Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Co-349-2019.pdf
PDF · 185.26 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/349/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a sudcov JUDr. Adriany Murínovej a JUDr. Oľgy Mičietovej, vo veci žalobcov 1) Urbárske pozemkové spoločenstvo ORESKÉ, Oreské 130, IČO: 42 323 606, 2) P. U., Q.. X.X.XXXX, Y. XXX, X) D. O. Q.. X.X.XXXX, K. XXX, X) T. J., Q.. X.X.XXXX, K. XXX, X) Y. J., Q.. XX.X.XXXX, K. XXX, X) X. X.X., Q.. X.XX.XXXX, K. X, X) R. I., Q.. XX.X.XXXX, U., K. XX, X) Z. J., Q.. X.X.XXXX, K. XXX, X) K. J., Q.. XX.X.XXXX, K. XX, XX) J. R., Q.. X.X.XXXX, K. XXX, XX) K. M., Q.. X.X.XXXX, K. XX, XX) H. F., Q.. XX.X.XXXX, K. X, XX) Ľ. F., Q.. XX.X.XXXX, K. XX, XX) Ľ. F., Q.. XX.X.XXXX, K. XX, XX) H.Q. F., Q.. X.X.XXXX, K. XXX, XX) X. F., Q.. XX.X.XXXX, K. XX, XX) J. F., Q.. XX.X.XXXX, K. XX, XX) H. F., Q.. X.XX.XXXX,K. XX. XX) J. F.X., Q.. XX.X.XXXX, K. XX, XX) G. F., Q.. X.XX.XXXX, K. XXX, XX) P. F., Q.. X.X.XXXX, K. XXX, XX) J. F., Q.. XX.X.XXXX, K. XX, XX) J. F.X., Q.. XX.X.XXXX, K. XXX, XX) G. F., Q.. XX.X.XXXX, K. XX, XX) H. F., Q.. XX.X.XXXX, D. XX, XX) D. F., Q.. XX.X.XXXX, J., I. XXX/XX, XX) H. U.Á., Q.. XX.X.XXXX, K. XXX, XX) J. U., Q.. XX.X.XXXX, J., H.. J. XXXX/XX, XX) G. U., Q.. X.X.XXXX, K. XX, XX) G. U., Q.. XX.X.XXXX, K. XX, XX) J. U.É., Q.. XX.XX.XXXX, K. XX, XX) H. U., Q.. X.X.XXXX, Y. XXX, XX) G. U., Q.. XX.XX.XXXX, K. XX, XX) J. U., Q.. XX.X.XXXX, K. XXX, XX) H. U.G., Q.. X.X.XXXX, K. XXX, XX) Y. U., Q.. X.X.XXXX, J., Š.. J. XXXX/X, XX) E. U., Q.. XX.X.XXXX, K. XXX, XX) P. U., Q.. XX.XX.XXXX, K. X, XX) J. U., Q.. X.X.XXXX, K.É. XX, XX) Ľ. U., Q.. XX.X.XXXX, M. Š. XX, XX) J. U., Q.. XX.X.XXXX, K. XX, XX) H. U., Q.. XX.X.XXXX, K. XXX, XX) H. U., Q.. X.X.XXXX, K. XX, XX) H. U., Q.. X.X.XXXX, K. XX, XX) J. U., Q.. XX.X.XXXX, K. XXX, XX) T. U., Q.. XX.X.XXXX, K. XXX, XX) G. U., Q.. XX.XX.XXXX, K. X, XX) M. J., Q.. XX.X.XXXX, Y.É. XX, XX) D. J., Q.. X.X.XXXX, J., F. XX, XX) J. J., Q.. XX.X.XXXX, K. XX, XX) G. J., Q.. XX.X.XXXX, K. XXX, XX) J. J., Q.. XX.XX.XXXX, K. XX, XX) Ľ. Š.J., Q.. XX.X.XXXX, Y., X. XXX, XX) J. Š., Q.. XX.X.XXXX, K. XXX, XX) H. Š., Q.. XX.X.XXXX, K. XX, XX) H. Š., Q.. XX.X.XXXX, K. XX, XX) A. Š.K., Q.. XX.X.XXXX, K. XXX, XX) G. Š., Q.. XX.X.XXXX, K. XXX, XX) H. Y., Q.. XX.X.XXXX, K. XX, XX) X. Č., Q.. X.XX.XXXX, K. XX, XX) H. E., Q.. XX.X.XXXX, K.É. XX, XX) J. X., Q.. XX.X.XXXX, U. Q. K. XXX, XX) M. X., Q.. X.X.XXXX, K. XXX, XX) J. X., Q.. XX.X.XXXX, K. XXX, XX) G. X., Q.. XX.X.XXXX, K. X, XX) R. N., Q.. XX.X.XXXX, K. XX, XX) P. N., Q.. XX.X.XXXX, K. XX, XX) G. R., Q.. X.XX.XXXX, K. XX, XX) U. R., Q.. XX.X.XXXX, K. X, XX) Z. W.X., Q.. XX.XX.XXXX, X., I. XXX/X, XX) H. T., Q.. X.X.XXXX, K. XXX, XX) D. T., Q.. XX.XX.XXXX, K. XX, XX) H. T., Q.. X.X.XXXX, K. XX, XX) Y. T., Q.. XX.X.XXXX, K. XX, XX) J. Ž., Q.. XX.XX.XXXX, J., K. XXXX/XXX, XX) R. Ž., Q.. XX.X.XXXX, J., Y. XX, XX) T. Ž., Q.. XX.X.XXXX, J., K. XXXX/XXX, XX) G. M., Q.. XX.X.XXXX, K. XXX, XX) J.. N. Ž., Q.. X.X.XXXX, J., H.. U. XX, zast. JUDr. Ivetou Šteffekovou, advokátkou, Bratislava, Orenburská 15, proti žalovanej SR - Slovenský pozemkový fond, Bratislava, Búdková 36, 817 15 IČO: 17 335 345, o neplatnosť rozhodnutia valného zhromaždenia, o odvolaní žalobcu v 1. rade proti rozsudku 24C/34/2018-460 z 2.4.2019 Okresného súdu Michalovce
rozhodol:
I. Potvrdzuje rozsudok.
II. Žalovanej priznáva náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1.Súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozsudkom rozhodol, že I. žalobu zamieta, II. zrušuje neodkladné opatrenie nariadené Okresným súdom Michalovce z 28.08.2018 č.k. 24C/34/2018 -109 a III. žalovanému voči žalobcom v 1. až 79. rade priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
2.Z opisu rozhodujúcich okolností v žalobe súd zistil, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zrušenia rozhodnutia Valného zhromaždenia Urbárskeho pozemkového spoločenstva Oreské z 15.4.2018 v časti bodu 22 Uznesenia z Valného zhromaždenia UPS Oreské, ktorým bolo zrušené Urbárskeho pozemkové spoločenstvo Oreské, IČO: 42323606, registrované pod Č.j.R/022/MI z 12.8.2013 Obvodným lesným úradom v Michalovciach a žiadal priznať náhradu trov konania. Ďalej uviedol, žalobca žalobu odôvodnil tým, že
- zvolal 10.3.2018 zasadnutie valného zhromaždenia pozvánkou s programom na 15.4.2018 (30 dni a 25 dní pred termínom uverejní oznámenie č. l. 31)
- na schôdzi bolo prítomných 3707 hlasov (92,47%), účasť žijúcich 2622 hlasov (64%)
- zástupca SPF nepredložil originál plnej moci (len kópiu č. l. 34)
- J.. H. Ď. žiadal uviesť nový bod programu (č. l. 41) - zrušenie výboru a zrušenie urbariátu hlasovalo sa 2287 za, proti 1364, zdržalo sa 0, nehlasovalo 56 členov (zrušené). Bez hlasov SPF bolo 1202 za, proti 1364 nehlasovalo 56 (nezrušené) 2.1.Súd konštatoval, že žalobca sa návrhom podaným 30.7.2018 domáhal vydania neodkladného opatrenia, ktorému vyhovel a následne Krajský súd v Košiciach uznesením sp. zn. 9 Co/4/2018-234 z 21.12.2018 odmietol odvolanie žalovaného. 2.2.K žalobe sa žalovaný SPF vyjadril písomným podaním z 2.8.2018, v ktorom uviedol, že jeho postavenie a kompetencie v rámci pozemkového spoločenstva upravuje z. č. 97/2013 Z.z. a to konkrétne v § 10 a § 11. Zároveň poukázal na Občianskeho zákonníka upravujúceho možnosť právnickej osoby dať sa zastúpiť povereným zamestnancom na základe poverenia. Neobstojí preto tvrdenie žalobcu, že z písomného poverenia nevyplývajú konkrétne pokyny, keďže tieto nie sú pre poverenie rozhodujúce a postačuje odvolávka na konkrétne ustanovenia zákona, ktoré upravuje možnosti právnickej osoby a to žalovaného v akom rozsahu vykonáva svoje práva na zhromaždení. Vo vzťahu k namietanej nemožnosti zúčastňovať sa na zhromaždení vlastníkov v pozemkovom spoločenstve poukázal žalovaný na Zákonníka práce, ktoré definujú prácu zamestnanca cez dni pracovného pokoja a prácu v noci a to najmä § 94. V tomto prípade neobstojí tvrdenie žalobcu, že žalovaný na zhromaždenia cez víkend nechodí. Z uvedeného je zrejmé, že výbor žalovaného zrejme snahou o vylúčenie žalovaného z účasti na zhromaždení vedome termín konania stanovil na deň pracovného pokoja v snahe skomplikovať prítomnosť zástupcu žalovaného na zhromaždení. Poukázal na stanovisko žalovaného č. SPF Z/2018/41/634-100 z 30.4.2018, v ktorom sú podrobne uvedené dôvody, pre ktoré žalovaný hlasoval za zrušenie Pozemkového spoločenstva Oreské. Mimo iné sa tam uvádzajú dôvody pre ktoré sa žalovaný zúčastnil na zhromaždení a to, že ho o to požiadali spoluvlastníci J.. H. Ď., Z.. R. Y., H. M., H. Y., J. Ď. G. W. X.. Žalovanému bolo odprezentované nehospodárne nakladanie s majetkom Pozemkového spoločenstva Oreské. Je zrejmé, že snaha spochybnenia hlasovania o zrušenie Pozemkového spoločenstva je účelová a došlo k nej až následne nakoľko argumentácia, že poverený zástupca nemohol hlasovať, keďže sa nepreukázal originálom poverenia neobstojí a to najmä s poukazom na skutočnosť, že originál bol výboru doručený a zároveň na zhromaždení bol poverenému zamestnancovi žalovaného riadne daný hlasovací lístok a bolo mu umožnené hlasovať. Vo vzťahu k tvrdeniam o nemožnosti pripustiť