Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_7Co-31-2023.pdf
PDF · 146.67 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/31/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Niny Dubovskej a členiek senátu Mgr. Adely Unčovskej a JUDr. Mariany Harvancovej, v spore žalobcu: W. U., H.. H. Z..A.., M.: XX XXX XXX, H. H. O. XX, Y., právne zast. O. &. X. - N. U.Z., H.. H. Z..A.., M.: XX XXX XXX, so sídlom D. P. XX, Y., proti žalovanému: J. V. E., N..H.., M.: XX XXX XXX, H. H. E. W. X, Y., o zaplatenie 6.348,76 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku bývalého Okresného súdu Bratislava V zo dňa 15.06.2022, č.k. 49C/18/2020 - 308, takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.
II. Žalovanej sa proti žalobcovi n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu (výrok I.) a žalovanej nepriznal náhradu trov konania (výrok II.).
2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil aplikáciou ust. § 451 ods. 1 a 2, § 454, § 456, § 100, § 107 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“), ust. § 7, § 8 ods. 1 a 3 zákona č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 581/2004 Z.z.“), ust. § 5 ods. 1, § 79a ods. 1, § 79 ods. 1 písm. a), f), g), h) a o) zákona č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 578/2004 Z.z.“), ust. § 8 ods. 4 zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 576/2004 Z.z.“) a vecne tým, že žalobca sa žalobou domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 6.348,76 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo žalovanej istiny od 01.01.2018 do zaplatenia, a to titulom bezdôvodného obohatenia. Žalobu žalobca skutkovo odôvodnil tým, že je poskytovateľom zdravotnej starostlivosti podľa zákona č. 578/2004 Z.z. a poskytuje zdravotnú starostlivosť podľa zákona č. 576/2004 Z.z., kým žalovaná je zdravotnou poisťovňou a vykonáva verejné zdravotné poistenie podľa zákona č. 581/2004 Z.z. V súvislosti so začatím prevádzkovania A. N. J. O. D. žalobca požiadal žalovanú o uzatvorenie zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, ktorú žiadosť žalovaná odmietla. Žalobca sa tak 3 roky nachádzal v situácii, keď bol zo zákona povinný poskytovať zdravotnú starostlivosť aj poistencom žalovanej, avšak jej úhradu mu nemal kto uhradiť, a to i napriek tomu, že financovanie poskytovania zdravotnej starostlivosti je v SR zabezpečené najmä prostredníctvom verejného zdravotného poistenia; zdravotnú starostlivosť v A. N. tak poskytoval poistencom žalovanej na vlastné náklady namiesto žalovanej, ktorá by podľa práva mala plniť, t.j. mala by ju žalobcovi uhradiť. Žalobca tvrdil, že žalovaná sa úmyselne a nedobromyseľne bezdôvodne obohatila na jeho úkor a toto bezdôvodné obohatenie mu bola povinná
vydať spolu s úžitkami (príslušenstvom). Žalobca podotkol, že verejné zdravotné poistenie je povinné a na jeho základe sa poskytuje poistencom za podmienok stanovených zákonom č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 580/2004 Z.z.“) zdravotná starostlivosť a služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v rozsahu ustanovenom zákonom č. 576/2004 Z.z. a zákonom č. 577/2004 Z.z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti (ďalej len „zákon č. 577/2004 Z.z.“). Platitelia poistného sú zo zákona povinní platiť poistné zdravotným poisťovniam a tieto sú povinné v súlade s ust. § 6 ods. 1 písm. c) a h) zákona č. 581/2004 Z.z. prijímať poistné za verejné zdravotné poistenie a prerozdeľovať, poskytovať poskytovateľom zdravotnej starostlivosti úhradu; túto povinnosť si však žalovaná nesplnila, a to i napriek tomu, že poistné za svojich poistencov prijala, jej poistenci zdravotnú starostlivosť potrebovali a túto im žalobca poskytol. Žalobca zdôraznil, že v systéme zdravotnej starostlivosti má každý, t.j. aj poistenci žalovanej, právo na ochranu zdravia, bezplatnú zdravotnú starostlivosť a na zdravotnícke pomôcky za podmienok, ktoré ustanoví zákon, majú právo na výber poskytovateľa zdravotnej starostlivosti v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania a na úhradu zdravotnej starostlivosti. Rozsah zdravotnej starostlivosti, na ktorej úhradu majú poistenci právo, je upravený v zákone č. 576/2004 Z.z. a v zákone č. 577/2004 Z.z., v zmysle ktorého vláda SR vydala nariadenie č. 777/2004 Z.z., ktorým sa vydáva zoznam chorôb, pri ktorých sa zdravotné výkony čiastočne uhrádzajú alebo sa neuhrádzajú na základe verejného zdravotného poistenia. Bez ohľadu na to, či ide o poskytovateľa zdravotnej starostlivosti zmluvného alebo nezmluvného, tento nemôže odmietnuť návrh na uzatvorenie dohody o poskytovaní zdravotnej starostlivosti a musí poistencovi poskytnúť zdravotnú starostlivosť. Na základe uvedeného, keď žalovaná úmyselne a v rozpore s dobrými mravmi obchádzala povinnosť v zmysle ust. § 6 ods. 1 písm. h) zákona č. 581/2004 Z.z., mal žalobca za to, že je a bol zo zákona nútený poskytovať zdravotnú starostlivosť na vlastné náklady, a to v A. N. J. O. D., aj v období od 01.11.2017 do 30.11.2017, ktorú preukazoval formou mesačných dávok/finančných zúčtovaní; ich obsah a formu určuje Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej len „Úrad“) zo zdravotníckeho softvéru, čo je obvyklá forma vykazovania zdravotnej starostlivosti poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti zdravotným poisťovniam, pričom obvyklá splatnosť úhrad za poskytovanie zdravotnej starostlivosti je 30 dní od skončenia daného mesačného obdobia, za ktoré sa zdravotná starostlivosť poskytovala. Žalobca poskytol poistencom žalovanej zdravotnú starostlivosť v mesiaci november 2017 v hodnote 6.348,76 eur, ktorej úhrada by bola splatná dňa 31.12.2017. Napriek viacerým výzvam na vydanie bezdôvodného obohatenia si žalovaná svoju povinnosť nesplnila, pritom, vo svojich vyjadreniach len zdôrazňovala informačné povinnosti žalobcu, ktoré však nemajú žiaden vplyv na jeho povinnosť poskytovať zdravotnú starostlivosť aj poistencom žalovanej, a napokon ani na úhradu za takto poskytnutú