Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Cb/9/2020

Potvrdené rozhodnutím 43Cob/16/2021
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Blahu, členiek senátu JUDr. Márie Jamriškovej, PhD. a Mgr. Miriam Kamenskej v právnej veci žalobcu SetCar sk, a. s., so sídlom Ulica priemyselná 10, 038 52 Sučany, IČO: 50 387 189, zast. JUDr. Tomáš Zboja, advokát, so sídlom Kuzmányho 4, 036 01 Martin proti žalovanému KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, zast. JUDr. Felix Neupauer, advokát, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré Mesto o zaplatenie 319,20 Eur, o odvolaní žalovaného proti rozhodnutiu Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 25Cb/9/2020-55 zo dňa 4. novembra 2020 takto rozhodol: I. Rozhodnutie Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 25Cb/9/2020-55 zo dňa 4. novembra 2020 potvrdzuje. II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 %."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Žiari nad Hronom, sudcom JUDr. Milanom Antalom, v právnej veci žalobcu: SetCar sk, a. s., IČO: 50 387 189, so sídlom Ulica priemyselná 10, 038 52 Sučany, právne zastúpený: JUDr. Tomáš Zboja, advokát, IČO: 42 072 905, so sídlom Kuzmányho 4, 036 01 Martin, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, IČO: 00 585 441, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava - Staré Mesto, právne zastúpený: JUDr. Felix Neupauer, advokát, IČO: 37 928 422, so sídlom advokátskej kancelárie Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava - Staré Mesto, o zaplatenie 319,20 €, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 319,20 € do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou na Okresnom súde v Banskej Bystrici v upomínacom konaní dňa 18.02.2020 domáhal vydania rozhodnutia, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 319,20 Eur a náhrady trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že na základe škodovej udalosti evidovanej u žalovaného došlo ku škode na vozidle poškodeného. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla poisteného v poisťovni žalovaného. V dôsledku uvedeného bol poškodený nútený užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb, a to zapožičaním si náhradného vozidla u žalobcu. Po ukončení nájmu žalobca vystavil poškodenému faktúru, ktorú si tento uplatnil na náhradu u žalovaného. Oznámením o poistnom plnení, priloženom v prílohe, žalovaný oznámil poškodenému šetrenie udalosti tak, že neuznal uplatnenú výšku v plnom rozsahu. Poškodený následne uzatvoril so žalobcom zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorej predmetom bol nárok na náhradu škody vyplývajúcej z predmetnej poistnej udalosti z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla a uvedenú skutočnosť oznámil žalovanému. Žalobca operia nárok na náhradu škody o ustanovenie , , a zákona o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (Zákona o PZP) a v zmysle . Keďže žalovaný na výzvy žalobcu nereagoval, žalobca bol nútený obrátiť sa žalobou na súd.

3. K žalobe žalobca pripojil záznam o dopravnej nehode zo dňa 10.06.2019, oznámenie o totálnej škode ku škodovej udalosti zo dňa 27.06.2019, uplatnenie nároku na náhradu škody zo dňa 18.06.2019, zmluvu o prenájme vozidla č. 321/606 zo dňa 19.06.2019, faktúru č. 190331 zo dňa 28.06.2019, splatnú dňa 12.07.2019, všeobecné obchodné podmienky pre prenájom osobných automobilov žalobcu, zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 28.06.2019 medzi žalobcom ako postupníkom a poškodeným B.. Y. A.

ako postupcom, oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 28.06.2019, oznámenie o poistnom plnení žalovaným zo dňa 21.08.2019, upomienku žalobcu s podacím lístkom preukazujúcim odoslanie tejto listiny žalovanému.

