Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_16Co-115-2022.pdf
PDF · 130.53 KB
Case nature
Area
Subarea
16Co/115/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Majerského a sudkýň JUDr. Ivany Štiftovej a Mgr. Daniely Drnákovej, v spore žalobcov: X/ O. Y., D.. XX.X.XXXX, Z. XXXX/XX, N., X/ Y. Y., D.. XX.X.XXXX, Z. XXXX/XX, N., zastúpených: Advokátska kancelária Ivan Syrový, s.r.o., Kadnárova 83, Bratislava, IČO: 47 232 765, proti žalovanej: N. F., D.. XX.X.XXXX, A. XXXX/X, N., zastúpenej advokátom Mgr. Štefanom Krnáčom, Černyševského 10, Bratislava, o určenie neúčinnosti právneho úkonu, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č. k. 24C/9/2020-109, zo dňa 6.4.2022, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Žalobcom 1/ a 2/ p r i z n á v a proti žalovanej plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že právny úkon - dohoda dedičov o vyporiadaní dedičstva po poručiteľke O. F., D.. XX.X.XXXX, R.. XX.X.XXXX, naposledy bytom A. X, N., dedičmi: žalovanou N. F., D.. XX.X.XXXX, M. F., D.. XX.X.XXXX, G. F., D.. XX.XX.XXXX a T. F., D.. X.X.XXXX, zo dňa 15.2.2017, schválená uznesením Okresného súdu Bratislava V, konajúceho poverenou notárkou JUDr. Irenou Bošanskou, č. k. 1D/81/2016-55, Dnot 79/2016, na základe ktorej žalovaná nadobudla aj zákonný dedičský podiel 1 k predmetu dedičstva pripadajúci dlžníkovi M. F., ktorého súčasťou je podiel 1 k nehnuteľnosti, nachádzajúcej sa v katastrálnom území A., P. N. - O. Č. A., okres N. S., zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX ako byt č. XX, na X. A.. S. S. A. X, bytového domu so súpisným číslom XXXX, nachádzajúceho sa na ulici A. X S. N., spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a zariadeniach domu o veľkosti XXXX/XXXXXX - in k celku, postavených na parcele registra „Y., A. Č.. XXXX V. XXXX, evidovaných na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie A., je voči žalobcom 1/ a 2/ právne neúčinná a žalobcom 1/ a 2/ priznal voči žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
2. V odôvodnení uviedol, že žalobou podanou na súd dňa 13.2.2020 sa žalobcovia 1/ a 2/ domáhali voči svojim osobám určenia neúčinnosti právneho úkonu - dohody dedičov o vyporiadaní dedičstva po poručiteľke O. F.Á., D.. XX.X.XXXX, zo dňa 15.2.2017, schválenej uznesením Okresného súdu Bratislava V, konajúceho poverenou notárkou JUDr. Irenou Bošanskou, č. k. 1D/81/2016-55, Dnot 79/2016, na základe ktorej žalovaná nadobudla aj zákonný dedičský podiel 1 k predmetu dedičstva pripadajúci dlžníkovi M. F., otcovi žalobcov. Žalobcovia svoj nárok skutkovo odôvodnili tým, že v uvedenom dedičskom konaní bola vyčíslená čistá hodnota dedičstva vo výške 83.715,33 eura,
žalovaná nadobudla titulom dohody o vyporiadaní dedičstva do svojho výlučného vlastníctva byt č. XX, nachádzajúci sa na X. A.. S. S. A.Č. X, bytového domu so súpisným číslom XXXX, nachádzajúceho sa v N., zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie A., pričom podiel, ktorý by inak pripadol dlžníkovi M. F.L., nadobudla žalovaná bez akejkoľvek povinnosti výplaty primeraného protiplnenia dlžníkovi, avšak v prípade zvyšných dvoch ustupujúcich spoludedičov sa zaviazala každému vyplatiť sumu vo výške 21.250 eur. Mali za to, že už skutočnosť, že dlžník M. F., ktorý z dedičstva nenadobudol žiadny prospech a fakticky sa ho vzdal nasvedčuje, že žalovaná nekonala s náležitou opatrnosťou, ale skôr naopak, vedela o úmysle dlžníka ukrátiť uspokojenie pohľadávky žalobcov. Dôvodili, že dlžník im dlhodobo neplatil výživné priznané im právoplatnými a vykonateľnými rozhodnutiami súdov, pričom výživné je pohľadávka s osobitnou právnou ochranou. Dodali, že pohľadávky z titulu výživného sa vymáhajú v dvoch exekučných konaniach na exekučnom úrade súdneho exekútora JUDr. Borisa Sobolovského, kde je vedené exekučné konanie sp. zn. EX 5172/2006 za nedoplatok na výživnom za obdobie od 1.4.2004 do 31.12.2004 vo výške 3.227,25 eura a exekučné konanie sp. zn. EX 2811/2005 za nedoplatok na výživnom za obdobie od 1.1.2005 po súčasnosť vo výške 33.443,18 eura, pričom obidve exekučné konania sú neúspešné. Dlžník dlhodobo žije v zahraničí (vo Francúzsku) a úmyselne sa vyhýba plneniu svojej vyživovacej povinnosti. Od začiatku exekúcie zrušil na Slovensku svoje bankové účty a podľa lustrácie tu nedisponuje žiadnym majetkom; najprv bol vo Francúzsku zamestnaný, potom o prácu (dňa 17.5.2004) vlastným zavinením prišiel, čo vyplýva aj z trestného rozkazu Okresného súdu Bratislava IV č. k. 3T/43/2010-447, zo dňa 15.3.2012, právoplatného a vykonateľného dňa 17.3.2012, ktorým bol dlžník odsúdený na podmienečný trest odňatia slobody za trestný čin zanedbania povinnej výživy. Žalobcovia argumentovali, že spĺňajú všetky štyri zákonné podmienky úspešného odporovania právnemu úkonu dlžníka, a to: disponujú vymáhateľnou pohľadávkou (pohľadávka na výživnom) voči dlžníkovi, odporovaným právnym úkonom sa dlžník M. F. vzdal svojho zákonného dedičského podielu a úmyselne sa pripravil o možnosť majetkového prospechu (ako jediný spoludedič nemá byť vyplatený), úmysel dlžníka ukrátiť veriteľov z dôvodu urobenia odporovateľného právneho úkonu medzi súrodencami (blízkymi osobami) zákon predpokladá (žalobcovia ho nemusia preukazovať) a žaloba bola podaná v lehote troch rokov od uskutočnenia odporovateľného právneho úkonu (dohoda dedičov bola uzatvorená ústne do zápisnice dňa 15.2.2017).
3. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozsudku (§ 393 ods. 2 C. s. p.), súd prvej inštancie uviedol, že žalovanej bola doručená žaloba s prílohami a procesným uznesením, uložením na pošte dňa 21.4.2020, pričom žalovaná sa k žalobe nevyjadrila a nepredložila súdu žiadne dôkazné prostriedky procesnej obrany. Neúčasť na vytýčených súdnych pojednávaniach v dňoch 7.6.2021, 22.9.2021, 29.11.2021, 7.2.2022 a 6.4.2022 žalovaná ospravedlnila domácou karanténou v súvislosti s ochorením Covid-19 a klinickými príznakmi ochorenia, resp. nežiadúcimi žalúdočnými problémami, nesúhlasila, aby sa uvedené pojednávania uskutočnili bez jej osobnej prítomnosti a požiadala o odročenie pojednávania. Súd prvej inštancie konštatoval, že vo všetkých piatich prípadoch zdravotné dôvody žalovanej neboli preukázané žiadnym relevantným dokladom o jej nepriaznivom zdravotnom stave alebo pozitívnym testom na ochorenie Covid-19 a ospravedlnenie svojej neúčasti podala osobne do podateľne súdu, ktorá skutočnosť priamo vylučuje tvrdené vážne zdravotné problémy. Ospravedlnenia žalovanej vyhodnotil ako účelové konanie zamerané na ničím nepodložené vyhýbanie sa súdnemu pojednávaniu a úmyselné predlžovanie súdneho konania, preto podľa § 180 C. s. p. otvoril pojednávanie a prejednal vec v neprítomnosti žalovanej, prihliadajúc na dôkazné prostriedky procesného útoku predložené žalobcami.
4. Vo vzťahu k skutkovému stavu zistil, že podľa oznámení súdneho exekútora JUDr. Borisa Sobolovského zo dňa 6.2.2020, v exekučnej veci v prospech oprávnených žalobcov proti povinnému M. F., D.. XX.X.XXXX, na základe exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č. k. 13P/86/03-20, zo dňa 18.3.2004 a na základe poverenia Okresného súdu Bratislava IV na vykonanie exekúcie č. XXXX*XXXXXX, zo dňa 15.6.2005, v predmetnom exekučnom konaní je zročné výživné pre oboch oprávnených vo výške 32.875,44 eura (vyčíslené ku dňu 28.1.2020) a bežné výživné pre Y. Y. vo výške 230 eur mesačne a pre O. Y. vo výške 170 eur mesačne, zročné výživné do 28.1.2020 je vo výške 167,74 eura, spolu vo výške 33.443,18 eura. V exekučnej veci v prospech oprávnených žalobcov proti povinnému M. F.F., nar. 30.5.1966, na základe exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č. k. 13P/86/03-20, zo dňa 18.3.2004 a na základe poverenia Okresného súdu Bratislava IV na vykonanie exekúcie č. XXXX*XXXXXX, zo dňa 31.8.2006, je nedoplatok na výživnom za obdobie od 1.4.2004 do 31.12.2004 vo výške 3.227,25 eura.
5. Ďalej zistil, že uznesením Okresného súdu Bratislava V č. k. 1D/81/2016-55, Dnot 79/2016, zo dňa 15.2.2017, právoplatným v rovnaký deň, vydaným poverenou notárkou Irenou Bošanskou, bola schválená dohoda dedičov v dedičskej veci po poručiteľke O. F., D.. XX.X.XXXX, R.. XX.X.XXXX, naposledy bytom A. XXXX/X, N., na základe ktorej nadobudla dedičstvo pozostávajúce z nehnuteľnosti v katastrálnom území A., obec N. - O.. Č.. A., zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, byt č. XX, na X. A.. S. S. A. X, bytového domu so súpisným č. XXXX, postaveného na parcele č. XXXX V. Č.. XXXX, nachádzajúceho sa na ulici A. X,XX S. N., spolu so spoluvlastníckym podielom vo výške XXXX/ XXXXXX-in k celku na spoločných častiach a zariadeniach domu v celosti, vo všeobecnej hodnote podľa skutkového zistenia a zhodného tvrdenia dedičov ku dňu smrti poručiteľky vo výške 85.000 eur N. F. (žalovaná), bez povinnosti výplaty voči ustupujúcemu spoludedičovi M. F. (v dedičskom rozhodnutí označenom ako K. F., F.. F.) a s povinnosťou výplaty voči ustupujúcemu spoludedičovi T.Š. F. vo výške 21.250 eur v lehote do 15.8.2017 v hotovosti a voči ustupujúcemu spoludedičovi G. F. vo výške 21.250 eur, v lehote do 15.2.2018 na účet, ktorý uvedie prevádzajúcej.
