Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PL. ÚS 5/97

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

Ústavný súd Slovenskej republiky, v pléne zloženom z predsedu JUDr. Milana Čiča a

zo sudcov JUDr. Júliusa Černáka, JUDr. Anny Danielčákovej, JUDr. Ľubomíra Dobríka,

JUDr. Jána Drgonca, JUDr. Jána Klučku, JUDr. Viery Mrázovej, JUDr. Štefana Ogurčáka,

JUDr. Richarda Rapanta a JUDr. Tibora Šafárika, na verejnom zasadnutí 12. novembra

1997 prerokoval návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov podľa čl. 125 písm.

a/ a b/ skupiny 37 poslancov Národnej rady Slovenskej

republiky, zastúpenej poslancom prof. MVDr. Ivanom Rosivalom, CSc., proti Národnej

rade Slovenskej republiky, zastúpenej poslancom JUDr. Dušanom Macuškom a proti vláde

Slovenskej republiky, zastúpenej štátnym tajomníkom Ministerstva práce, sociálnych vecí a

rodiny Slovenskej republiky doc. JUDr. Vojtechom Tkáčom, CSc., vo veci súladu

ustanovenia o plate a odmene za pracovnú

pohotovosť v rozpočtových a v niektorých ďalších organizáciách a orgánoch v znení

neskorších predpisov a čl. I bod 1 , ako aj čl. IV nariadenia vlády Slovenskej republiky č.

, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré nariadenia vlády Slovenskej republiky,

ktorými sa vykonáva v znení neskorších predpisov s článkom 65

ods. 1 a 2, s článkom 67 a s ustanovením h/

o obecnom zriadení v znení neskorších

predpisov a s ustanovením

Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave v znení neskorších predpisov a takto

r o z h o d o l :

Návrhu skupiny 37 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie

nesúladu ustanovenia o plate a odmene za

pracovnú pohotovosť v rozpočtových a v niektorých ďalších organizáciách a orgánoch v

znení neskorších predpisov a článku I bod 1 a článku IV nariadenia vlády Slovenskej

republiky č. , ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré nariadenia vlády

Slovenskej republiky, ktorými sa vykonáva o plate a odmene za

pracovnú pohotovosť v rozpočtových a v niektorých ďalších organizáciách a orgánoch v

znení neskorších predpisov s článkom 65 ods. 1 a 2, s článkom 67 Slovenskej

republiky a s ustanovením § 11 ods. 3 písm. ch/ zákona Slovenskej národnej rady č.

o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a s ustanovením

písm. l/ o hlavnom meste Slovenskej

republiky Bratislave v znení neskorších predpisov n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Skupina 37 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len "navrhovateľ")

podala 23. decembra 1996 na Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len "ústavný súd")

návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov podľa / a

Slovenskej republiky. Predmetom návrhu je namietaný nesúlad (v čase podania návrhu)

ustanovenia o plate a odmene za pracovnú

pohotovosť v rozpočtových a v niektorých ďalších organizáciách a orgánoch v znení

neskorších predpisov (ďalej len " Zb"), ako aj článku I bod 1 a článku IV

nariadenia vlády Slovenskej republiky č. , ktorým sa menia a dopĺňajú

niektoré nariadenia vlády Slovenskej republiky, ktorými sa vykonáva

o plate a odmene za pracovnú pohotovosť v rozpočtových a v niektorých ďalších

organizáciách a orgánoch v znení neskorších predpisov (ďalej len "nariadenie vlády č.

") s článkom 65 ods. 1 a 2 a s a s ods.

3 písm. ch/ o obecnom zriadení v znení

neskorších predpisov (ďalej len "") a s zákona

Slovenskej národnej rady č. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave

v znení neskorších predpisov (ďalej len "").

Predseda ústavného súdu požiadal listom z 3. januára 1997 predsedu Národnej rady

Slovenskej republiky a predsedu vlády Slovenskej republiky o vypracovanie stanoviska

Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky k návrhu.

Ústavný súd na neverejnom zasadnutí 8. apríla 1997 v pléne predbežne prerokoval

tento návrh a po zistení, že návrh na začatie konania podal oprávnený subjekt, a že spĺňa

všetky zákonom predpísané náležitosti a ani ďalší účastníci neuplatnili ďalšie námietky voči

prijatiu tohto návrhu na predbežnom prerokovaní, v súlade s ustanovením § 25 ods. 3

tento návrh prijal na ďalšie konanie.

Navrhovateľa v konaní pred ústavným súdom zastupoval poslanec Národnej rady

Slovenskej republiky prof. MVDr. Ivan Rosival, CSc., Národnú radu Slovenskej republiky

poslanec JUDr. Dušan Macuška a vládu Slovenskej republiky štátny tajomník Ministerstva

práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky doc. JUDr. Vojtech Tkáč, CSc.

II.

Navrhovateľ vo svojom návrhu uvádza, že dňom 1. júla 1996 nadobudlo účinnosť

Článok I bod 1 nariadenia vlády č. , v

ktorom sa mení § 1 ods. 1 ustanovuje, že nariadenie vlády Slovenskej republiky č.

o platových pomeroch zamestnancov v rozpočtových a v niektorých ďalších

organizáciách a orgánoch v znení neskorších predpisov (ďalej len "nariadenie vlády č.

") upravuje platové pomery zamestnancov zamestnávateľov, na ktorých sa

vzťahuje Podľa citovaný zákon upravuje

poskytovanie platu a odmeny za pracovnú pohotovosť zamestnancom zamestnávateľa, ktorý

je obcou. V čl. IV nariadenia vlády č. sa ustanovuje, že zamestnancom obcí,

ktoré nepostupovali podľa nariadenia vlády č. , sa poskytne plat

podľa nariadenia vlády č. najneskôr od 1. 1. 1997.

Ako navrhovateľ ďalej uvádza: "podľa a 2

obec je právnická osoba, ktorá za podmienok ustanovených zákonom samostatne hospodári

s vlastným majetkom a so svojimi finančnými prostriedkami, svoje potreby financuje

predovšetkým z vlastných príjmov. V sa ustanovuje, že

obci možno ukladať povinnosti a obmedzenia len zákonom".

Podľa navrhovateľa nemôže na základe

citovaných ustanovení upravovať pomery obcí týkajúce sa

jeho majetku a finančných prostriedkov, aj keď toto nariadenie vláda vydala na vykonanie

zákona. Podľa navrhovateľa "môže upravovať len platové pomery zamestnávateľa v

pôsobnosti vlády a nie platové pomery zamestnancov obcí. Vláda neposkytuje samospráve

finančné prostriedky na mzdy zamestnancov; dotácie poskytované obciam sú účelovo

viazané."