bod zrušenie Pozemkového spoločenstva Oreské poukázal na v tom čase platnú úpravu, ktorá nestanovovala obmedzenie na doplnenie bodov programu a preto pri doplnení platí zásada zakotvená aj v Ústave SR, zákona č. 460/1992 Z.z. v platnom znení uvedená v článku 2, ods.3, že každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, ani nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo čo zákon neukladá. Vo vzťahu k aktívnej vecnej legitimácii žalobcu poukázal žalovaný najmä na § 15 ods.2 z. č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách v znení platnom a účinnom ku dňu konania zhromaždenia, ktorá taxatívne vymedzuje okruh žalobcov. Podľa § 10 ods.1,2 prehlasovaní členovia spoločenstva majú právo obrátiť sa na súd, aby rozhodol o neplatnosti rozhodnutia zhromaždenia. V danom prípade žalovaný poukázal na § 78 CSP keďže podľa jeho názoru ide o nútené spoločenstvo a preto je v danej veci vhodný postup na základe § 78 ods.2. Teda súd má žalobu zamietnuť, ak nie je splnená podmienka účasti všetkých subjektov podľa § 78 ods.1 CSP. Urbárske vlastníctvo spoločnej nehnuteľnosti je osobitný druh podielového spoluvlastníctva, ktorý je nedeliteľné. Členmi pozemkového spoločenstva sú všetci vlastníci
podielov spoločnej nehnuteľnosti. Každý vlastník spoločnej nehnuteľnosti má všetky práva a povinnosti ustanovené zákonom a vyplývajúce z členstva v pozemkovom spoločenstve momentom nadobudnutia vlastníckeho práva k podielu na spoločnej nehnuteľnosti. V tomto konaní z titulu núteného spoločenstva hmotno-právna vecná legitimácia svedčí iným viacerým subjektom a to podielovým spoluvlastníkom spoločnej nehnuteľnosti, členom pozemkového spoločenstva, preto v uvedenej právnej veci namieta žalovaný aj nedostatok pasívnej legitimácie na strane sporu žalovaného. Z tohto dôvodu žiada žalobu v celom rozsahu zamietnuť. 2.3.K vyjadreniu žalovaného sa replikou doručenou súdu 25.2.2019 vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že podľa jeho vedomia vôľa u jednotlivých spoluvlastníkov, či členov spoločenstva pri hlasovaní o zrušení urbariátu pri bode č. 22 z Valného zhromaždenia z 15.4.2018 chýbala. Naďalej trval na tom, že 15.4.2018, teda v rozhodný deň neboli splnené podmienky podľa § 6 ods.1 písm. d) cit. zákona podľa ktorého spoločenstvo sa zrušuje podľa písm. d) rozhodnutím zhromaždenia. Pre zrušenie spoločenstva podľa UPSO neboli splnené právne ani zákonné podmienky a navyše pre zrušenie UPSO chýbal aj spoločný prejav vôle spoluvlastníkov, teda členov UPSO. Spoločenstvo teda v rozhodný deň, teda 15.4.2018 nemalo vopred žiadnu vedomosť o tom, že sa bude hlasovať o jeho zrušení. Podľa § 14 ods.4 ak v pozvánke a oznámení nie je uvedený bod programu zasadnutia zhromaždenia podľa ods.7 písm. i), alebo j) nemožno takýto bod programu doplniť na zasadnutí zhromaždenia. 15.4.2018 bolo už znenie § 14 ods. 7 v platnosti i keď účinnosť predmetného ustanovenia nastala neskôr znenie dotknutého ustanovenia bolo platné od 13.4.2018. Žalovaný o uvedenom musel vedieť nakoľko fotokópia poverenia zástupcu SPF predložená zástupcom SPF bola z 13.4.2018. Teda mala byť vystavená v rovnaký deň ako vošla do platnosti novela zákona o pozemkových spoločenstvách z. č. 110/2018 Z.z. Uverejnenie oznámenia o termíne zasadnutia zhromaždenia bolo včas, všetci účastníci, resp. všetci koho sa Valné zhromaždenie 15.4.2018 týkalo boli riadne a vopred, teda včas o zasadnutí dotknutého Valného zhromaždenia informovaní, ale doplnenie bodu o zrušenie spoločenstva nikto vopred nenavrhoval. Z tohto dôvodu žalobca spochybňuje hlasovanie zo 15.4.2018 a to na základe okolností za akých sa konalo, neplatnosti poverenia Z.. Ľ. z 13.4.2018 okrem iného aj z dôvodu, že v rozhodnom čase už platilo § 14 z. č. 97/2013 Z.z. a z dôvodu, že hlasovanie o zrušení bolo v rozpore so zákonom a § 6 ods.1 písm. d) zákona poukazujú na to, že neprávne nie je možné založiť právo. Hlasovanie síce žalobca umožnil, ale pod nátlakom. Napriek okolnostiam, že hlasovanie bolo umožnené považuje žalobca predmetné hlasovanie za neplatné a v rozpore so zákonom. V prvom prípade kópia, či faxová podoba nie je originálom poverenia. V druhom prípade poverenie na zrušenie UPSO je v rozpore s § 6 zákona o pozemkových spoločenstvách, ako už skôr uviedli. Rovnako žalobca nesúhlasil s názorom žalovaného, že z písomného poverenia nevyplývajú konkrétne pokyny, keďže tieto nie sú pre poverenie rozhodujúce a postačuje iba odvolávka na konkrétne ustanovenia zákona. Dotknuté poverenie považuje žalobca za neurčité, nezrozumiteľné. Aktívna a pasívna legitimácia je podľa názoru žalobcu daná tou skutočnosťou, že podľa nich k zrušeniu UPSO 15.4.2018 v skutočnosti nedošlo. Majú za to, že procesná podmienka je splnená a v čase hlasovania platil § 14 ods. 4 a sú toho názoru, že nie je možné zneužiť postavenie jednej záujmovej strany v neprospech ostatných spolupodielníkov. Poukázal zároveň na § 3 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Žalobca po dohode s SPF je stále tejto dohode naklonený, nikdy s SPF nebránil využiť jeho právo podľa § 21 z. č. 97/2003 Z.z. spoločne sa stretnúť a vzájomne rokovať. Nájomnú zmluvu žalobca doručil SPF a práve SPF nerešpektovalo podpísanie zmluvy a zmluvy vrátilo. Zároveň zo strany Okresného lesného úradu neboli voči UPSO žiadne rozpory, či výhrady. Všetky povinnosti si UPSO riadne a včas plní. 2.4.Súd uznesením č.k. 24C/34/2018-259 zo 7.3.2019 pripustil, aby do konania na strane žalobcu pristúpili ako žalobcovia v 2. až 78. rade, tak ako sú špecifikovaní vo výrokovej časti uznesenia a pripustil zmenu žaloby tak, že ,,I. určuje, že hlasovanie podľa doplňujúceho bodu 22. na Valnom zhromaždení Urbárskeho pozemkového spoločenstva ORESKÉ z 15.04.2018 je neplatné a bez právneho účinku, II. Okresný súd Michalovce zrušuje rozhodnutie Valného zhromaždenia Urbárskeho pozemkového spoločenstva ORESKÉ zo dňa 15.04.2018 v časti bod 22 Uznesenia Valného zhromaždenia UPS ORESKÉ, ktorým bolo zrušené Urbárske pozemkové spoločenstvo ORESKÉ, IČO: 42323606, registrované pod Č.j. R./022/MI 12.08.2013, Obvodným lesným úradom v Michalovciach. III. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy súdneho konania a právneho zastúpenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.“, pričom toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť. 2.5.Po vykonanom dokazovaní a právnom posúdení podľa § 10 ods.1,2, § 15 ods.1, § 14 ods.4, (predmetné zákonné ustanovenie platné od 13.4.2018, avšak v čase konania Valného zhromaždenia ešte neúčinné) zákona č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách, § 78 ods.1,2 CSP a žalobu zamietol z nedostatku pasívnej vecnej legitimácie, ako aj z dôvodu, že v danej veci má za to, že sa jedná o nútené spoločenstvo, kde je potrebná v sporovej veci účasť všetkých subjektov daného právneho vzťahu
