Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/165/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Šuleka a členov senátu JUDr. Jany Kotrčovej a JUDr. Jany Vargovej, v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX C. XXX, právne zastúpený JUDr. Alžbeta Skočdopolová, advokátka, so sídlom D. E. XX, XXX XX F., proti žalovanému: Obec Ochodnica, 023 35 Ochodnica 121, IČO: 00 314 153, právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Milan Chovanec s.r.o., so sídlom Vojtecha Tvrdého 17, 010 01 Žilina, IČO: 36 436 640, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. -115 zo dňa 31.7.2023, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol. Žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. Súd prvej inštancie rozsudok odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou domáhal proti žalovanému určenia vlastníckeho práva, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/2 nehnuteľnosti - pozemku KNE č. 1835 orná pôda, o výmere 450 m2, vedenom na LV č. XXXX, k.ú. C. a spoluvlastnícky podiel žalovaného predstavuje 1/16 k celku. Žalovaný v rámci procesnej obrany namietal uplatnený nárok žalobcu, najmä mal za to, že žalobca na základe dedičských rozhodnutí nemohol nadobudnúť spoluvlastnícky podiel v špecifikovanej nehnuteľnosti o veľkosti 1/2, dedičské rozhodnutia boli vydané v čase, keď žalovaný už ako podielový spoluvlastník bol zapísaný na liste vlastníctva. Nesporným medzi stranami sporu boli nasledovné skutočnosti: že v dedičskej veci po poručiteľke G. H., E. B., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, bolo vydané uznesenie sp. zn. -69 zo dňa 06.09.2021, že v dedičskej veci po poručiteľke H. I. (vydatá B., príjmenie H.), nar. XXXX, zomr. XX.XX.XXXX bolo vydané uznesenie sp. zn. -94 zo dňa 06.09.2021 (v týchto dedičských rozhodnutiach bolo uvedené, aký konkrétny majetok bol prededený, čo bolo predmetom dedičského konania). Nesporným bolo, že v súčasnosti na LV XXXX, k.ú. C., okrem iných podielových spoluvlastníkov, je vedená obec C. - žalovaný, má zapísaný spoluvlastnícky podiel o veľkosti 9/16, titul nadobudnutia Z 594/2021 osvedčenie vyhlásenia o vydržaní sp. zn. N 55/2021, NZ 8087/2021. Nesporným bolo, že parcela KNE č. 1835, orná pôda o výmere 450 m2 bola pôvodne zapísaná na LV č. XXXX, následne zapísaná na LV č. XXXX, podľa LV č. XXXX H. H. mala vedený spoluvlastnícky podiel 16/64, G. H. vedený spoluvlastnícky podiel 16/64. Nesporným bolo aj to, že medzi stranami sporu prebiehala písomná komunikácia. Súd prvej inštancie v rámci predbežného právneho posúdenia poukázal aj na to, že žaloba o určenie vlastníckeho práva je žalobou v zmysle ust. (ďalej aj len „CSP“), teda o určenie, či tu právo je alebo nie, ak je na tom naliehavý právny záujem. Pri takejto žalobe sa

skúma, či je daný naliehavý právny záujem na takejto žalobe, či je daná vecná legitimácia strán sporu (ako aktívna, tak aj pasívna), že pri takejto žalobe ide v podstate o posúdenie, či podaná žaloba žalobcu je vhodným, správne zvoleným procesným nástrojom ochrany jeho práva na odstránenie neistého postavenia žalobcu vo vzťahu k uplatnenému nároku žalobcu - výsledkom konania o určovacej žalobe by malo byť také odstránenie sporného stavu, ktoré k tomuto cieľu bezprostredne smeruje. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca odvodzoval svoje vlastnícke právo od dedičských rozhodnutí a to konkrétne z uznesenia sp. zn. -69 zo dňa 06.09.2021 a z uznesenia sp. zn. -94 zo dňa 06.09.2021. Žalobca mal za to, že uplatnený spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/2 nadobudol dedením. Súd prvej inštancie poukázal na obe tieto dedičské rozhodnutia, z týchto dedičských rozhodnutí a to konkrétne z dedičského rozhodnutia sp. zn. -69 zo dňa 06.09.2021 je jednoznačne zrejmé, čo bolo predmetom dedičského konania, aký konkrétny nehnuteľný majetok, je zrejmý okruh dedičov, v dedičskom rozhodnutí je uvedené, ktoré konkrétne nehnuteľnosti (spoluvlastnícke podiely v nehnuteľnostiach) boli prededené a kto ich nadobudol. Podľa uznesenia sp. zn. -69 bolo dedičské konanie vedené po poručiteľke menom G. H., E. B., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, ako dedičia - účastníci dedičského konania boli uvedení: 1. D. I., 2. A. B., 3. J. K., 4. K. L., 5. D. H., 6. H. L., 7. M. L., 8. A. L., 9. D. N., 10. A. L., 11. O. I. H., 12. D. P.. Predmetom dedičského konania boli nehnuteľnosti - konkrétne špecifikované spoluvlastnícke podiely v uvedených nehnuteľnostiach v k.ú. C., vedené na LV č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX. Na základe tohto uznesenia bola schválená dohoda dedičov o vyporiadaní dedičstva s tým, že dedičstvo pozostávajúce zo spoluvlastníckych podielov v nehnuteľnostiach v katastrálnom území C.: na LV č. XXXX - parcela KNE č. 1507, LV č. XXXX - parcela KNE č. 1879, LV č. XXXX - parcela KNE č. 5013, LV č. XXXX - parcela KNE č. 6102, LV č. XXXX - parcela KNE č. 6124, LV č. XXXX - parcela KNE č. 152, LV č. XXXX - parcela KNE č. 6330/1, LV č. XXXX - parcela EKN č. 3372/1, KNE č. 3372/2, LV č. XXXX - parcela KNE č. 622/1, LV č. XXXX - parcela KNE č. 4971 - nadobúda do vlastníctva A. B. (žalobca) bez povinnosti vyplatiť ostatných dedičov. Dedičstvo pozostávajúce zo spoluvlastníckych podielov v nehnuteľnostiach v k.ú. C. vedené: na LV č. XXXX - parcela KNE č. 1692, LV č. XXXX - parcela KNE č. 1894, LV č. XXXX - parcela KNE č. 1898, LV č. XXXX - parcela KNE č. 1913, LV č. XXXX - parcela KNE č. 1914, LV č. XXXX - parcela KNE č. 1926, LV č. XXXX - parcela KNE č. 1989, LV č. XXXX

