Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13CoP/23/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Daniela Ilavského a sudkýň JUDr. Janky Benkovičovej a JUDr. Táne Šefčíkovej, v konaní vo veci starostlivosti súdu o medzičasom plnoletú A. B., nar. XX.X.XXXX, adresa trvalého pobytu C. D., E. B. XXXX, dieťa rodičov - matky: A. F., nar. XX.XX.XXXX, adresa trvalého pobytu G., B. XXX/XX, t. č. bytom A. H., I. XX/X, a otca: J. J. B., F., nar. X.X.XXXX, adresa trvalého pobytu G., K. XXXX/XX, o zmenu úpravy výkonu práv a povinností rodičov k dieťaťu, o odvolaní otca proti rozsudku bývalého Okresného súdu Bratislava II č. k. – 117 z 20. apríla 2022, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I., II., V., VI., IX., X. a vo výroku IV. v časti určenia platobného miesta na zaplatenie zročného výživného matky p o t v r d z u j e .

II. Odvolací súd odvolanie otca voči výroku III. rozsudku a voči výroku IV. rozsudku v časti určenia zročného výživného matky voči A. B. a v časti určenia lehoty splatnosti zročného výživného o d m i e t a .

III. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Rozsudkom súd zvýšil výživné otca k A. B., nar. XX.X.XXXX zo sumy 60 eur mesačne na sumu 160 eur mesačne od 11.11.2015 do 19.8.2016 (výrok I.), zročné výživné otca za obdobie od 11.11.2015 do 19.8.2016 vo výške 928,70 eur otcovi uložil povinnosť uhradiť k rukám A. B. do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia (výrok II.), matke uložil povinnosť prispievať na výživu A. B., nar. XX.X.XXXX sumou 120 eur mesačne za obdobie od 19.8.2016 do 31.8.2019 a od 1.9.2019 do 19.6.2021 sumou 150 eur mesačne (výrok III.), zročné výživné matky za obdobie od 19.8.2016 do 19.6.2021 vo výške 7.611,50 eur matke uložil povinnosť uhradiť k rukám A. B. do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia (výrok IV.), zrušil rozhodnutie Okresného súdu Bratislava II, č. k. – 71 zo dňa 15.12.2020 (výrok V.), konanie o určení vyživovacej povinnosti matky k A. B. od 19.6.2021 zastavil (výrok VI.), konanie o zmenu zverenia A. B. zastavil (výrok VII.), konanie o zmenu úpravy styku zastavil (výrok VIII.) a rozhodol, že týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Bratislava II, č. k. – 105 zo dňa 8.12.2011 v časti výroku o výživnom k A. B. (výrok IX.).

1.1 Na odôvodnenie rozhodnutia uviedol, že návrhom doručeným bývalému Okresnému súdu Bratislava II dňa 3.3.2014 (konanie vedené pod sp. zn. ), sa matka pôvodne domáhala zmeny rozhodnutia o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom A. a J. B. v časti úpravy ich styku s otcom. Otec s návrhom matky na zmenu úpravy styku s maloletými deťmi nesúhlasil. Navrhoval zmenu zverenia tak, aby obe deti boli zverené do jeho osobnej starostlivosti, bez konkrétnej úpravy styku matky s maloletými deťmi s tým, že styk by prebiehal na základe dohody rodičov. Návrhom doručeným súdu dňa 11.11.2015 matka v konaní požiadala aj o zvýšenie výživného na obe maloleté deti

zo sumy 60 eur mesačne na sumu 400 eur mesačne na každé z detí, počnúc dňom 1.6.2014. Rozšírenie svojho pôvodného návrhu aj o zvýšenie výživného na deti odôvodnila podstatnou zmenou v pomeroch účastníkov konania. Taktiež styk s maloletými deťmi nie je zo strany otca realizovaný tak, ako je to doposiaľ upravené rozsudkom súdu a sám otec navrhol a momentálne aj realizuje styk s deťmi jeden krát do týždňa v priestoroch Linky detskej istoty pri Slovenskom výbore UNICEF. Otec tak v súčasnosti nezabezpečuje výživu a starostlivosť o maloleté deti v takom rozsahu, v akom súd predpokladal vo svojom rozsudku z roku 2011. Podaním, doručeným súdu dňa 13.6.2018 matka navrhovala priznať zvýšené výživné na deti spätne počnúc mesiacom júl 2012, nakoľko odvtedy otec nijako neprispieval na výdavky na bývanie maloletých detí a tieto bola na základe rozsudku Okresného súdu Bratislava II č. k. – 106 zo dňa 12.5.2016 povinná zaplatiť matka.

1.2 Z vykonaného dokazovania mal za dokázané, že rozsudkom bývalého Okresného súdu Bratislava II, č. k. – 105 zo dňa 8.12.2011 boli maloleté deti A. B., nar. XX.X.XXXX a J. B., nar. XX.XX.XXXX zverené do osobnej starostlivosti matky, pričom obidvaja rodičia mali maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletej A. sumou 60 eur mesačne a na maloletého J. sumou 60 eur mesačne, počnúc mesiacom december 2011, vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky. Zročné výživné nebolo žiadne. Zároveň bol upravený aj styk otca s maloletými deťmi. Rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 8.2.2012 a v časti výroku o výživnom bol vykonateľný dňom 16.2.2012. V odôvodnení rozhodnutia je uvedené, že pri určovaní výšky výživného súd vychádzal z odôvodnených potrieb maloletých detí, ako aj z možnosti a majetkových pomerov otca, pričom bral do úvahy tú skutočnosť, že otec hradí náklady spojené s bývaním maloletých detí ako aj matky a prispieva na ich krúžky a prihliadal aj na rozsah styku. Výživné preto určil na pomyselnej dolnej hranici, ktorá je bezpochyby v možnostiach otca, a to aj vzhľadom k tomu, že v minulosti samotný otec navrhol matke príspevok na výživu vo výške 400 eur mesačne. Výživné, ktoré požadovala matka považoval súd za neprimerané, a to ako vzhľadom na odôvodnené výdavky, tak aj tú skutočnosť, že otec uhrádza všetky náklady na bývanie a splátky hypotekárneho úveru. Súd prihliadal na široký rozsah styku otca s maloletými, upravený v tomto konaní. Je samozrejmé, že pokiaľ budú deti u otca, tak otec bude zabezpečovať ich výživu a starostlivosť o ne, čím sa matke znížia výdavky na stravu, hygienické potreby, čiastočne sa znížia aj výdavky na oblečenie a pod.

1.2.1 V čase pôvodného rozhodnutia o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k obom maloletým deťom bola maloletá A. žiačkou 2. ročníka a maloletý J. žiakom 1. ročníka základnej školy. Otec bol spoločníkom spoločnosti F. A. A., ktorej výnosy v roku 2010 dosiahli výšku 58.775,77 eur a výdavky dosiahli výšku 57.374,47 eur. Spoločnosť mala výnosy z prenájmu budovy, náklady pozostávali z poplatkov za energie, telefón. Za rok 2010 dosiahol otec ako fyzická osoba zo závislej činnosti príjem vo výške 4.883,66 eur. Podľa daňového priznania za rok 2010 dosiahla matka príjem zo živnosti vo výške 14.400 eur, výdavky dosiahli výšku 5.760 eur. Spolu s deťmi matka bývala v byte, ktorý bol vo vlastníctve otca. Otec splácal úver, ktorý bol zabezpečený týmto bytom, a to mesačnými splátkami vo výške 800 eur. Uhrádzal aj náklady spojené s bývaním a zálohové platby za energie, ktoré dosahovali spolu cca 400 eur mesačne. Obaja rodičia mali vyživovaciu povinnosť len k spoločným maloletým deťom (A. a J.).

1.2.2 Uznesením bývalého Okresného súdu Bratislava II, č. k. – 303 zo dňa 6.10.2016 bola maloletá A. dočasne zverená do osobnej starostlivosti otca. Proti tomuto rozhodnutiu sa odvolala matka. Uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. - 368 zo dňa 16.12.2016 bolo rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie. Prvoinštančný súd znovu vypočul maloletú A. a uznesením č. k. – 399 zo dňa 7.11.2017 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým zveril maloletú A. dočasne do osobnej starostlivosti otca a vo zvyšku návrh otca zamietol. Uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. – 424 zo dňa 28.2.2018 bolo rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdené. Zároveň bola pozastavená účinnosť rozsudku bývalého Okresného súdu Bratislava II č. k. – 105 zo dňa 8.12.2011, vo výroku o zverení, výživnom a úprave styku otca s maloletou A. B., nar. XX.XX.XXXX.

1.2.3 Uznesením bývalého Okresného súdu Bratislava II č.k. – 71 zo dňa 15.12.2020 bolo nariadené neodkladné opatrenie, ktorým bola matke uložená povinnosť platiť na maloletú A. B., nar. XX.X.XXXX výživné vo výške 180 eur mesačne, počnúc vykonateľnosťou tohto uznesenia a vo zvyšnej časti súd návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 8.1.2021 a vykonateľnosť dňa 17.12.2020.

1.2.4 Rozsudkom bývalého Okresného súdu Bratislava II, č. k. – 1176 zo dňa 24.2.2022 v spojení s opravným uznesením č. k. – 1177 zo dňa 4.4.2022 súd rozhodol tak, že zvýšil výživné otca k maloletému J. B. nar. XX.XX.XXXX zo sumy 60 eur mesačne na sumu 160 eur mesačne od 11.11.2015 do 31.8.2020 a od 1.9.2020 na sumu 200 eur mesačne, ktorú je otec povinný uhrádzať vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky. Tento rozsudok zatiaľ nenadobudol právoplatnosť.

1.2.5 V čase začatia tohto súdneho konania (3.3.2014) bola maloletá A. žiačkou 4. ročníka a maloletý J. žiakom 3. ročníka základnej školy. U oboch detí boli zistené špecifické vývinové poruchy učenia (dyslexia, dysgrafia, dysortografia). Aktuálne už obaja študujú na stredných školách mimo G.. V roku 2016 matka medzi mesačné náklady na vtedy maloletú dcéru A. zahrnula: strava doma 250 eur, školská jedáleň 30 eur, oblečenie 150 eur, škola (ZRPŠ, učebnice, výlety) 15,83 eur, školské pomôcky 15 eur, doučovanie anglického jazyka 60 eur, doučovanie ruského jazyka 50 eur, domáca doučovateľka 50 eur, plávanie a sauna 50 eur, masáže 15 eur, psychologička 40 eur, mobil 10 eur, lieky 13,54 eur, cestovanie (PHM) 90 eur, vreckové 50 eur, drogéria 70 eur, kino a iné 70 eur a tiež pomerné náklady na bývanie.

1.2.6 V období od 19.8.2016 do začiatku roku 2022 sa A. nachádzala v starostlivosti svojho otca, s ktorým bývala v spoločnej domácnosti. Následne sa odsťahovala k svojej tete.