v zmysle § 78 CSP. K pasívnej vecnej legitimácii a samotnému nútenému procesnému spoločenstvu konštatoval, že sporovými stranami neboli všetky dotknuté subjekty. V zásade žalobcami boli po vydaní uznesenia sp. zn. 24C/34/2018-259 žalobcovia v 1. až 78. rade. V danom prípade to mali byť podľa tvrdenia samotného žalobcu osoby, ktoré v zmysle § 15 zákona o pozemkových spoločenstvách boli prehlasované. Konštatoval, že uvedená skutočnosť zo Zápisnice z Valného zhromaždenia pozemkového spoločenstva UPSO z 15.4.2018 jednoznačne nevyplýva a to z toho dôvodu, že zo samotnej zápisnice nie je zrejmé, ktoré subjekty priamo hlasovali proti uzneseniu o zrušení pozemkového spoločenstva a teda boli prehlasované. V rámci Zápisnice z Valného zhromaždenia pozemkového spoločenstva UPSO z 15.4.2018 vyplynulo, že za zrušenie pozemkového spoločenstva nehlasoval iba samotný žalovaný, ale boli to aj ďalšie subjekty, ktoré boli členmi predmetného pozemkového spoločenstva. Táto skutočnosť je zrejmá zo samotného počtu hlasov, ktorý bol pridelený žalovanému a túto skutočnosť potvrdil nielen samotný žalovaný, ale aj predseda samotného Urbárskeho pozemkového spoločenstva, ktorý počas svojej výpovede potvrdil, že za zrušenie pozemkového spoločenstva okrem samotného žalovaného hlasovalo aj niekoľko ďalších osôb a to približne 6-10 osôb, ktoré na pojednávaní nevedel riadne a presne identifikovať. Podľa názoru súdu sporovými stranami v predmetnom konaní, ktorého predmetom je určenie neplatnosti rozhodnutia Valného zhromaždenia Urbárskeho pozemkového spoločenstva Oreské v časti bodu 22 uznesenia z Valného zhromaždenia ohľadne pozemkového spoločenstva Oreské je potrebné, aby na oboch sporových stranách vystupovali všetky sporové strany. Na strane žalovaných mali vystupovať všetky osoby, ktoré hlasovali za zrušenie Urbárskeho pozemkového spoločenstva Oreské alebo samotné Urbárske pozemkové spoločenstvo Oreské. V danom prípade však nebola na strane žalovaných určená správne pasívna vecná legitimácia. Vzhľadom aj na skutočnosť, že v tejto veci sa jedná o nútené procesné spoločenstvo, kde zo zákona o pozemkových spoločenstvách zjavne vyplýva, aby sporovými stranami boli všetky zúčastnené strany, ktorých sa neplatnosť rozhodnutia Valného zhromaždenia Urbárskeho pozemkového spoločenstva týka, súd z dôvodu nedodržania núteného spoločenstva v priamej súvislosti k pasívnej vecnej legitimácii rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a žalobu zamietol. Rozhodol tak aj na základe námietky samotného žalovaného, ktorý namietal svoju pasívnu vecnú legitimáciu vo svojich písomných vyjadreniach a to či už k vyjadreniu k samotnej žalobe, resp. v duplike. 2.6.Napriek uvedenému v rámci konania preskúmal aj samotný priebeh Valného zhromaždenia, pričom je možné konštatovať, že § 14 ods.4 zákona o pozemkových spoločenstvách v čase konania Valného zhromaždenia nebol účinný z tohto dôvodu ho nebolo možné aplikovať na predmetný skutkový stav a to v zmysle zásady, že hmotno-právny predpis je možné aplikovať iba v čase keď nastala právna skutočnosť, ktorá je predmetom kontradiktórneho sporu. Zároveň preskúmal Zápisnicu z konania Valného zhromaždenia a k uvedenej skutočnosti vypočul aj samotného predsedu. Z priebehu Valného zhromaždenia ako aj skutočnosti, ktoré mu mali predchádzať ako pozvánky na toto Valné zhromaždenie súd nevzhliadol k žiadnej zásadnej chybe počas konania Valného zhromaždenia a to z dôvodu, že pozvánky na toto Valné zhromaždenie boli riadne zaslané a takisto toto Valné zhromaždenie bolo uznášaniaschopné a rozhodovalo kvalifikovanými väčšinami v zmysle § 15 zákona o pozemkových spoločenstvách. Zároveň konštatoval, že účasť na samotnom Valnom zhromaždení v rámci jednotlivých účastníkov prítomných a oprávnených hlasovať na predmetnom Valnom zhromaždení predstavovalo 92,47%, čo predstavovalo 3707 hlasov žijúcich a nežijúcich spoluvlastníkov. Čo sa týka samotného poverenia zamestnanca Slovenského pozemkového fondu a to Z.. P. Ľ., z 13.4.2018 poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu 3 Obo/61/2009 ohľadne rovnocennosti originálu a fotokópie, resp. faxu pri listinnom dôkaze a konštatoval, že predmetné poverenie spĺňalo v zásade všetky potrebné obsahové náležitosti akými boli datovanie predmetného poverenia, identifikácia osoby a to zamestnanca Slovenského pozemkového fondu, ktorý bol poverený, ako aj meno a priezvisko generálnej riaditeľky Slovenského pozemkového fondu spolu s jej podpisom a pečiatkou Slovenského pozemkového fondu. Vzhľadom na tieto skutočnosti, že predmetné poverenie spĺňalo všetky podstatné náležitosti, pričom toto bolo predložené aj pred konaním samotného Valného zhromaždenia a na základe ktorého aj samotné Urbárske pozemkové spoločenstvo Oreské umožnilo Slovenskému pozemkovému fondu riadne hlasovať na Valnom zhromaždení pozemkového spoločenstva 15.4.2018 nevidí žiaden právny dôvod, ktorý by mal viesť k zrušeniu Uznesenia č. 22 Valného zhromaždenia Urbárskeho pozemkového spoločenstva Oreské. Na tejto skutočnosti však nič nemení najmä to, že súd v prvom rade skúma podmienky konania a to ex offo. Tak ako súd vyššie uviedol pri skúmaní podmienok zistil, že sporovými stranami nie sú všetky subjekty požadované zákonom o pozemkových spoločenstvách a v zásade možno aj konštatovať, že žalobca v 1. rade nemá aktívnu vecnú legitimáciu a to z toho dôvodu, že takouto žalobou o neplatnosť rozhodnutia Valného zhromaždenia sa mohli domáhať neplatnosti v zásade iba prehlasovaní členovia spoločenstva nie samotné Urbárske pozemkové spoločenstvo Oreské.
2.7.Súd zamietol ďalšie návrhy na dokazovanie výsluchom svedkov a to členov výboru Urbárskeho pozemkového spoločenstva Oreské a to v prvom rade z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie (zásada hospodárnosti konania), v druhom rade aj na základe skutočnosti, že samotný priebeh Valného zhromaždenia tak ako bol zaprotokolovaný v Zápisnici z konania Valného zhromaždenia nebol medzi stranami sporu sporný. Zároveň priebeh tohto Valného zhromaždenia dostatočne podrobne skutkovo opísal samotný jeho predseda, pričom žiadne zo skutkových tvrdení, ktoré vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol protistrana, teda strana žalovaného nerozporovala, teda nevidel potrebu pre vypočutie ďalších členov výboru spoločenstva ohľadne priebehu a konania Valného zhromaždenia. 2.8.Súd zrušil vyššie neodkladné opatrenie a to v zmysle § 355 ods.1 CSP a uviedol, že mu nie je známe podanie návrhu na pristúpenie ďalších účastníkov na strane žalovaného, teda zmenu žaloby z 1.4.2019, ktoré uvádza samotná právna zástupkyňa žalobcov vo svojom odvolaní podanom na tunajšom súde 16.4.2019, ktorého súčasťou ako listinný dôkaz je aj predmetný návrh na pripustenie ďalšieho účastníka na strane žalovaného datovaného 1.4.2019. K predmetnému listinnému dôkazu konštatoval, že takýto návrh počas samotného konania pred skončením dokazovania a vynesenia rozhodnutia vo veci samej súdu nikdy predložený nebol a, že podanie takéhoto návrhu samotná právna zástupkyňa žalobcov na poslednom pojednávaní vo veci ani nespomína a zároveň nežiada, aby o takomto návrhu bolo rozhodnuté. Súd tento listinný dôkaz považuje za účelový a vypracovaný až po vynesení rozsudku vo veci samej keď tento bol odôvodnený aj nedostatkom samotnej pasívnej vecnej legitimácie. 2.9.O trovách konania rozhodol podľa § 262 ods.1,2, § 255 ods.1 CSP a vzhľadom na to, že bol žalovaný v konaní plne úspešný má v súlade s citovaným zákonným ustanovením nárok na plnú, teda 100% náhradu trov konania voči „žalovaným“ (správne žalobcom).
