zmluva sa zrušuje. Lehota 6 mesiacov uplynula 09.03.2017 a 06.06.2017 uzatváral Zmluvu o nájme pozemkov, na ktorých mal stavať túto autoumyvárku. Predložil dôkazový materiál ohľadom toho, že predmetom tejto Zmluvy o nájme bol pozemok parc. č. 2517/2, pričom má dôkaz o tom, že 13.03.2017 bol ešte jeden pozemok par. č. 2517 o rozlohe 8 622 m2 až po dátume 13.03.2017, keď mala skončiť Zmluva o dielo došlo k rozdeleniu pozemkov na dve časti a jedna časť o výmere 1 333 m2, ktorá je súčasťou takto zapísaná na LV bola práve predmetom nájomnej zmluvy, lebo prenajatá časť mala len 1 333 m2, vlastník pozemku a žalobca robili všetky kroky preto aby na časti pozemku sa stavala autoumývarká. V tejto Nájomnej zmluve je uvedené, že účelom nájomnej zmluvy je výstavba autoumyvárky. Následne 12.11.2018, 24.04.2019 dokúpil žalobca dva pozemky priľahlé k tomu prenajatému pozemku kvôli tomu, že samotná časť o výmere 1 333 m2 nemala zabezpečený vstup na pozemok a kvôli tomu kupoval žalobca pozemok parc. č. 2523/2, 2517/2 a na LV je doteraz napísaný Peter Sopko ako vlastník týchto pozemkov. Toto boli úkony, ktoré podnikal ešte v novembri 2018 a v apríli 2019. Čo sa týka nečinnosti žalovaného, to malo byť dôvodom na to, že žalobca sa rozhodol nepokračovať v spolupráci, toto nie je pravdou, lebo žalovaný by neobjednával technologické zariadenie, ak by objednávateľ nemal pozemky kde toto zariadenie malo byť inštalované a nemal zaplatenú ani zálohu. Akonáhle došlo k úhrade zálohovej platby, žalovaný objednal 20.06.2018 potrebnú časť, a to technologické zariadenie

- panely. Objednávka išla 20.06.2018, pričom druhú zálohovú platbu žalobca zaplatil 15.06.2018, a to vtedy keď už vedel, že bolo začaté stavebné konanie, ktoré začalo 20.07.2018. 03.09.2018 bolo vydané stavebné povolenie a okamžite 05.09.2018 žalovaný objednával čističku, čo mu taliansky dodávateľ 07.09.2018 potvrdil. Takisto 05.09.2018 objednával zariadenie na čistenie interiéru, čo mu taliansky dodávateľ potvrdil. Nie je pravdou tvrdenie žalobcu, že by žalovaný bol nečinný. Žalovaný je pripravený plniť aj dnes a v tom čase bolo všetko objednané a zadávané do výroby, kde sa teraz technologické časti nachádzajú. Žalobcovi nájomná zmluva skončila 07.06.2018 a toto je skutočnosť, ktorá žalobcu motivovala k tomu, aby nepokračoval vo výstavbe autoumyvárky, lebo nemal zazmluvnený pozemok, na ktorom mohol stavať. V Zmluve o dielo v čl. II bolo dohodnuté, že prvá zálohová platba vo výške 6 377,- Eur bez DPH bude použitá na zaslanie záloh dodávateľom technologických zariadení za účelom

fixácie ceny a poskytnutia technických podkladov na vypracovanie projektovej dokumentácie na účely územného stavebného konania. Je nesporné, že účastníkom stavebného konania bol aj žalovaný, ktorý ešte pod obchodným menom I T R s.r.o. poskytoval súčinnosť, ktorá sa od neho vyžadovala k vydaniu stavebného povolenia. Záloha na technológie mala byť 76 518,- Eur, táto nebola nikdy zaplatená, ale bola zaplatená záloha na pozemnú platformu, betónové časti, pričom v Zmluve o dielo je jasne špecifikované na čo je prvá zálohu a druhá záloha. Prvá záloha je na inžiniersku činnosť a na fixáciu ceny a druhá zálohová platba vo výške 38 199,- Eur bez DPH mala ísť na pozemné časti, odpadové platformy, čističku. Objednávaná technológia, táto technológia bola použitá na autoumyvárku v Štúrove, tak by musel p. Sopko platiť škodu 77 000,- Eur, avšak k tomu nedošlo. Žalobca nemal pozemok, na ktorom mal realizovať umyvárku, a to je jediný dôvod prečo tento obchod ďalej nechce realizovať. Žiadal žalobu zamietnuť a priznať náhradu trov konania.

