Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9CoPr-3-2020.pdf
PDF · 156.13 KB
Case nature
Area
Subarea
9CoPr/3/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Renáta Gavalcová a sudcov: JUDr. Martin Holič a JUDr. Bibiána Ťažiarová, v právnej veci žalobkyne: Ing. R. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. X, H., zastúpená advokátom: JUDr. Dušan Kubáni, AK so sídlom Teplická 2251/121, Piešťany, proti žalovanému: Inšpektorát práce Trnava, so sídlom Jána Bottu 4, Trnava, IČO: 35 627 361, zastúpený splnomocnencom: Matejka Friedmannová s.r.o., so sídlom Svätoplukova 28, Bratislava, IČO: 47 248 998, o zaplatenie 200,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Piešťany zo dňa 20. februára 2020, č.k. 19Cpr/26/2017-569, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. a III. p o t v r d z u j e .
II. Žalobkyni sa voči žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie vo výroku I. konanie v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 200 Eur od 01.07.2017 do 31.07.2017 zastavil, vo výroku II. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 200 Eur s 5% ročným úrokom z omeškania od 01.08.2017 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku, a vo výroku III. priznal žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 144, § 145 ods. 2, § 146 ods. 1 CSP, § 89 ods. 1, 2, § 1 ods. 4, § 120 zákona č. 400/2009 Z.z., § 129 ods. 1 Zákonníka práce, § 2 ods. 1 a 2, § 12 ods. 1 a 2, § 13 ods. 1, 2 a 3, § 14 ods. 1, 3, 4 a 5 zákona č. 125/2006 Z.z., § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., § 262 ods. 1 a 2, § 255 ods. 1 CSP.
3. Vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že predpokladom zníženia alebo odňatia osobného príplatku v súlade s ustanovením § 89 ods. 2 zákona č. 400/2009 o štátnej službe ak nedochádza k zmene štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 32, je zníženie kvality plnenia služobných úloh. V čase hodnotenia žalobkyne ako štátneho zamestnanca žalovaným nebola zákonom predpísané ani forma, ani náležitosti takéhoto úkonu. Z dôvodovej správy k zákonu č.400/2009 Z.z., konkrétne § 89, vyplýva, že priznanie, zvýšenie, zníženie alebo odobratie osobného príplatku bude viazané na priebežné hodnotenie kvality plnenia úloh štátnym zamestnancom príslušným vedúcim zamestnancom. Ak osobný príplatok bol postupom podľa § 89 ods. 1 citovaného zákona štátnemu zamestnancovi priznaný, má naň nárok a k jeho odňatiu môže dôjsť len po zhodnotení kvality plnenia služobných úloh. Ak k tomuto zhodnoteniu kvality plnenia služobných úloh a rozhodnutiu nedôjde, predstavuje osobný príplatok nárokovú zložku funkčného platu, ktorú nemožno bez ďalšieho svojvoľne odňať., pričom tento jej žalovaný do dnešného dňa nevyplatil. Nakoľko predmetná nárokovateľná zložka platu za mesiac jún 2017 vo výške 200 eur sa stala splatnou s poukazom na ust. § 129 zákonníka práce najneskôr, posledný deň nasledujúceho
mesiaca t.j. 31.07.2017 sa dostal žalovaný zo zaplatením sumy 200 eur od 01.08.2017 do omeškania, preto súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni aj úrok z omeškania z dlžnej sumy 200 eur úroky z omeškania vo výške 5 % ročne (úroková sadzba ECB k prvému dňu omeškania zvýšená o 5 %) od prvého dňa omeškania t.j. 01.08.2017 do zaplatenia. Vzhľadom na uvedené bola v konaní v celom rozsahu úspešná žalobkyňa nakoľko sa domáhala zaplatenia istiny 200 eur, ktorý jej súd v celom rozsahu priznal a neúspešná bola len v nepatrnej časti príslušenstva ( 5% zo sumy 200 eur od 01.07.2017 do 31.07.2017 t.j. 0,82 eur), v ktorej časti súd konanie na základe späťvzatia žaloby zastavil, preto jej súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný a žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne, a to z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f), h), e) a b) CSP. Žalovaný namietal, že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Je toho názoru, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobkyňa pri výkone kontroly spoločnosti GASEMA s. r. o. porušila viacero právnych predpisov, keď prevzala doklady, dochádzkové listy zamestnancov, kontrolované osoby od osoby, ktorá nebola písomne splnomocnená na zastupovanie kontrolovaného subjektu v konaní o inšpekcii práce, čím porušila § 3 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce v spojení s § 20 ods. 1 Občianskeho zákonníka, čl. 8 bod 13 Metodiky č. 1 pre výkon Inšpekcie práce a čl. 7 bod 1 písm. c) Metodiky č. 1 pre výkon Inšpekcie práce. Nezákonnosť vykonania kontroly bez prítomnosti konateľa spoločnosti GASEMA s. r. o., resp. ním povereného zástupcu, potvrdila aj svedkyňa Kočí a vyplýva aj z rozhodnutia Krajského súdu v Trnave sp. zn. 14S/150/2015 zo dňa 16.06.2016, ktoré žalovaný v konaní doložil do spisu. Žalobkyňa sa nevysporiadala s podkladmi doloženými konateľom spoločnosti GASEMA