Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_41Cob-6-2020.pdf
PDF · 127.86 KB
Case nature
Area
Subarea
41Cob/6/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej, členiek senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a Mgr. Miriam Kamenskej, v právnej veci žalobcu BIOMILA spol. s r.o., so sídlom 906 23 Rudník 428, IČO: 46 849 513, proti žalovanému Mgr. Robert Antal, so sídlom kancelárie Ul. Kláry Jarunkovej 2, 974 01 Banská Bystrica, správca konkurznej podstaty úpadcu SAPUCHA s.r.o. „v konkurze", so sídlom Závodná 3, 821 06 Bratislava, IČO: 46 879 501, o určenie vlastníckeho práva k hnuteľnej veci, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 62Cb/175/2017-153 zo dňa 8.júla 2019 takto
rozhodol:
I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 62Cb/175/2017-153 zo dňa 8.júla 2019 v napadnutej druhej a v tretej výrokovej vete potvrdzuje.
II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu odvolacieho konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Okresný súd napadnutým rozsudkom prvou výrokovou vetou návrh žalovaného na prerušenie konania zamietol. Druhou výrokovou vetou žalobu zamietol a treťou výrokovou vetou žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania od žalobcu v rozsahu 100%.
2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáha voči žalovanému ako správcovi konkurznej podstaty úpadcu SAPUCHA, s. r. o. Bratislava určenia, že je vlastníkom hnuteľnej veci a jej príslušenstva, v žalobnom petite označenej ako stroj na výrobu cestovín La Parmigiana RZ 150, výrobné číslo 3167 a jeho príslušenstva - tunelová statická sušiareň La Parmigiana EES 400 X, výrobné číslo 3165, matrica kužeľ na penne na RZ 150, výrobné číslo 150, modifikácia stroja RZ 150 pre vertikálnu hlavu, výrobné číslo RZ 150, kompletný vozík + 31 sít do sušiarne cestovín, výrobné číslo 31, chladiaca jednotka, výrobné číslo S10470700869, teflónové matrice, výrobné číslo 10080005. Žalobu odôvodnil tým, že uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 1K/79/2015 zo dňa 13.01.2016 bol na majetok spoločnosti Cycle s.r.o., so sídlom Hronská 85, 974 01 Banská Bystrica (toho času obchodné meno SAPUCHA, s. r. o., Bratislava) vyhlásený konkurz. Dňa 25.4.2016 správca konkurznej podstaty úpadcu zverejnil v Obchodnom vestníku súpis oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa GB management, a.s., Praha, v ktorom boli nezákonne zahrnuté hnuteľné veci v položke č. 13 a 14, ktoré nepatrili úpadcovi a v súčasnosti vlastnícky patria žalobcovi. Pod položkou č. 13 bolo do súpisu zapísaný „Stroj na cestoviny LaP číslo 051“ a pod položkou č. 14 bol do súpisu zapísaný „Stroj na výrobu cestovín 051/a“. Podľa žalobcu je pod uvedenými položkami č. 13 a č. 14 zapísaný stroj na výrobu cestovín La Parmigiana RZ 150 s jeho príslušenstvom a nejedná sa o dva samostatné stroje. Svoj naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva žalobca odôvodnil tým, že správca stroj zapísal do súpisu oddelenej podstaty bez poznámky o spornom zápise, nepoznamenal dôvody sporného zápisu a neuviedol osobu, v ktorej prospech pochybnosti sporného zápisu svedčia. Uviedol, že na Okresný súd
Banská Bystrica podal žalobu o vylúčenie predmetného stroja zo súpisu oddelenej konkurznej podstaty úpadcu a zároveň na Okresnom súde Bratislava II. prebieha konanie o určenie neplatnosti Zmluvy o zriadení záložného práva uzavretej dňa 13.1.2014 medzi právnym predchodcom úpadcu - spoločnosťou EKOTREND MYJAVA, spol. s. r. o. Rudník a záložným veriteľom GB management, a. s. a o určenie neexistencie záložného práva k zálohu, predmetom ktorého je stroj na výrobu cestovín LaP, inv. číslo 051 a stroj na výrobu cestovín inv. číslo 051/a, ktoré bolo zapísané v Notárskom centrálnom registri záložných práv pod sp. zn. NCRzp:4074/2014. Na podporu svojej argumentácie o prípustnosti žaloby v tomto konaní poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/31/2011 zo dňa 6.decembra 2012, vychádzajúc z ktorého mal za to, že ak určovacia žaloba vytvára pevný základ pre právny vzťah účastníkov sporu, je prípustná aj napriek tomu, že je možná aj iná žaloba. Podľa žalobcu je naliehavý právny záujme na určení vlastníckeho práva k stroju označenému v petite žaloby daný aj objektívnym stavom právnej neistoty a potrebou jednoznačnej identifikácie veci a nezameniteľnosti s inou vecou a v tomto kontexte potrebou ochrany jeho vlastníckeho práva pre prípad, že dôjde k speňažovaniu veci zapísanej správcom do oddelenej konkurznej podstaty. Poukázal na existenciu nezrovnalostí v označení veci.
3. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť, a to predovšetkým z dôvodu naliehavého právneho záujmu na určení vlastníckeho práva k veci. Uviedol, že stroj na výrobu cestovín bol správcom zapísaný do oddelenej konkurznej podstaty úpadcu a žalobca vyzval správcu postupom podľa § 78 ZKR na vylúčenie tohto majetku z konkurznej podstaty a ešte pred podaním žaloby v tejto veci podal na Okresnom súde Banská Bystrica vylučovaciu žalobu, ktorou sa domáha vylúčenia predmetného majetku z oddelenej konkurznej podstaty úpadcu. Žalovaný navrhol, aby súd konanie v prejednávanej veci prerušil až do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 9Cb/87/2014, predmetom ktorého je aj rozhodovanie o neplatnosti uznesení, na základe ktorých sa vo februári 2014 stal konateľom právneho predchodcu úpadcu JUDr. Samuel Valent. Mal za to, že od výsledku uvedeného konania závisí aj platnosť akýchkoľvek právnych úkonov právneho predchodcu úpadcu.
4. Súd prvej inštancie v konaní považoval za nesporné, že na Okresnom súde Banská Bystrica prebieha pod sp. zn. 26Cbi/14/2017 konanie o vylúčenie v rozsudku uvedených súpisových položiek majetku z oddelenej podstaty úpadcu, a to na základe žaloby podanej proti správcovi konkurznej podstaty. Na Okresnom súde Bratislava II. prebieha žaloba proti úpadcovi SAPUCHA, s. r. o., Mgr. Robertovi Antalovi a spoločnosti GB management, a. s. Praha, ktorou sa žalobca domáha určenia, že zmluva o zriadení záložného práva v časti zálohu stroj na cestoviny LaP, inv. číslo 051 a stroj na výrobu cestovín inv. číslo 051/a uzatvorená medzi EKOTREND MYJAVA, spol. s.r.o. Rudník ako právnym predchodcom úpadcu SAPUCHA, s. r. o. a spoločnosťou GB management, a. s. je neplatná a záložné právo k predmetnému stroju neexistuje. Konanie je veden pod sp. zn. 25Cb/153/2017.
5. Z predloženej Leasingovej zmluvy č. 3104047/535042/GOTZ zo dňa 2.11.2010 okresný súd zistil, že uvedená zmluva bola uzavretá medzi právnym predchodcom úpadcu EKOTREND MYJAVA spol.r.o. ako leasingovým nájomcom a spoločnosťou IKB Leasing SR, s. r. o. ako leasingovým prenajímateľom, kde predmetom leasingu bol stroj na výrobu cestovín La Parmigiana RZ 150, tunelová statická sušiareň La Parmigiana EES 400 X, výrobné číslo 3165, matrica kužeľ na penne na RZ 150, výrobné číslo 150, modifikácia stroja RZ 150 pre vertikálnu hlavu, výrobné číslo RZ 150, kompletný vozík + 31 sít do sušiarne cestovín, chladiaca jednotka, teflónové matrice, výrobné číslo 10080005.
6. Vzhľadom na povahu uplatňovaného nároku žalobcu súd vyhodnotil, že v konaní bola žalobcom podaná určovacia žaloba v zmysle § 137 písm. c/ CSP, ktorá je prípustná len v prípade, ak je na určení práva, určenia ktorého sa žalobca domáha naliehavý právny záujem. Existenciu naliehavosti tohto záujmu je žalobca povinný preukázať a súd musí prioritne posúdiť, či žaloba je procesne prípustným nástrojom ochrany práva žalobcu. Uviedol, že podľa ustálenej súdnej praxe a judikatúry Najvyššieho súdu SR určovacia žaloba, ktorou možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu právo je alebo nie je má preventívny charakter. Jej účelom je poskytnúť ochranu práva žalobcovi skôr, než dôjde k porušeniu tohto práva. Ak už ale k porušeniu práva u žalobcu došlo, žalobca sa musí domáhať nápravy následkov tohto porušenia v inom súdnom konaní. Určovacia žaloba nie je spravidla opodstatnená najmä vtedy, ak vyriešenie určitej otázky nepovedie k úplnému vyriešeniu spornosti daného práva alebo ak požadované určenie práva má povahu len predbežnej otázky pre posúdenie veci v inom súdnom konaní.