Navrhovateľ ďalej argumentuje tým, že "v v

písm. ch/ je upravené, že obecnému zastupiteľstvu je vyhradené schvaľovať poriadok

odmeňovania pracovníkov obce a v je v

ustanovené, že mestskému zastupiteľstvu je vyhradené schvaľovať poriadok odmeňovania

pracovníkov magistrátu hlavného mesta.“

Na základe uvedenej argumentácie navrhovateľ uzatvára, že "vychádzajúc z

ustanovenia a 2 , na základe ktorého obec

samostatne hospodári s vlastným majetkom a so svojimi finančnými prostriedkami,

aplikácia ...a vykonávacích vládnych nariadení k tomuto zákonu,

najmä nariadenia vlády č. by porušila práva obcí zakotvené v Ústave

Slovenskej republiky a v a č. s účinnosťou od 1. 1.

1997 a preto navrhuje, aby ústavný súd vyniesol tento nález:

Ustanovenie o plate a odmene za

pracovnú pohotovosť v rozpočtových a v niektorých ďalších organizáciách a orgánoch a

článok I bod 1 a článok IV nariadenia vlády Slovenskej republiky č. , ktorým

sa menia a dopĺňajú niektoré nariadenia vlády Slovenskej republiky, ktorými sa vykonáva

o plate a odmene za pracovnú pohotovosť v rozpočtových a v

niektorých ďalších organizáciách a orgánoch v znení neskorších predpisov n i e s ú v

súlade s a 2 a s a s h/

o obecnom zriadení v znení neskorších

predpisov a s o

hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave v znení neskorších predpisov.“

Zástupca navrhovateľa na ústnom pojednávaní vo veci samej zotrval v celom

rozsahu na písomnom návrhu na začatie konania.

III.

Na výzvu predsedu ústavného súdu o vyjadrenie sa k návrhu predseda Národnej rady

Slovenskej republiky oznámil listom zo 4. marca 1997, že "trváme na ústnom pojednávaní a

Národná rada Slovenskej republiky sa ústneho pojednávania zúčastní prostredníctvom

zástupcu, meno ktorého Vám oznámim dodatočne" a zároveň zaslal stanovisko k

predmetnému návrhu.

Zo stanoviska národnej rady vyplýva, že "právo na odmenu za vykonanú prácu je

deklarované v / . Vzťahuje sa na všetkých zamestnancov vrátane

zamestnancov obce. Toto právo v súlade s / musí byť zabezpečené

Pre zamestnancov obcí je toto právo

zabezpečené konkrétne v Podľa tohto

ustanovenia upravuje poskytovanie platu a odmeny za pracovnú

pohotovosť zamestnancom zamestnávateľa, ktorým je obec. Žiadny iný zákon toto právo

zamestnancom obce nezabezpečuje.

Podľa obec je právnická osoba, ktorá za podmienok

ustanovených zákonom samostatne hospodári s vlastným majetkom a so svojimi finančnými

prostriedkami. Podľa odseku 2 tohto článku obec financuje svoje potreby predovšetkým z

vlastných príjmov, ako aj zo štátnych dotácií. Zákon ustanoví, ktoré dane a poplatky sú

príjmom obce. Štátnych dotácií sa možno domáhať len v medziach zákona.

Podľa vo veciach územnej samosprávy rozhoduje obec samostatne;

povinnosti a obmedzenia je možno ukladať len zákonom. Územná samospráva sa

uskutočňuje na zhromaždeniach obyvateľov obce, miestnym referendom alebo

prostredníctvom orgánov obce.

Tieto práva obsiahnuté v a v sú výlučným právom obce ako

právnickej osoby, ktoré nemožno zamieňať s právom zamestnanca na poskytnutie odmeny

za vykonanú prácu v súlade s / , ktoré je zabezpečené v písm.

e/

Pri zabezpečení práva zamestnancov na odmenu za vykonanú prácu možno

vychádzať iba z a nie z a , na ktoré poukazuje skupina

poslancov.

Podľa zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi

plat podľa tohto zákona, nariadenia vlády a v ich rámci podľa kolektívnej zmluvy, alebo

vnútorného platového predpisu. To znamená, že o

platových pomeroch zamestnancov v rozpočtových a v niektorých ďalších organizáciách a

orgánoch v znení neskorších predpisov (ďalej len "") tvorí

nedeliteľnú súčasť právnej úpravy platových pomerov.

bolo vydané v súlade s na

vykonanie a v jeho medziach.

Podľa návrhu skupiny poslancov podľa a 2 obec je právnická

osoba, ktorá za podmienok ustanovených zákonom samostatne hospodári s vlastným

majetkom a so svojimi finančnými prostriedkami, svoje potreby financuje predovšetkým z

vlastných príjmov. V sa ustanovuje, že obci možno ukladať povinnosti a

obmedzenia len zákonom.

Na základe citovaných ustanovení skupina poslancov konštatuje, že

, aj keď ho vláda vydala na vykonanie zákona, nemôže

upravovať pomery obcí týkajúce sa jej majetku z finančných prostriedkov. Môže upravovať

len platové pomery zamestnávateľov v pôsobnosti vlády a nie platové pomery

zamestnancov obcí. Vláda neposkytuje samospráve finančné prostriedky na mzdy

zamestnancov; dotácie poskytované obciam sú účelovo viazané.

Nemožno sa stotožniť s konštatovaním skupiny poslancov, že vláda môže upravovať

len platové pomery zamestnávateľov v pôsobnosti vlády a nie platové pomery

zamestnancov obcí. Toto konštatovanie je v rozpore s Vláda

podľa citovaného ustanovenia je splnomocnená vydať na vykonanie

nariadenie pre všetkých zamestnancov zamestnávateľov, ktorými sú expressis verbis podľa

aj obce. Konštatovanie skupiny poslancov, že

vláda neposkytuje samospráve finančné prostriedky na mzdy zamestnancov a že dotácie

poskytované obciam sú účelovo viazané, je vo vzťahu k povinnosti upraviť odmeňovanie

zamestnancov obcí zákonom právne irelevantné. Zákonom musí byť upravené každé

odmeňovanie zamestnancov bez ohľadu na to, či štát na mzdy (platy) prispieva, alebo nie. V

tejto súvislosti len pre úplnosť je žiaduce poukázať na o mzde, odmene

za pracovnú pohotovosť a o priemernom zárobku v znení neskorších predpisov a na zákon

Národnej rady Slovenskej republiky č. o právnom postavení a platových

pomeroch starostov obcí a primátorov miest v znení zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č.

Pre úplnosť je žiaduce uviesť, že podľa návrhu skupiny poslancov článok I bod 1

nariadenia vlády č. , ktorým sa mení nariadenia vlády č. 249/1992

Zb. upravuje platové pomery zamestnancov zamestnávateľov, na ktorých sa vzťahuje zákon

č. v znení V

článku IV nariadenia vlády č. sa ustanovuje, že zamestnancom obcí, ktoré

nepostupovali podľa nariadenia vlády č. sa poskytne plat podľa

nariadenia vlády č. najneskôr od 1. 1. 1997.

