Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_9Cb-35-2019.pdf
PDF · 197.87 KB
Case nature
Area
Subarea
9Cb/35/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou Mgr. Slavomírou Mlynarčíkovou vo veci žalobcu: Obec Partizánska Ľupča, so sídlom 032 15 Partizánska Ľupča č. 417, IČO: 00 315 656, zastúpený BUKNA, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Jánoškova 1545, Dolný Kubín 026 01, IČO: 36 865 044 proti žalovanému: ATLADIA a. s., so sídlom Partizánska Ľupča 88, Partizánska Ľupča 032 15, IČO: 44 703 465, zastúpený advokátkou Mgr. Lenkou Matlákovou, so sídlom Oravská 15/A, 903 01 Senec, IČO: 42 13 49 60, v spore o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, takto
rozhodol:
I. Súd u r č u j e , že žalobca j e vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území V. Ľ., Obci Partizánska Ľupča, Okres Liptovský Mikuláš zapísané na LV č. XXXX Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálneho odboru: pozemok KN-C parcelné č. 2643/7, trvalý trávny porast o výmere 381 m2, pozemok KN-C parcelné č. 2643/8, trvalý trávny porast o výmere 107 901 m2, pozemok KN-C parcelné č. 2649/2, ostatná plocha o výmere 1 106 m2, pozemok KN-C parcelné č. 2670/3, lesný pozemok o výmere 10 595 m2, pozemok KN-C parcelné č. 2670/4, lesný pozemok o výmere 291 m2, pozemok KN-C parcelné č. 2670/5, lesný pozemok o výmere 139 m2, pozemok KN-C parcelné č. 2670/6, lesný pozemok o výmere 140 m2, pozemok KN-C parcelné č. 2670/7, lesný pozemok o výmere 82 m2, pozemok KN-C parcelné č. 2670/8, lesný pozemok o výmere 204 m2, pozemok KN-C parcelné č. 2670/9, lesný pozemok o výmere 263 m2, pozemok KN-C parcelné č. 2670/10, lesný pozemok o výmere 144 m2, pozemok KN-C parcelné č. 2670/11, lesný pozemok o výmere 224 m2, pozemok KN-C parcelné č. 2670/12, lesný pozemok o výmere 1 370 m2, pozemok KN-C parcelné č. 2670/13, lesný pozemok o výmere 33 m2, pozemok KN-C parcelné č. 2670/14, lesný pozemok o výmere 4 m2, pozemok KN-C parcelné č. 2670/15, lesný pozemok o výmere 52 m2, pozemok KN-C parcelné č. 2670/16, lesný pozemok o výmere 396 m2, pozemok KN-C parcelné č. 2670/17, lesný pozemok o výmere 227 m2, pozemok KN-C parcelné č. 2670/18, lesný pozemok o výmere 473 m2, pozemok KN-C parcelné č. 2670/19, lesný pozemok o výmere 1 789 m2, pozemok KN-C parcelné č. 2670/20 lesný pozemok o výmere 973 m2, pozemok KN-C parcelné č. 2670/21, lesný pozemok o výmere 6 m2, pozemok KN-C parcelné č. 2676/19, trvalý trávny porast o výmere 24 721 m2, pozemok KN-C parcelné č. 2676/20, trvalý trávny porast o výmere 27 722 m2, pozemok KN-C parcelné č. 2676/30, trvalý trávny porast o výmere 16 701 m2, pozemok KN-C parcelné č. 2676/31, trvalý trávny porast o výmere 25 052 m2, pozemok KN-C parcelné č. 2676/32, trvalý trávny porast o výmere 43 968 m2, pozemok KN-C parcelné č. 2677, lesný pozemok o výmere 11 782 m2, pozemok KN-C parcelné č. 2678/2, lesný pozemok o výmere 8 319 m2, pozemok KN-C parcelné č. 2678/3, lesný pozemok o výmere 619 m2, pozemok KN-C parcelné č. 2678/4, lesný pozemok o výmere 1 627 m2,
pozemok KN-C parcelné č. 2679/5, trvalý trávny porast o výmere 566 m2, pozemok KN-C parcelné č. 2679/8, trvalý trávny porast o výmere 2 429 m2, pozemok KN-C parcelné č. 2679/9, trvalý trávny porast o výmere 35 654 m2, pozemok KN-C parcelné č. 2679/10, trvalý trávny porast o výmere 1 281 m2, pozemok KN-C parcelné č. 2679/11, trvalý trávny porast o výmere 138 m2, pozemok KN-C parcelné č. 2679/12, trvalý trávny porast o výmere 2 m2, pozemok KN-C parcelné č. 2680/4, ostatná plocha o výmere 3 228 m2, pozemok KN-C parcelné č. 2768/4, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 194 m2, pozemok KN-C parcelné č. 2769/2, lesný pozemok o výmere 211 m2, pozemok KN-C parcelné č. 2769/3, lesný pozemok o výmere 590 m2, pozemok KN-C parcelné č. 2770/3, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 473 m2, pozemok KN-C parcelné č. 2771/5, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1 427 m2, pozemok KN-C parcelné č. 2771/6, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 82 m2, pozemok KN-C parcelné č. 2771/7, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 540 m2 a pozemok KN-C parcelné č. 2771/8, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 894 m2.
II. Žalobca m á nárok na náhradu trov konania od žalovaného 100 %, o výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou na Okresnom súde Liptovský Mikuláš 7. 6. 2019 sa žalobca domáhal, aby súd určil, že žalobca je vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území V. Ľ., obci Partizánska Ľupča, zapísané na LV č. XXXX: pozemok KN-C parcelné č. 2643/7, trvalý trávny porast o výmere 381 m2,pozemok KN-C parcelné č. 2643/8, trvalý trávny porast o výmere 107 901 m2, pozemok KN- C parcelné č. 2649/2, ostatná plocha o výmere 1 106 m2, pozemok KN-C parcelné č. 2670/3, lesný pozemok o výmere 10 595 m2, pozemok KN-C parcelné č. 2670/4, lesný pozemok o výmere 291 m2, pozemok KN-C parcelné č. 2670/5, lesný pozemok o výmere 139 m2, pozemok KN-C parcelné č. 2670/6, lesný pozemok o výmere 140 m2, pozemok KN-C parcelné č. 2670/7, lesný pozemok o výmere 82 m2, pozemok KN-C parcelné č. 2670/8, lesný pozemok o výmere 204 m2, pozemok KN-C parcelné č. 2670/9, lesný pozemok o výmere 263 m2, pozemok KN-C parcelné č. 2670/10, lesný pozemok o výmere 144 m2, pozemok KN-C parcelné č. 2670/11, lesný pozemok o výmere 224 m2, pozemok KN-C parcelné č. 2670/12, lesný pozemok o výmere 1 370 m2, pozemok KN-C parcelné č. 2670/13, lesný pozemok o výmere 33 m2, pozemok KN-C parcelné č. 2670/14, lesný pozemok o výmere 4 m2, pozemok KN- C parcelné č. 2670/15, lesný pozemok o výmere 52 m2, pozemok KN-C parcelné č. 2670/16, lesný pozemok o výmere 396 m2, pozemok KN-C parcelné č. 2670/17, lesný pozemok o výmere 227 m2, pozemok KN-C parcelné č. 2670/18, lesný pozemok o výmere 473 m2, pozemok KN-C parcelné č. 2670/19, lesný pozemok o výmere 1 789 m2, pozemok KN-C parcelné č. 2670/20 lesný pozemok o výmere 973 m2, pozemok KN-C parcelné č. 2670/21, lesný pozemok o výmere 6 m2, pozemok KN-C parcelné č. 2676/19, trvalý trávny porast o výmere 24 721 m2, pozemok KN-C parcelné č. 2676/20, trvalý trávny porast o výmere 27 722 m2, pozemok KN-C parcelné č. 2676/30, trvalý trávny porast o výmere 16 701 m2, pozemok KN-C parcelné č. 2676/31, trvalý trávny porast o výmere 25 052 m2, pozemok KN-C parcelné č. 2676/32, trvalý trávny porast o výmere 43 968 m2, pozemok KN-C parcelné č. 2677, lesný pozemok o výmere 11 782 m2, pozemok KN-C parcelné č. 2678/2, lesný pozemok o výmere 8 319 m2, pozemok KN-C parcelné č. 2678/3, lesný pozemok o výmere 619 m2, pozemok KN-C parcelné č. 2678/4, lesný pozemok o výmere 1 627 m2, pozemok KN-C parcelné č. 2679/5, trvalý trávny porast o výmere 566 m2, pozemok KN-C parcelné č. 2679/8, trvalý trávny porast o výmere 2 429 m2, pozemok KN-C parcelné č. 2679/9, trvalý trávny porast o výmere 35 654 m2, pozemok KN-C parcelné č. 2679/10, trvalý trávny porast o výmere 1 281 m2, pozemok KN-C parcelné č. 2679/11, trvalý trávny porast o výmere 138 m2, pozemok KN-C parcelné č. 2679/12, trvalý trávny porast o výmere 2 m2, pozemok KN- C parcelné č. 2680/4, ostatná plocha o výmere 3 228 m2, pozemok KN-C parcelné č. 2768/4, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 194 m2, pozemok KN-C parcelné č. 2769/2, lesný pozemok o výmere 211 m2, pozemok KN-C parcelné č. 2769/3, lesný pozemok o výmere 590 m2, pozemok KN-C parcelné č. 2770/3, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 473 m2, pozemok KN-C parcelné č. 2771/5, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1 427 m2, pozemok KN-C parcelné č. 2771/6, zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 82 m2, pozemok KN-C parcelné č. 2771/7, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 540 m2 a pozemok KN-C parcelné č. 2771/8, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 894 m2.
2. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca uzavrel dňa 24. 5. 2008 so spoločnosťou MEI Slovakia, a.s., Sabinovská 14, Bratislava 821 20, IČO: 17 337 755 (MEI Slovakia a. s.) Memorandum o spolupráci („memorandum), ktorého obsahom bola dohoda o vytvorení a založení akciovej spoločnosti ATLADIA, a.s. (žalovaného). Memorandum bolo schválené uznesením č. 2/2008 obecného zastupiteľstva dňa 25. 4. 2008. V memorande sa žalobca zaviazal vložiť do základného imania spoločnosti, ktorú mal založiť so spoločnosťou MEI Slovakia, a.s. nepeňažný vklad. Žalobca mal získať 20 % akcií zakladanej spoločnosti. Predmetom nepeňažného vkladu boli pozemky v katastrálnom území V. Ľ., obec Partizánska Ľupča, zapísané na LV č. XXX a to pozemok KN-E parcelné č. 4561, trvalé trávnaté porasty o výmere 20 558 m2, pozemok KN-E parcelné č. 4574, orná pôda o výmere 640 m2, pozemok KN-E parcelné č. 4575, ostatné plochy o výmere 561 m2, pozemok KN-E parcelné č. 4576/2, orná pôda o výmere 158 707 m2, pozemok KN-E parcelné č. 4587, trvalé trávnaté porasty o výmere 2 133 m2, pozemok KN- E parcelné č. 4588, orná pôda o výmere 38 132 m2, pozemok KN-E parcelné č. 4589/2, orná pôda o výmere 36 575 m2, pozemok KN-E parcelné č. 4608, orná pôda o výmere 75 922 m2, pozemok KN- E parcelné č. 4609, trvalé trávnaté porasty o výmere 3 614 m2 a pozemok KN-E parcelné č. 4610, trvalé trávnaté porasty o výmere 2 827 m2. Dňa 15. 12. 2008 uzavrela spoločnosť MEI Slovakia, a.s. Zmluvu o postúpení práv a povinností (zmluva o postúpení) so spoločnosťou VIENNA GATE 4, a.s., Sabinovská 14, Bratislava 821 20, IČO: 35 885 173 (VIENNA GATE 4, a.s.). V zmluve o postúpení MEI Slovakia, a.s. postúpila svoje práva z memoranda na spoločnosť VIENNA GATE 4, a.s. (právo založiť spoločne so žalobcom novú spoločnosť). MEI Slovakia, a.s. uviedla, že pred uzavretím zmluvy o postúpení vyžiadala súhlas žalobcu s postúpením všetkých práv a povinností, ktoré z memoranda vyplývajú. Súhlas s postúpením bol pripojený k textu zmluvy o postúpení formou podpisu vtedajšieho starostu žalobcu Ľ. E.. O zmluve o postúpení a ani o postúpení nerozhodovalo obecné zastupiteľstvo žalobcu. Vtedajší starosta udelil súhlas bez zapojenia obecného zastupiteľstva. Na druhý deň po uzavretí zmluvy o postúpení bola podpísaná zakladateľská zmluva žalovaného - spoločnosti ATLADIA, a.s. Dňa 9. 2. 2009 žalobca správcovi vkladu odovzdal vyhlásenie, ktorým žalobca prevzal záväzok vložiť do zakladanej spoločnosti svoje pozemky. Vo vyhlásení vkladateľa sa uvádza, že oprávnenie žalobcu vložiť nehnuteľný majetok do imania spoločnosti vyplýva z memoranda uzavretého medzi spoločnosťou MEI Slovakia, a.s. a žalobcom, ktoré schválilo obecné zastupiteľstvo. Vo vyhlásení sa uvádza, že so súhlasom žalobcu došlo k postúpeniu práv a povinností z memoranda na spoločnosť VIENNA GATE 4, a.s. Vo vyhlásení absentuje akákoľvek zmienka o rozhodnutí obecného zastupiteľstva, ktoré by postúpenie schválilo. Dňa 23. 3. 2009 bol podaný návrh na zápis spoločnosti žalovaného do obchodného registra. Do obchodného registra bol žalovaný zapísaný dňa 19. 5. 2009. Dňa 11. 6. 2009 bol povolený vklad do katastra nehnuteľností a žalovaný bol do katastra zapísaný ako vlastník vkladaných pozemkov. Obec a jej orgány vykonávajú verejnú moc. Podľa článku 2 Ústavy Slovenskej republiky sú oprávnení konať iba vtedy ak im to dovoľuje zákon. Orgány obce (starosta obce, obecné zastupiteľstvo) zodpovedajú za nakladanie s majetkom obce. Postup orgánov obce pri nakladaní s majetkom je upravený najmä v Zákone č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, zákone č. 138/1991 Zb. o majetku obcí. V zmysle § 7 ods. 1 Zákona o majetku obcí sú orgány obce povinné hospodáriť s majetkom v prospech rozvoja obce a občanov; užívať a udržiavať majetok obce, chrániť ho pred poškodením, zničením, stratou alebo zneužitím a používať všetky dostupné právne prostriedky na ochranu tohto majetku. Akékoľvek dispozície s obecným majetkom sú obce oprávnené vykonávať výlučne na základe zákona. Obecné zastupiteľstvo podľa § 9 ods. 2 písm. f/ Zákona o majetku obcí schvaľuje vždy vklady majetku obce do zakladaných alebo existujúcich obchodných spoločností. Pokiaľ obecné zastupiteľstvo o takomto vklade nerozhodne, k vkladu nedôjde. Ak starosta obce urobí príslušný dispozičný úkon bez predchádzajúceho schválenia obecného zastupiteľstva je takýto úkon neplatný. Žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Odo/21/2002 („Majetkovoprávne úkony, o ktorých prislúcha rozhodovať obecnému zastupiteľstvu, sú pre obec záväzné len v prípade predchádzajúceho kladného rozhodnutia z tohto zastupiteľstva. Bez takéhoto rozhodnutia starosta obce nemôže v uvedených prípadoch urobiť platný právny úkon za obec“). Bez schválenia obecným zastupiteľstvom nemohlo dôjsť k platnému postúpeniu práv a povinností vyplývajúcich z memoranda a ani vkladu nehnuteľností do zakladanej spoločnosti. Vtedajší starosta súhlasil so zmluvou o postúpení, ale na takýto úkon nebol oprávnený. Súhlasom s postúpením práv z memoranda starosta porušil zákon, lebo tak urobil bez schválenia obecným zastupiteľstvom. Schvaľovanie nakladania obecným majetkom obecným zastupiteľstvom je jeden z nástrojov verejnej kontroly hospodárenia obce. Obec sa tak chráni pred prípadnými neuváženými a škodlivými úkonmi zo strany starostu. Schvaľovací
proces je spôsob verejnej kontroly prostredníctvom obecného zastupiteľstva. Pri schvaľovaní vkladu sa neposudzuje len zámer, ale aj osoba, s ktorou má žalobca zámer realizovať (zakladať novú spoločnosť). Starosta umožnil vklad obecného majetku do spoločnosti založenej niekým iným ako bol partner schválený obecným zastupiteľstvom. Obecné zastupiteľstvo obral o možnosť nového partnera posúdiť. Je možné, ak by ako zmluvná strana memoranda vystupovala spoločnosť VIENNA GATE 4, a.s. obecné zastupiteľstvo by vklad neschválilo. Ak mala byť spoločnosť, do ktorej žalobca vkladal svoj majetok zakladaná so spoločnosťou VIENNA GATE 4, a.s. mala byť takáto zmena schválená obecným zastupiteľstvom. Obsahom takéhoto uznesenia mala byť informácia, že novozakladaná spoločnosť sa zakladá so spoločnosťou VIENNA GATE 4, a.s. To, že vklad pozemkov do zakladanej spoločnosti bol povolený je pochybením správy katastra a nemalo k nemu dôjsť. Žalobca sa domnieva, že je vlastníkom pozemkov. Spoločnosť MEI Slovakia, a.s. postúpením práv konala v rozpore s bodom 7 memoranda, v ktorom sa zmluvné strany zaviazali, že sa zdržia akéhokoľvek rokovania o záležitostiach upravených memorandom s tretími stranami. Podľa žalobcu je memorandum neplatné pre neurčitosť, lebo úprava vzájomných práv a povinností bola taká vágna, že nie je možné určiť obsah záväzkov, ktoré na seba zmluvné strany prevzali. Žalobca vidí rozpor s dobrými mravmi. Dôsledkom vkladu majetku obce do spoločnosti je strata akejkoľvek kontroly nad majetkom obce. Veľkosť žalobcovho podielu a absencia kontrolných mechanizmov vyvoláva dojem, že cieľom založenia spoločnosti bolo pripraviť žalobcu o majetok. Desať rokov od založenia sa na pozemkoch nerealizuje žiadna zmysluplná činnosť. Po zapísaní žalovaného ako vlastníka pozemkov do katastra nehnuteľností došlo k zmene stavu v katastri nehnuteľností preto žalobca zabezpečil úradne overené kópie geometrických plánov preukazujúce súčasný stav (č. 36672769-107/11, č. 36672769-199/11 a č. 17951381-81/2014). Existuje naliehavý právny záujem, aby bolo súdom určené, že vlastníkom vkladaných pozemkov je žalobca. Iba rozhodnutie súdu zabezpečí súlad skutočného stavu so stavom v katastri nehnuteľností (zápis žalobcu ako vlastníka).
3. Na výzvu súdu podľa § 167 ods. 2 CSP žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že 24. 5. 2008 bolo podpísané Memorandum o spolupráci, v ktorom sa investor zastúpený spoločnosťou MEI Slovakia, a.s. dohodol s obcou Partizánska Ľupča na zámere založiť za účelom realizácie podnikateľských aktivít akciovú spoločnosť so sídlom v Partizánskej Ľupči. Na konkrétne menovanej akciovej spoločnosti žalobcom (ATLADIA, a.s.) sa strany memoranda nedohodli. Forma spolupráce zmluvných strán memoranda bola určená rámcovo. Hlavný zmysel memoranda ako právnej formy bolo zachytiť všeobecný rámec dohody zúčastnených strán, ktorý sa precizuje v individuálnych právnych aktoch. Zámerom memoranda bol upraviť úmysel strán na založenie novej akciovej spoločnosti. Zmluvné strany sa dohodli na základných podmienkach (účele - podnikateľských aktivitách spoločnosti, majetkových pomeroch jednotlivých akcionárov spoločnosti). Obec sa mala zúčastniť na založení spoločnosti vecným nepeňažným vkladom 20 % (nehnuteľnosti uvedené v memorande) a investor sa mal podieľať vkladom 70 %, tretia osoba, ktorú by potvrdil investor, by sa podieľala 10 % vkladom do základného imania spoločnosti. Memorandum bolo spísané ako podklad na rokovanie obecného zastupiteľstva, na základe ktorého sa mal podľa § 9 ods. 2 písm. f/ Zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí schváliť vklad nehnuteľného majetku do majetku novozakladanej akciovej spoločnosti. Memorandum ako právny akt nemôže byť neplatný pre jeho neurčitosť a vágnosť úpravy vzájomných vzťahov. Na základe Zmluvy o postúpení práv a povinností z 15. 12. 2008, ktorú uzavreli spoločnosti MEI Slovakia, a.s. a spoločnosť VIENNA GATE 4, a.s. prešli práva a povinnosti investora zo spoločnosti MEI Slovakia, a.s. na spoločnosť VIENNA GATE 4, a.s. Zmluva o postúpení bola urobená z dôvodu, že spoločnosť VIENNA GATE 4, a.s. bola založená ako dcérska spoločnosti MEI Slovakia, a.s. so 100 % účasťou. V čase zakladania novej akciovej spoločnosti disponovala dostatočnými a prehľadnejšími investičnými finančnými zdrojmi a flexibilnejšou akcionárskou štruktúrou. Spoločnosti boli majetkovo a personálne prepojené. Aj pri rokovaniach s obcou o investičných zámeroch boli prítomní zástupcovia obidvoch spoločností. Preto nemohlo dôjsť ku konaniu v rozpore s bodom 7 memoranda. Rokovania sa zúčastnili tie isté osoby, ktoré podpisovali v mene obidvoch spoločností aj zmluvu o postúpení. Na účinnosť zmluvy o postúpení (zmluvného aktu) nebolo potrebné jeho schválenie obecným zastupiteľstvom. Schválenie obecným zastupiteľstvom podliehajú rozhodnutia o majetkových dispozíciách obce do zakladanej akciovej spoločnosti (§ 9 ods. 2 písm. e/ zákona č. 138/1991 Z. z. o majetku obcí). Táto skutočnosť sa zmluvou o postúpení nezmenila. Zmenou osoby investora sa zámer zmluvných strán memoranda nezmenil a všetky podmienky memoranda sa dodržiavali a aj dodržujú. Takúto zmenu investora akceptoval aj kataster nehnuteľností. Podstatnou náležitosťou pre prevod majetku obce bolo schválenie majetkového vkladu obce do novozaloženej spoločnosti v rozsahu schválenom obecným zastupiteľstvom. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Cdo 284/2006 z 26. 1. 2008