6. Žalobcovia 1/ a 2/ zhodne v konaní vypovedali, že žalovaná v dedičskom konaní po svojej matke (babičke žalobcov) uzavrela dohodu s ďalšími spoludedičmi a získala byt do výlučného vlastníctva, pričom otec žalobcov - dlžník, sa svojho dedičského podielu vzdal v prospech žalovanej a to bez nároku na vyplatenie. Dlžník sa tak vyhol povinnosti splatiť dlh na výživnom voči žalobcom ako jeho plnoletým synom, dlhodobo sa zdržiava vo Francúzsku, nemá na Slovensku žiadne majetky. Opakovane podávali na otca trestné oznámenia za zanedbanie povinnej výživy, dlh na výživnom je v súčasnosti viac ako 40.000 eur. Žalovaná je sestrou dlžníka, majú spolu blízky vzťah a určite mala vedomosť o tom, že dlhuje výživné.
7. Na ozrejmenie právnej stránky veci súd prvej inštancie poukázal na účel odporovateľnosti právneho úkonu, ktorým je zabrániť nepoctivým úkonom dlžníka, ktorým zmenšuje svoj majetok na úkor veriteľa. Dlžníkov právny úkon musí pritom ukracovať uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa, čomu zodpovedá najmenej taká pohľadávka, ktorú možno úspešne vymáhať pred súdom v základnom konaní. Ukrátenie uspokojenia veriteľovej pohľadávky predpokladá pritom také zmenšenie majetku dlžníka, ktoré bráni uspokojeniu pohľadávky v celom rozsahu alebo aspoň sčasti. Poukázal tiež na podmienky pre všetky dôvody, za ktorých je možné právnemu úkonu odporovať, a to: (i) pohľadávka veriteľa je vymáhateľná, (ii) právny úkon dlžníka bol uskutočnený v posledných troch rokoch, (iii) právny úkon bol uskutočnený v úmysle ukrátiť veriteľa a (iv) právnym úkonom došlo k ukráteniu vymáhateľnej pohľadávky, pričom všetky uvedené dôvody musia byť splnené v čase uskutočnenia právneho úkonu, ktorého odporovateľnosti sa žalobca domáha. Pre určenie toho, voči akým úkonom je možné odporovať bude rozhodujúce to, či týmto úkonom dochádza k zmenám (prevodu) majetkových hodnôt na tretiu osobu, môže to byť akýkoľvek úkon, rozhodujúce je iba to, či dochádza k uvedeným zmenám a táto zmena je dôsledkom ukrátenia veriteľa (žalobcu).
8. Vo vzťahu ku kľúčovej otázke splnenia podmienok odporovateľnosti právneho úkonu, vyhodnotil prvú podmienku odporovateľnosti s poukazom na § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka a rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/102/1999 a sp. zn. 6Cdo/253/2012, keď dospel k záveru, že predložením listinných dôkazov procesného útoku - právoplatnými a vykonateľnými rozsudkami súdov prvej aj druhej inštancie, ako aj skutočnosťou, že rozhodnutia súdov sa stali exekučnými titulmi žalobcovia preukázali, že disponujú vymáhateľnou pohľadávkou na výživnom voči svojmu otcovi, ktorý si dlhodobo neplní svoju vyživovaciu povinnosť voči žalobcom ako plnoletým synom. K druhej podmienke úspešnosti žaloby o určenie neúčinnosti právneho úkonu, ktorou je podanie žaloby v prekluzívnej lehote troch rokov uviedol, že táto začína plynúť odo dňa uskutočnenia právneho úkonu, ktorého odporovateľnosti sa žalobca domáha, teda okamihom, ktorým bol dlžník týmto úkonom viazaný. Konštatoval, že právny úkon - dohoda dedičov o vysporiadaní predmetu dedičstva, nadobudol právoplatnosť dňa 15.2.2017 a keďže žalobný návrh bol podaný na súd dňa 13.2.2020, prekluzívnu trojročnú lehotu na podanie žaloby žalobcovia dodržali.
9. V súvislosti s treťou podmienkou úspešnej odporovateľnosti právneho úkonu, ktorou je je existencia úmyslu dlžníka ukrátiť svojho veriteľa dal do pozornosti, že v prípade, ak došlo k úkonu medzi dlžníkom a jemu blízkymi osobami úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa zákon predpokladá, je preto na osobách dlžníkovi blízkych, aby preukázali, že úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa v čase právneho úkonu nemohli aj pri náležitej starostlivosti poznať. Nakoľko úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa pri odporovateľných právnych úkonoch medzi blízkymi sa ex lege prezumuje, súd v konaní posudzuje jedine obranu žalovanej
procesnej strany spočívajúcu v tom, že tento prezumovaný úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa nemohla poznať ani pri vynaložení náležitej starostlivosti. Dodal, že hoci v zásade platí, že dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať úmysel zaťažuje žalobcu, v prípade, ak došlo k právnemu úkonu medzi dlžníkom a jemu blízkymi osobami, úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa zákon predpokladá, je teda na osobách dlžníkovi blízkych, aby preukázali, že úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa v čase právnemu úkonu nemohli ani pri náležitej starostlivosti poznať.
