Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Co/69/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany Štiftovej a sudcov JUDr. Romana Majerského a Mgr. Daniely Drnákovej v spore žalobcu: Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome Kafendova 2, 4, 6 v Bratislave v likvidácii, Kafendova 4, Bratislava, IČO: 31 790 160, zastúpeného: MALICH advokátska kancelária, s.r.o., Dunajská 25, Bratislava, IČO: 47 256 991, proti žalovaným: X/ K.. E. Č., W.. XX.X.XXXX, V. XXXX/X, F., X/ X. Č., W.. XX.X.XXXX, V. XXXX/X, F., zastúpených advokátom JUDr. Mariánom Ševčíkom CSc., Nezábudková 22, Bratislava, o zaplatenie 2.494,14 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č. k. -93, zo dňa 17.10.2022, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku a v závislom výroku o trovách konania p o t v r d z u j e.

II. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovaným 1/ a 2/ plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne 2.494,14 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.494,14 eura od 10.10.2020 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku; vo zvyšku žalobu zamietol. Žalobcovi priznal proti žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v pomere 100 %. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou podanou Okresnému súdu Bratislava III dňa 27.11.2020 domáhal, aby súd uložil žalovaným spoločne a nerozdielne povinnosť zaplatiť mu sumu 2.494,14 eura s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 10.10.2020 do zaplatenia z titulu nedoplatku z vyúčtovania nákladov za plnenia spojené s užívaním bytu za rok 2017 pozostávajúce z nákladov za služby spojené s bývaním, fondom opráv a údržby a správou spoločenstva, na ktorého úhradu boli žalovaní povinní ako bezpodieloví spoluvlastníci bytu č. XX nachádzajúceho sa v bytovom dome na V. X U. F., pre ktorý žalobca vykonáva správu na základe Zmluvy o spoločenstve vlastníkov bytov a nebytových priestorov zo dňa 18.9.1998 v znení dodatku č. 1 zo dňa 18.6.2008 (ďalej len „zmluva o spoločenstve“).

2. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozhodnutia ( ), súd prvej inštancie ozrejmil, že v civilnom sporovom konaní stranu zaťažuje bremeno tvrdenia (onus dicendi). Schopnosť strany sporu uniesť bremeno tvrdenia spolu s dôkazným bremenom (onus probandi) je predpokladom pre úspech v spore. Nesplnenie povinnosti tvrdiť, resp. nesplnenie povinnosti „relevantne“ tvrdiť (uviesť tvrdenia z hľadiska ich kvality pravdivé, úplné, podstatné a rozhodujúce) a svoje tvrdenia aj preukázať má pre stranu sporu procesnoprávnu sankciu, ktorá sa prejaví v meritórnom rozhodnutí veci. Samotné tvrdenie určitých skutočností na preukázanie uplatneného nároku či popretie uplatneného nároku nepostačuje. Z ustanovenia zároveň vyplýva, že stranu sporu zaťažuje aj procesné bremeno popretia skutkových tvrdení protistrany. Na popretie skutkových tvrdení sa kladú

určité kvalitatívne nároky. Za podmienok uvedených v musí totiž popierajúca strana uviesť vlastné tvrdenia. Pre kvalitu popretia skutkových tvrdení platia rovnaké požiadavky ako pre predkladanie skutkových tvrdení. Rovnako ako skutkové tvrdenia, aj popretie skutkových tvrdení musí byť substancované. Ak strana sporu neunesie bremeno popretia skutkových tvrdení protistrany, nastupuje ako procesný následok uplatnenie domnienky, že skutkové tvrdenia protistrany sú nesporné. Popretie skutkových tvrdení protistrany musí byť výslovné a nepostačuje všeobecné vyhlásenie (napr. o tom, že žaloba je úplne nedôvodná), z ktorého by bolo možné vyvodiť iba konkludentný nesúhlas strany so skutkovým stavom tvrdeným protistranou. Dokazovanie v sporovom konaní slúži na zistenie toho, čo strany tvrdili, pričom všeobecný súd má možnosť materiálnej korekcie a môže strany vyzvať na doplnenie skutkových tvrdení, avšak tento materiálny korektív nemôže nahrádzať procesnú aktivitu strán a ich povinnosť tvrdenia.