zdravotnú starostlivosť. Žalobca si svoje informačné povinnosti plnil aj preto, lebo poistencov musel upozorniť, že im žalovaná nezaplatí ani ním predpísané lieky, zdravotnícke pomôcky a ani ďalšie doporučené potrebné vyšetrenia, a to práve z dôvodu absencie zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti. V podanom odpore proti vydanému platobnému rozkazu žalovaná uviedla, že so žalobcom uzatvorila dňa 28.06.2011 Zmluvu o poskytovaní a úhrade zdravotnej starostlivosti, lekárenskej starostlivosti a služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti č. XXKSTAXXXXXX, v znení jej neskorších 40 dodatkov (ďalej len „zmluva“) v zmysle ust. § 7 zákona č. 581/2004 Z.z., ktorej predmet rozšírila počnúc od 01.03.2020 aj o poskytovanie špecializovanej ambulantnej starostlivosti v A. N. Ž. J. O. D.; žalovaná potvrdila, že v mesiaci november 2017 A. N. Ž. J. O. D. zazmluvnená nebola. Žalovaná s poukazom na ust. § 7 zákona č. 581/2004 Z.z. a ust. § 5 ods. 1 zákona č. 578/2004 Z.z. zdôraznila, že je povinná uzatvárať zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti najmenej v rozsahu verejnej minimálnej siete poskytovateľov; ak je verejná sieť poskytovateľov na príslušnom území menšia ako verejná minimálna sieť poskytovateľov, je povinná uzatvárať zmluvy len v rozsahu verejnej siete poskytovateľov. Naplnenosť verejnej minimálnej siete podľa nariadenia vlády č. 640/2008 Z.z. v odbore A. J. A. O. D. bola v mesiaci november 2017 na úrovni 184,23 %, pričom žalovaná uzatvorila v predmetnom okrese zmluvy o poskytovaní a úhrade zdravotnej starostlivosti s dostatočným počtom špecialistov v tomto odbore, preto nemala dôvod, ani povinnosť, rozšíriť už uzatvorenú zmluvu so žalobcom o ďalšiu ambulanciu ORL, o čom bol žalobca opakovane informovaný žalovanou. Žalovaná poprela tvrdenia žalobcu o jeho povinnosti poskytovať zdravotnú starostlivosť na vlastné náklady, ako aj tvrdenia o úmyselnom obchádzaní povinnosti žalovanou uhrádzať úhrady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, keď túto si žalovaná plní na základe zmlúv uzatvorených podľa zákona č. 581/2004 Z.z., ktorý predpokladá jedinú výnimku, kedy nezazmluvnenému poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti uhradí zdravotnú starostlivosť, a to ak ide o neodkladnú zdravotnú starostlivosť,
ktorú poisťovňa (žalovaná) schváli. Žalobca nemal v rozhodnom období (november 2017) rozšírenú (uzatvorenú) zmluvu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v odbore A. J. N. s miestom výkonu činnosti Š. X, O. D., a preto ak v nej poskytoval zdravotnú starostlivosť, tak z verejného zdravotného poistenia mal v zmysle ustanovení zákona č. 581/2004 Z.z. iba nárok na úhradu za neodkladnú zdravotnú starostlivosť. Žalobca nepreukázal, že si za november 2017 od žalovanej vyžiadal potvrdenie o tom, že v A. N. J. O. D. realizoval neodkladnú zdravotnú starostlivosť, a teda v zúčtovacom období november 2017 nemal nárok na úhradu poskytnutej zdravotnej starostlivosti. Žalobca nepredložil žalovanej žiadnu faktúru na úhradu neodkladnej zdravotnej starostlivosti alebo odkladnej zdravotnej starostlivosti vo výške 6.348,76 eur za mesiac november 2017, ktorú mal poskytovať. Žalovaná tvrdila, že špecializovaná zdravotná starostlivosť uhrádzaná na základe verejného zdravotného poistenia sa poskytuje na základe písomného odporúčania všeobecného lekára, a nie na základe dohody o poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti je podľa zákona č. 578/2004 Z.z. povinný o.i. informovať vopred osobu, jej zákonného zástupcu alebo osobu blízku o rozsahu a podmienkach ním poskytovanej zdravotnej starostlivosti a o tom, či má uzatvorenú zmluvu so zdravotnou poisťovňou, v ktorej je táto osoba verejne zdravotne poistená podľa osobitného predpisu. Po splnení informačných povinností má poistenec právo rozhodnúť sa, či si poskytnutú odkladnú zdravotnú starostlivosť uhradí sám, alebo si vyberie iného poskytovateľa zdravotnej starostlivosti v danom odbore, s ktorým má jeho zdravotná poisťovňa uzatvorenú zmluvu o poskytovaní a úhrade zdravotnej starostlivosti. Priamo v meste Liptovský Mikuláš má žalovaná uzatvorenú zmluvu o poskytovaní a úhrade zdravotnej starostlivosti s niekoľkými poskytovateľmi v odbore ORL. Žalovaná tiež vzniesla námietku premlčania nároku žalobcu, ako aj námietku nedostatku jej pasívnej vecnej legitimácie, keď v zmysle zákona č. 581/2004 Z.z. je povinná uhrádzať (plniť) žalobcovi iba neodkladnú zdravotnú starostlivosť, ktorú však žalobca riadne k úhrade nevykázal a zúčtovacie doklady nepredložil. Inú, ako neodkladnú zdravotnú starostlivosť, uhradiť (plniť) nemôže, pretože žalobca nemal v rozhodnom čase na ORL ambulanciu rozšírený predmet zmluvy - nemal ambulanciu zazmluvnenú. Žalobca nepreukázal ani to, aké výkony zdravotnej starostlivosti a kedy poskytol, keď z dôkazu s názvom Sprievodný protokol k zúčtovacím dokladom na disketách, nie je zrejmé, čo zahŕňa ním uplatnená suma 6.348,76 eur.
3. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie a zistil, že procesné strany uzatvorili dňa 28.06.2011 zmluvu, ktorej predmetom bolo poskytovanie a úhrada zdravotnej starostlivosti v nasledovných odboroch: všeobecná ambulantná starostlivosť pre dospelých, špecializovaná ambulantná starostlivosť, t.j. zdravotná starostlivosť poskytovaná v iných špecializačných odboroch ako všeobecné lekárstvo, jednodňová zdravotná starostlivosť, t.j. zdravotná starostlivosť poskytovaná formou ambulantnej starostlivosti osobe, ktorej zdravotný stav vyžaduje pobyt na lôžku kratší ako 24 hodín, na pracoviskách žalobcu v Y.: špecializovaná ambulantná starostlivosť v odbore ORL (od 12.07.2010), špecializovaná ambulantná starostlivosť v odbore urológia (od 01.07.2015), jednodňová zdravotná starostlivosť v odbore ORL (od 01.10.2011), jednodňová zdravotná starostlivosť v odbore urológia (01.07.2015), na pracoviskách žalobcu v O. D.: všeobecná ambulantná starostlivosť pre dospelých (od 01.09.2018), špecializovaná ambulantná starostlivosť v odbore detská psychiatria (od 01.11.2017), pričom dodatkom č. 38 zo dňa 01.03.2020 rozšírili rozsah zdravotnej starostlivosti aj o A. N. žalobcu, nachádzajúcu sa na Š.