(... „Kým obecné zastupiteľstvo nerozhodlo o majetkovom právnom úkone a prijaté uznesenie nebolo poňaté do zápisu o priebehu schôdze obecného zastupiteľstva, nevznikol prejav vôle spôsobilý založiť právnym úkonom vznik, zmenu alebo zánik právneho vzťahu.“). Obec v súlade so zámerom uvedeným v memorande prejavila vôľu vložiť do majetku zakladanej spoločnosti vecný vklad (nehnuteľnosti obce uvedené v memorande). Tento majetkový vklad mal predstavovať 20 % základného imania spoločnosti. Starosta vykonal v zakladateľskej listine spoločnosti rozhodnutie obecného zastupiteľstva v súlade s vôľou obce. Na základe súhlasu (starostu) s postúpením práv z memoranda došlo ku zmene osoby investora, osoby, ktorá sa v novozaloženej spoločnosti bude podieľať na základnom imaní spoločnosti 70 % vkladom tak, ako bolo dohodnuté v memorande. Postupník sa v plnom rozsahu zaviazal podmienky memoranda naplniť. Tvrdenia žalobcu o zmene osoby investora a ohrození investície nedávajú žiaden zmysel. Investor všetky podmienky memoranda splnil. Vložené nehnuteľnosti sú stále majetkom spoločnosti a žalobca nepreukázal úmysel spoločnosti nehnuteľnosti predať. Žalobca je akcionárom a má možnosť zúčastňovať rozhodovaní o činnosti spoločnosti. Obec od začiatku vedela, že bude 20 % akcionárom spoločnosti. V roku 2008 nastala realitná kríza a viac investičných zámerov ostalo neúspešným. Došlo k prevodu akcií zo spoločnosti VIENNA GATE 4, a.s., ktorá sa neskôr dostala do konkurzu a na jej miesto po odpredaji akcií, nastúpila spoločnosť VIENNA COURT, a.s. Za rovnakú cenu boli v rámci predkupného práva ponúknuté akcie aj obci ako jednému z akcionárov spoločnosti. Obec o kúpu akcií neprejavila záujem a súhlasila s ich prevodom na spoločnosť VIENNA COURT, a.s. Obec sa odkúpením akcií mohla stať majoritným vlastníkom spoločnosti. Dôkazy o vykonávanej činnosti spoločnosti sú zhrnuté vo výročnej správe spoločnosti (žalovaného) o hospodárení v roku 2017, alebo v zápisnici z jednania členov predstavenstva (žalovaného) a poslancov zo dňa 5. 4. 2018. Žalobca, ktorý je zakladateľom spoločnosti a súčasne akcionárom sa podieľa na činnosti spoločnosti. Teda sám seba pri nakladaní s majetkom obce obviňuje z nemorálne konania. Žalobca ako akcionár spoločnosti napriek dohodám o ďalšom postupe a rokovaniach spoločnosti, podal na súde žalobu. Dôsledkom súdneho konania je poznámka v katastri nehnuteľností o prebiehajúcom súdnom konaní, ktorá je prekážkou pri rokovaniach spoločnosti s investormi. Takéto konanie akcionára obmedzuje činnosť spoločnosti a je konaním v neprospech spoločnosti. Žalovaný spochybnil, či štatutárny orgán žalobcu má oprávnenie podať žalobu bez vyjadrenia vôle obce, formulovanej rozhodnutím obecného zastupiteľstva, keďže takéto oprávnenie žalobca súdu nepredložil. Žalobca sa neoprávnene domáha svojich práv určovacou žalobou, v ktorej súd určí vlastnícke právo k pozemkom uvedeným v petite žaloby. Určovacia žaloba by mala mať preventívny charakter tak, že bude predchádzať ďalším sporom. Žalobca namieta neplatnosť memoranda z dôvodu jeho neurčitosti, ako aj rozporu s dobrými mravmi. Žalobca namieta neplatnosť zmluvy o postúpení. Takouto žalobou sa nevyrieši existencia založenej akciovej spoločnosti, v ktorej má obec postavenie akcionára a v ktorej sa nepeňažným vkladom podieľa na majetku. Naliehavý právny záujem žalobcu, ako ho odôvodnil, neobstojí. Naliehavý právny záujem je daný spravidla, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo právne postavenie žalobcu neistým. Žalobca neuviedol a ani nepreukázal žiaden z týchto dôvodov. Pokiaľ by malo dôjsť k prekročeniu rozsahu právomoci starostu, ako štatutára obce (nežiadal súhlas obecného zastupiteľstva k zmene investora) a založil spoločnosť s iným investorom ako bol schválený v memorande, v takom prípade mal žalobca spochybniť právny úkon starostu smerujúci k založeniu spoločnosti. Tak by sa dalo uvažovať o definitívnom vyriešení otázky vlastníctva k predmetným pozemkom, ktoré tvorili vklad obce do novozaloženej akciovej spoločnosti. Na mieste by bola žaloba, v ktorej by sa súd zaoberal platnosťou, či neplatnosťou spoločnosti v zmysle § 68a Obchodného zákonníka. Podľa obsahu by bolo možné žalobu o neplatnosť spoločnosti považovať podľa § 137 písm. d/ CSP za žalobu o určenie právnej skutočnosti, ak to vyplýva z právneho predpisu. Pri absolútnej neplatnosti právnych úkonov by bolo možné po zápise spoločnosti do obchodného registra napadnúť zakladateľské úkony osobami preukazujúcimi naliehavý právny záujem podľa § 137 písm. c/ CSP. Dôsledkom tohto postupu by bolo spochybnenie samotnej existencie spoločnosti ako aj právnych vzťahov, do ktorých spoločnosť vstúpila po zápise do obchodného registra, čo by mohlo ohroziť práva a záujmy tretích osôb voči spoločnosti a vyvolávať právnu neistotu týchto subjektov. Neplatnosti spoločnosti sa možno domáhať len po zápise spoločnosti do obchodného registra. Predpokladom neplatnosti spoločnosti je existencia vád pri zakladaní spoločnosti, ktoré sú striktne vymedzené v zákone a ktoré nie je možné rozširovať. Nie každá vada právneho úkonu, ktorá nastala pri zakladaní spoločnosti, má za následok vyhlásenie spoločnosti za neplatnú. Inštitút neplatnosti spoločnosti vychádza zo zásady, že zápisom obchodnej spoločnosti do obchodného registra sa tieto iné vady (v zákone neuvedené) konvalidujú v záujme ochrany tretích osôb konajúcich v dobrej viere po zápise spoločnosti do obchodného registra. Len pri vadách zásadného charakteru vymenovaných v zákone je možné vyhlásiť spoločnosť za neplatnú po jej vzniku. Ide o také závažné pochybenia pri zakladaní a vzniku spoločnosti, ktoré podľa zákona nie sú konvalidované ani zápisom spoločnosti do
obchodného registra na základe jeho konštitutívneho účinku a zároveň ide o taký závažný charakter týchto vád, ktorých sankcionovanie má prednosť aj pred zásadou ochrany tretích osôb. Právnym následkom neplatnosti spoločnosti je jej vstup do likvidácie. Účinky vyhlásenia neplatnosti spoločnosti sú rovnaké ako pri zrušení spoločnosti. Po zápise spoločnosti do obchodného registra je neplatnosť spoločnosti jediným právnym prostriedkom na postihnutie v zákone presne vymedzených vád, ku ktorým došlo pri zakladaní a vzniku spoločnosti. Na ďalšie vady a nedostatky, ktoré zákon nevymedzuje sa po zápise spoločnosti do obchodného registra neprihliada (konvalidujú) a sú právne irelevantné (§ 68a ods. 1 OBZ). Pred zápisom spoločnosti do obchodného registra je možné uplatňovať neplatnosť zakladateľských aktov, respektíve ďalších úkonov súvisiacich so založením a vznikom spoločnosti, resp. podať určovaciu žalobu o neplatnosť založenia spoločnosti. Podanie takejto žaloby je časovo obmedzené okamihom vzniku spoločnosti (zápisom do obchodného registra). Po zápise je možné domáhať sa len neplatnosti spoločnosti podľa § 68a OBZ. Žalovaný poukázal na ustanovenie § 7 Zákona o obchodnom registri, ktorý obmedzuje materiálnu kontrolu súdu pri preskúmavaní návrhu a príloh pri zápise údajov do obchodného registra na kontrolu obligatórnych obsahových náležitostí zakladateľských dokladov. Proces založenia akciovej spoločnosti nepodlieha preventívnej súdnej kontrole, ale využíva druhú formu preventívnej kontroly - vyhotovenie zakladateľských dokladov vo forme verejnej listiny (notárska zápisnica o právnom úkone). Na rozhodovanie o neplatnosti spoločnosti sú kauzálne príslušné registrové súdy (§ 305 ods. 1 CMP). Žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
4. Žalobca v replike (§ 167 ods. 3 CSP) uviedol, že žalovaný dlhodobo vykazuje stratu, nezrealizoval žiadny podnikateľský zámer, ktorého výsledkom by bolo efektívne využitie pozemkov žalobcu. V bode 5 memoranda nie je zrejmé, ku akým konkrétnym činnostiam sa strany memoranda zaviazali. K realizácii podnikateľskej aktivity zo strany žalovaného v zmysle memoranda nedošlo. Strata žalovaného predstavuje z verejne dostupných účtovných závierok k 31. 12. 2018 sumu 174.985 EUR (169.127 EUR do 31. 12. 2017, 5.857 EUR za rok 2018). Ak by bola spoločnosť VIENNA GATE 4, a.s. vhodnejším investorom na realizáciu zámerov špecifikovaných v memorande, mala spoločnosť tieto skutočnosti prezentovať pred obecným zastupiteľstvom a vysvetliť, prečo finančné zdroje a štruktúra spoločnosti VIENNA GATE 4, a.s. dávajú žalobcovi záruku realizovateľnosti zámerov, ktoré sa mali činnosťou novozaloženej spoločnosti dosiahnuť. Obecné zastupiteľstvo malo rozhodnúť o spolupráci s týmto investorom. Obecnému zastupiteľstvu nebolo umožnené pred podpisom zmluvy o postúpení práv a povinností memoranda posúdiť nového investora, čím došlo k porušeniu zákona. Dôkazom, že táto spoločnosť nebola vhodnejším investorom je skutočnosť, že dňa 20. 4. 2019 bol vyhlásený konkurz na majetok tejto spoločnosti, čo je údaj verejne dostupný na stránke registra úpadcov. Podľa rozsudku NS SR (na ktorý poukazoval žalovaný), ak sa pred súdom vyskytne v občianskom súdnom konaní ako sporná otázka platnosti zmluvy uzavretej medzi obcou a druhým účastníkom zmluvy, ktorej predmetom je niektorý z majetkovoprávnych úkonov, ktorý vyžadoval rozhodnutie obecného zastupiteľstva, musí súd skúmať platnosť prejavu vôle z hľadiska formálneho (prijatie uznesenia spôsobom stanoveným zákonom) ako aj z hľadiska meritórnych náležitostí, ktorého jadrom je prejav vôle. Bez prejavu vôle a jeho vyjadrenia v objektívne zistiteľnej forme nie je možné hovoriť o právnom úkone. Kým obecné zastupiteľstvo nerozhodlo o majetkovom právnom úkone a prijaté uznesenie nebolo pojaté do zápisu o priebehu schôdze obecného zastupiteľstva, nevznikol prejav vôle spôsobilý založiť právnym úkonom vznik, zmenu alebo zánik právneho vzťahu. Rozsudok potvrdzuje argumenty žalobcu. Obecné zastupiteľstvo schválilo memorandum, ktorého zmluvnou stranou bola spoločnosť MEI Slovakia, a.s. Ak mala byť stranou memoranda iná spoločnosť, bolo nevyhnutné, aby obecné zastupiteľstvo rozhodlo o vklade pozemkov do novozaloženej spoločnosti s iným investorom. Dodržaním formálnych náležitostí malo byť prijatie uznesenia obecného zastupiteľstva o schválení zmluvy o postúpení práv a povinností z memoranda. Na základe súhlasu s postúpením práv a povinností z memoranda došlo k zmene osoby investora, osoby sa mala podieľať na základnom imaní obchodnej spoločnosti 70 % vkladom. Absentovali formálne, materiálne, zákonné požiadavky na platnosť postúpenia práv a povinností z memoranda. Nie je rozhodujúce, že sa nový investor zaviazal k splneniu podmienok memoranda. Podstatné je, či záväzky plní. Zmluvnou stranou (investorom), ktorú schválilo obecné zastupiteľstvo bola spoločnosť MEI Slovakia, a.s. Nová spoločnosť sa mala založiť s ňou. Osud spoločnosti MEI Slovakia vyvoláva pochybnosti, lebo z obchodného registra bola vymazaná ex offo. Žiadny zákon žalobcovi neukladá povinnosť na podanie žaloby žiadať súhlas obecného zastupiteľstva. Žalobca považuje podanie určovacej žaloby za jedinú možnosť ako sa domôcť svojich práv. Došlo k neplatnému vkladu pozemkov do základného imania spoločnosti. Určovacou žalobou sa vyrieši otázka vlastníctva pozemkov a nebude potrebné iniciovať žiadne konania. Žalobca platnosť spoločnosti (žalovanej) nikdy
nespochybňoval. Spoločnosť vznikla platne. Neplatný bol vklad pozemkov žalobcu (do základného imania žalovaného).