- parcela KNE č. 4904, LV č. XXXX - parcela KNE č. 6068, LV č. XXXX - parcela KNE č. 6354, LV č. XXXX - parcela KNE č. 6365, LV č. XXXX - parcela KNE č. 1852, KNE č. 1870, KNE č. 5032 - nadobúda do vlastníctva O. I. H. bez povinnosti vyplatiť ostatných dedičov. V dedičskom rozhodnutí bolo konštatované, že právo na majetkoprávne vysporiadanie vlastníctva parcely KNE č. 1835, vedené na LV č. XXXX, k.ú. C., ktoré bolo v priebehu dedičského konania osvedčené v prospech obce Ochodnica prostredníctvom osvedčenia o vydržaní, sp. zn. N 55/2021, NZ 8087/2021, nadobúda žalobca. Zároveň v tomto rozhodnutí bolo konštatované, kto sú dedičia zo závetu po poručiteľke G. H.. Z dedičského rozhodnutia je zrejmé, že parcela KNE č. 1835 nebola prededená v rámci dedičského konania po danej poručiteľke (resp. jej spoluvlastnícky podiel). Súd prvej inštancie uzavrel, že žalobca sa nestal podielovým spoluvlastníkom danej parcely z titulu dedenia, právoplatným rozhodnutím v dedičskom konaní mu nebolo potvrdené, že v dôsledku dedenia nadobudol spoluvlastnícky podiel v danej parcele po poručiteľke. Ďalej z dedičského rozhodnutia sp. zn. -94 zo dňa 06.09.2021 mal súd prvej inštancie preukázané, čo bolo predmetom dedičského konania, aký konkrétny nehnuteľný majetok, je zrejmý okruh dedičov, v dedičskom rozhodnutí je uvedené, ktoré konkrétne nehnuteľnosti (spoluvlastnícke podiely v nehnuteľnostiach) boli prededené a kto ich nadobudol. Podľa dedičského rozhodnutia - uznesenia sp. zn. -94 bolo dedičské konanie vedené po poručiteľke menom Catharina Mečsar (vydatá Ságová, príjmenie Kachlar), nar. XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, ako dedičia - účastníci dedičského konania boli uvedení: 1. D. I., 2. A. B., 3. J. K., 4. K. L., 5. D. H., 6. H. L., 7. M. L., 8. A. L., 9. D. N., 10. A. L., 11. O. I. H., 12. D. P.. Predmetom dedičského konania boli nehnuteľnosti - konkrétne špecifikované spoluvlastnícke podiely v uvedených nehnuteľnostiach v k.ú. C., vedené na LV č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX. Na základe tohto uznesenia bola schválená dohoda dedičov o vyporiadaní dedičstva s tým, že dedičstvo pozostávajúce zo spoluvlastníckych podielov v nehnuteľnostiach v katastrálnom území C.: na LV č. XXXX - parcela KNE č. 1507, LV č. XXXX - parcela KNE č. 1879, LV č. XXXX - parcela KNE č. 5013, LV č. XXXX - parcela KNE č. 6102, LV č. XXXX - parcela KNE č. 6124, LV č. XXXX - parcela KNE č. 152, LV č. XXXX - parcela KNE č. 6330/1, LV č. XXXX

- parcela EKN č. 3372/1, KNE č. 3372/2, LV č. XXXX - parcela KNE č. 622/1 - nadobúda do vlastníctva A. B. (žalobca) bez povinnosti vyplatiť ostatných dedičov. Dedičstvo pozostávajúce zo spoluvlastníckych podielov v nehnuteľnostiach v k.ú. C. vedené: na LV č. XXXX - parcela KNE č. 1692, LV č. XXXX - parcela

KNE č. 1894, LV č. XXXX - parcela KNE č. 1898, LV č. XXXX - parcela KNE č. 1913, LV č. XXXX - parcela KNE č. 1914, LV č. XXXX - parcela KNE č. 1926, LV č. XXXX - parcela KNE č. 1989, LV č. XXXX - parcela KNE č. 4904, LV č. XXXX - parcela KNE č. 6068, LV č. XXXX - parcela KNE č. 6354, LV č. XXXX - parcela KNE č. 6365, LV č. XXXX - parcela KNE č. 1852, KNE č. 1870, KNE č. 5032, LV č. XXXX - parcela KNE č. 4971 - nadobúda do vlastníctva O. I. H. bez povinnosti vyplatiť ostatných dedičov. V dedičskom rozhodnutí bolo konštatované, že právo na majetkoprávne vysporiadanie vlastníctva parcely KNE č. 1835, vedené na LV č. XXXX, k.ú. C., ktoré bolo v priebehu dedičského konania osvedčené v prospech obce Ochodnica prostredníctvom osvedčenia o vydržaní, sp. zn. N XX/XXXX, NZ 8087/2021, nadobúda žalobca. Zároveň v tomto rozhodnutí bolo konštatované, kto sú dedičia zo závetu po poručiteľke Q. I.. Z dedičského rozhodnutia mal súd prvej inštancie preukázané, že parcela KNE č. 1835 nebola prededená v rámci dedičského konania po danej poručiteľke (resp. jej spoluvlastnícky podiel). Žalobca sa nestal podielovým spoluvlastníkom danej parcely z titulu dedenia, právoplatným rozhodnutím v dedičskom konaní mu nebolo potvrdené, že v dôsledku dedenia nadobudol spoluvlastnícky podiel v danej parcele po poručiteľke.

2. Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu, súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobe žalobcu nemôže vyhovieť, nakoľko žalobca nepreukázal nadobudnutie vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti (spoluvlastníckeho podielu), teda práva vyplývajúceho z hmotného práva, ochrany ktorého sa podanou žalobou vo vzťahu k žalovanému domáha. Sporná nehnuteľnosť, resp. spoluvlastnícky podiel/podiely v nehnuteľnosti, neboli predmetom majetku, ktorý bol v uvedených dedičských konaniach prededený. Daná parcela nebola predmetom dedičského konania po poručiteľke G. H., ani po poručiteľke H. I., daná parcela (resp. spoluvlastnícke podiely) nebola prededená. Žalobca nenadobudol dedením spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/2 (16/64 + 16/64) v danej nehnuteľnosti na základe dedičských rozhodnutí, ako uvádzal v žalobe. Dedičské rozhodnutia boli vydané v čase, keď žalovaný bol a aj v súčasnosti je vedený na LV č. XXXX, k.ú. C. ako podielový spoluvlastník parcely č. 1835 o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 9/16. Súd prvej inštancie mal za to, že správne sa žalobca mal žalobou domáhať určenia, že poručiteľky, ako právne predchodkyne žalobcu, boli ku dňu svojej smrti podielovým spoluvlastníkom spornej nehnuteľnosti o veľkosti spoluvlastníckeho podielu (každá 16/64), resp. že spoluvlastnícky podiel v nehnuteľnosti KNE č. 1835, LV č. XXXX, k.ú. C. patrí do dedičstva po nebohej poručiteľke (po H. I., G. H.). Na takomto základe by následne prebehli dodatočné dedičské konania, kde by spoluvlastnícky podiel v danej nehnuteľnosti bol dodatočne prededený ako majetok poručiteľky. Takto podaná žaloba by odstránila neisté postavenie žalobcu. Súd tak na základe uvedeného pre nedostatok naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení, žalobu zamietol. Súd prvej inštancie uviedol, že dodatočné dedičské konanie nemôže byť nahradené rozhodnutím v danej veci, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom danej nehnuteľnosti. To, že sa dedičia v dedičskom konaní iba dohodli (bolo konštatované v dedičských uzneseniach), že právo na majetkoprávne vysporiadanie má žalobca, čo sa týka parcely KNE č. 1835, na LV č. XXXX, k.ú. C., to neznamená automaticky, že sa má žalobca priamo domáhať určenia výslovne svojho vlastníckeho práva, resp. spoluvlastníckeho práva k danej parcele. Súd zdôrazňuje, že daná nehnuteľnosť, resp. spoluvlastnícky podiel v nehnuteľnosti nebol prededený, nebolo právoplatným rozhodnutím v dedičskom konaní potvrdené, že v dôsledku dedenia nadobudol žalobca spoluvlastnícke podiely o veľkosti 16/64 a 16/64 v danej parcele (spolu 1/2). Žalobca odvíjal svoje vlastnícke právo od vlastníckeho práva svojich právnych predchodkýň, po nich prebehlo dedičské konanie, predmetom dedičského konania však nebola parcela, resp. spoluvlastnícky podiel v parcele KNE č. 1835, daná parcela nebola prededená. Pokiaľ teda parcela, resp. jej spoluvlastnícky podiel nebol v rámci dedičského konania vyporiadaný, prededený, nemôže sa žalobca úspešne domáhať určenia svojho vlastníckeho (spoluvlastníckeho) práva k danej parcele. Uvedené nie je možné obísť tým, že sa dedičia dohodli. Súd iba poznamenáva, že až v rámci dodatočného dedičského konania, predmetom ktorého bude majetok poručiteliek - spoluvlastnícky podiel v parcele KNE č. 1835, sa dedičia prípadne môžu dohodnúť, že spoluvlastnícky podiel v nehnuteľnosti nadobudne iba niektorý z nich, napríklad žalobca.

3. Súd prvej inštancie mal za to, že vlastnícke právo k veci, ktorá nebola predmetom dedičského konania po poručiteľovi, je možné určiť len vo vzťahu k osobe poručiteľa. Pokiaľ totiž príslušná vec nebola predmetom dedičského konania po poručiteľovi, v rámci ktorého by bolo určené, ktorý konkrétny dedič, resp. dedičia sa stali vlastníkom predmetnej veci tvoriacej súčasť dedičstva, nemôže sa, podľa názoru súdu, dedič domáhať všeobecnou určovacou žalobou podľa , určenia, že je vlastníkom, resp. spoluvlastníkom predmetnej neprededenej veci. Na uvedenom nič nemení skutočnosť, že v zmysle sa dedič stáva vlastníkom veci patriacich do dedičstva ku dňu

smrti poručiteľa. To, kto nadobudol veci (hnuteľné, nehnuteľné) patriace do dedičstva po poručiteľovi, je predmetom dedičského konania, nie konania o žalobe o určenie vlastníckeho práva. Pokiaľ určitá časť dedičstva nebola v rámci dedičského konania vyporiadaná, nemôže sa dedič úspešne domáhať na súde určenia, že je vlastníkom predmetnej veci. Súd poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. zo dňa 14.12.2000, ktoré bolo publikované v Zbierke rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu ČR pod č. 61/2001, v ktorom súd uviedol: spor o tom, či súčasťou dedičstva po poručiteľovi je určitá vec, sa v súdnom konaní typovo rieši práve žalobou dedičov na určenie, že poručiteľ bol v deň svojej smrti vlastníkom veci, je tomu tak práve preto, že je viac dedičov a dedičstvo ohľadne spornej veci nebolo vyporiadané. Nemôžu sa dedičia bez ďalšieho domáhať, že sú vlastníkmi, resp. spoluvlastníkmi veci tak, ako to navrhoval žalobca (ďalej napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. ). Súd prvej inštancie vyslovil záver, že určovacou žalobou podľa nemožno nahrádzať dedičské/dodatočné dedičské konanie, a teda nemožno priamo určovať, že žalobca je spoluvlastníkom určitej doposiaľ neprededenej veci. Samotnou určovacou žalobou žalobca nemôže priamo dosiahnuť ním sledovaný cieľ v podobe zápisu jeho ako vlastníka, resp. spoluvlastníka v evidencii katastra nehnuteľností, keďže nemožno priamo určiť jeho vlastníctvo, resp. spoluvlastnícke právo k veci. Výsledkom súdneho konania o určovacej žalobe by malo byť také odstránenie sporného stavu, ktoré k tomuto cieľu bezprostredne smeruje, t.j. určovací výrok súdu by mal byť podkladom pre uskutočnenie dodatočného dedičského konania, ktorého výsledok potvrdí vlastníctvo dediča, resp. dedičov. Súd prvej inštancie poukázal aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 18.08.2022 podľa ktorého, kým neprebehne dedičské konanie, nemôže sa dedič domáhať určenia svojho vlastníctva, môže podať len žalobu, že vec (podiel) patrí do dedičstva. Pokiaľ nie je právoplatným rozhodnutím dedičského súdu potvrdené, že v dôsledku dedenia dedič nadobudol vec, resp. jej spoluvlastnícky podiel, nemôže sa domáhať ochrany svojho vlastníckeho práva žalobou o určenie vlastníctva. Takýto dedič je aktívne legitimovaný len na podanie žaloby o určenie, že vec (jej spoluvlastnícky podiel) patrí do dedičstva po poručiteľovi. Mimo konania o dedičstve nemožno deklaratórnym rozhodnutím (výrokom štátneho orgánu určiť), že dedič je vlastníkom veci patriacej do dedičstva.