Ú. S. Č.. X v O. D., s druhom a formou zdravotnej starostlivosti - špecializovaná ambulantná zdravotná starostlivosť pre dospelých. V rozhodnom čase - november 2017 - nemal žalobca zazmluvnené poskytovanie zdravotnej starostlivosti pre pacientov žalovanej v špecializovanej A. N. J. O. D. z dôvodu naplnenia minimálnej verejnej siete poskytovateľov ORL v okrese Liptovský Mikuláš na úrovni 184,23%, teda z dôvodu vysokého pokrytia siete zdravotnej starostlivosti v tomto špecializovanom odbore. V prípade naplnenia alebo výrazného prekročenia verejnej minimálnej siete žalovaná (zdravotná poisťovňa) nemala zo zákona povinnosť uzavrieť zmluvný vzťah s poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, t.j. so žalobcom. Žalobca disponoval vedomosťou, že v rozhodnom čase (01.11.2017 až 30.11.2017) poskytoval pacientom žalovanej špecializovanú zdravotnú starostlivosť bez uzavretej zmluvy so žalovanou, teda že táto starostlivosť nie je hradená z verejného zdravotného poistenia, na ktorú skutočnosť mal povinnosť upozorniť pacientov. Zákon č. 578/2004 Z.z. ukladá žalobcovi ako poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti povinnosť umiestniť na viditeľnom mieste zoznam zdravotných poisťovní, s ktorými má uzatvorenú zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, pričom mu stanovuje i povinnosť informovať osoby verejne zdravotne poistené o tom, či má uzatvorenú zmluvu s ich zdravotnou poisťovňou, ako i o tom, že osoba verejne zdravotne poistená si bude musieť poskytnutú zdravotnú starostlivosť zaplatiť, nakoľko táto, pri absencii zmluvy so zdravotnou poisťovňou, nie je hradená z verejného zdravotného poistenia. Po splnení týchto povinností sa mohol pacient žalovanej rozhodnúť, či si nechá zdravotnú starostlivosť poskytnúť v nezazmluvnenej ambulancii žalobcu s tým, že si jej náklady,
s výnimkou nákladov na neodkladnú zdravotnú starostlivosť, bude hradiť sám alebo v inej zdravotnej ambulancii, ktorá je pre danú špecializáciu so žalovanou v zmluvnom vzťahu. Súd prvej inštancie sa stotožnil s argumentáciou žalovanej, že ju nemožno považovať za subjekt, od ktorého možno spravodlivo žiadať zaplatenie požadovanej sumy titulom vydania bezdôvodného obohatenia, nakoľko na jej úhradu neexistoval žiaden zákonný alebo iný dôvod. Poskytnutím špecializovanej zdravotnej starostlivosti v A. N. žalobcu bez zmluvného vzťahu nevzniklo na strane žalovanej bezdôvodné obohatenie, nakoľko táto nezískala majetkový prospech plnením bez právneho dôvodu, ktorý odpadol, ani majetkový prospech z nepoctivých zdrojov; nenastala ani zákonná konštrukcia bezdôvodného obohatenia spočívajúca v tom, že by sa obohatila ako subjekt, za ktorý sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám. Procesné strany totiž v mesiaci november 2017 neboli v žiadnom zmluvnom ani v inom právnom vzťahu, pričom žiaden zákon žalovanej neukladal povinnosť uzavrieť so žalobcom zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti; žalovaná tak nebola pasívne vecne legitimovaná na vydanie bezdôvodného obohatenia, keďže sa nijako na úkor žalobcu neobohatila. Žalobca v konaní netvrdil ani nepreukázal, že by poistencom žalovanej poskytol neodkladnú zdravotnú starostlivosť, ktorá skutočnosť by zakladala povinnosť žalovanej túto starostlivosť žalobcovi uhradiť. V prípade neodkladnej zdravotnej starostlivosti bol žalobca v zmysle ust. § 79a ods. 1 zákona č. 578/2004 Z.z. povinný vyžiadať si od zdravotnej poisťovne potvrdenie vo vzťahu k osobe, s ktorej zdravotnou poisťovňou nemal uzatvorenú zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Súd prvej inštancie poukazujúc na článok 40 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava SR“) zdôraznil, že tento síce pojednáva o bezplatnej zdravotnej starostlivosti, avšak v intenciách tzv. zazmluvneného vzťahu medzi poskytovateľom zdravotnej starostlivosti a poisťovňou; bezplatná zdravotná starostlivosť teda neznamená starostlivosť zadarmo. Ústava SR garantuje právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť na základe zdravotného poistenia za podmienok stanovených zákonom, čím vytvára priestor pre spoplatnenie tej časti zdravotnej starostlivosti prekračujúcej rozsah a obsah zdravotnej starostlivosti poskytovanej na základe zdravotného poistenia, ako aj úkonov a činností, ktoré síce so zdravotnou starostlivosťou poskytovanou na základe zdravotného poistenia úzko súvisia, ale netvoria jej bezprostrednú súčasť. Súd prvej inštancie s poukazom na ust. § 7 ods. 1 zákona č. 576/2004 Z.z. a ust. § 7 zákona č. 581/2004 Z.z. uviedol, že v prípade špecializovanej zdravotnej starostlivosti žalovaná nemá povinnosť uzatvoriť s takýmto poskytovateľom zmluvu, pokiaľ je v danom odbore naplnená verejná minimálna sieť poskytovateľov a že v konaní nebolo sporné, že naplnenie verejnej siete poskytovateľov v okrese O. D. v rozhodujúcom období vysoko prevyšovalo verejnú minimálnu sieť poskytovateľov (§ 5 zákona č. 578/2004 Z.z.). Žalovaná ako zdravotná poisťovňa teda neporušila žiaden právny predpis, keď so žalobcom neuzavrela zmluvu o poskytovaní a úhrade zdravotnej starostlivosti na jeho A. N. J. O. D. a bolo plne v súlade so zákonom, keď žalovaná takejto nezmluvnej ambulancii neposkytuje úhrady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť jej poistencom. Dodal, že pacient si môže vybrať, s ktorým zmluvným alebo aj nezmluvným poskytovateľom zdravotnej starostlivosti uzavrie zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, avšak musí počítať s tým, že v prípade nezmluvného poskytovateľa bude musieť takúto zdravotnú starostlivosť uhradiť (rovnako ako si musí uhradiť nezmluvným lekárom indikované odbery alebo ním predpísané lieky a zdravotnícke pomôcky). Súd prvej inštancie sa nestotožnil s názorom žalobcu, že nemá možnosť odmietnuť pacientov návrh na uzavretie dohody