Úpravou nariadenia vlády č. sa nariadením vlády č.

(čl. I bod 1) toto ustanovenie legislatívne zjednotilo so znením

Z dôvodu zosúladenia nariadenia vlády č. s písm.

e/ , v snahe zabezpečiť plynulú realizáciu tohto ustanovenia, sa v čl.

IV navrhol dostatočný časový priestor na úpravu platových pomerov zamestnancov obcí.

Zamestnanec obce podľa tohto ustanovenia dostane plat najneskôr za mesiac január 1997.

Ani ustanovenie tohto článku nie je v rozpore s a .

Podľa návrhu skupiny poslancov v h/ je

ustanovené, že obecnému zastupiteľstvu je vyhradené schvaľovať poriadok odmeňovania

pracovníkov obce a v je v ustanovené, že

mestskému zastupiteľstvu je vyhradené schvaľovať poriadok odmeňovania pracovníkov

magistrátu hlavného mesta.

Právo zastupiteľstva obce podľa h/

schvaľovať poriadok odmeňovania pracovníkov obce, ako aj ďalšie predpisy "(rokovací

poriadok, pracovný poriadok, organizačný poriadok a pod.)" môže obecné zastupiteľstvo

realizovať podľa , podľa ktorého zamestnávateľ, ktorým je

podľa obec, poskytuje zamestnancom plat podľa tohto zákona,

nariadenia vlády a v ich rámci podľa kolektívnej zmluvy, vnútorného platového predpisu,

prípadne podľa pracovnej zmluvy alebo inej zmluvy.

Poriadok odmeňovania podľa h/ možno

považovať za vnútorný platový predpis. Ustanovenie § 11 ods. 3 písm. ch/ zákona č.

vymedzuje pôsobnosť, ktorý orgán obce je oprávnený vydať v zmysle zákona

č. a v jeho medziach vnútorným predpisom poriadok odmeňovania.

Vychádzajúc z ustanovenia a 2 , na základe ktorého obec

samostatne hospodári s vlastným majetkom a so svojimi finančnými prostriedkami, podľa

konštatovania skupiny poslancov, by aplikácia a vykonávacích

vládnych nariadení k tomuto zákonu, najmä nariadenia vlády č. porušila

práva obcí, zakotvené v ústave a v a v s

účinnosťou od 1. 1. 1997."

Na záver svojho stanoviska Národná rada Slovenskej republiky uvádza, že sa

nemožno stotožniť "s konštatovaním skupiny poslancov, že aplikáciou

Zb. a vykonávacích nariadení vlády k tomuto zákonu, najmä nariadenia vlády č. 193/1996

Z.z. by došlo k porušeniu práv obcí zakotvených v ústave a v a v

Čl. 65 a Čl. 67 ustanovujú výlučné práva obce vo veciach

výkonu územnej samosprávy, ale nezabezpečujú právo zamestnanca na odmenu za

vykonanú prácu. Hospodárenie s finančnými prostriedkami obce nemožno zamieňať s

postavením obce, ktorá je podľa zamestnávateľom a je povinná

uspokojovať nároky zamestnancov vyplývajúce z pracovnoprávneho vzťahu v súlade so

rešpektujúc pritom ustanovenie tohto zákona."

Zástupca Národnej rady Slovenskej republiky sa na ústnom pojednávaní

nezúčastnil. Dôvody svojej neúčasti na tomto pojednávaní ústavnému súdu neoznámil.

IV.

Na výzvu predsedu ústavného súdu o vyjadrenie sa k návrhu predseda vlády

Slovenskej republiky zaslal ústavnému súdu z poverenia vlády Slovenskej republiky (ďalej

len "vláda") stanovisko vlády zo dňa 4. februára 1997, ktoré došlo ústavnému súdu 17. júla

1997.

Z uvedeného stanoviska vyplýva, že vláda považuje celý návrh za neopodstatnený.

Svoje stanovisko podopiera tvrdením, že "právo na odmenu za vykonanú prácu je

deklarované v / . Vzťahuje sa na všetkých zamestnancov vrátane

zamestnancov obce. Toto právo v súlade s / musí byť zabezpečené

Pre zamestnancov obcí je toto právo

zabezpečené konkrétne v Podľa tohto

ustanovenia upravuje poskytovanie platu a odmeny za pracovnú

pohotovosť zamestnancom zamestnávateľa, ktorým je obec. Žiadny iný zákon toto právo

zamestnancom obce nezabezpečuje.

Podľa obec je právnická osoba, ktorá za podmienok

ustanovených zákonom samostatne hospodári s vlastným majetkom a so svojimi finančnými

prostriedkami. Podľa odseku 2 tohto článku obec financuje svoje potreby predovšetkým z

vlastných príjmov, ako aj zo štátnych dotácií. Zákon ustanoví, ktoré dane a poplatky sú

príjmom obce. Štátnych dotácií sa možno domáhať len v medziach zákona.

Podľa vo veciach územnej samosprávy rozhoduje obec samostatne;

povinnosti a obmedzenia je možno ukladať len zákonom. Územná samospráva sa

uskutočňuje na zhromaždeniach obyvateľov obce, miestnym referendom alebo

prostredníctvom orgánov obce.

Tieto práva obsiahnuté v a v sú výlučným právom obce ako

právnickej osoby, ktoré nemožno zamieňať s právom zamestnanca na poskytnutie odmeny

za vykonanú prácu v súlade s / , ktoré je zabezpečené v písm.

e/

Pri zabezpečovaní práva zamestnancov na odmenu za vykonanú prácu možno

vychádzať iba z a nie z a , na ktoré poukazuje skupina

poslancov.

Podľa zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi

plat podľa tohto zákona, nariadenia vlády a v ich rámci podľa kolektívnej zmluvy alebo

vnútorného platového predpisu. To znamená, že o

platových pomeroch zamestnancov v rozpočtových a v niektorých ďalších organizáciách a

orgánoch v znení neskorších predpisov (ďalej len "") tvorí

nedeliteľnú súčasť právnej úpravy platových pomerov.

bolo vydané v súlade s na

vykonanie a v jeho medziach".

Podľa stanoviska vlády sa úpravou nariadenia vlády č.

nariadením vlády č. ( bod 1) toto ustanovenie legislatívne zjednotilo so

znením Z dôvodu tohto zosúladenia v snahe zabezpečiť

plynulú realizáciu tohto ustanovenia sa preto v čl. 4 navrhol dostatočný časový priestor na

úpravu platových pomerov zamestnancov obcí. Zamestnanec obce podľa tohto ustanovenia

dostane plat najneskôr za mesiac január 1997. Ani ustanovenie tohto článku nie je podľa

stanoviska vlády v rozpore s a .

