Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Cob-34-2023.pdf
PDF · 152.16 KB
Case nature
Area
Subarea
5Cob/34/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Mgr. Miriam Plavčákovej a členov senátu JUDr. Evy Fulcovej a JUDr. Blanky Malichovej, v právnej veci žalobcu: Centrum Kramáre, spol. s r.o., so sídlom Limbová 22, Bratislava, IČO: 36 842 079, zastúpeného: Law & Trust - advokátska kancelária, spol. s r.o., so sídlom Mlynské nivy 16, Bratislava, IČO: 35 821 477, proti žalovanému: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Panónska cesta 2, Bratislava, IČO: 35 937 874, o zaplatenie 4.572,26 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku bývalého Okresného súdu Bratislava V č.k. 59Cb/11/2022 - 228 zo dňa 27.10.2022, takto
rozhodol:
I. Krajský súd v Bratislave rozsudok bývalého Okresného súdu Bratislava V č.k. 59Cb/11/2022 - 228 zo dňa 27.10.2022 potvrdzuje.
II. Žalovanému súd proti žalobcovi priznáva nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvým výrokom zamietol podanú žalobu, druhým výrokom rozhodol o trovách konania tak, že žalovanému priznal nárok na ich náhradu voči žalobcovi v rozsahu 100 %, tretím výrokom zamietol návrh žalobcu na prerušenie konania, a štvrtým výrokom zamietol návrh žalovaného na spojenie vecí. 2. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie bol nárok žalobcu na zaplatenie v záhlaví špecifikovanej istiny s príslušenstvom titulom vydania bezdôvodného obohatenia za poskytnutú zdravotnú starostlivosť za poistencov žalovaného v ORL ambulancii prevádzkovanej žalobcom s miestom prevádzkovania ambulantného zdravotníckeho zariadenia Pinium - rodinná klinika na Štúrovej ulici č. 1 v Liptovskom Mikuláši v období od 2. decembra 2019 do 31. decembra 2019 bez uzatvorenia zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti so žalovaným. 3. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil nasledovne: „33. ....V rozhodnom období mesiaca december 2019 - poskytovanie zdravotnej starostlivosti pacientom žalovaného v predmetnej špecializovanej ORL ambulancii zazmluvnené nebolo, čo nebolo medzi stranami sporné. Sporným nebola ani skutočnosť, že sa žalobca v tomto konaní nedomáha úhrady za poskytnutú neodkladnú zdravotnú starostlivosť v tejto nezmluvnej ambulancii podľa § 8 ods. 3 zákona č. 581/2004 Z. z. Žalobca mal vedomosť, že v rozhodnom čase poskytuje pacientom žalovaného špecializovanú zdravotnú starostlivosť bez uzavretej zmluvy so žalovaným, že táto starostlivosť nie je hradená z verejného zdravotného poistenia, na ktorú skutočnosť mal žalobca povinnosť pacientov upozorniť v súvislosti s platením starostlivosti. Zákon č. 578/2004 Z.z. ukladá žalobcovi ako poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti povinnosť umiestniť na viditeľnom mieste zoznam zdravotných poisťovní, s ktorými má uzatvorenú zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti a informačnú povinnosť osoby verejne zdravotne poistenej o tom, či má uzatvorenú zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti s jeho zdravotnou poisťovňou, tiež informačnú povinnosť o tom, že osoba verejne
zdravotne poistená si bude poskytnutú zdravotnú starostlivosť musieť zaplatiť, nakoľko nie je hradená z verejného zdravotného poistenia pre absenciu zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Po splnení menovaných povinností žalobcu mal pacient žalovaného možnosť výberu - zvoliť si poskytnutie zdravotnej starostlivosti v nezazmluvnenej ambulancii žalobcu s tým, že si náklady, vynímajúc náklady na neodkladnú zdravotnú starostlivosť, bude musieť hradiť sám alebo využije poskytnutie zdravotnej starostlivosti v inej zdravotnej ambulancii, ktorá má na danú špecializáciu so žalovaným uzavretý zmluvný vzťah.
34. Žalobca v konaní netvrdil, že by v rozhodnom období (december 2019) a vo výške uplatneného nároku žalobou poskytol poistencom žalovaného neodkladnú zdravotnú starostlivosť, ktorá skutočnosť by zakladala povinnosť žalovaného poskytnutú neodkladnú starostlivosť žalobcovi uhradiť. Podľa ustanovenia § 79a ods. 1 zákona č. 578/2004 Z.z. poskytovateľ je povinný vyžiadať si od zdravotnej poisťovne potvrdenie skutočnosti, či ide o neodkladnú zdravotnú starostlivosť pri poskytnutí neodkladnej zdravotnej starostlivosti osobe, s ktorej príslušnou zdravotnou poisťovňou nemá uzatvorenú zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti; uvedenú povinnosť si žalobca nesplnil, z čoho možno vyvodiť jednoznačný záver, že v danom prípade nešlo o poskytnutie neodkladnej zdravotnej starostlivosti, ale o poskytnutie špecializovanej ambulantnej starostlivosti, nehradenej z verejného zdravotného poistenia.
35. Z verejného zdravotného poistenia poisťovňa poskytuje úhrady za poskytnutú tzv. odkladnú špecializovanú zdravotnú starostlivosť (§ 7 ods. 1 zákona č. 576/2004 Z. z.) iba tým poskytovateľom, s ktorými má uzatvorenú zmluvu o poskytovaní a úhrade zdravotnej starostlivosti podľa § 7 zákona č. 581/2004 Z. z. V prípade špecializovanej zdravotnej starostlivosti žalovaný nemá povinnosť uzatvoriť s takýmto poskytovateľom zmluvu, pokiaľ je v danom odbore naplnená verejná minimálna sieť poskytovateľov. V konaní nebolo sporné, že naplnenie verejnej siete poskytovateľov v okrese Liptovský Mikuláš v rozhodujúcom období vysoko prevyšovalo verejnú minimálnu sieť poskytovateľov - 188,17% (§ 5 zákona č. 578/2004 Z. z.). Žalovaný ako zdravotná poisťovňa teda neporušil žiaden právny predpis, keď so žalobcom neuzavrel zmluvu o poskytovaní a úhrade zdravotnej starostlivosti na jeho ORL ambulancii v Liptovskom Mikuláši, a je plne v súlade so zákonom, keď žalovaný takejto nezmluvnej ambulancii neposkytuje úhrady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť poistencom žalovaného. Je potrebné dodať, že pacient si prirodzene môže vybrať, s ktorým zmluvným alebo aj nezmluvným poskytovateľa zdravotnej starostlivosti uzavrie zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, avšak musí počítať s tým, že v prípade nezmluvného poskytovateľa bude musieť takúto zdravotnú starostlivosť uhradiť (rovnako ako si musí uhradiť nezmluvným lekárom indikované odbery alebo ním predpísané lieky a zdravotnícke pomôcky).
36. Za splnenia podmienok uvedených v § 42 ods. 1 zákona č. 577/2004 Z.z. - žiadosť poistenca o úhradu príspevku, ktorá spĺňa kritériá určené poisťovňou a súhlas poisťovne s poskytnutím príspevku pred poskytnutím zdravotnej starostlivosti, môže poistenec (nie však poskytovateľ zdravotnej starostlivosti) požiadať o príspevok na úhradu zdravotnej starostlivosti poskytnutej nezmluvným poskytovateľom. Pokiaľ sa teda žalobca domáha aplikácie citovaného ustanovenia, súd uvádza, že žalobca nie je osobou oprávnenou požadovať od žalovaného príspevok na úhradu zdravotnej starostlivosti, keďže toto právo prináleží výlučne poistencovi (pacientovi).
