Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PL. ÚS 16/05

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-116

Ústavný súd Slovenskej republiky na verejnom zasadnutí konanom 2. júla 2008

v pléne zloženom z predsedníčky Ivetty Macejkovej a zo sudcov Milana Ľalíka, Jána Auxta,

Ľubomíra Dobríka, Ľudmily Gajdošíkovej, Juraja Horvátha, Sergeja Kohuta, Jána Lubyho,

Marianny Mochnáčovej, Ladislava Orosza a Rudolfa Tkáčika o návrhu skupiny poslancov

Národnej rady Slovenskej republiky na začatie konania o súlade § 3 ods. 10 a 11 zákona

č. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním

zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov a § 3 ods. 8, § 4 ods. 3,

§ 5 ods. 3, § 6 ods. 3, § 9 ods. 1 v spojení s § 3 ods. 8, § 11 ods. 1 v spojení s § 4 ods. 3,

§ 16 ods. 1 v spojení s § 4 ods. 3, § 20 ods. 1 v spojení s § 5 ods. 3, § 26 ods. 1 v spojení

s § 5 ods. 3, § 29 ods. 1 v spojení s § 6 ods. 2, § 34 ods. 1 v spojení s § 6 ods. 2, § 46 ods. 1

o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe

verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním

zdravotnej starostlivosti v znení s a

Slovenskej republiky, ako i s čl. 4 ods. 2 a čl. 31 Listiny základných práv a slobôd, o súlade

nariadenia vlády Slovenskej republiky č. , ktorým sa vydáva Katalóg

zdravotných výkonov, a nariadenia vlády Slovenskej republiky č. , ktorým sa

vydáva Zoznam chorôb, pri ktorých sa zdravotné výkony čiastočne uhrádzajú alebo sa

neuhrádzajú na základe verejného zdravotného poistenia, s a

Slovenskej republiky, ako i s čl. 4 ods. 2 a čl. 31 Listiny základných práv a slobôd

a o súlade opatrenia Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky zo 14. decembra 2004

č. OPL0604-24179/2004-SL, ktorým sa vydáva Zoznam liečiv a liekov plne uhrádzaných

alebo čiastočne uhrádzaných na základe verejného zdravotného poistenia, opatrenia

Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky zo 17. marca 2006 č. OPP0106-

07908/2006-SL, ktorým sa vydáva Zoznam zdravotníckych pomôcok plne uhrádzaných

alebo čiastočne uhrádzaných na základe verejného zdravotného poistenia, a opatrenia

Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky zo 17. marca 2006 č. OPD0106-

07905/2006-SL, ktorým sa vydáva Zoznam dietetických potravín plne uhrádzaných alebo

čiastočne uhrádzaných na základe verejného zdravotného poistenia, s čl. 13 ods. 2 a čl. 40

, ako i s a Listiny základných práv a slobôd,

za účasti Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky, takto

rozhodol:

Návrhu skupiny 32 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky

n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Návrh na začatie konania, vyjadrenie, stanoviská a výsledky pojednávania

1. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „navrhovatelia“ alebo

„poslanci“) podali Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) návrh

na začatie konania o súlade

- a o zdravotnej starostlivosti, službách

súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých

zákonov (ďalej len „“) a , , , ,

§ 9 ods. 1 v spojení s § 3 ods. 8, § 11 ods. 1 v spojení s § 4 ods. 3, § 16 ods. 1 v spojení s § 4

ods. 3, § 20 ods. 1 v spojení s § 5 ods. 3, § 26 ods. 1 v spojení s § 5 ods. 3, § 29 ods. 1

v spojení s , v spojení s ,

o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia

a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení zákona

č. (ďalej len „“) s a s

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako i s čl. 4 ods. 2 a čl. 31 Listiny základných

práv a slobôd (ďalej len „listina“),

- nariadenia vlády Slovenskej republiky č. , ktorým sa vydáva Katalóg

zdravotných výkonov, a nariadenia vlády Slovenskej republiky č. , ktorým sa

vydáva Zoznam chorôb, pri ktorých sa zdravotné výkony čiastočne uhrádzajú alebo sa

neuhrádzajú na základe verejného zdravotného poistenia, s a , ako

i s čl. 4 ods. 2 a čl. 31 listiny,

- opatrenia Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo

zdravotníctva“) zo 14. decembra 2004 č. OPL0604-24179/2004-SL, ktorým sa vydáva

Zoznam liečiv a liekov plne uhrádzaných alebo čiastočne uhrádzaných na základe verejného

zdravotného poistenia, a opatrenia ministerstva zdravotníctva zo 17. marca 2006

č. OPP0106-07908/2006-SL, ktorým sa vydáva Zoznam zdravotníckych pomôcok plne

uhrádzaných alebo čiastočne uhrádzaných na základe verejného zdravotného poistenia,

a opatrenia ministerstva zdravotníctva zo 17. marca 2006 č. OPD0106-07905/2006-SL,

ktorým sa vydáva Zoznam dietetických potravín plne uhrádzaných alebo čiastočne

uhrádzaných na základe verejného zdravotného poistenia s a , ako

i s čl. 4 ods. 2 a čl. 31 listiny (ďalej spolu aj ako „napadnuté ustanovenia“).

Navrhovatelia žiadali podľa a zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) pozastaviť účinnosť napadnutých ustanovení až do rozhodnutia

ústavného súdu vo veci samej a tiež žiadali, aby ústavný súd podľa § 26 zákona o ústavnom

súde považoval vec za naliehavú.

Plénum ústavného súdu na neverejnom zasadnutí 23. júna 2005 návrh na začatie

konania podľa prijalo na ďalšie konanie a súčasne

nevyhovelo návrhu na dočasné pozastavenie účinnosti napadnutých ustanovení.

2. Navrhovatelia vzhľadom na skutočnosť, že nimi pôvodne namietané napadnuté

ustanovenia boli medzičasom novelizované, požiadali 31. marca 2006 ústavný súd

o pripustenie zmeny petitu.

3. Návrh na začatie konania s prihliadnutím na zmenu petitu na základe podania

navrhovateľov z 31. marca 2006 obsahoval tieto podstatné tvrdenia a dôvody:

- z navrhovateľmi citovaných ustanovení a zákona

č. „... vyplýva, že z Katalógu zdravotných výkonov (v spojení so Zoznamom

chorôb...) možno v konečnom dôsledku konkretizovať a určiť, ktoré zdravotné výkony a pri

ktorej chorobe budú hradené (úplne alebo čiastočne) z verejného zdravotného poistenia, t.

j. vo svojej podstate sa katalógom zdravotných výkonov (v spojení so Zoznamom chorôb)

stanovuje podmienky, rozsah a spôsob poskytovania bezplatnej zdravotnej starostlivosti na

základe zdravotného poistenia v zmysle ...“.

- z navrhovateľmi citovaných ustanovení „... možno vyvodiť

záver, že zo Zoznamu chorôb a Katalógu zdravotných výkonov vo svojom dôsledku možno

určiť skutočný rozsah bezplatnej zdravotnej starostlivosti poskytovanej občanom na základe

zdravotného poistenia v zmysle . Inými slovami Zoznam chorôb a katalóg

zdravotných výkonov určujú podmienky a rozsah bezplatnej zdravotnej starostlivosti na

základe zdravotného poistenia podľa .“. Rovnaký argument uplatnili

navrhovatelia aj vo vzťahu k prvému Zoznamu chorôb vydanému na základe

splnomocnenia

- z navrhovateľmi citovaných ustanovení vyplýva, že

„Zoznam liekov vydávaný podľa napadnutého ustanovenia

Z. z. formou všeobecne záväzného právneho predpisu ministerstva (opatrenia) má vo

svojom dôsledku konkretizovať a určiť, ktoré lieky budú plne alebo čiastočne hradené

z verejného zdravotného poistenia, čím má stanoviť podmienky, rozsah a spôsob

poskytovania bezplatnej zdravotnej starostlivosti na základe zdravotného poistenia v zmysle

“.