5. Žalovaný v duplike (§ 167 ods. 4 CSP) uviedol, že priemerná strata spoločnosti žalovaného na rok je približne 17.500 EUR (z desaťročnej činnosti fungovania spoločnosti a realitnej kríze). Po vložení nehnuteľností do majetku novovzniknutej spoločnosti sa spoločnosť dozvedela, že pozemky obce boli predtým vo vlastníctve Slovenskej republiky, respektíve neznámych vlastníkov a Slovenský pozemkový fond ich prenajal nájomnou zmluvou nájomcom (LK-SERVIS, spol. s r.o. do 31. 12. 2014, Archeológia SK, s.r.o.) V memorande (bod 5) sú nepravdivé vyhlásenia obce, že pozemky nie sú zaťažené žiadnymi vecnými bremenami a ani právami iných osôb. Žalobca zapríčinil, že podnikateľský zámer nemohol byť riadne a včas naplnený. Žalobca nepreukázal, že ak by obecné zastupiteľstvo malo vedomosť, že zmluvnou stranou memoranda bude spoločnosť VIENNA GATE 4, a.s. nedošlo by k schváleniu memoranda. VIENNA GATE 4, a.s. ako zakladateľ pri založení spoločnosti sa zaviazala upísať 70 kusov akcií v menovitej hodnote 6.140 EUR za akciu, t. j. 429.800 EUR. Peňažné prostriedky tvorili časť vkladu spoločnosti vo výške 70 %. Vložením tejto sumy do spoločnosti sa zakladateľská funkcia spoločnosti, respektíve jej právnych nástupcov naplnila. Od vzniku obchodnej spoločnosti za majetkové hospodárenie zodpovedá samotná obchodná spoločnosť (žalovaný) ako samostatný právny subjekt s vlastnou právnou subjektivitou. Záväzok na splatenie upísaných akcií bol v plnom rozsahu splnený. Prejav vôle obecného zastupiteľstva bol vyjadrený riadne a v objektívne zistiteľnej forme. Bola nepochybne vyjadrená vôľa obce vložiť do novozaloženej spoločnosti nepeňažný vklad - pozemky v hodnote 20 % základného imania spoločnosti. Na základe prejavenej vôle bola vykonaná riadna registrácia - vklad vlastníckeho práva na katastri nehnuteľností. K oprávneniu žalobcu podať žalobu bez predchádzajúceho rozhodnutia obecného zastupiteľstva žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Cdo 284/2006 z 29. 1. 2008 a § 9 ods. 2 písm. e/ Zákona č. 138/1991 Zb. Schváleniu obecným zastupiteľstvom podlieha vždy nakladanie s majetkovými právami nad hodnotu určenú v zásadách hospodárenia. Právne zastupovanie vyžaduje uzavretie Zmluvy o poskytnutí právnych služieb, ktorej súčasťou je i dohoda o odmene za právne služby, čo predstavuje majetkové právo (§ 1 ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z.z.). Splnomocnením advokáta na zastupovanie v konaní pred súdom, vznikol advokátovi nárok na odmenu, čo predstavuje majetkové právo (záväzok) obce. Preto je potrebné, aby na uzavretie zmluvy o poskytnutí právnych služieb bola vyjadrená vôľa obecného zastupiteľstva. Žalobca neuviedol, akým spôsobom by riešil uzavreté zmluvy týkajúce sa pozemkov vo vlastníctve žalovanej spoločnosti, ktorá s nimi disponuje ako vlastník viac ako desať rokov. Žaloba je špekulatívna a namiesto definitívneho vyriešenia by sa spustila reťaz neriešiteľných alebo ťažko riešiteľných následkov.
6. Žalobca v písomnom vyjadrení doručenom súdu 16. 12. 2019, okrem iného uviedol, že vôľa žalobcu bola vyjadrená v uznesení, v ktorom obecné zastupiteľstvo schválilo vloženie nepeňažného vkladu do spoločnosti, ktorej zakladateľom bude spoločnosť MEI Slovakia, a.s. a nie spoločnosť VIENNA GATE 4, a.s. Podanie žaloby a uzavretie dohody o právnych službách sú dva rozdielne právne úkony. V prípade ak súd žalobe vyhovie, usporiadanie právnych vzťahov medzi žalobcom a žalovaným bude definitívne. Podanie určovacej žaloby je jediný spôsob ako zosúladiť skutočný stav so stavom zapísaným v katastri nehnuteľností. Žalobca nemôže niesť dôsledky postúpenia práv a povinností z memoranda v rozpore so zákonom.
7. Žalobca prostredníctvom zástupcu na pojednávaní argumentoval, ak by sa žalovaný domáhal vydržania, nemohlo k nemu dôjsť v desaťročnej lehote, keďže vklad bol povolený 11. 6. 2009 a žaloba bola podaná 7. 6. 2019. Žalovaný nenadobudol pozemky (predmet) vkladu. Preto nejde o vrátenie vkladu. Sporné je vlastníctvo k pozemkom. Pozemky boli a sú vo vlastníctve obce Partizánska Ľupča. O vrátenie vkladu by išlo, ak by spoločnosť žalovaného pozemky nadobudla. Poukázal na ustanovenie § 59 OBZ. Memorandum je dvojstranný právny úkon. Pokiaľ nie sú označené zmluvné strany takýto právny úkon je neplatný. Ak je investorom je anonymná spoločnosť, tak ide o absolútne neplatný právny úkon. V zmluve o postúpení pohľadávok sa výslovne uvádza, že sa postupujú práva a povinnosti spoločnosti MEI Slovakia a.s. ako investora. Starosta zastupuje obec navonok a nepotrebuje osobitné schválenie obecného zastupiteľstva na súdne konanie. Keďže to bolo spochybnené, obec schválila návrh dohody o odmene za poskytnutie právnych služieb, v ktorej je zástupca žalobcu poverený na zastupovanie obce Partizánska Ľupča v spore so žalovaným Pri vkladaní a zakladaní spoločnosti ATLADIA a.s. došlo k závažnému porušeniu zákona. Boli obídené kontrolné právomoci obecného zastupiteľstva a vďaka tomu sa pozemky dostali do rúk spoločnosti, ktorá bola iná ako tá, ktorú schválili poslanci obecného zastupiteľstva. Majetok obce treba chrániť. Bývalý starosta obce schválený prevod presunul na úplne
inú osobu, čo je neprípustné. Bez riadneho schválenia obecným zastupiteľstvom, k prevodu nedôjde. § 59 Obchodného zákonníka dáva spoločnosti ATLADIA a.s. možnosti ako sa so situáciou vysporiadať. Všetky orgány a obce sú povinné chrániť obecný majetok. Starosta, v tomto prípade obec, pri podaní tejto žaloby so žiadnym majetkom nedisponuje. Ona s majetkom nenakladá, len chráni svoj majetok, ktorý jej od začiatku patrí a nikdy neprešiel na spoločnosť ATLADIA a.s.
8. Žalovaný prostredníctvom zástupkyne na pojednávaní argumentoval, že výsledkom sporu v prípade úspechu žalobcu by bol zápis do katastra nehnuteľností, ale právnu moc nad majetkom by nezískali, keďže je základným imaním spoločnosti. Ide o nepeňažný vklad jedného zo zakladateľov obchodnej spoločnosti, ktorým bola aj obec. Poukázala na ustanovenie § 67j ods. 1 OBZ, ktorý upravuje zákaz vkladu a § 179 ods. 2 OBZ, špeciálne ustanovenie pri akciových spoločnostiach, ktoré neumožňuje akciovej spoločnosti vrátiť vklady. Určovacou žalobou by žalobca získal právnu moc nad nehnuteľnosťami, ale faktickú moc by mala stále obchodná spoločnosť, keďže ide o vklad základného imania obchodnej spoločnosti. Takéto rozhodnutie súdu nie je možné a pokiaľ by tak súd rozhodol došlo by k zneisteniu postavenia tretích osôb. Podľa obsahu memoranda nejde o dvojstranný právny úkon. V memorande sa uvádza, že ide o spoluprácu medzi investorom zastúpeným spoločnosťou MEI Slovakia a.s., zastúpený nie je uvedený v memorande. Priamo v memorande v bode 5 piata odrážka odspodu je uvedené, že v prípade potreby, v záujme sprehľadnenia finančných tokov alebo iných podstatných dôvodov pristúpi akciová spoločnosť k založeniu dcérskych alebo sesterských spoločností, v ktorých bude mať adekvátny podiel. Memorandum bola akási rámcová zmluva. Zmluva o postúpení pohľadávok bola myslená tak, aby došlo k zachovaniu rovnakých podmienok, za akých bolo schválené memorandum, resp. jeho obsah. Priamo v texte uznesenia schváleného obecným zastupiteľstvom sa uvádza, že poslanci schválili memorandum o spolupráci medzi investorom zastúpeným MEI Slovakia a.s. o vytvorení a založení akciovej spoločnosti, pričom sa neuvádza, kto bude ďalším zakladateľom akciovej spoločnosti. Podľa § 9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 138/1991 Zb. obecné zastupiteľstvom schvaľuje iba vklad majetku obce do majetku zakladanej spoločnosti, bez povinnosti schválenia subjektu a malo ísť o novozaloženú spoločnosť. Obec prejavila úmysel založiť spoločnosť s tým, že 20 % akcií bude vlastniť obec. Ako funguje akciová spoločnosť obec vedela už pri založení spoločnosti. Ohrozenie práv ani zlé hospodárenie s nehnuteľnosťami nebolo preukázané. Memorandum bolo zo strany žalovaného naplnené v plnom rozsahu. Žiadna povinnosť voči žalovanej spoločnosti nebola porušená. Žalobcom boli porušené minimálne tri povinnosti. Pozemky mali byť vložené nezaťažené. Pozemky boli zaťažené a do roku 2014 sa s nimi nedalo riadne nakladať. Takto boli obmedzené investičné možnosti a potom sa ťažko hľadajú investori a ťažko sa podniká na takýchto nehnuteľnostiach. Po založení spoločnosti sa konvalidujú neplatné právne úkony.