37. Nemožno sa stotožniť ani s názorom žalobcu, ktorý uviedol, že nemá možnosť odmietnuť pacientov návrh na uzavretie dohody o poskytovaní zdravotnej starostlivosti iba preto, že pacient je poistencom poisťovne, s ktorou nemá poskytovateľ uzavretú zmluvu, čím je nútený takémuto pacientovi poskytovať zdravotnú starostlivosť bezplatne. Je pravda, že poskytovateľ môže odmietnuť pacientov návrh uzavretie dohody iba z dôvodov podľa § 12 ods. 2 zákona č. 576/2004 Z. z., uvedené však neznamená, že pacient môže dať poskytovateľovi akýkoľvek návrh na uzavretie dohody. Ustanovenie § 12 ods. 2 zákona č. 576/2004 Z. z. je potrebné vykladať v kontexte celého právneho poriadku, ktorý je u nás založený na tom, že pacient má právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť len na základe verejného zdravotného poistenia. V tomto prípade je potrebné zohľadniť najmä § 79 ods. 1 písm. i/ zákona č. 578/2004 Z. z., podľa ktorého poskytovateľ zdravotnej starostlivosti je povinný informovať vopred osobu, jej zákonného zástupcu alebo osobu blízku o rozsahu a podmienkach ním poskytovanej zdravotnej starostlivosti a o tom, či má uzatvorenú zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti so zdravotnou poisťovňou, v ktorej je táto osoba verejne zdravotne poistená podľa osobitného predpisu. Z § 79 ods. 1 zákona č. 578/2004 Z. z. možno vyvodiť, že pacient môže účinne poskytovateľovi navrhnúť len uzatvorenie takej dohody o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, ktorá vychádza z informácií poskytnutých poskytovateľom, vrátane
informácie o uzatvorených zmluvách so zdravotnými poisťovňami podľa písm. i/ tohto ustanovenia. Iba návrh na uzavretie dohody, ktorý rešpektuje informácie podľa 79 ods. 1 zákona č. 578/2004 Z. z., je takým návrhom, ktorý poskytovateľ môže odmietnuť výlučne z dôvodov podľa § 12 ods. 2 zákona č. 576/2004 Z. z. Výklad žalobcu, v zmysle ktorého poskytovateľ musí akceptovať akýkoľvek návrh dohody by mohol viesť až k absurdným situáciám, ako napríklad, že by poskytovateľ musel pacientovi poskytnúť aj zdravotnú starostlivosť mimo odboru svojej špecializácie, nakoľko skutočnosť, že poskytovateľ nie je oprávnený poskytovať zdravotnú starostlivosť v odbore, ktorého sa pacient domáha, rovnako nie je medzi dôvodmi na odmietnutie návrhu na uzavretie dohody o poskytovaní zdravotnej starostlivosti podľa § 12 ods. 2 zákona č. 576/2004 Z. z.
38. Pre úplnosť je nevyhnutné poukázať i na skutočnosť, že žalobca sa slobodne rozhodol podnikať na vysokoregulovanom trhu poskytovania zdravotnej starostlivosti, preto musí akceptovať zákonné regulácie, ktorými je jeho podnikanie viazané. Ak sa aj napriek týmto podmienkam, ktoré vyplývajú zo zákona, a teda u žalobcu platí domnienka o ich znalosti, rozhodol poskytovať zdravotnú starostlivosť mimo rámca verejného zdravotného poistenia bez vyberania úhrad od pacientov, ide o jeho slobodné rozhodnutie, ktorého dôsledky musí znášať a prípadná majetková ujma, ktorú takto utrpel, nie je bezdôvodným obohatením akéhokoľvek tretieho subjektu, ani žalovaného.
....
40. Súd v danom prípade dospel k názoru, že žalovaný nie je pasívne vecne legitimovaným subjektom (nositeľom subjektívnej povinnosti), t.j. nie je subjektom, od ktorého je možné požadovať zaplatenie žalovanej sumy titulom bezdôvodného obohatenia, keďže na úhradu tejto sumy neexistuje žiadny zákonný dôvod a ani dôvod vyplývajúci zo zmluvy medzi žalobcom a žalovaným. Poskytnutím špecializovanej zdravotnej starostlivosti ORL ambulanciou žalobcu pacientom žalovaného bez zmluvného vzťahu medzi procesnými stranami nevzniklo bezdôvodné obohatenie žalovaného na úkor žalobcu, pretože žalovaný nezískal majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako ani majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov a nenastala ani situácia, kedy by sa obohatil aj ten za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám. Procesné strany v období december 2019 neboli v žiadnom zmluvnom ani inom právnom vzťahu pokiaľ ide o zaplatenie žalobcom požadovaných úkonov v ORL ambulancii v Liptovskom Mikuláši.
41. Vzhľadom k tomu, že súd dospel k záveru o neexistencii žalobou uplatneného nároku, nepovažoval za potrebné vykonať ďalšie navrhované dokazovanie.
42. Keďže súd dospel k záveru o neexistencii zákonného, či zmluvného nároku uplatneného žalobcom v tomto spore, posudzovanie premlčania tohto nároku je bez relevancie na výsledok sporu. Uplatnenú námietku premlčania žalovaným však súd vyhodnotil ako nedôvodnú, keďže žaloba bola podaná v rámci premlčacej doby (§ 107 OZ).
43. Z vyššie uvedeného potom vyplýva, že žaloba je v celom rozsahu nedôvodná, a preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
44. Záverom súd považuje za potrebné dodať, že zo žalobnej argumentácie jednoznačne vyplýva žalobcov nesúhlas so zákonnou úpravou nastavenia systému úhrad z verejného zdravotného poistenia za poskytovanie zdravotnej starostlivosti pacientom, pričom nespokojnosť so zákonnou úpravou nemôže zakladať dôvodnosť žalovaného nároku. Pokiaľ by súd akceptoval výklad právnych predpisov tak, ako bol prednesený žalobcom, bolo by nepodstatné, či poskytovateľ zdravotnej starostlivosti má alebo nemá uzatvorenú zmluvu s poisťovňou a poisťovňa by bola nútená plniť poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti za poskytnutie akejkoľvek zdravotnej starostlivosti jej poistencovi, či už titulom zmluvy alebo titulom bezdôvodného obohatenia na strane poisťovne a zákonná úprava verejného zdravotného poistenia by sa v tomto smere stala obsolétnou.
45. Žalobca navrhol konanie prerušiť do právoplatného skončenia konania o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 27. júla 2022, č.k. 3Cob/155/2020-315. .... Konanie označené žalobcom nepredstavuje také konanie, pre ktoré by mal súd konanie obligatórne alebo fakultatívne prerušiť. Súd má v danom prípade za to, že všetky skutkové, ako aj právne otázky potrebné pre rozhodnutie v tomto spore bolo možné vyriešiť bez toho, aby súd konanie prerušoval do skončenia
uvedeného dovolacieho konania. Navyše sám žalobca na pojednávaní (27. októbra 2022) uviedol, že dovolanie proti rozsudku ešte len spisuje, teda v čase rozhodovania súdu o tomto návrhu na prerušenie konania sa dovolacie konanie ešte ani nezačalo. Z uvedených dôvodov súd návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol.