4. V upomínacom konaní súd vydal platobný rozkaz sp. zn.: zo dňa 14.04.2020, proti ktorému podal žalovaný v zákonnom stanovenej lehote odpor s vecným odôvodnením. V odôvodnení odporu žalovaný uviedol, že nárok žalobcu neuznáva v celom rozsahu a považuje ho za nedôvodný. Návrh žalobcu nespĺňa zákonné kritériá požadované ustanovením (ďalej len „“), nakoľko žalovaný nedostatočne špecifikoval skutočnosti a neoznačil dôkazy, o ktoré žalobca opiera svoj návrh. Poukázal na skutočnosť, že z vyhotovenia predloženej žaloby sa nedá vyvodiť základná náležitosť podania, a to náležitosť, ktorej veci sa týka, nakoľko všetko, čo k tejto náležitosti žalobcu súdu a žalovanému poskytol nasledovné nedostatočné tvrdenia „Na základe škodovej udalosti evidovanej u žalovaného došlo ku škode na vozidle poškodeného. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla poisteného v poisťovni žalovaného. V dôsledku uvedeného bol poškodený nútený užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb, a to zapožičaním si náhradného vozidla u žalobcu“. Z tohto všeobecného tvrdenia sa nedá vyvodiť o akú udalosť išlo, čo bolo jej podstatou, aký mala priebeh, kto ju zavinil, kedy sa žalobca dozvedel o jej vzniku, ako sa o ňom dozvedel, aké následky mala táto udalosť na motorovom vozidle a podobne. Žalobca však údaje o týchto podstatných náležitostiach neuviedol, tieto vyplývajú len z príloha, čo absolútne nie je vzhľadom na znenie postačujúce, t.j. žalobca predložil žalobu nespôsobilú vyvolať vecné prejednanie. Žalovaný má zároveň za to, že žalobca nie je vo vedenom konaní aktívne vecne legitimovaný. Z uvedeného skutkového stavu vyplýva, že poškodený mal voči žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej faktúre. Z uvedeného potom vyplýva, že poškodený predstavoval subjekt, ktorý bol dlžníkom žalobcu. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, ako aj na znenie ustanovenia vyplýva, že nakoľko poškodený predstavoval dlžníka žalobcu, nemohol so žalobcom platne uzatvoriť zmluvu o postúpení pohľadávky. Uzatvorením predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávky nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávok poškodeného na žalobcu (nakoľko uvedené pohľadávky nikdy neuhradil) a teda mu nikdy ako pohľadávky nevznikli, ale v uvedenom prípade došlo k postúpeniu záväzkov poškodeného, ktoré v zmysle vystavenej faktúry predstavujú práve pohľadávky žalobcu. To znamená, že uvedeným postúpením došlo medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom k postúpeniu pohľadávok žalobcu, čo je v rozpore s vyššie citovaným zákonným ustanovením . Z uvedeného potom vyplýva, že žalobca nemôže predstavovať aktívne vecne legitimovaný subjekt na strane žalobcu v predmetnom konaní. V zmysle rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. vyplýva, že ide o nedostatok aktívnej vecnej legitimácie.

5. Žalobca sa podaním odoslaným upomínaciemu súdu vyjadril k podanému odporu a uviedol, že tvrdenia žalovaného ohľadom nedostatočnej špecifikácie skutočnosti, ako aj neoznačenie dôkazov, o ktoré žalobca opiera svoj žalobný návrh považuje v plnom rozsahu za neopodstatnené a účelové. Návrh na vydanie platobného rozkazu spĺňa náležitosti uvedené v o upomínacom konaní. Poukázal na predmetného zákona, podľa ktorého uplatňovaný nárok možno odôvodnene predpokladať, ak vyplýva zo skutočností uvedených žalobcom a z listín pripojených k návrhu. Ak sú žalobca a žalovaný účtovnými jednotkami, postačí pripojiť faktúru, alebo inú výzvu podobnej povahy, ktorou sa požadovalo splnenie uplatňovaného nároku od žalovaného (ďalej len „faktúra“), a vyhlásiť, že uplatňovaný nárok žalobca eviduje vo svojom účtovníctve. Uvedené žalobca aj urobil. Žalobca opiera svoj nárok na náhradu škody o príslušné ustanovenia o PZP a . Žalobca uviedol, že prenájom náhradného vozidla je súčasnou judikatúrou považovaný za skutočnú škodu, teda za majetkovú hodnotu, ktorú bolo potrebné vynaložiť k uvedeniu veci do predošlého stavu. Žalobca uviedol, že uvedené potvrdzuje aj samotné metodické usmernenie členov SKP č. 17/2002. Za účelom bližšej špecifikácie skutočností uvedených v žalobe žalobca uviedol, že dňa 10.06.2019 došlo v obci Nová Baňa ku škodovej udalosti na motorovom vozidle Nissan Pulsar, evidenčné číslo H. XXX S., spôsobenej poškodenej B.. Y. A.. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla Toyota Prius, evidenčné číslo H. XXX J., poisteného v poisťovni žalovaného. Predmetnú poistnú udalosť žalovaný eviduje pod číslom 9528798154. V dôsledku uvedeného bol poškodený nútený užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb a to zapožičaním si náhradného vozidla Nissan Qashqai, evidenčné číslo BL 495 OJ u žalobcu v zmysle zmluvy o nájme č. 321/606 zo dňa 19.06.2019. Po ukončení nájmu žalobca vystavil poškodenému faktúru č. 190331 zo dňa 28.06.2019, s dátumom splatnosti 12.07.2019 na sumu 456,- €.