s. r. o., čím porušila § 13 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z.z. v spojení s čl. 8 bod 3 č. 1 pre výkon Inšpekcie práce, a navyše, pri vyhodnocovaní podkladov prevzatých nezákonným spôsobom od prevádzkarky H. T., nezohľadnila účel zákon o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnaní, keď len formalisticky a nemateriálne posúdila časový úsek niekoľkých minút, resp. hodín medzi začatím výkonu závislej práce zamestnancov I. W. a C. W. s prihlásením týchto zamestnancov do systému sociálneho poistenia ako nelegálnu prácu a nelegálne zamestnávanie. Inšpektorka vo svojom stanovisku len konštatovala rozpor dochádzky zamestnancov I. W. a C. W. predloženej pani H. T. pri kontrole dňa 24.11.2016 a dochádzkou predloženou konateľom spoločnosti GASEMA s. r. o. dňa 10.01.2017 a vôbec sa nevyjadrila k čestnému prehláseniu H. T. k dochádzke, hoci oba predložené dokumenty minimálne spochybňovali pravdivosť dochádzky predloženej pri kontrole dňa 24.11.2017 a zároveň vysvetľovali aj rozdiely v časových údajoch predložených dochádzok. Nie je pravda, že doklady predložené konateľom spoločnosti neboli spôsobilé ovplyvniť záver o porušení zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Oba dokumenty totiž preukázali, že dochádzka, ktorá bola inšpektorovi práce predložená pri kontrole, nebola oficiálnou dochádzkou a slúžila len pre potreby zamestnancov samotných a len v dôsledku nedorozumenia bola predložená ako relevantná inšpektorovi práce. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na rozhodnutia NS SR sp. zn. 6 Sžo 150/2015 zo dňa 28.06.2017, KS Prešov sp. zn. 6S/23/2017 zo dňa 25.01.2018. Vzhľadom na vyššie uvedené má žalovaný za to, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že inšpekcia práce vykonaná žalobkyňou u spoločnosti GASEMA s. r. o. vykazovala viaceré nedostatky, neodborné vedenie a medzi iným aj porušenie § 13 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z.z. a čl. 8 bod 13 Metodiky č. 1 pre výkon Inšpekcie práce žalobkyňou. Preto záver súdu o nepreukázaní zníženia kvality plnenia služobných úloh žalobkyňou na základe vykonaného dokazovania a tento záver o neunesenie dôkazného bremena žalobcom vo veci porušenia služobných povinností žalobkyňou je nesprávny. Žalovaný ďalej poukazuje na nesprávne právne posúdenie vo veci aplikácie zák. č. 9/2010 Z.z. o sťažnostiach, ohľadne sťažnosti spol. GASEMA s. r. o. zo dňa 23.01.2017 a nezohľadnenie záverov prešetrenia uvedenej sťažnosti v tomto konaní a výkladu oprávnení inšpektorov práce v zmysle § 12 ods. 1 písm. c) a písm. d) zákona č. 125/2006 Z.z. Je toho názoru, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď sťažnosť spoločnosti GASEMA s. r. o. posúdil ako iné podanie, ktorého prešetrenie nespadá pod zákon o sťažnostiach. Súd prvej inštancie bol povinný v rámci zachovania nespornosti rozhodnutie orgánov verejnej správy a tiež právnej istoty pri posudzovaní predbežnej otázky o dôvodnosti zníženia osobného príplatku žalobkyni viazaný rozhodnutím sťažnostnej komisie ako orgánu verejnej správy, ktorý už o opodstatnenosti sťažnosti spoločnosti GASEMA s. r. o. na postup žalobkyne pri výkone inšpekcie práce a teda aj o porušení služobných povinností žalobkyňou skôr rozhodol. Nezohľadnenie rozhodnutia žalovaného sťažnosti spoločnosti GASEMA s. r. o. súdom prvej inštancie zakladá dôvod odvolania podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP. Žalovaný taktiež nesúhlasil s výkladom oprávnení inšpektora práce v zmysle § 12 ods. 1 písm. c) a d) zákona č. 125/2006 Z.z. ako to uviedol súd prvej inštancie, keď je toho názoru, že p. H. T. nebola zamestnankyňou kontrolovaného subjektu, nakoľko z jej čestného vyhlásenia vyplýva,
že vykonávala pre spoločnosť GASEMA s. r. o. činnosť ako SZČO a práve v tejto časti súd dospel na základe skutkových dôkazov k nesprávnym skutkovým záverom. Tiež je toho názoru, že zákon vyžaduje, aby osoba, ktorá komunikuje s inšpektorom práce v mene kontrolovaného subjektu, bola písomne splnomocnená kontrolovaným subjektom a zákon ukladá inšpektorovi práce, aby prihliadal nielen na dôkazy, ktoré si sám zabezpečil počas inšpekcie, ale aj na vyjadrenia a doklady, ktoré predložil do prerokovania protokolu kontrolovaný zamestnávateľ. Inšpektor práce pri výkone inšpekcie je oprávnený získavať dôkazy od subjektov uvedených v § 12 ods. 1 písm. c) zákona č. 125/2006 Z.z., avšak len v rozsahu zákonom povolenom, a teda v rozsahu informácie a vysvetlenia podľa písm. c) a nie v rozsahu dokumentácie záznamov a iných dokladov podľa písm. d). Žalovaný taktiež namietal, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnutý dôkaz potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností, a to vypočutie Mgr. O. B., ktorý predmetnú sťažnosť riešil a vedel by sa vyjadriť k obsahu rozhodnutia a konaniu, ktoré mu predchádzal.