9. Súd vo veci vykonal dokazovanie navrhnuté stranami sporu, najmä výpisom z katastra nehnuteľností
- list vlastníctva č. XXXX, notárskou zápisnicou N 560/2008 notára JUDr. Miroslava Pavloviča - o zakladateľskej zmluve o založení akciovej spoločnosti - žalovaného, výpisom z obchodného registra žalovaného, Memorandum o spolupráci, zápisnicou z druhého zasadnutia obecného zastupiteľstva žalobcu zo dňa 25. 4. 2008, uznesením č. 2/2008 obecného zastupiteľstva zo dňa 25. 4. 2008, Zmluvou o postúpení práv a povinností zo dňa 15. 12. 2008, návrhom na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, vyhlásením vkladateľa obce Partizánska Ľupča o vklade nehnuteľností do základného imania spoločnosti ATLADIA a.s., vyhlásením správcu vkladu o platení nepeňažného vkladu, návrhom na zápis akciovej spoločnosti do obchodného registra, geometrickými plánmi, výpisom z listu vlastníctva č. XXXX, ponukou na odkúpenie akcií - odpoveď z 31. 3. 2011, ponukou na odkúpenie akcií zo 17. 3. 2011, výročnou správou spoločnosti k 31. 12. 2017, zápisnicou z jednania členov predstavenstva žalovaného a poslancov obecného zastupiteľstva Partizánska Ľupča z 5. 4. 2018 s prezenčnou listinou, výpisom uznesenia obecného zastupiteľstva č. 2/2008 z 25. 4. 2008 adresovaným spoločnosti VIENNA GATE 4, a.s. 13. 1. 2009, zápisnicou z valného zhromaždenia spoločnosti ATLADIA a.s. 18. 7. 2013, 4. 9. 2014, nájomnými zmluvami medzi Slovenským pozemkovým fondom a spoločnosťou LK-SERVIS, spol. s r.o. z 26. 4. 2005 s prílohou č. 1-2, fotokópiami zmluvy o nájme medzi žalovaným a spoločnosťou LK-SERVIS, spol. s r.o. zo dňa 28. 12. 2012 s výpočtom nájmu, nájomnou zmluva medzi žalovaným a spoločnosťou Archeológia SK, s.r.o. z 24. 7. 2015, výpisom z listu vlastníctva č. XXXX z katastra nehnuteľností, pre okres Liptovský Mikuláš, katastrálne územie V. Ľ., výpisom z obchodného registra žalovaného, lustrácia v Obchodnom vestníku.
10. § 59 Obchodného zákonníka (OBZ)
(1) Vkladom spoločníka je súhrn peňažných prostriedkov (ďalej len "peňažný vklad") a iných peniazmi oceniteľných hodnôt (ďalej len "nepeňažný vklad"), ktoré spoločník vkladá do spoločnosti a podieľa sa nimi na výsledku podnikania spoločnosti. (2) Nepeňažným vkladom môže byť len majetok, ktorého hospodárska hodnota sa dá určiť. Vklady spočívajúce v záväzku vykonať práce alebo poskytnúť služby sa zakazujú. Nepeňažný vklad musí byť splatený pred zápisom výšky základného imania do obchodného registra. Ak spoločnosť nenadobudne právo k predmetu nepeňažného vkladu, je spoločník, ktorý sa zaviazal vložiť do spoločnosti tento vklad, povinný zaplatiť jeho hodnotu v peniazoch a spoločnosť je povinná predmet nepeňažného vkladu spoločníkovi vrátiť. Spoločnosť vyzve písomne spoločníka, aby zaplatil hodnotu nepeňažného vkladu, ku ktorému spoločnosť nenadobudla právo, a spoločník je povinný splniť túto povinnosť do 90 dní odo dňa doručenia výzvy. (3) Nepeňažný vklad do spoločnosti a určenie peňažnej sumy, v akej sa nepeňažný vklad započítava na vklad spoločníka, sa musia uviesť v spoločenskej zmluve, zakladateľskej zmluve alebo v zakladateľskej listine, ak tento zákon neustanovuje inak. Hodnota nepeňažného vkladu sa určí znaleckým posudkom, ktorý musí obsahovať aj opis nepeňažného vkladu, spôsob jeho ocenenia, údaj o tom, či jeho hodnota zodpovedá emisnému kurzu upísaných akcií splácaných týmto vkladom alebo hodnote prevzatého záväzku na vklad do spoločnosti.
(1) Ustanovenia o jednotlivých spoločnostiach určujú, či je zakázané vrátenie vkladu spoločníkom. § 68a OBZ (1) Po vzniku spoločnosti nemožno sa domáhať určenia, že spoločnosť nevznikla. (2) Súd môže rozhodnúť o neplatnosti spoločnosti, len ak a) nebola uzavretá spoločenská zmluva alebo zakladateľská zmluva alebo nebola vyhotovená zakladateľská listina, alebo nebola dodržaná zákonom ustanovená forma týchto právnych úkonov, b) predmet podnikania alebo činnosti je v rozpore so zákonom alebo odporuje dobrým mravom, c) v spoločenskej zmluve, zakladateľskej zmluve, zakladateľskej listine alebo v stanovách chýba údaj o obchodnom mene spoločnosti alebo o výške vkladov spoločníkov, alebo o výške základného imania, alebo o predmete podnikania, alebo činnosti, ak tak ustanovuje zákon, d) v spoločenskej zmluve, zakladateľskej zmluve, zakladateľskej listine alebo v stanovách nie sú dodržané ustanovenia zákona o minimálnom splatení vkladov, e) všetci zakladatelia boli nespôsobilí na právne úkony, f) v rozpore so zákonom bol počet zakladateľov menší ako dvaja. (3) Právne vzťahy, do ktorých neplatná spoločnosť vstúpila, nie sú rozhodnutím súdu o neplatnosti spoločnosti dotknuté. Povinnosť spoločníkov splatiť vklady trvá, ak to vyžaduje záujem veriteľov na splnení záväzkov neplatnej spoločnosti.
(1) Súd aj bez návrhu rozhodne o zrušení spoločnosti, ak a) zanikli predpoklady ustanovené zákonom pre vznik spoločnosti, b) orgány spoločnosti nie sú ustanovené v súlade so spoločenskou zmluvou, zakladateľskou zmluvou, zakladateľskou listinou, stanovami alebo týmto zákonom viac ako tri mesiace, c) spoločnosť nespĺňa podmienky podľa § 2 ods. 3, d) spoločnosť poruší povinnosť vytvoriť alebo doplniť rezervný fond podľa tohto zákona, e) je spoločnosť v omeškaní s plnením povinnosti podľa § 40 ods. 2 viac ako šesť mesiacov, alebo f) tak ustanoví tento zákon alebo osobitný zákon. (2) Ak ide o dôvody na zrušenie spoločnosti podľa odseku 1, dôvod na zrušenie spoločnosti sa predpokladá, ak vyplýva z obchodného registra alebo listín uložených v zbierke listín. § 154 OBZ (1) Akciovou spoločnosťou je spoločnosť, ktorej základné imanie je rozvrhnuté na určitý počet akcií s určitou menovitou hodnotou. Spoločnosť zodpovedá za porušenie svojich záväzkov celým svojím majetkom. Akcionár neručí za záväzky spoločnosti.
(1) Akcia predstavuje práva akcionára ako spoločníka podieľať sa podľa zákona a stanov spoločnosti na jej riadení, zisku a na likvidačnom zostatku po zrušení spoločnosti s likvidáciou, ktoré sú spojené s akciou ako s cenným papierom, ak zákon neustanovuje inak.
(1) Stanovy musia určiť menovitú hodnotu všetkých druhov akcií, ktoré sa majú vydať. Súčet menovitých hodnôt týchto akcií musí zodpovedať výške základného imania. Menovitá hodnota akcie musí byť vyjadrená kladným celým číslom, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Menovitá hodnota akcií sa vyjadruje v eurách, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Akciová spoločnosť môže vydať akcie, ktoré majú rôznu menovitú hodnotu, ak zákon neustanovuje inak.
(1) Spoločnosť môže založiť jeden zakladateľ, ak je zakladateľ právnickou osobou, inak dvaja alebo viacerí zakladatelia. (2) Ak spoločnosť zakladajú dvaja alebo viacerí zakladatelia, uzavrú zakladateľskú zmluvu. Ak spoločnosť zakladá jeden zakladateľ, nahrádza zakladateľskú zmluvu zakladateľská listina. Zakladateľská zmluva alebo zakladateľská listina musí sa vyhotoviť vo forme notárskej zápisnice o právnom úkone. Súčasťou zakladateľskej zmluvy a zakladateľskej listiny je návrh stanov. (3) Hodnota základného imania spoločnosti musí byť aspoň 25 000 eur.
(1) Zakladateľská zmluva alebo zakladateľská listina musí obsahovať: a) obchodné meno, sídlo a predmet podnikania (činnosti), b) navrhované základné imanie, c) počet akcií, ich menovitú hodnotu, formu a podobu; ak sa majú vydať akcie rôznych druhov, ich názov a opis práv s nimi spojených; údaj o obmedzení prevoditeľnosti akcií, ak majú byť vydané akcie na meno, ktorých prevoditeľnosť je obmedzená, d) emisný kurz, za ktorý spoločnosť akcie vydáva, e) počet akcií, ktoré upisujú jednotliví zakladatelia, f) určenie predmetu nepeňažného vkladu a určenie peňažnej sumy, v akej sa nepeňažný vklad započítava za plnenie emisného kurzu akcií, ktoré zakladateľ upísal, ak sa zakladateľ zaväzuje vložiť do spoločnosti nepeňažný vklad, g) určenie správcu vkladov podľa § 60 ods. 1 <aspi://module='ASPI'&link='513/1991 Zb.%252360'&ucin- k-dni='30.12.9999'>, h) predpokladané náklady spoločnosti súvisiace s jej založením a vznikom. (3) Každá výhoda, ktorá môže byť poskytnutá osobám, ktoré sa podieľali na založení spoločnosti alebo na činnostiach smerujúcich k nadobudnutiu oprávnenia na jej činnosť, musí byť dohodnutá v zakladateľskej zmluve; iné zvýhodnenie nemožno poskytnúť.
O zrušení spoločnosti rozhoduje valné zhromaždenie.
§ 179 OBZ <aspi://module='KO'&link='KO513_1991SK%2523179'&ucin-k-dni='30.12.9999'> (2) Spoločnosť nesmie vrátiť akcionárom ich vklady. (7) Ustanovenia odsekov 2 až 5 sa nevzťahujú na zníženie základného imania spoločnosti, ak zákon neustanovuje inak. (8) Po zrušení spoločnosti s likvidáciou má akcionár právo na podiel na likvidačnom zostatku. (9) Akékoľvek plnenia poskytnuté akcionárom v rozpore s týmto zákonom alebo osobitným zákonom, alebo stanovami sú akcionári povinní vrátiť spoločnosti; ustanovenie odseku 1 <aspi:// module='ASPI'&link='513/1991 Zb.%2523179'&ucin-k-dni='30.12.9999'> tým nie je dotknuté. Splnenie tejto povinnosti nemôže spoločnosť odpustiť a predstavenstvo je povinné ju vymáhať.