- z navrhovateľmi citovaných ustanovení vyplýva, že

„Zoznam zdravotníckych pomôcok má vo svojom dôsledku konkretizovať a určiť, ktoré

zdravotnícke pomôcky budú plne alebo čiastočne hradené z verejného zdravotného

poistenia, čím má stanoviť podmienky, rozsah a spôsob bezplatného poskytovania

zdravotníckych pomôcok na základe zdravotného poistenia v zmysle “.

- z navrhovateľmi citovaných ustanovení vyplýva, že

„Zoznam dietetických potravín má vo svojom dôsledku konkretizovať a určiť, ktoré

dietetické potraviny budú plne alebo čiastočne hradené z verejného zdravotného poistenia,

čím má stanoviť podmienky, rozsah a spôsob poskytovania bezplatnej zdravotnej

starostlivosti na základe zdravotného poistenia v zmysle . Je pritom nesporné,

že poskytovanie dietetických potravín tvorí súčasť zdravotnej starostlivosti“.

- z navrhovateľmi citovaných ustanovení „... vyplýva, že

zaraďovanie, resp. vyraďovanie chorôb do (zo) zoznamu chorôb je vo svojom dôsledku

určovaním podmienok, rozsahu a spôsobu poskytovania bezplatnej zdravotnej starostlivosti

na základe zdravotného poistenia v zmysle , nakoľko iba choroba uvedená

v zozname môže byť plne alebo čiastočne hradená z prostriedkov verejného zdravotného

poistenia“.

- z navrhovateľmi citovaných ustanovení vyplýva, že

„Zoznam liekov vo svojom dôsledku má konkretizovať a určiť, ktoré lieky budú úplne alebo

čiastočne hradené z verejného zdravotného poistenia, čím má stanoviť podmienky, rozsah

a spôsob poskytovania bezplatnej zdravotnej starostlivosti na základe zdravotného poistenia

v zmysle “.

Vo vzťahu k napadnutým nariadeniam vlády Slovenskej republiky (ďalej len

„vláda“) a opatreniam ministerstva zdravotníctva, ktoré boli ako podzákonné právne

predpisy vydané na základe napadnutých zákonných ustanovení, navrhovatelia vychádzajúc

z už uvedeného dospeli k záveru, že tak napadnuté nariadenia vlády Slovenskej republiky,

ako aj opatrenia ministerstva zdravotníctva „vo svojom dôsledku... ustanovujú podmienky

poskytovania bezplatnej zdravotnej starostlivosti na základe zdravotného poistenia podľa

“.

Z uvedeného právneho stavu, tak ako ho opísali, následne navrhovatelia vyvodili vo

vzťahu k ústavnosti tieto závery:

«Ústava na viacerých miestach obsahuje tzv. výhradu zákona, prostredníctvom ktorej

ustanovuje, že určité spoločenské vzťahy je možné upraviť len zákonom. Zvlášť sa

prostredníctvom tzv. výhrady zákona zabezpečuje ochrana základných práv a slobôd.

Právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť na základe zdravotného poistenia podľa

nie je právo absolútne, t. j. umožňuje jeho obmedzenie. Podmienky

obmedzenia tohto základného práva... sú všeobecne vymedzené v a 4 ...

Z jeho obsahu vyplýva, že ústavne konformné obmedzenie ktoréhokoľvek základného práva

alebo slobody, a teda aj obmedzenie základného práva podľa , musí mať formu

zákona... Ústavný súd v tejto súvislosti uviedol „... Orgány výkonnej moci nesmú svojimi

všeobecne záväznými právnymi predpismi obmedziť základné práva a slobody určením

povinnosti, ani akokoľvek inak.“ ().

Okrem všeobecných podmienok na obmedzenie základných práv a slobôd

ustanovených v a 4 sú pri úprave jednotlivých základných práv a slobôd

upravené aj špeciálne podmienky na ich obmedzenie. Z... vyplýva, že

podmienky práva na bezplatnú zdravotnú starostlivosť na základe zdravotného poistenia

musia byť upravené zákonom.

Na základe argumentácie v náleze sp. zn. sformuloval ústavný súd svoje

čiastkové závery do právnej vety, podľa ktorej „Uplatnením ústavného práva na bezplatnú

zdravotnú starostlivosť sú i podmienky, rozsah a spôsob jej poskytovania. Z toho plynie, že

úprava podmienok, rozsahu a spôsobu poskytovania bezplatnej zdravotnej starostlivosti

musí mať zákonnú úpravu. Iná než zákonná úprava je porušením ústavnosti.“

V súvislosti s ústavný súd v náleze sp. zn. formuloval

jednoznačný právny názor, podľa ktorého „... Z citovaných ustanovení jednoznačne

vyplýva, že zákon nemôže splnomocniť orgán výkonnej moci na vydanie právnej normy,

ktorá by určovala medze základných práv a slobôd. ... Ústavný súd konštatuje, že

splnomocnenie v zákone na vydanie všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorým by

boli upravené ďalšie podmienky dotýkajúce sa medzí zaručených práv, nie je

dovolené. Preto všeobecne záväzný právny predpis vydaný na základe takéhoto

splnomocňovacieho ustanovenia zákona by nebol v súlade s .“

Vzhľadom na obsahovú totožnosť čl. 4 ods. 2 a čl. 31 Listiny s čl. 13 ods. 2 a čl. 40

sa vyššie použitá argumentácia týkajúca sa výkladu a uplatňovania týchto

ustanovení v plnom rozsahu vzťahuje aj na označené ustanovenia Listiny (porovnaj

mutatis mutandis ).»

4. Navrhovatelia na základe uvedeného právneho stavu a dôvodov, na základe

ktorých namietali rozpor napadnutých ustanovení s , navrhli, aby ústavný súd prijal

tento nález:

„1. a o zdravotnej starostlivosti, službách

súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých

zákonov a § 3 ods. 8, § 4 ods. 3, § 5 ods. 3, § 6 ods. 3, § 9 ods. 1 v spojení s § 3 ods. 8, § 11

ods. 1 v spojení s § 4 ods. 3, § 16 ods. 1 v spojení s § 4 ods. 3, § 20 ods. 1 v spojení s § 5

ods. 3, § 26 ods. 1 v spojení s § 5 ods. 3, § 29 ods. 1 v spojení s § 6 ods. 2, § 34 ods. 1

v spojení s , o rozsahu zdravotnej

starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za

služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení

nie sú v súlade s a s , ako i s

a čl. 31 Listiny základných práv a slobôd.

2. Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. , ktorým sa vydáva

Katalóg zdravotných výkonov a Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. ,

ktorým sa vydáva Zoznam chorôb, pri ktorých sa zdravotné výkony čiastočne uhrádzajú

alebo sa neuhrádzajú na základe verejného zdravotného poistenia nie sú v súlade s čl. 13

ods. 2 a , ako i s a Listiny základných

práv a slobôd.

3. Opatrenie Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky zo 14. decembra 2004

č. OPL0604-24179/2004-SL, ktorým sa vydáva zoznam liečiv a liekov plne uhrádzaných

alebo čiastočne uhrádzaných na základe verejného zdravotného poistenia, Opatrenie

Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky zo 17. marca 2006 č. OPP0106-

07908/2006-SL, ktorým sa vydáva zoznam zdravotníckych pomôcok plne uhrádzaných alebo

čiastočne uhrádzaných na základe verejného zdravotného poistenia a Opatrenie

Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky zo 17. marca 2006 č. OPD0106-

07905/2006-SL, ktorým sa vydáva zoznam dietetických potravín plne uhrádzaných alebo

čiastočne uhrádzaných na základe verejného zdravotného poistenia nie sú v súlade s čl. 13

ods. 2 a , ako i s a Listiny základných

práv a slobôd.“

5. Listom z 21. júla 2005 vyzval ústavný súd predsedu Národnej rady Slovenskej

republiky (ďalej len „národná rada“ alebo „parlament“) a podpredsedu vlády a ministra

spravodlivosti Slovenskej republiky, aby podľa

predložili k návrhu poslancov stanovisko orgánu, ktorý napadnutý predpis vydal, resp. vlády

ako vedľajšieho účastníka v konaní.