10. V nadväznosti na uvedené mal za preukázané, že dohoda dedičov bola urobená medzi súrodencami, teda blízkymi osobami, v ktorom prípade zákon úmysel dlžníka predpokladá a žalobcovia ho nemusia preukazovať (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 17.12.2008, sp. zn. 4Cdo/163/2007). Dôvodil, že žalovaná v danom konaní žiadnym spôsobom nepreukázala, že v súvislosti s uzavretím sporného právneho úkonu vynaložila takú relevantnú aktivitu, aby ukracujúci úmysel dlžníka rozpoznala alebo sa o ňom dozvedela a v tomto smere neprodukovala žiaden dôkazný prostriedok procesnej obrany. Konštatoval, že nakoľko mal v konaní preukázaný príbuzenský vzťah medzi dlžníkom a žalovanou, a to vzťah súrodenecký, na základe ktorého úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa zákon predpokladá, nebolo potrebné zo strany žalobcov tento preukazovať, pričom žalovaná neuniesla dôkazné bremeno v časti preukázania vyvrátiteľnej zákonnej domnienky o poznaní ukracujúceho úmyslu svojho brata ako dlžníka žalobcov, keď žiadnym spôsobom nepreukázala, že v súvislosti s dohodou dedičov, v rámci ktorej jej nevznikla povinnosť vyplatiť dedičský podiel ustupujúcemu dedičovi - otcovi žalobcov ako dlžníkovi (pričom voči zostávajúcim dvom ustupujúcim dedičom povinnosť výplaty mala) vynaložila takú relevantnú aktivitu, aby ukracujúci úmysel dlžníka rozpoznala, alebo sa o ňom dozvedela.
11. K naplneniu poslednej základnej podmienky odporovateľnosti a to, že došlo skutočne k ukráteniu veriteľa, teda k takému zmenšeniu majetku dlžníka, ktoré neumožní uspokojenie pohľadávky veriteľa celkom alebo aj sčasti pripomenul, že dôkazné bremeno preukázať, že došlo k ukráteniu zaťažuje žalobcu, pričom právne úkony, ktorými dlžník previedol svoju vec, právo, alebo inú majetkovú hodnotu na iného ukracujú uspokojenie pohľadávky veriteľa vtedy, ak vedú k zmenšeniu majetku dlžníka, ktoré má za následok, že veriteľ nemôže dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z majetku dlžníka - hoci nebyť týchto úkonov, z majetku dlžníka by sa aspoň čiastočne uspokojil. Ku skráteniu uspokojenia vymáhateľnej pohľadávky tak nemôže dôjsť ak sa síce zmenšil majetok dlžníka, ale zostávajúci majetok postačuje na upokojenie veriteľovej pohľadávky. V prejednávanej veci mal súd prvej inštancie za preukázané, že v čase uzavretia dohody dedičov, na základe ktorej nadobudla žalovaná do svojho výlučného vlastníctva predmetnú nehnuteľnosť bez povinnosti vyplatiť dedičský podiel otcovi žalobcov, tento na Slovensku nevlastnil majetok (okrem svojho dedičského podielu k bytu poručiteľky), nemal tiež k dispozícii finančnú hotovosť, ktorou by mohol aspoň čiastočne uspokojiť pohľadávku žalobcov ako veriteľov, o čom svedčí lustrácia exekútora a samotný stav exekučného konania na vymoženie pohľadávky žalobcov, ktoré je dlhodobo neúspešné práve pre nemajetnosť dlžníka.
12. Sumarizujúc uvedené dospel k záveru, že v čase odporovaného právneho úkonu dlžník, otec žalobcov, okrem svojho dedičského podielu v hodnote 21.250 eur, ktorého sa vzdal v prospech žalovanej, nedisponoval takým majetkom, z ktorého by si žalobcovia mohli uspokojiť svoju pohľadávku aspoň čiastočne a preto právny úkon a to dohoda dedičov o vysporiadaní dedičstva po poručiteľke O. F., D.V.. XX.X.XXXX, R.. XX.X.XXXX, zo dňa 15.2.2017, je odporovateľným právnym úkonom, ktorý objektívne ukrátil žalobcov ako veriteľov dlžníka tým, že viedol k takému zmenšeniu majetku dlžníka, v dôsledku ktorého veritelia nemôžu dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z majetku dlžníka, pričom nebyť tohto úkonu, pohľadávka veriteľov by sa z majetku dlžníka uspokojila aspoň čiastočne.