§ 34 Občianskeho zákonníka (OZ) Právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
(1) Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. § 39 OZ Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
Všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana.
(1) Vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. § 132 OBZ (1) Vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.
(2) Ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný zákon neustanovuje inak.
§ 8 z. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení (1) Majetkom obce sú veci vo vlastníctve obce a majetkové práva obce. (2) Majetok obce slúži na plnenie úloh obce. (3) Majetok obce sa má zveľaďovať a zhodnocovať a vo svojej celkovej hodnote zásadne nezmenšený zachovať. Darovanie nehnuteľného majetku obce je neprípustné, ak osobitný predpis neustanovuje inak. (4) Majetok obce možno použiť najmä na verejné účely, na podnikateľskú činnosť a na výkon samosprávy obce. (6) Majetok obce a nakladanie s ním upravuje osobitný zákon.
§ 11 z. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení (1) Obecné zastupiteľstvo je zastupiteľský zbor obce zložený z poslancov zvolených v priamych voľbách obyvateľmi obce. Volebné pravidlá upravuje osobitný predpis. Funkčné obdobie obecného zastupiteľstva sa končí zložením sľubu poslancov novozvoleného obecného zastupiteľstva na štyri roky. (4) Obecné zastupiteľstvo rozhoduje o základných otázkach života obce, najmä je mu vyhradené a) určovať zásady hospodárenia a nakladania s majetkom obce a s majetkom štátu, ktorý užíva, schvaľovať najdôležitejšie úkony týkajúce sa tohto majetku a kontrolovať hospodárenie s ním, l) zriaďovať, zrušovať a kontrolovať rozpočtové a príspevkové organizácie obce a na návrh starostu vymenúvať a odvolávať ich vedúcich (riaditeľov), zakladať a zrušovať obchodné spoločnosti a iné právnické osoby a schvaľovať zástupcov obce do ich štatutárnych a kontrolných orgánov, ako aj schvaľovať majetkovú účasť obce v právnickej osobe.
§ 12 z. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení (10) Nariadenie a uznesenie obecného zastupiteľstva podpisuje starosta najneskôr do 10 dní od ich schválenia obecným zastupiteľstvom.
§ 13 z. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení (1) Predstaviteľom obce a najvyšším výkonným orgánom obce je starosta. Funkcia starostu je verejná funkcia. Funkčné obdobie starostu sa skončí zložením sľubu novozvoleného starostu. Spôsob voľby starostu upravuje osobitný zákon. (4) Starosta a) zvoláva a vedie zasadnutia obecného zastupiteľstva a obecnej rady, ak tento zákon neustanovuje inak, a podpisuje ich uznesenia, c) zastupuje obec vo vzťahu k štátnym orgánom, k právnickým a fyzickým osobám.
§ 7 z. č. 138/1991 Zb. o majetku obcí (1) Orgány obce a organizácie sú povinné hospodáriť s majetkom obce v prospech rozvoja obce a jej občanov a ochrany a tvorby životného prostredia.
(2) Orgány obce a organizácie sú povinné majetok obce zveľaďovať, chrániť a zhodnocovať. Sú povinné najmä a) udržiavať a užívať majetok, b) chrániť majetok pred poškodením, zničením, stratou alebo zneužitím, c) používať všetky právne prostriedky na ochranu majetku, vrátane včasného uplatňovania svojich práv alebo oprávnených záujmov pred príslušnými orgánmi.
§ 9 z. č. 138/1991 Zb. o majetku obcí (2) Obecné zastupiteľstvo schvaľuje a) spôsob prevodu vlastníctva nehnuteľného majetku obce; to neplatí, ak je obec povinná previesť nehnuteľný majetok podľa osobitného predpisu, c) prevody vlastníctva nehnuteľného majetku obce, ak sa realizujú priamym predajom, e) nakladanie s majetkovými právami nad hodnotu určenú v zásadách hospodárenia, f) vklady majetku obce do majetku zakladaných alebo existujúcich obchodných spoločností,
11. Medzi stranami nie je sporné, že dňa 24. 5. 2008 žalobca Obec Partizánska Ľupča v zastúpení starostom Ľ. E.R. a zástupca (v memorande neuvedeného) investora („za investora“) MEI Slovakia, a.s. so sídlom Sabinovská 14, Bratislava 821 20, IČO: 17 337 755 (ďalej iba MEI Slovakia, a.s.) podpísali Memorandum o spolupráci medzi investorom zastúpeným MEI Slovakia, a.s. a Obcou Partizánska Ľupča. V memorande sa strany dohodli, že pripravia všetky vecné, právne a legislatívne podklady pre vytvorenie a založenie akciovej spoločnosti (bod 1. memoranda). Strany vytvoria a založia akciovú spoločnosť so sídlom v Partizánskej Ľupči (bod 5.) za nasledovných podmienok ... Prvá odrážka bodu 5 - obec vstupuje do a. s. vecným vkladom - pozemkami, vo výlučnom vlastníctve obce ... V druhej odrážke bodu 5 sú identifikované pozemky obce v katastrálnom území V. Ľ. parcelnými číslami 4587, č. 4588, 4589/2, č. 4608, č. 4609, č. 4610, č. 4561, č. 4574, č. 4575, č. 4576/2, o výmere 340.621 m2. Tretia odrážka bodu 5 - pozemky budú tvoriť 20 % vkladu. Štvrtá odrážka bodu 5 - investor vstupuje finančným vkladom 70 % s tým, že si vyhradzuje právo delegovať ostávajúcich 10 % na tretiu osobu podľa vlastného rozhodnutia. Piata odrážka bodu 5 - vlastnícke podiely v a.s. ostanú nemenné. Siedma odrážka bodu 5 - v prípade potreby, v záujme sprehľadnenia finančných tokov alebo iných podstatných dôvodov, pristúpi akciová spoločnosť k založeniu dcérskych alebo sesterských spoločností, v ktorých bude mať adekvátny podiel. Ôsma odrážka bodu 5 - v obidvoch prípadoch ostávajú percentuálne podiely akciovej spoločnosti nemenné. Ďalej v odseku 18 odôvodnenia rozsudku.
12. Obecné zastupiteľstvo Partizánskej Ľupče uznesením č. 2/2008 dňa 25. 4. 2008 schválilo „MEMORANDUM o spolupráci medzi investorom zastúpeným MEI SLOVAKIA a.s. so sídlom v Bratislave a Obcou Partizánska Ľupča v zastúpení Ľ. E., starostom obce o vytvorení a založení akciovej spoločnosti“.
13. Spoločnosť MEI Slovakia, a.s. ako postupca zastúpená predsedom predstavenstva JUDr. Adolfom Baloghom uzavrela dňa 24. 5. 2008 so spoločnosťou VIENNA GATE 4, a.s. so sídlom Sabinovská 14, Bratislava 821 20, IČO: 35 885 174 ako postupníkom (zastúpená JUDr. Adolfom Baloghom) Zmluvu o postúpení práv a povinností. Zmluvou spoločnosť MEI Slovakia, a.s. bezodplatne postúpila všetky práva a povinnosti, ktoré jej ako investorovi vyplývajú z Memoranda na postupníka (článok II zmluvy o postúpení). V článku I. zmluvy o postúpení sa výslovne uvádza, že postupca (MEI Slovakia, a.s.) ako investor uzavrel s obcou dňa 24. 5. 2008 Memorandum o spolupráci. V Zmluve o postúpení práv a povinností spoločnosť MEI Slovakia, a.s. sama seba označila opakovane ako investora z memoranda uzavretého s obcou a správala sa ako budúci investor. V konaní pred súdom žalovaný tvrdil, že MEI Slovakia, a.s. bola zástupcom investora. Žiadnym spôsobom neobjasnil rozpor medzi právnym postavením zástupcu investora v memorande a investora v zmluve o postúpení práv a povinností. Keďže spoločnosť MEI Slovakia, a.s. bola zástupcom neznámeho investora nemohla postupovať akékoľvek práva a povinnosti na iný subjekt (VIENNA GATE 4, a.s.). Je vylúčené, aby zástupca a zastúpený bol identický subjekt. Ich právne postavenie je rozdielne. Práva a povinnosti vznikajú zastúpenému a nie jeho zástupcovi.
14. V Zmluve o postúpení práv a povinností je uvedený písomný súhlas Obce Partizánska Ľupča zastúpenej starostom Ľ. E., že súhlasí s postúpením práv a povinností investora MEI Slovakia, a.s. na spoločnosť VIENNA GATE 4, a.s. Medzi stranami nebolo sporné, že obecné zastupiteľstvo nikdy neschválilo vyššie uvedenú Zmluvu o prevode práv a povinností resp. neschválilo vklad majetku obce do
majetku zakladanej spoločnosti s iným subjektom ako MEI Slovakia, a.s. Je právne irelevantné v akom vzťahu personálneho, či finančného prepojenia sú spoločnosti MEI Slovakia, a.s. a VIENNA GATE 4, a.s., ide o dve rozdielne právnické osoby, každá s vlastnou právnou subjektivitou. Právne irelevantný je aj argument žalovaného, že podľa bodu päť, siedmej odrážky memoranda bolo možné pristúpiť k založeniu dcérskych alebo sesterských spoločností, v ktorých bude mať (zrejme obec a investor) adekvátny podiel. Zakladaniu dcérskych a sesterských spoločností predchádza založenie základnej spoločnosti, ktorá mala byť vytvorená obcou a investorom. Podľa § 9 ods. 2 písm. f/ z. č. 138/1991 Zb. o majetku obcí obecné zastupiteľstvo schvaľuje vklady majetku obce do majetku zakladaných spoločností. Obsahom memoranda bola dohoda o založení akciovej spoločnosti medzi stranami memoranda (obec vloží nepeňažný vklad a investor peňažný vklad). Len obecnému zastupiteľstvu je vyhradené rozhodovať o zakladaní obchodných spoločností, schvaľovať zástupcov obce do ich štatutárnych a kontrolných orgánov a schvaľovať majetkovú účasť obce v právnickej osobe (§ 11 ods. 4 písm. l/ z. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení). Vôľu vytvára za obec obecné zastupiteľstvo a navonok ju prejavuje starosta. Preto ak obecné zastupiteľstvo nerozhodlo o založení akciovej spoločnosti s obchodnou spoločnosťou VIENNA GATE 4, a.s. a neschválilo majetkovú účasť obce v akciovej spoločnosti zakladanej so spoločnosťou VIENNA GATE 4, a.s. bolo vloženie majetku obce do takto založenej obchodnej spoločnosti v rozpore so zákonom (§ 11 ods. 4 písm. l/ z. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení a § 9 ods. 2 písm. f/ z. č. 138/1991 Zb. o majetku obcí).