7. Žalobca v danom prípade stav právnej neistoty odôvodňoval tým, že správca do súpisu oddelenej konkurznej podstaty zapísal hnuteľnú vec nepatriacu úpadcovi, pričom túto identifikoval iným označením, ako žalobca vo svojom žalobnom návrhu. Stav právnej neistoty podľa žalobcu pramenil z nezrovnalostí v označení predmetnej veci a naliehavosť právneho záujmu na určení vlastníckeho práva k veci, bol preto daný potrebou presnej identifikácie veci, ktorú vlastnil žalobca a v tomto kontexte aj potrebou jej nezameniteľnosti s inou vecou. Z výpovede svedkov mal súd preukázané, že právny predchodca úpadcu mal v leasingovom nájme len jeden stroj na výrobu cestovín, ktorý vo svojom účtovníctve evidoval ako „Stroj na výrobu cestovín LaP č. 051“ a tento bol aj takto správcom zapísaný do súpisu oddelenej konkurznej podstaty úpadcu. Svedkyňa Jurčová potvrdila, že sa jedná o jeden a ten istý stroj, ktorý bol označený ako predmet leasingu v leasingovej zmluve uzavretej medzi právnym predchodcom úpadcu a leasingovou spoločnosťou a tento je totožný s hnuteľnou vecou označenou v žalobnom petite. Súd potom konštatoval, že v tomto konkrétnom prípade neprichádza do úvahy zameniteľnosť v žalobnom petite označenej veci s inou vecou úpadcu, pretože aj žalobca v konaní sám tvrdil, že tieto veci sú reálne totožné, ale inak identifikované, čo potvrdili aj svedkovia svojimi výpoveďami. Z uvedeného mal súd za preukázané, že v súpise oddelenej podstaty zapísaná hnuteľná vec pod položkou č. 13 a stroj označený v leasingovej zmluve ako predmet leasingu sú veci totožné. Iný stroj na výrobu cestovín v majetkovej sfére právneho predchodcu úpadcu neexistoval. Na základe vykonaného dokazovania súd preto konštatoval, že reálne existuje len jeden stroj na výrobu cestovín, resp. jedna technologická linka pozostávajúca z hlavného stroja na výrobu cestovín a príslušenstva, preto táto nemôže byť zameniteľná s inou vecou.
8. Súd prvej inštancie preto konštatoval, že bolo preukázané, že správca v konkurznom konaní zapísal do oddelenej konkurznej podstaty zabezpečeného veriteľa hnuteľnú vec identickú s vecou označenou v žalobnom petite, určenia vlastníckeho práva, ktorého sa žalobca domáha v tomto konaní. Podľa názoru súdu ak má žalobca za to, že vec bola do konkurznej podstaty zapísaná nesprávne a jeho právo k veci bolo už porušené, má možnosť domáhať sa ochrany svojho práva v inom súdnom konaní, pretože rozhodnutie súdu v tomto konaní by samo o sebe nepostačovalo na to, aby správca zapísanú vec z konkurznej podstaty vylúčil. Na Okresnom súde Banská Bystrica prebieha konanie o vylúčenie tohto majetku z oddelenej podstaty úpadcu. Otázka vlastníckeho práva k veci zapísanej do konkurznej podstaty má pre rozhodnutie o vylúčenie veci z konkurznej podstaty úpadcu v inom súdnom konaní charakter predbežnej otázky a rovnako tak určenie vlastníckeho práva k veci tvoriacej predmet zálohu na základe zmluvy o zriadení záložného práva zabezpečujúceho záväzky úpadcu by samo o sebe nepostačovalo na určenie neplatnosti zmluvy, resp. vyslovenie, že záložné právo k tomuto predmetu zálohu neexistuje. Z uvedeného dôvodu súd nevidel naliehavosť právneho záujmu na určení vlastníckeho práva k veci, ktorá sa stala predmetom zálohu a prebieha iné súdne konanie na Okresnom súde Bratislava II. sp. zn. 25Cb/153/2017 o určenie neplatnosti záložnej zmluvy. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že žalobca ako nositeľ bremena tvrdenia a dôkazného bremena neuviedol žiadne také rozhodujúce skutočnosti, ktoré by existenciu naliehavosti jeho právneho záujmu na určení vlastníckeho práva k veci vedenej v žalobnom petite odôvodňovali, a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol.
9. Ďalej uviedol, že nedostatok naliehavého právneho záujmu vylučuje, aby súd žalobu preskúmal po vecnej stránke, preto súd v tomto konaní neskúmal okolnosti, ktoré mali viesť k prevodu práv a povinností z uzavretej leasingovej zmluvy, i jej prípadného ukončenia a v konečnom dôsledku ani okolnosti, za ktorých podľa tvrdenia žalobcu malo dôjsť k nadobudnutiu jeho vlastníckeho práva k veci. Z týchto dôvodov súd zamietol aj návrh žalovaného na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 9Cb/87/2014 o určenie neplatnosti valného zhromaždenia spoločnosti EKOTREND MYJAVA spol.s.r.o. majúc za to, že právoplatné rozhodnutie v uvedenej veci by nemalo vplyv na výsledok tohto súdneho sporu a právne závery súdu v tomto konaní. Z rovnakého dôvodu súd nevykonal ani žalobcom navrhnuté dokazovanie výsluchom svedka
- zamestnanca leasingovej spoločnosti, ktorý sa mal len vyjadriť k okolnostiam prevodu vlastníckeho práva k veci na žalobcu.
10. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
11. Proti rozsudku v časti druhej a tretej výrokovej vety podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote žalobca v súlade s ust. § 365 ods. 1 písm. b/, d/, h/ CSP, keď tvrdil, že súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
12. Naliehavý právny záujem žalobca deklaroval nielen nezrovnalosťami stroja, ktorý správca žalovaného v súpise označil podľa účtovnej evidencie právneho predchodcu úpadcu vedenej len pre účely leasingových splátok ako Stroj na cestoviny LaP č. 051, Stroj na výrobu cestovín č. 051/a, ale aj z dôvodu ochrany svojho vlastníckeho práva a jednoznačnej identifikácie a nezameniteľnosti s inou vecou. Deklarovanie vlastníctva k stroju je pre žalobcu dôležité nielen pre preukázanie v konaní o vylúčenie zo súpisu podstaty žalovaného, tiež v konaní o neplatnosť záložnej zmluvy, ale aj pre jednoznačnú identifikáciu predmetu svojho vlastníctva a tiež predídeniu zameniteľnosti s inou vecou pri ďalšom rozšírení podnikateľskej činnosti o nové stroje na výrobu cestovín. Súd nesprávne právne posúdil aj dôkaz vykonaný podľa tvrdenia prvoinštančného súdu v súlade s ust. § 185 ods. 2 CSP výpisom z Obchodného vestníka č. 104/2017 zo dňa 1.6.2017, ktoré malo byť rozdielne od tvrdenia žalobcu, keď zápis s poznámkou o spornom zápise v prospech žalobcu mal byť vykonaný ešte pred podaním žaloby, ktorá bola podaná až 10.7.2017. Súd tvrdenia žalobcu nesprávne posúdil, nakoľko správca úpadcu zapísal do všeobecnej podstaty Stroj na cestoviny LaP č. 051, Stroj na výrobu cestovín č. 051/a a zverejnil v OV č. 78/2016 už dňa 25.4.2016 bez poznámky o spornom zápise. Na opakovanú výzvu žalobcu správca odpovedal listom zo dňa 29.5.2017, v ktorom uviedol, že predloženou faktúrou nie je možné dostatočne identifikovať hnuteľné veci, ktorých vylúčenia sa žalobca domáha, preto stroje na cestoviny zo všeobecnej podstaty úpadcu nevylúči. Prvostupňový súd síce konštatoval, že iný stroj na výrobu cestovín v majetkovej sfére právneho predchodcu úpadcu neexistoval, a že reálne existuje len jeden stroj na výrobu cestovín, pričom správca toto tvrdenie nezdieľal a jeho tvrdenia boli opačné, keď zapísal dva stroje na cestoviny, preto nemôže byť záver prvoinštančného súdu o nezameniteľnosti s inou vecou správny. Uviedol, že počas priebehu súdneho konania nadobudol titulom nájmu užívacie právo k ďalšiemu stroju na výrobu cestovín značky Sela TR 95v21548 a má záujem aj o kúpu nového stroja na výrobu cestovín, čo je pre neho reálna hrozba ďalších súdnych sporov, aby neboli zameniteľné s identifikáciou strojov v súpise podstaty úpadcu. Ďalej uviedol, že prvoinštančný súd pri svojom rozhodnutí nebral do úvahy judikáty, na ktoré žalobca poukázal, a to 5Cdo/31/2011, 4Cdo/96/2008, podľa ktorých ak určovacia žaloba vytvára pevný základ pre právny vzťah účastníkov sporu je prípustná aj napriek tomu, že je možná aj iná žaloba a sama skutočnosť, že prebieha konanie o excindačnej žalobe na vylúčenie veci zo súpisu konkurznej podstaty nezakladá bez ďalšieho nedostatok naliehavého právneho záujmu žalobcu na určení, že je vlastníkom tejto veci.