Vláda vo svojom stanovisku ďalej uvádza, že sa nemožno stotožniť s konštatovaním

navrhovateľa, podľa ktorého "vláda môže upravovať len platové pomery zamestnávateľov v

pôsobnosti vlády a nie platové pomery zamestnancov obcí. Toto konštatovanie je v rozpore

s Vláda podľa citovaného ustanovenia je splnomocnená vydať

na vykonanie nariadenie pre všetkých zamestnancov

zamestnávateľov, na ktorých sa tento zákon vzťahuje vrátane zamestnávateľov, ktorými sú

expressis verbis podľa aj obce. Konštatovanie

skupiny poslancov, že vláda neposkytuje samospráve finančné prostriedky na mzdy

zamestnancov a že dotácie poskytované obciam sú účelovo viazané, je vo vzťahu k

povinnosti upraviť odmeňovanie zamestnancov obcí zákonom právne irelevantné. Zákonom

musí byť upravené každé odmeňovanie zamestnancov bez ohľadu na to, či štát na mzdy

(platy) prispieva alebo nie. V tejto súvislosti len pre úplnosť je žiaduce poukázať na zákon

č. o mzde, odmene za pracovnú pohotovosť a o priemernom zárobku v znení

neskorších predpisov a na o

právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest v znení zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. ".

Zo stanoviska vlády ďalej vyplýva, že právo zastupiteľstva obce "podľa § 11 ods. 3

písm. ch/ schvaľovať poriadok odmeňovania pracovníkov obce, ako

aj ďalšie predpisy "(rokovací poriadok, pracovný poriadok, organizačný poriadok a pod.)"

môže obecné zastupiteľstvo realizovať podľa 3 ods. 3 , podľa

ktorého zamestnávateľ, ktorým je podľa obec, poskytuje

zamestnancom plat podľa tohto zákona, nariadenia vlády a v ich rámci podľa kolektívnej

zmluvy, vnútorného platového predpisu, prípadne podľa pracovnej zmluvy alebo inej

zmluvy.

Poriadok odmeňovania podľa h) možno

považovať za vnútorný platový predpis. Ustanovenie § 11 ods. 3 písm. ch/ zákona č.

vymedzuje pôsobnosť, ktorý orgán obce je oprávnený vydať v zmysle zákona

č. a v jeho medziach vnútorným predpisom poriadok odmeňovania".

Napokon sa vláda vo svojom stanovisku nestotožňuje s konštatovaním navrhovateľa,

že "aplikáciou a vykonávacích nariadení vlády k tomuto zákonu,

najmä nariadenia vlády č. by došlo k porušeniu práv obcí zakotvených v

ústave a v a v Čl. 65 a

ustanovujú výlučné práva obce vo veciach výkonu územnej samosprávy, ale nezabezpečujú

právo zamestnanca na odmenu za vykonanú prácu. Hospodárenie s finančnými

prostriedkami obce nemožno zamieňať s postavením obce, ktorá je podľa § 8 Zákonníka

práce zamestnávateľom a je povinná uspokojovať nároky zamestnancov vyplývajúce z

pracovnoprávneho vzťahu v súlade so rešpektujúc pritom

ustanovenie § 23 tohto zákona".

Zástupca vlády Slovenskej republiky vo svojom vyjadrení na ústnom pojednávaní

doplnil písomné stanovisko vlády o stručný historický výklad, pričom osobitne zdôraznil

ako podstatný argument, že " z hľadiska postavenia obcí v ústave a vôbec z hľadiska

demokracie tejto vo väzbe na postavenie obcí, je otázka rovnováhy tejto právnej

úpravy, vo väzbe na úpravu hospodárskych, sociálnych a kultúrnych práv občanov." Ako

ďalej uviedol, je otázka "právnej miery a právnej sily vo väzbe na obecnú

samosprávu a na samostatnosť obcí v rovnováhe s ochranou sociálnoekonomických a

kultúrnych práv občanov."

V.

A. Navrhovateľ, skupina 37 poslancov namietal nesúlad ustanovenia § 1 ods. 1

písm. f/ (v čase podania návrhu ešte písm. e/) s a 2, s

, ďalej s h/ zákona Slovenskej národnej rady Slovenskej

republiky č. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (ďalej len

"zákon o obecnom zriadení") a s § 11 ods. 5 písm. l/ zákona Slovenskej národnej rady

Slovenskej republiky č. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave v

znení neskorších predpisov (ďalej len "").

Z odôvodnenia návrhu vyplýva, že podľa navrhovateľa aplikácia

Zb. (spolu s vykonávacími vládnymi nariadeniami, najmä č. ) porušila práva

obcí zakotvené v ústave a v a č. , a to s účinnosťou

od 1. januára 1997. Bližšie a širšie odôvodnenie nesúladu ustanovenia § 1 ods. 1 písm. f/

v návrhu chýba, čo možno vykladať aj tak, že sa tieto dôvody podľa

navrhovateľa zhodujú s dôvodmi nesúladu čl. I bod 1 a čl. IV. nariadenia vlády č. 193/1996

Z.z.

Národná rada Slovenskej republiky a vláda Slovenskej republiky (ďalej len

"odporcovia") vo svojom stanovisku namietajú, že "práva obsiahnuté v čl. 65 a v čl. 67

sú výlučným právom obce ako právnickej osoby, ktoré nemožno zamieňať s právom

zamestnanca na poskytnutie odmeny za vykonanú prácu v súlade s / ,

ktoré je zabezpečené v " Podľa vyjadrenia

odporcov sa toto právo na odmenu za vykonanú prácu, deklarované v / ,

vzťahuje na všetkých zamestnancov, vrátane zamestnancov obce. Toto právo musí byť v

súlade s cit. článkom zabezpečené zákonom, pričom týmto zákonom je práve

namietaný Žiadny iný zákon toto právo zamestnancom obce

nezabezpečuje.

B. Podľa ustanovenia tento zákon

upravuje poskytovanie platu a odmeny za pracovnú pohotovosť zamestnancom

zamestnávateľa, ktorý je obcou.

Podľa , obec je právnickou osobou, ktorá za podmienok

ustanovených zákonom samostatne hospodári s vlastným majetkom a so svojimi finančnými

prostriedkami. Z tohto ustanovenia je zrejmé, že obec nerozhoduje o hospodárení so

svojím majetkom a finančnými prostriedkami len na základe voľnej úvahy obecného

zastupiteľstva, prípadne mestského magistrátu, ale musí brať do úvahy zákon, resp. zákony,

ktoré toto samostatné hospodárenie upravujú. teda priamo predpokladá existenciu

zákonnej úpravy hospodárenia obcí.