15. Formou notárskej zápisnice dňa 16. 12. 2008 (notára JUDr. Miroslava Pavloviča, so sídlom Grösslingova 6-8, Bratislava N 560/2008, Nz 61878/2008, NCR1s61338/2008) bola spísaná zakladateľská zmluva o založení akciovej spoločnosti ATLADIA, a.s. zakladateľov: 1. VIENNA GATE 4, a.s., 2. Obcou Partizánska Ľupča a 3. Ľ. S., nar. XX. X. XXXX, bytom V. XXX/XX, O.. Obec upísala 20 kusov akcií (zo 100 kusov akcií) v menovitej hodnote 6.140 EUR, spolu 122.800 EUR (zo základného imania spoločnosti 614.000 EUR). Nepeňažný vklad obce tvorili pozemky vo vlastníctve obce vtedy na LV č. XXX, katastrálne území V. Ľ., obec Partizánska Ľupča, okres Liptovský Mikuláš vedené Katastrálnym úradom Žilina, Správou katastra Liptovský Mikuláš: pozemok KN-E parcelné č. 4561 - trvalé trávnaté porasty o výmere 20.558 m2, pozemok KN-E parcelné č. 4574 - orná pôda o výmere 640 m2, pozemok KN-E parcelné č. 4575 - ostatné plochy o výmere 561 m2, pozemok KN-E parcelné č. 4576/2 - orná pôda o výmere 158.707 m2, pozemok KN-E parcelné č. 4587 - trvalé trávnaté porasty o výmere 2.133 m2, pozemok KN-E parcelné č. 4588 - orná pôda o výmere 38.132 m2, pozemok KN-E parcelné č. 4589/2
- orná pôda o výmere 36.575 m2, pozemok KN-E parcelné č. 4608 - orná pôda o výmere 75.922 m2, pozemok KN-E parcelné č. 4609 - trvalé trávnaté porasty o výmere 3.614 m2 a pozemok KN-E parcelné č. 4610 - trvalé trávnaté porasty o výmere 2.827 m2. Cena bola určená znaleckým posudkom vo výške 3.700.000 EUR. Zakladatelia schválili stanovy spoločnosti, ktoré sú súčasťou notárskej zápisnice.
16. Na základe návrhu na zápis akciovej spoločnosti do obchodného registra bola Obchodná spoločnosť ATLADIA a. s. zapísaná Okresným súdom Žilina do obchodného registra 19. 5. 2009.
17. Žalovaný podal na Správe katastra Liptovský Mikuláš 3. 6. 2009 návrh na vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vo vlastníctve Obce Partizánska Ľupča (tak ako sú uvedené v notárskej zápisnici, odsek 15 odôvodnenia rozsudku) ako nepeňažného vkladu do základného imania obchodnej spoločnosti ATLADIA a. s. (žalovaného). K návrhu žalovaný pripojil vyhlásenie vkladateľa - Obce Partizánska Ľupča o vklade vyššie uvedených pozemkov do základného imania spoločnosti ATLADIA a. s. (žalovaného) v zastúpení starostom obce Ľ. E.. Obsahom vyhlásenia je deklarované oprávnenie vkladateľa vložiť nehnuteľný majetok do základného imania spoločnosti z Memoranda o spolupráci medzi investorom Mei Slovakia, a.s. a Obcou Partizánska Ľupča o vytvorení a založení akciovej spoločnosti, schválenej obecným zastupiteľstvom 25. 4. 2008 uznesením č. 2/2008. S tým, že so súhlasom obce postúpil pôvodný investor svoje práva a povinnosti z memoranda na nastupujúceho investora VIENNA GATE 4, a.s. Zmluvou o postúpení práv a povinností z 15. 4. 2008. Medzi stranami nebolo sporné, že obecné zastupiteľstvo nikdy neschválilo zmluvu o postúpení práv a povinností resp. neschválilo vklad majetku obce do majetku zakladanej spoločnosti s uvedením konkrétneho subjektu (s ktorým mala byť spoločnosť zakladaná) tak ako je uvedené v odseku 14 odôvodnenia rozsudku. Katastrálny úrad v Žiline, Správa katastra Liptovský Mikuláš povolil vklad vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam v prospech žalovaného.
18. Podľa obsahu je memorandum (odsek 11 odôvodnenia rozsudku) dvojstranný právny úkon (inak by z neho nemohli vznikať práva a povinnosti) medzi neuvedeným investorom zastúpeným spoločnosťou MEI
Slovakia, a.s. a žalobcom. Aj podľa znenia obsahu uznesenia č. 2/2008 schválilo obecné zastupiteľstvo 25. 4. 2008 „MEMORANDUM o spolupráci medzi investorom zastúpeným MEI SLOVAKIA a.s. so sídlom v Bratislave a Obcou Partizánska Ľupča v zastúpení Ľ. E., starostom obce o vytvorení a založení akciovej spoločnosti.“ Pojmovými znakmi právneho úkonu sú: 1. prejav vôle, 2. právne následky prejavu vôle (vznik, zmena alebo zánik práv alebo povinností), 3. prejav vôle musí byť dovolený právnymi predpismi, 4. s prejavom vôle právne predpisy spájajú právne následky zamýšľané tým, kto prejavil vôľu. Právny úkon, v ktorom nie je označená (teda známa) strana úkonu je neplatný právny úkon, lebo absentuje subjekt prejavujúci vôľu. Žalovaný od začiatku sporu tvrdil, že spoločnosť MEI Slovakia, a.s. zastupovala investora, čo zodpovedá textu memoranda a zneniu uznesenia obecného zastupiteľstva. Keď od počiatku nie je známe, kto je subjekt prejavujúci vôľu na strane investora, právny úkon je od počiatku vadný a teda absolútne neplatný (§ 34 OZ). Určitosť právneho úkonu (§ 37 ods. 1 OZ) sa týka aj určenia účastníkov právneho úkonu. Označenie účastníka právneho úkonu len „investor“ (bez akýchkoľvek identifikačných znakov) nespĺňa náležitosti právneho úkonu. V takomto prípade nejde o vadu právneho úkonu, ktorú je možné odstrániť výkladom podľa obsahu zmluvy. Súd nemôže v rámci výkladu obsahu právneho úkonu vytvárať absentujúci prejav vôle za neznámeho „investora“ účastníka právneho úkonu (čo je v zhode s tvrdením žalovaného o právnom postavení zástupcu investora). Výkladom možno zisťovať iba obsah právneho úkonu, nie dopĺňať (vytvárať) prejav vôle. Zástupcovi MEI Slovakia, a.s. nemohli vzniknúť práva a povinnosti z právneho úkonu, lebo tie vznikajú priamo zastúpenému (§ 22 ods. 1 OZ). Je vylúčené, aby zástupca a zastúpený bol identický subjekt, keďže ich právne postavenie je rozdielne.
19. Žalovaný sa bránil tým, že obecné zastupiteľstvom schvaľuje iba vklad majetku obce do majetku zakladanej spoločnosti, bez povinnosti schválenia subjektu a malo ísť o novozaloženú spoločnosť s odkazom na § 9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 138/1991 Zb. Obec sa spravuje verejným právom, keďže ide o verejnoprávnu korporáciu. Verejné právo určuje pôsobnosť orgánov obce a tvorbu jej právne relevantnej vôle. Uznesenie obecného zastupiteľstva je materiálnoprávnou podmienkou pre vyjadrenie vôle obce, ktorú vytvára kolektívny orgán. Starosta vôľu nevytvára, iba navonok prejavuje vôľu obce tvorený obecným zastupiteľstvom. Prejavená vôľa obecného zastupiteľstva musí byť musí byť určitá a zrozumiteľná, aby nemohli nastať pochybnosti o obsahu rozhodnutia (uznesenia). Vykonávaniu právnych úkonov obce predchádza rozhodovanie o týchto úkonoch. Pri posudzovaní právnych úkonov je zásadná jednota vôle a prejavu. Posudzovanie vytvárania a prejavu vôle obce ako verejnoprávnej korporácie nemožno posudzovať rovnako ako pri obchodných spoločnostiach, keďže postavenie obcí je zakotvené v ústave (Články 64 - 71, Štvrtej hlavy Ústavy SR) a má špeciálnu právnu úpravu (zákon o obecnom zriadení a zákon o majetku obcí). Zákonodarca neustanovuje právne povinnosti samoúčelne, ale preto aby sa dodržiavali a ich neplnenie nemôže požívať právnu ochranu. Porušenie zákonných povinností môže vyvolať negatívne právne účinky. Najmä ak sa týka vyhradenej pôsobnosti obecného zastupiteľstva (§ 11 ods. 4 písm. a/, b/, l/, m/ z. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení). Vyhradená právomoc obecného zastupiteľstva nemôže byť prenesená na iný orgán obce. V prípade nakladania s majetkom obce sa sleduje verejný záujem na hospodárnom a účelnom nakladaní s majetkom obce. Majetok obce slúži na podnikanie iba subsidiárne, primárne má slúžiť na zabezpečovanie verejných potrieb. Za prevody nehnuteľných vecí sa považujú aj vklady nehnuteľností do majetku obchodných spoločností (§ 11 ods. 4 písm. l/ zákona o obecnom zriadení), preto sa vyžaduje predchádzajúci súhlas obecného zastupiteľstva, inak by šlo o absolútne neplatný právny úkon podľa § 39 OZ. Súd konštatuje k obrane žalovaného, že z uznesenia obecného zastupiteľstva, vyplýva schválenie memoranda o spolupráci medzi neuvedeným investorom zastúpeným MEI SLOVAKIA a. s. a obcou ... o vytvorení a založení akciovej spoločnosti. Ani z memoranda nevyplýva iné právne postavenie spoločnosti MEI SLOVAKIA a. s. ako zástupcu neuvedeného investora. Obsahom memoranda a ani uznesenia obecného zastupiteľstva nie je súhlas na založenie obchodnej spoločnosti s konkrétnym zakladateľom a označenie investor nie je určité. Právnym úkonom na založenie akciovej spoločnosti, ak ju zakladajú viacerý zakladatelia je zakladateľská zmluva. Preto malo obecné zastupiteľstvo rozhodnúť (uznesením) o založení akciovej spoločnosti tak, aby bolo možné na základe takéhoto rozhodnutia uzavrieť zakladateľskú zmluvu s označeným zakladateľom alebo zakladateľmi. Bez určenia subjektu, s ktorým má obec uzavrieť zakladateľskú zmluvu podľa § 163 OBZ resp. založiť spoločnosť nedošlo k vytvoreniu vôle obce prostredníctvom obecného zastupiteľstva tak, aby starosta mohol túto vôľu prejaviť uzavretím zakladateľskej zmluvy (so subjektom, o ktorom rozhodlo obecné zastupiteľstvo). Starosta nemohol nahradiť absenciu rozhodnutia obecného zastupiteľstva o subjekte, s ktorým obec založiť obchodnú spoločnosť nad rámec svojej právomoci, ktorá mu vyplýva zo zákona. Z rovnakých dôvodov starosta nemohol dať súhlas na postúpenie práv a povinností z memoranda schváleného obecným
zastupiteľstvom v zmluve o postúpení práv a povinností na VIENNA GATE 4, a. s. Starosta nad rámec právomocí rozhodol o zmluvnej strane zakladateľskej zmluvy bez predchádzajúceho rozhodnutia obecného zastupiteľstva (§ 11 ods. 4 písm. l/ zákona o obecnom zriadení). Takéto právne úkony sú neplatné pre rozpor so zákonom podľa § 39 OZ. Obecné zastupiteľstvo schvaľuje vklady majetku obce do majetku zakladanej spoločnosti (§ 9 ods. 2 písm. f/ zákona o majetku obcí). Obecné zastupiteľstvo neschválilo zákonným postupom vklad majetku obce do zakladanej obchodnej spoločnosti, keďže absentuje subjekt, ktorý mal s obcou zakladať obchodnú spoločnosť.