13. Navrhol, aby odvolací súd v napadnutej časti rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
14. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že považuje rozsudok okresného súdu v časti druhej a tretej výrokovej vety za vecne správny a spravodlivý. V plnom rozsahu sa stotožňuje s odôvodnením predmetného rozhodnutia a odvolanie žalobcu považuje za účelové a bez akýchkoľvek relevantných argumentov. Uviedol, že žalobca v tomto konaní neuniesol dôkazné bremeno, neuviedol žiadne rozhodujúce skutočnosti, ktoré by preukazovali naliehavosť právneho záujmu na určení vlastníckeho práva k veci uvedenej v žalobnom petite. Zastáva názor, že nepreukázanie naliehavého právneho záujmu je dôvodom zamietnutia žaloby. Naliehavý právny záujem je najdôležitejšou podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodným (účinným a správne zvoleným) procesným nástrojom na ochranu žalobcovho práva, či sa s ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Žalovaný považuje podanú určovaciu žalobu za nadbytočnú, ktorá len zbytočne vedie k rozmnožovaniu už ďalších súdnych sporov. Žalobca neosvedčil a nepreukázal naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva a zároveň nevysvetlil, prečo práve určovacia žaloba je procesne vhodným nástrojom. Poukázal na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 17Co/161/2007 zo dňa 6.11.2007 a opakovane na to, že žalobca sa jeden sledovaný cieľ snaží dosiahnuť dvoma súdnymi konaniami, keďže na Okresnom súde v Banskej Bystrici prebieha konanie pod sp. zn. 26Cbi/14/2017, v ktorom sa žalobca domáha rozhodnutia súdu, ktorým by tento rozhodol o vylúčení predmetnej hnuteľnej veci, resp. hnuteľných vecí zo súpisu. V prípade tohto konania žalobca nemôže byť úspešný už z
vyššie uvedeného dôvodu, t. j. neosvedčenia a absencie naliehavého právneho záujmu na určení jeho vlastníckeho práva k hnuteľnej veci, resp. k hnuteľným veciam.
15. Na základe uvedeného považuje žalovaný odvolanie žalobcu za nedôvodné a účelové a navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti druhej a tretej výrokovej vety ako vecne správny a spravodlivý potvrdil.
16. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedol, že v žiadnom prípade nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že by sa mal jeden cieľ snažiť dosiahnuť dvomi súdnymi konaniami. V súdnom konaní Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 26Cbi/14/2017 o vylúčenie veci nemá žalobca právnu možnosť dosiahnuť vylúčenie veci pod položkou č. 14, ktorej označenie je totožné s označením položky č. 13 okrem písmena a/. Súd nemá procesnú možnosť sa touto údajnou vecou pod položkou č. 14 Stroj na výrobu cestovín č. 051/a zaoberať, keďže ani žalobca netvrdí, že by sa jednalo o jeho vec, ale len služby s vecou súvisiacou. Minimálne táto položka v súpise zostane sporná a pokiaľ správca úpadcu nevykoná sám zmenu v súpise, resp. nebudú so zmenou súhlasiť veritelia, vyvolá to ďalší súdny spor na preukazovanie, že Stroj na cestoviny LaP č. 051/a neexistuje, resp., že žalobca takýto stroj neužíva. Aj v prípade položky č. 13 Stroj na cestoviny LaP č. 051 v prípade úspechu v konaní o vylúčenie nebude predmetom súdneho rozhodnutia jasná a presná identifikácia predmetného stroja, ale len vylúčenie zapísanej veci v súpise, ktorá môže byť v budúcnosti opäť predmetom spochybnenia pri reálnej identifikácii v prevádzke žalobcu nielen zo strany správcu úpadcu, ale aj zo strany veriteľov pri speňažovaní podstaty. Žalobca sa v tomto konaní nezaoberá nesprávnym označením v súpise podstaty úpadcu za ktoré zodpovedá správca žalovaného, ale žiada súd o jednoznačné určenie, že je vlastníkom veci, ktorú kúpou nadobudol od leasingovej spoločnosti, ktorá mu patrí od roku 2015 a reálne ju pri svojej podnikateľskej činnosti používa z dôvodu, že je jeho vlastníctvo spochybňované a v budúcnosti hrozia zo strany správcu pri speňažovaní podstaty aj neoprávnené zásahy, pri ktorých bude nútený svoje vlastníctvo k veci právne relevantne preukázať. Z uvedeného dôvodu má žalobca za to, že dostatočne preukázal svoj naliehavý právny záujem na určenie svojho práva, nakoľko by bez tohto určenia bolo ohrozené jeho právo a jeho právne postavenie by sa stalo neistým. Z uvedeného dôvodu navrhuje tak, ako v odvolaní napadnutý rozsudok v druhej a v tretej výrokovej vete zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
17. Písomným podaním zo dňa 7.3.2020 žalovaný zaslal súdu doplnenie vyjadrenia k odvolaniu, v ktorom uviedol, že k odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril podaním zo dňa 3.10.2019 v tom zmysle, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje za vecne správny a poukázal aj na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 17Co/161/2007. Týmto svojim podaním dopĺňa vyjadrenie k odvolaniu žalobcu tým, že poukazuje na právny názor Krajského súdu v Banskej Bystrici v obdobnej veci toho istého úpadcu - SAPUCHA s.r. o. „v konkurze“ a toho istého žalobcu BIOMILA, spol. s. r. o., kde sa žalobca taktiež domáha určenia vlastníckeho práva k ochranným známkam úpadcu, ktoré sú zapísané v súpise všeobecnej podstaty, pričom žalobca podal zároveň aj tzv. vylučovaciu žalobu. Krajský súd v Banskej Bystrici rozhodol o odvolaní žalobcu proti rozsudku súdu prvej inštancie uznesením zo dňa 14.2.2019 č. k. 43CoPv/1/2019, keď z odôvodnenia predmetného rozhodnutia poukazuje najmä na bod 19, z ktorého jasne vyplýva, že „ak žalobca chce dosiahnuť vylúčenie veci zapísanej do súpisu úpadcu, má postupovať striktne v zmysle zákona o konkurze a reštrukturalizácie podaním vylučovacej žaloby. V tejto súvislosti potom na určení vlastníckeho k veci samozrejme nemôže mať naliehavý právny záujem. Prípadnú otázku vlastníctva predmetnej veci, vylúčenia zo súpisu ktorej sa žalobca domáha si konajúci súd predsa vyrieši ako prejudiciálnu otázku v konaní o vylúčenie veci zo súpisu“. Opätovne navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil.