o poskytovaní zdravotnej starostlivosti iba preto, že pacient je poistencom poisťovne, s ktorou nemá poskytovateľ uzavretú zmluvu, čím je nútený takémuto pacientovi poskytovať zdravotnú starostlivosť bezplatne a uviedol, že síce pravda, že poskytovateľ môže odmietnuť pacientov návrh uzavretie dohody iba z dôvodov podľa ust. § 12 ods. 2 zákona č. 576/2004 Z.z., čo ale neznamená, že pacient môže dať poskytovateľovi akýkoľvek návrh na uzavretie dohody a ust. § 12 ods. 2 zákona č. 576/2004 Z.z. je potrebné vykladať v kontexte celého právneho poriadku, ktorý je založený na tom, že pacient má právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť len na základe verejného zdravotného poistenia a je potrebné zohľadniť najmä ust. § 79 ods. 1 písm. i) zákona č. 578/2004 Z.z. (informačné povinnosti), z ktorého možno vyvodiť, že pacient môže účinne poskytovateľovi navrhnúť len uzatvorenie takej dohody o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, ktorá vychádza z informácií poskytnutých poskytovateľom, vrátane informácie o uzatvorených zmluvách so zdravotnými poisťovňami. Iba návrh na uzavretie dohody v súlade s ust. § 79 ods. 1 zákona č. 578/2004 Z.z. je takým návrhom, ktorý poskytovateľ môže odmietnuť výlučne z dôvodov podľa ust. § 12 ods. 2 zákona č. 576/2004 Z.z. V neposlednom rade súd prvej inštancie poukázal na to, že žalobca sa slobodne rozhodol podnikať na vysokoregulovanom trhu poskytovania zdravotnej starostlivosti, preto musí akceptovať zákonné regulácie, ktorými je jeho podnikanie viazané. Ak sa aj napriek týmto podmienkam, ktoré vyplývajú zo zákona (u žalobcu platí domnienka o ich znalosti), rozhodol poskytovať zdravotnú starostlivosť mimo rámca verejného zdravotného poistenia bez vyberania úhrad od pacientov, ide o jeho slobodné rozhodnutie, ktorého dôsledky musí znášať a prípadná majetková ujma, ktorú
takto utrpel, nie je bezdôvodným obohatením akéhokoľvek tretieho subjektu, ani žalovanej. Súd prvej inštancie uzavrel, že žalovaná nie je pasívne vecne legitimovaným subjektom t.j. nie je subjektom, od ktorého je možné spravodlivo požadovať zaplatenie žalobcom požadovanej sumy titulom bezdôvodného obohatenia, nakoľko na úhradu tejto sumy neexistuje žiadny zákonný dôvod a ani dôvod vyplývajúci zo zmluvy medzi žalobcom a žalovanou. Poskytnutím špecializovanej zdravotnej starostlivosti A. N. žalobcu pacientom žalovanej bez zmluvného vzťahu medzi procesnými stranami nevzniklo bezdôvodné obohatenie žalovanej na úkor žalobcu, nakoľko žalovaná nezískala majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, ktorý odpadol, ani majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov a nenastala ani situácia, kedy by sa obohatil aj ten za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám. Procesné strany v období november 2017 neboli v žiadnom zmluvnom ani inom právnom vzťahu, zákon uzavretie zmluvy na daný prípad neukladá, žalovaná tak nie je pasívne legitimovaná na vydanie bezdôvodného obohatenia a v prípade žalovanej na úkor žalobcu k bezdôvodnému obohateniu nedošlo. Súd prvej inštancie odôvodnil zamietnutie návrhu žalobcu na doplnenie dokazovania predložením zdravotných záznamov jednotlivých pacientov a výsluchom svedkov, ktorým mala byť žalobcom poskytnutá zdravotná starostlivosť za rozhodujúce obdobie, čím žalobca mienil preukazovať výšku bezdôvodného obohatenia, pretože dospel k záveru, že nárok žalobcu nie je ani čo do základu dôvodný a nebolo potrebné zaoberať sa jeho výškou. K vznesenej námietke premlčania súd prvej inštancie skonštatoval, že v prípade bezdôvodného obohatenia Občiansky zákonník rozoznáva objektívnu a subjektívnu premlčaciu dobu. Žalobca poskytnutím zdravotnej starostlivosti poistencom žalovanej v novembri 2017 získal vedomosť o tom, komu bola zdravotná starostlivosť poskytnutá, a teda o subjekte, ktorý sa mal na jeho úkor bezdôvodne obohatiť a disponoval vedomosťou o výške bezdôvodného obohatenia. Žalobca najneskôr posledným dňom mesiaca november 2017 disponoval skutkovými okolnosťami potrebnými na uplatnenie práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia; mohol si svoje právo uplatniť žalobou nasledujúci deň. Pokiaľ žalobca podal žalobu na upomínací súd dňa 31.10.2019, teda podal ju v rámci plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby a nepochybne pred uplynutím trojročnej objektívnej premlčacej doby. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ust. § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a žalovanej, ktorá mala v spore plný úspech, nepriznal nárok na ich náhradu, nakoľko jej žiadne trovy v konaní nevznikli, pričom ich náhradu ani nežiadala.
4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f) a h) CSP. Mal za to, že podstata sporu spočívala v nesprávnom právnom posúdení predpisov upravujúcich poskytovanie zdravotnej starostlivosti a úhradu za ňu. Uviedol, že poistenec v prospech zdravotnej poisťovne uhrádza zdravotné odvody a ak potrebuje poistenec zdravotnú starostlivosť, túto mu poskytovateľ poskytne a zdravotná poisťovňa mu za ňu zaplatí. Problém nastane v prípade, keď medzi poskytovateľom zdravotnej starostlivosti a zdravotnou poisťovňou nie je uzatvorená zmluva o poskytovaní zdravotnej starostlivosti. V takom prípade podľa súdu prvej inštancie poskytovateľ poskytne poistencovi zdravotnú starostlivosť, ten mu za ňu priamo zaplatí z vlastných prostriedkov, pričom zdravotnej poisťovni, ktorá za poistenca prijala poistné, nevznikne voči poskytovateľovi žiaden záväzok. S týmto názorom sa žalobca nestotožnil, keďže podľa jeho názoru nemal oporu v zákone a nevyplýval ani z ust. § 79 zákona č. 578/2004 Z.z. ohľadne informačnej povinnosti poskytovateľa. Ich účelom totiž bolo informovať pacientov, ktorí sú dlžníkmi v zmysle ust. § 9 ods. 2 zákona č. 580/2004 Z.z. alebo si nepodali prihlášku do zdravotnej poisťovne v zmysle ust. § 9 ods. 3 zákona č. 580/2004 Z.z. o cenách a podmienkach poskytnutia zdravotnej starostlivosti a o cenníku zdravotných výkonov. Z týchto a zo