3.Rozsudok napadol včas podaným odvolaním, v celom rozsahu žalobca v 1. rade (č. l. 482 - 495) a to s poukazom na odvolacie dôvody vymedzené v § 365 ods.1 písm. b), f) a h) CSP, na báze nasledovnej právnej argumentácie: 3.1.Súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 3.1.1.Citoval z bodu 28 na str. 12 rozsudku, z bodu 29 na str. 12 rozsudku a namietol, že v čase rozhodovania súdu bola nim označená pasívna legitimácia dostatočná, že súd v danom konkrétnom prípade postupoval formalisticky, ak na prvom vytýčenom pojednávaní použil § 153, alebo § 154 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Podľa jeho názoru v konkrétnom individuálnom prípade mal súd využiť postup podľa § 129 CSP, a teda strane konania poskytnúť lehotu na opravu, a to bez ohľadu na skutočnosť, či bola strana zastúpená advokátom. V konkrétnom prípade bolo zrejmé procesné postavenie Slovenského pozemkového fondu (ďalej len „SPF“) ako subjektu, podľa § 10 ods.1,2 z. č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách v znení zákona č. 34/2014 Z.z., č. 110/2018 Z.z. (ďalej len „zákon o pozemkových spoločenstvách“). Ak použil označenie žalovaného SR
- SPF a zároveň menovite nevyznačili neznámych spoluvlastníkov, resp. neoznačili žalovaného tak, že neuviedol konkrétne každého neznámeho spoluvlastníka spolu s výmerou a hlasmi, bolo zrejmé, že uvedené bolo omylom, ale neznámych spoluvlastníkov zo zákona zastupuje vždy SPF. V tomto prípade sa nejednalo o nesprávne pasívne legitimovanú osobu, právomoc ktorej by bola pochybná či neznáma. Urbárske pozemkové spoločenstvo ORESKÉ rovnako ako iné spoločenstvá hospodári so spoločnou nehnuteľnosťou žijúcich aj nežijúcich spoluvlastníkov, teda neznámych spoluvlastníkov, ktorí majú vyznačenú výmeru a hlasy, ale nie adresu, nakoľko sa jedná o neznámych spoluvlastníkov, navyše nežijúcich. Z uvedeného vyplýva, že na strane žalobcu sa jednalo o nesprávne označenie, ak označil žalovaného SR - Slovenský pozemkový fond, a preto nesprávne označenie žalovaného nebola neodstrániteľná podmienka konania, pre ktorú po jej odstránení by Slovenský pozemkový fond ako zástupca neznámych spoluvlastníkov nemal dostatok spôsobilosti preto, aby bol účastníkom konania. Ak teda súd považoval nesprávne označenie žalovaného za neodstrániteľnú podmienku konania, mal postupovať podľa § 161 ods.2 CSP. Súd tak síce rozhodol po podaní námietky žalovaným, ale predtým už urobil procesné rozhodnutia, to znamená, že nepovažoval námietku žalovaného za neodstrániteľnú podmienku konania a poukázal na rozsudok NS SR, sp.zn. 4 Cdo 143/2006. Navyše do súdneho spisu v deň pojednávania vo veci samotnej predseda UPSO vložil aj Zoznam neznámych vlastníkov, ktorých vedie UPSO ORESKÉ, v ktorom je výmera v m2, mená a počet hlasov. V prípade postupu súdu podľa § 129, § 161 CSP by tak boli splnené procesné podmienky. Má zato, že bola UPSO ORESKÉ súdom odmietnutá spravodlivosť, nakoľko po vykonanej oprave by nebola nastala procesnoprávna ani hmotnoprávna prekážka, pretože by boli splnené všetky podmienky pre konanie vo veci samej a procesne a hmotnoprávne by tak vecná legitimácia žalovanému svedčala. K tomuto uviedol Návrh „bod 33 rozsudku sp.zn: 24C/34/2018 zo 02.04.2019“ (ďalej len „rozsudok“) bol súdu na pojednávaní
02.04.2019 predkladaný. Jednalo sa o „Návrh na pripustenie pristúpenia ďalšieho účastníka na strane žalovaného“, ktorý už súd odmietol prijať, nakoľko sa odoberal na poradu. V predmetnej veci bolo iba jedno pojednávanie. Jednalo sa o pristúpenie nasl. žalovaných do konania: 1. J.. D. H., Q. XX.XX.XXXX, U. J. XX, XXX XX Y., K. Y., X. D. J., Q. XX.XX.XXXX, U. J. XX, XXX XX Y., K. Y., X. X. W., Q. XX.XX.XXXX, K. Č.. D.. XXX, XXX XX K., K. Y., X. Z.. R. Y., Q. XX.XX.XXXX, K.É. Č..D.. XXX, K., K. Y., X. Y. H., Q. XX.XX.XXXX. K., Č..D.. XXX, XXX XX K., K. Y., X. M. H., Q. XX.XX.XXXX, K. Č..D.. XXX, XXX XX K., občan SR. Mal by o uvedenom existovať záznam, ak bolo celé pojednávanie nahrávané. V prípade, že nebolo celé pojednávanie nahrávané, naša snaha predložiť Návrh na pripustenie pristúpenia ďalšieho účastníka do konania na strane žalovaného, zaznamenaná nebude. Boli v domnienke, že sa nahráva, preto predloženie návrhu zaprotokolovať nežiadali. Nakoľko existovali v čase posledného pojednávania (02.04.2019) podklady a predpoklady pre opravu vady podania a žalobca bol pripravený nápravu vady podania vykonať priamo do zápisnice, súd mohol aj teraz postupovať podľa aj § 130 CSP, lebo bol pojednávaní prítomný. Na strane žalobcu by sa zo strany súdu jednalo o rešpektovanie práva na súdnu ochranu žalobcu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd - Nález Ústavného súdu SR z 27. októbra 2004, sp.zn. II. ÚS 174/04. V súlade s vyššie uvedeným by v našom prípade nešlo o poučovanie účastníkov konania o hmotnom práve a o odstraňovanie vád podania, ktoré bránia prerokovaniu a rozhodovaniu veci. V prípade, ak by sme mali priestor na uplatnenie návrhu pristúpenia ďalšieho účastníka na strane žalovaného, súd by konal a rozhodoval bez zásadnejších prekážok. Podľa R 46/2005 „Pokiaľ žalobca označí žalovanú právnickú osobu nepresne tak, že neuvedie správne jej sídlo, hoci niet pochýb o tom, kto je žalovaným, ide len o vadu žaloby, ktorú súd odstráni buď sám, alebo postupom podľa ustanovenia § 43 OSP (teraz § 129 CSP). Námietka žalovaného tak nemala spôsobiť zánik práva žalobcu, uvedené v žiadnom prípade neuvádzame účelovo. 3.1.2.Súd nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. V bode 31 rozsudku súd sám uvádza zamietnutie ďalších návrhov na dokazovanie. V prípade dokazovania by boli vyšli najavo ďalšie skutočnosti zakladajúce neplatnosť zrušenia UPSO ORESKÉ. Využijúc § 366 písm. c) a d) CSP, vzhľadom na skutočnosť, že podielnici boli na Valnom zhromaždení 07.04.2019 informovaní o priebehu súdneho sporu bod 15 Uznesenia z Valného zhromaždenia UPSO ORESKÉ, predložil súdu nové skutočnosti/dôkazy, ktoré preukazujú zneužitie splnomocnení udelených niektorým splnomocnencom na hlasovaní na Valnom zhromaždení pozemkového spoločenstva ORESKÉ 15.04.2018, rovnako aj nepripravenosť splnomocniteľov za hlasovanie v neprospech UPSO ORESKÉ, za jeho zrušenie. Dôkaz č. 1/ Čestné vyhlásenie 5x, zo dňa 14.05.2019 - Z.. X. M., Ľ.Í. U., J. U., D. F., H. R. UPSO ORESKÉ má veľkú základňu podielnikov žijúcich v rôznych mestách, okresoch SR, preto nie je možné, aby všetci podielnici reagovali okamžite na každú skutočnosť, a to aj v prípade súdneho konania. Neznamená to však, že zrušenie UPSO ORESKÉ bol skutočný prejav ich vôle. V danom prípade to bol absolútne neplatný právny úkon, nakoľko zrušenie UPSO nebolo predmetom oznámenia - Pozvánky na zasadnutie Valného zhromaždenia Urbárskeho pozemkového spoločenstva Oreské, ktoré sa uskutočnilo 15.04.2018. Bod 22. na Valnom zhromaždení Urbárskeho pozemkového spoločenstva Oreské, tzv. „Zrušenie urbariátu“ bol doplnený do Programu UPSO Oreské 15.04.2018 dodatočne, na nátlak šiestich nespokojných podielnikov, ktorými boli práve X. J.. D. H., Q. XX.XX.XXXX, U. J. XX, XXX XX Y., K. Y., X. D. J., Q. XX.XX.XXXX, U. J. XX, XXX XX Y., K. Y., X. X. W., Q. XX.XX.XXXX, K. Č.. D.. XXX, XXX XX K., K. Y., X. Z.. R. Y., Q. XX.XX.XXXX, K. Č..D.. XXX, K., K. Y., X. Y. H., Q. XX.XX.XXXX. K., Č..D.. XXX, XXX XX K., K. Y., X. M.Á. H., Q. XX.XX.XXXX, K. Č..D.. XXX, XXX XX K., občan SR. Ak teda súd v bode 10 na strane 10 uvádza tretí riadok zvrchu, podľa ktorého pri výsluchu predsedu UPSO, že predseda nevie okrem SPF, koľko ďalších osôb hlasovalo za zrušenie UPSO, nakoľko sa bol vyjadril: „malo sa jednať o 6 až 10 osôb“, myslel tým predseda šesť vyššie menovaných, nakoľko však títo ovplyvnili a zmiatli aj ďalších, takých, ktorých zámerom nebolo zrušiť UPSO Oreské, mohlo ich byť aj viac, navyše ak mali plnomocenstvá na hlasovanie od iných nezúčastnených podielnikov, ktorí na rozdiel od vyššie uvedených šiestich podielnikov ani len netušili, že môže dôjsť k zrušeniu Pozemkového spoločenstva v Oreskom. Z toho vyplýva neplatnosť celého hlasovania 15.04.2018 bodu 22, ktorým sa mal urbariát zrušiť. Splnomocnitelia nedali na zrušenie urbariátu plnú moc a navyše, pre zrušenie urbariátu/spoločenstva neboli splnené ani zákonné dôvody. Na to, aby došlo k púhemu zrušeniu fungujúceho spoločenstva musia vždy existovať aj podmienky, ktoré odôvodňujú jeho zrušenie. Tieto k 15.04.2018 jednoducho neexistovali, neboli a nezisťoval ich ani súd, nakoľko postupoval formalisticky. Podľa jeho názoru, štátny súd nemá veci riešiť ako rozhodcovský orgán, mal by v prvom rade zabezpečiť ústnosť a verejnosť súdneho konania, a to aj v rámci kontradiktórneho konania, navyše ak sú namietané okolnosti k rozhodnému právnemu úkonu.