18. Na doplnenie vyjadrenia reagoval žalobca podaním zo dňa 17.7.2020 a uviedol, že predkladá súdu v prílohe celé znenie uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 43CoPv/1/2019. Tak ako vyplýva z porovnania interpretácie právneho názoru prezentovaného žalobcom a skutočného právneho názoru odvolacieho súdu vyplývajúceho z celého znenia uznesenia vidieť, že ide o zjavné, účelové zavádzanie súdu. Žalobca s právnym názorom v doplnenom vyjadrení žalovaného v žiadnom prípade nesúhlasí, najmä nesúhlasí s tvrdením žalovaného správcu, že by sa mal jeden cieľ snažil dosiahnuť dvomi súdnymi konaniami. V súdnom konaní Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 26Cbi/14/2017 o vylúčenie veci nemá žalobca právnu možnosť dosiahnuť vylúčenie veci, ktorú skutočne užíva, nakoľko takáto vec nie je zahrnutá v súpise žalovaného do majetkovej podstaty úpadcu pod položkou č. 14, ani pod položkou č. 13. Súdne konanie o vylúčenie veci je procesným konaním a nie hmotnoprávnym. Vo vylučovacom
konaní nebude súd prejudiciálne riešiť vlastníctvo k reálne existujúcej veci, ktorá nie je zapísaná v súpise podstaty úpadcu. Opätovne uviedol, že v tomto konaní žiada súd o jednoznačné určenie, že je vlastníkom veci, ktorú nadobudol kúpou od leasingovej spoločnosti a ktorá mu patrí od roku 2015. Žaloba má podľa názoru žalobcu predísť stavu objektívnej neistoty na strane žalobcu, ktorý nemožno odstrániť inak, len určovacím výrokom.
19. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa ustanovení § 379 a § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP, pretože nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a nevyžaduje to ani dôležitý verejný záujem. Rozsudok bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.
20. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že žalobca sa predmetnou žalobou domáha určenia, že je vlastníkom hnuteľnej veci vyšpecifikovanej v petite žaloby. Súd prvej inštancie žalobu zamietol z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na podaní takejto žaloby. Žalobca tvrdí, že žalovaný do súpisu oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa GB management, a.s. Praha nezákonne zahrnul hnuteľné veci v položke 13 a 14, ktoré nepatrili úpadcovi a v súčasnosti vlastnícky patria žalobcovi. Tvrdil, že správca konkurznej podstaty neoprávnene zasahuje do vlastníckeho práva žalobcu nerešpektujúc vlastníctvo žalobcu, keď zapísal predmetný stroj na cestoviny s príslušenstvom do súpisu oddelenej podstaty úpadcu bez poznámky o skutočnom vlastníkovi s tým, že žalovaný na výzvy nereaguje a vlastníctvo žalobcu popiera.