Podľa čl. 65 ods. 2 obec financuje svoje potreby predovšetkým z vlastných príjmov,

ako aj zo štátnych dotácií. Zákon ustanoví, ktoré dane a poplatky sú príjmom obce.

Štátnych dotácií sa možno domáhať len v medziach zákona.

Článok 67 konštatuje, že vo veciach územnej samosprávy rozhoduje obec

samostatne; povinnosti a obmedzenia jej možno ukladať len zákonom. Územná

samospráva sa podľa tohto článku uskutočňuje na zhromaždeniach obyvateľov obce,

miestnym referendom alebo prostredníctvom orgánov obce.

Podľa / , na ktorý sa odvolávajú vo svojom stanovisku

odporcovia, majú zamestnanci "právo na spravodlivé a uspokojujúce pracovné podmienky.

Zákon im zabezpečuje najmä

a/ právo na odmenu za vykonanú prácu, dostatočnú na to, aby im umožnila

dôstojnú životnú úroveň, ...".

C. Východiskom pre posúdenie nastoleného problému, t.j. skúmania súladu

ustanovenia s a 2 a s , je

skúmanie ústavnej koncepcie územnej samosprávy, a v tejto súvislosti aj riešenie otázky, či

poskytovanie platu a odmeny za pracovnú pohotovosť zamestnancom zamestnávateľa, ktorý

je obcou, možno zaradiť medzi veci územnej samosprávy, o ktorých rozhoduje obec

samostatne v intenciách cit. článkov .

Ustanovenia článkov 65 a 67 sú zaradené do štvrtej hlavy , ktorá má názov

"Územná samospráva".

Právna úprava samosprávy je súčasťou verejného práva. To znamená, že je uznaná

štátnou mocou a teda stanovená a zákonmi. Zákony tiež určujú rozsah a hranice

samosprávy. Samospráva nie je štát. Štát ale právnymi predpismi určuje priestor, v ktorom

sa má samospráva pohybovať a patrí mu dozor nad obcami v rozsahu vymedzenom

zákonmi (§ 5 ods. 2 zákona o obecnom zriadení).

Územná samospráva (jediná samospráva, ktorú pozná) je samosprávou

korporatívneho typu. Obec je chápaná ako verejnoprávna korporácia a je zahrnutá do

obsahu ústavného pojmu právnická osoba. Obce vystupujú v právnych vzťahoch svojím

menom a nesú zodpovednosť, ktorá z týchto vzťahov vyplýva ( a ).

Právna subjektivita obce sa prejavuje vo funkčnej, vecnej a územnej pôsobnosti vymedzenej

zákonom.

teda poníma obec ako samosprávnu jednotku, vykonávajúcu verejnú moc, ale

rozsah tejto samosprávy je podmienený a vymedzený. Nemožno hovoriť o absolútnej

územnej samospráve. Z článkov 65 a 67 vyplýva, že postavenie obce možno určovať

i meniť zákonom.

Jednotlivé články o územnej samospráve sú významne realizované v zákone

o obecnom zriadení, a to v súvislosti s posudzovaným návrhom najmä v ustanovení § 4

tohto zákona.

Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 obce samostatne rozhodujú a uskutočňujú všetky

úkony súvisiace so správou obce a jej majetku, ak osobitný zákon takéto úkony nezveruje

iným subjektom (štátu, alebo inej právnickej alebo fyzickej osobe). Zákon o obecnom

zriadení obsahuje pozitívne vymedzenie pôsobnosti (všeobecnou klauzulou v spojení s

demonštratívnym výpočtom samosprávnych funkcií obce v ustanovení § 4 ods. 3 cit.

zákona) i negatívne vymedzenie (možnosť zveriť niektoré veci iným subjektom v

ustanovení § 4 ods. 1 cit. zákona). Treba zároveň poznamenať, že do demonštratívneho

výpočtu okruhu samostatnej pôsobnosti obce v ustanovení § 4 ods. 3 cit. zákona otázka

platov a odmien pracovníkov obce nie je zaradená.

Na druhej strane, je otázka práv zamestnancov na odmenu za vykonanú prácu (čl. 36

písm. a/ ), garantovaná zákonnou úpravou, zaradená do druhej hlavy pod

názvom "Základné práva a slobody", a to v jej piatom oddiele, ktorý upravuje hospodárske,

sociálne a kultúrne práva.

Subjektom tohto ústavného práva na odmenu za vykonanú prácu sú "zamestnanci"

bez ohľadu na štátnu príslušnosť, t.j. fyzické osoby zamestnávané v pracovnoprávnych

vzťahoch (v pracovnom pomere, na základe dohody o pracovnej činnosti alebo dohody o

vykonaní práce).

Toto právo je garantované všetkým zamestnancom, teda aj zamestnancom

zamestnávateľa, ktorý je obcou. Iný výklad je neprípustný z toho dôvodu, že by časť

zamestnancov (v tomto prípade napr. zamestnancov obcí) vylučoval z ústavnej a zákonnej

garancie na právo na odmenu za vykonanú prácu, čím by ich zveril pod iný než zákonný

režim, napr. pod režim všeobecne záväzných nariadení obcí ( ).

Z napadnutého ustanovenia vyplýva, že

tento zákon upravuje poskytovanie platu a odmeny za pracovnú pohotovosť zamestnancom

zamestnávateľa, ktorý je obcou. Z uvedeného ustanovenia, ako aj z celkového účelu zákona

ďalej vyplýva, že tento zákon sa vzťahuje aj na obce v tom zmysle, že určuje jednak

minimálne platové tarify, ďalej minimálne a maximálne príplatky za výkon vedúcej funkcie,

minimálne a maximálne príplatky za zastupovanie, presne ustanovený príplatok za nočnú

prácu, za prácu v sobotu a nedeľu, vymedzením platových taríf v Sk za hodinu, ktoré obec

môže vyplatiť zamestnancom vykonávajúcim verejnoprospešné práce, platové zvýhodnenie

na ocenenie spoločenskej priority a pod.

Je zrejmé, že uvedená zákonná úprava je realizáciou jedného zo základných práv, a

to práv zamestnancov na odmenu za vykonanú prácu tak, ako to predvída ustanovenie čl. 36

písm. a/ . V tejto súvislosti sa žiada poznamenať, že toto základné právo Slovenská

republika nezaručuje iba pozitívnym záväzkom prijatým v cit. článku , ale aj

prevzatím medzinárodných záväzkov, ktorých obsahom je vytvorenie podmienok pre

uplatnenie práva na odmenu za vykonanú prácu. Požiadavky úpravy práva na spravodlivé a

uspokojujúce pracovné podmienky zamestnancov sú totiž obsiahnuté v celom rade

dohovorov Medzinárodnej organizácie práce (MOP), ktorými je naša republika viazaná, či

už ide o úpravu pracovného času, bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hygieny práce,

starostlivosti o zamestnancov, odmeňovania a pod. V dôsledku tejto viazanosti štátu

nemožno, podľa právneho názoru ústavného súdu, právnu úpravu práva zamestnancov

na odmenu za vykonanú prácu právne kvalifikovať ako vec územnej samosprávy.

