Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/167/2020

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudkýň JUDr. Aleny Mikovej a JUDr Andrey Galdunovej v právnej veci navrhovateľa R. L., V.. XX.XX.XXXX, P. T. V. R., X. XX/XXX, zast. JUDr. Attilom Ilkom, so sídlom Hlavná 716/172, Kráľovský Chlmec, proti odporcom 1/ Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a.s., so sídlom Bratislava, Grösslingova 77, IČO: 31351026, zast. JUDr. Miroslavou Slovinskou, advokátkou, so sídlom Spišská Nová Ves, Štefánikovo námestie 13, 2/ T. H., V.. X.XX.XXXX D. X/ R. H., V.. XX.XX.XXXX, N. P. T. V. R., P. X. XX/XXX, 4/ B. R., V.. XX.X.XXXX, P. P., J. XX, 5) Ing. P. R., V.. XX.X.XXXX, P. P., V. Q. XX/C a 6/ S.. L. Y., V.. XX.X.XXXX, P. Q., X. XX, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v konaní o určenie neplatnosti záložnej zmluvy a určenie vlastníckeho práva, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu zo 17.4.2020 Okresného súdu Trebišov

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) napadnutým uznesením zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia.

2. Rozhodol takto o v poradí druhom návrhu navrhovateľa, ktorým sa domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovaným 1/ až 6/, v už prebiehajúcom konaní až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, strpieť užívanie nehnuteľností na pozemku par. číslo XX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX R.X a stavby, súp. č. XX, postavenej na parcele XX a XX/X, evid. na Okresnom úrade Trebišov, odbor katastrálny, na LV č.XXX pre kat. úz. Slovenské Nové, žalobcom, ako výlučným užívateľom tejto nehnuteľností. Žiadal tiež, aby súd určil, že žalovaní 1/ až 6/ sú povinní až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej sa zdržať akýchkoľvek faktických a právnych úkonov, ktorými by bola nehnuteľnosť, pozemok par. číslo 87, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2 a stavby, súp. č. XX, postavenej na parcele XX D. XX/X, evid. na Okresnom úrade Trebišov, odbor katastrálny, na LV č. XXX pre kat. úz. Slovenské Nové Mesto, prevedená na niektorého zo žalovaných, alebo na akúkoľvek tretiu osobu, alebo ktorými by došlo k zaťaženiu tejto nehnuteľností akýmkoľvek vecným alebo zmluvným právom tretích osôb, alebo ktorými by bolo obmedzené právo žalobcu užívať túto nehnuteľnosť.

3. Navrhovateľ skutkovo návrh odôvodnil tým, že jemu a jeho príbuzným hrozí bezprostredná ujma na ich vlastníckych právach, ako aj na ich základnom práve na obydlie, ktoré má navrhovateľ k jedinej svojej nehnuteľnosti, a to k práve nehnuteľnosti, ktorá je predmetom určenia vlastníckeho práva v tomto konaní. Bezprostredná ujma spočíva v tom, že je proti navrhovateľovi vedené exekučné konanie o vypratanie predmetnej nehnuteľnosti. Oznámenie o začatí exekúcie predstavuje naliehavú potrebu dočasnej úpravy pomerov na strane navrhovateľa, nakoľko hrozí bezprostredný zásah do ústavného práva na obydlie a na ochranu jeho majetku, a to formou nezákonnej a neoprávnenej exekúcie na základe protiprávne realizovanej a nulitnej dražby, na základe neplatnej záložnej zmluvy z dôvodov

uvedených v žalobe. Predmetné nehnuteľnosti tvoria obydlie navrhovateľa a jeho rodiny, a preto sú chránené podľa SR. Navrhovateľovi hrozí bezprostredná ujma na jeho právach, majetku ale aj na jej ústavnom práve na obydlie, nakoľko predmetné nehnuteľnosti, tvoriace predmet záložného práva, tvoria jediné obydlie navrhovateľa a sú tu nové skutočnosť a dôvody, ktoré neboli uvedené v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o ktorom bolo právoplatne rozhodnuté v tomto konaní do podania tohto doplnenia žaloby, preto je potrebné aby boli bezodkladne upravené pomery.

4. Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ už pri podaní návrhu vo veci samej sa domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil odporcom 2/ a 3/ zdržať sa výkonu vypratania nehnuteľnosti špecifikovanej v bode 2 odôvodnenia, ktorý skutkovo odôvodnil tým, že je nepochybné, že žalovaní 1/ a 2/ (pravdepodobne mal na mysli odporcov 2/ a 3/, pozn. odvolacieho súdu) chcú realizovať' svoje práva ako nezákonní vlastníci, vyprataním nehnuteľnosti a že by mohli výkonom vypratania vyvolať' na jeho strane taký nezvratný stav, že by bol bezdomovcom a potom konanie vo veci samej by bolo značne sťažené. On by prišiel o strechu nad hlavou, a to len tým, že na strane všetkých odporcov došlo k nezákonnému konaniu na základe absolútne neplatného právneho úkonu. Ak by sa vypratanie uskutočnilo, zhoršilo by sa jeho právne postavenie v takom rozsahu, že stav môže byt' nenávratný. Z toho vyplýva potrebnosť dočasnej úpravy pomerov medzi navrhovateľom a odporcami 1/ a 2/ (pravdepodobne odporcov 2/ a 3/, pozn. odvolacieho súdu) lebo opätovne trvá ohrozenie práva navrhovateľa. Neodkladným opatrením treba preto zabrániť vzniku nenávratného alebo len ťažko napraviteľného stavu. Pokračovanie vo výkone vypratania by vytvorilo situáciu, ktorej vzniku má neodkladné opatrenie zabrániť. O tomto návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol súd dňa 27.8.2019 uznesením sp, zn. -38, právoplatným 24.9.2019, tak, že zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Uznesenie odôvodnil tým, že bezpodielovými spoluvlastníkmi rodinného domu súp. č. XX na parcele č. XX na základe kúpnej zmluvy zo dňa 14.11.2017 a dodatku č. 1 zo dňa 10.5.2018 -124/18 sú manželia H.. Navrhovateľ bol povinný v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviesť také skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že napriek tomu, že vlastníctvo k nehnuteľnosti nadobudla iná osoba, je potrebné chrániť jeho právo užívania nehnuteľnosti obmedzením odporcov 2/ a 3/ pri nakladaní s nehnuteľnosťou. Navrhovateľ neosvedčil existenciu práva, ktorému by bolo potrebné poskytnúť ochranu navrhovaným neodkladným opatrením a ani potrebu bezodkladnej úpravy právnych pomerov strán sporu. Z jeho tvrdení je zrejmé, že pociťuje nespravodlivosť a nesúhlasí s predchádzajúcimi rozhodnutiami súdov o zamietnutí žaloby o neplatnosť dražby nehnuteľnosti a teraz podáva súčasne s neodkladným opatrením aj žalobu o určenie neplatnosti záložnej zmluvy, ktorou bola nehnuteľnosť zabezpečovaná. Subjektívne presvedčenie navrhovateľa o nesprávnosti rozhodnutí alebo danej zmluvy, však podľa názoru súdu nie je argumentom, ktorým možno odôvodniť nariadenie neodkladného opatrenia a obmedziť vlastnícke právo odporcov 2/ a 3/ k nehnuteľnosti.

5. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia o druhom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia po citácii ustanovení , , veta prvá, a a , , veta prvá a zhrnutí všeobecných teoreticko-právnych východísk pri posudzovaní predpokladov pre nariadenie neodkladných opatrení dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na jeho nariadenie, lebo navrhovateľ neosvedčil oprávnenosť navrhovaného neodkladného opatrenia z hľadiska existencie ohrozeného práva a pravdepodobnosť nároku a aj samotnú existenciu právneho vzťahu medzi navrhovateľom a žalovaným (súd neuviedol, medzi ktorým zo šiestich žalovaných). Ďalej súd uviedol, že rozsudkom Okresného súdu Trebišov z 29.10.2007 sp. zn. -253 bol zamietnutý návrh navrhovateľa, L. L. V.. XX.X.XXXX, F. L., V.. XX.XX.XXXX D. R.Š. L. V.. XX.XX.XXXX o určenie neplatnosti dražby konanej dňa 5. 9. 2003 týkajúcej sa rodinného domu súp. č. XX na pozemku parc. č. XX, zapísaných na LV č. XXX, k.ú. T. V. R., ktorých vydražiteľom sa stal Ing. L. Y.. Uvedené rozhodnutie bolo potvrdené rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 24.11.2015 sp. zn. a stalo sa právoplatným. Na základe výsledkov dražby, navrhovateľ nie je vlastníkom nehnuteľností, vo vzťahu ku ktorým sa domáha ochrany svojich práv, ale naopak, bolo právoplatne potvrdené, že toto vlastníctvo k nehnuteľnostiam stratil. Vydražiteľ S.. Y. už nie je vlastníkom nehnuteľností, nakoľko tieto previedol na tretie osoby. V katastri nehnuteľnosti bola na liste vlastníctva k spornej nehnuteľnosti zapísaná poznámka o vedení dovolacieho konania o neplatnosť dražby. Dovolacie konanie skončilo rozhodnutím Najvyššieho súdu sp.zn. zo dňa 29.4.2019, ktorým bolo dovolanie žalobcov a žalovaného 3/ rade zamietnuté. Bezpodielovými spoluvlastníkmi rodinného domu súp. č. XX na parcele č. XX sú manželia H. (odporcovia 2/ a 3), ktorí nadobudli nehnuteľnosť na základe kúpnej zmluvy zo 14.11.2017 a dodatku č. 1 z 10.5.2018 -124/18 (viď výpis z LV č. XXX, k.ú. T. V. R.). Súd preto uzavrel, že navrhovateľ neosvedčil existenciu práva, ktorému by bolo potrebné poskytnúť