5. K odvolaniu žalovaného zaslala písomné vyjadrenie žalobkyňa. Uviedla, že súd prvej inštancie v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu opätovne dostatočne posúdil žalobou žalobkyne uplatnený nárok, vykonal dostatočné dokazovanie a doplnenie dokazovania v predmetnej veci. Uviedla, že tvrdenie žalovaného, že si splnil po formálnej stránke podmienky § 89 ods. 2 zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe a zhodnotil zníženie kvality plnenia služobných úloh žalobkyňou, posúdenie sťažnostnej komisie a návrhom vedúceho oddelenia PPV zo dňa 24.05.2017 nie sú pravdivé, pretože žalovaný predložil žalobkyni dňa 04.04.2017 sťažnosť od konateľa obchodnej spoločnosti GASEMA s. r. o. zo dňa 23.01.2017, na ktorú žalobkyňa v ten deň vypracovala písomné stanovisko a žalovaný k danej veci nezaujal žiadne stanovisko, ani žalobkyňu v danej veci neinformoval. Uvedené dokumenty žalovaný predložil až na vyžiadanie Okresnému súdu Piešťany. Z týchto dôvodov sa žalobkyňa nemohla voči nerelevantnému konaniu žalovaného voči žalobkyni okrem podania predmetnej žaloby riadne brániť. Je toho názoru, že pri výkone inšpekcie práce v obchodnej spoločnosti GASEMA s. r. o. postupovala a vykonávala svoje služobné povinnosti v zmysle zákonných ustanovení, čo bolo predložené a preukázané žalovaným predložením podkladov na vyžiadanie súdu. Pri výkone inšpekcie práce dňa 24.11.2016 za prítomnosti kolegov Mgr. R. G. a Ing. S. A. bol prítomný aj konateľ obchodnej spoločnosti GASEMA s. r. o., ktorý s ňou komunikoval, bol oboznámený o priebehu inšpekcie práce v písomnej forme, v akom rozsahu má predložiť doklady a konal vo svojom mene a vo svojom mene dával pokyny podriadeným. Písomnú požiadavku na predloženie dokladov konateľ obchodnej spoločnosti GASEMA s. r. o. prevzal osobne, čo potvrdil podpisom a pečiatkou obchodnej spoločnosti dňa 24.11.2016. V danom prípade bolo a je výlučne vecou konateľa tejto obchodnej spoločnosti, akým spôsobom za jeho prítomnosti po zahájení inšpekcie práce dňa 24.11.2016 tejto obchodnej spoločnosti konateľ konal, komunikoval a predkladal podklady ako prítomný konateľ obchodnej spoločnosti. Je toho názoru, že práve naopak, ak by nepostupovala tak, ako postupovala a ak by akceptovala ďalšiu predloženú evidenciu pracovného času k vyjadreniu k protokolu a konala by v rozpore s časovým údajom kódovaným v centrálnej evidencii prihlášok Sociálnej poisťovne kontrolovaných zamestnancov za nelegálnu prácu a nelegálne zamestnávanie obchodnou spoločnosťou GASEMA s. r. o., zistené údaje nezapracovala a neuviedla v predmetom protokole č. ITA20-02-2.3/P-E24,A25-16 dňa 20.12.2016 a v dodatku č. 1 IPTT/IPTT PPV/KON/2017/4699/1073 z 19.01.2017, až vtedy by sa pravdepodobne z jej strany a ďalšej prítomnej inšpektorky práce IP Trnava pri výkone inšpekčnej kontroly v obchodnej spoločnosti GASEMA s. r. o. takéto konanie a postup mohlo zo strany žalovaného považovať za porušenie plnenia si svojich pracovných a služobných povinností a úloh u žalovaného. Je toho názoru, že svedkyňa Mgr. R. G. pri svojej svedeckej výpovedi vypovedala a konala pravdepodobne opatrne, aby nepoškodila svoje záujmy a zotrvanie v služobnom pomere u žalovaného. Žalobkyni boli predložené doklady o evidencii pracovného času pri výkone inšpekcie práce, ktoré potvrdil konateľ obchodnej spoločnosti GASEMA s. r. o. svojim podpisom a s ktorým súviseli ďalšie doklady dohody o pracovnej činnosti, prihlášky do Sociálnej poisťovne a výpis z centrálneho registra Sociálnej poisťovne, pracovný čas, dohodnutá odmena, vyplatená odmena, ktoré je potrebné pre objektívnosť zhodnocovať v čase výkonu inšpekcie práce, aby sa zachovala ich preukázateľnosť a hodnovernosť. Nejednalo sa o formálnosť, ale o hodnovernosť v danom čase výkonu inšpekcie práce. Pravdivosť údajov je overovaná v deň výkonu inšpekcie práce aj cez centrálny register Sociálnej poisťovne. Žalobkyňa taktiež poukázala na to, že § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 294/2017 Z.z. účinný od 01.01.2018 sa nevzťahuje na uvedený prípad, týkajúci sa kontrolovanej obchodnej spoločnosti GASEMA s. r. o., u ktorej sa kontrolovalo obdobie z roku 2016. Vo veci porušenia ustanovení zistených pri výkone inšpekcie práce sa malo rozhodovať v správnom konaní, ktoré malo byť v konaní na inšpektoráte práce. Tiež poukázala na ust. § 4 ods. 1 zákona č. 9/2010 Z.z., podľa ktorého sťažnosťou podľa tohto zákona nie je podanie, ktoré smeruje proti
záverom kontroly auditu, dohľadu, dozorov alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu. Je toho názoru, že porušenie a zistenie pri výkone inšpekcie práce v kontrolovanej spoločnosti s podkladom pre začatie správneho konania žalovaný proti inšpekčne kontrolovanej spoločnosti. Taktiež je toho názoru, že ust. § 13 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z.z. neporušila, pretože pri výkone inšpekcie práce zohľadnila všetky podklady predložené obchodnou spoločnosťou. Taktiež poukázala na to, že žalovaný výsledok komisie a návrh nadriadeného o znížení úrovne kvality plnenia služobných úloh žalobkyne presne uviedol až na súdnom konaní na Okresnom súde Piešťany. Túto skutočnosť neoznámil žalobkyni ani na jej písomnú výzvu zaslanú žalovanému zo dňa 02.06.2017. Žalobkyňa uvádza, že žalovaný uvádzal v predošlých vyjadreniach pri súdnych konaniach jej zníženie úrovne kvality plnenia služobných úloh a teraz v odvolaní proti rozsudku Okresného súdu Piešťany zo dňa 20.02.2020 