46. Pokiaľ ide o návrh žalovaného na spojenie vecí podľa § 166 CSP, súd tomuto návrhu nemohol vyhovieť, pretože aj keď súd súhlasí s názorom žalovaného o naplnení predpokladov na spojenie vecí podľa citovaného ustanovenia, o spojení konaní má rozhodnúť sudca, u ktorého konanie začalo skôr, čo v danom prípade vylučuje možnosť vyhovieť návrhu žalovaného. Konania označené žalovaným začali na tunajšom súde (u rôznych zákonných sudcov) skôr, ako bola podaná žaloba, o ktorej je rozhodnuté týmto rozsudkom, preto súd návrh žalovaného na spojenie vecí zamietol.
47. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol za aplikácie ust. § 255 ods. 1 CSP. Keďže súd žalobu v celom rozsahu zamietol, žalovaný dosiahol v spore plný procesný úspech a má preto nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.“
4. V merite veci súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 451 ods. 1 a 2, § 454, § 456, § 100, § 107 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (OZ), čl. 40 Ústavy Slovenskej republiky, § 1, § 3 ods. 1, § 42 zákona č. 577/2004 Z.z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti (zákon č. 577/2004 Z. z.), § 7, § 8 ods. 1, ods. 3 zákona č. 581/2004 Z.z., § 5 ods. 1, § 79 ods. 1 písm. a), f), g), h) a o), § 79a ods. 1 zákona č. 578/2004 Z. z., § 2 ods. 3, § 8 ods. 4 zákona č. 576/2004 Z. z.. 5. Proti rozsudku bývalého Okresného súdu Bratislava V č.k. 59Cb/11/2022- 228 zo dňa 27.10.2022 podal včas odvolanie žalobca, ktorý namietal vydaný rozsudok v celom jeho rozsahu. Žalobca vymedzil odvolacie dôvody ustanoveniami § 365 ods. 1 písm. b) /porušenie práva na spravodlivý proces/, písm. e) /nevykonanie navrhnutých dôkazov/, písm. f) /nesprávne skutkové zistenia/ a písm. h) /nesprávne právne posúdenie/ CSP. 6. Žalobca v podanom odvolaní tvrdil, že aj ako nezmluvný poskytovateľ, je zo zákona povinný poskytovať zdravotnú starostlivosť aj poistencom žalovaného. Žalobca nemôže odmietnuť návrh poistenca žalovaného na uzatvorenie dohody o poskytovaní zdravotnej starostlivosti a zároveň nesmie podmieňovať poskytnutie zdravotnej starostlivosti úhradou nad právnymi predpismi určenú spoluúčasť poistenca. Žalobca sa teda nachádza v situácii, keď mu za zdravotnú starostlivosť poskytnutú poistencom žalovaného nemá kto poskytnúť úhradu, ak ho žalovaný odmietol zazmluvniť a je preto zákonom donútený poskytovať zdravotnú starostlivosť poistencom žalovaného na vlastné náklady. 7. Vo vzťahu k žalovanému nároku žalobca trval na tom, že žalobca pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti poistencom žalovaného plní za žalovaného to, čo podľa práva má plniť sám žalovaný, a teda že žalovaný sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil. 8. Za zásadnú spornú právnu otázku žalobca označil otázku, či má poistenec žalovaného právo na úhradu z verejného zdravotného poistenia aj keď mu zdravotnú starostlivosť poskytne nezmluvný poskytovateľ. 9. Žalobca zdôraznil, že v tomto konaní nejde o vydanie bezdôvodného obohatenia zodpovedajúceho hodnote obvyklých úhrad za akúkoľvek zdravotnú starostlivosť poskytnutú žalobcom, ale len za takú zdravotnú starostlivosť, ktorá je v zmysle platných právnych predpisov zaradená do rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia, a u ktorej je určená spoluúčasť poistenca 0 %. 10. K otázke nesprávneho právneho posúdenia veci žalobca uviedol, že podľa neho právne posúdenie veci súdom prvej inštancie nemá oporu v zákone a bezdôvodne obmedzuje právo pacientov na bezplatnú zdravotnú starostlivosť a na výber poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. 11. Absenciu opory v zákone videl žalobca v tom, že neexistuje žiadne zákonné ustanovenie, ktoré by pacientovi prikazovalo platiť za zdravotnú starostlivosť u nezmluvného poskytovateľa. 12. Z informačných povinností poskytovateľa zdravotnej starostlivosti podľa § 79 zákona č. 578/2004 Z. z. nie je možné automaticky odvodzovať povinnosť poistenca a pacienta uhradiť si poskytnutú zdravotnú starostlivosť na vlastné náklady. Túto povinnosť nie je možné vyvodiť ani z ďalších ustanovení, na ktoré odkazoval súd prvej inštancie. 13. Neexistuje žiadne zákonné ustanovenie, podľa ktorého by bol pacient povinný platiť za zdravotnú starostlivosť len z dôvodu, že mu ju poskytuje nezmluvný poskytovateľ zdravotnej starostlivosti. A ani žalovaný takéto ustanovenie neidentifikoval. Keďže povinnosti možno podľa čl. 13 Ústavy Slovenskej republiky ukladať len zákonom a takýto zákon neexistuje, nie sú pacienti povinní za zdravotnú
starostlivosť platiť. Práve naopak, z viacerých ustanovení vyplýva pre poskytovateľa zdravotnej starostlivosti zákaz žiadať od pacienta úhradu za zdravotnú starostlivosť. Žalobca ďalej poukázal na ustanovenie § 44 ods. 2 zákona č. 577/2004 Z. z.4, podľa ktorého „Poskytovateľ nesmie podmieňovať poskytnutie zdravotnej starostlivosti úhradou nad určenú spoluúčasť poistenca podľa tohto zákona a predpisov vydaných na jeho vykonanie, ani iným plnením“. Táto zákonná povinnosť pritom nie je diferencovaná podľa toho, či ide o zmluvného alebo nezmluvného poskytovateľa. Povinnosť, resp. zákaz podmieňovať poskytnutie zdravotnej starostlivosti úhradou teda dopadá na všetkých poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. 