Ústavný súd tiež listom z 3. marca 2006 vyzval ministra zdravotníctva Slovenskej

republiky (ďalej len „minister zdravotníctva“) a predsedu vlády, aby zaujali podľa § 39

ods. 1 stanovisko k napadnutým podzákonným právnym

predpisom, a to za orgán, ktorý ich vydal.

6. Národná rada ako orgán, ktorý prijal a

Z. z., zaujala k návrhu poslancov stanovisko listom predsedu národnej rady z 19. septembra

2005, v ktorom sa uvádza:

„V súvislosti s napadnutým ustanovením § 3 ods. 9 zákona o zdravotnej

starostlivosti poukazujeme na to, že Národná rada Slovenskej republiky schválila 30. júna

2005 , ktorým sa mení a dopĺňa zákon o zdravotnej starostlivosti.

Týmto zákonom sa doterajšie znenie § 3 nahrádza s účinnosťou od 1. septembra 2005

novým znením, v ktorom sa rozlišuje Katalóg zdravotných výkonov... a Zoznam zdravotných

výkonov... V nadväznosti na uvedené bude doterajšie

nahradené novým nariadením... V čase, keď o návrhu skupiny poslancov bude rozhodovať

ústavný súd, bude napadnuté ustanovenie § 3 ods. 9 už neúčinné.

... neobsahuje choroby, pri ktorých sú výkony plne

hradené na základe verejného zdravotného poistenia; takéto choroby sú vymedzené priamo

v prílohe č. 1 zákona o zdravotnej starostlivosti, čo je v súlade s čl. 40 a s čl. 13 ods. 2

, keďže rozsah bezplatnej zdravotnej starostlivosti ne základe verejného zdravotného

poistenia je vymedzený priamo zákonom. Z vyššie uvedeného vyplýva, že aj § 46 ods. 1

zákona o rozsahu, ktorý oprávňuje vládu na vydanie prvého zoznamu chorôb, je v súlade

s aj s .

(v súvislosti s napadnutými ustanoveniami a

Z. z., pozn.) Hoci v § 4 ods. 3 sa splnomocňuje ministerstvo zdravotníctva na vydanie

všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorým sa vydá Zoznam liečiv a liekov plne

uhrádzaných alebo čiastočne uhrádzaných na základe verejného zdravotného poistenia,

súčasne sa v § 4 ods. 2 poslednej vete ustanovuje, že najmenej jeden liek obsahujúci liečivo

z každej anatomicko-terapeuticko-chemickej skupiny liečiv, ktorých zoznam je v prílohe č.

4, sa plne uhrádza na základe verejného zdravotného poistenia. Uvedeným ustanovením je

naplnená ústavná požiadavka, podľa ktorej rozsah bezplatnej zdravotnej starostlivosti musí

byť ustanovený zákonom.

Obdobné platí aj pokiaľ ide o zdravotnícke pomôcky, pri ktorých sa v § 5 ods. 2

uvádza, že z každej skupiny zdravotníckych pomôcok, ktorých zoznam je uvedený v prílohe

č. 5, sa základný funkčný typ zdravotníckej pomôcky plne uhrádza na základe verejného

zdravotného poistenia.

Okrem uvedeného zákon o rozsahu ešte stanovuje, že na základe zdravotného

poistenia sa bezplatne poskytujú lieky, zdravotnícke potraviny a dietetické potraviny,

poskytované v rámci ústavnej zdravotnej starostlivosti (§ 4 ods. 1, § 5 ods. 1 a § 6 ods. 1)

a individuálne pripravované lieky poskytované v rámci ambulantnej zdravotnej

starostlivosti, okrem liekov na ktorých prípravu sa použili hromadne vyrábané lieky

neuhrádzané alebo čiastočne uhrádzané na základe verejného zdravotného poistenia (§ 4

ods. 1).“

Z uvedeného národná rada vyvodzuje záver, že aj zákon

č. „priamo vymedzujú podmienky a rozsah bezplatnej zdravotnej

starostlivosti na základe verejného zdravotného poistenia“, a teda napadnuté ustanovenia

„sú v súlade s citovanými článkami “.

7. Vláda ako vedľajší účastník konania zaujala k návrhu poslancov stanovisko listom

podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti Slovenskej republiky zo 14. decembra 2005.

V stanovisku vlády ako vedľajšieho účastníka sa uvádza:

«Podstatou podania navrhovateľov je námietka, že ustanovenia

Z. z., resp. , ktoré splnomocňujú na vydanie podzákonných

právnych predpisov, ustanovujúcich choroby, resp. lieky, zdravotnícke pomôcky a dietetické

potraviny, ktoré sú úplne alebo čiastočne hradené z verejného zdravotného poistenia, sú

v rozpore s a (ďalej len „“), keďže sa

podľa tvrdenia navrhovateľov podzákonnými predpismi ustanovuje skutočný rozsah

zdravotnej starostlivosti a zdravotných pomôcok.

Pri posudzovaní zákonnej úpravy zdravotných výkonov, ktoré sú hradené z verejného

zdravotného poistenia je potrebné si uvedomiť zásadnú skutočnosť, že nie je rozhodujúce

o aký zdravotný výkon ide, ale rozhodujúce je, v súvislosti s akou chorobou je poskytnutý,

resp. vykonaný. Katalóg zdravotných výkonov ( ) totiž

neustanovuje, ktoré výkony sú hradené z verejného zdravotného poistenia... Obdobne

Zoznam zdravotných výkonov ( ) neustanovuje, ktoré

výkony sú hradené z verejného zdravotného poistenia, ale predstavuje súhrn zdravotných

výkonov a ich frekvencií a indikácii priradených k jednotlivým chorobám... Ak opomenieme

ustanovenie § 3 ods. 1, ktoré ustanovuje, že neodkladná zdravotná starostlivosť sa vždy

hradí z verejného zdravotného poistenia, tak je dôležitým najmä ustanovenie odseku 2,

podľa ktorého zdravotné výkony nevyhnutné na poskytnutie správnej zdravotnej

starostlivosti sú hradené z verejného zdravotného poistenia ak

a) vedú k zisteniu choroby,

b) sú poskytnuté pri liečbe choroby uvedenej v Zozname prioritných chorôb, ktorý

je uvedený v prílohe č. 3, alebo

c) sú poskytnuté v rámci dispenzarizácie, ak poistenca na dispenzarizáciu zaradila

zdravotná poisťovňa

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že všetky diagnostické výkony sú hradené z verejného

zdravotného poistenia. Po určení diagnózy (teda po určení o akú chorobu ide) sú

z verejného zdravotného poistenia hradené všetky tie zdravotné výkony, ktoré sú k danej

chorobe „priradené“ na základe Zoznamu zdravotných výkonov. Keďže Zoznam prioritných

chorôb, teda chorôb, pri ktorých sú zdravotné výkony hradené z verejného zdravotného

poistenia, je súčasťou zákona (ako príloha č. 3 ), je to práve a len

zákon, ktorý ustanovuje a aj môže zmeniť rozsah zdravotných výkonov hradených

z verejného zdravotného poistenia – tým, že sa zmení Zoznam prioritných chorôb. Túto

možnosť má teda len zákonodarný zbor a môže ju realizovať len zákonom – presne tak, ako

to predpokladá .

Pokiaľ ide o lieky a zdravotnícke pomôcky, v zmysle zákona sa tieto vždy plne hradia

z verejného zdravotného poistenia, ak sú poskytované v rámci ústavnej starostlivosti (§ 4

ods. 1, resp. ). Následne

v prílohách ustanovuje anatomicko-terapeuticko-chemické skupiny liekov, ako aj skupiny

zdravotníckych pomôcok a v § 4 ods. 2, resp. § 5 ods. 2 ustanovuje, že minimálne jeden liek,

resp. jedna zdravotnícka pomôcka z každej skupiny musí byť plne hradená z verejného

zdravotného poistenia. Ktoré lieky a zdravotnícke pomôcky sa uhrádzajú plne alebo

čiastočne a aká je spoluúčasť pacienta je síce uvedené v Zozname liekov, resp. Zozname

zdravotníckych pomôcok, ale základné kritérium (jeden z každej skupiny bezplatne) je

ustanovené v zákone a podzákonné predpisy, ktorými sú predmetné zoznamy vydávané

musia toto rešpektovať... Zmeniť tento stav môže len zákonodarný zbor zmenou zákona –

presne tak, ako to predpokladá .