uvádza, že žalobkyňa porušila služobné povinnosti. Tvrdenie žalovaného, že bolo vykonané predloženie dokladov neoprávnenou osobou je v tomto prípade zavádzajúce. Konateľ obchodnej spoločnosti vedel o svojej povinnosti a konal v rámci svojich kompetencií a povinností. Pri výkone inšpekcie práce dňa 24.11.2016 boli predložené inšpektorom práce obchodnou spoločnosťou GASEMA s. r. o. doklady osobne podpísané konateľom tejto obchodnej spoločnosti. Žalobkyňa považuje navrhnutého svedka Mgr. O. B. za zaujatého, za neobjektívneho a za účelového svedka z dôvodu, že je v štátno-zamestnaneckom pomere u žalovaného, neprizval ju k prejednaniu údajnej sťažnosti sťažovateľa obchodnej spoločnosti GASEMA s. r. o., nesprávne vyhodnotil sťažnosť, nezahájil v predmetnej veci správne konanie, netrval na uložení žalobkyňou navrhnutých finančných postihov voči tejto spoločnosti a neoboznámil žalobkyňu s výsledkom prejednania údajnej sťažnosti sťažovateľa spoločnosti GASEMA s. r. o. Žalovaný zníženie kvality plnenia služobných úloh žalobkyňou u žalovaného právne relevantným spôsobom nepreukázal, keď nepreukázal logickú a časovú následnosť jednotlivých rozhodnutí a oznámenie o znížení osobného príplatku. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil a priznal žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
6. K tomuto vyjadreniu žalobkyne zaslal repliku žalovaný, v ktorej uviedol, že žalovaný nebol povinný prerokovať zníženie osobného príplatku so žalobkyňou, nakoľko to nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu. Je nepravdivé tvrdenie žalobkyne, že ju neprizval k prejednaniu sťažnosti spoločnosti GASEMA s. r. o., nakoľko žalovaný predložil žalobkyni dňa 04.04.2017 sťažnosť od konateľa obchodnej spoločnosti GASEMA s. r. o. zo dňa 23.01.2017, na ktorú žalobkyňa v ten deň vypracovala písomné vyjadrenie. Taktiež nie je pravdivé tvrdenie žalobkyne, že voči spoločnosti GASEMA s. r. o. nezačal správne konanie, nakoľko tejto spoločnosti bola v správnom konaní uložená pokuta. Skutočnosť, že uvedená pokuta nebola uložená v žalobkyňou navrhnutej výške, nie je porušením zákona. Nie je pravdivé tvrdenie žalobkyne, že konateľ obchodnej spoločnosti GASEMA s. r. o. predložil počas výkonu inšpekčnej činnosti v kontrolovanom subjekte dochádzku zamestnancov, resp. že tak urobila spoločnosť GASEMA s. r. o., nakoľko túto dochádzku zamestnancov predložila H. T., prevádzkarka SZČO, ktorá nebola ani zamestnankyňou ani písomne splnomocnenou osobou a k obsahovej relevantnosti predloženej dochádzky sa vyjadrila v čestnom vyhlásení založenom v súdnom spise. Žalovaný taktiež namietal, že aplikoval ust. § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 294/2017 Z.z. účinného od 01.01.2018 na prejednávanú vec, keď uviedol, že v tejto súvislosti len poukázal na citované zákonné ustanovenie, ktoré má zamedziť šikanóznemu výkonu inšpekcie práce pri malých časových rozdieloch pri prihlasovaní zamestnancov do Sociálnej poisťovne, ktoré sa už pretavilo aj do tejto právnej normy a v tejto súvislosti poukázal aj na prejednávanú vec, kde len niekoľko minútový resp. hodinový rozdiel medzi začiatkom výkonu práce a prihlásením zamestnanca do Sociálnej poisťovne, sa považuje za závažný nedostatok, ktorý je postihovaný, resp. navrhnutý postih vo výške 5.000 Eur v zmysle návrh žalobkyne zo dňa 23.01.2017.
7. K replike žalovaného zaslala dupliku žalobkyňa. Uviedla, že nemala a ani nemá vedomosť o tom, že bola riešená sťažnostnou komisiou Inšpektorátu práce Trnava, ani nemá vedomosť o tom, že jej nadriadený Ing. M. T. podal návrh na zníženie osobného príplatku na základe § 13 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z.z. zo dňa 24.05.2017 hlavnému inšpektorovi Mgr. F. U.. Taktiež poukázal na to, že v zápisnice zo zasadnutia postihovej komisie zo dňa 26.01.2017 nie je uvedené, že predložené dokumenty na návrh na finančný postih žalobkyne za uvedené porušenie, sú nevyhovujúce v konkrétnych bodoch a že tieto neuznáva z konkrétnych dôvodov a do správneho konania doporučila bod č. 2. V rozhodnutí Inšpektorátu práce Trnava zo dňa 24.05.2017 je uvedené, že Ing. M. S., konateľ obchodnej spoločnosti GASEMA s. r. o. sa k začatému správnemu konaniu v stanovenej lehote nevyjadril. Ing. M. T. vypracoval interné oznámenie o návrhu pre hlavného inšpektora práce o znížení osobného príplatku, avšak k uvedenému
rozhodnutiu nepriložil doručenky do vlastných rúk o jeho prevzatí obchodnou spoločnosťou GASEMA s. r. o., čím by preukázal, v akom čase bolo vykonané prevzatie rozhodnutia obchodnou spoločnosťou GASEMA s. r. o. Právny zástupca žalovaného uvádza, že správne konanie proti obchodnej spoločnosti GASEMA s. r. o. bolo zahájené, avšak neuviedol dátum zahájenia predmetného správneho konania. Taktiež poukázala na skutočnosť, že čestné vyhlásenie H. T. bolo vyhotovené až po zistení porušení platných právnych predpisov v pracovnoprávnej a mzdovej oblasti, ako aj o nelegálnom zamestnávaní inšpekčne kontrolovanou obchodnou spoločnosťou GASEMA s. r. o. Tiež poukázala na to, že sa vyjadruje k tvrdeniam žalovaného a podkladom, ktoré predložil na Okresný súd Piešťany v priebehu pojednávaní. Nie je si vedomá žiadneho zníženia kvality plnenia služobných úloh u žalovaného, žalovaný zníženie kvality plnenia služobných úloh žalobkyňou u neho relevantným spôsobom nepreukázal, a preto navrhuje napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a priznať jej náhradu trov odvolacieho konania.