3. Zo zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie považoval za preukázané, že žalovaní ako vlastníci bytu č. XX v predmetnom bytovom dome, vo vzťahu ku ktorému žalobca vykonáva správu podľa , boli povinní uhrádzať do fondu prevádzky, údržby a opráv mesačné zálohové platby (preddavky) vo výške určenej podľa platného zálohového predpisu. Túto povinnosť si žalovaní v roku 2017 neplnili riadne a včas, ale preddavky uhrádzali v nepravidelných intervaloch, čím im vznikol za obdobie od 1.1.2017 do 31.1.2017 nedoplatok predstavujúci rozdiel medzi súčtom vyúčtovaných skutočných nákladov spojených s užívaním predmetného bytu a predpísaných zálohových platieb za rozhodné obdobie s poplatkom z omeškania a súčtom žalovaným vykonaných úhrad, znížený o preplatok z vyúčtovania za rok 2018 za obdobie od 1.1.2018 do 31.1.2018 predstavujúci rozdiel medzi súčtom vyúčtovaných skutočných nákladov spojených s užívaním predmetného bytu a predpísaných zálohových platieb za rozhodné obdobie a súčtom žalovaným vykonaných úhrad, a to v zistenej a preukázanej výške 2.494,14 eura (porov. odsek 6.3. až 6.6. odôvodnenia rozsudku), ktorý žalovaní doposiaľ nezaplatili.

4. Procesnú obranu žalovaných v konaní spočívajúcu v tvrdení, že žalovaná pohľadávka zanikla na základe kompenzačného prejavu žalovaných nepovažoval súd prvej inštancie za opodstatnenú a dôvodnú, keďže žalovaní zánik dlhu započítaním žiadnym spôsobom nepreukázali a ich tvrdenia zostali len v rovine všeobecných, neurčitých a nepodložených tvrdení. Žalovaní v konaní okrem listiny týkajúcej sa vzdania sa funkcie predsedu združenia zo dňa 8.3.2021 nedoložili žiadnu listinu ani nenavrhli súdu vykonanie žiadneho dôkazu na preukázanie svojich tvrdení. Žalovaní teda v rámci procesnej obrany síce namietali, že dlh zanikol na základe kompenzačného prejavu žalovaných, ďalej že žalobca neplní svoje povinnosti a nevracia preplatky a že žalobca nevykonáva svoje právne povinnosti v súlade so zákonom, avšak tieto svoje skutkové tvrdenia žiadnym spôsobom nepreukázali a nepodarilo sa im vyvrátiť, že povinnosť na úhradu uvedených plnení vôbec nevznikla, resp. nevznikla v žalobou uplatnenej výške, alebo že táto povinnosť v čase vyhlásenia rozhodnutia súdu už netrvá, teda že už zanikla (napr. jej splnením - zaplatením, či inými spôsobmi zániku záväzku predpokladanými ako započítaním, odpustením dlhu či jeho mimosúdnym urovnaním). Žalovaní účinným spôsobom nepopreli a nespochybnili žalobcom tvrdené skutočnosti ako aj v konaní žalobcom predložené dôkazy, keďže v konaní nedoložili žiadny dôkaz na podporu svojich tvrdení a ich obranu súd vyhodnotil ako nepreukázanú.

5. Vo vzťahu k námietke žalovaných týkajúcej sa právneho zastúpenia žalobcu v konaní súd prvej inštancie uviedol, že splnomocnenie žalobcu podpísané jeho predsedníčkou p. H. na zastupovanie v konaní zvoleným právnym zástupcom bolo udelené dňa 10.9.2020, k vzdaniu sa funkcie predsedníčky spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov (žalobcu) p. H. došlo až dňa 8.3.2021, a preto považoval zastúpenie žalobcu zvoleným právnym zástupcom v konaní za preukázané a úkony právneho zástupcu žalobcu v konaní voči súdu za právne účinné.

6. Súd prvej inštancie zároveň považoval za potrebné dodať, že viaceré (nepodložené) tvrdenia žalovaných sa týkali nárokov, ktoré neboli predmetom sporu (tvrdenia o vyfabulovaných pohľadávkach za stavebné a územné konanie, penále, upomienky, poštovné vo veci stavebného a územného konania, platenú službu v konaní, poplatku za súdny spor, nedoplatkoch vo vyúčtovaniach za rok 2020, 2021, nedoručenie vyúčtovania za rok 2021 atď.), a preto sa súd týmito tvrdeniami v konaní nezaoberal, keďže so žalobou uplatneným nárokom žalobcu vôbec nesúvisia. Po zvážení skutkových okolností vo veci zistených vykonaným dokazovaním, ktoré považoval za preukázané, súd prvej inštancie žalobe ako

dôvodnej v celom rozsahu v zmysle , , , , . vyhovel a zaviazal žalovaných na úhradu sumy vo výške 2.494,14 eura.