Vláda nespochybňuje skutočnosť, že zákon umožňuje podzákonným predpisom

konkretizovať, ktoré zdravotné výkony, lieky či zdravotnícke pomôcky sú čiastočne či plne

hradené z verejného zdravotného poistenia. Avšak pri posudzovaní ústavnosti tohto riešenia

pokladá vláda za dôležité to, že zákon explicitne ustanovil limity, ustanovil „minimálny

štandard“ zdravotnej starostlivosti, ktorá musí byť plne hradená z verejného zdravotného

poistenia a zmeniť tento stav, resp. zúžiť tento rozsah je možné len zmenou zákona.»

8. Ministerstvo zdravotníctva ako orgán, ktorý vydal napadnuté opatrenia, zaujalo

stanovisko listom ministra zdravotníctva z 27. marca 2006, v ktorom sa uvádza:

„Napriek tomu, že od času podania návrhu boli napadnuté ustanovenia

novelizované, uvádzame, že návrh nezohľadnil tie ustanovenia napadnutých zákonov, ktoré

vymedzujú spôsob, podmienky a rozsah zdravotnej starostlivosti, uhrádzanej na základe

verejného zdravotného poistenia... Ide najmä o ustanovenia až 7 Z.

z... a ustanovenie § 8 citovaného zákona... Z citovaných ustanovení vyplývajú aj spôsob

a podmienky poskytovania bezplatnej zdravotnej starostlivosti v zmysle .

Preventívne prehliadky plne uhrádzané na základe verejného zdravotného poistenia

sú taxatívne ustanovené v § 2 ods. 1 a 4 citovaného zákona. Neodkladná zdravotná

starostlivosť je vždy plne uhrádzaná na základe verejného zdravotného poistenia (§ 3 ods. 1

citovaného zákona). Rovnako je plne uhrádzané aj povinné očkovanie (§ 3 ods. 6

citovaného zákona). Zdravotné výkony plne uhrádzané na základe verejného zdravotného

poistenia sú taxatívne ustanovené v § 3 ods. 2 až 4 a 6 citovaného zákona. Podľa platnej

právnej úpravy v čase podania návrhu ide o všetky zdravotné výkony vedúce k zisteniu

akejkoľvek choroby. zdravotné výkony poskytnuté pri liečbe prioritnej choroby a zdravotné

výkony poskytnuté v rámci dispenzarizácie, ak poistenca na dispenzarizáciu zaradila

zdravotná poisťovňa. Vo všetkých vyššie uvedených prípadoch plnú úhradu na základe

verejného zdravotného poistenia nemožno zmeniť podzákonnou normou.

Vymenovanie zdravotných výkonov v nariadení vlády, resp. ich priradenie

k jednotlivým chorobám, neovplyvňuje rozsah zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na

základe verejného zdravotného poistenia, pretože prípad, v ktorých sú zdravotné výkony

plne uhrádzané na základe verejného zdravotného poistenia taxatívne ustanovuje zákon

č. “

Ministerstvo zdravotníctva uvádza, že v prílohe č. 1 k sú

uvedené všetky choroby, v prílohe č. 3 k sú tzv. prioritné choroby

a v Zozname chorôb vydávanom nariadením vlády sa ustanovujú ako neprioritné choroby

len tie, ktoré sú v prílohe č. 1 k , a zároveň nie sú prioritnými

chorobami podľa prílohy č. 3 k Ministerstvo zdravotníctva z toho

vyvodzuje, že „je irelevantná forma nariadenia vlády Zoznamu chorôb... pretože zmena

tohto zoznamu je podmienená zmenou zákona (rozsahu prioritných chorôb).

obsahuje aj taxatívny výpočet prípadov, v ktorých sa plne

uhrádzajú lieky, zdravotnícke pomôcky a dietetické potraviny (§ 4 ods. 1, § 5 ods. 1 a § 6

ods. 1 citovaného zákona).“.

Ministerstvo zdravotníctva tiež žiada ústavný súd, aby podľa § 41a ods. 4 zákona

o ústavnom súde zastavil konanie v časti, ktorá sa týka ustanovení výslovne alebo obsahovo

dotknutých novelou, t. j. a , resp.

. V prípade, ak by ústavný súd konanie v časti nezastavil,

ministerstvo zdravotníctva žiada návrh zamietnuť, a to najmä z dôvodov už uvedených.

9. Vláda ako orgán, ktorý vydal napadnuté nariadenia, zaujala stanovisko k návrhu

poslancov listom predsedu vlády z 29. marca 2006, v ktorom sa v plnej miere stotožnila so

stanoviskami ministerstva zdravotníctva z 27. marca 2006 a podpredsedu vlády a ministra

spravodlivosti zo 14. decembra 2005.

10. Ústavný súd vykonal vo veci pojednávanie na verejnom zasadnutí pléna

ústavného súdu 30. marca 2006. Zo strany účastníkov konania bol prítomný len zástupca

navrhovateľov, národná rada, vláda, ministerstvo zdravotníctva ani ministerstvo

spravodlivosti neboli na pojednávaní zastúpení. Po otvorení pojednávania a informovaní

zúčastnených o stanoviskách niektorých účastníkov konania predseda pléna doručil

zástupcovi navrhovateľov stanovisko ministerstva zdravotníctva z 27. marca 2006. Zástupca

navrhovateľov požiadal ústavný súd o čiastočnú zmenu návrhu z dôvodu novelizácie

predmetných zákonných ustanovení a v krátkosti zosumarizoval podstatu námietok

navrhovateľov. Verejné ústne pojednávanie bolo následne odročené za účelom predloženia

zmeny návrhu ústavnému súdu v písomnej podobe, ako aj za účelom vyjadrenia sa

navrhovateľov k stanovisku, ktoré bolo ich zástupcovi na tomto pojednávaní doručené.

11. Navrhovatelia prostredníctvom svojho právneho zástupcu 31. marca 2006

požiadali ústavný súd o pripustenie zmeny petitu v intenciách toho, čo predniesol na ústnom

pojednávaní ich právny zástupca. S prihliadnutím na výlučne formálny rozmer zmeny petitu

ústavný súd túto zmenu pripustil, pričom z dôvodov procesnej ekonómie o tomto

nerozhodol samostatným uznesením, ale v rámci rozhodovania vo veci samej. V tejto

súvislosti ústavný súd prihliadol predovšetkým na skutočnosť, že navrhovatelia voči

napadnutým ustanoveniam vzniesli námietky len z hľadiska formálneho, v podobe tzv.

výhrady zákona, nenamietajúc pritom porušenie žiadnych materiálnych podmienok na

úpravu medzí dotknutého základného práva. Z uvedených dôvodov ústavný súd

nepovažoval za vhodné a správne vyhovieť už uvedenému návrhu ministerstva

zdravotníctva na zastavenie konania v časti týkajúcej sa ustanovení, ktoré boli nahradené

neskoršími ustanoveniami. Z hľadiska námietok navrhovateľov totiž zmenou žiadneho

z napadnutých ustanovení nedošlo zároveň k zmene v podstate veci, ktorá je predmetom

tohto konania, t. j. k zmene v spôsobe legislatívneho riešenia predmetnej vecnej

problematiky. Naopak, aj na neskoršie opatrenia, ktoré nahradili opatrenia skoršie, sa

vzťahujú všetky výhrady navrhovateľov opierajúce sa o už spomenutú výhradu zákona, t. j.

o formálnu podmienku úpravy medzí základných práv a slobôd.