8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 CSP) a že odvolateľ v odvolaní použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b), e), f), h) CSP), preskúmal rozhodnutie v napadnutých výrokoch v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, v dôsledku čoho je nevyhnutné napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť (§ 387 ods. 1,2 CSP).
9. Podľa § 387 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
10. Ustanovením § 387 ods. 2 Civilného sporového poriadku je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Možnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia je podmienená tým, že odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu prvej inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvej inštancie, môže ho iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie. Odvolací súd je zároveň povinný vysporiadať sa v odôvodnení rozhodnutia s podstatnými tvrdeniami v odvolaní, pričom za podstatný argument je potrebné považovať taký argument, ktorý má vecnú súvislosť s prejednávanou vecou a zároveň je takej povahy, že v prípade jeho preukázania môže priniesť priaznivejšie rozhodnutie pre odvolateľa.
11. Predmetom konania je nárok žalobkyne na zaplatenie sumy 200,- eur s 5% ročným úrokom z omeškania od 01.07.2017 až do zaplatenia, ktorá suma predstavuje znížený osobný príplatok za mesiac jún 2017 a to rozhodnutím žalovaného - Oznámením o OSU/OSB/2017/518/9577/2017 zo dňa 30.05.2017 doručeným žalobkyni dňa 31.05.2017.
12. Vzhľadom na rozsah a dôvody odvolania žalovaného je predmetom odvolacieho konania posúdenie, či súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a či správne právne posúdil uplatnený nárok žalobkyne.
13. Už súd prvej inštancie sa v odôvodnení rozsudku vysporiadal aj so všetkými odvolacími námietkami žalovaného, keďže podstatné tvrdenia z odvolania žalovaného uvádzal žalovaný už v konaní pred súdom prvej inštancie.
14. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť. Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu, ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi podaného odvolania (ktoré strana môže meniť a dopĺňať len do uplynutia odvolacej lehoty). Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. V odvolacom konaní sa dispozičná zásada prejavuje tým, že odvolací súd je viazaný rozsahom odvolania, t. j. že odvolanie prejedná len v medziach, v ktorých ho odvolateľ napáda. Ustanovenie § 379 Civilného sporového poriadku zároveň vymedzuje výnimky, kedy odvolací súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania, pričom ide o výnimky len vo vzťahu k rozsahu podaného odvolania. Odvolací súd je podľa ustanovenia § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku viazaný aj dôvodmi odvolania, t. j. na iné pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré by mohli byť v súlade s ustanovením § 365 Civilného sporového poriadku dôvodom na podanie odvolania, odvolací súd pri svojom rozhodovaní o odvolaní prihliadať nemôže, aj keby takéto porušenie zistil. Jedinú výnimku predstavuje podľa ustanovenia § 380 ods. 2 Civilného sporového poriadku oprávnenie odvolacieho súdu preskúmavať vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok, a to z úradnej moci.
15. V zmysle ustanovenia § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku rozsudok musí obsahovať odôvodnenie, pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada i so špecifickými námietkami strán. Odôvodnenie písomného vyhotovenia rozhodnutia súdu musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal; niet v ňom miesto pre dohady a domnienky. V odôvodnení rozhodnutia súd teda uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil, ktoré dôkazy v konaní vykonal a ako ich vyhodnotil, zistený skutkový stav a právne posúdenie veci, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozhodnutia súdu je nielen formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých alebo neurčitých a nezrozumiteľných rozhodnutí, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah súdu, tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci. Inak povedané, účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázať jeho správnosť a odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí, t.j. musí byť preskúmateľné.
16. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie týkajúce sa žalovaným v odvolaní namietaných skutočností je vyčerpávajúco, správne skutkovo a právne zdôvodnené a zodpovedá všetkým požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Samotný fakt, že sa žalovaný s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí súdu prvej inštancie nestotožňuje ešte neznamená, že závery v ňom obsiahnuté nie sú správne. Súd prvej inštancie totiž zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré žalobe v časti zaplatenia sumy 200 Eur spolu s 5% ročným úrokom z omeškania od 01.08.2017 do zaplatenia vyhovel.
17. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobkyňou tvrdeného nároku, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel k správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, keď vec i správne právne posúdil, s poukazom na ustanovenie 387 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolací súd odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov
súdu prvej inštancie odchýliť, a preto nemôže dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada dodať už len nasledovné:
18. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na tom právnom názore, že nedodržanie ust. § 13 ods. 2 zákona o inšpekcii práce a čl. 8 metodiky č. 1 pre výkon inšpekcie práce v konaní nebolo žalovaným preukázané, keď ďalej uviedol, že konanie žalobkyne resp. jej postup pri vypracovaní Protokolu a Dodatku č. 1 k protokolu pri kontrole spoločnosti GASEMA s.r.o. žiadne porušenie služobných povinností nezakladá.