20. K obrane žalovaného súd uvádza nasledovné. Podľa § 179 ods. 2 OBZ (§ 67j, 67k OBZ) spoločnosť nesmie vrátiť akcionárom ich vklady (zásada zákazu vrátenia vkladov), ktoré tvoria základné imanie spoločnosti, ako ochrany pred tunelovaním spoločnosti. Ustanovenia o zákaze vrátenia vkladu spoločnosti sú kogentné, teda záväzné voči všetkým subjektom. Takto je zákonom obmedzená autonómia vôle účastníka právneho vzťahu a obmedzuje sa autonómia kapitálovej spoločnosti pri nakladaní s obchodným majetkom vo vzťahu k akcionárom spoločnosti. Peňažný a nepeňažný vklad tvoria základné imanie spoločnosti (aktíva spoločnosti - súčasť obchodného majetku určená na podnikanie). Základné imanie spoločnosti má byť zachované počas existencie spoločnosti, aby nedochádzalo k jeho poklesu. Vrátením vkladu by došlo k zníženiu základného imania spoločnosti pod výšku zapísanú v obchodnom registri. Tieto ustanovenia chránia obchodný majetok spoločnosti (princíp jednoty obchodného majetku s kapitálovou spoločnosťou). Obchodný zákonník je špeciálny právny predpis vo vzťahu k Občianskemu zákonníku. Proti sebe stoja právo na ochranu vlastníka (nehnuteľností) a právo na ochranu akciovej spoločnosti, akcionárov a veriteľov spoločnosti. Každý vlastník sa môže domáhať ochrany vlastníckych práv na súde, aj keď predmetom vlastníctva sú nehnuteľnosti, ktoré predstavujú nepeňažné vklady tvoriace základné imanie spoločnosti. Do právneho poriadku Slovenskej republiky boli implementované obchodné smernice (napríklad tzv. kapitálová smernica). Preto aj v právnom poriadku Slovenskej republiky platí zásada reálneho vytvorenia a udržania základného imania. Obchodná spoločnosť nesmie akcionárom vrátiť ich vklady. Žalobca je v právnom postavení akcionára, teda subjektu, ktorému spoločnosť nesmie vrátiť vklad. Dôsledkom rozhodnutia o určení vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam tvoriacim základné imanie spoločnosti je zásah do základného imania spoločnosti. Nie je možné, aby základné imanie, ktoré je tvorené (aj) nehnuteľnosťami bolo vo vlastníctve iného subjektu bez dopadu na akciovú spoločnosť. Základné imanie spoločnosti by sa tak znížilo. Zníženie základného imania spoločnosti je upravené zákonom (§ 211 - 216 OBZ), kedy tak môže urobiť spoločnosť. Aplikácia Obchodného zákonníka ako špeciálneho predpisu má prednosť pred aplikáciou Občianskeho zákonníka, na vzťahy upravené špeciálnym predpisom. Zásahy súdu do obchodných spoločností pri posudzovaní práv a povinností medzi špeciálnymi subjektmi (akcionár a akciová spoločnosť) sú obmedzené Obchodným zákonníkom, najmä vo vzťahu k základnému imaniu spoločnosti. Každé takéto rozhodnutie by malo vplyv na zmenu výšky obchodného imania spoločnosti (R 9/2000). Slovenský právny poriadok neumožňuje, aby o znížení základného imania rozhodoval súd (§ 211 a nasl. OBZ). Rozhodnutie o určení vlastníctva k predmetu, ktoré tvorí základné imanie spoločnosti v prospech iného subjektu, nemôže ostať bez dopadu na základné imanie spoločnosti, keďže prestane byť majetkom spoločnosti. Veritelia spoločnosti sa môžu domáhať uspokojenia iba z majetku kapitálovej spoločnosti, ktorou je akciová spoločnosť. Zákaz vrátenia vkladov podľa § 179 ods. 2 OBZ platil ešte pred novelou Obchodného zákonníka z. č. 87/2015 Z.z. vo vzťahu k § 67j OBZ. Pri obchodnej spoločnosti je jej základné imanie rozvrhnuté na akcie. Výšku základného imania určujú stanovy, ale nesmie byť nižšia ako zákonom určená výška základného imania. Žalovaný sa bránil s odkazom na konanie o neplatnosť spoločnosti. Neplatnosti spoločnosti sa možno domáhať len zo zákonom stanovených dôvodov (§ 68a ods. 2 OBZ). Po vzniku spoločnosti sa už nemožno domáhať určenia, že spoločnosť nevznikla (§ 68a ods. 1 OBZ). Zápis spoločnosti do obchodného registra má konštitutívny charakter. Iba zákonom taxatívne uvedené dôvody (§ 68a ods. 2 OBZ) nemôžu konvalidovať ani po zápise obchodnej spoločnosti do obchodného registra. Iné dôvody (vady) nie sú spôsobilé vyvolať rozhodnutie súdu o neplatnosti spoločnosti. Vady neuvedené v § 68a ods. 2 OBZ zápisom spoločnosti do obchodného registra konvalidujú. Relevantné sú len do okamihu zápisu do obchodného registra. Ako už bolo uvedené vyššie právna úprava v Slovenskej republike implementovala smernice 68/151/EHS a Európskeho parlamentu a Rady 2009/101/ES. Zásahy súdu do obchodných spoločností sú obmedzené zákonom, ktorý určuje, v ktorých prípadoch môže súd zasiahnuť do obchodnej spoločnosti (napr. neplatnosť uznesení valného zhromaždenia, zrušenie spoločnosti, neplatnosť spoločnosti). To čo obmedzuje obchodnú spoločnosť, nie je možné priamo aplikovať na súdnu ochranu práv vyplývajúcich z právneho poriadku Slovenskej republiky. Predmetom sporu nie je zníženie obchodného imania spoločnosti, ani vrátenie vkladov (zákon zákaz vrátenia vkladov ukladá
akciovej spoločnosti). Právo na ochranu vlastníka, hoci je akcionárom spoločnosti nie je porušením zásady zákazu vrátenia vkladov, lebo vklady nevracia spoločnosť. Hoci spoločnosť znáša dôsledky straty vlastníckeho práva k vkladu akcionára do spoločnosti formou nepeňažného vkladu (nehnuteľností). Každý vlastník sa môže domáhať ochrany vlastníckeho práva, či je akcionárom spoločnosti alebo nie je. V tomto konaní sa rieši otázka vlastníckeho práva žalobcu, ktorý tvrdí, že žalovaná obchodná spoločnosť nadobudla vlastnícke právo v rozpore so zákonom, čo bolo preukázané na základe vykonaného dokazovania.
21. Obsahom vlastníckeho práva je oprávnenie vlastníka nakladať s vecou, držať ju, užívať a požívať jej plody. Vlastnícke právo je najdôležitejší vecno-právny inštitút. Vlastnícke právo musí rešpektovať každý. V súkromnoprávnych úkonoch obcí sa prejavujú určité zvláštnosti vyplývajúce z postavenia obcí, orgánov obcí, keď vôľu vytvára obecné zastupiteľstvo a navonok ju prejavuje starosta. Obci zo zákona vyplývajú povinnosti pri nakladaní s majetkom obce (obmedzenia a zákazy), ktoré iné subjekty súkromného práva nemajú. Majetok obce ako verejnoprávnej korporácie slúži na plnenie úloh samosprávy so zákonom danými kompetenciami. Z hľadiska právneho režimu nakladanie s majetkom obce nemožno porovnávať s nakladaním subjektov súkromného práva (napr. fyzické osoby, obchodné spoločnosti, občianske združenia). Odlišný právny režim má zabezpečiť ochranu majetku obce pred zneužívaním, nehospodárnym nakladaním, aby sa predišlo situácii, že obec nebude môcť plniť verejnoprávne funkcie. Nakladanie s majetkom obce upravuje špeciálny zákon (z. č. 138/1991 Zb. o majetku obcí) a zákon priamo určuje, ktoré majetkové dispozície sú najzávažnejšie (§ 11 ods. 4 z. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení). V prípade nakladania s majetkom obce sa sleduje verejný záujem na hospodárnom a účelnom nakladaní s majetkom obce. Aj keď pri nakladaní s majetkom má obec postavenie subjektu súkromného práva (právne úkony obce), zákon určuje obciam obmedzenia pri nakladaní s ich majetkom. Zákonom o obecnom zriadení a zákonom o majetku obcí štát reguluje hospodárenie a nakladanie s majetkom obce, ktoré je odlišné ako pri nakladaní s majetkom subjektov súkromného práva. Súd odkazuje na rozsiahlu rozhodovaciu činnosť všeobecných súdov i ústavného súdu (napr. nálezy Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 30/95, PL. ÚS 19/09, III ÚS 389/08, PL.ÚS 5/2012, PL.ÚS 5/97, rozsudky Najvyššieho súdu SR 1Cdo/86/2017, 1Obo/1/2015). Preto akýkoľvek súkromný subjekt vstupujúci do právnych vzťahov s orgánom verejnej správy si musí byť vedomý, že obec nie je súkromným subjektom a jej verejnoprávne postavenie niektoré možnosti obmedzuje alebo definuje. Posudzovanie tvorenia a prejavov vôle obce ako verejnoprávnej korporácie nemožno posudzovať rovnako ako pri obchodných spoločnostiach, keďže postavenie obcí je zakotvené v ústave (Články 64 - 71, Štvrtej hlavy Ústavy SR) a má špeciálnu právnu úpravu (zákon o obecnom zriadení a zákon o majetku obcí). Obec sa spravuje verejným právom, keďže ide o verejnoprávnu korporáciu a verejné právo určuje pôsobnosť orgánov obce a tvorbu jej právne relevantnej vôle. Uznesenie obecného zastupiteľstva je materiálnoprávnou podmienkou pre vyjadrenie vôle obce, ktorú vytvára kolektívny orgán. Starosta sám vôľu nevytvára, iba navonok prejavuje vôľu obce tvorený obecným zastupiteľstvom. Zákonodarca neustanovuje právne povinnosti samoúčelne, ale preto aby sa dodržiavali a ich neplnenie nemôže požívať právnu ochranu. Porušenie zákonných povinností môže vyvolať negatívne právne účinky. Najmä ak sa týka vyhradenej pôsobnosti obecného zastupiteľstva (§ 11 ods. 4 písm. a/, b/, l/, m/ z. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení). Vyhradená právomoc obecného zastupiteľstva nemôže byť prenesená na iný orgán obce. Vykonávaniu právnych úkonov obce predchádza rozhodovanie o týchto úkonoch. Pri posudzovaní právnych úkonov je zásadná jednota vôle a prejavu. Súd rozhodol, že žalobca je vlastníkom nehnuteľností, ktoré vložil žalobca do základného imania obchodnej spoločnosti (§ 123 - § 126 OZ). Proti sebe stáli dve práva, súkromné právo obchodnej spoločnosti a verejné právo obce. Súd rozhodol v prospech žalobcu (obce), keďže ku vkladu nehnuteľného majetku obce do základného imania žalovanej spoločnosti došlo v rozpore s hmotným právom. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom nepožíva ochranu práva (Článok 20, Druhej hlavy ústavy SR).
22. Keďže žalobca bol v spore úspešný, súd priznal žalobcovi podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1, 2 CSP nárok na náhradu trov konania od žalovaného 100%. O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 Civilného sporového poriadku, 1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. 3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.