7. Dlžník, ktorý nesplní svoj záväzok riadne a včas, sa dostane do omeškania s plnením peňažného dlhu a veriteľovi vzniká nárok na zaplatenie úroku z omeškania. Dlžníkovi, ktorý sa ocitne v omeškaní, tak pribúda ďalšia platobná povinnosť popri už existujúcom peňažnom dlhu, pričom povinnosť platiť úroky z omeškania vyplýva zo zákona ako dôsledok omeškania dlžníka so splnením dlhu. Žalovaní sa nezaplatením nedoplatku z vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu za rok 2017 v lehote jeho splatnosti dostali s jeho plnením do omeškania, a tak žalobcovi vznikol nárok aj na úrok z omeškania podľa , Občianskeho zákona a nariadenia vlády Slovenskej republiky č. Žalobca si však v konaní voči žalovaným uplatnil úrok z omeškania za obdobie len odo dňa vypracovania žaloby, t. j. odo dňa 10.10.2020 do zaplatenia, preto súd prvej inštancie žalobcovi priznal ako dôvodný aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania v zákonom ustanovenej výške aktuálnej k prvému dňu omeškania, t. j. vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy 2.494,14 eura, avšak len za dobu omeškania (úročenia) uplatnenú žalobcom v žalobe, t. j. od 10.10.2020 do zaplatenia, keďže v zmysle je viazaný žalobným návrhom žalobcu a nemôže žalobný návrh prekročiť a priznať viac, než čoho sa žalobca domáha. Žalobca si v žalobe uplatnil nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 8 % ročne (sadzba úroku z omeškania pre obchodnoprávne vzťahy) za vyššie uvedenú dobu omeškania, avšak súd prvej inštancie vzhľadom na charakter sporu priznal žalobcovi len nárok na úrok z omeškania vo výške 5 % ročne, teda v sadzbe úroku z omeškania pre občianskoprávne vzťahy. V prevyšujúcej časti je žalobcom uplatnený úrok z omeškania nedôvodný, a preto ho súd zamietol. Záverom považoval za potrebné uviesť, že súdne rozhodnutie nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany sporu, ktorá ju nastolila (k tomu viď rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. , , aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.11.2011 sp. zn. ). Vo svetle uvedeného sa nezaoberal ďalšími tvrdeniami žalovaných, ktoré nesúvisia s predmetom sporu a žalobcom uplatneným nárokom ako ani ďalšou argumentáciou strán sporu, nakoľko už vyššie uvedené závery súdu dostatočne objasňujú záver súdu o dôvodnosti žalobného nároku titulom nedoplatku z vyúčtovania nákladov za rok 2017.

8. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa v spojení Žalobca mal v konaní s výnimkou časti príslušenstva plný úspech, preto mu proti neúspešným žalovaným vznikol nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením ( ).

9. Proti vyhovujúcemu výroku rozsudku a závislému výroku o trovách konania podali žalovaní odvolanie a žiadali rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zmeniť a žalobu zamietnuť alebo zrušiť a vec sa vrátiť na nové prejednanie a rozhodnutie. V podanom odvolaní uviedli, že dňa 24.11.2022 nahliadli do spisu a zistili, že pojednávanie sa dňa 17.10.2022 uskutočnilo bez prítomnosti žalovaných, pričom predvolanie na pojednávanie do elektronickej schránky právneho zástupcu žalovaných nebolo doručené, preto sa žalovaní a ani ich právny zástupca na pojednávanie nedostavili. Ďalej namietali, že súd prvej inštancie vykonal relatívne rozsiahle dokazovanie a dospel k nesprávnemu právnemu záveru; súd prvej inštancie vôbec neskúmal, či včas podané reklamácie voči vyúčtovaniam zo strany správcu boli riadne vybavené. K ich rukám žiadna písomná odpoveď/vyrozumenie na podané reklamácie doporučenými listovými zásielkami nebola doručená. Riadne vybavenie reklamácie má za následok, že žalobca by musel vyhotoviť riadne jednotlivé vyúčtovania vo forme opravných vyúčtovaní. Doposiaľ sa tak nestalo. Žalobca bol v rámci reklamačných konaní absolútne nečinný, a to v neprospech žalovaných. Súd prvej inštancie vypočul a pripustil do dokazovania p. H.. H.. ktorá v dôsledku vzdania sa všetkých funkcií u žalobcu nemá postavenie pre aktívne vystupovania v prospech žalobcu. Súdu prvej inštancie doručili jej abdikačný list, ktorý adresovala všetkým vlastníkom bytov a nebytových priestorov na V. G.. X, X, X U. F., preto namietajú právne zastupovanie žalobcu, nakoľko nemala už postavenie osoby, ktorá môže konať, podpisovať v mene žalobcu. Žalobca doposiaľ nemá funkčné obsadenie orgánov tejto bytovej samosprávy a to aj z viny p. H.. H., preto udelené splnomocnenie nie je možné ani dodatočne konvalidovať.

10. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaných žiadal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu potvrdiť, pričom uviedol, že podané odvolanie považuje za nedôvodné. Žalovaní uplatnili viaceré odvolacie dôvody (body 1. až 7.), ktoré však už predtým použili v rámci konania na súde prvej inštancie pred vyhlásením napadnutého rozsudku, pričom k týmto sa riadne a podrobne vyjadril súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia napadnutého rozsudku. Jediným novým relevantným argumentom žalovaných uplatneným v čl. II. odvolania bolo tvrdenie žalovaných, že údajne pri nahliadnutí do spisu 24.11.2022 zistili zo súdneho spisu, že sa 17.10.2022 uskutočnilo pojednávanie, na ktorom bol vynesený rozsudok. Podľa tvrdenia žalovaných, resp. ich právneho zástupcu v odvolaní údajne predvolanie na pojednávanie do elektronickej schránky právneho zástupcu žalovaných nebolo doručené, preto sa žalovaní a ani ich právny zástupca na pojednávanie nedostavili. V tejto súvislosti považuje vyššie uvedené tvrdenie žalovaných za nepravdivé a príslušný odvolací dôvod za nedôvodný a rozporný so skutkovým stavom, ktorý vyplýva zo súdneho spisu. V rámci elektronického súdneho spisu je totiž založený doklad, podľa ktorého bolo predvolanie na termín pojednávania dňa 17.10.2023 doručené 1.7.2022 právnemu zástupcovi žalovaných (t. j. JUDr. Mariánovi Ševčíkovi, CSc.) vo forme „Úradný list - fikcia - úradná zásielka“. Vzhľadom na uvedené považuje predvolanie na pojednávanie za riadne doručené právnemu zástupcovi žalovaných, ktorí sa napriek doručenému predvolaniu nezúčastnili pojednávania na súde 17.10.2022, na ktorom bol vyhlásený napadnutý rozsudok. V súvislosti so svojím tvrdením v čl. II. navyše žalovaní neuviedli žiadne dôkazy preukazujúce údajne nedoručenie predvolania na pojednávanie zo strany tunajšieho súdu, resp. preukazujúce údajne nesprávny záznam v súdnom spise o doručení tohto predvolania právnemu zástupcovi žalovaných, hoci do tohto spisu údajne nahliadli dňa 24.11.2022. Napriek vyššie uvedeným skutočnostiam v rámci tohto podania sa vyjadril aj k ďalším odvolacím dôvodom, ktoré uplatnili žalovaní, hoci sa jedná o obsahovo totožné dôvody, ktoré uplatnili už počas prvostupňového konania, resp. v rámci prostriedkov procesnej obrany pred vynesením napadnutého rozsudku. Vo vzťahu k týmto dôvodom sa už obsiahlo a dostatočným spôsobom vyjadril súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia napadnutého rozsudku (odseky 8 až 11 rozsudku), pričom súd prvej inštancie zohľadnil všetky skutočnosti a dôkazy dovtedy predložené sporovými stranami v konaní. Osobitne zdôraznil, že súd prvej inštancie sa v rámci odôvodnenia napadnutého rozsudku riadne vysporiadal s námietkami žalovaných v odvolaní (čl. III. bod 4. až 7. odvolania), ktoré sa týkali údajnej straty právneho postavenia bývalej štatutárky žalobcu (t. j. bývalá predsedníčka spoločenstva vlastníkov C.. Y. H.) a právneho zastúpenia žalobcu z dôvodu vzdania sa funkcie štatutárky žalobcu, a ktorú teraz opätovne a bez ďalších nových skutočností uplatnili žalovaní ako ich argument v podanom odvolaní. V skutočnosti však súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku (odsek 10.3. rozsudku) výslovne zamietol tento argument žalovaných, keď uviedol, že k udeleniu splnomocnenia právnemu zástupcovi žalobcu (a zároveň k podaniu žaloby) došlo skôr, než sa C.. Y. H. vzdala funkcie štatutárky žalobcu (súd pritom ani nemusel vykonať výsluch C.. Y. H.). Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, považuje odvolanie podané žalovanými za nedôvodné a vecne nesprávne. Upozornil na to, že žalovaní pripojili k odvolaniu aj ďalšie listinné doklady (napr. výpis z reklamačného listu za rok 2017) ktoré, pokiaľ už neboli založené žalovanými do súdneho spisu pred vynesením napadnutého rozsudku považuje za neprípustné novoty v odvolacom konaní podľa V tejto súvislosti informoval odvolací súd, že vyššie spomenuté listinné doklady a s nimi súvisiace tvrdenia žalovaných v odvolaní, pokiaľ ich nepoužili ako riadne prostriedky procesnej obrany v prvostupňovom konaní v zmysle ustanovení , ale až v rámci odvolania, sú neprípustné. Predmetné skutočnosti, na ktoré odkazujú žalovaní v odvolaní, im boli nepochybne známe už pred vynesením napadnutého rozsudku. Pokiaľ žalovaní tieto dôkazy, resp. tvrdenia neuplatnili pred vynesením napadnutého rozsudku na základe doručenej žaloby (t. j. na základe výzvy súdu podľa ), nemal by na ne prihliadať ani odvolací súd v odvolacom konaní, keďže sú použité žalovanými v rozpore s princípom koncentrácie konania. Zároveň, vo vzťahu k existencii predmetného nedoplatku a jeho presnej výške, t. j. k žalovanej istine vo výške 2.494,14 eura, odmietol tvrdenia žalovaných v odvolaní (čl. III. bod 1. až 3.) a opätovne zotrval na správnosti a dôvodnosti žalovanej čiastky v plnom rozsahu v zmysle žaloby. Všetky tvrdenia žalobcu v žalobe jednoznačne zodpovedajú dôkazom, ktoré boli priložené k žalobe a ktoré vyvracajú akékoľvek námietky žalovaných uvedené v odvolaní. Nie je teda dôvodná ani námietka žalovaných v odvolaní (čl. III. bod 1.), že súd prvej inštancie údajne dospel k nesprávnemu právnemu záveru. Žaloba a žalovaná istina zodpovedali a boli v súlade so o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (najmä a a ) (ďalej len „Zákon o bytoch“) a zmluvou o spoločenstve (najmä čl. 10, bod 10.2 a 10.3, čl. 13, bod 13.3, 13.4 a 13.5), keďže obaja žalovaní sú ako spoluvlastníci bytu povinní spoločne a nerozdielne uhrádzať na príslušný bankový účet vedený žalobcom pre príslušný bytový dom nedoplatky vyplývajúce z ročných vyúčtovaní. V rámci odôvodnenia napadnutého rozsudku (odsek 10.1, 10.2 a 10.4 rozsudku) sa súd prvej inštancie