Ústavný súd je v tejto súvislosti presvedčený, že zastavením konania v príslušnej

časti by uprednostnil technicko-formalistické chápanie svojho poslania (ktorým je ochrana

ústavnosti) pred chápaním vychádzajúcim z účelu a hodnotovej bázy konania o súlade

právnych predpisov. Fakt, že niektoré z napadnutých opatrení v priebehu konania ústavného

súdu boli nahradené neskoršími ustanoveniami podliehajúcimi rovnakým ústavno-právnym

námietkam navrhovateľov, nemá žiadny relevantný dopad na predmet konania tak, ako ho

svojím návrhom vymedzili navrhovatelia. Z daného vyplýva, že zmena § 3 ods. 7 a 8

na a nič nemení na vzťahu medzi predmetnými

ustanoveniami a na relevancii tohto vzťahu pre predmet konania, preto tento fakt formálnej

zmeny v číslovaní niektorých napadnutých ustanovení ani z hľadiska , ani z hľadiska

sám osebe nepredstavuje prekážku pre taký postup ústavného súdu,

ktorým tento posúdi a rozhodne o námietke, že napadnuté ustanovenia sú v rozpore

s ústavnou výhradou zákonnej úpravy práva na zdravotnú starostlivosť, a tým aj v rozpore

s týmto samotným právom.

12. Dňa 3. apríla 2006 sa navrhovatelia vyjadrili k stanovisku ministerstva

zdravotníctva z 27. marca 2006, pričom obsahom tohto vyjadrenia boli v zásade rovnaké

argumenty, aké sú obsahom návrhu na začatie konania vo veci samej. Navrhovatelia tiež

odmietajú argumentáciu ministerstva zdravotníctva založenú na „zložitosti, odbornosti

a početnosti potreby prijímania zmien napr. v Katalógu výkonov nie je namieste, nakoľko

Katalóg výkonov v minulosti tvoril prílohu zákona čo nijakým spôsobom nenarušovalo

občanom dostupnosť starostlivosti, hradenej z prostriedkov verejného zdravotného

poistenia“.

Po voľbách v septembri 2006 predseda národnej rady ústavnému súdu oznámil, že vo

veci sp. zn. zotrváva na stanovisku národnej rady tlmočenom ústavnému súdu

v III. volebnom období a na odporučenom postupe.

Zástupca navrhovateľov listom z 25. júla 2007 oznámil ústavnému súdu, že

navrhovatelia netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Ústavný súd

pokračoval v konaní v súlade s .

Na verejné ústne pojednávanie konané 2. júla 2008 sa nedostavili účastníci konania.

Sudkyňa spravodajkyňa prítomných oboznámila s doterajším priebehom konania a následne

predsedníčka pléna prerušila pojednávanie za účelom hlasovania o predmetnom návrhu

a následného vyhlásenia rozhodnutia.

II.

Základné východiská na rozhodovanie

13. Podľa medze základných práv a slobôd možno upraviť za

podmienok ustanovených touto len zákonom. Podľa každý má právo

na ochranu zdravia. Na základe zdravotného poistenia majú občania právo na bezplatnú

zdravotnú starostlivosť a na zdravotnícke pomôcky za podmienok, ktoré ustanoví zákon.

14. Ustanovenie upravuje tak materiálne, ako aj formálne

predpoklady, pri splnení ktorých možno upraviť medze základných práv. Materiálnym

predpokladom je súlad úpravy s konkrétnymi podmienkami, ktoré vo vzťahu k predmetným

základným právam alebo slobodám ustanovuje . Formálnym predpokladom je, že

úprava je vydaná vo forme zákona. Axiologickou a teleologickou bázou

sú hodnoty a princípy demokratického právneho štátu – suverenita zákonodarcu v spojení

s princípom obmedzenej, konštitučnej vlády. Inými slovami, účelom je

chrániť adresátov práva pred takými technikami právnej regulácie, ktoré sú typické pre tzv.

policajné štáty; ide najmä o širokú diskrečnú právomoc exekutívy, vrátane jej možnosti

upravovať kľúčové súradnice vzťahu medzi občanmi a mocou podzákonnými opatreniami.

Predmetné ustanovenie tak slúži predovšetkým na to, aby iné orgány ako parlament nemohli

výkon základných práv a slobôd podrobiť akýmkoľvek obmedzeniam idúcim nad rámec

zákona.

V skratke tak účinky predmetného ustanovenia možno zhrnúť takto: (i) medze

základných práv a slobôd môže upraviť iba zákonodarca, pričom (ii) takáto zákonná úprava

musí byť v súlade s podmienkami, ktoré vo vzťahu k dotknutým základným právam alebo

slobodám ustanovuje .

15. Z ustálenej judikatúry ústavného súdu k vyplýva, že právo na

bezplatnú zdravotnú starostlivosť a na zdravotnícke pomôcky musí mať výlučne zákonnú

a nie inú právnu úpravu. To je plne v súlade s atribútmi právneho štátu, ku ktorým sa

Slovenská republika hlási v . Z jeho podstaty nevyhnutne vyplýva požiadavka

uplatňovať zákonnú úpravu takých vzťahov, ktoré patria do sféry základných práv a slobôd.

Preto i časť ustanovenia „zákon ustanoví“ treba jednoznačne interpretovať tak,

že ako základný právny predpis vyžaduje, aby právo na ochranu zdravia a ďalšie

vzťahy, prostredníctvom ktorých sa toto základné právo uplatňuje, upravil zákon, prípadne

predpis s prednosťou pred zákonom (ústavný zákon alebo medzinárodný dohovor spĺňajúci

podmienky ). Ústavná požiadavka zákonnej úpravy sa vzťahuje nielen na

základné práva a slobody (ich zákonné vymedzenie), ale i na spôsob ich praktického

uplatňovania. To plne vyplýva z , ktorý uvádza: „Základné práva a

slobody sa zaručujú všetkým bez ohľadu...“ Zaručenie práv zároveň znamená aj

zabezpečenie ich praktického uplatňovania, a to nielen v rozsahu, ktorý ustanovuje ,

resp. zákonná norma na to splnomocnená, ale i spôsobom ustanoveným ,

t. j. prostredníctvom toho druhu právnych predpisov, ktorý určuje . teda

určuje, že na realizáciu práv upravených čl. 40 je spôsobilý iba zákon. To znamená, že

výlučne prostredníctvom zákona sa zabezpečuje právo občanov na bezplatnú zdravotnú

starostlivosť. Toto konštatovanie plne potvrdzuje i , ktorý uvádza: „Domáhať

sa práv uvedených v... čl. 38 až 42 sa možno len v medziach zákonov, ktoré tieto

ustanovenia vykonávajú.“ Aj tento článok potvrdzuje, že občania sa môžu domáhať

práva na bezplatnú zdravotnú starostlivosť len v medziach zákona, ktorým sa toto právo

v nielen vykonáva, ale i prakticky uplatňuje. Súčasťou procesu praktického

uplatnenia ústavného práva na bezplatnú zdravotnú starostlivosť sú i podmienky, rozsah

a spôsob jej poskytovania, ktoré by mali byť upravené zákonom. Zákonodarca pritom

nerozlišuje medzi základnými a inými podmienkami praktického uplatnenia tohto práva,

avšak pre každé z nich zásadne predpisuje zákonnú formu. ().

16. V konaní, v ktorom je nesúlad s namietaný z dôvodu údajného

nesplnenia formálnej podmienky úpravy medzí základného práva podľa , majú

na výklad osobitný význam právne názory, ktoré ústavný súd vyslovil

už v niektorých predchádzajúcich konaniach, napríklad že

obsahuje ustanovenia, ktoré implikovane zahŕňajú zámer ústavodarcu zaručiť zvýšenú

ochranu zvlášť dôležitým spoločenským vzťahom. (), a z toho vyplývajúci

právny názor, podľa ktorého Tento zámer ústavodarcu sa prejavuje najmä v zárukách,

ktorými sa zabezpečujú základné práva a slobody. Podľa medze

základných práv a slobôd možno upraviť za podmienok ustanovených touto len

zákonom. tým zaručuje zvýšenú ochranu základných práv a slobôd ustanovených

v druhej hlave. Práva a slobody zaručené podľa sa chránia pozitívnym záväzkom

Slovenskej republiky. ().