7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom na začatie konania, Zmluvou o dielo zo dňa 09.09.2016, prílohami k tejto zmluve, predfaktúrou č. 20176008 zo dňa 17.05.2017, predfaktúrou č. 20166030 zo dňa 09.09.2017, Predžalobnou výzvou zo dňa 16.08.2019, Platobným rozkazom vo veci, odporom proti platobným rozkazom, Oznámením o začatí stavebného konania, faktúrou č. 1965026, odpoveďou na predžalobnú výzvu, Výzvou zo dňa 29.10.2019, vyjadrením k odporu, výpisom z LV č. 1908, predfaktúrou č. 20166030, výpisom z OR SR žalobcu, zoznamom prijatých faktúr, zoznamom vydaných faktúr.

8. Na základe toho súd zistil, že strany sporu uzatvorili dňa 09.09.2016 Zmluvu o dielo v zmysle ustanovenia § 536 a nasl. Obch. zák., ktorej predmetom bol záväzok žalobcu dodať, namontovať a zhotoviť pre žalovaného technologické zariadenie samoobslužnej autoumyvárne v meste Prešov na parc. č. 2517. Cena za dielo bola dohodnutá vo výške 127 529,- Eur bez DPH. Súčasťou zmluvy bol popis technologického zariadenia. Dňa 17.05.2017 a 09.09.2016 vystavil žalovaný žalobcovi predfaktúry č. 20175008 a 20166030 na sumy 38 259,- Eur a 6 377,- Eur v celkovej výške 44 636,- Eur, ktoré žalovaný uhradil. Žalobca v konaní tvrdil, že v 6 mesačnej lehote nedošlo k vydaniu stavebného povolenia v prospech žalobcu. Zmluva dňom 09.03.2017 od počiatku sa zrušila, t.j. vznikol právny stav ako keby nikdy nebola uzatvorená. Naproti tomu žalovaný tvrdil, že záujem na realizácii diela mali strany aj po zrušení uvedenej zmluvy a aj keď medzi sebou neuzatvorili písomný dodatok k Zmluve o dielo zo dňa 09.09.2016 podľa bodu 2 čl. XI uvedenej zmluvy z konania oboch strán jednoznačne vyplýva že vznikla medzi nimi nová zmluva o dielo v ústnej forme, na základe ktorej obe strany sporu postupovali tak, aby bol naplnený účel takouto zmluvou, a to realizácie samoobslužnej autoumyvárky. Žalobca toto popieral a naďalej trval na podanej žalobe, pričom žalovaný žiadal, aby mu bol uznaný jednostranný zápočet jeho pohľadávok z titulu náhrady škody a ušlého zisku, ktorú škodu vo výške 44 635,70 Eur vyfakturoval žalovaný žalobcovi dňa 05.09.2019 faktúrou č. 1965026 splatnou dňa 05.09.2019 a listom zo dňa 05.09.2019 túto škodu jednostranne započítal a aby súd žalobu z tohto dôvodu zamietol a priznal náhradu trov konania.

9. Podľa , : (1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. (2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

10. Podľa čl. XI. bod 2 Zmluvy o dielo „v prípade, že objednávateľovi nebude vydané stavebné povolenie n 6 mesiacov od podpisu tejto zmluvy, celá zmluva sa ruší od počiatku, pokiaľ sa zmluvné strany nedohodnú inak písomnou formou dodatku“.