žiadnych iných ustanovení, na ktoré v odôvodnení rozhodnutia odkazoval súd prvej inštancie, nemožno vyvodiť povinnosť poistenca hradiť si zdravotnú starostlivosť na vlastné náklady. Podľa žalobcu neexistuje zákonné ustanovenie, podľa ktorého by bol pacient povinný platiť za zdravotnú starostlivosť len z dôvodu, že mu ju poskytol nezmluvný poskytovateľ; taký výklad zákona by porušoval práva pacienta a diskriminoval by ho. Podľa žalobcu z viacerých zákonných ustanovení (§ 12 ods. 2 zákona č. 576/2004 Z.z., § 44 ods. 2 zákona č. 577/2004 Z.z.) vyplýva pre poskytovateľa zdravotnej starostlivosti zákaz žiadať od pacienta úhradu za zdravotnú starostlivosť, a to bez ohľadu na to, či ním je zmluvný alebo nezmluvný poskytovateľ. Z uvedeného žalobca dovodil, že od pacienta nemohol žiadať úhradu za zdravotnú starostlivosť. Žalobca uviedol, že podľa platnej právnej úpravy si môže občan - pacient vybrať svojho lekára a poskytovateľa zdravotnej starostlivosti z licencovaných poskytovateľov, a tak realizovať svoje základné právo podľa článku 12 a 40 Ústavy SR. Ak by nemohol od vybraného zdravotného poskytovateľa dostať zdravotnú starostlivosť, resp. túto by dostal len za úhradu, išlo by o porušenie jeho ústavných práv. V danom prípade išlo o pacientov poistených u žalovanej, ktorí riadne uhrádzali poistné, pričom obdržali zdravotnú starostlivosť
riadne odporúčanú všeobecným lekárom podľa ust. § 8 ods. 4 zákona č. 576/2004 Z.z. alebo ust. § 8 ods. 5 zákona č. 576/2004 Z.z. Ak by si vybrali iného poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, žalovaná by im musela za túto starostlivosť zaplatiť. Žalobca mal za to, že pokiaľ poskytol týmto poistencom zdravotnú starostlivosť a túto im preto nemusel poskytnúť iný zmluvný poskytovateľ, voči ktorému by žalovaná nemohla namietať jej zaplatenie, plnil za žalovanú to, čo mala plniť ona sama. Predmetné závery pritom mali podľa žalobcu vyplývať i z princípov všeobecnej spravodlivosti a rozumného usporiadania veci. Podľa žalobcu, pokiaľ zdravotná poisťovňa vybrala za pacienta poistné, bola povinná zaplatiť licencovanému poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti liečbu jeho choroby, a to bez ohľadu na existenciu zmluvy. V ďalšom žalobca poukázal na bod 38. odôvodnenia napadnutého rozsudku. V ňom konajúci súd konštatoval, že žalobca sa rozhodol poskytovať zdravotnú starostlivosť mimo rámca verejného zdravotného poistenia bez vyberania úhrad od pacientov, že ide o jeho slobodné rozhodnutie, ktorého dôsledky musí znášať a prípadná majetková ujma, ktorú takto utrpel, nie je bezdôvodným obohatením akéhokoľvek tretieho subjektu, ani žalovanej. Žalobca poukázal na jeho kontraktačnú povinnosť podľa ust. § 12 ods. 2 zákona č. 576/2004 Z.z., teda že je vylúčené slobodné rozhodnutie žalobcu, a to aj s poukazom na ust. § 44 ods. 2 zákona č. 577/2004 Z.z., § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. a že splnenie informačných povinnosti žalobcu podľa ust. § 79 ods. 1 zákona č. 578/2004 Z.z. nemá žiadnu súvislosť s účinnosťou oferty pacienta (bod 37. odôvodnenia), pretože pacient poskytnuté informácie zoberie na vedomie, ale tieto informácie nemajú a ani nemôžu mať žiadny vplyv na ústavné a zákonné práva pacienta. Namietal, že žiadny z vykonaných dôkazov nepreukázal akékoľvek porušenie povinnosti žalobcu alebo jeho konanie v rozpore so zákonom, čo nikdy netvrdila ani žalovaná, ktorá len poukazovala na zákonné povinnosti žalobcu a že ich plnenie mal žalobca v konaní preukázať. Žalobca súdu prvej inštancie ďalej vytýkal nedostatočné zistenie skutkového stavu, keď nevykonal ním navrhované dokazovanie zdravotnými záznamami pacientov a poistencov žalovanej, ktorým poskytol zdravotnú starostlivosť v mesiaci november 2017, resp. v prípade potreby i výsluch žalobcu a svedkov. Zdravotné záznamy, ktorých pripravenosť avizoval na pojednávaní vo veci, pritom mohol v zmysle ust. § 24 ods. 4 písm. f) zákona č. 576/2004 Z.z. poskytnúť len na základe písomnej žiadosti súdu. Súd prvej inštancie podľa žalobcu tiež nebral do úvahy ním predložené dôkazy ohľadne nedostatočného pokrytia zdravotnej starostlivosti v špecializovanom odbore A. J. O. D.. V tejto oblasti pritom zdravotnú starostlivosť poskytovala ambulancia lekára, ktorý bol spoločníkom v dvoch obchodných spoločnostiach prevádzkujúcich dve zazmluvnené A. N. a jedna zazmluvnená A. N. v nemocnici, určená prevažne hospitalizovaným pacientom; verejná minimálna sieť poskytovateľov tak bola len formálne naplnená, čo však nezodpovedalo realite; z uvedeného dôvodu žalovaná nemala odmietnuť uzatvorenie nových zmlúv. Súd prvej inštancie mal v tomto smere identifikovať rozpor medzi vyjadreniami a dôkazmi sporových strán, tento rozpor si mal objasniť, vysporiadať sa s ním a zároveň uviesť, prečo sa nepriklonil k tvrdeniam a dôkazom druhej sporovej strany. Uvedené pochybenie súdu prvej inštancie malo podľa žalobcu za následok nielen nesprávnosť skutkových zistení, ale zaťažilo jeho rozhodnutie i vadou nedostatočného odôvodnenia, a tak porušilo jeho právo na spravodlivý súdny proces. Žalobca namietal aj to, že súd prvej inštancie sa nevenoval a nevysporiadal ani s jeho rozhodujúcou argumentáciou, založenou na ust. § 12 zákona č. 576/2004 Z.z., resp. na ust. § 44 ods. 2 zákona č. 577/2004 Z.z., z ktorých vyplývala povinnosť uzatvoriť s pacientom dohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosť, túto mu aj poskytnúť, a preto nebol oprávnený podmieňovať ju úhradou zo strany pacienta. Rovnako konajúci súd opomenul vyhodnotiť jeho námietku týkajúcu sa konania žalovanej v rozpore s dobrými mravmi. Podľa mienky žalobcu žalovaná zneužívala, že bol povinný poskytovať zdravotnú starostlivosť aj jej poistencom a následným odmietaním uzatvorenia zmlúv, príp. ich limitovaním, sa vyhýbala plateniu úhrad, čím sa úmyselne bezdôvodne obohatila. Na uvedenom základe žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobe vyhovel, prípadne ho zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.
5. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu zo dňa 15.08.2022 uviedla, že právne predpisy, konkrétne súdom prvej inštancie citované ust. § 8 ods. 1 zákona č. 581/2004 Z.z., dáva jasnú odpoveď na otázku vzťahu medzi zdravotnou poisťovňou a poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, podľa ktorého zdravotná poisťovňa uhrádza len zdravotnú starostlivosť poskytnutú na základe zmlúv uzatvorených podľa ust. § 7 zákona č. 581/2004 Z.z. v rozsahu ustanovenom podľa zákona č. 577/2004 Z.z. a podľa dohodnutej ceny; vzťah medzi žalovanou ako zdravotnou poisťovňou a poskytovateľom zdravotnej starostlivosti tak zakladá zmluva o poskytovaní a úhrade zdravotnej starostlivosti. Ani v prípade, že taká zmluva nie je uzatvorená, nenastane situácia popisovaná žalobcom, keď v takom prípade má poskytovateľ zdravotnej starostlivosti nárok na úhradu len za neodkladnú zdravotnú starostlivosť, a to vo výške ceny obvyklej v mieste a v čase jej poskytnutia. Skutočnosť, či ide o neodkladnú zdravotnú
starostlivosť pritom potvrdzuje zdravotná poisťovňa poistenca. Žalobca v konaní nepreukázal, že pokiaľ poskytoval vo svojej A. N. J. O. D. v mesiaci november 2017 zdravotnú starostlivosť, že táto mala charakter neodkladnej starostlivosti, keďže si od nej nevyžiadal potvrdenie o tejto skutočnosti. Nepredložil pritom ani faktúru na úhradu neodkladnej zdravotnej starostlivosti za daný mesiac. Žalovaná sa nestotožnila ani s tvrdením žalobcu ohľadne zmarenia vykonania dokazovania súdom prvej inštancie a poukázala na to, že súd prvej inštancie sporové strany vyzýval predložiť dôkazy na podporu a preukázanie svojich tvrdení. Žalobca ako relevantný dôkaz nemusel vôbec predkladať zdravotné záznamy pacientov, keďže v tomto smere postačovalo, aby ju požiadal o potvrdenie skutočnosti, či v mesiaci november 2017 poskytol pacientom vo svojej A. N. J. O. D. neodkladnú zdravotnú starostlivosť. Ak by túto realizoval, žalovaná by za ňu uhradila cenu obvyklú v mieste a v čase jej vykonania. Pokiaľ však poskytnutá zdravotná starostlivosť nemala charakter neodkladnej starostlivosti, mohla ju zaplatiť len na základe zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Za danej situácie súd prvej inštancie nemusel skúmať, akú konkrétnu odkladnú starostlivosť žalobca vo vzťahu k jej poistencom realizoval. Žalovaná poprela žalobcovu konštrukciu ohľadne kontraktačnej povinnosti a jeho výklad ust. § 12 a § 44 zákona č. 576/2004 Z.z., kde je riešený vzťah lekár-pacient. V ďalšom poprela žalobcove tvrdenie o jeho povinnosti poskytovať zdravotnú starostlivosť každému pacientovi na základe dohody o poskytovaní zdravotnej starostlivosti v zmysle ust. § 12 ods. 1 a 2 zákona č. 576/2004 Z.z., ktoré zákonné ustanovenia totiž len určujú právny základ vzťahu medzi pacientom a lekárom, ktorým je príslušná dohoda, a nestanovujú povinnosť poskytovať zdravotnú starostlivosť, keď je zrejmé, že dohoda sa vzťahuje k všeobecnej ambulantnej starostlivosti, pričom v danom prípade žalobca poskytol starostlivosť v špecializovanej A. N.. Podľa žalovanej bol nedôvodný ani poukaz žalobcu na ust. § 44 ods. 2 zákona č. 577/2004 Z.z., ktorý je potrebné vnímať v kontexte celého predmetu zákona, ktorým je úhrada na základe verejného zdravotného poistenia, t.j. zmluvy medzi zdravotnou poisťovňou a lekárom. Z dôvodovej správy k ust. § 44 zákona č. 576/2004 Z.z. je pritom zrejmé, že jeho účelom bolo zabrániť tomu, aby poskytovatelia/ambulancie, ktorí mali uzatvorené zmluvy so zdravotnými poisťovňami, žiadali od pacientov dary, resp. rôzne poplatky za vedenie dokumentácie, mobilný telefón lekára a pod. Žalovaná vyjadrila podozrenie, či si za zdravotnú starostlivosť nezaplatil v konečnom dôsledku sám poistenec, čo by si s odstupom času tento už nemusel pamätať. So zreteľom na skutočnosť, že v prípade absencie zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti jej platné právne predpisy neumožnili zaplatiť za realizovanú odkladnú zdravotnú starostlivosť, na jej strane nevzniklo bezdôvodné obohatenie, nezískala majetkový prospech plnením bez právneho dôvodu, z neplatného právneho úkonu alebo z právneho dôvodu, ktorý odpadol, resp. z nepoctivých zdrojov. Nevznikol ani stav, že by sa obohatil ten, za koho sa plnilo, čo mal podľa práva plniť sám, keďže v danej situácii bola povinná hradiť iba za neodkladnú zdravotnú starostlivosť, ktorej poskytnutie ale žalobca nepreukázal. Na uvedenom základe žalovaná navrhla napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.
6. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 27.10.2022 zotrval na podanom odvolaní a zdôraznil, že predmetom sporu nie je úhrada zdravotnej starostlivosti v situácii, keď medzi zdravotnou poisťovňou a poskytovateľom zdravotnej starostlivosti je uzatvorená zmluva o poskytovaní zdravotnej starostlivosti a o jej úhrade, ani poskytovanie neodkladnej zdravotnej starostlivosti. V súdnom konaní si žalobca neuplatňuje priamo úhradu za realizovanú zdravotnú starostlivosť, a to nie s jej neodkladným charakterom, ale nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Právne predpisy podľa žalobcu nerozlišujú, či zdravotnú starostlivosť poskytuje zmluvný alebo nezmluvný poskytovateľ a rozhodujúce je, že každý z nich má vo vzťahu k pacientom rovnaké povinnosti a je povinný, okrem troch výnimiek, im túto zabezpečiť. Zároveň nesmie podmieňovať poskytnutie zdravotnej starostlivosti úhradou nad určenú spoluúčasť poistenca podľa zákona a predpisov vydaných na jeho vykonanie, ani iným plnením. Prevažná väčšina jeho pacientov je zdravotne poistená, a teda každý z nich má ústavné právo na ochranu zdravia a na bezplatnú zdravotnú starostlivosť v rozsahu stanovenom zákonom, čo musel rešpektovať, a preto od nich nepožadoval úhradu za výkony, ktoré mali byť pokryté verejným zdravotným poistením. Dostal sa potom do situácie, že mu za vykonanú zdravotnú starostlivosť nemal kto zaplatiť. Žalobca nesúhlasil s úvahou žalovanej, podľa ktorej pokiaľ sa pacient rozhodne pre nezazmluvnenú ambulanciu, musí si hradiť poskytnutú zdravotnú starostlivosť, keďže táto podľa žalobcu nemala oporu v platných právnych predpisoch a bola diskriminačná. Subjektom, poskytujúcim úhradu za zdravotnú starostlivosť, je totiž práve žalovaná ako zdravotná poisťovňa, keďže vykonáva verejné zdravotné poistenie a hospodári s verejnými prostriedkami, prijíma poistné, ktoré má prerozdeľovať a uhrádzať poskytovateľom zdravotnej starostlivosti. Aj keď zákon upravuje techniku realizácie povinnosti zdravotnej poisťovne tak, že táto sa riadi primárne zmluvou, v dôsledku medzery v právnej úprave nemožno dospieť k záveru, že ak táto nie je uzatvorená, pacienti nemajú nárok na úhradu zdravotnej
starostlivosti. V tomto smere pritom podotkol, že i samotné odmietnutie jeho žiadosti o uzatvorenie zmluvy zo strany žalovanej predstavovalo v konečnom dôsledku len jej subjektívne rozhodnutie vychádzajúce z jej účelovej interpretácie právnych predpisov.
7. Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 11.05.2022 doplnila, že pokiaľ žalobca hneď v úvode svojho stanoviska tvrdil, že nie je sporné, že medzi nimi v novembri 2017 neexistovala zmluva na príslušnú A. N., že predmetom sporu nie je úhrada za neodkladnú a napokon ani za odkladnú zdravotnú starostlivosť, potom jej nie je zrejmý dôvod podanej žaloby. V ďalšom poprela žalobcove tvrdenie o jeho povinnosti poskytovať zdravotnú starostlivosť každému pacientovi na základe dohody o poskytovaní zdravotnej starostlivosti v zmysle ust. § 12 ods. 1 a 2 zákona č. 576/2004 Z.z., ktoré zákonné ustanovenia totiž len určujú právny základ vzťahu medzi pacientom a lekárom, ktorým je príslušná dohoda, a nestanovujú povinnosť poskytovať zdravotnú starostlivosť, keď z ust. § 12 ods. 7 zákona č. 576/2004 Z.z. je zrejmé, že dohoda sa vzťahuje k všeobecnej ambulantnej starostlivosti, pričom v danom prípade žalobca poskytol starostlivosť v špecializovanej A. N.. Podľa žalovanej bol nedôvodný ani poukaz žalobcu na ust. § 44 ods. 2 zákona č. 577/2004 Z.z., ktorý je potrebné vnímať v kontexte celého predmetu zákona, ktorým je úhrada na základe verejného zdravotného poistenia, t.j. zmluvy medzi zdravotnou poisťovňou a lekárom a opakovane poukázala na dôvodovú správu k ust. § 44 zákona č. 576/2004 Z.z. V ďalšom žalovaná zotrvala na svojich stanoviskách v prechádzajúcich vyjadreniach.
8. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a § 378 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je podané dôvodne. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 CSP) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti nároku na zaplatenie sumy 6.348,76 eur s príslušenstvom titulom vydania bezdôvodného obohatenia, uplatneného podanou žalobou, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 ods. 1 CSP) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite a dostatočne odôvodnil (§ 220 ods. 2 CSP). Preskúmaním súdneho spisu sa odvolací súd stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a konštatuje správnosť dôvodov vedúcich súd prvej inštancie k zamietnutiu žaloby (§ 387 ods. 1 a 2 CSP).
9. Odvolací súd má zato, že súd prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie a na jeho základe, zohľadniac i nesporné skutkové tvrdenia strán sporu, ustálil skutkový stav, na ktorý aplikoval zodpovedajúce ustanovenia právnych predpisov a dospel i k správnemu právnemu posúdeniu veci. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie náležite odôvodnil, keď sa v miere potrebnej vysporiadal s podstatnou a pre vec určujúcou argumentáciou sporových strán, resp. žalobcu, majúcou základ v ním uvedenom opise rozhodujúcich skutočností ohľadne vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovanej. Pre rozhodnutie vo veci samej bolo podstatné zistenie, či žalobca plnil za žalovanú to, čo mala podľa práva plniť sama (§ 454 Občianskeho zákonníka), resp. či odmietnutím uhradiť sumu 6.348,76 eur sa žalovaná bezdôvodne obohatila na úkor žalobcu (§ 451 Občianskeho zákonníka) tak, ako žalobca tvrdil v žalobe a v priebehu konania pred súdom prvej inštancie. Tieto rozhodujúce skutočnosti súd prvej inštancie posudzoval v odôvodnení napadnutého rozsudku, ktoré tak predstavuje dostatočný podklad pre uskutočnenie odvolacieho prieskumu z hľadiska správnosti zaujatých skutkových a právnych záverov; proti týmto záverom súdu prvej inštancie mohol žalobca náležite skutkovo a právne argumentovať, a preto v tejto súvislosti bolo zachované jeho právo na spravodlivý súdny proces. Treba podotknúť, že len samotná skutočnosť, že odôvodnenie rozhodnutia nezodpovedalo predstavám a očakávaniam žalobcu, nemá za následok porušenie práva na spravodlivý súdny proces, ako to namietal v odvolaní.
10. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplynulo a nebolo sporné, že medzi žalobcom a žalovanou existoval právny vzťah založený zmluvou zo dňa 28.06.2011, ktorej predmetom bolo poskytovanie a úhrada zdravotnej starostlivosti na pracoviskách žalobcu. Nebolo sporné ani to, že v rozhodnom čase (november 2017) táto zmluva nepokrývala poskytovanie špecializovanej zdravotnej starostlivosti v A. N. žalobcu v O. D.. Žalobca v konaní nepreukázal povinnosť žalovanej uzatvoriť s ním zmluvu tohto typu v súvislosti s predmetným pracoviskom v O. D., a tým úmyselné a svojvoľné odmietnutie vstupu do zmluvného vzťahu s ním zo strany žalovanej, ktoré žalobca hodnotil ako priečiace sa dobrým mravom. Súd prvej inštancie v tomto smere správne vychádzal zo skutkových tvrdení žalovanej, že s ohľadom na ust. § 7 ods. 1 zákona č. 581/2004 Z.z. v spojení s ust. § 5 ods. 1
zákona č. 578/2004 Z.z. bola v okrese O. D. dostatočne pokrytá verejná minimálna sieť poskytovateľov zdravotnej starostlivosti v odbore A., v ktorom prípade sa na ňu nevzťahovala povinnosť uzatvoriť zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti; následne tak súd prvej inštancie správne uzavrel, že na strane žalovanej nešlo o svojvoľné rozhodnutie, keďže vychádzalo z príslušnej zákonnej úpravy. Žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie uvedené tvrdenia žalovanej výslovne nepoprel, tieto sa preto stali nespornými (§ 151 ods. 1 CSP). Pokiaľ v odvolaní namietal nedostatočný rozsah pokrytia zdravotnej starostlivosti v špecializovanom ORL odbore, keď túto mali v O. D. zabezpečovať len ním označené ambulancie, na jeho argumentáciu nemohol odvolací súd prihliadať v zmysle ust. § 366 CSP, nakoľko išlo o neprípustné novoty. Ani samotné preukazovanie povinnosti žalovanej uzatvoriť so žalobcom zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti nebolo pre rozhodnutie o veci určujúce a podstatné; žalobca sa totiž v konaní nedomáhal voči žalovanej uzatvorenia tohto typu zmluvy, ale ako nezmluvný poskytovateľ zdravotnej starostlivosti si voči nej uplatňoval peňažný nárok titulom bezdôvodného obohatenia.
11. Z uvedeného potom podľa odvolacieho súdu vyplýva, že pokiaľ predstavovala A. N. žalobcu v O. D. nezmluvné pracovisko a žalobca v ňom poskytoval zdravotnú starostlivosť aj poistencom žalovanej, musel si byť vedomý, že v takom prípade mu žalovaná, v intenciách ust. § 8 ods. 3 zákona č. 581/2004 Z.z. a ust. § 3 ods. 1 zákona č. 577/2004 Z.z., uhradí plne na základe verejného zdravotného poistenia len neodkladnú zdravotná starostlivosť. Ako v celom rozsahu nedôvodnú vyhodnotil preto odvolací súd argumentáciu žalobcu o povinnosti žalovanej plniť žalobcovi za poskytnutú zdravotnú starostlivosť poistencom žalovanej aj bez uzavretia zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, a to z dôvodu, že žalovaná poberá poistné, pričom žalobca nemôže odmietnuť dohodu o zdravotnej starostlivosti s poistencami žalovanej a na týchto nemôže preniesť (mimo zákonom vymedzených prípadov) povinnosť úhrady. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že bezplatná zdravotná starostlivosť je v zmysle čl. 40 Ústavy SR garantovaná za podmienok, ktoré ustanoví zákon. Už samotná existencia zdravotného poistenia vylučuje, aby boli poistené všetky zdravotné riziká (t.j. aby bezplatnosť bola absolútna), teda poskytovaná zdravotná starostlivosť na základe poistenia nie je bezhraničná, ale je limitovaná zákonom ustanovenými podmienkami. Ak by to tak nemalo byť, ústavodarca by poskytnutie bezplatnej zdravotnej starostlivosti neobmedzil zdravotným poistením, ale garantoval by poskytovanie bezplatnej starostlivosti všetkým. Ustanovenie akéhokoľvek obsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia, t.j. nastavenie poistného plnenia a určenie jeho obsahu a rozsahu (zákonom č. 577/2004 Z.z.), je nutne podmienené možnosťami spoločnosti a udržateľnosťou systému zdravotného poistenia. Posúdenie tohto obsahu je vo svojej podstate posúdením naplnenia materiálnych podmienok úpravy medzí základného práva podľa čl. 40 Ústavy SR. Zákonodarca pritom priamo zákonom upravil hranice práva na bezplatnú zdravotnú starostlivosť tým, že stanovil kritériá a podmienky, za ktorých poskytovanie toho-ktorého typu zdravotnej starostlivosti môže byť predmetom spoplatnenia (porovnaj aj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ÚS SR“) zo dňa 02.07.2008, sp. zn. PL. ÚS 16/05 a nález ÚS SR zo dňa 17.05.2004, sp. zn. PL. ÚS 38/03).