taktiež riadne vysporiadal s námietkami žalovaných, ktoré títo uviedli počas prvostupňového konania, a ktoré teraz opätovne uplatnili v odvolaní. Predovšetkým jednoznačne konštatoval, že na preukázanie svojich tvrdení vo veci údajných kompenzačných prejavov medzi sporovými stranami neuviedli žalovaní, resp. ich právny zástupca počas konania (ani v rámci odvolania) žiadne dôkazy a dokonca ani žiadne podrobnosti, kedy a v akej výšky mali byť údajné kompenzačné prejavy (t. j. započítanie podľa ) zo strany žalovaných realizované. V zmysle odôvodnenia napadnutého rozsudku preto správne považoval súd prvej inštancie tvrdenia žalovaných o zániku pohľadávky žalobcu v dôsledku započítania za nepodložené a neodôvodnené. V tejto súvislosti vzniesol z opatrnosti námietku premlčania vo vzťahu k tým údajným kompenzačným prejavom žalovaných, ktoré sa mali týkať žalovanej sumy. Vo vzťahu k tvrdeniam žalovaných ohľadom údajného neriešenia reklamácií žalovaných zo strany žalobcu ako správcu bytového domu, sa správne vyjadril súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku (odsek 10.4 rozsudku) v tom zmysle, že tieto tvrdenia žalovaných sa týkali nárokov, ktoré neboli predmetom sporu, a preto sa s týmito tvrdeniami v konaní nezaoberal. Otázka údajne nevybavenej reklamácie nemá žiaden vplyv na povinnosť žalovaných uhradiť preukázateľne vzniknutý nedoplatok súvisiaci s vlastníctvom bytu zo strany žalovaných. V tejto súvislosti zdôraznil, že v období, za ktoré žalovaný nedoplatok vznikol, boli žalovaným riadne doručované príslušné (ročné) vyúčtovania, na základe ktorých bola vyčíslená skutočná výška nákladov na služby (plnenia) spojené s užívaním bytu žalovaných v rozhodnom období, pričom zo žiadnych predložených dôkazov nijako nevyplývalo, že by si žalovaní uplatnili započítanie voči dlžnej sume vyplývajúcej z predmetných vyúčtovaní.