K tomuto ešte dodal, že žalobca pasívne legitimoval SPF s tým, že chcel doplniť pasívnu legitimáciu o vyššie uvedených ďalších šesť osôb. Je pravdou, že by nebola pasívna legitimácia úplná, ale práve poukazujúc na okolnosti hlasovania najmä, ak bod zrušenia spoločenstva nemal byť predmetom dotknutého Valného zhromaždenia, jeho zaradenie bolo nedôvodné, nebol ani nemohol byť právny úkon hlasovania jednotlivých podielnikov v predmetnej veci platný. Napr. pán U. U., ktorý hlasoval 15.04.2018 k bodu 22 uznesenia Valného zhromaždenia za zrušenie UPSO Oreské, odmietol vydať splnomocnenia tých, v mene ktorých hlasoval a odišiel s nimi preč. Ak teda súdu chýbala účasť na strane vecne a procesne legitimovaných osôb, preto zamietol k prvému pojednávaniu žalobu vo veci samej, potom treba uviesť, že sa jednalo o neplatné hlasovanie vo veci zrušenia UPSO a nie o uplatňovanie vlastníckych práv. Hlasovanie prebehlo pomocou hlasovacích lístkov, tieto boli riadne sčítané. Okrem spomínaného pána U. U., ktorý zobral späť splnomocnenia, za ktoré okrem svojej osoby hlasoval, nie je problém s pasívnou legitimáciou účastníkov Valného zhromaždenia (podielnikov). Prostredníctvom spoločenstva si podielnici uplatňujú svoje vlastnícke práva, preto ak SPF šiestim nespokojným podielnikom pomohlo zrušiť spoločenstvo, konalo nekalo, na základe nepreukázaných skutočností, pričom samotné nebolo riadnym hospodárom, ak UPSO Oreské nepredložila zmluvy, ale sa snažilo tento stav konvalidovať zrušením fungujúcej právnickej osoby, ktorou je UPSO. Ak teda súd zamietol žalobu a rozhodol tak v priamej súvislosti s pasívnou vecnou legitimáciou, nemožno spoločenstvo zrušiť za pomoci SPF, ktoré je zo zákona správcom záujmov nezistených vlastníkov ale súčasne je aj súčasťou Pozemkového spoločenstva v UPSO Oreské, pritom bez použitia hlasov ktorého, by k zrušeniu Pozemkového spoločenstva Oreské, nebolo došlo. SPF sa tak postaralo o zabezpečenie účelu získania väčšiny hlasov tam, kde ostatní resp. šiesti vyššie spomínaní spoluvlastníci nemôžu rozhodnúť bez účasti hlasov, s ktorými disponuje fond. K zrušeniu Pozemkového spoločenstva Oreské sa dosiahlo v rozpore s dobrými mravmi, neplatným hlasovaním, účelovo (záujem o poľovný revír) a za pomoci SPF. Takéto vedomé hlasovanie SPF a šiestich podielnikov muselo byť vopred dohodnuté a podľa väčšiny podielnikov UPSO Oreské, nie náhodné. Uviedol, že v bode 4. rozsudku sa síce uvádza časť zo stanoviska žalovaného z 02.08.2018, ktoré vyhodnocoval aj súd. „V súdnom spise sa nachádza stanovisko žalovaného č. SPF Z/2018/41/634-100 z 30.04.2018, v ktorom sú podrobne uvedené dôvody, pre ktoré žalovaný hlasoval za zrušenie Pozemkového spoločenstva Oreské. Mimo iné sa tam uvádzajú dôvody pre ktoré sa žalovaný zúčastnil na zhromaždení a to, že ho o to požiadali spoluvlastníci J.. H. D., Z.. R. Y., H. M., H. Y., J. D. G. W. X.. Žalovanému bolo odprezentované nehospodárne nakladanie s majetkom Pozemkového spoločenstva Oreské“. Žalobca k tomuto v rámci odvolania uvádza: Dňa 20.02.2019 boli zástupcovia Pozemkového spoločenstva Oreské nahliadnuť do súdneho spisu a rovnako aj 15.05.2019. V súdnom spise sa síce nachádza stanovisko žalovaného, ale žiadna sťažnosť, v ktorej by mali byť uvedené dôvody, pre ktoré sa žalovaný zúčastnil na Valnom zhromaždení UPSO Oreské a podnietil, resp. pomohol šiestim sťažovateľom k zrušeniu UPSO. Tieto dôvody neboli vyrieknuté ani na samotnom Valnom zhromaždení UPSO Oreské a ani dodatočne oznámené žalovaným žalobcovi. UPSO Oreské dodnes nepozná dôvody svojho zrušenia. Ak by to malo byť nepodpísanie nájomnej zmluvy, tak za to si zodpovedá samotný žalovaný, keďže UPSO žiadne nájomné zmluvy neboli predložené a SPF ani nepostupovalo podľa § 21 zákona o pozemkových spoločenstvách. Trvá na tom, že na zrušenie UPSO neboli žiadne zákonné podmienky ani dôvody. Neexistovala u podielnikov ani vôľa zrušiť UPSO. Tí, čo poskytli plnomocenstvá na hlasovanie na dotknutom Valnom zhromaždení, boli podvedení. Podľa týchto podielnikov nie je možné, aby takéto správanie požívalo ochranu, a to ani vtedy, ak dôjde k nesprávnemu označeniu účastníka konania. Dôkaz č. 2/ Zápisnica bod 15) z Valného zhromaždenia pozemkového spoločenstva UPSO zo 07.04.2019 Dôkaz č. 3/ Uznesenie bod 15) z Valného zhromaždenia UPS Oreské, konaného 07.04.2019. Tu sa javí ešte potreba uviesť, že ak predseda UPSO na Valnom zhromaždení Pozemkového spoločenstva 15.04.2018 uvádza právne kroky s ukončením činnosti, bolo tým myslené ukončenie činnosti „Výboru“, nie zrušenie UPSO (str. 5 rozsudku). 3.2.K platnej právnej úprave zákona č. 110/2018 Z.z., zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách v znení zákona č. 34/2014 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony 3.2.1.Z dôvodovej správy k § 14 ods.4 „Explicitne sa v odseku 4 vylučuje možnosť zaradiť do rokovania zasadnutia valného zhromaždenia bod programu týkajúci sa zrušenia spoločenstva alebo vstupu spoločenstva do družstva alebo obchodnej spoločnosti, ak tento bod programu nebol už výslovne uvedený v pozvánke na valné zhromaždenie. Cieľom je predísť obchádzaniu členov spoločenstva pri rokovaní o uvedených závažných otázkach tým, že sa taký bod programu neuvedie v pozvánke. Taký bod programu musí byť v pozvánke uvedený, čo by malo motivovať členov spoločenstva k účasti na zasadnutí, ktorého by sa nezúčastnili, ak by o zámere prerokovať taký bod programu vopred nevedeli“.