21. Podľa ust. § 137 ods. 1 písm. c/ CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
22. Všeobecným predpokladom, aby súd žalobe vyhovel, je právny záujem žalobcu, teda záujem na tom, aby bol vyhovujúci rozsudok pre neho po právnej stránke významný, čiže užitočný. Pri určovacích žalobách samotná dôvodnosť skutkových a právnych tvrdení žalobcu ešte neznamená, že prípadný vyhovujúci určovací rozsudok bude mať pre žalobcu právny význam, teda, či bude sporové konanie užitočné alebo naopak zbytočné. Žalobca musí naliehavý právny záujem na určení práva preukázať, ibaže právny záujem vyplýva z osobitného predpisu. Žalobca v zásade nemá naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je alebo nie, ak už k porušeniu práva došlo. Ochranu už porušeného práva môže dosiahnuť žalobou na plnenie. Žalobca má naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je alebo nie je vtedy, ak je tvrdené právo neisté alebo ohrozené za predpokladu, že vyhovujúcim určovacím rozsudkom možno túto neistotu alebo ohrozenie odstrániť. Naliehavosť sa prejaví v tom, že určovací rozsudok bude pre žalobcu podstatným spôsobom užitočný, naopak naliehavosť nie je daná, ak má žalobca k dispozícii iný spôsob ochrany tvrdeného práva. Naliehavý právny záujem absentuje, ak má žalobca možnosť žalovať na splnenie povinnosti. Je to tak v prípadoch, keď tvrdené právo už nie je v štádiu neistoty alebo ohrozenia, ale kedy už došlo k jeho porušeniu. Povinnosť žalobcu preukázať naliehavý právny záujem znamená aj to, že žalobca je povinný uviesť v žalobe skutkové tvrdenia o tom, že naliehavý právny záujem je daný. Na preukázanie týchto tvrdení je povinný navrhnúť dôkazy. Absencia naliehavého právneho záujmu je dôvodom zamietnutia žaloby.
23. Žalobca v žalobe tvrdil, že ako vlastník má naliehavý právny záujem na určení jeho vlastníctva k predmetu žaloby, aby zabránil neoprávneným zásahom správcu, ktorý má právo podľa § 78 ZKR speňažovať majetok zapísaný do súpisu počas konkurzu. Uviedol, že podal vylučovaciu žalobu v tejto veci na konkurzný súd, ktorou sa domáha aj vylúčenia predmetného stroja zo súpisu oddelenej podstaty úpadcu, ale nakoľko v súpise nie je poznámka o spornosti zápisu a konanie o vylúčenie veci zo súpisu podstaty úpadcu je procesným konaním, má žalobca naliehavý právny záujem na rozhodnutí o určení jeho vlastníckeho práva k predmetnému stroju s príslušenstvom.
24. Odvolaciemu súdu sú známe rozhodnutia, na ktoré poukazoval v konaní ako aj v odvolaní žalobca, a to konkrétne rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/31/2011, podľa ktorého je naliehavý právny záujem spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým. Najvyšší súd v predmetnom rozhodnutí konštatuje, že za nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického
života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov s tým, že ak určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu je prípustná aj napriek tomu, že je možná aj iná žaloba (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 40/1996). Ďalej v rozhodnutí Najvyšší súd SR konštatuje, že pokiaľ chce žalobca osvedčiť svoj naliehavý právny záujem musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi účastníkmi a k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, na druhej strane vysvetliť, že práve podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši (odstraňuje neistotu vzťahu účastníkov konania alebo vytvára pevný základ pre jeho usporiadanie). Tiež rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/96/2008, podľa ktorého skutočnosť, že prebieha konanie o excindačnej žalobe na vylúčenie veci zo súpisu konkurznej podstaty nezakladá bez ďalšieho nedostatok naliehavého právneho záujmu žalobcu na určení, že je vlastníkom tejto veci.
25. Pokiaľ sa jedná o vyššie citované rozhodnutia Najvyššieho súdu SR musí odvolací súd konštatovať, že ak by mal prisvedčiť žalobcovi, že má naliehavý právny záujem na určení vlastníctva k predmetu žaloby, musel by preukázať jednak skutočnosť, že by bez tohto určenia bolo jeho právo ohrozené a že by sa jeho právne postavenie stalo neistým a zároveň preukázať, že podanie takejto žaloby predchádza ďalšej žalobe, prípadne žalobám, a že takáto žaloba vytvorí pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu. V tomto prípade predmetná žaloba o určenie vlastníctva nepredíde ďalšej podanej žalobe, a to žalobe o vylúčenie veci, ktorú žalobca podal na Okresnom súde Banská Bystrica, a ktoré konanie je vedené pod sp. zn. 26Cbi/14/2017, keďže ako uviedol aj Ústavný súd SR v uznesení sp. zn. II. ÚS 193/2019 uverejnené v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu SR pod č. 47/2019, rozhodnutie súdu o určení vlastníckeho práva žalobcu nie je takou právnou skutočnosťou, ktorá by mala sama o sebe za následok vylúčenie tejto veci zo súpisu majetku patriacej do konkurznej podstaty.