13. Na uvedenom základe, za použitia § 42a ods. 1, ods. 2, ods. 3 písm. a) a § 42b ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka súd prvej inštancie žalobe vyhovel. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C. s. p. a § 262 ods. 2 C. s. p., podľa ktorých súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu k veci, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
14. Proti rozsudku podala žalovaná odvolanie a žiadala napadnutý rozsudok zrušiť a žalobu zamietnuť, prípadne vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov jej odvolania (§ 393 ods. 2 C. s. p.) bola námietka, že neboli splnené procesné podmienky, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
15. Primárne namietala procesný postup súdu prvej inštancie a s tým spojené porušenie ustanovení Civilného sporového poriadku o práve na spravodlivé súdne konanie. S poukazom na rozhodovaciu činnosť Európskeho súdu pre ľudské práva argumentovala, že právo na spravodlivý proces je jedným zo základných ľudských práv a jeho súčasťou je právo na prístup k súdu. Rozporovala záver súdu prvej inštancie o účelovosti jej konania, ktoré malo byť zamerané na vyhýbanie sa súdnemu pojednávaniu a o úmyselnom predlžovaní súdneho konania. Dôvodila, že súd prvej inštancie vytýčil nie päť, ale šesť pojednávaní, pričom na prvé pojednávanie, ktoré bolo vytýčené na deň 22.2.2021 o 10:00 hod. sa dostavila, ale toto pojednávanie sa bez akéhokoľvek odôvodnenia zrušilo, o čom nebola ani informovaná; prišla teda zbytočne a bolo jej znemožnené sa vyjadriť k žalobe. Takisto namietala, že by ospravedlnenia doniesla osobne, pričom uviedla, že nie je zrejmé, z čoho súd prvej inštancie vychádzal a že by si prehral kamerové záznamy na preverenie tejto skutočnosti, pričom uviedla, že ospravedlnenia priniesla jej dcéra. Poukázala na zákon č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej choroby COVID 19, v zmysle ktorého Ministerstvo spravodlivosti SR vydalo vyhlášku č. 24/2021 Z. z. o vykonávaní pojednávaní, v zmysle ktorej sa buď pojednávanie nevykonalo, alebo na základe žiadosti strany sporu bolo pojednávanie odročené a to aj bez nejakého odôvodnenia. Súdu prvej inštancie vyčítala, že nebral do úvahy uvedené ustanovenia právnych predpisov a túto skutočnosť jej dáva za vinu, ale rozhodol tak, akoby sa jednalo o spor, ktorý je možné rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie. Dodala, že predmetom konania nie je žaloba na plnenie a preto neprichádza do úvahy vydanie rozsudku pre zmeškanie. Mala za to, že z účasti na pojednávaní sa riadne ospravedlnila a to včas a vážnymi okolnosťami a súd prvej inštancie mal možnosť uložiť jej poriadkovú pokutu, prípadne nariadiť jej predvedenie, ale nebol oprávnený vo veci rozhodnúť meritórne bez jej vypočutia.
16. Namietala tiež záver súdu prvej inštancie, že v čase odporovaného právneho úkonu dlžník nedisponoval okrem dedičského podielu, ktorého sa vzdal, takým majetkom, z ktorého by si žalobcovia mohli uspokojiť svoju pohľadávku aspoň čiastočne (odsek 18 rozsudku), keď uviedla, že súd prvej inštancie vôbec nevyhodnocoval, či má povinný (otec žalobcov) vo vzťahu k žalobcom nejaký majetok a či právnym úkonom došlo k úbytku tohto majetku, nakoľko ani jeho majetkové pomery nezisťoval. Poukázala na to, že povinný dlhodobo žije vo Francúzsku a je už aj občanom Francúzska (od 10.6.2020), preto nie je predpoklad, že by mal vlastniť majetok na Slovensku. Dala do pozornosti, že rozsudok týkajúci sa výživného je vykonateľný aj v inom členskom štáte Európskej únie, t. j. aj vo Francúzsku, kde v rámci jeho výkonu žalobcovia mohli zistiť, či je vlastníkom nejakého majetku. Z vykonaného dokazovania tak súd prvej inštancie nemohol mať za preukázané, že napádaným právnym úkonom došlo k zmenšeniu jeho majetku. Žalobcovia to ani len netvrdili, čiže nielenže neuniesli dôkazné bremeno, ale neuniesli ani bremeno tvrdenia, súd prvej inštancie teda dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.
17. Ďalej namietala, že postupom súdu prvej inštancie jej bolo znemožnené sa účinne brániť voči uplatnenej odporovacej žalobe a nemohla preukázať, že nemohla vedieť, že zo strany povinného by eventuálne mohlo ísť o ukrátenie jeho veriteľov. Argumentovala, že pri uzatváraní dedičskej dohody postupovala s náležitou starostlivosťou, nakoľko o pohľadávke žalobcov nemala vedomosť. Od pohrebu matky sa s povinným videla až v auguste 2018, kedy mu po vzájomnej dohode bolo vyplatených do rúk 12.000 eur a to ako časť dedičstva a potom v októbri 2019, kedy mu vyplatila v hotovosti sumu 9.250 eur ako zvyšnú časť dedičského podielu. Odvtedy brata nevidela a potom, čo ho informovala, že ju obťažujú dve neznáme osoby, vyjadril sa, že má všetky povinnosti ohľadom výživného vyrovnané. Ako občan Francúzska o exekúcii nemohol vedieť, nakoľko bola vykonávaná na Slovensku a žiadne doklady mu neboli doručované. Dodala, že s bratom nebola v kontakte, nikdy ho nenavštívila vo Francúzsku a nič nevie o jeho živote, preto ako nepravdivé označila tvrdenie žalobcov, že mala s povinným blízky vzťah. Doplnila, že prvý krát sa dozvedela o exekúcii od povinného až začiatkom mája 2022, kedy jej zaslal doklady o odblokovaní účtov v prípade exekučného konania vedeného pod sp. zn. Ex 560/2008, vedeného Exekútorským úradom Mgr. Cipára, ktorá bola skončená vymožením. Bola názoru, že k žiadnemu ukráteniu žalobcov nedošlo, nakoľko sumu dedičského podielu vyplatila a o tom, že je jej brat dlžný nemala odkiaľ vedieť.
18. Súdu prvej inštancie tiež vyčítala, že rozhodol nepreskúmateľným spôsobom a miesto riadneho odôvodnenia uviedol len všeobecné, šablónovité odôvodnenie, čím porušil § 220 C. s. p., pričom odôvodnil rozhodnutie tak, akoby mohol rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie, čo je v danom prípade neprípustné. Bola preto názoru, že postupom súdu prvej inštancie došlo k podstatnému zmareniu jej práv ohľadne podania odvolania a napádané rozhodnutie trpí tzv. inou vadou, k čomu poukázala na právne závery obsiahnuté v stanovisku občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR publikovaného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 2/2016, ako aj v uznesení Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03. K podanému odvolaniu pripojila potvrdenia o vyplatení a prevzatí dedičského podielu zo dňa 16.8.2018 a 24.9.2019.