Na základe vykonaného rozboru právnych (ústavnoprávnych) aspektov ústavný súd

dospel k záveru, že odmeňovanie za vykonanú prácu predstavuje súhrn právnych vzťahov,

ktoré patria do právomoci Národnej rady Slovenskej republiky aj vtedy, keď predmetom

právnej úpravy je problematika poskytovania odmeny za vykonanú prácu zamestnancov

zamestnávateľa, ktorý je obcou. Pretože predmetom namietanej právnej úpravy v

ustanovení v znení neskorších predpisov nie je

vec územnej samosprávy, preto nie je ani v príčinnej súvislosti s právnym postavením

obce, ktoré upravuje a v obsahujúce výlučné práva obce vo veciach

výkonu územnej samosprávy, pričom ale nezabezpečujú právo zamestnanca na odmenu za

vykonanú prácu. Hospodárenie s finančnými prostriedkami obce nemožno zamieňať s

postavením obce ako zamestnávateľom, ktorá je v zmysle ustanovenia

povinná uspokojovať nároky zamestnancov vyplývajúce z pracovnoprávneho vzťahu.

Možno preto uzavrieť, že napadnuté ustanovenie § 1 ods. 1 písm. f/ zákona č.

v znení neskorších predpisov nemôže byť v nesúlade s , 2 a s

, a preto návrhu v tejto časti nevyhovel.

D. Z petitu návrhu možno vyvodiť, že navrhovateľ žiada vysloviť nesúlad

ustanovenia s h/ zákona o

obecnom zriadení a s V tejto súvislosti možno

len na okraj poznamenať, že navrhovateľ opomenul uviesť aj ustanovenie § 10 zákona

Slovenskej národnej rady č. o meste Košice v znení neskorších predpisov,

ktorý by vzhľadom na úvahy, ktorými sa navrhovateľ spravoval, tam tiež patril.

V súlade s obsahom článku 125 , ktorý upravuje právomoc ústavného súdu vo

veciach konania o súlade právnych predpisov, ako aj ustanovením § 37 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. v znení zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. (ďalej len ""), možno vysloviť

záver, že platná právna úprava nepripúšťa konanie o súlade právnych predpisov rovnakej

právnej sily. Inak povedané, návrhom na začatie konania o súlade právnych predpisov

nemožno namietať rozpor dvoch noriem rovnakej právnej sily. Jestvujúce výkladové

pravidlá (zásada lex posterior derogat priori, resp. vzťah lex generalis - zákon o obecnom

zriadení k lex specialis - ) poskytujú dostatočný priestor pre

vyriešenie tohto problému.

VI.

A. Navrhovateľ, skupina 37 poslancov, ďalej vo svojom návrhu namietal nesúlad čl.

I bodu 1 a čl. IV nariadenia vlády Slovenskej republiky č. , ktorými sa menia

a dopĺňajú niektoré nariadenia vlády Slovenskej republiky, ktorými sa vykonáva zákon č.

s , 2, s a s h/ zákona o

obecnom zriadení a s

Podľa názoru navrhovateľa nemôže nariadenie

vlády č. , aj keď ho vláda vydala na vykonanie zákona, upravovať pomery

obcí týkajúce sa jej majetku a finančných prostriedkov. Môže upravovať len platové pomery

zamestnávateľov v pôsobnosti vlády a nie platové pomery zamestnancov obcí. Vláda

neposkytuje samospráve finančné prostriedky na mzdy zamestnancov; dotácie poskytované

obciam sú účelovo viazané.

Zo stanoviska odporcov vyplýva, že sa nestotožňujú s tvrdením navrhovateľa o tom,

že vláda môže upravovať len platové pomery zamestnávateľov v pôsobnosti vlády a nie

platové pomery zamestnancov obcí, pretože toto konštatovanie navrhovateľa je v rozpore s

ustanovením Podľa odporcov konštatovanie navrhovateľa, že

vláda neposkytuje samospráve finančné prostriedky na mzdy zamestnancov, a že dotácie

poskytované obciam sú účelovo viazané vo vzťahu k povinnosti upraviť odmeňovanie

zamestnancov obcí zákonom, je právne irelevantné.

B. Podľa namietaného čl. I bod 1 nariadenia vlády č. sa mení znenie

ustanovenia nariadenia vlády Slovenskej republiky č. o platových

pomeroch zamestnancov v rozpočtových a v niektorých ďalších organizáciách a orgánoch v

znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. , nariadenia vlády Slovenskej

republiky č. , nariadenia vlády Slovenskej republiky č. , zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. a nariadenia vlády Slovenskej republiky

č. (ďalej len "") v tom zmysle, že toto

nariadenie upravuje platové pomery zamestnancov zamestnávateľov, na ktorých sa

vzťahuje o plate a odmene za pracovnú pohotovosť v

rozpočtových a v niektorých ďalších organizáciách a orgánoch.

Podľa dôvodovej správy k čl. I bod 1 nariadenia vlády č. sa v

ustanovení § 1 ods. 1 priamou citáciou zákona o plate upresňuje a zosúlaďuje rozsah

platnosti nariadenia vlády.

Podľa dovtedy platného ustanovenia nariadenia vlády č. toto

nariadenie upravovalo platové pomery zamestnancov

a) rozpočtových organizácií,

b) príspevkových organizácií, ktorých výdavky na platy a odmeny za pracovnú

pohotovosť sú zabezpečované ich finančným vzťahom k rozpočtu zriaďovateľa alebo z

úhrad podľa osobitných zákonov,

c) orgánov alebo organizácií, ktoré sú financované ako rozpočtové organizácie,

pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak,

d) obcí, ak o tom rozhodne obecné zastupiteľstvo.

Podľa namietaného čl. IV. nariadenia vlády č. sa zamestnancom obcí,

ktoré nepostupovali podľa nariadenia vlády č. , poskytne

plat podľa tohto nariadenia najneskôr od 1. januára 1997.

Z dôvodovej správy k čl. IV cit. nariadenia vlády vyplýva, že sa úpravou

ustanovenia § 1 ods. 1 nariadenie vlády zosúlaďuje s rozsahom pôsobnosti zákona o plate.