1.2.7 Matka pôsobí ako trénerka plávania. Podľa daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2013 mala príjmy zo živnosti vo výške 8.800 eur, výdavky vo výške 3.520 eur, výsledkom bol zisk pred zdanením vo výške 5.280 eur. Za roky 2014 a 2015 daňové priznanie nepodávala z dôvodu čerpania materskej dovolenky. Matka je jedinou spoločníčkou a konateľkou obchodnej spoločnosti L. F., A.. Podľa daňových priznaní k dani z príjmov právnickej osoby vykázala táto spoločnosť za rok 2015 daňovú stratu vo výške - 6.624,32 eur, za rok 2016 daňovú stratu vo výške - 1.030,54 eur, za rok 2017 vykázala zisk pred zdanením vo výške 989,85 eur a za rok 2018 zisk pred zdanením vo výške 3.874,30 eur. Daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby za roky 2019 a 2020 podľa vyjadrenia Daňového úradu Bratislava nebolo podané. V septembri 2020 sa zamestnala ako vychovávateľka v základnej škole, pracovný pomer podľa vlastného vyjadrenia ukončila k 1.7.2021. V tomto zamestnaní dosahovala príjem vo výške cca 647 eur netto mesačne. Aktuálne nie je zamestnaná. V septembri 2021 sa matka zapísala na vysokoškolské štúdium, je študentkou 1. ročníka štúdia študijného programu trénerstvo a učiteľstvo telesnej výchovy - bakalársky stupeň, dennou formou. Okrem A. a J. má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému F. F., nar. X.X.XXXX. Do augusta 2017 na neho poberala rodičovský príspevok pri starostlivosti o maloleté dieťa vo výške 203,20 eur mesačne. Mesačné výdavky na maloletého F. vyčíslila na 345 eur (strava 150 eur, oblečenie 100 eur, hygiena 45 eur a iné, ako zdravotná starostlivosť a pod. 50 eur). Od biologického otca maloletého dostáva výživné na syna vo výške 240 eur mesačne. Na všetky tri svoje deti matka poberá prídavky na dieťa. Spoločne so svojimi synmi býva v rodinnom dome, ktorý je vo výlučnom vlastníctve jej matky, ktorá tam s nimi taktiež býva a ktorej podľa vlastného vyjadrenia prispieva na bývanie sumou 200 eur mesačne. Matka sama nevlastní žiadne nehnuteľnosti ani motorové vozidlo. Do augusta 2014 bola matka podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti – bytu na B. M. N. G., v podiele 1/6, ktorý zdedila po svojom zosnulom otcovi. Tento rodičovský byt bol predaný, pričom celá získaná finančná hotovosť pripadla matke matky. Medzi svoje mesačné výdavky matka zahrnula: strava 120 eur, oblečenie 100 eur, plávanie a sauna 150 eur.

1.2.8 Otec pôsobí ako advokát. Podľa daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2015 mal otec príjmy z podnikania vo výške 16.949 eur, výdavky vo výške 15.759 eur, výsledkom bol zisk pred zdanením vo výške 1.190 eur. Podľa daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2016 mal otec príjmy z podnikania vo výške 29.624,08 eur, výdavky vo výške 24.450,49 eur, výsledkom bol zisk pred zdanením vo výške 5.173,59 eur. Podľa daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2017 mal otec príjmy z podnikania vo výške 47.982,69 eur, výdavky vo výške 42.376,77 eur, výsledkom bol zisk pred zdanením vo výške 5.605,92 eur. Podľa daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2018 mal otec príjmy zo živnosti vo výške 45.010,67 eur, výdavky vo výške 39.164,53 eur, výsledkom bol zisk pred zdanením vo výške 5.846,14 eur. Podľa daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2019 mal otec príjmy zo živnosti vo výške 54.976,69 eur, výdavky vo výške 48.695,15 eur, výsledkom bol zisk pred zdanením vo výške 6.281,54 eur. Podľa daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2020 mal otec príjmy zo živnosti vo výške 53.560,01 eur, výdavky vo výške 44.923,42 eur, výsledkom bol zisk pred zdanením vo výške 8.636,59 eur. Okrem toho otec maloletého figuruje vo viacerých obchodných spoločnostiach. Je jediným spoločníkom a zároveň

konateľom spoločnosti F. A. A.. Podľa daňových priznaní k dani z príjmov právnickej osoby vykázala táto spoločnosť za rok 2015 zisk pred zdanením vo výške 4.589,52 eur, za rok 2016 zisk pred zdanením vo výške 5.496,59 eur, za rok 2017 stratu vo výške - 7.226,29 eur, za rok 2018 stratu vo výške - 4.440,92 eur, za rok 2019 stratu vo výške - 12.653,93 eur a za rok 2020 zisk pred zdanením vo výške 1.718,71 eur. Je tiež jedným z dvoch spoločníkov a konateľov obchodnej spoločnosti O. H. A.. Podľa daňových priznaní k dani z príjmov právnickej osoby vykázala táto spoločnosť za rok 2015 stratu vo výške - 90,86 eur, za rok 2016 stratu vo výške - 89,71 eur, za rok 2017 stratu vo výške - 135,80 eur, za rok 2018 stratu vo výške - 102,80 eur, za rok 2019 zisk pred zdanením vo výške 897,20 eur a za rok 2020 zisk pred zdanením vo výške 866,35 eur. Otec maloletého je tiež jedným z dvoch spoločníkov a zároveň konateľov spoločnosti A. I. A. a členom dozornej rady spoločnosti P. Q., P.. Otec je ženatý, z tohto manželstva pochádzajú 3 maloleté deti: B. B., nar. XX.X.XXXX, E. B., nar. X.X.XXXX a R. B., nar. XX.XX.XXXX. Od 24.7.2020 bol otec na rodičovskej dovolenke s maloletou dcérou E. a poberal rodičovský príspevok vo výške 370 eur mesačne. Uplatňuje si daňový bonus na 3 maloleté deti zo súčasného manželstva vrátane bonusu na plnoletú dcéru A.. Otec je vlastníkom rodinného domu v C. D., v ktorom býva spolu s manželkou a spoločnými maloletými deťmi. Byt na S. M., v ktorom do roku 2014 bývala matka aj s deťmi, predal, z kúpnej ceny financoval výstavbu rodinného domu, v ktorom aktuálne býva. Okrem toho vlastní advokátsku kanceláriu v G. aj rekreačnú chatu na C.. Medzi svoje mesačné výdavky otec zahrnul: náklady na bývanie (voda, elektrika, plyn a pod.) cca 300 eur, spoločná domácnosť (strava a pod.) cca 400 eur, náklady na dcéru A. (škola, školské pomôcky, doučovanie, tréningy a pod.) cca 400 eur, náklady na dcéru B. (škôlka, pomôcky pre predškolskú výchovu, tréningy a pod.) cca 250 eur, náklady na dcéru E. (hygienické potreby, oblečenie, tréningy a pod.) cca 150 eur, náklady na manželku (zdravotné pomôcky, lieky, hygienické potreby a pod.) cca 400 eur, náklady na syna R. (hygienické potreby, oblečenie a pod.) cca 150 eur, náklady na syna J. (výživné, tréningy, oblečenie a pod.) cca 100 eur a otcove náklady (strava, cestovné náklady a pod.) cca 250 eur.

1.2.9 V priebehu súdneho konania sp. zn. sa otec i matka zhodne vyjadrili, že A. bola v starostlivosti otca od 19.8.2016 do konca apríla 2018 a že otec uhrádzal matke na výživu detí sumu 120 eur. Odkedy bola dcéra v starostlivosti otca, matka na ňu neplatila otcovi žiadne výživné. Otec si vzhľadom na výdavky A. v konaní uplatnil výživné na dcéru vo výške 400 eur mesačne. A. momentálne navštevuje strednú školu zameranú na ochranu a bezpečnosť objektov. Matka v tomto konaní zotrvala na svojom návrhu na zvýšenie výživného na obe deti na sumu 400 eur mesačne. Výživné žiadala zvýšiť od 1.6.2014, pretože otec detí prestal platiť všetky platby ohľadne bytu, v ktorom dovtedy bývali. Otec ich z bytu vyhodil 3.8.2014, na matku podal žalobu za vydanie bezdôvodného obohatenia z titulu bývania v jeho byte bez právneho dôvodu. Súd matku zaviazal na zaplatenie sumy 5.224 eur, vo veci bola aj exekúcia. Matka od otca nechce nič, len aby zrušil túto exekúciu. Matka zároveň nebola stotožnená s tým, že by mala A. ostať u otca. Dcéra brigáduje a otec jej na začiatku školského roka nechá zaplatiť pomôcky do školy, neprispieva na jej výdavky. Matka sa vyjadrila, že od obdobia, kedy je dcéra u otca, prispievala jej, či už finančne, alebo jej kupovala oblečenie a obuv. Peniaze jej dávala v hotovosti aj na účet. Otcovi priamo na účet matka neuhrádzala výživné na dcéru. Na začiatku roku 2022 sa A. odsťahovala od svojho otca, začala bývať u svojej tety.

1.2.10 Plnoletá A. B. pred súdom vypovedala, že k návrhu rodičov na zvýšenie výživného a na určenie výživného sa nepripája. Ona to výživné nechce. Keď bývala u otca, tak jej otec platil mesačný poplatok v klube bojových umení, ktorý činil 45 eur. Mala rôzne doučovania zo slovenčiny, matematiky, angličtiny. Po nástupe na strednú školu už nemala platené doučovanie. Od svojich 16-tich rokov brigádovala, a to počas letných mesiacov. Počas školského roka nebrigádovala. Od mamy nedostávala finančné prostriedky. Od babky a od tety dostala tak max. 10 eur na narodeniny a meniny. Na Vianoce dostala normálne darčeky. Keď brigádovala v reštaurácii J., tak si zarobila 150 eur týždenne. Keď bývala u otca, tak si oblečenie kupovala sama, keby si pýtala, tak by jej dal, ale nepýtala si. Na narodeniny a meniny dostávala od otca a jeho manželky rôzne tričká. Pokiaľ potrebovala na niečo peniaze, tak si vypýtala od otca. Väčšinou si pýtala na rôzne výlety. Cestovné do školy do G. žiadne neplatila, má voľný lístok. Dva mesiace ho platila. Dodala, že obidvaja rodičia nehovoria vo všetkom pravdu. Prekvapilo ju správanie obidvoch rodičov. Ona už chce, aby to bolo ukončené. Dúfa, že to nebude musieť riešiť aj brat J..

1.2.11 Dcéra A. B., nar. XX.X.XXXX nadobudla v priebehu súdneho konania plnoletosť. Uznesením č. k. – 846 zo dňa 15.11.2021 súd vylúčil konanie o zmenu úpravy práv a povinností rodičov k plnoletej A. na samostatné konanie, ktoré bolo na súde následne vedené pod samostatnou sp. zn. .