12. Vychádzajúc z uvedeného, keď žalovanej vznikol zo zákona záväzok hradiť v plnej miere len poskytnutú neodkladnú zdravotnú starostlivosť (§ 8 ods. 3 zákona č. 581/2004 Z.z.), bolo na žalobcovi tieto skutočnosti v konaní preukázať. Žalobca však v žalobe ani neskorších vyjadreniach, reagujúc na námietky žalovanej, neposkytol súdu prvej inštancie skutkové tvrdenia ohľadne charakteru zdravotnej starostlivosti poskytnutej pacientom žalovanej v novembri 2017, a teda neuviedol, či táto bola odkladná alebo neodkladná, resp. netvrdil, že by táto mala neodkladný charakter; v nadväznosti na to žalobca ani nepreukázal jej rozsah a konkrétny obsah. Za tejto procesnej situácie súdu prvej inštancie nedôvodne vytýkal, že zmaril vykonanie dokazovania vyžiadaním zdravotných záznamov pacientov a poistencov žalovanej. Žalobca zrejme opomenul ust. § 132 ods. 2 CSP, ktoré výslovne stanovuje, že opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na dôkazy. Žalobca bol teda v prvom rade povinný splniť povinnosť tvrdenia a ozrejmiť, či žalobou uplatnená pohľadávka predstavuje úhradu za odkladnú alebo neodkladnú zdravotnú starostlivosť, za aké konkrétne realizované úkony a v akom období, a to vo vzťahu ku konkrétnym pacientom; až následne nastupovala i jeho dôkazná povinnosť. V tomto smere však žalobca neuniesol ani jednu zo svojich procesných povinností.
13. Je nepochybné, že na základe vykonaného dokazovania žalobca nepreukázal svoje tvrdenia o tom, že plnil namiesto žalovanej to, čo mala plniť podľa práva, ako predpoklad vzniku bezdôvodného obohatenia v zmysle ust. § 454 Občianskeho zákonníka. Základným predpokladom vzniku tohto záväzkového vzťahu je pritom zákonom, zmluvou alebo iným relevantným právnym dôvodom stanovená povinnosť určitej osoby (tu žalovanej) plniť za iného (jej poistenci), ktorú okolnosť žalobca nepreukázal.
V situácii, keď poskytovanie zdravotnej starostlivosti v A. N. žalobcu v O. D. nebolo predmetom zmluvného vzťahu so žalovanou a žalobca netvrdil a nepreukázal, že by pacientom žalovanej poskytol neodkladnú zdravotnú starostlivosť, žalovanej nevznikol záväzok zaplatiť úhradu zdravotnej starostlivosti realizovanej v prospech jej poistencov. Žalobca následne nepreukázal ani svoje tvrdenie, že plnil s následkom zániku dlhu (záväzku) na strane žalovanej.
14. Na správnosť záverov o nedôvodnosti žaloby nemala vplyv ani argumentácia žalobcu ust. § 12 ods. 2 zákona č. 576/2004 Z.z. resp. ust. § 44 ods. 2 zákona č. 577/2004 Z.z. Vo vzťahu k argumentácii žalobcu ust. § 12 ods. 2 zákona č. 576/2004 Z.z. a k nemožnosti odmietnuť dohodu o zdravotnej starostlivosti s poistencami žalovanej (kontraktačnej povinnosti) odvolací súd uvádza, že špecializovaná zdravotná starostlivosť, náklady na poskytnutie ktorej sú predmetom konania, sa poskytuje na základe písomného odporúčania všeobecného lekára, nie na základe dohody o zdravotnej starostlivosti, ktorá tvorí len právny základ (rámec) vzťahu medzi pacientom a lekárom, nestanovuje ale povinnosť poskytnutia špecializovanej zdravotnej starostlivosti. Rovnako neobstojí ani argumentácia žalobcu zákazom vyžadovať od pacienta úhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť s poukazom na ust. § 44 ods. 2 zákona č. 577/2004 Z.z., keďže zákaz sa viaže na poskytovateľov s uzatvorenými zmluvami o zdravotnej starostlivosti, pričom medzi žalobcom a žalovanou v rozhodnom období zmluva na poskytnutie špecializovanej zdravotnej starostlivosti na pracovisku A. J. O. D. uzatvorená nebola.
15. V nadväznosti na žalobcom namietané konanie žalovanej v rozpore s dobrými mravmi spočívajúce v dlhodobom odmietaní uzatvorenia zmluvy so žalobcom odvolací súd dodáva, že žalobca nepreukázal v konaní povinnosť žalovanej uzatvoriť zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti v súvislosti s A. N. Ž. J. O. D., a teda ani svojvoľnosť a účelovosť odmietania žalovanej takúto zmluvu uzatvoriť, čo žalobca považoval za konanie žalovanej v rozpore s dobrými mravmi. V zmysle ust. § 7 ods. 1 zákona č. 581/2004 Z.z. v spojení s ust. § 5 ods. 1 zákona č. 578/2004 Z.z. je žalovaná ako zdravotná poisťovňa povinná uzatvárať zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti najmenej v rozsahu verejnej minimálnej siete poskytovateľov. Z dôvodu, že v okrese O. D. bola v danom rozhodnom období dostatočne pokrytá minimálna sieť poskytovateľov zdravotnej starostlivosti v odbore ORL, žalovaná nemala povinnosť uzatvoriť zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti so žalobcom na dotknuté pracovisko, preto súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že nešlo o svojvoľné rozhodnutie žalovanej. Nemožno teda prisvedčiť námietke žalobcu, že žalovaná v zmysle ust. § 11 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. odmietaním vstupu do zmluvného vzťahu so žalobcom konala v rozpore s dobrými mravmi.
16. So zreteľom na skutočnosť, že žalobca v odvolaní neuviedol také skutkové tvrdenia alebo právnu argumentáciu, ktoré by svojou relevanciou boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozhodnutia, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Nezaoberal sa pritom ostatnou odvolacou argumentáciou žalobcu, ktorou súdu prvej inštancie vytýkal rozšírenie jeho informačných povinností, resp. nesprávnosť skutkového zistenia o nesplnení tejto povinnosti vo väzbe na jeho podnikateľskú činnosť a prijaté rozhodnutia, keďže táto nemala vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie. Podľa už konštantnej judikatúry, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu námietku účastníka konania. Je však nevyhnutné, aby súd reagoval na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (rozhodnutia ÚS SR sp. zn. II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a pod.). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu odvolateľa už nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie a privodiť úspech odvolaniu, odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.
17. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanej, ktorá mala v odvolacom konaní úspech, nepriznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko jej žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.
18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).