19. Žalobcovia 1/ a 2/ vo vyjadrení k odvolaniu uviedli, že súd prvej inštancie neporušil žiadne ustanovenia Civilného sporového poriadku, čím by žalovanej znemožnil a nezabezpečil spravodlivé súdne konanie, práve naopak, žalobu jej riadne doručil a tá nevyužila svoje právo a k podanej žalobe sa nijakým spôsobom nevyjadrila; hoci na to bola vyzvaná, neuviedla žiadne podstatné okolnosti na svoju obranu. Súd prvej inštancie opakovane vytýčil pojednávania, na ktoré žalovanú riadne predvolal, ona sa však na žiadne z nich nedostavila, miesto toho vždy predložila ospravedlnenie z dôvodu karantény v súvislosti s COVID-19. Tvrdenia žalovanej o uvedenom nesprávnom počte vytýčených súdnych pojednávaní, vyhodnotili ako absolútne bezpredmetné a zdôraznili, že ani v odvolaní nepredložila žiadne dôkazy o tom, že bola v karanténe, že bola v styku s pozitívnou osobou alebo že by bola pozitívne testovaná na COVID-19, tak ako nepreukázala ani to, že ospravedlnenia priniesla jej dcéra, preto uvedené tvrdenia považovali za nepravdivé a zavádzajúce, v ktorých žalovaná neuniesla svoje dôkazné bremeno. Poukázali tiež na to, že žalovaná si vyhlášku Ministerstva spravodlivosti SR č. 24/2021 Z. z. vyložila podľa vlastného uváženia, pričom rozporovali jej tvrdenie, že na základe žiadosti strán sporu malo byť pojednávanie odročené a to bez akéhokoľvek dôvodu, keďže z vyhlášky takýto postup nevyplýva, naopak pozornosť upriamili na § 1 ods. 1 písm. g), j) a k) tejto vyhlášky, pričom tieto by bolo možné aplikovať v predmetnej veci a konkrétne pojednávanie by sa mohlo aj v čase núdzového stavu alebo mimoriadnej situácie vykonať. Zdôraznili, že súd prvej inštancie sa snažil takmer rok zabezpečiť účasť žalovanej na pojednávaní, čo spôsobovalo zbytočné prieťahy, preto namietali tvrdenie o nestrannosti alebo nespravodlivosti súdu, pričom žalovaná nebola aktívna.
20. Nesúhlasili s názorom žalovanej, že si súd prvej inštancie nedostatočne zistil podstatné skutkové okolnosti, t. j. či má otec žalobcov a brat žalovanej M. F. nejaký majetok, či už na území Slovenskej republiky, alebo na území Francúzskej republiky, kde v súčasnosti žije alebo pracuje. V nadväznosti na to uviedli, že tieto skutočnosti boli dostatočne preukázané z predložených listín, konkrétne z oznámenia súdneho exekútora JUDr. Borisa Sobolovského zo dňa 6.2.2020 a teda uniesli vo veci dôkazné bremeno. Za bezpredmetné označili tvrdenia žalovanej týkajúce sa toho, či má ich otec na Slovensku nejaký majetok, resp. či je predpoklad, že by tu nejaký majetok mal mať a či došlo alebo nedošlo k zníženiu jeho majetku, nakoľko tým, že sa dlžník svojho dedičského podielu vzdal v prospech svojej sestry (žalovanej), došlo k zmenšeniu jeho majetku a v dôsledku toho aj k ukráteniu veriteľov. Taktiež boli názoru, že žalovanej nebolo v žiadnom prípade znemožnené sa účinne brániť podanej žalobe, keď rovnako ako ospravedlnenia neúčasti na pojednávaní, mohla na súd prvej inštancie osobne predložiť aj svoje vyjadrenie, kde by ozrejmila podstatné skutočnosti.
21. Za nedôveryhodné označili žalovanou v odvolacom konaní predložené dôkazy a to potvrdenia o vyplatení a prevzatí dedičského podielu, keď mali za to, že tieto len potvrdzujú, že došlo k zmenšeniu majetku dlžníka, čím došlo k ich ukráteniu. Namietli pripustenie tohto dôkazu, keď mali za to, že žalovaná jeho predložením až v odvolacom konaní porušila § 153 ods. 1 C. s. p. Poukázali na to, že tieto potvrdenia sú v rozpore s uzatvorenou dohodou dedičov, v ktorej sa otec žalobcov vzdal svojho dedičského podielu v prospech žalovanej bez povinnosti výplaty, pričom na uzatvorenie takejto dohody dedičov splnomocnil žalovanú. Dodali, že nebolo sporné, že povinný z exekúcie im dané finančné prostriedky nevyplatil, teda aj v prípade ich pravdivosti by tieto len preukazovali, že žalovaná aj povinný z exekúcie účelovo riešili veci hotovostnými platbami, v snahe vyhnúť sa postihnutiu finančných prostriedkov v exekučnom konaní. Namietali tiež tvrdenie žalovanej, že sú pre ňu neznáme osoby, keď poukázali na rodinné vzťahy, v súvislosti s čím rozporovali aj to, že by žalovaná nemala vedomosť o dlhoch ich otca na výživnom a o jeho živote. Za nepravdivú označili aj argumentáciu žalovanej o tom, že sa o exekúcii voči bratovi dozvedela až v máji 2022. Dôvodili, že priamo z vyjadrení žalovanej je zrejmé, že o exekúcii musela vedieť minimálne od septembra 2020, kedy na nich podala trestné oznámenie kvôli ich žalobe, ktorej súčasťou boli aj potvrdenia exekútora JUDr. Sobolovského k predmetnej exekúcii, keď žalovaná o tomto
informovala súd prvej inštancie podaním zo dňa 17.9.2021, ktorým žiadala o ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní. Za zavádzajúce mali aj tvrdenia o exekučnom konaní vedenom exekútorom Mgr. Cipárom voči ich otcovi, keď nemali vedomosť, čo bolo predmetom uvedenej exekúcie, keďže pre nich žiadnu exekúciu nevykonával.