ochranu navrhovaným neodkladným opatrením a ani potrebu bezodkladnej úpravy právnych pomerov strán sporu. Ďalším dôvodom, pre ktorý súd prvej inštancie nenariadil neodkladné opatrenie bolo to, že Okresnom súde Trebišov súde prebiehalo pod sp. zn. konanie medzi manželmi T. H. D. R. H., I.. I., ako žalobcami a R. L., V.. XX.XX.XXXX, R. L., nar. X.X.XXXX a D. L. I.. L., všetci bytom X. C. XX/ XXX, T. V. R. ako žalovanými, v ktorom súd dňa 3.5.2019 rozhodol uznesením o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia tak, že žalovaným uložil povinnosť vypratať nehnuteľnosť s par. číslom XX, výmera XXX m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie a stavby so súp. číslom XX, nachádzajúcej sa na predmetnej nehnuteľnosti, vedenej na LV č. XXX, okres B., obec T. V. R., k. ú. T. V. R., ktoré v čase rozhodovania súdom prvej inštancie nebolo právoplatné.

6. Uznesenie napadol včas podaným odvolaním navrhovateľ z odvolacích dôvodov podľa , a , t.j. konanie má inú vadu, ktorá mohla mat' za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol odvolaciemu súdu, aby zmenil napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel. Odvolateľ bol toho názoru, že na nariadenie neodkladného opatrenia boli splnené všetky zákonom predpokladané náležitosti, návrh obsahuje dostatočné dôkazy a skutočnosti preukazujúce dôvodnosť jeho návrhu na nariadenie neodkladného návrhu. Medzi navrhovateľom a odporcami ide o spor o neplatnosť záložnej zmluvy, na základe ktorej sa v rámci dobrovoľnej dražby speňažilo obydlie navrhovateľa a jeho rodinných príslušníkov a naviac pokiaľ ide o dražbu bola podaná ústavná sťažnosť proti rozhodnutiu dovolacieho súdu, ktorá bola zaevidovaná pod sp. zn. . Vytkol súdu, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neposúdil v kontexte so žalobným návrhom a porušenými základnými právami vlastniť majetok a práva na obydlie, ale izolovane od rozhodujúcich skutočnosti, ktoré preukazujú dôvodnosť návrhu. Mal za to, že súdu deklaroval skutočnosti preukazujúce existenciu potreby bezodkladnej úpravy pomerov. Poukázal na to, že toho času evidovaní vlastníci spornej nehnuteľnosti ju neužívajú a nikdy neužívali, bývajú v inom dome, a pokiaľ ide o vydražené nehnuteľnosti, došlo iba k účelovému, už viacnásobnému prevodu týchto nehnuteľností a dobrá viera nadobudnutia vlastníctva tu vôbec neprichádza do úvahy. Za mylný označil názor súdu prvej inštancie o tom, že ďalším dôvodom, ktorý zabraňuje súdu nariadiť navrhované neodkladné opatrenie je to, že na Okresnom súde Trebišov prebieha konanie sp. zn. medzi v uznesení označenými stranami sporu, kde súd dňa 3.5.2019 rozhodol uznesením o nariadení nedokladného opatrenia tak, že žalovaní (medzi nimi aj v tomto konaní navrhovateľ, pozn. odvolacieho súdu) sú povinní vypratať sporné nehnuteľnosti. Na základe tohto uznesenie, proti ktorému podal odvolanie, bolo začaté exekučné konanie, viď. upovedomenie o začatí exekúcie sp. zn. 412EX 416/19-21 a upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie sp. zn. 412EX 416/19-22 zo strany JUDr. R.I. V., súdneho exekútora, so sídlom K. XX, 040 01 Košice. Zdôraznil, že nemá zabezpečené náhradné bývanie a časť stavby vo vlastníctve odporcov 2/ a 3/ je na jeho pozemku, ktorý nebol predmetom vydraženia. Mal za to, že osvedčil existenciu nároku, ako aj skutočnosti odôvodňujúce nariadenie neodkladného opatrenia - nedokladným opatrením možno objektívne dosiahnuť ochranu, ktorej sa domáha, právne účinky neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (odporcovia nehnuteľnosti nikdy neužívali, majú zabezpečené bývanie) a navrhovaným neodkladným opatrením nebude vytvorený nenávratný stav, keďže má iba dočasný charakter, do času právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Podaním doručeným dňa 19.5.2020 odvolateľ poukázal na uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. zo 16.4.202, ktorým odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvej inštancie sp. zn. -96 a zamietol návrh manželov H. na nariadenie neodkladného opatrenia o vypratanie nehnuteľnosti - domu so súp. č. XX a pozemku parcelného č. XX, zapísaných na LV č. XXX, kat. úz. Slovenské Nové Mesto. Odkázal na nálezy Ústavného súdu SR sp. zn. -30 z 8.12.2011 a II ÚS 60/ 2018 zo dňa 14.6.2018 a tvrdil, že okrem toho, že záložná zmluva je absolútne neplatná, vlastníctvo k nehnuteľnosti nestratil, lebo dražba neprebehla na verejnej dražbe, ale podľa zákona o dobrovoľných dražbách, preto vlastníctvo nikdy právne účinným spôsobom nestratil. Uvedené považuje za rozhodujúce aj vo vzťahu k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