V zmysle oznámenia o poistnom plnení zo dňa 21.08.2019 žalovaný ukončil šetrenie poistnej udalosti tak, že neuznal uplatnenú výšku škody, čím priznal náklady iba v sume 136,80 €. Listinné dôkazy preukazujúce skutočnosti uvedené v návrhu boli žalovanému riadne doručené už pri uplatňovaní si náhrady škody v rámci likvidácie poistnej udalosti a tvoria podklady pre rozhodnutie žalovaného o ukončení šetrenia poistnej udalosti. Predmetné dokumenty boli predložené spolu s návrhom taktiež súdu a na tieto opätovne odkazuje žalobca. Náhrada škody má podľa názoru žalobcu plniť reparačnú funkciu a má zaistiť plnú kompenzáciu spôsobenej ujmy, nakoľko poškodený bol nie vlastným pričinením v dôsledku škodovej udalosti fakticky obmedzený v užívaní vlastného vozidla. Žalobca dal súdu do pozornosti stanovisko, podľa ktorého škoda spočívajúca v tom, že poškodený vynaložil vyššie náklady na vypožičanie osobného automobilu v porovnaní s nákladmi, ktoré by inak vynaložil na prevádzku svojho automobilu, ktorý nemohol používať v dôsledku poškodenia, je potrebné považovať za skutočnú škodu, ktorú je škodca povinný nahradiť v rozsahu nutne a účelne vynaložených nákladov (R 7/1992). Pokiaľ ide o príčinnú súvislosť, škoda spočívajúca v nákladoch na prenájom náhradného vozidla bola spôsobená porušením pravidiel cestnej premávky, čím došlo k poškodeniu vozidla. Keby nedošlo k porušeniu pravidiel cestnej premávky, nedošlo by k nehode, a teda by nebol nútený nájom náhradného motorového vozidla (ďalej rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. ). V rozsudku Krajského súdu v Košiciach sa súd priklonil k vyjadreniu žalobcu, zohľadňujúc aj rozhodovaciu prax súdov v tom, že možnosť využiť náhradné vozidlo počas opravy vlastného motorového vozidla má byť akousi formou kompenzácie za škodu spôsobenú na vozidle poškodeného a tento inštitút slúži aj k nahradeniu zaužívaného sociálneho komfortu poškodeného. Zároveň žalobca uviedol, že neexistuje zákonná, ani zmluvná povinnosť stanovená poškodenému, aby hľadal najrýchlejšiu opravovňu, resp. preukázateľne výber medzi opravovňami z hľadiska rýchlosti vykonania opravy (rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. zo dňa 22.11.2017. V opačnom prípade by sa jednalo o neprimerané zaťažovanie poškodeného, keďže už stav poškodenia jeho motorového vozidla dopravnou nehodou ako poistnou udalosťou je výrazne obmedzujúcim stavom pre poškodeného.

6. Námietku žalovaného týkajúcu sa tvrdenia prenájmu, resp. uvedenia presného dátumu ukončenia do zmluvy o nájme, žalobca považuje za neopodstatnenú. Nič nebránilo žalobcovi a poškodenému v uzatvorení nájomnej zmluvy na akúkoľvek dobu. Relevantnou v tomto prípade je ale skutočnosť, či bol prenájom realizovaný počas doby faktického obmedzenia poškodeného. Iba takéto náklady totiž môžu byť poškodenému zo strany poisťovne škodcu preplatené. Tvrdenie žalovaného, že zmluva o nájme mohla byť uzatvorená najskôr 28.06.2019 (t.j. v deň ukončenia nájmu) je absurdné, ničím nepodložené a nelogické. Žalobca dodáva, že žalovaným uvádzané tvrdenie nijako nezakladá dôvodnú pochybnosť o existencii, resp. realizácii nájomného vzťahu.