11. Na základe vyššie uvedených skutočností mal za to, že sú splnené procesné podmienky na to, aby odvolací súd bez ďalšieho pokračoval v odvolacom konaní a rozhodol o podanom odvolaní v čo možno najkratšom časovom období. Trvaním odvolacieho konania vo veci sporu o zaplatenie nedoplatkov žalovaných do fondu prevádzky, údržby a opráv bytového domu dochádza k predlžovaniu negatívneho právneho stavu, ktorý poškodzuje žalobcu a ním zastúpené subjekty, t. j. ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v danom bytovom dome tým, že sa nemôžu riadne vykonávať majetkové práva súvisiace so správou majetku vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome.

12. Žalovaní v odvolacej replike uviedli, že v podanom odvolaní najprv uviedli dôvody, ktoré považovali za potrebné uviesť z toho dôvodu, že súd prvej inštancie napriek ich stanovisku pred pojednávaním nevenoval náležitú pozornosť, a preto rozhodol v rozpore s predloženými dôkazmi, nakoľko a) vypočutá osoba v postavení svedkyne sa sama vzdala písomne, čo adresovala všetkým vlastníkom bytov a nebytových priestorov, navyše zverejnila na tabuli v našom vchode, teda sama sa súdu predstavila ako osoba, ktorá môže svedčiť, b) nikto za žalobcu ako oprávnená osoba právnemu zástupcovi žalobcu neudelil splnomocnenie, nakoľko k takémuto úkonu nemala oprávnenie, navyše, keď sama uvádzala vo svojom vyššie spomenutom listinnom dôkaze, že chce len rutinne vykonávať účtovníctvo vo veci predmetnej nehnuteľnosti, a navyše takáto osoba v tomto subjekte nebol zvolený k zastupovaniu nakoľko takýto samosprávny orgán nebol zvolený zákonným spôsobom a žalobca je v likvidácii (tento údaj na splnomocnení ani v dodatočnom vyhotovení nebol súdu predložený), pridržiavali sa dôvodov, ktoré súdu už uviedli, jednak pred nariadením pojednávania a tiež v podanom odvolaní, mali za to, že žaloba je nedôvodná a svedkyňa svojou výpoveďou súd zavádzala a uviedla absolútne nepravdivé informácie; podrobnosti pre obsiahlosť dôkazov sú uvedené v prílohách.

13. Žalobca v odvolacej duplike zopakoval, že žalovaní pripojili k vyjadreniu aj ďalšie listinné doklady ktoré, pokiaľ už neboli založené žalovanými do súdneho spisu pred vynesením napadnutého rozsudku, považuje za neprípustné novoty v odvolacom konaní podľa V rámci vyjadrenia uplatnili žalovaní argumentáciu (body 1. až 5. daného podania), ktorú už predtým použili v rámci konania na súde prvej inštancie pred vyhlásením napadnutého rozsudku, resp. v rámci podaného odvolania, pričom k tejto sa riadne a podrobne vyjadril súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia napadnutého rozsudku, resp. k nej podal svoje stanovisko žalobca v rámci vyjadrenia k odvolaniu.

14. Napriek vyššie uvedeným skutočnostiam sa vyjadril aj k ďalšej argumentácii, ktorú uplatnili žalovaní v odvolacej replike, hoci sa jedná o totožné dôvody, ktoré uplatnili už v rámci odvolania. Vo vzťahu k týmto tvrdeniam uviedol, že je bezpredmetná námietka žalovaných, ktorá sa týkala údajného výsluchu C.. Y. H. ako svedkyne v prvoinštančnom konaní. V skutočnosti, vzhľadom na neúčasť žalovaných na pojednávaní 17.12.2022, súd prvej inštancie nemusel vykonať výsluch C.. Y. H.C.. Je preto nepravdivé tvrdenie žalovaných vo vyjadrení žalovaných, ktoré označujú bývalú predsedníčku žalobcu ako „vypočutá osoba v postavení svedkyne.“ Žiaden výsluch C.. Y. H. pred vydaním napadnutého