1.3 Vec právne posúdil podľa , , , , a , a , a , , , a a ZR ( o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov), a ( v znení neskorších predpisov, ďalej len „CSP“) a dospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného k A. B. za obdobie od 11.11.2015 do 19.8.2016 o sumu 100 eur mesačne je dôvodný, že návrh otca na uloženie povinnosti matke prispievať na výživu A. B. za obdobie od 19.8.2016 do 31.8.2019 sumou 120 eur mesačne a za obdobie od 1.9.2019 do 19.6.2021 sumou 150 eur mesačne je dôvodný, že je dôvodným zrušiť rozhodnutie bývalého Okresného súdu Bratislava II č. k. – 71 z 15.12.2020, a napokon, že je dôvodným konanie o určení vyživovacej povinnosti matky k A. B. od 19.6.2021, konanie o zmenu zverenia A. B. a konanie o zmenu úpravy styku k A. B. zastaviť.

1.4 Na odôvodnenie svojho rozhodnutia uviedol, že vykonal porovnanie pomerov dôležitých pre úpravu výživného tak v pôvodnom, ako i v tomto konaní a zistil, že na strane A. došlo k podstatnej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zvýšenie vyživovacej povinnosti otca za rozhodné obdobie (obdobie, kedy bola vtedy maloletá A. v starostlivosti matky). Od poslednej úpravy uplynulo viac ako 10 rokov. V čase pôvodnej úpravy mala A. 8 rokov a navštevovala 2. ročník základnej školy. V súčasnosti je to dospelá žena, ktorá navštevuje strednú školu. Výživné určené v pôvodnom konaní bolo na pomyselnej dolnej hranici (60 eur mesačne na každé dieťa), a to z dôvodu, že súd zohľadňoval skutočnosť, že otec hradil náklady maloletých detí na bývanie, platil hypotekárny úver, ako aj časť nákladov na krúžky. Súd zohľadňoval aj relatívne široký styk otca s dcérou. V čase podania návrhu na zvýšenie výživného, otec už tieto platby, ktoré boli zohľadnené a ktoré odôvodňovali nízku výšku výživného, neuhrádzal a prispieval len určeným výživným, a to 60 eur mesačne na každé dieťa. V čase pôvodného konania boli rodičia slobodní, nemali iné vyživovacie povinnosti. Matka má v súčasnosti ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému synovi. Otec je ženatý, okrem A. má vyživovaciu povinnosť k maloletému J. (súrodenec A.) a ďalším trom deťom, ktoré sa mu narodili zo vzťahu so súčasnou manželkou. Je však potrebné doplniť, že za obdobie, za ktoré súd otcovi určoval výživné, mal otec okrem vyživovacej povinnosti k A. a k J. len jednu ďalšiu vyživovaciu povinnosť, a to k maloletej B. B.. Matka vyčíslila náklady na maloletú vo výške cca 1.000 eur mesačne. Výšku niektorých mesačných výdavkov považoval súd za neprimeranú, napr. výdavok na stravu vo výške 280 eur, výdavok na PHM 90 eur, výdavok na drogériu vo výške 70 eur ako aj výdavok na kino vo výške 70 eur. Otec vyčíslil náklady na A. sumou cca 400 eur mesačne. Uviedol to v písomnom podaní zo dňa 7.12.2020 v konaní (v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia – výživné k A.) a v tomto zmysle vystupoval aj právny zástupca otca v konaní , ktoré sa týkalo obidvoch detí (A. P. J.) až do času, kým nebolo konanie vo vzťahu k A. vylúčené na samostatné konanie. Otec navrhoval doplniť dokazovanie, chcel preukázať výdavky na A. v čase, keď bola u neho. Súd tento dôkaz nevykonal, nakoľko výdavky už otec preukazoval v konaní a súd považoval za nehospodárne a nadbytočné zopakovať vykonanie tohto dôkazu. Pri určovaní výšky výživného súd vychádzal z odôvodnených potrieb A., ako aj z možností rodičov. Odôvodnenými potrebami nie sú len hmotné potreby ako jedlo, ošatenie, výživné slúži aj na uspokojovanie ďalších odôvodnených potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa. Súd ustáli výšku odôvodnených výdavkov A. za obdobie návštevy základnej školy v sume cca 300 eur mesačne a za obdobie štúdia na strednej škole vo výške 350 - 400 eur mesačne. Vyživovaciu povinnosť súd rozložil za jednotlivé obdobia tak, aby podiel otca na finančnom zabezpečení A. bol o niečo vyšší ako podiel matky, a to z dôvodu, že možnosti a majetkové pomery otca sú jednoznačne priaznivejšie, ako možnosti a majetkové pomery matky. Otec je advokát, ktorý už viac ako 10 rokov poskytuje široké spektrum právnych služieb v rámci celej Slovenskej republiky (je to uvedené na web stránke otcovej advokátskej kancelárie). Otec je spoluvlastníkom viacerých nehnuteľností, podniká. Matka vykonávala činnosť trénerky plávania, istý čas bola zamestnaná, dosahovala mesačný príjem 647 eur netto. Pri posudzovaní možností matky súd vychádzal z príjmu, aký matka dosahovala, keď bola zamestnaná. Matka tým preukázala, že je v jej možnostiach uvedený príjem získať. Súd pripúšťa, že činnosť matky ako trénerky plávania bola v čase pandémie utlmená, išlo však len o dočasný stav a matka mohla tento výpadok nahradiť inou činnosťou, príp. sa zamestnať. Súd zvýšil výživné otcovi od podania návrhu do dňa, do ktorého bola A. v starostlivosti matky. Od obdobia, kedy bola A. v starostlivosti otca, súd určil vyživovaciu povinnosť matke, a to do nástupu na strednú školu v nižšej sume a od nástupu na strednú školu, z dôvodu zvýšených výdavkov vo vyššej sume. Výživné súd určil len do nadobudnutia plnoletosti A., nakoľko A. sa k návrhu rodičov na zvýšenie a určenie vyživovacej povinnosti nepripojila.

1.5 Zročné výživné otca súd vyčíslil ako rozdiel medzi výživným určeným v tomto rozhodnutí a naposledy určeným výživným odo dňa podania návrhu, do dňa, do ktorého bola A. v starostlivosti matky – od 11.11.2015 do 19.8.2016 (8 mesiacov + alikvotná časť za mesiac november 2015 a august 2016) dosahuje výšku 928,70 eur (100,- eur x 8 mesiacov = 800,- eur + 128,70 eur alikvotná časť za mesiac november 2015 a august 2016, naposledy určené výživné 60 eur v tomto rozhodnutí za uvedené obdobie 160 eur, rozdiel 100 eur).

1.6 Zročné výživné matky súd vyčíslil ako súčin plnení za obdobie od začiatku osobnej starostlivosti otca do dňa, v ktorom dosiahla A. plnoletosť, t. j. od 19.8.2016 do XX.X.XXXX.Výživné bolo určené v dvoch sumách, pričom od nástupu A. na strednú školu bolo určené vyššie výživné, a to z dôvodu vyšších výdavkoch. Za uvedené obdobie dosiahlo zročné výživné výšku

- od 19.8.2016 do 31.8.2019 (36 mesiacov + alikvotná časť za mesiac august 2016) dosahuje výšku 4.366,50 eur (120 eur - určené výživné v tomto období x 36 mesiacov = 4.320 eur + 46,50 eur alikvotná časť za mesiac august 2016),

- od 1.9.2019 do XX.X.XXXX (21 mesiacov + alikvotná časť za mesiac jún 2021) dosahuje výšku 3.245 eur (150,- eur - určené výživné za toto obdobie x 21 mesiacov = 3.150 eur) + 95 eur alikvotná časť za mesiac jún 2021. Zročné výživné matky tak dosahuje výšku 7.611,50 eur (4.366,50 eur + 3.245 eur).

1.7 O povinnosti uhradiť zročné výživné súd rozhodol podľa .

1.8 Nakoľko súd upravuje výkon rodičovských práv a povinností, s výnimkou výživného na dieťa, len vo vzťahu k maloletým deťom a A. B. v priebehu súdneho konania dosiahla plnoletosť, v časti konania o zmene jej zverenia a úprave styku, súd konanie zastavil

1.9 Súd zastavil konanie o výživnom odo dňa nadobudnutia plnoletosti A., a to z dôvodu, že sa A. k návrhu rodičov nepripojila.

1.10 Súd zároveň zrušil uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia, ktorým bola matka zaviazaná prispievať na výživu dcéry, nakoľko odpadli dôvody, pre ktoré bolo nariadené ( ), keďže súd rozhodol vo veci samej o výživnom a toto rozhodnutie nahradí neodkladné opatrenie.

1.11 O trovách konania účastníkov rozhodol súd tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Takéto svoje rozhodnutie odôvodnil len právne poukazom na .

2. Rozsudok vo výrokoch I., II., III., IV., V., VI., a IX. a v závislom výroku X. o trovách konania napadol včasným odvolaním otec plnoletej A., s návrhom na jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, eventuálne s návrhom na jeho zmenu tak, že súd zvýši výživné otca k A. B. narodenej XX.X.XXXX zo sumy 60 eur mesačne na sumu 100 eur mesačne od 11.11.2015 do 19.8.2016, zročné výživné otca za obdobie od 11.11.2015 do 19.8.2016 uloží otcovi povinnosť uhradiť k rukám matky do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia, matke uloží povinnosť prispievať na výživu A. sumou 180 eur mesačne za obdobie od 19.8.2016 do 31.8.2019 a od 1.9.2019 do 19.6.2021 sumou 200 eur mesačne, zročné výživné matky za obdobie od 19.8.2016 do 19.6.2021 uloží matke povinnosť uhradiť k rukám otca do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia, zruší rozhodnutie Okresného súdu Bratislava II č. k. – 71 z 15.12.2020, konanie o určení vyživovacej povinnosti matky k A. B. od XX.X.XXXX zastaví, konanie o zmene zverenia A. B. zastaví, konanie o zmene úpravy styku zastaví a napokon rozhodne, že týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Bratislava II č. k. – 105 z 8.12.2011 v časti výroku o výživnom k A. B., viniac súd prvej inštancie, že neboli splnené procesné podmienky na vydanie rozsudku vo veci (z dôvodu, že súd nebol oprávnený konanie o úprave výkonu práv a povinností rodičov k A. B. vylúčiť na samostatné konanie a o úprave výkonu týchto práv následne samostatne rozhodnúť), že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (nepremietnutím okolností zistených z výsluchov otca v konaní do výroku a odôvodnenia rozhodnutia), že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (neprimeranú dĺžku konania, ktorá bola prejudikovaná nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky z 26. apríla 2022, spisovej značky - 39), že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (riadnym nevypočutím účastníkov

konania, nevykonaním znaleckého dokazovania v rozhodnom čase, nezabezpečením výpisu z účtu maloletého J., ktorý matka používa na zakrytie jej reálnych príjmov a nevykonal dokazovanie ohľadom výdavkov vynakladaných otcom na ostatné deti, ku ktorým má otec vyživovaciu povinnosť), že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie postavil na nesprávnom právnom posúdení veci (vo vzťahu k výroku VI., kde zročné výživné mal prikázať matke uhradiť k rukám otca a nie k rukám A. B.) a napokon, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