3.2.2.Upravujú sa podmienky na zrušenie spoločenstva (§ 6 ods.2 zákona o pozemkových spoločenstvách). Podľa platného § 6 ods.2 z. č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách (ďalej len „zákon o pozemkových spoločenstvách“) Obidve ustanovenia zákona neboli v čase hlasovania UPSO Oreské v účinnosti, boli však platné, do budúcna sa s nimi rátalo. Je preto v rozpore s ľudskými právami ale aj dobrými mravmi, aby sa neprihliadalo na skutočnosti, ktoré už o mesiac nebudú môcť byť použité pre účely dosiahnutia cieľa jednej strany (§ 3 Občianskeho zákonníka), nakoľko nebudú používať právnu ochranu. Jednoznačne sa jednalo na strane žalovaného o zneužitie jeho postavenia. Inak sa to nedá vysvetliť, veď napokon samotný žalovaný v Dôvodovej správe k zákonu č. 110/2018 Z.z, k bodom 7,29,30 uvádza: „Fond sa zúčastňuje hlasovania na účely získania väčšiny hlasov tam, kde ostatní spoluvlastníci nemôžu rozhodnúť bez účasti hlasov, s ktorými disponuje fond. 3.2.3.Čo sa týka p. P. Ľ. žalobca poukazoval najmä na rozsah a obsah splnomocnenia, preto najmä spochybňoval vierohodnosť splnomocnenia. Pán P. Ľ. sa predtým vôbec nezúčastňoval Valného zhromaždenia, sám sa mal vyjadriť, že on sa v čase pracovného voľna takýchto schôdzí nezúčastňuje. Je žiaduce uviesť, že nikto nerátal s tým, že sa bude snažiť zrušiť spoločenstvo. UPSO Oreské spochybňuje, poverenie SPF aj z dôvodu, že na Poverení zamestnanca sa neuvádza, že môže zrušiť UPSO. V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že ak uvedené na poverení nebolo, ako mohlo SPF mať vedomosť o tom, že bude navrhnuté zrušenie UPSO? Prešetrovalo predtým dôvody na zrušenie UPSO? Dá sa zrušiť UPSO iba na podnet šiestich sťažovateľov (ktorých podanie a obsah podania nebolo UPSO ale ani súdu doložené) len tak, na základe jednostranného rozhodnutia riaditeľa? Bez overenia situácie, existencie podmienok? Uvedené uviedol z dôvodu, že podielnici zrušiť UPSO určite nechceli, nebol to prejav ich skutočnej vôle 15.04.2018 na Valnom zhromaždení UPSO Oreské. V predmetnom prípade žiada o odstránenie tvrdosti postupu súdu. UPSO Oreské vykonalo veľké množstvo práce od svojho založenia. Konalo vždy v záujme a prospech podielnikov. Vykazuje vynikajúce hospodárske výsledky a podielnici majú záujem na jeho existencii. Zrušenie UPSO nebolo väčšinovým prejavom vôle podielnikov a nebolo ani vážnym prejavom vôle tých, čo hlasovali za zrušenie a neboli na to pripravení. Tí, čo mali zámer zrušiť UPSO konali tak s pomocou SPF. To, či je alebo nie je SPF podnikateľský subjekt, ešte neznamená, že nemá záujmy. Sme presvedčení, že za využitia zákona došlo k zrušeniu UPSO. Čo sa týka pasívnej legitimácie, sme toho názoru, že sme ju v čase rozsudku súdu spĺňali, nakoľko sme mali pripravený návrh na pristúpenie ďalších účastníkov do konania. Uvedené nebolo uvedené účelovo ako sa píše na str. 15 rozsudku, až po vynesení rozsudku. Návrh bol predložený pred odobratím sa súdu na poradu. Je pravdou, že ho nežiadali zaprotokolovať, boli v tom, že sa o ňom rozhodne po porade súdu, k čomu už nedošlo. Boli v tom, že súd bude zisťovať vec samotnú, ale súd si osvojil a rozhodol na základe vyjadrenia SPF, v ktorom sa v liste zo 05.03.2019, číslo SPFZ028681/2019, SPFS16400/2019/202-007 na poslednej strane uvádza: „Vzhľadom k vyššie uvedenému si dovoľujeme požiadať súd aby ďalších účastníkov na strane žalobcu nepripusti, príp. z opatrnosti žiadame, aby zároveň nepripustil zmenu žaloby, ak ju súd ako zmenu žaloby vyhodnotí a následne aby po vykonaní navrhovaného dokazovania na základe § 212 a nasl. CSP rozhodol tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a následne po právoplatnosti predmetného rozhodnutia rozhodne o náhrade trov konania vo výške 100% samostatným uznesením podľa § 255 a nasl. CSP“. 3.2.4.Navyše nebola mu doručená ani zápisnica z pojednávania zo 02.04.2019, a to ani potom, čo im to bolo sľúbené priamo v súdnom konaní a ani spoločne so súdnym rozhodnutím. Je potrebné si uvedomiť, že časť podielnikov spoločne so SPF, ktoré využilo situáciu do 01.07.2018, teda časť podielnikov chodili po ostatných neprítomných podielnikov a zbierali plnomocenstvá, aby mohli zastupovať ich záujmy na dotknutom Valnom zhromaždení. Žiaľ, neuviedli im, že sa chystajú zrušiť UPSO Oreské. Takto bola zneužitá vôľa podielnikov neprítomných na Valnom zhromaždení UPSO Oreské 15.04.2018, ktorí udelili plné moci na svoje zastupovanie. V dôsledku zrušenia UPSO Oreské dôjde k zmene účelu hospodárenia, čo bude jednoznačne v neprospech podielnikov. 3.3.Z vyššie uvedených dôvodov navrhol, aby Krajský súd v Košiciach rozsudok Okresného súdu Michalovce pod spis. zn.: 24C/34/2018, z 02. apríla 2019 zrušil a vrátil vec Okresnému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie.
4.K odvolaniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná (č. l. 522 - 525), ktorá uviedla, že Slovenský pozemkový fond je právnickou osobou zriadenou zákonom č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách, kde v § 34 až § 36 vymedzuje základné kompetencie. 4.1.Vo vzťahu k pozemkovým spoločenstvám jej postavenie a kompetencie v rámci pozemkového spoločenstva upravuje zákon č. 97/2013 Z.z. a to konkrétne v ustanoveniach § 10 a § 11. Zároveň poukázal na ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce možnosť právnickej osoby dať sa zastúpiť
povereným zamestnancom na základe poverenia. Neobstojí preto ani tvrdenie žalobcu, že z písomného poverenia nevyplývajú konkrétne pokyny, keďže tieto nie sú pre poverenie rozhodujúce a postačuje odvolávka na konkrétne ustanovenia zákona, ktoré upravuje možnosti právnickej osoby - žalovaného v akom rozsahu vykonáva svoje práva na zhromaždení. 4.2.Urbárske vlastníctvo - vlastníctvo spoločnej nehnuteľnosti je osobitý druh podielového spoluvlastníctva, ktoré je nedeliteľné. Členmi pozemkového spoločenstva sú všetci vlastníci podielov spoločnej nehnuteľnosti. Každý vlastník spoločnej nehnuteľnosti má všetky práva a povinnosti ustanovené zákonom a vyplývajúce z členstva v pozemkovom spoločenstve. Momentom nadobudnutia vlastníckeho práva k podielu na spoločnej nehnuteľnosti. 4.3.Vo vzťahu k vecnej legitimácii poukázala najmä na § 15 ods.2 z. č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách v znení platnom a účinnom ku dňu konania zhromaždenia, ktorá taxatívne vymedzuje okruh strán sporu. V prejednávanej veci žalobcovia uznali v konaní nedostatok pasívnej legitimácie žalovanej strany, preto je toho názoru, že neobstojí argument žalobcu, že súd vo svojom rozhodnutí keď rozhodol tak, že žalobu zamietol podľa § 78 ods.2 CSP postupoval formalistický vzhľadom na skutočnosť, že na prvom pojednávaní nevyužil postup podľa § 129 CSP a tak žalobcom neposkytol lehotu na opravu označenia strán sporu. Zákonný zástupca žalovaného už v priebehu konania namietal nedostatok pasívnej legitimácie na strane sporu žalovanej, namietal samotnú pasívnu legitimáciu žalovanej, čo vyplýva ďalej v tomto podaní uvedených dôvodov. Žalobcovia označili ako žalovanú stranu sporu v konaní SR-SPF. Z údajov registra pozemkových spoločenstiev podľa zákona č. 97/2013 Z. z., ktorý je verejným zoznamom je zrejmé, že v ňom evidovaných katastrálnych územiach a listov vlastníctva, ktoré evidujú spoločné nehnuteľnosti, ktorých podielovým spoluvlastníkom sú členovia spoločenstva, na ktorých žalobca v 1. rade hospodári, žalovaná nieje nositeľom práv a povinností. Je nesporné, že označená žalovaná Slovenská republika a ani SPF nie je nositeľom hmotnoprávnych práv a povinností, na čo v priebehu konania zákonný zástupca žalovanej strany poukázal. 4.4.V tomto konaní existencia núteného spoločenstva je vynútená uvedenou hmotnoprávnou úpravou, preto má za to, že je dôvodné, aby z titulu núteného spoločenstva vystupovali na strane sporu žalobcov a žalovaných členovia pozemkového spoločenstva - podieloví spoluvlastníci spoločnej nehnuteľnosti, ktorých práva a povinnosti sú rozhodnutím valného zhromaždenia dotknuté. Žalobcovia v priebehu celého konania aj napriek písomným námietkam žalovaného o nedostatku aktívnej a pasívnej legitimácie strán sporu neoznačili na strane žalobcov a žalovaných podielových spoluvlastníkov, ktorých sa týka bod 22 Uznesenia z Valného zhromaždenia UPS z 15.4.2018 ako členov pozemkového spoločenstva, má za to, že súd postupoval správne a žalobu zamietol tak, ako to stanovuje ustanovenie § 78 ods. 2 CSP. Po vyhlásení rozsudku následné tvrdenie žalobcov o predložení ich návrhu na pripustenie ďalšieho účastníka do konania na strane žalovaných na pojednávaní 2.4.2019 považuje za účelové, takýto návrh pred pojednávaním a ani na samotnom pojednávaní na rozhodnutie súdu predložený nebol. Ak by žalobcovia tak, ako uvádzajú v odvolaní z 18.05.2019 na strane 9 podali návrh na pripustenie, aby do konania pristúpili šiesti žalovaní, naďalej by okruh žalovaných nespĺňal podmienku § 78 ods.1 CSP, pretože členmi pozemkového spoločenstva sú všetci vlastníci podielov spoločnej nehnuteľnosti, každý vlastník spoločnej nehnuteľnosti má všetky práva a povinnosti ustanovené zákonom a vyplývajúce z členstva v pozemkovom spoločenstve, teda aj neznámi vlastníci, ktorých zákonným zástupcom je SPF. Pomer účasti členov spoločenstva na výkone práv a povinností vyplývajúcich z členstva v spoločenstve je vyjadrený podielmi na spoločnej nehnuteľnosti. Výkon práv členov spoločenstva je rovnocenný pre členov žijúcich a členov, ktorých zo zákona zastupuje SPF. Zákonný zástupca žalovaného považuje za účelové tvrdenie žalobcov uvedené v odôvodnení odvolania o tom, že UPSO Oreské doposiaľ nepozná dôvody, pre ktoré hlasovalo SPF za jeho zrušenie. V súdnom spise sa nachádza stanovisko žalovaného č. SPFZ/2018/41634-100 z 30.4.2018 adresované UPSO Oreské, ktoré spoločenstvo prevzalo 4.5.2018, v ktorom sú podrobne uvedené dôvody pre ktoré žalovaný hlasoval za zrušenie pozemkového spoločenstva ORESKÉ. Mimo iné sa tam rozvádzajú dôvody pre ktoré sa žalovaný zúčastnil na zhromaždení a to, že ho o to požiadali spoluvlastníci napr. J.. H. D., Z.. R. Y., H. M., H. Y., J. D., W.