4. Súd prvej inštancie uzavrel, že v zmysle uvedeného chýba žalobcovi aktívna vecná legitimácia v spore, uvedené je však len sekundárnym dôvodom na zamietnutie žaloby. Naliehavý právny záujem musí žalobca preukázať. Povinnosť žalobcu preukázať naliehavý právny záujem logicky znamená aj to, že žalobca je povinný uviesť v žalobe skutkové tvrdenia o tom, že naliehavý právny záujem je daný. Na preukázanie týchto tvrdení je povinný žalobca navrhnúť dôkaz. Podľa väčšinových názorov právnej vedy, je naliehavý právny záujem na určení práva vecnou legitimáciou žalobcu. Naliehavý právny záujem je súčasťou žalobného nároku, nejde iba o procesnú podmienku. Z uvedeného vyplýva, že rozhodnutie o právnom záujme, či je alebo nie je daný, je meritórne, absencia naliehavého právneho záujmu je dôvodom zamietnutia žaloby (, Veľké komentáre Števček, Ficová a spol. 2016, s. 502). O náhrade trov konania rozhodol podľa tak, že ich náhradu priznal úspešnému žalovanému proti žalobcovi. 5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal včas odvolanie žalobca, navrhol napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na nové konanie. Odvolanie odôvodnil podľa , , , a . Žaloba namietal, že súd prvej inštancie nevykonal žalobcom navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností ( ), a to spisom notára JUDr. Ladislava Kupku, sp. zn. N 55/2021, spisom od Okresného úradu KNM, osvedčením vyhlásenia o vydržaní, nepripojil dedičské spisy sp. zn. , sp. zn. , ani spis Okresného úradu KNM k titulu nadobudnutia Z 594/2021 k LV XXXX, k.ú. C.. Žalobca mal za to, že z uznesenia Okresného súdu Žilina, prostredníctvom notára Mgr. Kataríny Borák Valušovej, povereného Okresným súdom Žilina funkciou súdneho komisára v dedičskej veci po poručiteľke G. H., E. B., nar. X.XX.XXXX, ktorá zomrela dňa XX.XX.XXXX, naposledy bytom C., sp. zn. -69, , zo dňa 06. 09. 2021, právoplatné 06.09.2021 (žalobca navrhol vyžiadať ex offo aj spis notára Mgr. Kataríny Borák Valušovej sp. zn. -69, ): v súpise aktív boli nehnuteľnosti zapísané na LV XXXX kat.úz. C.. V súpise aktív boli nehnuteľnosti zapísané na LV XXXX kat.úz. C.. Žalobca považoval skutočnosť, že parcela bola v súpise aktív dedičstva za nespornú. Rovnako za nespornú označil aj dohodu dedičov, že právo na majetkoprávne vysporiadanie vlastníctva parc.č. KNE 1835 vedenej na liste vlastníctva XXXX, katastrálne územie C., ktorá bola v priebehu dedičského konania osvedčená v prospech Obce Ochodnica prostredníctvom Osvedčenia o vydržaní sp.zn. N , nadobúda žalobca: A. B., E. B., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXX, bytom C. R.XXX.

Ďalej žalobca namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ( ), keď žalobu zamietol s odôvodnením, že parcela nebola predmetom dedičského konania po poručiteľke G. H., ani po poručiteľke H. I.. Z dokladov predložených žalobcom jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že parcela boli predmetom dedičského konania po poručiteľke G. H., aj po poručiteľke H. I.. Toto skutkové tvrdenie žalobcu sú nesporné ( ). Žalobca mal za to, že z uznesenia Okresného súdu Žilina, prostredníctvom notára Mgr. Kataríny Borák Valušovej, povereného Okresným súdom Žilina funkciou súdneho komisára v dedičskej veci po poručiteľke Q. I., vydatá B., prímenie Kachlár, narodená v roku 1799, ktorá zomrela dňa X.X.XXXX, naposledy bytom C. XX, sp. zn. -94, , zo dňa 06. 09. 2021, právoplatné 06.09.2021 (žalobca navrhol vyžiadať ex offo aj spis notára I. H. G. L. sp. zn. -94, ) V súpise aktív boli nehnuteľnosti zapísané na: - LV XXXX kat.úz. C., 5