2.1 Na odôvodnenie svojho odvolania popri rozsiahlom popise problematických vzťahov s matkou A. B. v období od roku 2011 až po rok 2021 uviedol, že matka mu dlhodobo, napriek viacerým rozhodnutiam súdov upravujúcim jeho styk s maloletými deťmi, neumožňovala s deťmi sa riadne stýkať, rozhodnutia súdov nedodržiavala, účelovo klamala o zdravotnom stave detí, opakovane podávala na neho trestné oznámenia pre údajné fyzické a psychické týranie z jeho strany, svojím správaním ho nútila k iniciovaniu výkonu rozhodnutia o úprave styku s deťmi, na súde sa dožadovala neprimerane vysokého výživného, to všetko napriek tomu, že otec sa vždy snažil veci riešiť s rozvahou, a to tak, aby nedochádzalo k ohrozeniu mravnej výchovy alebo psychickej stability detí, a to aj napriek neustálym útokom zo strany matky, čo pravdepodobne viedlo k rozhodnutiu dcéry A. žiť v spoločnej domácnosti s otcom a jeho manželkou, ako aj k odmietaniu matky zo strany dcéry A.. Poukázal na to, že súd uznesením z 6.10.2016 č. k. – 303 zveril vtedy maloletú A. do starostlivosti otca, ktoré rozhodnutie bolo následne odvolacím súdom zrušené ako predčasné a vec bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie súdu prvej inštancie. Následne súd 7.11.2017 uznesením č. k. – 399 opätovne zveril vtedy maloletú A. dočasne do starostlivosti otca, ktoré rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil aj odvolací súd. Následne súd uznesením z 27.10.2020 č. k. – 10 uložil otcovi povinnosť platiť na výživu maloletého J. B., narodeného XX.XX.XXXX sumu 180 eur mesačne. Následne súd uznesením z 15.12.2020 č. k. – 71 neodkladným opatrením uložil matke povinnosť platiť na maloletú A. B. výživné vo výške 180 eur mesačne.

2.2 V roku 2021 sa príjmy a majetkové pomery otca zásadným spôsobom nezmenili k lepšiemu, práve naopak, tieto sa zhoršili vzhľadom na jeho práceneschopnosť trvajúcu od 26.4.2021 do 29.11.2021. Zároveň sa mu dňa 29.12.2021 narodil syn R. B., ktorého výživu a starostlivosť zabezpečuje sám, nakoľko manželka z dôvodov jej zdravotného stavu bola práceneschopná od septembra 2021 do decembra 2021, kedy následne nastúpila na materskú dovolenku. V roku 2021 celkovo vzrástli náklady otca na bývanie a starostlivosť o deti a celkové príjmy výrazne klesli. C. B. a E. B. bola diagnostikovaná alergia na peľ, s čím sú spojené vyššie výdavky na lieky a zdravotnú starostlivosť, musel zabezpečiť deťom čistenie a zvlhčovanie vzduchu v izbách. Navyše maloletá B. začala navštevovať prvý ročník základnej školy, ako aj základnú umeleckú školu. Okrem toho sa otec stará o maloletého J. B. narodeného XX.XX.XXXX. Pravidelne mu prispieva na jeho potreby nad rámec výživného, zabezpečuje mu tréningy a pravidelne sa stretáva s ním. V roku 2020 synovi prispel na hokejovú výstroj sumou 744 eur a následne sumou 240 eur.

2.3 V prípade právoplatnosti odvolaním napadaného rozsudku by bol otec zaviazaný na úhradu všetkých reálnych výdavkov a potrieb syna J. B. sám, bez toho, aby bolo zohľadnené, že matka sa na plnení jeho potrieb žiadnym spôsobom nepodieľa (keď aj bývanie mu zabezpečuje mimo internátu stará matka), dlhodobo vôbec neprispieva na potreby dcéry A. B., bez toho, aby bolo zohľadnené, že má ďalšie vyživovacie povinnosti na dcéru B. B., narodenú XX.X.XXXX, E. B., narodenú X.X.XXXX, R. B., narodeného XX.XX.XXXX a manželku H. B..

2.4 Vzhľadom na vážny zdravotný stav manželky H. B., ale aj vzhľadom na pretrvávajúce opatrenia v súvislosti s pandémiou COVID 19, ako i jeho zhoršený stav mal otec v čase od 1.1.2022 príjem približne 500 eur za mesiac. V roku 2015 otec dosiahol hrubý príjem vo výške 16.949 eur, náklady 15.759 eur, teda jeho príjem po zdanení predstavoval 1.190 eur, poberal daňový bonus 513,84 eur, a tak príjem vrátane daňového bonusu predstavoval sumu 1.703,84 eur, čo je priemerne 141,99 eur netto mesačne. V roku 2016 dosiahol otec hrubý príjem vo výške 29.624,08 eur, mal náklady 24.450,49 eur, tak príjem po zdanení vo výške 5.173,59 eur, poberal daňový bonus 513,84 eur, a tak príjem vrátane daňového bonusu predstavoval sumu 5.687,43 eur, čo predstavuje priemerne 473,95 eur netto mesačne. V roku 2017 dosiahol otec hrubý príjem vo výške 47.982,69 eur, mal náklady 42.376,77 eur, a tak príjem po zdanení vo výške 5.605,92 eur, poberal daňový bonus 513,84 eur, a tak príjem vrátane daňového bonusu predstavoval sumu 6.119,76 eur, čo predstavuje priemerne 509,98 eur netto mesačne. V roku 2018 dosiahol otec hrubý príjem vo výške 45.010,67 eur, mal náklady 39.164,53 eur, vznikla mu daňová

povinnosť 383,06 eur, a tak príjem po zdanení vo výške 5.463,08 eur, poberal daňový bonus 371,54 eur, a tak príjem vrátane daňového bonusu predstavoval sumu 5.834,62 eur, čo predstavuje priemerne 486,22 eur netto mesačne. V roku 2019 dosiahol otec hrubý príjem vo výške 54.976,69 eur, mal náklady 48.695,15 eur, vznikla mu daňová povinnosť 445,39 eur, a tak príjem po zdanení vo výške 5.836,15 eur, poberal daňový bonus 751,79 eur, a tak príjem vrátane daňového bonusu predstavoval sumu 6.587,94 eur, čo predstavuje priemerne 549 eur netto mesačne. V roku 2020 dosiahol otec hrubý príjem vo výške 53.560,01 eur, mal náklady 44.923,42 eur, vznikla mu daňová povinnosť 633,36 eur, a tak príjem po zdanení vo výške 8.003,23 eur, poberal daňový bonus 775,28 eur, a tak príjem vrátane daňového bonusu predstavoval sumu 8.778,51 eur, čo predstavuje priemerne 731,54 eur netto mesačne. V roku 2021 dosiahol otec hrubý príjem vo výške 34.000 eur, mal náklady 30.000 eur, nevznikla mu daňová povinnosť, a tak príjem po zdanení vo výške 4.000 eur, poberal daňový bonus 1.235 eur, a tak príjem vrátane daňového bonusu predstavoval sumu 5.235 eur, čo predstavuje priemerne 436,25 eur netto mesačne.

2.5 Otec je spoločníkom v spoločnosti F. A. A. od roku 2000, pričom všetky príjmy z tejto spoločnosti riadne a včas priznal. Spoločnosť sa venuje prenájmu nehnuteľností, ktoré boli od marca 2020 v obmedzenom režime, a tak samotná spoločnosť je v nepriaznivej hospodárskej situácii a vykazuje dlhodobo stratu. V období rokov 2015 až 2021 nedošlo k výplate alebo rozdeleniu akéhokoľvek zisku, čo napríklad vyplýva z verejne dostupných účtovných závierok. Spoločnosť O. H. A. dlhodobo nevykonáva žiadnu podnikateľskú činnosť a v období rokov 2015 až 2021 nedošlo k výplate alebo rozdeleniu akéhokoľvek zisku, čo vyplýva z verejne dostupných účtovných uzávierok. Spoločnosť A. I. A. a M. A. A. sú spoločnosťami, ktorých založenie a zápis do obchodného registra si výslovne objednali klienti advokátskej kancelárie a po celú dobu otec v mene týchto spoločností nevykonával žiadnu obchodnú ani inú činnosť, pričom nikdy nedošlo k výplate alebo rozdeleniu akéhokoľvek zisku, čo vyplýva z verejne dostupných účtovných závierok. Členstvo v dozornej rade spoločnosti P. P. nie je spojené so žiadnym príjmom a podľa informácií otca spoločnosť dlhodobo nevykonáva žiadnu obchodnú činnosť a hospodári dlhodobo so zápornými výsledkami, čo napríklad vyplýva z verejne dostupných účtovných závierok.

2.6 Majetkové pomery otca nie sú a ani neboli odlišné od majetkových pomerov matky. Tá v čase, keď malo dôjsť k jej vysťahovaniu z bytu na S. M. X N. G., bola podielovou spoluvlastníčkou troj- izbového bytu (X/X E. B. M. S. XX v G.) a chaty, respektíve rodinného domu v obci G., pričom uvedené nehnuteľnosti následne predala a kúpila dom v obci Q. H., v ktorom v súčasnosti aj reálne býva. Z predaja chaty, respektíve rodinného domu v obci G. nadobudli do osobného vlastníctva matka a jej príbuzní aj prevádzku bufetu na B. M. N. G., z ktorej prevádzky má matka preukázateľne do dnešného dňa profit a príjem.

2.7 V roku 2015 až 2018 mal otec tri vyživovacie povinnosti, a to na dcéru A. narodenú XX.X.XXXX, dcéru B. narodenú XX.X.XXXX, ktoré žili s ním v spoločnej domácnosti a na syna J. narodeného XX.XX.XXXX, na ktorého okrem súdom určeného výživného 60 eur mesačne prispieval celkovo v priemere 100 eur mesačne. Od 5.2.2018 má ďalšiu vyživovaciu povinnosť na dcéru E. a od 29.12.2021 aj na syna R.. Súd pri rozhodovaní neprihliadol ani na to, že otec naďalej uhrádza väčšinu oprávnených potrieb aj už plnoletej A., ktorá naďalej študuje na strednej škole.