Á. X.. SPF bolo odprezentované nehospodárne nakladanie s majetkom pozemkového spoločenstva ORESKÉ. Je zrejmé, že snaha o spochybnenie hlasovania o zrušení pozemkového spoločenstva je účelová a došlo k nej až následne po tom, čo poverenému zástupcovi bol riadne vydaný hlasovací lístok. Ako dôvod spochybnenia bolo uvádzané nepreukázanie sa originálom poverenia zástupcu SPF. Toto tvrdenie žalobcov neobstojí najmä s poukazom na skutočnosť, že originál bol výboru doručený a zároveň na zhromaždení bol poverenému zamestnancovi žalovaného riadne vydaný hlasovací lístok a bolo mu umožnené hlasovať. Súd okrem toho, že preskúmal zákonnosť priebehu samotného Valného zhromaždenia, vzhľadom na platnú právnu úpravu možnosti pripustenia bodu zrušenia pozemkového spoločenstva, sa zároveň dostatočne vysporiadal rovnocennosťou originálu a
fotokópie listiny, skonštatoval, že poverenie malo všetky potrebné obsahové náležitosti. Má za to, že súd v priebehu konania zistil skutkový stav veci a na základe toho správne vec právne posúdil a žalobu zamietol z dôvodov uvedených v odôvodnení rozsudku. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu Michalovce, sp. zn. 24C/34/2013 z 02. 04. 2019 potvrdil a žalobcu zaviazal na náhradu trov konania.
5.Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podal žalobca v 1. rade v zákonnej lehote, preskúmal rozsudok podľa § 379 CSP ako aj konanie mu predchádzajúce, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods.1 CSP, prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods.1,2 CSP a rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods.1,2 CSP, lebo odvolací súd sa s jeho odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje, na čom nič nemení ani podané odvolanie.
6.Žalobca v 1. rade uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods.1 písm. b), f), e) a h) CSP.
7.Žalobcom v 1. rade uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. b) CSP (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces), spočíva v tom, že nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci realizáciu práv strany sporu dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé. 7.1.Obsah práva na spravodlivý proces (right to fair trial) je pomerne široký (právo na prístup k súdu, právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie veci v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo vyporiadať sa so všetkými relevantnými skutočnosťami, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia). Medzi jeho zložky možno zaradiť predovšetkým (o. i.) aj právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu a právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia. 7.2.Žalobca v 1. rade uplatnený odvolací dôvod vidí v tom, že súd postupoval v prejednávanej veci formalisticky, použil § 153 a § 154 CSP, pričom mal použiť postup podľa § 129 CSP. Poukázal na to, že v deň pojednávania vložil zoznam neznámych vlastníkov (mená, m2, počet hlasov), odmietol prijať návrh žalobcu na pripustenie ďalšieho účastníka do konania. 7.3.Odvolací súd k námietke žalobcu v 1. rade, že použil označenie žalovaného SR - SPF a zároveň menovite nevyznačili neznámych spoluvlastníkov, resp. neoznačili žalovaného tak, že neuviedol konkrétne každého neznámeho spoluvlastníka spolu s výmerou a hlasmi je nedôvodná, lebo nim označený žalovaný nie je podielovým vlastníkom spoločných nehnuteľností a nie je ani členom pozemkového spoločenstva. Žalovaný len koná za neznámych vlastníkov, zastupuje ich. Žalobcom označený žalovaný je v pozícii zástupcu za neznámeho vlastníka. 7.4.Žalobca však neoznačil ani ostatných vlastníkov, ktorí hlasovali za zrušenie pozemkového spoločenstva, teda neoznačil všetkých pasívne legitimovaných. Učinil tak, až v podanom odvolaní, označených pod č. 1 - 6, menom, dátumom narodenia a bydliskom. 7.5.Z obsahu zápisnice o pojednávaní z 2.4.2018 je zrejmé, že pojednávania sa zúčastnil žalobca v 1. rade, právny zástupca žalobcu v 1. rade, a právny zástupca žalovaného. Na pojednávaní sa vyjadrili sporové strany a bol vypočutý predseda spoločenstva. Právna zástupkyňa žalobcu v 1. rade navrhla vypočuť svedkov, o ktorom návrhu rozhodol súd uznesením tak, že návrh zamietol a sporové strany udali, že ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania nemajú a dostali priestor na záverečné reči. Žalobca v 1. rade minimálne vtedy, prostredníctvom právnej zástupkyne mohol predniesť návrh na pripustenie vstupu ďalších účastníkov konania na strane žalovaných, čo nevykonal.
8.Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f) CSP (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s §
191 CSP (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.) a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191-§ 194 CSP. 8.1.Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 - § 194 CSP.
9.Žalobcom v 1. rade uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. e) CSP (súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností), spočíva v neúplnosti zistenia skutkového stavu, ktorý je v sporovom konaní odvolacím dôvodom len za predpokladu, že súd prvej inštancie nevykonal účastníkom navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, a navrhnutý dôkaz je spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť (napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy účastníkmi navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Ide o vadu skutkovú, keď strana navrhla dôkaz, ktorý je potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností, ale súd prvej inštancie takýto dôkaz nevykonal. Z povahy veci vyplýva, že účastník, ktorý v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť dôkaz, ktorý - hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvej inštancie. Vyhodnotenie relevancie navrhnutého dôkazu ako aj prípustnosť dôkazu je výsadnou doménou súdu. Súd pochybí, ak zamietne návrh na vykonanie dôkazu, ktorý je spôsobilý priniesť ďalšie relevantné skutkové zistenia. 9.1.Žalobca v odvolaní označuje svedkov, ktorých navrhoval už v konaní na súde prvej inštancie vypočuť. Súd v bode 31. odôvodnenia svojho rozhodnutia uviedol, prečo ďalšie dôkazy nevykoná a s týmto rozhodnutím a jeho odôvodnením sa stotožňuje aj odvolací súd.
10.Žalobca v 1. rade uplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. h) CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá. 10.1.Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach strán sporu.
11.Ani jeden zo žalobcom v 1. rade uplatnených odvolacích dôvodov nie je daný.
12.Na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého rozsudku (§ 387 ods.2) možno doplniť, že odôvodnenie rozsudku má podklad v zistení skutkového stavu a odvolací súd sa s odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje, lebo dôvody rozsudku sú správne, na čom nič nemení ani odvolanie.
13.Z opisu rozhodujúcich okolností a predložených dôkazov je zrejmý skutkový stav, že žalobca v 1. rade zvolal 10.3.2018 zasadnutie valného zhromaždenia pozvánkou s programom na 15.4.2018 (30 dni a 25 dní pred termínom uverejní oznámenie č. l. 31)
- na schôdzi bolo prítomných 3707 hlasov (92,47%), účasť žijúcich 2622 hlasov (64%)
- zástupca SPF nepredložil originál plnej moci (len kópiu č. l. 34)
- J.. H. Ď. žiadal uviesť nový bod programu (č. l. 41) - zrušenie výboru a zrušenie urbariátu hlasovalo sa 2287 za, proti 1364, zdržalo sa 0, nehlasovalo 56 členov (zrušené). Bez hlasov SPF bolo 1202 za, proti 1364, nehlasovalo 56 (nezrušené). 13.1.Žalobca v 1. rade sa podanou žalobou domáhal zrušenia rozhodnutia Valného zhromaždenia Urbárskeho pozemkového spoločenstva Oreské z 15.4.2018 v časti bodu 22 Uznesenia z Valného zhromaždenia UPS Oreské, ktorým bolo zrušené Urbárskeho pozemkové spoločenstvo Oreské, IČO: 42323606, registrované pod Č.j.R/022/MI z 12.8.2013 Obvodným lesným úradom v Michalovciach a úpravou žalobného petitu žiadal, aby súd I. určil, že hlasovanie podľa doplňujúceho bodu 22. na Valnom zhromaždení Urbárskeho pozemkového spoločenstva ORESKÉ z 15.04.2018 je neplatné a bez právneho účinku, II. Okresný súd Michalovce zrušuje rozhodnutie Valného zhromaždenia Urbárskeho pozemkového spoločenstva ORESKÉ z 15.04.2018 v časti bod 22 Uznesenia Valného zhromaždenia UPS ORESKÉ, ktorým bolo zrušené Urbárske pozemkové spoločenstvo ORESKÉ, IČO: 42323606, registrované pod Č.j. R./022/MI 12.08.2013, Obvodným lesným úradom v Michalovciach.