7. Taktiež ďalšie námietky žalovaného týkajúce sa postúpenia pohľadávky považuje žalobca za neopodstatnené. Poukázal, že v danom prípade ide o štandardné a zákonom dovolené postúpenie pohľadávky. Poškodený uzatvoril so žalobcom dňa 28.06.2019 zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorej predmetom bol nárok na náhradu škody vyplývajúcej z poistnej udalosti zo dňa 10.06.2019 z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla, ktoré poskytol poškodenému žalobca. V zmysle bodu 5. predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky je zrejmé, že k úhrade faktúry došlo na základe vzájomného zápočtu, v dôsledku čoho žalobca vstúpil do práv a povinností poškodeného. Keďže žalovaný nenahradil škodu vo vzniknutom rozsahu, žalobca sa namiesto poškodeného v tomto konaní domáha preplatenia zvyšnej časti nákladov účelne vynaložených na prenájom neuhradeného vozidla. Akékoľvek tvrdenia žalovaného o neexistencii predmetnej pohľadávky, aktívnej vecnej legitimácii, o rozopre s ustanovením , či neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky považuje žalobca taktiež za neopodstatnené. Takéto postúpenie pohľadávky podľa ustálenej rozhodovacej praxe všeobecných súdov SR neodporuje zákonu. Zmluva o postúpení pohľadávky je tak v obdobných prípadoch považovaná za platne uzatvorenú. V danom smere sa plne stotožňuje s odôvodnením právoplatného rozsudku Okresného súdu Martin sp. zn. zo dňa 03.05.2018, podľa ktorého žalobca v konaní preukázal, že škoda v uplatnenom rozsahu poškodenému reálne vznikla, a to na základe dohody o započítaní podľa čl. 5 zmluvy o postúpení pohľadávky. Podľa tejto dohody zanikli vzájomné pohľadávky zmluvných strán tejto dohody, konkrétne pohľadávka poškodeného voči žalobcovi podľa čl. 4 zmluvy o postúpení pohľadávok (t.j. odplata za postúpenie pohľadávky) a pohľadávka žalobcu voči poškodenému z titulu nájomného zo zmluvy o nájme. Rovnako aj Krajský súd v Prešove vo svojom rozhodnutí sp. zn. , námietku žalovaného ohľadne absolútnej neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky v obdobnom prípade neakceptoval. Skutočnosť, že došlo k úhrade predmetnej faktúry za nájom a súčasne aj