14. Žalobca bol názoru, že výklad súdu prvej inštancie porušuje aj Ústavou a zákonom garantované práva pacienta podľa čl. 40 Ústavy SR na bezplatnú zdravotnú starostlivosť. Následne poukázal na § 9 ods. 1 zákona č. 580/2004 Z. z., podľa ktorého má poistenec právo na úhradu zdravotnej starostlivosti v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom. Osobitným predpisom v nadväznosti na uvedené ustanovenie je zákon č. 576/2004 Z. z a zákon č. 577/2004 Z. z. Podľa § 3 ods. 9 zákona č. 577/2004 Z. z. na základe verejného zdravotného poistenia sa plne alebo čiastočne uhrádzajú zdravotné výkony poskytnuté pri liečbe inej ako prioritnej choroby uvedenej v Zozname chorôb. Podľa § 3 ods. 10 zákona č. 577/2004 Z. z. Zoznam chorôb vydáva vláda Slovenskej republiky nariadením. V zmysle tohto ustanovenia bolo vydané nariadenie vlády č. 777/2004 Z. z. Podľa prílohy 1 nariadenia vlády č. 777/2004 Z. z. je spoluúčasť poistenca v absolútnej väčšine chorôb zo Zoznamu chorôb 0%. Zákon č. 577/2004 Z. z. ani nariadenie vlády č. 777/2004 Z. z. neustanovujú, že podiel spoluúčasti by mal byť iný, ak zdravotnú starostlivosť poskytuje nezmluvný poskytovateľ. Keďže podľa nariadenia vlády č. 777/2004 Z. z. je spoluúčasť pacienta pri absolútnej väčšine chorôb vo výške 0%, bolo by porušením práv pacienta, ak by poskytovateľ zdravotnej starostlivosti od pacienta požadoval platbu v akejkoľvek výške presahujúcej 0%. Keďže tieto zákonné ustanovenia realizujú ústavné právo pacienta na bezplatnú zdravotnú starostlivosť, bol by takýto postup aj v rozpore s Ústavou SR. 15. Žalobca ďalej tvrdil, že výklad súdu prvej inštancie ďalej diskriminuje medzi pacientami na základe ich výkonu svojho zákonného práva vybrať si poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. 16. Podľa platných právnych predpisov zdravotná poisťovňa uhrádza zdravotnú starostlivosť za svojich poistencov [§ 6 ods. 1 písm. h) zákona č. 581/2004 Z. z.]. Žalobca poskytol poistencom žalovaného riadne zdravotnú starostlivosť. Ak by si títo pacienti vybrali iného poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, bol by žalovaný (zdravotná poisťovňa) povinný ich zdravotnú starostlivosť uhradiť. Pre zdravotnú poisťovňu je finančne irelevantné, či za zdravotnú starostlivosť uhradí zmluvnému alebo nezmluvného poskytovateľovi. Keďže jej poistenec má vzhľadom na svoj zdravotný stav potrebu dostať zdravotnú starostlivosť, musela by ju zdravotná poisťovňa zaplatiť. Tým, že žalobca poistencom žalovaného potrebnú zdravotnú starostlivosť poskytol, nemusel im ju poskytnúť zmluvný poskytovateľ, pričom v takom prípade by žalovaný nemohol svoju povinnosť uhradiť za túto zdravotnú starostlivosť rozporovať. Žalobca teda plnil za žalovaného to, čo mal podľa práva žalovaný plniť sám. Tým je naplnená skutková podstata bezdôvodného obohatenia podľa § 454 Občianskeho zákonníka.- neplnil za žalovaného - žalovaný neposkytuje zdravotnú starostlivosť. 17. Výklad súdu prvej inštancie podľa žalobcu neoprávnene umožňuje zdravotnej poisťovni pokračovať v praxi zneužívania práva. Poukázal v tejto súvislosti na nastavenie kritérií na poskytnutie príspevku v zmysle § 42 ods. 1 zákona č. 577/2004 Z. z. Kritéria určené a zverejnené žalovaným podľa žalobcu v praktickom živote vôbec neumožňujú jeho poistencovi uplatniť postup v zmysle uvedeného ustanovenia, ak je dostupná zdravotná starostlivosť na území samosprávneho kraja podľa miesta bydliska poistenca u zmluvného poskytovateľa a čakacia lehota u zmluvných poskytovateľov na území kraja je najmenej 3 mesiace. Tieto kritéria sú v rozpore s právom poistenca na voľbu poskytovateľa § 11 ods. 6 zákona č. 576/2004 Z. z. Žalobca v tejto súvislosti uviedol, že považuje uvedené kritéria určené žalovaným za neplatné z dôvodu rozporu s platnými právnymi predpismi. 18. Žalobca ďalej uviedol, že poistenci nemajú povinnosť postupovať podľa § 42 ods. 1 č. 577/2004 Z. z. zákona, keďže právna úprava neobsahuje ani povinnosť poistencov uhrádzať nezmluvným poskytovateľom úhrady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, aby si ju následne nechali preplatiť u žalovaného. 19. Žalovaný a súd prvej inštancie podľa žalobcu tvrdia, že poistenci si u nezmluvného poskytovateľa majú platiť, ale svoje tvrdenie podľa žalobcu neopierajú o žiadnu konkrétnu právnu úpravu. Žalobca tvrdil, že poistenci nemajú povinnosť u nezmluvného poskytovateľa platiť a svoje tvrdenie založil na ich práve na bezplatnú zdravotnú starostlivosť v zmysle čl. 40 Ústavy SR a § 9 ods. 1 zákona č. 580/2004 Z. z. (bez ďalšieho obmedzenia uvedeného v tomto zákone) v rozsahu zákona č. 576/2004 Z. z., zákona č. 577/2004 Z. z. a nariadenia vlády 777/2004 Z. z. Rozsah zdravotnej starostlivosti, na ktorej úhradu
má poistenec právo, je upravený v zákone č. 576/2004 Z. z., v zákone č. 577/2004 Z. z. a v nariadení vlády č. 777/2004 Z. z. 20. Žalovaný zneužíva skutočnosť, že žalobca je povinný poskytovať zdravotnú starostlivosť aj poistencom žalovaného a zároveň nesmie podmieňovať jej poskytnutie úhradou z ich strany (§ 12 ods. 1 a 2 zákona č. 576/2004 Z. z. a § 44 ods. 2 zákona č. 577/2004 Z. z.). Žalovaný má vedomosť o uvedených povinnostiach poskytovateľov a vyššie uvedených právach poistencov, a že je to práve on, kto ako jediný prijíma poistné za svojich poistencov a má uhrádzať poskytovateľom úhrady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť. Napriek tomu sa žalovaný v rozpore s dobrými mravmi neuzatváraním zmlúv s poskytovateľmi alebo ich limitovaním snaží vyhýbať plateniu úhrad za svojich poistencov, a tým sa úmyselne bezdôvodne obohacuje na škodu žalobcu, ako aj iných poskytovateľov a poistencov. 21. Zákonná úprava, ktorá sa vzťahuje na prejednávanú vec, je podľa žalobcu jednoznačná. A ak by aj nebola, bolo by potrebné vyložiť ju rovnako, pretože to vyplýva aj z princípov všeobecnej spravodlivosti a rozumného usporiadania veci (čl. 4 Civilného sporového poriadku). 22. V ďalšej časti podaného odvolania žalobca vymedzil otázky, ktoré sú podľa neho podstatné pre rozhodnutie:
- „Je žalobca, ako nezmluvný poskytovateľ, povinný poskytovať zdravotnú starostlivosť aj poistencom žalovaného?“ - k tejto otázke okrem skôr uvedenej argumentácie žalobca tvrdil, že nemôže súhlasiť so záverom súdu prvej inštancie, že môže pacienta odmietnuť. Tento záver je podľa neho v rozpore s § 12 ods. 2 zákona č. 576/2004 Z. z., a odmietnutie by bolo aj diskriminačné v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania v zmysle § 11 ods. 2 zákona č. 576/2004 Z. z. Odpoveď na označenú právnu otázku je podľa žalobcu jednoznačná. Žalobca je povinný poskytnúť zdravotnú starostlivosť aj poistencom žalovaného. Odmietnutie návrhu na uzavretie dohody a neposkytnutie zdravotnej starostlivosti by sa považovalo za porušenie zákonných povinností poskytovateľa. Na rozdiel od iných oblastí podnikania, poskytovateľ nemá možnosť sa slobodne rozhodnúť či službu/poskytnutie zdravotnej starostlivosti poskytne alebo neposkytne. Má zákonnú povinnosť ju poskytnúť.