2.8 Vzhľadom na skutočnosť, že výrok I. rozsudku z 24.2.2022 č. k. – 1176, je predbežne vykonateľný a dňom doručenia rozhodnutia otcovi vznikla povinnosť uhradiť výživné 200 eur k rukám matky na maloletého J., dochádza k priamemu ohrozeniu vyživovacej povinnosti na plnoletú A. B., maloletú B. B., maloletú E. B. a maloletého R. B., ktorí sú odkázaní na výživu otca. Uvedené má zásadný vplyv na podstatu a predmet aj odvolaním napadnutého rozsudku z 20.4.2022 č. k. – 117, nakoľko výsledok konania o odvolaní proti rozsudku z 24.2.2022, č. k. – 1176, má zásadný význam aj pre podstatu, predmet a dôvody rozsudku z 20.4.2022 č. k. – 117.

2.9 Odvolaním napadnutý rozsudok je potrebné považovať za zmätočný, nepreskúmateľný.

3. Matka a A. B. odvolací návrh nepodali a k odvolaniu otca sa nevyjadrili.

4. Pokiaľ ide o odvolanie otca voči výroku I., II., V., VI., IX., X. a vo výroku IV. v časti určenia platobného miesta na zaplatenie zročného výživného matky, Krajský súd v Trnave ako súd odvolací [ ], po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (

ods. 1 ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( v spojení s ), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil ( ), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné, rozsudok súdu prvej inštancie je v odvolaním napadnutých častiach vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie ( ).

4.1 Vzhľadom k tomu, že odvolací súd nevstupoval do procesu modifikácie skutkového stavu, na ktorom je napadnuté rozhodnutie založené a ide o prejednanie právnej otázky a nie skutkovej, nebol daný zákonný dôvod na doplnenie alebo zopakovanie dokazovania podľa (a teda ani na nariadenie pojednávania odvolacím súdom). Odvolací súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaných dôkazov v konaní pred súdom prvej inštancie. Možnosť odvolacieho súdu rozhodnúť o odvolaní bez nariadenia odvolacieho pojednávania prevzal aj . Nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem, ktorého existencia nebola v danom prípade daná. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (Valera Assalino v. Portugalsko z 20. apríla 2002) v prípadoch, kde skutkové okolnosti nie sú sporné a právne otázky sa nevyznačujú osobitnou zložitosťou, neuskutočnenie ústneho pojednávania nespôsobuje ujmu požiadavkám čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach (najmä ak pojednávanie na prvom stupni bolo verejné a vyšší súd prejednáva právne otázky).

5. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie je návrh matky na zmenu rozsudku bývalého Okresného súdu Bratislava II č. k. – 105 z 8.12.2011 v časti výroku o výživnom otca k A. B. za obdobie od 11.11.2015 do 19.8.2016 a návrh otca na zmenu práve citovaného rozsudku v časti zverenia A. B. do osobnej starostlivosti jedného z rodičova, úpravy styku a úpravy rozsahu vyživovacej povinnosti matky voči A. B. za obdobie od 19.8.2016. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie o návrhu matky na zvýšenie rozsahu vyživovacej povinnosti otca k A. B. (výrok I.), o uložení povinnosti otcovi uhradiť k rukám A. B. zročné výživné za obdobie od 11.11.2015 do 19.8.2016 do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia (výrok II.), určenie platobného miesta na zaplatenie zročného výživného matky (s časti výrok IV.), ako aj správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie o zrušení rozhodnutia bývalého Okresného súdu Bratislava II č. k. – 71 z 15.12.2020 (výrok V.) a správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie o zmene rozsudku bývalého Okresného súdu Bratislava II č. k. – 105 zo dňa 8.12.2011 v časti výroku o výživnom k A. B. (výrok IX.), ako aj rozhodnutie súdu o trovách konania (výrok X.). Výrok VII. a výrok VIII. rozsudku ostali odvolaním nenapadnuté, a preto boli vyňaté z prieskumu odvolacím súdom.

6. Podľa ust. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (1).

7. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisu dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil. Nakoľko tu však bol i nesúhlas otca s takýmito dôvodmi, a tým vyvolaná potreba vysporiadania sa aj s tzv. odvolacími námietkami, pre úplnosť odôvodnenia rozhodnutia odvolací súd považuje za potrebné doplniť nasledovné:

8. Pokiaľ ide o námietku otca o nesprávnom právnom posúdení veci, odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav (uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. zo dňa 26.2.2010). Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. ).

8.1 Podľa rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery.

8.2 Podľa súd je povinný zistiť skutočný stav veci.

8.3 Podľa súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci.

8.4 Podľa ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany a koncentrácie konania sa v konaniach podľa tohto zákona nepoužijú.

8.5 Podľa § 78 ods. 1 a ods. 3 ZR dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh (1). Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov (3).

8.6 Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a ods. 5 ZR plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť (1). Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (2). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť (4). Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (5).

8.7 V zmysle ustanovenia ZR v spojení s ustanovením 157 predstavuje práve zmena pomerov hmotno-právnu podmienku pre zmenu predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o výživnom. Zmena pomerov musí byť podstatná a musí sa týkať okolností, ktoré odôvodňujú výšku výživného za podmienky, že sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase predchádzajúceho rozhodnutia. Zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane povinného, resp. na strane oprávneného, alebo objektívne - vývojom životných nákladov.

8.8 Podstatná zmena pomerov musí byť v súdnom konaní dostatočne preukázaná, takže súd musí preto podrobne skúmať pomery na strane účastníkov v čase pôvodného rozhodnutia o výživnom a porovnať ich s aktuálnymi pomermi. Povinnosťou súdu v konaní o zvýšenie výživného je predovšetkým podrobne porovnať zmenu odôvodnených potrieb na strane plnoletého dieťaťa vo vzťahu k primeranosti určeného výživného, životnej úrovne rodičov s poukazom na vek, zdravotný stav, schopnosť starať sa o seba, pravidelné, ako aj náhodné výdavky dieťaťa v súvislosti so štúdiom, ako aj jeho kultúrnymi, športovými a inými voľnočasovými aktivitami (za zmenu potrieb – u školopovinných detí sa v zásade považuje prechod na iný stupeň školskej dochádzky – predškolák – 1. stupeň – 2. stupeň – stredná škola – vysoká škola). Rovnako na strane povinných osôb súd musí porovnávať a preukazovať ich aktuálne schopnosti, možnosti a majetkové pomery za účelom ich porovnania s pomermi v čase posledného rozhodovania, aby mohol dospieť k záveru buď o podstatnej zmene pomerov, prípadne k záveru, že k zmene pomerov nedošlo, a to v súvislosti s príjmami rodičov dieťaťa, počtom ich vyživovacích povinností, osobných a materiálnych pomerov v nadväznosti na vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, vedomosti, pracovné skúsenosti, ako aj situáciu na trhu práce a podobne. Majetkové pomery treba posudzovať komplexne, nakoľko zahŕňajú jednak majetok povinného ako objektívnu kategóriu a jednak jeho životný štandard, ktorým sa prezentuje navonok.

8.9 Pri zmene pomerov je nutné prihliadať ku všetkým okolnostiam, ktoré majú podstatný vplyv na posúdenie výšky vyživovacej povinnosti a ktoré sa závažnejším spôsobom prejavili v pomeroch účastníkov konania v porovnaní s ich pomermi v čase poslednej úpravy. Preto aj dokazovanie súdu sa musí starostlivo orientovať na to, či došlo k zmene pomerov, t. j. musia byť spoľahlivo zistené okolnosti rozhodujúce pre pôvodne stanovené výživné a okolnosti rozhodujúce pre stanovenie výživného v čase, keď sa rozhoduje o novej úprave. Dôvodom na zmenu rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov je len taká zmena okolností, za ktorých bolo doteraz výživné určené. Možnosť zmeniť právoplatné rozhodnutie je výnimkou z pravidla občianskeho práva procesného, nazvanou clausula rebus sic stantibus. Na to, aby súd mohol viesť dokazovanie o novom návrhu na zmenu rozsahu vyživovacej povinnosti rodiča,

ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti, si musí ako prvý krok ustáliť najprv to, či došlo k zmene pomerov a následne, či sa takáto zmena pomerov závažnejším spôsobom prejavila v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku (napr. nestačí len úvaha súdu o tom, že doterajšie výživné je neprimerané). Pokiaľ by súd nemal za preukázanú zmenu pomerov a rozhodoval by o zmene výšky vyživovacej povinnosti, išlo by vlastne o neprípustné preskúmavanie a reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia. Po zmene pomerov môže súd zasiahnuť ako do autoritatívneho výroku, tak aj do hmotnoprávneho úkonu rodičov (dohody), ktorú schvaľoval.

8.10 V konaní bolo vykonaným dokazovaním preukázané, že od ostatného rozhodovania súdu o rozsahu vyživovacej povinnosti otca k A. B. (v roku 2011) došlo ku zmene pomerov ako na strane maloletej, tak aj na strane jej rodičov. V tom čase ešte maloletá A. v čase ostatnej úpravy rozsahu vyživovacej povinnosti otca voči nej mala 8 rokov, nachádzala sa v starostlivosti svojej matky, bola žiačkou prvého stupňa základnej školy (navštevovala 2. ročník základnej školy), bola zdravá a jej potreby boli bežné a zodpovedajúce jej veku. Ku dňu podania návrhu matky na zvýšenie výživného (11.11.2015) mala v tom čase ešte maloletá A. už 12 rokov, bola žiačkou už druhého stupňa základnej školy (navštevovala 6. ročník základnej školy), bola zdravá a matka mala s uspokojovaním jej odôvodnených potrieb spojené opodstatnené bežné výdavky vo výške 300 eur mesačne (pozn. odvolacieho súdu – takto ich ustálil súd prvej inštancie a v takomto rozsahu neboli spochybnené ani otcom). Podľa ustálenej súdnej praxe výdavky matky spojené s uspokojovaním odôvodnených potrieb maloletej teda jednoznačne vzrástli už len prechodom maloletej na 2. stupeň základného vzdelávania. Matka v roku 2010 mala príjmy zo živnosti vo výške 14.400 eur pri výdavkoch vo výške 5.760 eur, t. j. príjmy vo výške cca 720 eur netto mesačne (14.400 – 5.760 = 8.640 : 12 = 720). Za rok 2013 mala príjmy zo živnosti vo výške 8.800 eur, výdavky vo výške 3.520 eur. Okrem vyživovacej povinnosti ku vtedy maloletej A. mala v roku 2011 vyživovaciu povinnosť aj k maloletému J.. Spolu s oboma deťmi žila v byte otca, ktorý hradil všetky náklady spojené s bývaním matky, ako aj detí. Za roky 2014 a 2015 daňové priznanie nepodávala z dôvodu čerpania materskej dovolenky. Matka bola jedinou spoločníčkou a konateľkou obchodnej spoločnosti L. F., A.. Podľa daňových priznaní k dani z príjmov právnickej osoby vykázala táto spoločnosť za rok 2015 daňovú stratu vo výške - 6.624,32 eur, za rok 2016 daňovú stratu vo výške