14.Odvolací súd je toho názoru, že na určenie, že hlasovanie podľa doplňujúceho bodu 22. na Valnom zhromaždení Urbárskeho pozemkového spoločenstva ORESKÉ z 15.04.2018 je neplatné a bez právneho účinku, neexistuje naliehavý právny záujem, ktorý je základným procesným predpokladom úspešnosti určovacej žaloby. Ak súd zamieta určovaciu žalobu pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, je vylúčené, aby súčasne žalobu preskúmal po vecnej stránke. 14.1.§ 137 CSP zakotvuje pozitívnoprávne členenie súkromnoprávnych žalôb, pričom kritériom členenia je v zásade žalobný návrh (petit), avšak u druhov žalôb uvedených pod písmenom b/ a d/ sú tieto identifikované nielen podľa petitu, ale aj podľa právneho dôvodu tvrdeného práva. Úplne nová koncepcia je zakotvená v písmenách c) a d) tohto ustanovenia, kde sa rozlišuje podľa písm. c) klasická určovacia žaloba (žaloba na určenie či tu právo je alebo nie je) a podľa písmena d) žaloba o určení inej právnej skutočnosti. Význam tohto ustanovenia spočíva v tom, že vymedzuje podmienky prípustnosti pre tieto druhy žalôb, pričom podmienkou prípustnosti žaloby na určenie či tu právo je alebo nie je naliehavý právny záujem žalobcu (s výnimkou, ak tento vyplýva z osobitného predpisu) a prípustnosť žaloby na určenie právnej skutočnosti musí vyplývať z osobitného predpisu (t.j. nová právna úprava pripúšťa žalobu na určenie právnej skutočnosti iba za predpokladu, že vyplýva z právneho predpisu - najmä hmotného práva). 14.2.Z právneho predpisu (§ 15 ods.2 z. č. 97/2013 Z. z.) vyplýva možnosť, aby prehlasovaní členovia spoločenstva podali návrh, aby súd rozhodol o neplatnosti rozhodnutia zhromaždenia. 14.3.V kontexte s uvedeným naliehavý právny záujem na určení, že hlasovanie podľa doplňujúceho bodu 22. na Valnom zhromaždení Urbárskeho pozemkového spoločenstva ORESKÉ z 15.04.2018 je neplatné a bez právneho účinku, neexistuje a táto otázka by bola riešená ako prejudiciálna v konaní o zrušení rozhodnutia Valného zhromaždenia Urbárskeho pozemkového spoločenstva ORESKÉ z 15.04.2018 v časti bod 22 Uznesenia Valného zhromaždenia UPS ORESKÉ, ktorým bolo zrušené Urbárske pozemkové spoločenstvo ORESKÉ, IČO: 42323606, registrované pod Č.j. R./022/MI 12.08.2013, Obvodným lesným úradom v Michalovciach.
15.Po vyriešení otázky naliehavého právneho záujmu sa súd správne zaoberal otázkou aktívnej a pasívnej legitimácie.
16.Podľa § 10 ods.1 z. č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách (ďalej len zákon o pozemkových spoločenstvách), fond spravuje podiely spoločnej nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu. 16.1.Podľa § 10 ods.2 o pozemkových spoločenstvách fond nakladá s podielmi spoločnej nehnuteľnosti za a) nezistených vlastníkov, alebo ktorých vlastnícke právo nie je evidované v katastri nehnuteľnosti, b) ku ktorým nebolo vlastnícke právo preukázané.
17.Podľa § 15 ods.1 o pozemkových spoločenstvách každý člen spoločenstva má pri rozhodovaní spoločenstva rovnaký pomer hlasov, aký mu patrí podľa pomeru účasti člena spoločenstva na výkone práv a povinnosti podľa § 9 ods. 4. Spoločenstvo, ktoré je členom seba samého, nemá pri rozhodovaní zhromaždenia žiadne hlasy. 17.1.Podľa § 15 ods.2 o pozemkových spoločenstvách zhromaždenie rozhoduje podľa § 14 ods.7 písm. a, b, i, j nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých členom spoločenstva; o veciach podľa § 14 ods.7 písm. c, f, g, h a k zhromaždenie rozhoduje nadpolovičnou väčšinou hlasov členov spoločenstva, ktorých podiely na spoločnej nehnuteľnosti spravuje, alebo s ktorými nakladá fond podľa § 10 ods.1 a 2 a ktorých podiely na spoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti nespravuje, alebo s ktorými nenakladá správca. O veciach podľa § 14 ods. 7 písm. d, e rozhodujú len vlastníci spoločnej nehnuteľnosti nadpolovičnou väčšinou všetkých hlasov. Prehlasovaní členovia spoločenstva majú právo obrátiť sa na súd, aby rozhodol o neplatnosti rozhodnutia zhromaždenia.
18.Citované ustanovenie určuje vecnú legitimáciu (vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva, v rámci ktorého je jeden subjekt nositeľom práva a druhý subjekt tomu zodpovedajúcej povinnosti). 18.1.Skôr, než by krajský súd prešiel k meritórnemu preskúmaniu napadnutého rozhodnutia zaoberal sa skúmaním otázky, či okrem procesnej legitimácie účastníka konania svedčí žalobcovi v 1. rade podľa hmotného práva aj vecná legitimácia aktívna a žalovanému vecná legitimácia pasívna. Nedostatok vecnej legitimácie, či už aktívnej, alebo pasívnej, totiž znamená, že účastník konania podľa hmotného práva nebol ani nemohol byť nositeľom práva, o ktoré v konkrétnom konaní išlo. 18.2.V tejto súvislosti krajský súd s poukázaním na príslušné ustanovenia zákona o pozemkových spoločenstvách dospel k záveru, že žalobca v 1. rade nebol v spore aktívne vecne legitimovaný (jej nositeľmi by boli len jeho členovia), pretože nepreukázal, že by bol vlastníkom sporných nehnuteľností on. 18.3.Žalovaný nebol pasívne legitimovaný, lebo ani on nebol vlastníkom nehnuteľností, ale pasívne legitimovaní boli neznámi vlastníci, za ktorých koná a ďalší, vlastníci, ktorí hlasovali za zrušenie pozemkového spoločenstva.
19.Ako už bolo uvedené, zákon o pozemkových spoločenstvách v § 15 ods.2 posledná veta určuje aktívnu legitimáciu. Vychádzajúc z cit. ustanovenia je zrejmé, že žalobca v 1. rade nie je aktívne legitimovaný, lebo zákon oprávňuje podať žalobu prehlasovaným členom spoločenstva. Žalobca v 1. rade nie je členom spoločenstva, nie je vlastníkom nehnuteľností a ani na valnom zhromaždení nehlasoval, teda nie je prehlasovaný člen. 19.1.Z citovaného ustanovenia vyplýva aj pasívna legitimácia v konaní o určenie neplatnosti rozhodnutia zhromaždenia. Žalovaní sú tí členovia, ktorí hlasovali za napadnuté uznesenie. Strany sporu musia byť bezpochyby označené tak, aby bol zrejmý pomer hlasov, aký každému členovi patrí podľa jeho pomeru účasti na výkone práv a povinnosti. Keďže žalobca v 1. rade neoznačil riadne strany sporu nielen, že žaloba nesmeruje proti všetkým členom, ktorí hlasovali na zhromaždení spoločenstva, ale nie je možné, z dôvodu absencie označenia pomeru hlasov, ktorý každému členovi patrí, ani určiť, či žalobcovia boli skutočne prehlasovaní.
20.Podľa § 78 ods.1 CSP nútené spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom osobitný predpis vyžaduje pre úspech v spore účasť všetkých subjektov právneho vzťahu. 20.1.Podľa § 78 ods.2 CSP súd žalobu zamietne, ak nie je splnená podmienka účasti všetkých subjektov podľa ods. 1.
21.Aj podľa názoru odvolacieho súdu by bolo nadbytočné a nehospodárne každé ďalšie dokazovanie, vykonanie ktorého navrhoval žalobca v 1. rade. Ak sa nezúčastnia konania ako účastníci, či už na strane žalobcu alebo žalovaného všetci, ktorí (v nadväznosti na hmotnoprávnu úpravu) musia v konaní vystupovať, ide o nedostatok vecnej legitimácie, v dôsledku ktorého súd žalobu bez ďalšieho zamietne. Aj v danej veci išlo o taký nedostatok. 21.1.Na podporu svojich tvrdení odvolací súd poukazuje na judikát R 65/2003 a rozhodnutie sp. zn.1 Cdo 183/2009, 3 Cdo 178/2006 a 3 Cdo 197/2010.
22.Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
23.Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
24.Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 24.1.Podľa § 262 ods.2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
25.Žalobca v 1. rade nebol v odvolacom konaní úspešný, preto náhrada trov odvolacieho konania bola priznaná žalovanej v plnom rozsahu.
26.Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).