Tým sa zamestnancom obcí zaručia nároky vyplývajúce zo zákona o plate a nariadenia

vlády za rovnakých podmienok, ako v iných organizáciách, na ktoré sa vzťahuje zákon o

plate. Z dôvodu zabezpečenia plynulého prechodu zosúladenia platových náležitostí

navrhuje sa vytvoriť dostatočný časový priestor na úpravu platových pomerov

zamestnancovi; to znamená, že zamestnanec obdrží plat podľa nariadenia vlády najneskôr

za mesiac január 1997.

Pre úplnosť sa ešte žiada dodať, že bolo zmenené a

doplnené nariadením vlády Slovenskej republiky č. , t.j. po podaní

posudzovaného návrhu na začatie konania. Tieto zmeny a doplnky sa však nedotkli

posudzovaného nového znenia ustanovenia § 1 ods. 1 cit. nariadenia vlády.

Z porovnania pôvodnej a teraz platnej právnej úpravy vyplýva, že hoci bolo

poskytovanie platu a odmeny za pracovnú pohotovosť zamestnancom obcí upravené už s

účinnosťou od 1. mája 1992 ustanovením (teraz písm. f/)

Zb., vykonávacie v ustanovení bolo

odporúčajúcou právnou normou, ktorá sa stala pre obce záväznou v otázke úpravy

platových pomerov zamestnancov obce len za podmienky, že o tom rozhodlo obecné

zastupiteľstvo. Upresnenie a zosúladenie je teda v tom, že novelizáciou vládneho

nariadenia č. nariadením vlády č. sa zmenilo citované

ustanovenie § 1 ods. 1 v tom zmysle, že toto ustanovenie už nemá pre obec odporúčajúci

charakter, ale je pre obec záväzné ex lege s účinnosťou od 1. januára 1997 (a teda bez

možnosti obecného zastupiteľstva zvážiť jeho záväznosť pre zamestnancov obce).

Podľa ustanovenia "zamestnávateľ poskytuje

zamestnancovi plat podľa tohto zákona, nariadenia vlády a v ich rámci podľa kolektívnej

zmluvy, vnútorného platového predpisu, ..."

V zmysle splnomocňujúceho ustanovenia ustanoví

vláda Slovenskej republiky nariadením

a) katalógy prác a kvalifikačné predpoklady v súlade s charakteristikami platových

tried vrátane spôsobu zaraďovania do týchto tried, stupnice platových taríf, prípadne spôsob

ich určenia,

b) úpravu stupnice platových taríf vydanej podľa písmena a) v závislosti od

predpokladaného vývoja miezd v podnikateľskej sfére v bežnom roku s účinnosťou 1.

januára nasledujúceho roka po prerokovaní s reprezentatívnymi zástupcami

zamestnávateľov a zamestnancov,

c) príplatky za riadenie podľa § 5 ods. 2 a 3,

d) hodnostné príplatky podľa § 9,

e) podmienky na poskytovanie a výšku osobitného príplatku podľa § 11 a

podmienky na poskytovanie osobného príplatku a jeho maximálnu výšku podľa § 12,

f) podmienky na poskytovanie odmien podľa § 13,

g) v školstve mieru vyučovacej povinnosti učiteľov a povinnosti výchovnej práce

ostatných pedagogických pracovníkov,

h) osobitné jednorazové peňažné náležitosti pre príslušníkov ozbrojených síl,

bezpečnostných zborov a služieb v služobnom pomere,

i) postup a spôsob zistenia východiskových údajov o mzdách podľa písmena b),

j) okruh vybraných činností, povolaní a kategórií zamestnancov, výšku a podmienky

na poskytovanie platového zvýhodnenia podľa § 13a.

Podľa / majú zamestnanci právo na spravodlivé a uspokojujúce

pracovné podmienky. Zákon im zabezpečuje najmä právo na odmenu za vykonanú prácu,

dostatočnú na to, aby im umožnila dôstojnú životnú úroveň.

Podľa je obec právnickou osobou, ktorá za podmienok ustanovených

zákonom samostatne hospodári s vlastným majetkom a so svojimi finančnými prostriedkami

(ods. 1). Obec financuje svoje potreby predovšetkým z vlastných príjmov, ako aj zo

štátnych dotácií. Zákon ustanoví, ktoré dane a poplatky sú príjmom obce. Štátnych dotácií

sa možno domáhať len v medziach zákona (ods. 2).

Podľa vo veciach územnej samosprávy rozhoduje obec samostatne;

povinnosti a obmedzenia jej možno ukladať len zákonom. Územná samospráva sa

uskutočňuje na zhromaždeniach obyvateľov obce, miestnym referendom alebo

prostredníctvom orgánov obce.

C. Východiskom úvah ústavného súdu pri posudzovaní nesúladu čl. I bod 1 a čl. IV

nariadenia vlády č. s a s boli jednak závery, ku ktorým

dospel pri posudzovaní nesúladu ustanovenia s

namietanými článkami , a jednak riešenie otázky, či v uvedenom prípade nejde o

zásah do práv obcí zakotvených v a 67 normou nižšej právnej sily, než je

podľa prípustné, t.j. nariadením vlády a nie zákonom.

Zo záverov k predchádzajúcemu bodu tohto rozhodnutia vyplýva, že problematika

právnej úpravy práva zamestnancov na odmenu za vykonanú prácu (vrátane zamestnancov

obcí) nie je vecou, o ktorej v rámci územnej samosprávy rozhoduje obec samostatne, ale

vzhľadom na svoju závažnosť, ako jedno zo základných práv upravené v druhej hlave

, bude upravené všeobecne záväznými právnymi predpismi platnými pre celé územie

Slovenskej republiky. Iste, predpokladá zákonnú úpravu, čo však nevylučuje, aby na

vykonanie tohto zákona a v jeho medziach nebolo vydané nariadenie vlády ( ).

Predpokladom takejto právnej úpravy je jej súlad s ustanovením . Predmetom

podzákonnej úpravy predovšetkým nemôže byť obmedzenie základných práv. V

posudzovanom prípade k takémuto obmedzeniu základného práva (práva na odmenu za

vykonanú prácu) nedošlo. V tomto zmysle, vzhľadom na nedostatok príčinnej súvislosti

medzi právnou úpravou základného práva (/ ) a právnej úpravy

predvídanej a 67 , nemožno sa stotožniť s tvrdením navrhovateľa, že nariadenie

vlády môže upravovať len platové pomery zamestnávateľov v pôsobnosti vlády a nie

platové pomery zamestnancov obcí, a namietaný nesúlad vysloviť.

Ďalšia námietka, ktorá vyplývala z návrhu a ktorú jej zástupca vyslovne zdôraznil na

ústnom pojednávaní, je námietka, že napádanými ustanoveniami cit. nariadenia vlády sa

obciam ustanovujú povinnosti normou nižšej právnej sily než predpokladá , t.j.

zákonom.

vo svojej štvrtej hlave nielen definuje, ale ustanoveným

spôsobom aj ochraňuje územnú samosprávu tak, že prípadné zásahy do jej štruktúry a aj

výkonu kompetencií obce - ako jej základného článku - umožňuje vykonať iba zákonom.