7. K odvolaniu sa vyjadril odporca 1/, ktorý mal za to, že uznesenie súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenie je vecne správne a zákonné, nesúhlasil s podanou žalobou ani vo veci samej a žiadal aby ju súd v celom rozsahu zamietol a priznal mu náhradu trov konania. Tvrdil, že navrhovateľ sa nesprávne domnieva, že využívaním svojich práv v zmysle podávania rôznych žalôb, návrhov a opravných prostriedkov zároveň zakladá dôvodnosť podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Navrhovateľ v odvolaní ponúka svoje subjektívne a

ničím neodôvodnené závery o „podstatných a rozhodujúcich skutočnostiach“, ktoré mal súd nesprávne vyhodnotiť. Konanie o určenie neplatnosti dražby predmetnej nehnuteľnosti je právoplatne skončené a potvrdené i rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. zo dňa 24.11.2015 a navrhovateľ v ňom nebol úspešný. Napriek tomu trvá na neplatnosti dražby, napáda exekučné konanie a to bez relevantnej právnej argumentácie. V odvolaní navrhovateľa v tomto konaní absentujú špecifikácie ním uplatnených odvolacích dôvodov a odporca 1/ mal za to, že predmetné odvolanie je nedôvodné. S ohľadom na tieto argumenty žiadal aby odvolací súd napádané uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil.

8. Ďalšie vyjadrenia k odvolaniu neboli podané.

9. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací ( ) prejednal odvolanie navrhovateľa ako podané včas ( ), oprávnenou osobou (§ až 361 ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ až 358 ), bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. a contrario , v rozsahu vyplývajúcom z ust. , z hľadísk odvolaním uplatnených odvolacích dôvodov a s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle ust. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, pretože napadnuté uznesenie je vecne správne.

10. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľ označil ako odporcov 6 subjektov, ktorým sa domáhal uloženia povinnosti strpieť, aby ako výlučný užívateľ užíval spornú nehnuteľnosť a zároveň aby sa zdržali nakladania s touto nehnuteľnosťou akýmkoľvek spôsobom.

11. Na to, aby sa niekto stal účastníkom konania, nie je potrebné, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným) alebo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Či však bude žalobca v spore úspešný, alebo úspešný ako navrhovateľ neodkladného opatrenia, závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou alebo návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide (rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. citovaný v uznesení ústavného súdu ). Podľa rozsudku najvyššieho súdu vo veci sp. zn. z 29. júna 2010 „Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta“.