rozsudku sa teda neuskutočnil, čo vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku. Záverom potvrdil (v zmysle priloženého výpisu z registra spoločenstiev), že po vydaní napadnutého rozsudku a po podaní odvolania zo strany žalovaných vstúpil žalobca do likvidácie, a to k 26.1.2023, pričom za likvidátora bol určený R.. Y.. Y. T.. Vyššie uvedená skutočnosť však nemá žiaden vplyv na prebiehajúce odvolacie konanie, keďže právne postavenie žalobcu sa nemení a vymáhané peňažné plnenie predstavuje nedoplatok žalovaných do fondu prevádzky, údržby a opráv bytového domu, a je teda príjmom vlastníkov bytov a nebytových priestorov v danom bytovom dome.

15. Žalovaní v pravidelných intervaloch, bez výzvy odvolacieho súdu zakladali do spisu ďalšie opakujúce sa vyjadrenia a listinné dôkazy, ktoré odvolací súd z dôvodu hospodárnosti konania žalobcovi nedoručoval.

16. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (, ) preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu, prejednal odvolanie žalovaných bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a contrario , keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem; dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutom vyhovujúcom výroku vecne správny, preto ho v súlade s spolu so závislým výrokom o trovách konania, potvrdil. Rozsudok verejne vyhlásil 26.3.2024 ( ).

17. Odvolací súd predovšetkým pripomína, že podľa je viazaný dôvodmi odvolania nielen v zmysle ich paragrafového vymedzenia, ale aj konkrétneho skutkového vymedzenia, keď pri viazanosti dôvodmi odvolania neprichádza do úvahy vyhľadávanie konkrétnych skutočností v napadnutom rozhodnutí súdu prvej inštancie a jeho postupe, ktoré by bolo možné prípadne podradiť pod niektorý zo zákonných dôvodov odvolania, pretože je neprípustné, aby odvolací súd sám vyhľadával konkrétne vady rozhodnutia alebo postupu súdu prvej inštancie v neprospech strany, ktorá odvolanie nepodala a v prospech ktorej napadnuté rozhodnutie vyznelo; z uvedeného potom vyplýva požiadavka aj na kvalitatívne vymedzenie odvolacieho dôvodu z hľadiska skutkovej a právnej argumentácie nachádzajúca podklad v zodpovednosti strany za to, že v konaní bude účinne uplatňovať svoje procesné práva a to aj v odvolacom konaní. Je notorietou, že k zodpovednému uplatňovaniu vlastných procesných práv patrí tiež požiadavka, aby strana sporu mala jasno v dôvodoch svojej nespokojnosti s rozhodnutím súdu prvej inštancie.

18. Podľa ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

19. Pretože odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, konštatuje správnosť jeho dôvodov ( ) a v podrobnostiach poukazuje na dostatočné skutkové a právne zdôvodnenie rozhodnutia, v ktorom sa súd prvej inštancie dôsledne vysporiadal so všetkými právne relevantnými aspektmi prejednávaného prípadu; dostatočne rozviedol rozhodujúci skutkový stav, opísal priebeh konania, uviedol stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, ako aj výsledky vykonaného dokazovania s tým, že citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad; spoľahlivým spôsobom objasnil, logicky a presvedčivo odôvodnil ako vec právne posúdil.

20. Žalovaní v podanom odvolaní neuviedli žiadne relevantné skutočnosti, s ktorými by sa nevyrovnal už súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, odvolaciemu súdu sa preto javí úloha vysporiadať sa s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní ( ) ako kontraproduktívna a neúčelná, keďže žalovanými prezentované „podstatné tvrdenia“ v odvolaní boli vo všetkých súvislostiach zodpovedané v dôkladnej a presvedčivej argumentácii súdu prvej inštancie.

21. Posúdenie veci odvolacím súdom sa tak odráža v jasnom a zrozumiteľnom zodpovedaní všetkých právnych a skutkovo relevantných otázok v odôvodnení napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. Na uvedenom základe, neboli z povahy veci právne irelevantné odvolacie námietky žalovaných spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie.

22. Na margo námietky žalovaných, že pojednávanie 17.10.2022 sa uskutočnilo bez ich prítomnosti, pričom predvolanie na pojednávanie nebolo doručené ich právnemu zástupcovi a preto sa oni ani ich právny zástupca pojednávania nezúčastnili, odvolací súd uvádza, že z obsahu spisu vyplýva, že predvolanie na termín pojednávania bolo právnemu zástupcovi žalovaných riadne doručené 1.7.2022, do elektronickej schránky (č. l. 85).