- „Môže žalobca, ako nezmluvný poskytovateľ, podmieňovať poskytnutie zdravotnej starostlivosti poistencom žalovaného úhradou nad právnymi predpismi určenú spoluúčasť alebo iným plnením ?“Aj odpoveď na túto právnu otázku je podľa žalobu jednoznačná. Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 577/2004 Z. z. „Poskytovateľ nesmie podmieňovať poskytnutie zdravotnej starostlivosti úhradou nad určenú spoluúčasť poistenca podľa tohto zákona a predpisov vydaných na jeho vykonanie, ani iným plnením“.
- „Majú poistenci zdravotných poisťovní právo na úhradu z verejného zdravotného poistenia aj keď im zdravotnú starostlivosť poskytne nezmluvný poskytovateľ zdravotnej starostlivosti (v súlade s ich právom na voľbu poskytovateľa), a ak zdravotná poisťovňa neuhradí takúto zdravotnú starostlivosť, či sa suma zodpovedajúca hodnote poskytnutých zdravotných výkonov považuje za bezdôvodné obohatenie zdravotnej poisťovne ?“- Žalobca zo skôr uvedených dôvodov považoval za nesprávne právne posúdenie to, z ktorého vyplýva, že poistenec nemá právo na úhradu z verejného zdravotného poistenia, ak mu zdravotnú starostlivosť poskytne nezmluvný poskytovateľ a mal by si ju uhradiť sám. Za nesprávne právne posúdenie považoval aj to, že za bezdôvodné obohatenie sa nepovažuje, ak zdravotná poisťovňa neuhradí za svojho poistenca úhradu, na ktorú má poistenec právo v rozsahu zákona č. 576/2004 Z. z., zákona č. 577/2004 Z. z. a nariadenia vlády 777/2004 Z. z. Trval na tom bezdôvodné obohatenie žalovaného spočíva v zodpovedajúcej hodnote úkonov zdravotnej starostlivosti, ktoré bol žalobca povinný poskytnúť poistencom žalovaného. 23. K odvolaciemu dôvodu, v ktorom namietal nesprávne skutkové zistenia súdu prvej inštancie, žalobca poukázal na ods. 38 odôvodnenia napadnutého rozsudku podľa ktorého ak sa žalobca „...rozhodol poskytovať zdravotnú starostlivosť mimo rámca verejného zdravotného poistenia bez vyberania úhrad od pacientov, ide o jeho slobodné rozhodnutie, ktorého dôsledky musí znášať a prípadná majetková ujma, ktorú takto utrpel, nie je bezdôvodným obohatením akéhokoľvek tretieho subjektu, ani žalovaného.“. Žalobca s uvedeným názorom nesúhlasil s poukazom na to, že jeho slobodná vôľa je limitovaná v tomto smere zákonom, ktorý mu slobodné rozhodnutie o uvedenej otázke neumožňuje. 24. Za ďalšie nesprávne skutkové zistenie súdu prvej inštancie označil žalobca tvrdenie o dostatočnom pokrytí zdravotnej starostlivosti v špecializovanom odbore ORL v okrese Liptovský Mikuláš. Argumentoval tým, že žalovaný síce formálne eviduje naplnenosť verejnej minimálnej siete. Ale v skutočnosti jedna nezazmluvnená ORL ambulancia žalobcu musela zadarmo pokrývať nedostatočné pokrytie zdravotnej starostlivosti v špecializovanom odbore ORL v Liptovskom Mikuláši. Podľa názoru žalobcu žalovanému tento stav vyhovoval, jeho poistenci mu poistné platili, ale on zdravotnú starostlivosť uhrádzať u nezmluvného poskytovateľa nemusel. Verejnú minimálnu sieť mal formálne naplnenú dostatočne, a preto mal údajné právo odmietať uzatváranie nových zmlúv s poskytovateľmi. Vzhľadom
na nedokonalú právnu úpravu žalobca považuje konanie žalovaného za zneužívanie jeho práv v rozpore s dobrými mravmi a s úmyslom sa bezdôvodne obohacovať, aby nemusel uhrádzať za svojich poistencom zdravotnú starostlivosť, na ktorú majú ústavné právo. 25. K odvolaciemu dôvodu, v ktorom namietal procesné vady v konaní pred súdu prvej inštancie, žalobca argumentoval nedostatočným odôvodnením, ktoré videl v tom, že súd prvej inštancie sa vôbec nevysporiadal s jeho kľúčovým argumentom o zákaze podmieňovať poskytnutie zdravotnej starostlivosti úhradou od pacienta, vyplývajúcim z § 44 ods. 2 zákona č. 577/2004 Z. z.. Nevysporiadal sa ani s jeho námietkou o tom, že výkon práv a povinností vyplývajúcich z tohto zákona musí byť v súlade s dobrými mravmi a nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu inej osoby. 26. Ďalej v tejto súvislosti namietal nevykonanie ním navrhovaných dôkazov, preukazujúcich poskytnutie zdravotnej starostlivosti, zdravotnými záznamami pacientov a poistencov žalovaného, ktorým žalobca poskytol zdravotnú starostlivosť v mesiaci december 2019, prípadne aj výsluchom žalobcu a výsluchom svedkov, ktorí môžu potvrdiť poskytnutie zdravotnej starostlivosti v ambulancii žalobcu aj poistencom žalovaného. 27. Oporu v platných právnych predpisoch nemá podľa záver súdu prvej inštancie v závere bodu 33 napadnutého rozsudku, že pacient má právo výberu, či si zdravotnú starostlivosť u nezmluvného poskytovateľa uhradí sám alebo využije poskytnutie zdravotnej starostlivosti v inej zdravotnej ambulancii. Tento záver súdu prvej inštancie naviac obmedzuje právo pacienta na poskytnutie bezplatnej zdravotnej starostlivosti a právo na výber poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. 28. Záverom žalobca uviedol, že je zrejmé, že súd prvej inštancie porušil právo na spravodlivý proces žalobcu, nevykonal navrhované dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, resp. zaťažil konanie inými procesnými vadami. 29. Zo skôr uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe v plnom rozsahu vyhovie a žalobcovi prizná náhradu trov konania v celom rozsahu. Eventuálne žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil. 30. K podanému odvolaniu sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 23.02.2023, v ktorom navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil. Žalovaný poukázal na to, že § 8 ods. 1 zákona č. 581/2004 Z. z dáva jasnú odpoveď na otázku, aký vzťah existuje medzi zdravotnou poisťovňou a poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, kde zdravotná poisťovňa uhrádza na základe zmlúv uzatvorených podľa § 7 poskytnutú zdravotnú starostlivosť v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom podľa dohodnutej ceny, teda jedná sa o vzťah medzi zdravotnou poisťovňou a poskytovateľom zdravotnej starostlivosti založený na základe uzatvorenej zmluvy o poskytovaní a úhrade zdravotnej starostlivosti, pričom aj v prípade, ak poskytovateľ zdravotnej starostlivosti nemá uzatvorenú zmluvu s príslušnou zdravotnou poisťovňou poistenca, tak poskytovateľ zdravotnej starostlivosti má nárok na úhradu za poskytnutú neodkladnú zdravotnú starostlivosť vo výške ceny obvyklej v mieste a v čase jej poskytnutia podľa § 8 ods. 3 zákona č. 581/2004 Z. z. 31. Uviedol, že zákonným predpokladom úhrady neodkladnej zdravotnej starostlivosti je podľa § 79a ods. 1 zákona č. 578/2004 Z. z. potvrdenie skutočnosti, či ide o neodkladnú zdravotnú starostlivosť a písomná žiadosť, pričom žalobcu na tieto skutočnosti upozorňoval minimálne v listoch zo dňa 18. 09. 2018 a zo dňa 18. 10. 2018. Zároveň poukázal na to, že žalobca nie je žiadny nováčik v systéme verejného zdravotného poistenia, ktorému je potrebné pripomínať zákon a upozorňovať na systém platieb, nakoľko sú so žalobcom dlhoroční zmluvní partneri, majú v súčasnosti uzatvorenú zmluvu o poskytovaní a úhrade zdravotnej starostlivosti, lekárenskej starostlivosti a služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti č. 61KSTA007611 zo dňa 28. 06. 2011 v znení jej neskorších v súčasnosti 44 dodatkov. 32. Žalovaný ďalej uviedol, že odo dňa 01. 