- 1.030,54 eur. V mesiaci august 2016 (mesiac v ktorom maloletá A. odišla k otcovi) bola už matka na materskej dovolenke so synom F., nar. X.X.XXXX a poberala len rodičovský príspevok vo výške 203,20 eur mesačne a výživné na maloletého F. od jeho biologického otca vo výške 240 eur mesačne. S uspokojovaním odôvodnených potrieb maloletého F. mala spojené len bežné výdavky (strava 150 eur mesačne, oblečenie 100 eur, hygiena 45 eur, zdravotná starostlivosť 50 eur a pod.) S uspokojovaním svojich osobných potrieb mala spojené len bežné výdavky (strava 120 eur mesačne, oblečenie 100 eur mesačne a pod.). Otec mal v roku 2011 priemernú mesačnú netto mzdu vo výške cca 407 eur (zo závislej činnosti za rok 2010 mal príjem vo výške 4.883,66 eur). V súvislosti s bývaním matky a detí mal výdavky vo výške 400 eur mesačne a so splácaním hypotéky na byt vo výške 800 eur mesačne. V roku 2015 mal príjem z podnikania vo výške 16.949 eur pri nákladoch vo výške 15.759 eur a v roku 2016 mal príjem z podnikania vo výške 29.624,08 eur pri nákladoch vo výške 24.450,49 eur, pričom za oba roky mu bol vyplatený daňový bonus vo výške 513,48 eur/rok a daňová povinnosť mu v rokoch 2015 a 2016 nevznikla. Okrem vyživovacej povinnosti k maloletej A. a maloletému J. mal vyživovaciu povinnosť aj k maloletej B., nar. XX.X.XXXX. V súvislosti s bývaním maloletej A. a maloletého J. už nevynakladal žiadne výdavky, nakoľko matku s oboma deťmi z bytu deložoval v mesiaci jún 2014. V konaní bolo nesporným, že pri rozhodovaní o rozsahu vyživovacej povinnosti otca ku vtedy maloletej A. v roku 2011 súd bral do úvahy tú skutočnosť, že otec hradí náklady spojené s bývaním maloletých detí, ako aj ich matky a prispieva na ich krúžky a prihliadol aj na rozsah styku a že vychádzajúc z takýchto skutkových okolností stanovil výživné na v tom čase maloletú A. vo výške 60 eur mesačne.

8.11 Pokiaľ teda súd prvej inštancie za takýchto skutkových okolností dospel k záveru o potrebe zmeniť ostatné rozhodnutie o rozsahu vyživovacej povinnosti otca voči maloletej A., jeho záver odvolací súd považuje za vecne správny a odvolacie námietky otca o nesprávnej aplikácii § 78 ZR na prejednávanú vec, takýto záver spochybňujúce, za plne nedôvodné.

9. Pokiaľ ide o samotný rozsah zvýšenia výživného zo strany otca voči v rozhodnom období ešte maloletej A. odvolací súd uvádza: Ako už bolo uvedené vyššie, každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má niekoľko foriem. Môže byť plnená len osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť (§ 62 ods. 1, 2 ods. 4 ZR). Druhou formou plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie

vecných plnení, napríklad bývania alebo stravovania. Treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného, ako peňažného príspevku na úhradu potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení (strava, bývanie, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a podobne) a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určí súd. Pokiaľ súd z vykonaného dokazovania dospeje k záveru, že od poslednej úpravy rozsahu vyživovacej povinnosti povinného rodiča došlo k podstatnej zmene v pomeroch, či už na strane maloletého dieťaťa, alebo jeho rodičov, odôvodňujúcej zvýšenie rozsahu vyživovacej povinnosti osoby výživou povinnej voči dieťaťu (ako to bolo aj v práve prejednávanej veci), zároveň rozhodne aj o tom, ako sa táto zmena v pomeroch prejaví aj v doposiaľ určenej výške výživného, zohľadniac možnosti a schopnosti jeho rodičov prispievať na výživu maloletého. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. , v zmysle ktorého právo na výživné je osobným právom každého dieťaťa a dieťa má zo zákona právo na výživu. Explicitne je rodičom uložená povinnosť plniť si túto vyživovaciu povinnosť, pričom každá povinná osoba musí vždy aj na úkor svojho minima zabezpečiť výživu dieťaťa.

9.1 Z rozhodnutia súdu prvej inštancie je zrejmé, že nárast odôvodnených potrieb maloletej v súvislosti s nárastom nákladov na bývanie, ako aj jej prechodom na druhý stupeň základnej školy, súd premietol do zvýšenia rozsahu vyživovacej povinnosti otca v rozsahu 100 eur mesačne (zvýšenie výživného zo sumy 60 eur na sumu 160 eur mesačne od 11.11.2015 do 19.8.2016) zohľadniac na jednej strane zvýšenie jeho príjmu o cca 70 eur netto mesačne (v roku 2010 mal netto príjem vo výške cca 407 eur mesačne a v roku 2016 vo výške cca 474 eur mesačne) a skutočnosť, že otec maloletej sa popri výživnom už nepodieľal na výchove a výžive maloletej v takom rozsahu ako v roku 2011, avšak na druhej strane zohľadniac aj nárast jeho vyživovacích povinností, a to ku maloletej B. nar. XX.X.XXXX a jeho manželke, ktorá v tom čase bola s maloletou B. na materskej dovolenke, v dôsledku čoho z objektívnych dôvodov nebola schopná v plnom rozsahu hradiť náklady na uspokojovanie jej odôvodnených potrieb z príjmov z vlastnej práce. Zostávajúci nárast odôvodnených potrieb maloletej (ako boli v prvom rade náklady na bývanie, ale s časti aj náklady na stravu, oblečenie a školské potreby) ponechal na ťarchu matky, zohľadniac na jednej strane pokles jej netto príjmu o 517 eur mesačne (720 – 203 = 517) v dôsledku čerpania materskej dovolenky s maloletým F., ako aj pribudnutie jej vyživovacej povinnosti k maloletému F. nar. X.X.XXXX a na druhej strane zohľadniac pokles rozsahu priamej osobnej starostlivosti matky o v tom čase ešte maloletú A. vzhľadom na jej vyšší vek a z neho plynúci nárast schopnosti maloletej osobne sa starať o uspokojovanie svojich odôvodnených potrieb v širšom rozsahu, ako je to u maloletého dieťaťa vo veku osem rokov. V tejto súvislosti je pre poriadok potrebné dodať, že podľa § 62 ods. 5 a § 63 ods. 2 ZR výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a pokiaľ každá povinná osoba musí vždy aj na úkor svojho minima zabezpečiť výživu dieťaťa, neobstoja ani námietky otca, že pri určení rozsahu jeho vyživovacej povinnosti k maloletým deťom je potrebné zohľadniť všetky jeho náklady (náklady advokátskej kancelárie) vynakladané v súvislosti s dosahovaním jeho príjmov z advokátskej činnosti, ktoré príjmy v roku 2015 vykázal vo výške 16.949 eur + daňový bonus 513,84 eur a v roku 2016 vo výške 29.624,08 eur + daňový bonus 513,84 eur. V tejto súvislosti ďalej odvolací súd dodáva, že výživné zo strany otca na maloletú A. v rozsahu 160 eur mesačne z jeho príjmov v rokoch 2015 a 2016 zohľadňuje aj jeho ďalšie vyživovacie povinnosti, a to vyživovaciu povinnosť voči maloletému J. a maloletej B.. Preto neobstojí ani námietka otca o nesprávnej aplikácii § 62 ods. 1, 2, 4 a ods. 5, prípadne § 63 ods. 2 ZR na prejednávanú vec.

10. Zročné výživné otca súd prvej inštancie vyčíslil ako rozdiel medzi určeným v odvolaním napadnutom rozhodnutí a naposledy určeným výživným odo dňa podania návrhu do dňa, do ktorého bola A. v starostlivosti matky, a to v celkovej výške 928,70 eur (100 eur x 8 mesiacov = 800 eur + 128,70 eur alikvotná časť za mesiac november 2015 a august 2016, naposledy určené výživné 60 eur v tomto rozhodnutí za uvedené obdobie 160 eur, rozdiel 100 eur). Takýto postup ako aj naň nadväzujúci výpočet zročného výživného odvolací súd považuje za správny. Preto neobstojí ani námietka otca o nesprávnosti výroku II. v časti určenia výšky zročného výživného. Pokiaľ otec namietal aj správnosť určenia platobného miesta, na ktoré je povinný zročné výživné uhradiť, odvolací súd aj takúto jeho námietku považuje za nedôvodnú, nakoľko nárok na zaplatenie zročného výživného je vždy nárokom dieťaťa a pokiaľ dieťa nadobudne plnoletosť skôr, ako tento jeho nárok bude uspokojený, tak pohľadávku na zročné výživné je potrebné uhradiť v zásade len k rukám dieťaťa, ktorému nárok na zročné výživné patrí, a to bez ohľadu na to, či ide o výživné za obdobie, v ktorom bolo dieťa ešte maloleté (tu pozri aj R 18/1985). Plnenie dávok výživného, ktoré sa stali splatnými počas neplnoletosti dieťaťa, rovnako ako dávok, ktoré sa stali splatnými po nadobudnutí plnoletosti, uloží súd povinnej osobe platiť priamo voči

dieťaťu, a to aj nedoplatok výživného za čas pred plnoletosťou, nakoľko výživné je osobným právom dieťaťa.

11. Nakoľko súd prvej inštancie odvolaním napadnutým rozsudkom matku meritórne zaviazal na platenie výživného voči A. a tým odpadli dôvody pre dočasnú úpravu rozsahu jej vyživovacej povinnosti voči A., súd správne postupom podľa vo výroku V. rozsudku zrušil aj uznesenie bývalého Okresného súdu Bratislava II č.k. – 71 zo dňa 15.12.2020, ktoré dočasne ukladalo matke povinnosť platiť na Soňu výživné. Námietka otca o nesprávnosti výroku V. rozsudku preto nemohla obstáť.

12. Obdobne neobstojí ani námietka otca o nesprávnosti výroku IX. rozsudku, ktorým rozhodnutím súd rozhodol tak, že týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu Bratislava II. č.k. – 105 zo dňa 8.12.2011 v časti výroku o výživnom k A. B., nakoľko bol to práve rozsudok bývalého Okresného súdu Bratislava II. č.k. – 105 zo dňa 8.12.2011, ktorý naposledy na vopred neobmedzené časové obdobie upravoval rozsah vyživovacej povinnosti otca k A. B.. Nakoľko tento rozsudok bol odvolaním napadaným rozsudkom zmenený, bolo potrebné určiť v akom rozsahu sa mení ostatné rozhodnutie súdu upravujúce výkon práv a povinností rodičov k A. B..