Podmienka zákonnej úpravy medzí základných práv a slobôd tak slúži zabezpečeniu

ochrany základného práva podľa hneď dvoma spôsobmi: jednak zveruje

úpravu jeho medzí do výlučnej pôsobnosti národnej rady a jednak takúto úpravu následne

chráni pred jej prípadným „obmedzením“ podzákonným predpisom. Úprava medzí

základného práva je úpravou podmienok, rozsahu a spôsobu jeho uplatňovania. Ide teda

o ustanovenie akéhosi základného obsahu základného práva, pričom zákonodarca musí pri

takejto úprave dbať na jeho podstatu a zmysel ( ). Podzákonný

normotvorca je následne týmto zákonným štandardom viazaný v tom zmysle, že obsahom

ním vydaného právneho predpisu nesmie byť úprava, ktorou by sa daný štandard oslabil

alebo, a minori ad maius, úplne znehodnotil. V súhrne, ústavná podmienka vyjadrená

v slovom „zákonom“ a v slovami „ustanoví zákon“ slúži

na to, aby zákonná úroveň ochrany dotknutého základného práva nebola a nemohla byť

nijako znížená podzákonným právnym predpisom.

17. Napadnuté ustanovenia zákona sú ustanoveniami splnomocňujúcimi vládu, resp.

ministerstvo zdravotníctva na vydanie podzákonných právnych predpisov, (i) ktorými sa

vydávajú Katalóg zdravotných výkonov a Zoznam zdravotných výkonov (§ 3 ods. 10 a 11

) a Zoznam chorôb, Zoznam liekov, Zoznam zdravotníckych

pomôcok a Zoznam dietetických potravín [§ 3 ods. 9 (pôvodne § 3 ods. 8), § 4 ods. 3, § 5

ods. 3, a ] a tiež (ii) ktorými sa upravuje

proces zaraďovania, resp. vyraďovania chorôb, liekov, zdravotníckych pomôcok

a dietetických potravín z týchto zoznamov (§ 9 ods. 1, § 11 ods. 1, § 16 ods. 1, § 20 ods. 1,

, a ).

Katalógom zdravotných výkonov je súhrn všetkých zdravotných výkonov

s uvedením ich charakteristík ( ) a Zoznamom

zdravotných výkonov je súhrn zdravotných výkonov uvedených v katalógu zdravotných

výkonov, ich frekvencií a indikačných obmedzení patriacich k jednotlivým chorobám podľa

prílohy č. 1, ktoré predstavujú nevyhnutný predpoklad na správne poskytnutie zdravotnej

starostlivosti ( ).

Podľa (pôvodne ) sa na základe

verejného zdravotného poistenia plne alebo čiastočne uhrádzajú alebo neuhrádzajú

zdravotné výkony poskytnuté pri liečbe inej ako prioritnej choroby uvedenej v Zozname

chorôb. Iné ako prioritné choroby sú choroby uvedené v osobitnom predpise okrem

prioritných chorôb (príloha č. 3 ). Najmenej v jednej tretine chorôb

uvedených v Zozname chorôb sa zdravotné výkony plne uhrádzajú na základe verejného

zdravotného poistenia, najviac v jednej šestine chorôb uvedených v Zozname chorôb sa

zdravotné výkony neuhrádzajú na základe verejného zdravotného poistenia a v ostatných

chorobách uvedených v Zozname chorôb sa zdravotné výkony čiastočne uhrádzajú na

základe verejného zdravotného poistenia.

Podľa sa na základe verejného zdravotného

poistenia plne alebo čiastočne uhrádzajú lieky poskytované v rámci ambulantnej

starostlivosti alebo lekárenskej starostlivosti uvedené v Zozname liekov a predpísané

v súlade s preskripčnými obmedzeniami a indikačnými obmedzeniami uvedenými v tomto

zozname. Najmenej jeden liek obsahujúci liečivo z každej anatomicko-terapeuticko-

chemickej skupiny liečiv, ktorých zoznam je uvedený v prílohe č. 4

Z. z., sa plne uhrádza na základe verejného zdravotného poistenia.

Podľa sa na základe verejného zdravotného

poistenia plne alebo čiastočne uhrádzajú zdravotnícke pomôcky poskytované v rámci

ambulantnej starostlivosti alebo lekárenskej starostlivosti uvedené v Zozname

zdravotníckych pomôcok a predpísané v súlade s preskripčnými obmedzeniami,

indikačnými obmedzeniami, množstvovými limitmi a finančnými limitmi uvedenými

v tomto zozname. Z každej skupiny zdravotníckych pomôcok, ktorých zoznam je uvedený

v prílohe č. 5 , sa základný funkčný typ zdravotníckej pomôcky

plne uhrádza na základe verejného zdravotného poistenia.

Podľa sa na základe verejného zdravotného

poistenia plne alebo čiastočne uhrádzajú dietetické potraviny poskytované v rámci

ambulantnej starostlivosti uvedené v Zozname dietetických potravín a predpísané v súlade

s preskripčnými obmedzeniami, indikačnými obmedzeniami, množstvovými limitmi

a finančnými limitmi uvedenými v tomto zozname. Z každej skupiny dietetických potravín,

ktorých zoznam je uvedený v prílohe č. 5a , sa najmenej jedna

dietetická potravina plne uhrádza na základe verejného zdravotného poistenia.

III.

Závery ústavného súdu

18. Na posúdenie predmetu konania považoval ústavný súd za nevyhnutné zaoberať

sa spôsobom regulácie poskytovania zdravotnej starostlivosti upraveným v zákone

č. a v a tiež obsahom a vzťahom napadnutých

podzákonných predpisov k zákonnej regulácii bezplatnej zdravotnej starostlivosti na

základe zdravotného poistenia. Ústavný súd považuje v predmetnej veci za nesporné, že

ústavný pojem „bezplatná zdravotná starostlivosť a zdravotnícke pomôcky na základe

zdravotného poistenia“ nachádza svoje zákonné vyjadrenie v pojme „zdravotná starostlivosť

na základe verejného zdravotného poistenia“. Uvedené má oporu predovšetkým

v ustanovení , podľa ktorého zdravotná starostlivosť je

súbor pracovných činností, ktoré vykonávajú zdravotnícki pracovníci, vrátane poskytovania

liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín s cieľom predĺženia života fyzickej

osoby, zvýšenia kvality jej života a zdravého vývoja budúcich generácií; zdravotná

starostlivosť zahŕňa prevenciu, dispenzarizáciu, diagnostiku, liečbu, biomedicínsky výskum,

ošetrovateľskú starostlivosť a pôrodnú asistenciu, ako aj (najmä) v druhej časti zákona

č.

19. Rozsah zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného

poistenia je predmetom úpravy Tento zákon vo svojej druhej časti

ustanovuje, aká zdravotná starostlivosť sa z verejného zdravotného poistenia uhrádza –

navrhovatelia napadli ustanovenia týkajúce sa zdravotných výkonov a Zoznamu chorôb,

liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín.

20. Pokiaľ ide o zdravotnícke výkony a ich uhrádzanie z verejného zdravotného

poistenia, východiskovou referenčnou kategóriou v zmysle zákonnej úpravy je klasifikácia

choroby doplnená o kritérium povahy poskytnutého zdravotného výkonu. Rozhodujúce je

v tomto zmysle jednak delenie chorôb na prioritné a neprioritné a jednak delenie

zdravotných výkonov na neodkladnú zdravotnú starostlivosť a diagnostiku na jednej strane

a iné výkony na strane druhej. Uvedenému plne zodpovedá úprava

Z. z., konkrétne

a) odseku 1, podľa ktorého sú všetky zdravotné výkony pri neodkladnej zdravotnej

starostlivosti, resp. neodkladná zdravotná starostlivosť bez výnimky uhrádzaná z verejného

zdravotného poistenia,

b) odseku 2, podľa ktorého z verejného zdravotného poistenia sú uhrádzané

zdravotné výkony vedúce k zisteniu choroby (diagnostické výkony) a zdravotné výkony

poskytnuté pri liečbe choroby uvedenej v Zozname prioritných chorôb, ktorý je v prílohe

č. 3 tohto zákona - tieto výkony sú následne z hľadiska obsahu (teda nie druhu)

špecifikované v ods. 3,

c) odseku 4, 5 a 6, ak ide o zdravotné výkony v súvislosti so zubným kazom,

d) odseku 7 vo vzťahu k povinným očkovaniam, ak nie sú zahrnuté vo výkonoch

v rámci preventívnej zdravotnej starostlivosti (podľa § 2 ods. 4) a

e) odseku 8, ak ide o zdravotné výkony poskytnuté pri inej ako prioritnej chorobe,

ktorá je uvedená v Zozname chorôb vydávanom podľa ods. 9.