Tento záver sa však týka len vecí územnej samosprávy, ako to vyplýva z dikcie čl. 67 prvá

veta, resp. z celej štvrtej hlavy upravujúcej územnú samosprávu.

Hlavným dôvodom tohto prístupu je zrejme potreba poskytnúť územnej samospráve

potrebnú ochranu pred zásahmi výkonnej moci (vlády), ktorej prislúcha riadenie štátnej

správy na miestnej úrovni, a ktorá môže v zmysle riadiť a kontrolovať

výkon iba tej štátnej správy, ktorý bol na obec prenesený zákonom a iba za podmienok,

ktoré stanovuje zákon.

Rešpektovanie územnej samosprávy, podobne ako základných práv a slobôd, je

nevyhnutnou súčasťou právneho štátu. Na druhej strane však aj územná samospráva obcí

musí rešpektovať všeobecnú právnu úpravu v tých veciach, ktoré do jej kompetencie podľa

a zákonov nepatria.

Podľa právneho názoru ústavného súdu sa právo na odmenu za vykonanú prácu,

dostatočnú na to, aby umožnila zamestnancom dôstojnú životnú úroveň, zabezpečuje

prostredníctvom zákonov a podzákonných noriem, ktoré upravujú pracovnoprávne

vzťahy, a v rámci nich osobitne konkretizujú odmeňovanie. Právo na odmenu za vykonanú

prácu totiž vyjadruje jednu zo základných charakteristík pracovného pomeru, ktorou je jeho

odplatnosť.

Pri posudzovaní namietaného nesúladu čl. I bod 1 a čl. IV nariadenia vlády č.

s a s pre nedostatok zákonnej formy napadnutého

právneho predpisu dospel ústavný súd k záveru, že vzhľadom na predchádzajúce stanoviská

je potrebné vzťah cit. nariadenia vlády k obci posudzovať nie ako vzťah k subjektu

samosprávy v intenciách a 67 , ale ako k zamestnávateľovi v intenciách

písm. a/ , na ktorého, tak ako na každého iného zamestnávateľa, sa vzťahujú

všeobecne záväzné právne predpisy vydané na zabezpečenie jedného zo základných práv,

t.j. práva na odmenu za vykonanú prácu.

Uvedené nariadenie vlády sa totiž dotýka výlučne len pracovnoprávnej subjektivity

obce, ktorá sa prejavuje vo výkone zamestnávateľských práv a plnení zamestnávateľských

povinností, ku ktorým patrí aj ústavná povinnosť obsiahnutá v .

Toto nariadenie - z hľadiska predmetu jeho úpravy - sa nedotýka a ani nemôže

dotýkať inej stránky právnej subjektivity obce.

Pracovnoprávnu subjektivitu obce, výkon zamestnávateľských práv a plnenie

zamestnávateľských povinností však v žiadnom prípade nie je možné považovať za výkon

územnej samosprávy. Z toho preto plynie aj záver o tom, že cit. nariadenie vlády nezasahuje

do ústavného postavenia obce ako jednotky územnej samosprávy. Na tento právny názor

nadväzuje aj záver o tom, že ak nariadenie vlády nezasahuje do ústavného postavenia obce,

nemôže byť v nesúlade s tými normami , ktoré upravuje ústavnoprávne postavenie

obcí ( a 67 ).

Ani v tomto bode preto ústavný súd návrhu navrhovateľa na vyslovenie

nesúladu čl. I bod 1 a čl. IV nariadenia vlády č. s a s

nevyhovel.

D. Z argumentácie navrhovateľa ďalej vyplýva, že namietané ustanovenia nariadenia

vlády č. sa dostali do nesúladu aj s ustanovením h/ zákona

o obecnom zriadení, podľa ktorého je obecnému zastupiteľstvu vyhradené schvaľovať

poriadok odmeňovania pracovníkov obce, ako aj s ustanovením § 11 ods. 5 písm. l/ zákona

č. , podľa ktorého je mestskému zastupiteľstvu vyhradené schvaľovať

poriadok odmeňovania pracovníkov magistrátu hlavného mesta. Aplikáciou vykonávacích

vládnych nariadení k , a to v dôsledku zmien, ktoré prinášajú

ustanovenia čl. I bodu 1a čl. IV nariadenia vlády č. , sa podľa navrhovateľa

porušujú práva obcí zakotvené tak v ústave (čl. 65 ods. 1 a 2, čl. 67), ako aj v cit.

ustanoveniach oboch zákonov.

V súvislosti s namietaným nesúladom čl. I bod 1 a čl. IV nariadenia vlády č.

s ustanovením h/ zákona o obecnom zriadení a s

ustanovením , ústavný súd dospel k záveru, že

skúmanie súladu v tomto prípade nemá právny význam, pretože medzi týmito právnymi

normami neexistuje priama súvislosť.

Poriadok odmeňovania zamestnancov obce je vnútroorganizačnou normou (nie je

právnym predpisom) predvídanou v zákone o obecnom zriadení, v a

v () a nenahrádza možnosť vydať nariadenie vlády, ale

naopak, s jeho vydaním sa počíta na základe výslovného zákonného splnomocnenia.

bolo vydané na základe , a

preto má zmysel (právny význam) skúmanie súladu jeho ustanovení len vo vzťahu k tomuto

zákonu a pri súčasnom splnení podmienky ich ústavnosti. Vyplýva to zo základnej logiky

hierarchického usporiadania právnych predpisov.

Možno preto uzavrieť, že skúmanie súladu ustanovení čl. I bod 1 a čl. IV nariadenia

vlády č. s ustanovením h/ zákona o obecnom zriadení a s

ustanovením nemá v tomto konkrétnom prípade

právny význam, a preto, hoci aj bez meritórneho prerokovania ústavný súd v tomto bode

návrhu taktiež nevyhovel.

Ústavný súd Slovenskej republiky v konaní o súlade ustanovenia § 1 ods. 1 písm.f/

v znení neskorších predpisov a článku I bod 1, ako aj článku IV

nariadenia vlády č. s článkom 65 ods. 1 a 2, s článkom 67 a s

ustanovením § 11 ods. 3 písm.ch/ zákona o obecnom zriadení a s ustanovením § 11 ods. 5

písm.l/ návrhu skupiny 37 poslancov Národnej rady Slovenskej

republiky, zastúpenej prof. MVDr. Ivanom Rosivalom, CSc., z uvedených dôvodov

nevyhovel.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

Vyhlásené v Košiciach 19. novembra 1997