03. 2020 je zazmluvnená aj predmetná ambulancia ORL Liptovský Mikuláš. Podľa žalovaného žalobca, v celom konaní žiadnym spôsobom nepreukázal, že by si za mesiac december 2019 vyžiadal od neho potvrdenie skutočnosti, či ide o neodkladnú zdravotnú starostlivosť, ak takúto zdravotnú starostlivosť poskytoval dotknutej ambulancii, nepredložil mu žiadnu faktúru na úhradu neodkladnej zdravotnej starostlivosti za skôr označené obdobie. 33. K námietke žalobcu, že súd zmaril a neumožnil žalobcovi predloženie relevantného dôkazu zdravotnými záznamami pacientov, žalovaný uviedol, že vzhľadom na absenciu zmluvy a absenciu potvrdení o neodkladnosti zdravotnej starostlivosti, nebolo vykonanie tohto dôkazu vôbec potrebné. Tvrdil, že ak by išlo o neodkladnú zdravotnú starostlivosť, túto žalobcovi v zmysle zákona uhradí po predložení zákonom požadovaných dokladov. Ak by išlo o odkladnú zdravotnú starostlivosť, vo vzťahu k nej je možné úhrada iba na základe uzatvorenej zmluvy, ktorá však vo vzťahu dotknutému obdobiu absentuje. 34. S tvrdením žalobcu o tom, že bol povinný poskytovať zdravotnú starostlivosť aj poistencom žalovaného, žalovaný nesúhlasil. poukázal na to, že systém úhrad za poskytnutú zdravotnú starostlivosť
na základe uzatvorených zmlúv - tak ako ho poznáme v súčasnosti bol zavedený už pred 30-mi rokmi a doteraz sa nezmenil (zákon č. 273/1994 Z.z. a č. 277/1994 Z.z.). 35. K otázke podmieňovania zdravotnej starostlivosti úhradou, vo vzťahu ku ktorej žalobca argumentoval ustanovením § 44 ods. 2 zákona č. 577/2004 Z.z. a č. 578/2004 Z.z. žalovaný uviedol, že toto zákonné ustanovenie bolo do zákona vložené z dôvodov, zabrániť prípadom, kedy poskytovatelia zdravotnej starostlivosti žiadali od pacientov rôzne dary, alebo iné plnenia. 36. Žalovaný trval na tom, že platné právne predpisy mu neumožňujú uhradiť odkladnú zdravotnú starostlivosť bez uzavretia zmluvy s konkrétnym poskytovateľom zdravotnej starostlivosti. 37. Ďalšie vyjadrenia súdu doručené neboli. 38. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP), a rozhodol o veci bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem. 39. Po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 40. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 41. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 42. Súd prvej inštancie vykonal riadne dokazovanie z hľadiska žalobcom uplatneného nároku, keď vykonal všetky ním predložené listinné dôkazy, ktorými preukazoval dôvodnosť žalovaného nároku, prihliadol na procesnú obranu žalovaného ako aj na skutkové tvrdenia uplatnené procesnými stranami a zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 191 ods. 1 CSP dospel k správnym skutkovým záverom, vyplývajúcim z v konaní produkovaných dôkazov a skutkových tvrdení. Následne súd prvej inštancie vec aj správne právne posúdil a svoje rozhodnutie náležite a v súlade so zákonom odôvodnil. Odvolací súd preto odkazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorým sa stotožňuje a s poukazom na § 387 ods. 2 C.s.p. nepovažuje za potrebné závery, v ňom uvedené, opakovať. 43. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd dopĺňa nasledovné: 44. Za rozhodujúce skutkové zistenia, ktorých správnosť žalobca nenamietal v odvolaní a ani v prvoinštančnom konaní, považuje odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie to, že žalobca nemal so žalovaným uzavretú zmluvu o poskytovaní a úhrade zdravotnej starostlivosti, lekárenskej starostlivosti a služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, pričom pokiaľ ide o úkony zdravotnej starostlivosti, ktoré sú predmetom tohto sporu, nešlo o neodkladnú zdravotnú starostlivosť. 45. Úvodom odvolací súd musí konštatovať, že veľká časť odvolacej ale aj žalobnej argumentácie žalobcu spočíva na námietkach o právach a povinnostiach pacientov, najmä vo vzťahu k verejnému zdravotnému poisteniu. Túto argumentáciu žalobcu nebolo možné vyhodnotiť ako dôvodnú na účely posúdenia žalobcom uplatneného nároku, pretože žalobca nie je aktívne vecne legitimovanou osobou na uplatňovanie akýchkoľvek práv pacientov. 46. Napriek tomu však odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú argumentáciu žalobcu o práve na bezplatnú zdravotnú starostlivosť podľa Čl. 40 Ústavy SR. 47. Podľa Čl.40 Ústavy SR, každý má právo na ochranu zdravia. Na základe zdravotného poistenia majú občania právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť a na zdravotnícke pomôcky za podmienok, ktoré ustanoví zákon. 48. Žalobca v tejto súvislosti opomenul na celé znenie dotknutého článku Ústavy SR, a to na tú časť, ktorá ustanovuje, že právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť je dané za podmienok, ktoré ustanoví zákon. Už samotná existencia zdravotného poistenia vylučuje, aby boli poistené všetky zdravotné riziká (t. j. aby bezplatnosť bola absolútna), teda poskytovaná zdravotná starostlivosť na základe poistenia nie je bezhraničná, ale limitovaná zákonom ustanovenými podmienkami. Ak by to tak nemalo byť, ústavodarca by poskytnutie bezplatnej zdravotnej starostlivosti neobmedzil zdravotným poistením, ale garantoval by poskytovanie bezplatnej starostlivosti všetkým. Ustanovenie akéhokoľvek obsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia, t. j. nastavenie poistného plnenia a určenie jeho obsahu a rozsahu (zákonom č. 577/2004 Z. z.), je nevyhnutne podmienené možnosťami spoločnosti a udržateľnosťou systému zdravotného poistenia. Posúdenie tohto obsahu je vo svojej podstate posúdením naplnenia materiálnych podmienok úpravy medzí základného práva podľa Čl. 40 Ústavy SR. Zákonodarca pritom priamo zákonom upravil medze práva na bezplatnú zdravotnú starostlivosť tým, že stanovil kritériá a podmienky, za ktorých poskytovanie toho-
ktorého typu zdravotnej starostlivosti môže byť predmetom spoplatnenia (viď nález Ústavného súdu SR zo dňa 02.07.2008, sp. zn. PL. ÚS 16/05 a nález Ústavného súdu SR zo dňa 17.05.2004, sp. zn. PL. ÚS 38/03). 49. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje aj záver nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 38/03, ktorý otázku bezplatnosti zdravotnej starostlivosti na základe zdravotného poistenia posúdil nasledovne: „Ústava Slovenskej republiky garantuje len právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť poskytovanú na základe zdravotného poistenia (pričom na úpravu podmienok jej poskytovania splnomocňuje zákon), čím vytvára priestor pre spoplatnenie určitej časti poskytovania zdravotnej starostlivosti, ktorá prekračuje rozsah a obsah zdravotnej starostlivosti poskytovanej na základe zdravotného poistenia, ako aj úkonov a činností, ktoré síce so zdravotnou starostlivosťou poskytovanou na základe zdravotného poistenia úzko súvisia, ale netvoria jej bezprostrednú súčasť. Ústavný súd Slovenskej republiky pritom netvrdil, že bezplatnosť zdravotnej starostlivosti znamená, že sa poskytuje celkom zadarmo, keďže túto myšlienku vylučuje už samotný princíp poskytovania zdravotnej starostlivosti na základe zdravotného poistenia. Tento názor podporuje tiež skutočnosť, že nie všetky úkony vykonané v zdravotníckom zariadení sú výkonmi zdravotnej starostlivosti, čo vyplýva aj zo samotného čl. 40 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý negarantuje bezplatnosť všetkých úkonov vykonaných v zdravotníckych zariadeniach. Z tohto dôvodu je teda možné rozlíšiť výkony podliehajúce režimu čl. 40 Ústavy Slovenskej republiky a tiež výkony, ktoré súvisia s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, avšak nemajú povahu priamej realizácie zdravotnej starostlivosti.