19. Žalovaný v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď je toho názoru, že žalobkyňa pri výkone kontroly spoločnosti GASEMA s. r. o. sa nevysporiadala s podkladmi doloženými konateľom spoločnosti GASEMA s. r. o., čím porušila § 13 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z.z. v spojení s čl. 8 bod 3 č. 1 pre výkon Inšpekcie práce. Žalovaný taktiež namietal, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnutý dôkaz potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností, a to vypočutie Mgr. O. B., ktorý predmetnú sťažnosť riešil a vedel by sa vyjadriť k obsahu rozhodnutia a konaniu, ktoré mu predchádzal.
20. Predmetom prejednávanej veci je predovšetkým posúdenie skutočnosti, či bol daný zákonný dôvod na zníženie osobného príplatku žalobkyni žalovaným ako súčasti funkčného platu žalobkyne z dôvodu nekvalitného plnenia si služobných úloh, pre ktoré jej žalovaný listom zo dňa 30.05.2017 (doručené žalobkyni dňa 31.05.2017) oznámil, že jej znižuje osobný mesačný príplatok zo sumy 350,- eur o sumu 200,- eur a to s účinnosťou od 01.06.2017.
21. Podľa § 89 ods. 1 zákona č. 400/2009 Z.z., štátnemu zamestnancovi za kvalitné plnenie služobných úloh možno priznať osobný príplatok až do výšky 100% z platovej tarify, ktorá štátnemu zamestnancovi patrí podľa § 84 ods. 1 písm. a). Osobný príplatok sa určí pevnou sumou zaokrúhlenou na 50 eurocentov nahor.
22. Podľa § 89 ods. 2 cit. zákona, osobný príplatok podľa odseku 1 možno zvýšiť, znížiť alebo odňať na základe úrovne kvality plnenia služobných úloh alebo pri zmene štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 32.
23. Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že predpokladom zníženia alebo odňatia osobného príplatku v súlade s ustanovením § 89 ods. 2 zákona č. 400/2009 o štátnej službe ak nedochádza k zmene štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 32 je zníženie kvality plnenia služobných úloh. Medzi základné povinnosti každého zamestnanca v štátnej službe v zmysle ustanovenia § 60 ods. 1 cit. zákona patrí povinnosť plniť služobné úlohy riadne a včas (§ 60 ods. 1 písm. e) cit. zákona). Kvalitu plnenia služobných povinností každého zamestnanca v štátnej službe je pritom potrebné hodnotiť z hľadiska riadneho (správneho) plnenia zverených úloh v rámci príslušnej odbornosti zamestnanca, avšak aj z hľadiska dodržiavania časových limitov stanovených pre jednotlivé povinnosti a činnosti zamestnanca.
24. Zo sťažnosti spoločnosti GASEMA, s. r. o., Štefánikova 700, Senica, zo dňa 23.01.2017, doručenej IP Trnava dňa 27.01.2017 vyplýva, že podáva sťažnosť na inšpektorát práce na Ing. R. R. na základe zákona 125 § 13 ods. 2 z roku 2006, pretože inšpektor práce neprihliadal pri vypracovaní protokolu č. ITA-20-02-2.3/P-E24,A25-16 zo dňa 20.12.2016 na vyjadrenia a predložené doklady, ktoré predložil. V bode č. 4 trvá na tom, že inšpektorovi práce boli zaslané karty, ktoré neslúžia k mzdovým podkladom pre účtovníka. Inšpektorka práce komunikovala len s p. T., ktorá bez toho, aby s ním konzultovala ich komunikáciu, poslala ním neoverené karty inšpektorke práce. Originálnu evidenciu dochádzky dohodárov pre spomenuté účely si vedie výlučne on vo svojom počítači a tieto originály dochádzky poslal inšpektorke práce osobne.
25. Z návrhu na zníženie osobného príplatku zo dňa 24.05.2017 vypracovaného Ing. M. T., vedúcim oddelenia PPV vyplýva, že v zmysle článku 15 ods. 6 Internej normy IN-4/2016 služobný poriadok v súlade s ust. § 89 ods. 2 zákona č. 400/2009 Z.z. navrhuje zníženie osobného príplatku štátnemu zamestnancovi Inšpektorátu práce Trnava Ing. R. R., a to z dôvodu zníženej úrovne kvality plnenia služobných úloh, ktoré navrhuje vykonať o sumu 200 Eur od 01.06.2017. Ako dôvod zníženia osobného príplatku uvádza nasledovné: Pri vykonávaní inšpekcie práce, aj napriek upozorneniam vedúceho oddelenia, inšpektorka práce Ing. R. R. nedodržiavala znenie § 13 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z.z.
a článok 8 Metodiky č. 1 pre výkon inšpekcie práce, v dôsledku čoho bola na ňu podaná sťažnosť konateľom spoločnosti GASEMA, s. r. o., Štefánikova 700, Senica. Uvedená sťažnosť bola po prešetrení vyhodnotená ako opodstatnená.
26. Z interného Oznamu OSÚ/OSB/2017/518/9577/2017 od Mgr. F. U., vedúci služobného úradu IP Trnava, pre Ing. R. R., inšpektor práce, odd. PPV zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že jej bolo oznámené úprava osobného príplatku, a to tak, že služobný úrad Inšpektorátu práce Trnava oznamuje, že z dôvodu zníženej úrovne kvality plnenia služobných úloh jej bude znížený osobný príplatok. Osobný príplatok bude znížený o sumu 200 Eur, a to s účinnosťou od 01.06.2017. Ing. R. bol k dnešnému dňu vyplácaný osobný príplatok v mesačnej sume 350 Eur. Vyplácanie osobného príplatku je štátnemu zamestnancovi možné priznať podľa ustanovení § 89 zákona č. 400/2009 Z.z. len za kvalitné plnenie jeho služobných úloh.
27. Žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie uviedol, že dôvodom na zníženie osobného príplatku bolo, že žalobkyňa pri vykonávaní inšpekcie práce nedodržala znenie § 13 ods. 2 zákona č. 125/2006 o inšpekcii práce a článok 8 metodiky č. 1 pre výkon inšpekcie práce, v dôsledku čoho bola na žalobkyňu podaná sťažnosť konateľom spoločnosti GASEMA, s.r.o., ktorá bola po prešetrení dňa 19.04.2017 a vyhodnotená ako opodstatnená.
28. Vzhľadom na uvedenie týchto dôvodov, ktoré viedli žalovaného k zníženiu osobného príplatku žalobkyne s účinnosťou od 01.06.2017 ( Oznámenie Inšpektorátu práce Trnava zo dňa 21.06.2017 doručeného žalobkyni dňa 23.06.2017) bolo dôvodné v tomto konaní skúmať, či žalobkyňa pri výkone kontroly spol. GASEMA s.r.o. dodržala resp. nedodržala znenie § 13 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a článok 8 metodiky č. 1 pre výkon inšpekcie práce, ktorým konaním by došlo k zníženiu úrovne kvality plnenia služobných úloh zo strany žalobkyne, zakladajúceho zníženie osobného príplatku.
29. Spornou skutočnosťou v tomto konaní tak bolo, či žalobkyňa pri kontrole spol. GASEMA s.r.o. dodržala znenie § 13 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a článok 8 metodiky č. 1 pre výkon inšpekcie práce.
30. Podľa čl. 8 bod 3. Metodiky č. 1 pre výkon inšpekcie práce - Inšpektor práce pri prerokovaní výsledkov inšpekcie práce (protokolu) upozorní zástupcu kontrolovaného subjektu na § 13 ods. 2 zákona o inšpekcii práce, podľa ktorého je inšpektor práce povinný pri vypracúvaní protokolu prihliadať na vyjadrenia a doklady uplatnené alebo predložené kontrolovaným subjektom, počas výkonu inšpekcie práce do prerokovania protokolu.
31. V danom prípade sa odvolací súd stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že žalovaný v tomto konaní neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia, že žalobkyňa pri výkone kontroly spol. GASEMA s.r.o. v 11/2016 nedodržala znenie § 13 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a článok 8 metodiky č. 1 pre výkon inšpekcie práce.
32. Teória procesného práva podmieňuje úspech strany v spore unesením bremena tvrdenia a dôkazného bremena (preukázania tvrdených skutočností). Zákon stranám ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností, je potom určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, upravujúcej sporný právny pomer strán. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany za to, že za konania neboli preukázané jej tvrdenia a z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jej neprospech. Rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi stranami v spore je závislé na tom, ako vymedzuje právna norma práva a povinnosti strán. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť a preukázať žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného.
33. Podstatou zníženia kvality plnenia služobných úloh žalobkyňou teda mala byť skutočnosť, že pri vypracovaní protokolu a dodatku č. 1 k protokolu pri kontrole spoločnosti GASEMA neprihliadla na vyjadrenia a doklady predložené kontrolovaným subjektom a to konkrétne knihy dochádzok za mesiace júl a september 2016. Po vypracovaní protokolu kontrolovaný subjekt predložil vyjadrenie k protokolu pričom k bodu 4/ predložil aj knihy dochádzok za mesiace júl a september 2016. Žalobkyňa následne vypracovala Dodatok č. 1 k protokolu v ktorom zohľadnila doklady a vyjadrenia predložené
kontrolovaným subjektom ( aj doklady predložené kontrolovaným subjektom dodatočne) a uviedla svoje stanovisko.
34. Správne konštatoval súd prvej inštancie, že z Dodatku vyplýva, že žalobkyňa vyhodnotila rozpor medzi dochádzkovými lístkami predloženými pred vypracovaním protokolu a knihami dochádzok predložených síce po vypracovaní protokolu, avšak do jeho prerokovania a dospela k záveru, že tieto dve predložené evidencie pracovného času sú v rozpore a neskôr predložená evidencia nemôže ovplyvniť porušenie ustanovenia § 3 os. 2 v nadväznosti na § 2 ods .2 zákona č. 82/2005 o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Tento postup žalobkyne je potrebné vyhodnotiť tak, že žalobkyňa v postavení inšpektora práce pri vypracúvaní predmetného protokolu prihliadla na všetky vyjadrenia a doklady uplatnené a predložené kontrolovaným subjektom v zmysle § 13 ods. 2 zákona o inšpekcii práce.
35. Taktiež sa odvolací súd stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že z ust. § 13 ods. 2 zákona o inšpekcii práce vyplýva jednoznačne povinnosť prihliadnuť na doklady a vyjadrenia kontrolovaného subjektu, až do prerokovania protokolu, avšak to neznamená, že pri ich rozdielnosti bude akceptovať správnosť len tých listín, ktoré považuje za správne kontrolovaný subjekt. V danom prípade má aj odvolací súd za to, že žalobkyňa správne pri vypracovaní protokolu o kontrole spol. GASEMA s.r.o. prihliadala na všetky listiny predložené kontrolovaným subjektom a teda aj tie, ktoré jej boli predložené p. T. ako aj tie ktoré jej boli predložené po výkone kontroly a následne v Dodatku č. 1 k protokolu pri kontrole spoločnosti GASEMA s.r.o. na ne prihliadla a to tým spôsobom, že práve v tomto dodatku uviedla, prečo tieto neskôr predložené listiny nepovažuje za relevantné pre výkon tejto kontroly.
36. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tej strane, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu, ktorá existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. Ak teda žalovaný tvrdil, že došlo zo strany žalobkyne pri výkone kontroly spol. GASEMA s.r.o. k nedodržaniu znenia § 13 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a článku 8 metodiky č. 1 pre výkon inšpekcie práce, bolo jeho povinnosťou označiť a predložiť súdu relevantné dôkazy na preukázanie týchto skutočností. Súd prvej inštancie vykonal všetky dôkazy navrhnuté stranami potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli strany a z výsledkov vykonaného dokazovania dospel súd prvej inštancie k správnemu záveru, že nebolo žalovaným preukázané jeho tvrdenie, že k tomuto porušeniu zo strany žalobkyne došlo.
37. K odvolaciemu dôvodu podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. e) Civilného sporového poriadku o nevykonaní relevantných navrhnutých dôkazov ( výsluch svedka B.) odvolací súd uvádza, že dokazovanie je časť civilného sporového konania, v rámci ktorej si súd vytvára poznatky, potrebné na rozhodnutie vo veci. Právomoc konať o veci, ktorej sa žaloba týka, v sebe obsahuje i právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie. Súd v civilnom sporovom konaní nie je viazaný návrhmi strán na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (§ 185 Civilného sporového poriadku), a nie strán sporu. Rozhodnutie o zamietnutí návrhu na dokazovanie má charakter rozhodnutia, ktorým sa upravuje vedenie konania. Povinnosťou súdu je (mimo iného) tiež v odôvodnení rozsudku uviesť, ktoré dôkazy neboli vykonané a z akého dôvodu. Vykonanie žalovaným navrhnutého dôkazu - výsluch svedka Mgr. O. B. by bolo nenáležité, nakoľko v konaní bolo relevantné skúmať postup žalobkyne pri kontrole spol. GASEMA s.r.o., ktorý vyplýval z vypracovaného Protokolu a jeho Dodatku č.1. a výsluch navrhnutého svedka tak nebol podstatný. Odvolacia námietka žalovaného, že súd prvej inštancie nevykonal ním navrhnutý dôkaz potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností je neopodstatnená.
38. Nesprávny skutkový záver je spôsobilým odvolacím dôvodom podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f) Civilného sporového poriadku vtedy, keď súd prvej inštancie nepostupuje pri hodnotení dôkazov podľa § 191 Civilného sporového poriadku. Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Pri hodnotení dôkazov v súdnom konaní platí zásada voľného hodnotenia dôkazov sudcom z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie len v prípade, ak by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z
vykonaných dôkazov, alebo prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré neboli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že v hodnotení dôkazov, či poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán, alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti je logický rozpor. Ak nie je možné súdu prvej inštancie v tomto smere vytknúť žiadne pochybenie, nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi.
39. Odvolací súd po preskúmaní veci v súlade so súdom prvej inštancie konštatuje, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno v súdenom spore, že zo strany žalobkyne pri kontrole spol. GASEMA s.r.o. došlo k nedodržaniu ust. § 13 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a článok 8 metodiky č. 1 pre výkon inšpekcie práce. Vzhľadom k uvedenému mal odvolací súd za to, že nebolo možné vyhodnotiť odvolaciu argumentáciu žalovaného vo vzťahu k pochybeniu súdu prvej inštancie v skutkových zisteniach za dôvodnú.
40. K odvolaciemu dôvodu podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
41. Výsledky dôkaznej verifikácie všetkých právne relevantných dôkazných prostriedkov, ktoré boli potrebné k zisteniu skutkového stavu a vyplývajú z obsahu spisu, viedli k naplneniu podmienok, že v preskúmavanej veci nebol preukázaný dôvod pre aplikáciu ustanovenia § 89 ods. 2 Zákonníka práce. Súd prvej inštancie vec správne právne posúdil.
42. V súvislosti s prejavom nespokojnosti žalovaného s preskúmavaným rozsudkom odvolací súd poukazuje na stabilnú rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu SR, podľa ktorej nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok (napr. II. ÚS 4/97, II. ÚS 3/97). Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania. Podstatou je, aby postup súdu bol v súlade so zákonom, aby bol ústavne akceptovateľný a aby jeho rozhodnutie bolo možné kvalifikovať ako zákonné, preskúmateľné a bez znakov arbitrárnosti (napr. I. ÚS 50/04, III. ÚS 162/05, I. ÚS 140/2017). Žalovaný v odvolaní vychádza z odlišných skutkových záverov než súd prvej inštancie a robí z vykonaných dôkazov vlastné právne závery týkajúce sa nároku žalobkyne na zaplatenie žalovanej sumy. Odvolacie námietky žalovaného ohľadne nesprávnych skutkových a právnych záverov konštatovaných súdom prvej inštancie vyhodnotil odvolací súd za nenáležité.
43. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že odvolacie dôvody uvádzané žalovaným nie sú naplnené.
44. Ďalšie odvolacie argumenty žalovaného odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu argumentáciu odvolateľa, už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie veci, teda odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.
45. Súd prvej inštancie v posudzovanej veci v potrebnom rozsahu pre rozhodnutie vo veci samej zistil skutkový stav vykonaním potrebných a stranami navrhnutých dôkazov a nakoľko žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, resp. tvrdenia, s ktorými by sa nebol súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku dôsledne vysporiadal a následne takto riadne zistený skutkový stav aj správne právne posúdil, tzn. že na správne zistený skutkový stav aplikoval zodpovedajúce zákonné
ustanovenia, rozhodol vecne správne a preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku potvrdil (vrátane rovnako správneho rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania strán, ktoré inak odvolaním ani spochybnené neboli a v prípade ktorého ani odvolací súd nezistil žiadne zjavné dôvody ich nesprávnosti).
46. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovení § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pričom v odvolacom konaní úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením po právoplatnom skončení veci.
47. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).