11. Vo veci bolo nesporne preukázané, že stavebné povolenie bolo vydané dňa 03.09.2018, pričom zmluva bola podpísaná 09.09.2016, na základe čoho súd má za to, že Zmluva o dielo bola zrušená od počiatku, keďže žiaden písomný dodatok k zmluve, ktorý by preukazoval opak nebol k zmluve uzatvorený. V zmysle uvedeného preto súd má za to, že zaplatením záloh došlo na strane žalobcu, čiastočne k plneniu bez právneho dôvodu a čiastočne k plneniu z právneho dôvodu, ktorý odpadol a preto žalobcovi vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia zo strany žalovaného.

12. Podľa : Ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému, čo podľa nej dostal.

13. Podľa : Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

14. V zmysle vyššie uvedených ustanovení súd má za to, že žalobcovi vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, pričom nie je podstatná tá skutočnosť, či zmluva bola zrušená v dôsledku nekonania žalobcu alebo žalovaného. Pokiaľ strany pokračovali ďalej vo vzájomnej spolupráci smerujúcej k tomu aby došlo k realizácii autoumyvárky, súd má za to, že išlo medzi nimi o bezzmluvný vzťah, nakoľko uzavretím ďalšej ústnej zmluvy v konaní preukázané nebolo.

15. Keďže v konaní bola bezpochyby preukázaná výška bezdôvodného obohatenia, súd zaviazal žalovaného na zaplatenie dlhovanej čiastky.

16. O úroku z omeškania bolo rozhodnuté podľa , . (1) Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. (2) Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

17. Žalovaný v konaní vzniesol námietku započítania svojej pohľadávky voči pohľadávke žalobcu, ktorá spočívala v náhrade škody a ušlého zisku.

18. Podľa : Vzájomnou žalobou je i prejav žalovaného, ktorým proti žalobcovi uplatňuje svoju pohľadávku na započítanie, ale len ak navrhuje, aby bolo prisúdené viac, než čo uplatnil žalobca; inak súd posudzuje taký prejav len ako prostriedok procesnej obrany žalovaného.

19. Žalovaný škodu vo výške 44 635,70 Eur vyfakturoval žalovanému a žiadal ju jednostranne započítať.

20. Podľa § 373 Obch. zák.: Kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

21. Podľa § 379 Obch. zák.: Ak tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. Nenahrádza sa škoda, ktorá prevyšuje škodu, ktorú povinná strana v čase vzniku záväzkového vzťahu ako možný dôsledok porušenia svojej povinnosti predvídala alebo ktorú bolo možné predvídať s prihliadnutím na skutočnosti, ktoré v uvedenom čase povinná strana poznala alebo mala poznať pri obvyklej starostlivosti.

22. Podľa , , , : (1) Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. (2) Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. (3) Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

23. Súd bol toho názoru, že z predloženého dôkazného materiálu, ktorý strana žalovaného predložila v rámci procesnej obrany pri prvom úkone, t.j. v odpore nie je možné zistiť výšku škody a ušlého zisku spôsobeného žalovanému zo strany žalobcu a preukázanie výšky a ušlého zisku by vyžadovalo nariadenie ďalších pojednávaní a preto súd na ďalší dôkazný materiál, ktorý predložila strana žalovaného na poslednom pojednávaní vo veci neprihliadal a mal za to, že nárok na náhradu škody a ušlého zisku v konaní dostatočne preukázaný nebol a preto nebolo možné prihliadať na námietku vzájomného započítania, resp. jednostranne započítania pohľadávky žalovaného voči žalobcovi.

24. Podľa , : (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

25. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ,

26. Podľa : Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

27. Súd priznal žalobcovi, ktorý mal úspech v spore náhradu trov konania proti žalovanému, ktorý v konaní úspech nemal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd v Lučenci, Dr. Herza č. 14, písomne, v štyroch vyhotoveniach.

Podľa v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každá strana v spore dostala jeden rovnopis. Ak strana nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie ja jej trovy.

Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.