k prevodu práva medzi žalobcom a poškodeným tak rozhodne neodporuje zákonu a nespôsobuje absolútnu neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky. Naopak aj zo samotného oznámenia o poistnom plnení vyplýva, že zmluva o postúpení pohľadávky, ktorej platnosť žalovaný namieta, nemôže byť sporná, keďže sám žalovaný vo svojom rozhodnutí o ukončení likvidácie poskytol žalobcovi na jeho účet čiastočné poistné plnenie. Ak by mal žalovaný akékoľvek pochybnosti o postúpení predmetnej pohľadávky nepoukázal by predsa krátené poistné plnenie na účet žalobcu. Tvrdenie žalovaného ohľadne postúpenia pohľadávky preto označil za nesprávne a zavádzajúce. V danom smere došlo k vzájomnému zápočtu nároku na úhradu fakturovaného nájomného s nárokom na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky a nie so samotným nárokom na náhradu škody, ktorý bol v zmysle zmluvy postúpený. Predmetom zmluvy o postúpení tak nebolo postúpenie pohľadávky, ktorú žalobca ako veriteľ eviduje voči poškodenému ako dlžníkovi. Rovnako tak tvrdenie, že prejav vôle účastníkov smeroval najprv k cedovaniu pohľadávky a až následne k započítaniu vzájomných pohľadávok žalobcu a poškodeného považuje žalobca za nepodložené a účelové. Žalobca uviedol, že v zmysle predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky poškodený v rámci jedného dokumentu uhradil predmetnú faktúru za nájom, čím došlo k vzniku škody, a súčasne postúpil žalobcovi za odplatu svoj nárok na náhradu škody voči žalovanému, čím došlo k úbytku v majetkovej sfére žalobcu. Žalobca ďalej poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. zo dňa 17.01.2018, podľa ktorého súd prvej inštancie pochybil, pokiaľ vyslovil záver, že poškodený neuhradil žalobcovi faktúru za nájom vozidla, čím na strane poškodeného nedošlo k zmenšeniu majetku o žalovanú sumu, t.j. k vzniku skutočnej škody a v závislosti od toho nedošlo ani k platnému postúpeniu práva poškodeného na náhradu škody. Tu je potrebné vychádzať zo Zmluvy o postúpení pohľadávky, nakoľko predmetnou zmluvou došlo jednak k postúpeniu pohľadávky a zároveň k vyporiadaniu záväzkov medzi poškodeným ako nájomcom a žalobcom ako prenajímateľom. Úhradu nájomného tak supluje v tomto prípade samotné postúpenie. Odvolací súd taktiež konštatoval, že je nesporné, že predmetná pohľadávka mohla byť predmetom postúpenia, pretože predmetom postúpenia bol nárok na náhradu škody, ktorý vznikol poškodenému ako následok dopravnej nehody. Závery žalovaného ohľadom neprimeranosti doby prenájmu náhradného motorového vozidla zachytené v oznámení o poistnom plnení považuje žalobca v zmysle všeobecnej rozhodovacej praxe súdov za neopodstatnené. S poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 28.06.2016 žaloba dodáva, že nárok na náhradu škody (nákladov za nájom náhradného vozidla) poškodenému vzniká po dobu, keď nemohol užívať svoje vozidlo. V danom prípade je relevantný moment reálneho odstránenia nežiaduceho stavu a refundácia vzniknutej škody a nie vedomosť poškodeného o rentabilnosti opravy tak, ako sa nesprávne domnieva žalovaný. Samotná vedomosť poškodeného o hospodárnosti opravy (prípadne vykonaní jednotlivých obhliadok poškodeného vozidla) tak v tomto konaní nie je rozhodujúca. Nájom náhradného vozidla po zápise o poškodení vozidla preto nemožno považovať za neopodstatnené navyšovanie nákladov, nakoľko nežiaduci stav v tomto čase ešte stále pretrvával. V danom smere žalobca poukázal na odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. zo dňa 09.06.2016. Podľa názoru súdu jediným zásadným kritériom pre posúdenie primeranosti a účelnosti dĺžky prenájmu náhradného motorového vozidla je doručenie oznámenia o ukončení likvidácie poistnej udalosti a poukaz finančných prostriedkov, ak na ne vzniká nárok oprávnenému. Poškodený tak mal v tomto prípade prenajaté náhradné vozidlo len na nevyhnutnú dobu, nakoľko k ukončeniu šetrenia poistnej udalosti mohlo dôjsť až doručením oznámenia žalovaného poškodenému o definitívnom posúdení škodovej udalosti a o výške priznaného poistného plnenia. Žalobca taktiež odkazuje na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. zo dňa 03.10.2018, podľa ktorého faktickú vedomosť o vzniknutej škode a o výške poskytnutého plnenia nadobúda poškodený až dňom doručenia skutočného rozhodnutia poisťovne o ukončení šetrenia poistnej udalosti. Do tejto doby je poškodený oprávnený používať náhradné vozidlo ako účelne vynaložený náklad v zmysle všeobecnej rozhodovacej praxe súdov. Poškodený mal v tomto prípade prenajaté náhradné vozidlo iba do 28.06.2019. Žalovaný nijako nepreukázal dôvodnosť krátenia poistného plnenia, ani opodstatnenosť záverov uvedených v predloženom oznámení o poistnom plnení. Prvotný zápis o poškodení vozidla nemožno totiž považovať za relevantné oznámenie. Žalobca na záver podania uviedol, že všetky podklady predkladané súdu má žalovaný k dispozícii, nakoľko tieto mu boli doručené pri uplatňovaní si náhrady škody. Samotný nárok na náhradu nákladov spojených s nájmom náhradného vozidla bol preto v danom prípade dostatočným spôsobom konkretizovaný.

8. Okresný súd v Banskej Bystrici postúpil vec Okresnému súdu v Žiari nad Hronom. ktorému bol spis doručený dňa 06.08.2020.