- LV XXXX kat.úz. C., na ktorých bola v čase úmrtia poručiteľky ako aj v čase začatia dedičského konania zapísaná aj predmetná parcela; podiel poručiteľky 16/64 je zapísaný v časti B1 LV č. XXXX kat.úz. C.. Následne opätovne poukázal na to, že predmetné nehnuteľnosti boli predmetom dedičského konania. Žalobca namietal, že v konaní argumentoval aj tým, že neboli splnené zákonné podmienky pre vydanie osvedčenia o vydržaní žalovaného, keď notár H. nevyžiadal stanovisko spoluvlastníkov zapísaných na liste vlastníctva XXXX, konkrétne aj I. B. bytom C. XXX XXX XX, syna žalobcu, ktorý je podielovým spoluvlastníkom podielu pod B10 podiel 2/64-ín, B13 podiel 16/64-ín spolu 18/64-ín s poukazom na vtedajšie znenie zákona, ktorý upravoval vydanie osvedčenia o vydržaní, ako aj to, že osvedčenie bolo vydané tesne pred účinnosťou novej právnej úpravy. Žalobca mal za to, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je arbitrárne, keď sa nijako nevysporiadalo s predmetným skutkovým stavom, vyplývajúcim z dedičských konaní, v ktorých bol prejednaný aj spoluvlastnícky podiel na parcele a uzatvorená dohoda medzi dedičmi, že práva k predmetným spoluvlastníckym podielom nadobúda žalobca. V predmetným dedičských konaniach sa nevyskytol žiaden spor týkajúci sa dedenia alebo dedičstva. Rovnako žalovaný opakovane sľuboval usporiadať vlastnícke právo žalobcu k parcele dohodou (záznam z 5.5.2021, ktorý žalobca pripojil k žalobe). Záver súdu prvej inštancie označil, ako formalistický, arbitrárny, nerešpektujúci právoplatné súdne rozhodnutie a neriešiaci vzniknutú situáciu. Žalobca poukazuje aj na fakt, že v konaní o dedičstve sa – na rozdiel od sporového konania – uplatňuje vyšetrovacia zásada, teda súd (notár) je povinný zisťovať skutočný stav veci a na tento účel vykonať aj bez návrhu všetky potrebné dôkazy. Žalobca namietal, že vo vzťahu k parcele prebehlo dedičské konanie, v ktorom súd rozhodol, že žalobca nadobúda právo na majetkoprávne vysporiadanie vlastníctva k parcele, preto je plne opodstatnená žaloba, ktorou sa žalobca domáha určenia svojho vlastníckeho práva k parcele. Záver súdu prvej inštancie nemožno aplikovať na skutkový stav, ktorý je predmetom konania. V danom prípade bol zachovaný postup upravený ustanoveniami druhej hlavy „Konanie o dedičstve“ až . Preto neobstojí tvrdenie súdu, že sa žalobca, ako právny nástupca poručiteľa na základe rozhodnutia súdu v dedičskom konaní, nemôže domáhať určenia vlastníckeho práva k parcele, ktoré majetkové právo nadobudol právoplatným rozhodnutím súdu. Súd prvej inštancie neberie zreteľ na súdne rozhodnutia, ktorými bolo právoplatne ukončené konanie o dedičstve po poručiteľkách. Je treba prihliadnuť na princíp všeobecnej spravodlivosti, keď žalobca konal s presvedčením, že mu súdne rozhodnutie vydané v dedičskom konaní zakladá majetkové právo na vysporiadanie vlastníctva spoluvlastníckeho podielu k parcele. Žalobca mal za to, že sú tu dôvody na to, aby súd postupoval podľa . Podľa citovaného ustanovenia súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Dôvera žalobcu v správnosť súdneho rozhodnutia v dedičskom konaní je bez akýchkoľvek pochybností dôvodom hodným osobitného zreteľa. Pre prípad, ak súd neuzná argumentáciu žalobcu týkajúcu sa skutkových a právnych záverov vyplývajúcich z právoplatných súdnych rozhodnutí vydaných v dedičských konaniach, žalobca navrhuje, aby súd žalovanému nepriznal náhradu trov konania. Žalobca záverom namietol, že rozsudok nezohľadňuje právo strán na rýchlu a účinnú ochranu v zmysle Základných princípov .

6. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že so žalobou nesúhlasili, pretože žalobca vlastníctvo k podielom, ktoré boli predmetom žaloby nikdy nenadobudol. Žalobca nepreukázal nadobudnutie vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti (spoluvlastníckeho podielu), teda práva vyplývajúceho z hmotného práva, ktorého ochrany sa podanou žalobou vo vzťahu k žalovanému domáha. Sporný pozemok nebol predmetom dedičského konania po poručiteľke G. H., ani po poručiteľke H. I. a žalobca nepreukázal ani iný titul nadobudnutia.

7. Žalobca v písomnej replike k vyjadreniu žalovaného zotrval na skutočnostiach uvedených v odvolaní. Uviedol, že žalovaný opomenul, že na dedičov prechádzajú predovšetkým majetkové práva poručiteľa, medzi ktoré možno radiť okrem vlastníckeho práva aj iné práva, na ktorých sa dedičia dohodli. Žalobca zotrval na argumentácii, že v konaní preukázal, že Okresný súd Žilina právoplatne rozhodol že žalobca nadobúda právo na majetkoprávne vysporiadanie vlastníctva k nehnuteľnostiam špecifikovaným v rozhodnutiach tak ako uviedol žalobca v žalobe ako aj v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancii. S poukazom na právoplatné rozhodnutia Okresného súdu Žilina, žalobca legitímne očakával, že rozhodnutia Okresného súdu Žilina sú zákonné a žalobcovi z nich vyplývajú práva tak., ako ich súd deklaroval v rozhodnutiach. Tieto práva žalobcu priznané právoplatnými rozhodnutiami Okresného súdu Žilina sp. zn. -69, zo dňa 06. 09. 2021 a sp. zn. -94, , zo dňa 06. 09. 2021, súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku odignoroval a nijakým spôsobom sa s nimi nevysporiadal ani v odôvodnení rozhodnutia. Ďalej žalobca namietal, že vyhlásenie o vydržaní mohol zo zákona vyjadriť iba štatutárny zástupca obce. V zmysle Notárskeho poriadku č. – právny stav do 30.4.2021 - účastník nemôže urobiť vyhlásenie o vydržaní podľa odseku 1 §-u 63 v zastúpení. Preto žalobca požadoval predložiť aj spisy o vydržaní od Notárskeho úradu notára JUDr. Ladislava Kupka, PhD., aby konajúci súd mohol prejudiciálne rozhodnúť, či boli splnené podmienky pre vydanie osvedčenia o vydržaní Obce Ochodnica. Podľa žalobcu je nesporné, že v danom prípade súd prvej inštancie nereflektoval na tvrdenie žalobcu, že parcela bola predmetom dedenia až do momentu, kým si ju ľstivo „osvedčil“ žalovaný, ani na fakt, že dedičia sa dohodli, že právo na majetkoprávne vysporiadanie vlastníctva k predmetnej parcele, ktorá bola žalovaným osvedčená v priebehu dedičského konania, nadobúda žalobca, a v konečnom dôsledku ani na právoplatné súdne rozhodnutia vydané v dedičských konaniach. Konanie žalovaného označil za rozporné s dobrými mravmi v zmysle , pričom rozpor spočíva v tom, že si dal „osvedčiť“ pozemok bez právneho dôvodu a bez splnenia zákonných podmienok, ako aj v tom, že sľuboval previesť na žalobcu bezprávne osvedčené pozemky, ktoré nie sú zastavané cestou. Žalobca poukazuje na všeobecnú povinnosť konať čestne a poctivo, ako aj na to, že nikto nemôže mať prospech z vlastného protiprávneho konania. Žalovaný konal nečestne a nepoctivo, keď si osvedčil pozemky bez právneho dôvodu a nielen pod cestou ako priznal v konaní.