22. Žalovaná sa k vyjadreniu žalobcov nevyjadrila.
23. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 C. s. p.) preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie žalovanej bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario C. s. p., keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil (§ 387 ods. 1 C. s. p.). Rozsudok verejne vyhlásil dňa 26.3.2024 (§ 387 ods. 1, § 219 ods. 3 C. s. p.).
24. Podľa § 183 ods. 1 C. s. p. pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť.
25. Podľa § 183 ods. 2 C. s. p. veta druhá, od strany možno vždy spravodlivo žiadať, aby sa dala na ďalšom pojednávaní zastúpiť inou osobou, ak k odročeniu pojednávania došlo z dôvodu jej nepriaznivého zdravotného stavu.
26. Podľa § 183 ods. 3 C. s. p. strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, oznámi súdu dôvod bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvedela alebo mohla dozvedieť, alebo ho s prihliadnutím na všetky okolnosti mohla predpokladať.
27. Podľa § 183 ods. 4 C. s. p. ak súd zistí, že stranou uvedený dôvod na odročenie pojednávania nie je dôležitý, bezodkladne o tom upovedomí stranu, ktorá odročenie navrhla. Strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, je povinná uviesť telefónne číslo alebo elektronickú adresu, na ktorú ju možno upovedomiť o rozhodnutí súdu o jej návrhu na odročenie pojednávania.
28. Odvolací súd konštatuje, že podstatou odvolacieho konania bolo posúdenie dôvodnosti žalovanou vznesených odvolacích námietok, pričom žalovaná primárne namietala, že súd prvej inštancie vykonal pojednávanie v jej neprítomnosti a to napriek tomu, že svoju neúčasť riadne ospravedlnila a s prejednaním veci v jej neprítomnosti nesúhlasila.
29. Z obsahu spisového materiálu vyplynulo, že strany konania boli predvolané na pojednávanie dňa 6.4.2022 a to predvolaním obsahujúcim (okrem iného) aj poučenie o možnostiach a náležitostiach ospravedlnenia neúčasti na pojednávaní (č. l. 98 spisu). Žalovaná bola predvolaná z adresy trvalého pobytu, pričom predvolanie nebolo listinne doručené z dôvodu jeho neprevzatia v odbernej lehote, o čom bolo súdu prvej inštancie doručené oznámenie dňa 2.3.2022 (č. l. 97 spisu). Dňa 4.4.2022 bolo súdu prvej inštancie osobne doručené podanie žalovanej (č. l. 102 spisu) označené ako Ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní dňa 6.4.2022, žiadosť o odročenie pojednávania a nesúhlas s prejednaním bez prítomnosti žalovanej, v ktorom žalovaná požiadala o odročenie pojednávania zo zdravotného dôvodu pretrvávajúceho akútneho respiračného ochorenia a nežiadúcich žalúdočných problémov, ktorý stav s pozitívnym testom, vzhľadom k situácii v súvislosti so šírením nákazlivej choroby COVID-19 jej bránil v účasti na pojednávaní. Z obdobných zdravotných dôvodov ospravedlnila žalovaná v priebehu konania aj neúčasť na predchádzajúcich štyroch pojednávaniach určených na 7.6.2021, 22.9.2021, 29.11.2021 a 7.2.2021 (č. l. 79, 84, 89 a 94 spisu), ktoré boli z uvedeného dôvodu odročené bez prejednania veci. Súd prvej inštancie v zápisnici o pojednávaní zo dňa 6.4.2022 (č. l. 104 spisu) konštatoval, že žalovaná sa piatykrát ospravedlnila z neúčasti na pojednávaní zo zdravotných dôvodov a obavou so šírenia nákazlivej choroby COVID-19, pričom vo všetkých prípadoch doručila ospravedlnenie osobne do podateľne súdu a nepredložila žiaden doklad preukazujúci nepriaznivý zdravotný stav žalovanej, ktorý by jej bránil v účasti na pojednávaní. Na základe uvedeného vyhodnotil ospravedlnenie žalovanej ako účelové, so snahou predlžovať súdne konanie, resp. vyhnúť sa súdnemu pojednávaniu a podľa § 180 ods. 1 C. s. p. rozhodol o tom, že bude pojednávať v neprítomnosti žalovanej strany a po prejednaní veci následne aj meritórne rozhodol.
30. Odvolací súd vyhodnotil námietku žalovanej smerujúcu voči prejednaniu a rozhodnutiu veci v jej neprítomnosti ako nedôvodnú, nakoľko žalovaná bola v predvolaní na pojednávanie dňa 6.4.2022 riadne poučená o náležitostiach ospravedlnenia a dôvodoch odročenia pojednávania podľa § 183 C. s. p., pričom svoju neúčasť na pojednávaní síce ospravedlnila vážnym dôvodom (zdravotný stav), avšak nedošlo k naplneniu ďalšej kumulatívnej podmienky na odročenie pojednávania podľa § 183 ods. 1 C. s. p., spočívajúcej v nemožnosti spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechala zastúpiť. Keďže k odročeniu predchádzajúcich štyroch pojednávaní došlo práve pre ospravedlnenie sa žalovanej z dôvodu jej nepriaznivého zdravotného stavu, bolo v zmysle § 183 ods. 2 C. s. p. možné od žalovanej spravodlivo žiadať, aby na predmetné pojednávanie v prípade svojej neprítomnosti zabezpečila účasť svojho zástupcu, čo však žalovaná nevykonala.