9. Súd vo veci vykonal dňa 04.11.2020 pojednávaie v prítomnosti právneho zástupcu žalobcu. Právny zástupca žalovaného ospravedlnil neúčasť na označenom termíne pojednávania podaním doručeným súdu dňa 03.11.2020 a navrhol vec prejednať v jeho neprítomnosti. Svoju neúčasť na uvedenom termíne pojednávania právny zástupca žalovaného ospravedlnil so zreteľom na princíp hospodárnosti a v záujme nenavyšovania trov konania. Súd vykonal dokazovanie výsluchom právneho zástupcu žalobcu a oboznámením s listinami, ktoré neboli sporovým stranám doručené, pričom aplikujúc ustanovenie súd upustil od čítania i oboznámenia tých listín, ktorých odpisy boli sporovým stranám v priebehu konania doručené a listín, ktorých obsah nebol žiadnou zo sporových strán spochybnený a s ktorými sa súd oboznámil v rámci prípravy pojednávania.

10. V konaní pred súdom právny zástupca žalobcu zotrval na skutkových tvrdeniach, považoval námietky žalovaného za nedôvodné a žiadal žalobe vyhovieť v celom rozsahu.

11. Medzi stranami sporu nebolo sporné to, že dňa 10.06.2019 došlo v obci Nová Baňa ku škodovej udalosti na motorovom vozidle Nissan Pulsar, evidenčné číslo: H. XXX S., spôsobenej poškodenej B.. Y. A.. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla Toyota Prius, evidenčné číslo: H. XXX J., poisteného v poisťovni žalovaného. Poistnú udalosť žalovaný eviduje pod číslom 9528798154. V dôsledku uvedeného bol poškodený nútený užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb, a to zapožičaním si náhradného vozidla Nissan Qashqai, evidenčné číslo: S. XXX L. u žalobcu v zmysle zmluvy o nájme č. 321/606 zo dňa 19.06.2019. Po ukončení nájmu žalobca vystavil poškodenému faktúru č. 190331 zo dňa 28.06.2019, s dátumom splatnosti 12.07.2019 na sumu 456,- €. Oznámením o poistnom plnení zo dňa 21.08.2019 žalovaný oznámil poškodenému šetrenie udalosti tak, že neuznal uplatnenú výšku škody, čím priznal náklady iba v sume 136,80 €. K prenájmu náhradného motorového vozidla poškodeným došlo dňa 19.06.2019, t.j. deväť dní po škodovej udalosti, ktorá bola dňa 10.06.2019. Potreba vypožičania náhradného motorového vozidla v konaní bola preukázaná vyhlásením poškodeného v zmluve o prenájme vozidla, a to na účely prepravy dcéry ZŤP K. A.. Dĺžka doby prenájmu náhradného motorového vozidla je preukázaná zmluvou o nájme č. 321/506 zo dňa 19.06.2019 uzavretou medzi prenajímateľom - žalobcom a nájomcom - poškodeným B.. Y. A., N. XXXX/ X, XXX XX C. S. do 28.06.2019. Za prenájom motorového vozidla potom žalobca poškodenému vystavil faktúru č. 190331, splatnú dňa 12.07.2019, vyhotovenú dňa 28.06.2019 za prenájom náhradného vozidla podľa zmluvy o nájme č. 321/506 na desať dní pri cene 38,- € bez DPH za jeden deň, spolu za desať dní s DPH na sumu 456,- €.

12. Zo zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej dňa 28.06.2019 medzi poškodeným: B.. Y. A., N. XXXX/X, XXX XX C. S. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom vyplynulo, že poškodený má peňažnú pohľadávku proti žalovanému vo výške 456,- € z titulu jeho nároku voči poisťovni podľa za škodu, ktorú mu spôsobilo vozidlo Toyota Prius plus, evidenčné číslo: H. XXX J. dňa 10.06.2019. Postupca touto zmluvou podľa postúpil postupníkovi, teda žalobcovi túto pohľadávku a žalobca sa zaviazal poškodenému ako postupcovi uhradiť za postúpenie pohľadávky odplatu vo výške 456,- €, ktorá zodpovedá faktúre č. 190331, vystavenej žalobcom ako prenajímateľom postupcovi ako nájomcovi náhradného motorového vozidla značky Nissan Qashqai, evidenčné číslo: BL 495 OJ. V článku 5 tejto zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že ich vzájomné nároky, a to nárok postupcu na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky a nárok postupníka na úhradu nájomného za náhradné motorové vozidlo, sa podpisom tejto zmluvy započítajú, pričom postupník, čiže žalobca, si bude túto pohľadávku podľa bodu 1 (nárok na poistné plnenie vo vzťahu k poisťovni) vymáhať vo vlastnom mene a na vlastný účet. Postúpenie pohľadávky poškodený oznámil žalovanému listom zo dňa 28.06.2019. Žalovaný sa o postúpení pohľadávky evidentne dozvedel, pretože na účet postupcu zaplatil sumu 136,80 €, čo žalobca preukázal upomienkou zo dňa 04.11.2019.