13. Pokiaľ ide o odvolanie otca voči výroku III. a výroku IV. rozsudku v časti uloženia povinnosti matke zaplatiť A. B. výživné, zročné výživné a v časti určenia paričnej lehoty na jeho zaplatenie Krajský súd v Trnave ako súd odvolací [ ], postupom bez nariadenia pojednávania ( a contrario) pred prejednaním veci preskúmal náležitosti odvolania ( ) a dospel k záveru, že odvolanie otca je potrebné odmietnuť [ ].

14. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie je návrh otca na zmenu rozsudku bývalého Okresného súdu Bratislava II č. k. – 105 z 8.12.2011 v časti zverenia A. B. do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, úpravy styku a úpravy rozsahu vyživovacej povinnosti matky voči A. B. za obdobie od 19.8.2016. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie dôvodnosti odvolania otca voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie o uložení povinnosti matke prispievať na výživu A. B. za obdobie od 19.8.2016 do 19.6.2021 (výrok III.), o uložení povinnosti matke uhradiť A. B. zročné výživné za obdobie od 19.8.2016 do 19.6.2021 do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia (časti výrok IV.).

14.1 Podľa odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.

14.2 Podľa odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

14.3 V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že na rozdiel od predchádzajúceho procesného kódexu výslovne obmedzuje právo strany/účastníka konania podať odvolanie spočívajúce v tom, že právo podať odvolanie priznáva strane len v tom prípade, ak bolo rozhodnutie vydané v jeho neprospech. Rozhodujúcim meradlom pri posudzovaní, či sa rozhodlo v neprospech žalobcu/navrhovateľa, bude porovnanie petitu posledného procesného úkonu urobeného žalobcom/navrhovateľom v priebehu konania na súde prvej inštancie, s výrokom rozhodnutia súdu prvej inštancie. Navzájom sa porovnáva ich obsah a rozsah v tom zmysle, či výrok rozhodnutia znevýhodňuje žalobcu/navrhovateľa, teda či mu vznikla formálna ujma, t. j. či právne účinky rozhodnutia zhoršujú jeho právne postavenie (zúžením jeho práv alebo rozšírením jeho povinností) a či preto u neho existuje možnosť požadovať na súde vyššieho stupňa odchylné nerozhodnutie v jeho prospech. Nato, aby bolo rozhodnutie vydané v neprospech strany/účastníka konania, stačí, ak bola strane/účastníkovi konania spôsobená aj len nepatrná ujma na jeho právach. Táto ujma však musí objektívne existovať. Nestačí len subjektívne presvedčenie strany, že jej bola spôsobená ujma. Ujma objektívne existuje vtedy, ak sa môže zlepšiť postavenie strany/účastníka konania, t. j. ak sa môže dosiahnuť náprava tejto ujmy, ak nie je v plnom rozsahu, tak hoci aj len čiastočne, a to zmenou alebo zrušením rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolacím súdom alebo súdom prvej inštancie v rámci autoremedúry ( ). Rozhodnutie vo veci samej bude vydané v neprospech žalobcu/navrhovateľa najmä ak súd zamietol žalobu/návrh v celom rozsahu alebo sčasti, prekročil návrh žalobcu/navrhovateľa a prisúdil mu viac, než čoho sa domáhal, prípadne prisúdil žalobcovi/navrhovateľovi niečo iné než čoho sa domáhal.

14.4 Nadobudnutím plnoletosti dieťaťa je len dieťa oprávnené podať odvolanie voči rozhodnutiu súdu o určení rozsahu vyživovacej povinnosti rodiča, ktorý návrh na určenie výživného nepodal, k nemu. Také právo nemá rodič, ktorý síce počas maloletosti podal návrh na určenie výživného pre dieťa zo strany druhého rodiča, avšak v čase rozhodovania súdu o takomto jeho návrhu bolo dieťa už plnoleté a okrem toho sa k návrhu tohto svojho rodiča na takéto určenie výživného zo strany druhého rodiča nepripojilo. Pokiaľ teda plnoleté dieťa s rozhodnutím súdu o úprave rozsahu vyživovacej povinnosti druhého rodiča voči nemu súhlasí, teda nemá záujem iniciovať odvolacie konanie o takomto rozhodnutí, nemôže rodič, ktorý takýto návrh (ako zákonný zástupca dieťaťa síce v čase ešte maloletosti dieťaťa) podal, takéto rozhodnutie súdu napádať odvolaním v podstate proti vôli dieťaťa, nakoľko výživné (ako bežné, tak aj zročné) je v danom prípade osobným právom dieťaťa a nie jeho otca/matky. Ak je návrh na určenie výživného podaný pred dosiahnutím plnoletosti dieťaťa, pokračuje v konaní súd v starostlivosti o maloletých aj po jeho plnoletosti s tým rozdielom, že plnoleté dieťa má už v ďalšom súdnom konaní samostatné procesné postavenie, pričom funkcia zákonného zástupcu/kolízneho opatrovníka zanikla (tu pozri aj nález ÚS SR sp. zn. z 15.5.2008, v zmysle ktorého, do dosiahnutia plnoletosti koná za dieťa rodič ako zákonný zástupca, ktorého zákonné zastúpenie končí dosiahnutím plnoletosti dieťaťa. Od tohto okamihu plnoletá osoba môže vykonávať akékoľvek dispozičné úkony v občianskom súdnom konaní. Môže vykonávať aj také úkony, ktoré sa viažu na úkony urobené v súdnom konaní zákonným zástupcom za svoje dieťa pred dosiahnutím plnoletosti.

14.5 Zo spisu súdu prvej inštancie odvolací súd zistil, že otec sa svojim návrhom domáhal určenia rozsahu vyživovacej povinnosti matky voči v čase podania návrhu maloletej A.. V priebehu konania dňa XX.X.XXXX A. B. nadobudla plnoletosť a súd jej rozsudkom zo dňa 20.4.2022 voči matke priznal nárok na výživné za obdobie od 19.8.2016 do XX.X.XXXX a zároveň matke uložil povinnosť uhradiť zročné výživné k jej rukám do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku (výrok III. a IV.).

14.6 Takýto rozsudok napadol včasným odvolaním dňa 22.7.2022 len otec (ako bývalý zákonný zástupca A. B., ktorého právo zastupovať A. B. zaniklo XX.X.XXXX), teda síce účastník konania o zmenu úpravy výkonu práv a povinností rodičov k A. B. (nakoľko návrh matky na zvýšenie výživného smeroval voči nemu ako otcovi) avšak ako účastník, v ktorého neprospech predmetný výrok rozhodnutia (o určení rozsahu vyživovacej povinnosti matky voči A. B. a výrok o povinnosti matky zaplatiť zročné výživné) nebol; predmetné rozhodnutie vo výroku III. a vo vyššie uvedenej časti výroku IV. otca žiadnym spôsobom neznevýhodňuje – nezhoršuje jeho právne postavenie, a to či už zúžením jeho práv, alebo rozšírením jeho povinností a nespôsobuje mu žiadnu ujmu na jeho právach.

14.7 Keďže podmienka prípustnosti podania opravného prostriedku nebola splnená, odvolací súd sa nemohol odvolaním meritórne zaoberať a toto odvolanie odmietol, ako odvolanie podané neoprávnenou osobou podľa .

15. Pokiaľ ide o námietku otca, že neboli splnené procesné podmienky na vydanie rozsudku vo veci (z dôvodu, že súd nebol oprávnený konanie o úprave výkonu práv a povinností rodičov k A. B. vylúčiť na samostatné konanie a o úprave výkonu týchto práv následne samostatne rozhodnúť) odvolací súd uvádza: Procesné podmienky upravuje v ustanovení . Na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže súd konať vo veci a rozhodnúť, prihliada súd kedykoľvek za konania. Oproti doterajšej úprave v však predpokladá výnimky (arg.: „Ak tento zákon neustanovuje inak...“). Takúto výnimku nachádzame napríklad v ustanovení , podľa ktorého súd skúma miestnu príslušnosť iba na námietku žalovaného uplatnenú najneskôr pri prvom procesnom úkone, ktorý mu patrí; výlučnú miestnu príslušnosť skúma aj bez námietky na začiatku konania. Tieto podmienky, pre ktoré je zavedená legislatívna skratka „procesné podmienky“, nie sú výslovne zákonom definované, dajú sa však vyvodiť z ustanovení . Sú nimi právomoc súdu ( a nasl. ), príslušnosť súdu ( a nasl. ), neexistencia prekážky začatého konania (litispendencie) podľa , neexistencia prekážky právoplatne rozhodnutej veci (rei iudicatae) podľa , procesná subjektivita ( a nasl. ) procesná subjektivita, procesná spôsobilosť, spôsobilosť byť zástupcom a plnomocenstvo zástupcu strany podľa a nasl. , zrozumiteľnosť a úplnosť žaloby (, ...), povinné zastúpenie ( ) a iné.

15.1 Vzhľadom na uvedenú charakteristiku procesných podmienok je nepochybné, že otec vo svojom odvolaní odvolací dôvod podľa iba deklaroval, ale žiadnu konkrétnu absenciu

procesných podmienok neuviedol a nezistil to ani ex offo krajský súd. Odvolací dôvod podľa uplatnil potom otec nedôvodne.

15.2 Pre poriadok však odvolací súd uvádza, že podľa , ak sa v žalobe uvádzajú veci, ktoré sa na spojenie nehodia, alebo ak odpadnú dôvody, pre ktoré súd konania spojil, súd môže niektorú vec vylúčiť na samostatné konanie. Vzhľadom na uvedené, objektívnu kumuláciu, ktorá vznikla, či už aktivitou strán, alebo rozhodnutím súdu, môže súd zvrátiť. Ak sa v žalobe uvádzajú veci, ktoré sa na spojenie nehodia, najmä ak nevykazujú žiadnu skutkovú súvislosť, respektíve ak nejde o veci, ktoré sa týkajú tých istých strán, môže súd rozhodnúť o vylúčení veci na samostatné konanie. Dôvodom na vylúčenie veci môže byť aj skutočnosť, že by spoločné prejednávanie veci nebolo v záujme hospodárnosti konania. O vylúčení veci na samostatné konanie rozhoduje súd uznesením. Ide o uznesenie, ktorým sa upravuje vedenie konania, proti ktorému nie je prípustné odvolanie a ktorým súd nie je viazaný.