“ 50. Povinnosť žalovaného ako poisťovne uhrádzať náklady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť svojim poistencom je upravená a limitovaná zákonom č. 581/2004 Z. z., ktorý v § 8 ods. 1 podmieňuje povinnosť úhrady zdravotnej poisťovne uzavretou zmluvou o poskytovaní zdravotnej starostlivosti s poskytovateľom, ktorému náklady vznikli. V prípade, že poskytovateľ nemá uzatvorenú zmluvu so zdravotnou poisťovňou poistenca, má v zmysle § 8 ods. 3 za zákonom stanovených podmienok nárok na úhradu len za poskytnutú neodkladnú zdravotnú starostlivosť, pričom len túto v zmysle § 79 ods. 1 písm. b) zákona č. 578/2004 Z. z. je povinný vždy poskytnúť. 51. Z dôvodu, že ambulancia žalobcu nebola v rozhodnom období (december 2019) zazmluvnená zmluvou o poskytovaní zdravotnej starostlivosti so žalovaným, žalobcovi vznikol iba nárok na úhradu neodkladnej zdravotnej starostlivosti poskytnutej poistencom žalovaného, avšak žalobca v konaní ani netvrdil, ani nijako nepreukázal, že by žalobou uplatnená suma predstavovala úhradu za neodkladnú zdravotnú starostlivosť. 52. Ako nedôvodnú vyhodnotil odvolací súd argumentácia žalobcu zákazom vyžadovať od pacienta úhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť s poukazom na § 44 ods. 2 z. č. 577/2004 Z. z., keďže tento zákaz sa viaže na poskytovateľov zdravotnej starostlivosti s uzatvorenými zmluvami o zdravotnej starostlivosti, pričom medzi žalobcom a žalovaným v decembri 2019 zmluva na poskytnutie špecializovanej zdravotnej starostlivosti na pracovisku ORL v Liptovskom Mikuláši uzatvorená nebola. Zákon č. 577/2004 Z. z. (o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti) v § 1 ods. 1 ustanovuje rozsah zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia za podmienok ustanovených osobitnými predpismi a úhrady za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Poznámka č. 3) k tomuto ustanoveniu, menovite k osobitným predpisom, na ktoré sa ustanovenie odvoláva, výslovne odkazuje na ustanovenia § 9 a 10 zákona č. 580/2004 Z.z. a § 8 zákona č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov. To teda znamená, že ustanovenia zákona č. 577/2004 Z. z. sa nevzťahujú na poskytovanie akejkoľvek zdravotnej starostlivosti akýmikoľvek poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti, ale iba na zdravotnú starostlivosť, ktorá je poskytovaná na základe verejného zdravotného poistenia zmluvnými poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti a v prípade neodkladnej starostlivosti aj nezmluvnými poskytovateľmi. 53. Vo vzťahu k argumentácii žalobcu viažucej sa k aplikácii § 12 ods. 2 zákona č. 576/2004 Z. z. a k nemožnosti odmietnuť dohodu o zdravotnej starostlivosti s poistencami žalovaného, v dôsledku čoho je žalobca nútený poskytovať zdravotnú starostlivosť bezplatne, odvolací súd uvádza, že špecializovaná zdravotná starostlivosť, náklady na poskytnutie ktorej sú predmetom konania, sa poskytuje na základe písomného odporúčania všeobecného lekára, nie na základe dohody o zdravotnej starostlivosti, ktorá tvorí len právny základ vzťahu medzi pacientom a lekárom, nestanovuje ale povinnosť poskytnutia špecializovanej zdravotnej starostlivosti. Aj ustanovenie § 12 ods. 2 zákona č. 576/2004 Z. z. ohľadne odmietnutia starostlivosti treba interpretovať v kontexte celého právneho poriadku, ktorý je založený na tom, že pacient má právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť len na základe verejného zdravotného
poistenia. Žalobca tak nedôvodne poukazoval na to, že nemohol odmietnuť uzavretie takej dohody s pacientami žalovanej. 54. Žalobca v konaní nepreukázal, že žalovaný mal zákonnú povinnosť uzatvoriť s ním zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti pre dotknutú ambulanciu v Liptovskom Mikuláši, a tým ani úmyselné a svojvoľné odmietnutie vstupu do zmluvného vzťahu s ním zo strany žalovaného, ktoré žalobca hodnotil ako priečiace sa dobrým mravom. Tvrdenia žalovaného o dostatočne porytej verejnej minimálnej sieti poskytovateľov zdravotnej starostlivosti v odbore ORL boli v konaní pred súdom prvej inštancie nesporné. Ak potom žalobca v podanom odvolaní namietal nedostatočný rozsah pokrytia zdravotnej starostlivosti v špecializovanom ORL odbore na dotknutom mieste v rozhodujúcom čase, na jeho argumentáciu nemohol odvolací súd prihliadať v súlade s § 366 CSP, nakoľko išlo o neprípustné novoty v odvolacom konaní. Ani samotné preukazovanie povinnosti žalovaného uzatvoriť so žalobcom zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti nebolo pre rozhodnutie o veci určujúce; žalobca sa totiž v konaní nedomáhal voči žalovanej uzatvorenia tohto typu zmluvy, ale ako nezmluvný poskytovateľ zdravotnej starostlivosti si voči nej uplatňoval peňažný nárok titulom bezdôvodného obohatenia. 55. K odvolacej námietke žalobcu, že súd prvej inštancie nedostatočne odôvodnil napadnuté rozhodnutie odvolací súd uvádza, že rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za logické, presvedčivé a zrozumiteľné, pričom je nutné zdôrazniť, že rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami sporových strán (v tomto prípade žalobcu), ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre zákonného, teda riadne odôvodneného rozhodnutia, pričom sporovým stranám nemusí dať odpoveď na všetky otázky nimi nastolené, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004, sp. zn. III. ÚS 209/04). Odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu bolo realizované základné právo strany sporu na spravodlivý proces (podobne aj rozhodnutia sp. zn. IV. ÚS 115/03, II. ÚS 44/03, I. ÚS 117/05, IV. ÚS 112/05). Napokon aj Európsky súd pre ľudské práva vo svojej judikatúre uvádza, že súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú; Článok 6 ods. 1 Dohovoru však nemožno chápať tak, že vyžaduje podrobnú odpoveď na každý argument, pričom odvolací súd sa pri zamietnutí odvolania môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia rozhodnutia nižšieho súdu (García Ruiz proti Španielsku zo dňa 21. januára 1999, Van de Hurk proti Holandsku zo dňa 19. apríla 1994). Obsahom základného práva na spravodlivý proces nie je ani právo na rozhodnutie v súlade s právnym názorom sporovej strany, resp. právo na úspech v konaní. 56. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom konaní, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 16.11.2011, sp. zn. 6 Cdo 145/2011). 57. Žalobca ďalej namietal aj nesprávne zistenia súdu a to: -tvrdenie, že ide o jeho slobodné rozhodnutie poskytovať zdravotnú starostlivosť mimo rámca verejného zdravotného poistenia mimo úhrad od pacientov, pričom argumentáciu o opaku založil výlučne na viacerých zákonných ustanoveniach
- tvrdenie o tom, že pacient môže účinne poskytovateľovi navrhnúť len uzatvorenie takej dohody, ktorá vychádza z informácii poskytnutých poskytovateľom...