8. Žalovaný v písomnej duplike k vyjadreniu žalobcu zotrval na skutočnostiach uvedených vo vyjadrení. Mal za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, pričom neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal.

9. Krajský súd v Žiline ako odvolací súd preskúmal vec podľa , , bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa (keď nebolo potrebné zopakovať ani doplniť dokazovanie a nevyžadoval to ani dôležitý verejný záujem) v spojení s a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

10. Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho obsahu spisového materiálu a vyhodnotením toho, čo uviedol v rámci odvolacieho konania odvolateľ – žalobca, konštatuje, že súd prvej inštancie vo veci samej v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre právne posúdenie veci a po vykonaní dokazovania v potrebnom rozsahu dospel k správnym skutkovým a právnym záverom. V tomto smere sa odvolací súd stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať (ust. ). Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia preto nemožno považovať za rozporné s požiadavkou vyplývajúcou z práva na spravodlivý proces, keďže je z neho zreteľné, z akého skutkového stavu súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal, o aké ustanovenia právnych predpisov sa jeho rozhodnutie opieralo a ako boli tieto relevantné ustanovenia ním interpretované. Pokiaľ ide o námietku nesprávneho právneho posúdenia vec, odvolací súd poznamenáva, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, keď na zistený skutkový stav súd neaplikoval príslušnú právnu normu (úplne ju opomenul aplikovať), alebo aplikoval nesprávnu právnu normu, alebo obsah správnej právnej normy nesprávne interpretoval, alebo správne zvolenú a správne interpretovanú právnu normu nesprávne aplikoval. V prejednávanej veci má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval ustanovenia , ako aj , preto odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od

záverov prvoinštančného súdu odchýliť a nemôže dať za pravdu odvolateľovi, ktorý v odvolaní neuviedol také právne relevantné skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd pritom konštatuje, že iba samotná nespokojnosť sporovej strany (v tomto prípade žalobcu) s právnym názorom vysloveným súdom nezakladá odvolací dôvod podľa a , pretože z práva na spravodlivý súdny proces pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov a rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. , , , a ). Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že žalovaným uplatnený odvolací dôvod podľa a nie je daný.

11. K námietke nesprávne zisteného skutkového stavu odvolací súd poznamenáva, že vada predpokladaná v (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) je vadou skutkovou. Rozhodnutie trpí skutkovými vadami, ak bol nesprávne vytvorený jeho skutkový základ (skutkové zistenia). Nesprávnosť skutkových zistení pri tomto odvolacom dôvode je spôsobená nesprávnym postupom súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania, keď buď súd zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo prípadne neprihliadol na skutočnosti, ktoré boli preukázané. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, v hodnotení dôkazov nie je logický rozpor, a aj z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z . Odvolací súd vzhľadom na uvedené konštatuje, že v konaní pred súdom prvej inštancie bolo v dostatočnom rozsahu vykonané dokazovanie nevyhnutné pre právne posúdenie predmetnej sporovej veci a meritórne rozhodnutie súdu. Z uvedeného vychádzal aj odvolací súd v zmysle ust. , majúc za to, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia má všetky atribúty vyžadované ust. a nemožno súdu prvej inštancie v tomto smere nič vyčítať. Odvolací súd v tejto súvislosti tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Žalovaným uplatnený odvolací dôvod podľa preto nie je daný. Ďalej odvolací súd má to, že neboli dané ani dôvody podľa a , nakoľko súd prvej inštancie vykonal všetky potrebné dôkazy a pre účely rozhodnutia v tomto konaní nie je potrebné vykonať ďalšie dôkazy tak ako ich navrhoval žalobca. Konkrétne k odvolacím námietkam žalobcu a na doplnenie a potvrdenie vecnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd uvádza nasledovné:

12. Odvolací súd konštatuje, že správny bol záver súdu prvej inštancie o nedostatku naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení, nakoľko v dedičskom konaní nezdedil nehnuteľnosti, pri ktorých sa domáha určenia vlastníckeho práva. Žalobca v odvolaní (v písomných podaniach) opakovane namietal, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal so skutočnosťou, že v rámci aktív dedičstva sa prejednali sporné nehnuteľnosti a on zdedil majetkové práva na ich vysporiadanie. Odvolací súd konštatuje, že uvedená námietka nie je dôvodná. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku správne uzavrel v ods. 14 a 15, že žalobca sa nestal podielovým spoluvlastníkom danej parcely z titulu dedenia, právoplatným rozhodnutím v dedičskom konaní mu nebolo potvrdené, že v dôsledku dedenia nadobudol spoluvlastnícky podiel v danej parcele po poručiteľke. Následne správne sa v ods. 16 až 18 zaoberal tým, či žalobca bol aktívne vecne legitimovaný na podklade zistenia, že nehnuteľnosti neprededil. Následný záver uvedený v ods. 19, že žalobe žalobcu nemohol vyhovieť, nakoľko žalobca nepreukázal nadobudnutie vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti (spoluvlastníckeho podielu), teda práva vyplývajúceho z hmotného práva, ochrany ktorého sa podanou žalobou vo vzťahu k žalovanému domáha, bol správny. Takisto záver, že sporná nehnuteľnosť, resp. spoluvlastnícky podiel/podiely v nehnuteľnosti, neboli predmetom majetku, ktorý bol v uvedených dedičských konaniach prededený. Daná parcela nebola predmetom dedičského konania po poručiteľke G. H., ani po poručiteľke H. I., daná parcela (resp. spoluvlastnícke podiely) nebola prededená. Žalobca nenadobudol dedením spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/2 (16/64 + 16/64) v danej nehnuteľnosti na základe dedičských rozhodnutí, ako uvádzal v žalobe. Dedičské rozhodnutia boli vydané v čase, keď žalovaný bol a aj v súčasnosti je vedený na LV č. XXXX, k.ú. C. ako podielový spoluvlastník parcely č. 1835

o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 9/16. Je dôležité si uvedomiť, že ustálená súdna prax vyžaduje, aby predmetom určovacej žaloby, na ktorej má žalobca naliehavý právny záujem, boli nehnuteľnosti, ku ktorým mu svedčí nadobúdací titul, a to či už na zmluvnom základe alebo na základe právnej skutočnosti. Žalobca sa mylne domnieva, že na podklade dedičského rozhodnutia mu svedčí vlastnícke právo, keď prededil „majetkové právo na vysporiadanie“. Súdna právna prax, nepozná uvedený pojem a tento sa nepoužíva v súdnych konaniach. Je ustálenou súdnou praxou, tak ako to konštatoval súd prvej inštancie (v ods. 20), že ak majetok nie je prededený, tak je nevyhnutné, aby dedičia podali žalobu, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva po zomrelom. Správne súd prvej inštancie uzavrel, že tento postup nie je možné obchádzať postupom, ktorý zvolil žalobca. Správne uviedol, že dohoda dedičov v dedičskom konaní (bolo konštatované v dedičských uzneseniach), že právo na majetkoprávne vysporiadanie má žalobca, čo sa týka parcely KNE č. 1835, na LV č. XXXX, k.ú. C., neznamená automaticky, že sa má žalobca priamo domáhať určenia výslovne svojho vlastníckeho práva, resp. spoluvlastníckeho práva k danej parcele. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že daná nehnuteľnosť, resp. spoluvlastnícky podiel v nehnuteľnosti nebol prededený, nebolo právoplatným rozhodnutím v dedičskom konaní potvrdené, že v dôsledku dedenia nadobudol žalobca spoluvlastnícke podiely o veľkosti 16/64 a 16/64 v danej parcele (spolu 1/2), čo následne viedlo súd prvej inštancie k zamietnutiu žaloby pre nedostatok naliehavého právneho záujmu. Skutočnosť, že na počiatku dedičského konania boli nehnuteľnosti predmetom dodatočného dedičského konania, neznamená, že tieto budú aj prededené. V tomto prípade nastala právna skutočnosť – vydržanie, ktorá spôsobila, že nehnuteľnosti sa neprededili. Nič na uvedenom nemení ani záver žalobcu, že v dodatočnom dedičskom konaní o uvedených nehnuteľnostiach by tieto boli prededené do jeho vlastníctva. Odvolací súd konštatuje, že ak by dedičské rozhodnutia boli spôsobilým dokladom preukazujúcim vlastníctvo žalobcu, tak vlastnícke právo by bolo zapísané v prospech žalobcu v evidencii katastra nehnuteľností bez súdneho sporu. Tu však odvolací súd zdôrazňuje, že notár ako súdny komisár, vedomý si okolnosti, že právny predchodcovia žalobcu nie sú zapísaný na listoch vlastníctva pri uvedených nehnuteľnostiach, tieto reálne neprededil, resp. nepotvrdil nadobudnutie vlastníckeho práva k nim, lebo tak urobiť nemohol. Uvedené okolnosti potvrdzujú správnosť záverov súdu prvej inštancie v nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, nakoľko žalobca nehnuteľnosti napriek skutočnostiam uvedeným v označených dedičských rozhodnutiach nezdedil. Tu neobstojí námietka žalobcu, že rozsah majetku patriaceho do dedičstva bol nesporný, nakoľko notár nerozhodol o prededení sporného majetku. Odvolací súd ďalej konštatuje, že je potrebné rozlišovať medzi vlastníckym právom a majetkovým právom, ktoré sú rozdielnymi právnymi pojmami. Tu je potrebné si uvedomiť, že formulácia použitá v dedičskom rozhodnutí je neurčitá a nemožno z nej vyvodiť vlastnícke právo žalobcu. Odvolací súd má zato, že notár zvolil uvedenú formuláciu, aby neuviedol, že žalobca zdedil nehnuteľnosti (podiely na nich), nakoľko tak urobiť ani nemohol. Správne súd prvej inštancie poukázal aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 18.08.2022 podľa ktorého, kým neprebehne dedičské konanie, nemôže sa dedič domáhať určenia svojho vlastníctva, môže podať len žalobu, že vec (podiel) patrí do dedičstva. Pokiaľ nie je právoplatným rozhodnutím dedičského súdu potvrdené, že v dôsledku dedenia dedič nadobudol vec, resp. jej spoluvlastnícky podiel, nemôže sa domáhať ochrany svojho vlastníckeho práva žalobou o určenie vlastníctva. Takýto dedič je aktívne legitimovaný len na podanie žaloby o určenie, že vec (jej spoluvlastnícky podiel) patrí do dedičstva po poručiteľovi. Mimo konania o dedičstve nemožno deklaratórnym rozhodnutím (výrokom štátneho orgánu určiť), že dedič je vlastníkom veci patriacej do dedičstva. Uvedené rozhodnutie je plne aplikovateľné aj na posudzovanú vec. Správne potom uzavrel, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaným subjektom v tomto konaní, pričom nepreukázal naliehavý právny záujem.