13. Žalovaný oznámil žalobcovi poistné plnenie listom zo dňa 21.08.2019, z ktorého vyplýva, že dňa 19.08.2019 uskutočnili šetrenie poistnej udalosti, na základe ktorého v prílohe tohto listu predložil výpočet výšky plnenia za prenájom náhradného vozidla od 19.06.2019 do oznámenia o totálnej škode na zápise o poškodení motorového vozidla zo dňa 21.06.2019, t.j. tri dni. Poistné plnenie žalovaný poukázal v zmysle na základe predložených dokladov na účet žalobcu vo výške 136,80 €.

14. Podľa Zákona číslo o povinnom zmluvnom poistení, zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla účinného v čase uplatnenia náhrady škody (ďalej len „“) poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

Podľa § 4 ods. 2 písm. b/Zákona o PZP, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.

15. Podľa , poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.

Podľa , poisťovateľ je povinný poskytnúť poistené plnenie do 15. dní po skončení prešetrenia potvrdeného na zistenie rozsahu povinností poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie peňažného plnenia.

Podľa , ak poisťovateľ neslní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť úroky poškodenému z omeškania podľa osobitného predpisu.

16. Podľa , poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi.

17. Podľa , uhrádza sa skutočná škoda, a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

18. Podľa , veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

Podľa , s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

19. Podľa , , postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.

20. Vzhľadom na obranu žalovaného sa súd primárne zaoberal námietkou žalovaného o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Žalovaný túto námietku vyvodzoval z toho, že poškodený nemohol so žalobcom platne uzatvoriť zmluvu o postúpení pohľadávky, nakoľko uvedenú pohľadávku žalobcu pred jej cesiou poškodený žalobcovi neuhradil a teda mu ako pohľadávka nevznikla. Zo zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 28.06.2019, ktorú uzatvoril poškodený ako postupca so žalobcom ako postupníkom nepochybne vyplýva, že došlo k postúpeniu práva na náhradu škody, spočívajúcej v nákladoch za zapožičanie náhradného vozidla, ktorá škoda vznikla poškodením ako následok dopravnej nehody, spôsobenej poistencom žalovaného. Žalobca ako postupník je teda aktívne vecne legitimovaný v konaní, keď došlo k platnému postúpeniu pohľadávky poškodenej B.. Y. A. podľa . Z obsahu tejto zmluvy bodu 5. vyplýva dohoda zmluvných strán, že ich vzájomné nároky (na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky a úhradu nájomného za náhradné vozidlo) sa podpisom zmluvy započítavajú, pričom žalobca si bude pohľadávku podľa bodu 1. vymáhať vo vlastnom mene a na

vlastný účet. Súd sa stotožnil s názorom žalobcu, že úhrada nájomného supluje v tomto prípade samotné postúpenie pohľadávky. Náklady poškodený ako nájomca náhradného vozidla voči svojmu veriteľovi ako prenajímateľovi nezaplatil, vysporiadaním záväzku však došlo k postúpeniu pohľadávky, v dôsledku čoho si žalobca uplatnil dlh od žalovaného. Súd preto dospel k záveru o nedôvodnosti procesnej obrany žalovaného o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Zmluvu o postúpení pohľadávky teda súd vyhodnotil ako platný právny úkon podľa v spojení so splnením povinností oznámiť toto postúpenie, ktoré bolo realizované voči žalovanému samotným postupcom, čo bez ďalšieho zakladá aktívnu vecnú legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky, bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal platnosť a neexistenciu zmluvy o postúpení pohľadávky. Dlžník sa v takomto prípade nemôže úspešne dovolávať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie.