- tvrdenie o dostatočnom pokrytí zdravotnej starostlivosti v odbore ORL v okrese Liptovský Mikuláš vzhľadom na dostatočne pokrytú minimálnu sieť. Vo vzťahu k tejto odvolacej námietke odvolací súd uvádza, že čo sa týka prvých dvoch vyššie označených nesprávnych skutkových zistení, v tomto prípade ide aj s prihliadnutím na odvolaciu argumentáciu žalobcu skôr o úvahy a právne závery súdu prvej inštancie, ako o skutkové zistenia. Naviac žalobca v tejto súvislosti v odvolaní vôbec neuviedol, ako tieto ním označené nesprávne skutkové zistenia založili nesprávnosť napadnutého rozsudku. Vo vzťahu k námietke o nesprávnom skutkovom zistení o dostatočne pokrytej minimálnej sieti odvolací súd poukazuje na vyššie uvedené, t.j. že táto otázka v konaní pred súdom prvej inštancie sporná nebola a žalobca túto námietku prvý krát neprípustne bez splnenia zákonom ustanovených podmienok uplatnil až v odvolacom konaní. 58. Ďalšia odvolacia námietka smerovala voči procesným vadám, v rámci ktorej žalobca namietal najmä nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, nevykonanie žalobcom navrhnutých dôkazov ako aj to, že (okrem jedného) v odvolaní nešpecifikované závery súdu prvej inštancie nemajú oporu v platných právnych predpisoch. 59. Čo sa týka námietky o nevykonaní dôkazov, navrhnutých žalobcom, a to zdravotnými záznamami pacientov a poistencov žalovaného, ktorým žalobca poskytol zdravotnú starostlivosť v rozhodujúcom čase, a o nevykonaní ďalších dôkazov na potvrdenie poskytnutia zdravotnej starostlivosti týmto
pacientom, odvolací súd vo všeobecnosti uvádza, že účelom vykonávania dokazovania je primárne zistenie skutočností, ktoré sú medzi procesnými stranami sporné a zároveň sa ich vykonanie je potrebné na preukázanie skutkových tvrdení procesnej strany. Žalobca však vo vzťahu k týmto navrhnutým dôkazov neoznačil žiadnu spornú skutočnosť, ktorá sa má navrhnutými dôkazmi preukázať, iba uviedol, že ich vykonanie žiada na preukázanie poskytnutia zdravotnej starostlivosti v jeho ambulancii v rozhodujúcom období. Uvedená skutočnosť však medzi procesnými stranami sporná nebola. Preto by vykonanie týchto dôkazov bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti a rýchlosti konania. Navyše, v zmysle § 132 ods. 2 CSP opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na dôkazy, preto bol žalobca povinný primárne sám konkrétne uviesť ktorým pacientom a akú zdravotnú starostlivosť poskytol za žalované obdobie a až následne mohol žiadať vykonanie dôkazu na preukázanie tvrdených skutočností, ak by tieto boli sporné. 60. Ako neodôvodnenú bolo potrebné vyhodnotiť aj námietku, že závery súdu prvej inštancie, ktoré žalobca v odvolaní nešpecifikoval, nemajú oporu v platných právnych predpisoch. Je očividné, že odvolací súd nemohol posudzovať odvolaciu námietku, ktorá v odvolaní nebola dostatočne vymedzená. Jediný záver súdu, ktorý žalobca v tejto súvislosti vymedzil bolo to, že pacient má právo výberu, či si zdravotnú starostlivosť u nezmluvného poskytovateľa uhradí sám, alebo využije poskytnutie zdravotnej starostlivosti v inej ambulancii. Napriek tomu, že tento záver bol obsiahnutý v napadnutom rozhodnutí, odvolací súd opätovne poukazuje na to, že na ochranu práv pacientov žalobca nie je aktívne legitimovaný. 61. S otázkou nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia sa odvolací súd vysporiadal v predchádzajúcich odsekoch, napriek tomu však považuje za potrebné poukázať na to, že pojmom procesný postup sa rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to, ako súd viedol spor) znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní (R 129/1999, 1 Cdo 6/2014, 3 Cdo 38/2015, 5 Cdo 201/2011, 6 Cdo 90/2012), pričom tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu. „Postupom súdu“ možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku (3 Cdo 110/2017, 4 Cdo 128/2017, 8 Cdo 56/2017). Pokiaľ „postupom súdu“ nie je rozhodnutie súdu - finálny (meritórny) produkt prejednania veci v civilnom sporovom konaní, potom ním vôbec nemôže byť ani časť rozhodnutia - jeho odôvodnenie (obsah, spôsob, kvalita, výstižnosť, presvedčivosť a úplnosť odôvodnenia), úlohou ktorej je vysvetliť dôvody, so zreteľom na ktoré súd rozhodol (3 Cdo 173/2017, 7 Cdo 150/2017, 8 Cdo 49/2017). 62. Odvolací súd sa vzhľadom na uvedený výklad nestotožnil s tvrdením žalobcu, že procesný postup súdu prvej inštancie bol nesprávny a ani s tvrdením, že mu bolo znemožnené uskutočňovať procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. 63. So zreteľom na to, že žalobca v odvolaní neuviedol také odvolacie dôvody, ktoré by svojou relevanciou boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozhodnutia, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 64. Odvolací súd záverom konštatuje, že napriek tomu, že žalobca napadol odvolaním všetky výroky rozsudku súdu prvej inštancie, neuviedol žiadne dôvody nesprávnosti II., III. a IV. výroku napadnutého rozhodnutia, preto bolo odvolanie aj v tejto časti nedôvodné. 65. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 CSP a úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 66. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu nadriadeného súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).