23. Pokiaľ ide o tú časť odvolacej argumentácie, kde žalovaní namietali, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, tzn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu; nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania).

24. Žalovaní v podanom odvolaní síce uplatnili tento odvolací dôvod, avšak obsahovo ničím nevysvetlili, v čom konkrétne súd prvej inštancie pochybil v právnom posúdení veci. Pre zákonu zodpovedajúce uplatnenie tohto odvolacieho dôvodu zodpovedá a ním uloženej osobitnej náležitosti vyhovuje len také odvolanie, v ktorom odvolateľ popíše (špecifikuje) okolnosti, z ktorých usudzuje, že určitý odvolací dôvod je daný. Pokiaľ v odvolaní chýba táto osobitná náležitosť (vzhľadom na viazanosť odvolacieho súdu uplatneným odvolacím dôvodom), nie je vymedzený obsah prieskumnej činnosti odvolacieho súdu a rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je možné preskúmať z hľadiska opodstatnenosti takto uplatneného odvolacieho dôvodu.

25. K námietke žalovaných, že súd prvej inštancie vypočul a pripustil do dokazovania p. H.. H., ktorá v dôsledku vzdania sa všetkých funkcií u žalobcu nemá postavenie pre aktívne vystupovanie v prospech žalobcu, odvolací súd uvádza, že z obsahu podaného odvolania jednak nie je zrejmé, aký odvolací dôvod žalovaní týmto uplatňujú a jednak nie je zrejmé, z čoho žalovaní takéto zistenie vôbec vyvodzujú, nakoľko z odôvodnenia napadnutého rozsudku ale ani z obsahu spisovému materiálu nevyplýva, že súd prvej inštancie v konaní vykonal výsluch C.. Y. H..

26. Vo vzťahu k námietke žalovaných, že súd prvej inštancie sa nedostatočne zaoberal a vôbec neskúmal, či včas podané reklamácie voči vyúčtovaniu zo strany správcu boli riadne vybavené, odvolací súd uvádza, že z obsahu spisu vyplýva, že žalovaní v priebehu konania na súde prvej inštancie ohľadom reklamácii nič netvrdili a nepreukazovali. Ak mali žalovaní za to, že súd prvej inštancie mal tieto skutočnosti posudzovať, bolo ich povinnosťou už na súde prvej inštancie existenciu týchto skutočností tvrdiť a preukázať. Pretože tak neurobili, nimi uvádzané skutočnosti nemohli byť predmetom posúdenia súdom prvej inštancie a nemôžu zakladať žiadnu vadu napadnutého rozhodnutia.

27. Skutočnosťami tvrdenými žalovanými (až) v odvolacom konaní a listinnými dôkazmi, ktoré žalovaní predkladali (až) v odvolacom konaní, sa nezaoberal ani odvolací súd, pretože v danom prípade ide o uplatnenie novôt v odvolacom konaní. V zmysle prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie možno v odvolaní použiť len vtedy, ak ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Právo na uvedenie prípadných novôt je podmienené tým, že odvolateľ prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené na súde prvej inštancie, nemohol uplatniť na súde prvej inštancie bez svojej viny. Ak tento predpoklad úspešne nesplní, na novoty odvolací súd nemôže prihliadnuť; na diskvalifikáciu novoty postačí opomenutie jej uvedenia a zavinenie z nedbanlivosti Žalovaní v podanom odvolaní nekonkretizovali dôvod uplatnenia novoty v odvolacom konaní podľa <aspi://module='ASPI'&link='%2523366'&ucin- k-dni='30.12.9999'>a tiež neuviedli žiadnu skutočnosť, pre ktorú tieto prostriedky procesnej obrany nemohli použiť v doterajšom priebehu konania bez svojej viny. Odvolací súd tak na uvádzanie nových skutočností a predkladanie nových dôkazov v odvolacom konaní neprihliadol.

28. A keďže žalovaní v podanom odvolaní neuviedli žiadne relevantné skutočnosti, ktorými by preukázali nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, odvolací súd ostatné tvrdenia uvádzané v odvolaní nepovažoval za podstatné, t. j. také, ktoré by svojou relevanciou aj v prípade preukázania boli spôsobilé privodiť

zmenu napadnutého rozsudku; odvolacie námietky žalovaných preto odvolací súd vyhodnotil v ich súhrne ako právne irelevantné a také, ktoré z povahy veci nie sú spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie.

29. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s a tak, že žalobcovi priznal proti žalovaným plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mal v odvolacom konaní vo veci plný úspech.

30. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).