Navrhovatelia namietli rozpor s práve vo vzťahu k Zoznamu chorôb

vydávanom na základe splnomocnenia v spojení s

Z. z., pokiaľ ide o zaraďovanie chorôb do Zoznamu chorôb.

Z ustanovení vyplýva, že pri poskytnutí neodkladnej

zdravotnej starostlivosti a diagnostických zdravotných výkonoch je bezpredmetné, vo

vzťahu k akej chorobe boli poskytnuté – tieto výkony sa vždy uhrádzajú z verejného

zdravotného poistenia. Pokiaľ ide o výkony poskytnuté pri liečbe choroby, z verejného

zdravotného poistenia sú tieto uhrádzané len pri tzv. prioritných chorobách, ktorých zoznam

je súčasťou zákona. Z uvedeného vyplýva, že ak ide o neprioritné choroby a zároveň nejde

o neodkladnú zdravotnú starostlivosť ani o diagnostiku týchto chorôb, z verejného

zdravotného poistenia sa nemusia uhrádzať zdravotné výkony iné ako diagnostické, pričom

rozsah tejto úhrady je ustanovený v Zozname chorôb, teda v nariadení vlády. Zákon

č. v zároveň ustanovuje, že najmenej v jednej tretine chorôb

uvedených v zozname chorôb sa zdravotné výkony plne uhrádzajú na základe verejného

zdravotného poistenia, najviac v jednej šestine chorôb uvedených v zozname chorôb sa

zdravotné výkony neuhrádzajú na základe verejného zdravotného poistenia a v ostatných

chorobách uvedených v zozname chorôb sa zdravotné výkony čiastočne uhrádzajú na

základe verejného zdravotného poistenia. Inými slovami,

ustanovuje rozsah úhrady zdravotných výkonov uhrádzaných z verejného zdravotného

poistenia spôsobom, ktorý (i) zabezpečuje bez ohľadu na chorobu vždy neodkladnú

zdravotnú starostlivosť a (ii) diagnostiku akejkoľvek choroby, pričom (iii) priamo zákon

v prílohe č. 3 ustanovuje tzv. prioritné choroby, vo vzťahu ku ktorým sú zdravotné výkony

vždy uhrádzané z verejného zdravotného poistenia a (iv) takúto úhradu ustanovuje za

zákonom ustanovených podmienok aj vo vzťahu k zubným kazom a povinným očkovaniam,

pričom následne (v) splnomocňuje vládu na vydanie nariadenia, ktorým sa vydá Zoznam

chorôb obsahujúci iné ako prioritné choroby, pri ktorých v jednej tretine sú zdravotné

výkony vždy uhrádzané z verejného zdravotného poistenia. Tieto iné ako prioritné choroby

sú pritom chorobami uvedenými v osobitnom predpise, ktorým je

(príloha 1).

Ústavný súd v predchádzajúcom konaní zaujal názor, že už samotná existencia

zdravotného poistenia vylučuje, aby boli poistené všetky zdravotné riziká (t. j. aby

bezplatnosť bola absolútna), ale len tie, ktoré sú uznané za poistnú udalosť, a aby

poskytovaná zdravotná starostlivosť na základe tohto poistenia nebola bezhraničná, ale

limitovaná zákonom ustanovenými podmienkami, t. j. rozsahom a obsahom zdravotnej

starostlivosti spadajúcej pod zdravotné poistenie. Ak by to tak nemalo byť, ústavodarca by

poskytnutie bezplatnej zdravotnej starostlivosti „neobmedzil“ zdravotným poistením, ale by

„veľkoryso“ na základe univerzálnej a absolútnej solidarity garantoval poskytovanie

bezplatnej zdravotnej starostlivosti všetkým, resp. „každému“ (aj v tomto prípade nie však

zadarmo, pretože štát by získaval prostriedky na jej zabezpečenie cez iné zdroje,

najpravdepodobnejšie cez univerzálny daňový systém bez povinnosti ďalšej participácie

pacienta - poistenca na nejakom poistení). (). Z uvedeného podľa názoru

ústavného súdu rezultuje aj skutočnosť, že ustanovenie akéhokoľvek obsahu zdravotnej

starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia, t. j. „nastavenie

poistného plnenia“ a určenie jeho obsahu a rozsahu, je nevyhnutne podmienené

možnosťami spoločnosti a udržateľnosťou systému zdravotného poistenia. Posúdenie tohto

obsahu je vo svojej podstate posúdením naplnenia materiálnych podmienok úpravy medzí

základného práva podľa , a nie je predmetom tohto konania, keďže

navrhovatelia voči napadnutej zákonnej úprave vzniesli námietky len z hľadiska

formálneho, v podobe tzv. výhrady zákona.

Zákonodarca v predmetnom prípade pristúpil k ustanoveniu určitej úrovne a obsahu

práva na zdravotnú starostlivosť (uhrádzanú z verejného zdravotného poistenia), čím upravil

medze základného práva podľa . Inými slovami, zákonodarca priamo zákonom

upravil medze práva na bezplatnú zdravotnú starostlivosť tým, že ustanovil kritériá

a podmienky, za ktorých poskytovanie toho-ktorého typu zdravotnej starostlivosti môže byť

predmetom spoplatnenia. Týmito kritériami a podmienkami je podzákonný normotvorca

bezprostredne viazaný. Je preto nepochybné, že obsah a rozsah zdravotnej starostlivosti na

základe poistenia je upravený priamo zákonom, a to Už len nad

rámec uvedeného a s presahom na materiálnu stránku veci ústavný súd konštatuje, že

zákonodarca zákonnú úroveň prístupu k bezplatne poskytovanej zdravotnej starostlivosti

ustanovil spôsobom, ktorý nevykazuje žiadne známky svojvôle.

Je tiež nesporné, že zákonodarca ustanovil spôsob, ktorým možno aj v rozsahu

širšom - práve a len širšom - ako priznáva zákon, určiť zdravotné výkony a k nim ustanoviť

rozsah ich úhrady z verejného zdravotného poistenia, pričom okrem už uvedeného

obmedzenia (úroveň rovnaká alebo vyššia ako je zákonný štandard) ustanovil aj ďalšie

materiálne obmedzenia (už citovaný ). Zákonodarca tak

spolu s určením takpovediac prahovej úrovne ochrany základného práva, t. j. spolu

s určením medzí, ktoré sú záväzné aj pre podzákonného normotvorcu, ustanovil zároveň aj

možnosť, aby podzákonný normotvorca priznal nositeľom základného práva podľa čl. 40

(práve a len) veľkorysejší prístup k zdravotnej starostlivosti, než aký im v čase

svojho prijatia zabezpečovala zákonná úprava. V plnom rozsahu teda zostáva zachovaná

podmienka, aby zákonná úroveň ochrany dotknutého základného práva nebola a nemohla

byť predmetom obmedzujúcej úpravy zo strany iných orgánov verejnej moci ako

parlamentu. Pokiaľ by takáto úprava mala byť považovaná za nesúladnú s čl. 13 ods. 2

a , znamenalo by to uprednostnenie striktne formalistického výkladu

citovaných ustanovení pred takým výkladom, ktorý zohľadňuje ich účel a primárne z tohto

účelu aj vychádza. Ústavný súd je presvedčený, že ak zákonodarca umožní podzákonnému

normotvorcovi za vopred ustanovených zákonných podmienok, a to formálnych aj

materiálnych, zabezpečiť oprávneným osobám prístup k bezplatnej zdravotnej starostlivosti

v širšom rozsahu, než v akom ho v danom čase garantuje zákonná úprava, nijako tým

nezasahuje do vecnej podstaty a účelu , tak ako túto podstatu vymedzil

ústavný súd v bode 14 tohto nálezu.