21. Medzi stranami bolo nesporné, že došlo k dopravnej nehode, a teda ku škode na vozidle poškodeného značky Nissan Pulsar, evidenčné číslo: H. XXX S.. Spornou skutočnosťou zostala doba nájmu vozidla a krátenie poistného plnenia v sume 319,20 €. Podľa názoru súdu nutnosť a účelnosť vynaložených nákladov spojených so zabezpečením náhradného motorového vozidla za dobu, kedy poškodený bol obmedzený na svojom oprávnení užívať poškodené vozidlo z titulu škodovej udalosti, ktorá bola zavinená klientom žalovaného, bola žalobcom preukázaná. Poškodený ako právny predchodca žalobcu z titulu škodovej udalosti nemohol svoje motorové vozidlo užívať a dôvodne si zabezpečil náhradné vozidlo, preto aj náklady spojené so zabezpečením tohto náhradného vozidla, a to nájomné, ktoré bolo preukázané, bolo zaplatené, patrí do právneho nároku poškodenia. Poškodený bol nútený vynaložiť náklady súvisiace so zabezpečením motorového vozidla spôsobom jeho prenájmu, keďže po dobu oznámenia žalovaného o totálnej škode zo dňa 27.06.2019 nemohol používať svoje motorové vozidlo. Nájom motorového vozidla prebiehal až po toto písomné oznámenie neekonomickej opravy, pričom poškodený následne dňa 28.06.2020 ukončil prenájom náhradného vozidla a toto bolo vrátené aj napriek tomu, že ešte nedošlo k odstráneniu závadnosti stavu vo vzťahu k poškodenému. V danom prípade sa poškodený nachádzal v rovnakej situácii ako keby bolo jeho vozidlo opravované opravovňou a uvedené do pôvodného stavu, pričom tá skutočnosť, že v danom smere sa jednalo o totálnu škodu, teda totálne nevrátenie do pôvodného stavu, nemôže mať takýto poškodený nevýhodnejšie postavenie ako keby sa mu bolo motorové vozidlo opravovalo v opravovni a tým by došlo k odstráneniu poškodeného stavu motorového vozidla. Odstránenie závadnosti stavu spôsobeného poistnou udalosťou nastalo až poistným plnením za poškodené motorové vozidlo, ktoré bolo oveľa neskôr ako došlo k ukončeniu nájmu náhradného motorového vozidla. V danom prípade bolo skutočnou škodou nájomné za prenajaté motorové vozidlo, k prenájmu ktorého bol poškodený donútený poistnou udalosťou, za ktorú zodpovedá klient žalovaného. Škoda spočívala v tom, že poškodený vynaložil náklady na zapožičanie osobného motorového vozidla, a prípadne aj vyššie náklady v porovnaní s nákladmi, ktoré by inak vynaložil na prevádzku svojho motorového vozidla, ktoré nemohol používať v dôsledku poškodenia, je potrebné považovať za skutočnú škodu, ktorú je škodca povinný nahradiť v rozsahu nutne a účelne vynaložených nákladov. Škoda bola preukázaná tým, že došlo k úhrade nájomného, a to vo forme započítania s pohľadávkou prenajímateľa. Pokiaľ ide o dobu nájmu náhradného vozidla, ktorú namietal žalovaný, súd poukazuje na oznámenie o totálnej škode ku škodovej udalosti žalovaného zo dňa 27.06.2019, v ktorom žalovaný poškodenému oznámil, že na vozidle sa jedná o totálnu škodu - neekonomickú opravu. Keďže nájom motorového vozidla bol ukončený po písomnom oznámení neekonomickej opravy nasledujúci deň 28.06.2019 súd považoval oprávnenosť tohto nároku žalobcu, keďže poškodený sa nachádzal v rovnakej situácii ako keby bolo jeho vozidlo opravované opravovňou a uvedené do pôvodného stavu. Pri zohľadnení nespornej skutočnosti vyplatenia poistného plnenia žalovaným v sume 136,80 € je potom žalobcom uplatnená pohľadávka v tomto konaní vo výške 319,20 € uplatnená dôvodne (uplatnená suma 456,- € mínus priznaná suma 136,80 € rovná sa žalovaná istina 319,20 €) a toto právo bolo žalobcovi ako subjektu aktívne vecne legitimovanému priznané ako právo na náhradu škody podľa v spojení s , a podľa všeobecných hmotno - právnych ustanovení vyplývajúcich z úpravy .

22. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd považoval žalobcom uplatnený nárok v celom rozsahu za dôvodný a jeho žalobe vyhovel.

23. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

24. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

25. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol na základe ustanovenia v spojení s , tak, že žalobcovi, ktorý bol voči žalovanému úspešný v plnom rozsahu, priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania voči žalovanému. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Žiar nad Hronom na Krajský súd v Banskej Bystrici ( a ods. 1, ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.