31. Ospravedlnenie žalovanej zároveň neobsahovalo náležitosti v zmysle § 183 ods. 4 C. s. p. (telefónne číslo, resp. elektronická adresa), v dôsledku čoho, v spojení s krátkym časovým priestorom medzi doručením ospravedlnenia a určeným termínom pojednávania, súd prvej inštancie nemal reálnu možnosť vyrozumieť žalovanú o posúdení jej žiadosti o odročenie pojednávania, keďže sa jej doručovalo cestou pošty na adresu trvalého pobytu. Zároveň odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že žalovaná neposkytla v prvoinštančnom a ani v odvolacom konaní žiaden dôkaz preukazujúci relevantnosť podaného ospravedlnenia.
32. Sumarizujúc uvedené, keďže žalovaná sa na pojednávanie dňa 6.4.2022 nedostavila či už osobne alebo prostredníctvom zástupcu, pričom neboli splnené podmienky na odročenie pojednávania podľa § 183 ods. 1 C. s. p. , súd prvej inštancie postupoval správne keď podľa § 180 C. s. p. rozhodol o tom, že vykoná pojednávanie v neprítomnosti žalovanej.
33. Na margo odvolacej argumentácie žalovanej zároveň odvolací súd dodáva, že do úvahy neprichádzalo predvedenie žalovanej, nakoľko ide o civilné sporové konanie, kde má žalovaná ako strana konania právo na obranu pred vzneseným nárokom, avšak ide o právo, nie o povinnosť a je na jej slobodnom rozhodnutí, či ho využije, alebo sa brániť nebude, z čoho však plynie následok možného neúspechu v konaní v dôsledku neprodukovania relevantnej obrany, ktorý je potom takto pasívna strana sporu povinná zniesť.
34. Bez základu je aj tvrdenie žalovanej, že súdom prvej inštancie neboli vzaté do úvahy ustanovenia zákona č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej choroby COVID 19 a jeho vykonávacej vyhlášky č. 24/2021 Z. z., v zmysle ktorej sa pojednávanie buď nevykonalo, alebo na základe žiadosti strany sporu bolo odročené a to aj bez odôvodnenia, nakoľko predmetný zákon ani vyhláška takýto postup súdu neupravujú.
35. Odvolací súd taktiež dospel k záveru, že neobstojí ani námietka žalovanej o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia, ktorú odôvodnila jeho všeobecnosťou a šablónovitosťou. Súd prvej inštancie v preskúmavanej veci vykonal náležité dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie dôvodnosti žaloby, ako aj na relevantnosť tvrdení žalobcov, nakoľko žalovaná sa k podanej žalobe počas konania na súde prvej inštancie žiadnym spôsobom nevyjadrila. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia dostatočne rozviedol rozhodujúci skutkový stav, opísal priebeh konania, uviedol výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery, ktoré primerane vysvetlil. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Súd prvej inštancie jasne a výstižne vysvetlil, prečo považoval žalobu za dôvodnú; skutkové a právne závery súdu prvej inštancie tak nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s Čl. 46 ods. 1 Ústavy SR (právo na prejednanie veci pred nezávislým a nestranným súdom, resp. iným orgánom Slovenskej republiky) a odôvodnenie odvolaním napadnutého rozsudku spĺňa požiadavky § 220 ods. 2 C. s. p. Za porušenie základného práva zaručeného v Čl. 46 ods. 1 Ústavy SR nemožno považovať to, že súd prvej inštancie zjavne neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv žalovanej (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/165/2011).
36. V nadväznosti na žalovanou uplatnenú námietku nesprávnych skutkových zistení v napadnutom rozhodnutí odvolací súd konštatuje, že ku každej z podmienok odporovateľnosti v zmysle § 42a
Občianskeho zákonníka žalobcovia uviedli svoje tvrdenia a dôkazy na ich preukázanie, nevznikla teda dôvodná pochybnosť, ktorá by odôvodňovala, aby súd prvej inštancie nevychádzal z nepopretých tvrdení žalobcov. Odvolací súd zdôrazňuje, že žalovaná v priebehu konania pred súdom prvej inštancie tvrdenia žalobcov nijako nepoprela, nevyjadrila sa k podanej žalobe, ani pri predvolaní na jednotlivé termíny pojednávania neprezentovala skutkové tvrdenia a dôkazy na svoju obranu. K podanej žalobe sa žalovaná vyjadrila a dôkazy k svojim tvrdeniam pripojila až v podanom odvolaní, pričom však neuviedla žiaden relevantný dôvod, prečo tieto neuplatnila už v konaní pred súdom prvej inštancie, preto predstavujú neprípustnú novotu v zmysle § 366 C. s. p. a odvolací súd na ne neprihliadal.
37. Vzhľadom na správne vyhodnotenie skutkových a právnych okolností súdom prvej inštancie vedúcich k vyhoveniu žalobe, na ktoré odvolací súd v podrobnostiach odkazuje a s ktorým odôvodnením sa v plnom rozsahu stotožňuje, keďže žalovaná v podanom odvolaní neuviedla žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie, odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne a právne správne potvrdil.
38. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. a § 262 ods. 1 C. s. p. tak, že žalobcom 1/ a 2/, ktorí mali v odvolacom konaní plný úspech, priznal plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
39. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).