Za jednu z kľúčových právnych okolností, ktorá ho priviedla k uvedenému záveru,

považuje ústavný súd skutočnosť, že zákonodarca nielenže jednoznačne a presne vymedzil

tie kategórie zdravotných výkonov, ktoré sa vždy v plnom rozsahu uhrádzajú na základe

verejného zdravotného poistenia (neodkladná starostlivosť, diagnostika, liečba prioritných

chorôb), ale zároveň uplatnením vlastnej normotvornej pôsobnosti ustanovil aj katalóg

neprioritných chorôb. Tým pre vládu ako podzákonného normotvorcu obmedzil

navrhovateľmi namietanú delegáciu priznanú v § 3 ods. 9 (pôvodne § 3 ods. 8) zákona

č. spôsobom, ktorý vláde neponecháva vôbec žiadny priestor na také

uplatnenie jej normotvornej pôsobnosti, aké by mohlo viesť k zásahu do práva na zdravotnú

starostlivosť. Kombináciou určenia vždy uhrádzaných výkonov a delegácie obmedzenej

vopred určeným katalógom chorôb vo vzťahu k výkonom, ktoré sa musia uhrádzať len

sčasti, tak zákonodarca vytvoril právny stav, ktorého podstatou je nemožnosť negatívneho

dopadu na štandard zdravotnej starostlivosti bez predchádzajúceho pôsobenia zákonodarcu

v podobe zmeny prílohy č. 1 k Nevyhnutnou podmienkou

akejkoľvek zmeny v zozname tých chorôb, na ktoré sa vzťahuje zákonné pravidlo

minimálne tretinovej úhrady, je teda rozhodnutie samotného zákonodarcu. Inak povedané,

zákonodarca síce vládu splnomocnil na vydanie Zoznamu chorôb pojmovým vymedzením

týchto chorôb v a odkazom na ,

v tom istom ustanovení však zároveň vláde neumožnil iný normotvorný výkon ako taký,

ktorým prístup poistencov k zdravotnej starostlivosti iba rozšíri. Ako už ústavný súd

konštatoval, rozhodnúť, že takýto právny stav predstavuje zásah do práva na zdravotnú

starostlivosť a do imperatívu zákonnej úpravy jeho podstaty a medzí, by znamenalo úplne

abstrahovať od účelu a zmyslu napadnutých ustanovení a mechanizmu, ktorý sa nimi

zaviedol.

Vo vzťahu k napadnutým ustanoveniam a súvisiacim

podzákonným predpisom, teda vo vzťahu ku Katalógu zdravotných výkonov a Zoznamu

zdravotných výkonov, ústavný súd dospel k záveru, že už zo samotnej definície tohto

katalógu, resp. zoznamu vyplýva, že ich obsahom nie je ustanovenie podmienok

poskytovania zdravotnej starostlivosti, a preto z povahy veci nemôžu byť v rozpore

s dotknutými článkami .

21. Pokiaľ ide o lieky, zdravotnícke pomôcky a dietetické potraviny, teda

o ďalšie napadnuté ustanovenia , spôsob zákonnej regulácie ich

uhrádzania z verejného zdravotného poistenia je v konkrétnostiach odlišný od zdravotných

výkonov a chorôb, avšak vo výsledku vedie k rovnakým záverom.

Pokiaľ ide o lieky, ustanovuje, že na základe

verejného zdravotného poistenia sa plne uhrádzajú lieky poskytované v rámci ústavnej

zdravotnej starostlivosti a v rámci ambulantnej zdravotnej starostlivosti individuálne

pripravované lieky okrem liekov, na ktorých prípravu sa použili hromadne vyrábané lieky

neuhrádzané alebo čiastočne uhrádzané na základe verejného zdravotného poistenia - teda

(i) obdobne, ako napr. v prípade neodkladnej zdravotnej starostlivosti, sa poskytuje plná

úhrada bez ohľadu na liek, ak ide o ústavnú starostlivosť, a (ii) obdobne, ako napr. pri

zdravotných výkonoch súvisiacich so zubným kazom sa poskytuje plná úhrada, ak ide

o lieky v rámci ambulantnej starostlivosti, za splnenia zákonom ustanovených podmienok.

Následne v a sa ustanovuje mechanizmus vydávania

Zoznamu liekov spolu so splnomocnením pre ministerstvo zdravotníctva na jeho vydanie.

V tejto súvislosti má osobitný význam druhá veta, podľa ktorej najmenej jeden liek

obsahujúci liečivo z každej anatomicko-terapeuticko-chemickej skupiny liečiv, ktorých

zoznam je uvedený v prílohe č. 4, sa plne uhrádza na základe verejného zdravotného

poistenia. Z uvedenej dikcie vyplýva, že pokiaľ ide o vybrané liečivá ako účinné zložky

lieku, ich zoznam v delení podľa jednotlivých skupín je ustanovený zákonom a každý druh

liečiva, resp. najmenej jeden liek obsahujúci liečivo z každej z týchto skupín musí byť

uhrádzaný z verejného zdravotného poistenia. Inými slovami, zákonodarca tu opäť

ustanovuje určitý štandard zdravotnej starostlivosti uhrádzanej z verejného zdravotného

poistenia a zároveň umožňuje, aby podzákonný normotvorca priznal nositeľom základného

práva podľa (práve a len) veľkorysejší prístup k zdravotnej starostlivosti, než

aký im v čase svojho prijatia zabezpečovala zákonná úprava, spolu so zachovaním

výlučného oprávnenia parlamentu tento štandard zákonom modifikovať.

Zdravotnícke pomôcky a dietetické potraviny majú rovnakú zákonnú reguláciu ako

lieky. Podľa sa na základe verejného zdravotného

poistenia plne uhrádzajú zdravotnícke pomôcky poskytované v rámci ústavnej

starostlivosti“ a podľa § 6 ods. 1 tohto zákona sa na základe verejného zdravotného

poistenia plne uhrádzajú dietetické potraviny poskytované v rámci ústavnej starostlivosti.

Následne, v § 5 ods. 2, resp. § 6 ods. 2 zákonodarca zvolil rovnaký režim ako pri liekoch,

keď prílohy 5 a 5a zákona ustanovujú skupiny zdravotníckych pomôcok a dietetických

potravín, z ktorých vždy najmenej jedna musí byť podľa Zoznamu zdravotníckych

pomôcok, resp. Zoznamu dietetických potravín plne uhrádzaná z verejného zdravotného

poistenia. Opäť teda zákon ustanovuje štandard, ktorý môže byť podzákonným právnym

predpisom rozšírený, pričom ochrana zákonnej úrovne základného práva zostáva plne

zachovaná.

22. Ústavný súd dospel na základe posúdenia napadnutých ustanovení v ich

systematickej súvislosti s celkovou právnou úpravou poskytovania zdravotnej starostlivosti

uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia k záveru, že zákonodarca tým, že

rozsah, podmienky a spôsob úhrady zdravotnej starostlivosti ustanovil zákonom,

rešpektoval ústavnú požiadavku zákonnej úpravy medzí základného práva podľa čl. 40

. Spôsob, aký zákonodarca zvolil, zároveň nositeľom predmetného práva zaručuje, že

uplatňovanie tohto práva môže podzákonný normotvorca v zákonom ustanovenom rozsahu

a za zákonom ustanovených podmienok podrobiť veľkorysejším podmienkam.

Z týchto dôvodov ústavný súd rozhodol, že návrhu na vyslovenie nesúladu

napadnutých ustanovení s označenými ustanoveniami a listiny nemožno vyhovieť.

Podľa sa k rozhodnutiu pripája odlišné

stanovisko sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok

V Košiciach 2. júla 2008