13. Žalovaný v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie nevykonal navrhované dôkazy potrebné na riadne zistenie skutkového stavu, súčasne že skutkový stav neobstojí, a že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom mu znemožnil realizáciu jeho procesných práv. Uvedené namietal vo vzťahu k zamietnutiu návrhov na vykonanie dokazovania pripojením notárskeho spisu, ktorým bolo riešené vydržanie, namietaním nedobromyseľnosti žalovaného. Odvolací súd sa plne stotožňuje s postupom súdu prvej inštancie, ktorým zamietol návrh právneho zástupcu žalobcu na vykonanie dôkazov a to vyžiadanie spisu od notára JUDr. Ladislava Kupku, sp. zn. N 55/2021, vyžiadanie spisu od Okresného úradu KNM, osvedčenie vyhlásenia o vydržaní, pripojenie dedičských spisov sp. zn. , sp. zn. , spisu OÚ KNM k titulu nadobudnutia Z 594/2021 k LV XXXX, k.ú. C., výsluch strán sporu, ako aj so zamietnutím návrhu žalovaného na vykonanie dôkazu - vykonať znalecké dokazovanie na identifikáciu parciel, z dôvodu ich nepotrebnosti/nadbytočnosti. Správne uzavrel, že pre rozhodnutie vo veci samej, by bolo uvedené dokazovanie nehospodárne, nadbytočné

a aj prípadné vykonanie navrhnutých dôkazov by neviedlo k inému rozhodnutiu súdu vo veci samej. Tu súd prvej inštancie správne konštatoval, že správne sa žalobca mal žalobou domáhať určenia, že poručiteľky ako právne predchodkyne žalobcu, boli ku dňu svojej smrti podielovým spoluvlastníkom spornej nehnuteľnosti, resp. že spoluvlastnícky podiel v nehnuteľnosti KNE č. 1835, LV č. XXXX, k.ú. C. patrí do dedičstva po nebohej poručiteľke (po H. I., G. H.), takto podaná žaloba by odstránila neisté postavenie žalobcu. Odvolací súd konštatuje, že nedôvodná je námietka dobromyseľnosti žalovaného, nakoľko ak žalobca nie je aktívne legitimovaný a nemá naliehavý právny záujem na podanej žalobe, nemá zmysel skúmať dobromyseľnosť žalovaného, prípadne skúmať splnenie podmienok pre vydržanie, nakoľko uvedené nemôže priniesť úspech žalobcu v spore a bolo by neúčelným zvyšovaním nákladov.

14. Odvolací súd k námietke žalobcu, že rozhodnutie je arbitrárne konštatuje jej nedôvodnosť. Súd prvej inštancie sa jasne, dôkladne vysporiadal so všetkými skutkovými a právnymi okolnosťami veci, ktoré boli pre jej posúdenie podstatné, pričom skutočnosť, či žalovaný bol alebo nebol dobromyseľný, a či boli splnené podmienky na vydržanie, neboli podstatnou okolnosťou pre posúdenie dôvodnosti žaloby vzhľadom na vyššie uvedené závery. Ak by bola bývala podaná žaloba o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva, tak v tomto prípade by uvedené dokazovanie malo zmysel, čo však v prejednávanej veci nenastalo.

15. Ako už bolo uvedené vyššie odvolací súd nevzhliadol v procesnom postupe súdu prvej inštancie také konanie, ktoré by odôvodňovalo prijatie záveru o tom, že bolo porušené právo žalobcu na spravodlivý súdny proces. Skutočnosť, že súd prvej inštancie neposúdil vec v súlade s názorom žalobcu, neznamená porušenie práva na spravodlivý proces, ako ani vyhodnotenie jednotlivých dôkazov, najmä dedičských rozhodnutí, ktoré aj podľa názoru odvolacieho súdu nepreukazujú, že by žalobca bol dedičom sporných nehnuteľností. Rovnako tak odvolací súd nevidí žiadne porušenie článku 17 , nakoľko z obsahu spisu je potrebné, prijať záver, že súd prvej inštancie konal v súlade s článkom 17 .

15. Nakoľko odvolacie námietky vymedzené žalobcom, ktorými je odvolací súd viazaný, neboli dôvodné a odvolací súd nezistil ani nedostatky v postupe okresného súdu, na ktoré prihliada z úradnej povinnosti ( ) a plne sa stotožnil s odôvodním napadnutého rozhodnutia, preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ako vecne správny potvrdil.

16. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s , . V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, preto mu odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu voči žalobcovi.

17. Pokiaľ sa žalobca domáhal aplikácie vo vzťahu k trovám konania, odvolací súd dospel k záveru, že nie sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa na nepriznanie trov. Spor o vlastnícke právo ako aj spor, že nehnuteľnosti patria do dedičstva sú štandardným sporovým konaním. Skutočnosť, že žalobca zvolil nesprávnu spôsob žalovania nie je dôvodom hodným osobitného zreteľa. Odvolací súd má ďalej za to, že ani postup notára ako súdneho komisára neodôvodňuje prijatie záveru, že je potrebné aplikovať . Notár ako súdny komisár nerozhodol o prededení sporných nehnuteľností, nakoľko tak rozhodnúť ani nemohol. Skutočnosť, že žalobca si dohodu dedičov o majetkovom práve vysvetlil tak, že ho oprávňuje na podanie určovacej žaloby, nie je dôvodom na aplikáciu dôvodov hodných osobitného zreteľa a nepriznanie trov konania. Rovnako tak postup žalovaného pred podaním žaloby (list z 05.05.2021 č.l.30-31) neodôvodňuje postup podľa . Bolo na žalobcovi, akou formou sa bude domáhať svojich práv, pričom vo veci bol právne zastúpený, takže nejde o laickú osobu. Skutočnosť, že zvolil nesprávnu formu žaloby nemožno prenášať na žalovaného.

18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( ) .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n). ( a ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( a ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. ( a ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. ( ).