15.3 Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že bývalý Okresný súd Bratislava II svojím uznesením z 15.11.2021 č. k. – 846 vylúčil konanie o zmene úpravy práv a povinností rodičov k A. B. narodenej XX.X.XXXX na samostatné konanie, postupom podľa a , vzhľadom na iný okruh účastníkov konania u plnoletej A. a u maloletého J., ako aj vzhľadom na rôzne štádiá dokazovania u každého z detí, pričom v prípade A. je najprv potrebné zistiť, či si uplatňuje nárok na výživné a prípadne doplniť dokazovanie. Nakoľko rozhodnutie o vylúčení veci je v plnej právomoci súdu a v prejednávanej veci postup súdu prvej inštancie nemožno vyhodnotiť za nehospodárny, odvolacia námietka otca o nedostatku procesných podmienok na rozhodnutie vo veci, z dôvodu vylúčenia konania o zmene úpravy práv a povinností rodičov k už plnoletej A. B. na samostatné konanie nemohla obstáť. Vylúčenie veci na samostatné konanie nespôsobuje nedostatok procesných podmienok na vydanie rozhodnutia vo vylúčenej veci. Podmienka obligatórneho spojenia konania o úprave výkonu práv a povinností rodičov k ich všetkým deťom sa vyžaduje len v prípade, že ide o maloleté deti, a to podľa , v zmysle ktorého, súd upraví výkon rodičovských práv a povinností na čas po rozvode ku všetkým maloletým deťom, ktorých rodičia sa rozvádzajú. Podstatnou skutočnosťou je, že sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa. Ak by dieťa počas konania nadobudlo plnoletosť, súd o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k tomuto plnoletému dieťaťu ani o výživnom v tomto konaní už rozhodovať nebude, keďže rodičovské práva a povinnosti podľa o rodine patria rodičovi len vo vzťahu k maloletému dieťaťu a výživné k plnoletému dieťaťu môže súd podľa o rodine upraviť len na návrh tohto plnoletého dieťaťa.

16. Neobstojí ani námietka otca o vecnej nesprávnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie v dôsledku neprimeranej dĺžky konania, hoc aj vo všeobecnosti postup súdu porušujúci právo účastníka konania na prejednanie sporu v primeranej lehote je porušením jeho práva na spravodlivý proces, avšak v prejednávanej veci samotná dĺžka konania podľa názoru odvolacieho súdu nemala žiaden vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia súdu vo veci samej. V prejednávanej veci totiž porušenie práva otca na prejednanie veci v primeranej lehote neznemožnilo realizáciu jeho práv v takej intenzite, ktorá by odôvodnila záver o tom, že celé konanie sa javí ako nespravodlivé.

17. Obdobne neobstojí ani námietka otca, že súd prvej inštancie nepremietol okolnosti zistené z výsluchu otca na pojednávaní do výroku a odôvodnenia svojho rozhodnutia, a to z dôvodu jej nepravdivosti. Ako už bolo uvedené vyššie (tu pozri bod 9.10 a bod 11.1 tohto rozhodnutia) pre rozhodnutie súdu o návrhu matky na zvýšenie rozsahu vyživovacej povinnosti otca voči A. B. v období od podania návrhu matky do doby pokiaľ A. neodišla od matky k otcovi, teda za obdobie od 11.11.2015 do 19.8.2016 bolo podstatným najmä to, či došlo v rozhodnej dobe k takej zmene pomerov na strane v tom čase maloletej A. alebo jej rodičov, ktorá zmena pomerov by si vyžadovala zmenu ostatného rozhodnutia súdu o rozsahu vyživovacej povinnosti otca a v kladnom prípade v akom rozsahu sa ten, ktorý z rodičov vzhľadom na jeho osobné a majetkové pomery existujúce v rozhodnom období (v roku 2015 a v roku 2016) má podieľať na krytí zvýšených výdavkov maloletej spojených s uspokojovaním odôvodnených potrieb maloletej. S týmito otázkami sa súd prvej inštancie riadne vo svojom rozhodnutí vysporiadal v bode 8., v bode 15. až 21. svojho rozhodnutia.

18. Pre nepravdivosť neobstojí ani námietka otca, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností riadnym nevypočutím účastníkov konania, nevykonaním

znaleckého dokazovania v rozhodnom čase a pod., nakoľko súd na prejednanie veci nariadil za účelom vykonania dokazovania dve pojednávania s tým, že matku vypočul k veci už na prvom pojednávaní konanom dňa 1.6.2021 a následne aj na druhom pojednávaní konanom dňa 20.4.2022. Otca a A. B. riadne vypočul k veci na druhom pojednávaní konanom dňa 20.4.2022. Zo zápisnice z pojednávania konaného dňa 20.4.2022 je zrejmé, že účastníci konania zhodne uviedli, že návrhy na doplnenie dokazovania nemajú. Až po takomto vyhlásení účastníkov konania súd prvej inštancie vyhlásil dokazovanie za skončené a následne vyhlásil rozsudok. Nakoľko predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie len v rozsahu zvýšenia vyživovacej povinnosti otca voči A. B. za obdobie od 11.11.2015 do 19.8.2016, pre rozhodnutie bolo nepodstatným dôsledné zisťovanie príjmov matky v období po 19.8.2016. Pokiaľ teda súd prvej inštancie z dôvodu hospodárnosti konania nezabezpečil výpis z účtu maloletého J. za obdobie rokov 2017 až 2021, jeho postup bol správny, a preto odvolací súd námietku otca, ktorou takýto postup súdu spochybňuje, považoval za nedôvodnú. Obdobne pre rozhodnutie súdu vo veci bolo nerozhodným aké príjmy mal otec v rokoch 2017 až 2021 a aké výdavky vynakladal v uvedenom období na uspokojovanie odôvodnených potrieb jeho ostatných detí. Súd na tieto skutočnosti nijako pri rozhodovaní v odvolaním prejednávanej veci prihliadnuť nemohol. Podstatným bolo len to, aké boli príjmy, výdavky a osobné a majetkové pomery otca v období od 11.11.2015 do 19.8.2016.

19. Nepodstatnými boli aj námietky otca uvádzané v jeho odvolaní o tom, že matka mu dlhodobo, napriek viacerým rozhodnutiam súdov upravujúcim jeho styk s maloletými deťmi, neumožňovala s deťmi sa riadne stýkať, rozhodnutia súdov nedodržiavala, účelovo klamala o zdravotnom stave detí, opakovane podávala na neho trestné oznámenia pre údajné fyzické a psychické týranie z jeho strany, svojím správaním ho nútila k iniciovaniu výkonu rozhodnutia o úprave styku s deťmi, na súde sa dožadovala neprimerane vysokého výživného, to všetko napriek tomu, že otec sa vždy snažil veci riešiť s rozvahou, a to tak, aby nedochádzalo k ohrozeniu mravnej výchovy alebo psychickej stability detí, a to aj napriek neustálym útokom zo strany matky, čo pravdepodobne viedlo k rozhodnutiu dcéry A. žiť v spoločnej domácnosti s otcom a jeho manželkou, ako aj k odmietaniu matky zo strany dcéry A., ako aj námietky, že v roku 2021 sa príjmy a majetkové pomery otca zásadným spôsobom nezmenili k lepšiemu práve naopak tieto sa zhoršili vzhľadom na jeho práceneschopnosť trvajúcu od 26.4.2021 do 29.11.2021. Zároveň sa mu dňa 29.12.2021 narodil syn R. B., ktorého výživu a starostlivosť zabezpečuje sám, nakoľko manželka z dôvodov jej zdravotného stavu bola práceneschopná od septembra 2021 do decembra 2021 kedy následne nastúpila na materskú dovolenku, že v roku 2021 celkovo vzrástli náklady otca na bývanie a starostlivosť o deti a celkové príjmy výrazne klesli, že deťom B. a E. B. bola diagnostikovaná alergia na peľ, s čím sú spojené vyššie výdavky na lieky a zdravotnú starostlivosť a že musel zabezpečiť deťom čistenie a zvlhčovanie vzduchu v izbách, že maloletá B. začala navštevovať prvý ročník základnej školy ako aj základnú umeleckú školu, že okrem toho sa otec stará o maloletého J. B. narodeného XX.XX.XXXX, ktorému pravidelne prispieva na jeho potreby nad rámec výživného, zabezpečuje mu tréningy a pravidelne sa stretáva s ním a že v roku 2020 synovi prispel na hokejovú výstroj sumou 744 eur a následne sumu 240 eur, že v prípade právoplatnosti odvolaním napadaného rozsudku by bol otec zaviazaný na úhradu všetkých reálnych výdavkov a potrieb syna J. B. sám, bez toho, aby bolo zohľadnené, že matka sa na plnení jeho potrieb žiadnym spôsobom nepodieľa, keď aj bývanie mu zabezpečuje mimo internátu stará matka), dlhodobo vôbec neprispieva na potreby dcéry A. B..

20. Nakoľko súd prvej inštancie svoje rozhodnutie o zvýšení rozsahu vyživovacej povinnosti otca k A. B. nepostavil na výraznej odlišnosti majetkových pomerov otca a matky pre rozhodnutie vo veci je irelevantná aj námietka otca o údajnom zavádzaní zo strany súdu o odlišnosti majetkových pomerov matky a otca v čase vysťahovania matky s deťmi z bytu otca.

21. Pokiaľ ide o námietku otca o zjavnej neodôvodnenosti odvolaním napádaného rozhodnutia súdu prvej inštancie (jeho zmätočnosti a nepreskúmateľnosti) odvolací súd ešte dodáva, že Ústavný súd Slovenskej republiky v zhode s rozhodovacou praxou Európskeho súdu pre ľudské práva stabilne judikuje, že povinnosť súdu odôvodniť svoje rozhodnutie neznamená automaticky povinnosť poskytnúť podrobnú odpoveď na každý nastolený argument. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (napr. sp. zn. , , , ). Rozsah povinnosti odôvodniť súdne rozhodnutie sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť analyzované s ohľadom na okolnosti každého prípadu (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo 17. marca 2016).

21.1 Odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská účastníkov konania k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery, ktoré primerane vysvetlil. Z pohľadu logiky a argumentačnej súdržnosti nebolo možné odôvodneniu napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie vytknúť závažné nedostatky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. ) a rovnako neznamená ani to, aby účastník konania bol pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkou a právnymi názormi (). Odvolacia námietka, týkajúca sa nedostatku obsahových náležitostí napadnutého rozhodnutia, ako i jeho arbitrárnosti, preto nemohla obstáť, rovnako ako ani argument o porušení práva na spravodlivý proces.

22. V závere odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie sa dostatočným spôsobom vysporiadal aj s ostatnými námietkami uplatnenými otcom už počas prvoinštančného konania a vzhľadom na to, že otec ani v odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by bolo potrebné osobitne zhodnotiť (vynímajúc tie, ktoré už odvolací súd zhodnotil) a na ktoré by bolo potrebné prihliadnuť, odvolací súd v podrobnostiach odkazuje na dôvody obsiahnuté v odôvodnení napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie.

23. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I., II., V., VI. a IX. a X a vo výroku IV. v časti určenie platobného miesta na zaplatenie zročného výživného matky podľa potvrdil, keď tento správne rozhodol aj o trovách konania. Zároveň odvolací súd odvolanie otca voči výroku III. rozsudku a voči výroku IV. rozsudku v časti určenia zročného výživného matky voči A. B. a v časti určenia lehoty splatnosti zročného výživného podľa odmietol.

24. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia v spojení s , pretože žiaden z účastníkov nepodal návrh na ich priznanie v zmysle .

25. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne ( posledná veta o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).