26. Je pravdou, že účelom vylučovacej žaloby nie je určenie vlastníctva, v konaní o vylučovacej žalobe môže byť otázka vlastníctva riešená iba ako otázka predbežná, vysporiadava sa s ňou súd v odôvodnení rozhodnutia a účelom takejto žaloby je dosiahnuť vylúčenie majetku zo súpisu a predísť jeho speňaženiu. Na druhej strane prostredníctvom určovacej žaloby nemožno dosiahnuť vylúčenie veci z konkurznej podstaty vzhľadom na ust. § 78 ods. 8 zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Aj v prípade, ak by bol žalobca v žalobe o určení vlastníckeho práva k predmetu žaloby úspešný, takéto rozhodnutie súdu by nebolo pre žalobcu takou právnou skutočnosťou, ktorá by mala sama o sebe za následok vylúčenie tejto veci zo súpisu majetku patriaceho do konkurznej podstaty úpadcu, to znamená, že by takýto výrok žaloby o určenie nepostačoval na predídenie žaloby o vylúčenie veci z konkurznej podstaty. Je teda nesporné, že aj v prípade, že by bol žalobca v určení vlastníckeho práva úspešný, musel by viesť ďalšiu žalobu, a to žalobu o vylúčenie veci tak, ako je tomu v tomto prípade, keď žalobca ešte pred podaním žaloby o určenie vlastníckeho práva podal žalobu o vylúčenie veci zo súpisu konkurznej podstaty úpadcu.
27. Odvolací súd nespochybňuje rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo 96/2008, podľa ktorého skutočnosť, že prebieha konanie o žalobe na vylúčenie veci zo súpisu konkurznej podstaty nezakladá bez ďalšieho nedostatok naliehavého právneho záujmu žalobcu na určení, že je vlastníkom tejto veci, ale len za podmienky, žeby žalobca svoj naliehavý právny záujem na určovacej žalobe o určenie vlastníctva hodnoverným spôsobom preukázal. Žalobca v žalobe ohľadne naliehavého právneho záujmu na určení jeho vlastníctva k predmetu žaloby uviedol len to, že má naliehavý právny záujem na určení jeho vlastníctva z dôvodu, že žalovaný neoprávnene zasahuje do vlastníckeho práva žalobcu, nerešpektuje vlastníctvo žalobcu, keď zapísal predmetný stroj na cestoviny s príslušenstvom do súpisu oddelenej podstaty úpadcu, bez poznámky o skutočnom vlastníkovi. Naliehavý právny záujem odvodzoval od toho, aby zabránil neoprávneným zásahom správcu, ktorý má právo podľa § 78 ZKR speňažovať majetok patriaci do súpisu počas konkurzu.
28. K námietkam žalobcu poukazuje odvolací súd na to, že správca konkurznej podstaty môže zapísaný majetok speňažovať len na základe právoplatného rozsudku, ktorým by súd žalobu o vylúčenie veci zo súpisu konkurznej podstaty zamietol a ďalej poukazuje na Obchodný vestník č. 104/2017 vydaný 1.6.2017, kde správca konkurznej podstaty pripísal poznámku o spornom zápise zapísaného majetku, ktorým dôvodom bolo tvrdenie tretej osoby, že táto je vlastníkom zapísanej hnuteľnej veci. Osoba, v prospech ktorej pochybnosti sporného zápisu svedčia: BIOMILA spol.s.r.o. Rudník 428, 906 23 Rudník, IČO:46 849 513.
29. Odvolací súd musí poukázať aj na rozsudok NS SR sp. zn. 3Cdo/112/2004, podľa ktorého určovacia žaloba nie je spravidla opodstatnená najmä vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva alebo ak požadované určenie má povahu len predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je alebo nie je právny vzťah alebo právo. Obdobne rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 40/1996, podľa ktorého za nedovolenú - pri možnosti žaloby na plnenie možno považovať určovaciu žalobu len tam, kde by neslúžila potrebám praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov. Ak však určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu a môže sa ňou predísť žalobe na plnenie, je určovacia žaloba prípustná aj napriek tomu, že je možná i žaloba na plnenie.
30. Odvolací súd preskúmaním veci prišiel k záveru, že by rozhodnutie súdu v tomto konaní samo o sebe nepostačovalo na to, aby správca zapísanú vec z konkurznej podstaty vylúčil s tým, že otázka vlastníckeho práva k veci zapísanej do konkurznej podstaty má pre rozhodovanie o vylúčení veci z konkurznej podstaty úpadcu v inom súdnom konaní charakter predbežnej otázky.
31. Z uvedených dôvodov dospel súd k záveru, že žalobca dostatočne neosvedčil naliehavý právny záujem na podaní určovacej žaloby, ktorou sa domáha určenia, že je vlastníkom hnuteľnej veci uvedenej v petite žaloby, a preto rozsudok prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
32. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP a žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100% s tým, že o výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie postupom podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorý sa konanie končí.
33. Rozhodnutie bolo prijaté členmi odvolacieho senátu v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).