12. V čase rozhodovania súdu bezpodielovými spoluvlastníkmi spornej nehnuteľnosti sú manželia H. (odporcovia 2/ a 3/, ktorí nadobudli nehnuteľnosť na základe kúpnej zmluvy zo 14.11.2017 a dodatku č. 1 z 10.5.2018 -124/18,viď výpis z LV č. XXX, k.ú. T. V. R.). Preto len vo vzťahu k týmto odporcom by mohlo obstáť za splnenia zákonných podmienok, t.j. mohlo by byť vykonateľné neodkladné opatrenie v znení, ako to vyplýva z návrhu navrhovateľa, pretože ďalší označení odporcovia nie sú vo veci nositeľmi povinností, uloženia ktorých sa vo vzťahu k nim navrhovateľ domáhal, teda nie sú vo veci pasívne legitimovaní. Odporcovia 1/, 4/, 5, 6/ nie sú vlastníkmi nehnuteľnosti, preto im žiadne práva ale ani povinnosti v súvislosti s ňou nevznikajú a niet žiadneho právneho dôvodu ukladať im povinnosť, aby strpeli užívanie im vlastnícky nepatriacej nehnuteľnosti inou osobou. Ako nevlastníci nemajú žiadne právo nakladať s touto nehnuteľnosťou, preto niet žiadneho zákonného, logického ani iného dôvodu ukladať im zdržať sa nakladania s touto nehnuteľnosťou. Treba vytknúť súdu prvej inštancie, že sa opomenul ex offo prednostne zaoberať otázkou vecnej legitimácie pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Otázku, kto je v tom-ktorom prípade aktívne a pasívne vecne

legitimovaný, musí súd riešiť vždy medzi prvými. Pokiaľ súd nemá vyriešenú otázku, kto je z hľadiska hmotnoprávneho účastníkom právneho vzťahu, z ktorého sa vyvodzuje návrhom uplatnený nárok, nie je (ešte) opodstatnené riešenie ďalších otázok. V konečnom dôsledku však, pretože návrh na nariadenie neodkladného opatrenia proti týmto odporcom zamietol, hoci z iných dôvodov, bolo jeho rozhodnutie vecne správne. Nedostatok vecnej legitimácie (aktívnej alebo pasívnej) vedie totiž vždy k zamietnutiu návrhu.

13. Odvolací súd poznamenáva, že odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia síce navrhovateľ formuloval petit tak, že sa domáha uloženia povinnosti len odporcom 2/ a 3/ ale proti ostatným v návrhu označeným odporcom nezobral návrh späť a pokiaľ týmto mal v úmysle meniť návrh, treba uviesť, že v odvolacom konaní sa zmena návrhu výslovne nepripúšťa ( ).

14. Podľa ust. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

15. Podľa ods. 3 neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

16. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

17. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že v rámci civilného sporového konania je nariadenie neodkladného opatrenia možné iba na návrh a za splnenia zákonných predpokladov. Keďže súd o tomto návrhu rozhoduje v krátkej dobe podľa spravidla bez nariadenia pojednávania, bez výsluchu a bez vyjadrenia protistrany, z procesného hľadiska je zásadným determinantom obsah samotného návrhu. Náležitosti návrhu vymedzuje . Zákon výslovne vyžaduje, aby navrhovateľ uviedol opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Splnenie aspoň jedného zo základných predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia musí teda súd primárne vyhodnotiť na základe návrhu a to z rozhodujúcich skutočností, ktoré navrhovatelia uvádzajú. Navrhovateľ teda musí opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. To predstavuje aj argumentačnú líniu v zmysle zákonom vyžadovaného odôvodnenia. Rozhodujúce skutočnosti musí navrhovateľ náležitým spôsobom osvedčiť. Pomery, ktoré majú byť neodkladným opatrením upravené musia mať vždy povahu právnych vzťahov. Potreba úpravy musí byť bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. V spojitosti so zákonnou požiadavkou osvedčenia práva je nevyhnutné vyporiadať sa aj s otázkou zákonnosti hroziaceho zásahu. Neodkladné opatrenie nemôže teda poskytovať ochranu voči postupu, ktorý je v súlade so zákonom.

18. Dobrovoľná dražba nehnuteľnosti bola uskutočnená dňa 5.9.2003 (viď spis Okresného súdu Trebišov sp. zn. v spojení s právoplatným rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z 24.11.2015), ktorá skutočnosť nie je medzi stranami sporná. Odporca 1/ začal výkon záložného práva na základe uzavretej zmluvy predajom založených nehnuteľností na dobrovoľnej dražbe podľa Výkonom záložného práva evidentne sledoval legitímny cieľ uspokojenia svojej pohľadávky z úverovej zmluvy spôsobom dovoleným zákonom. Ústavný súd SR v uznesení sp. zn. z 24. 9. 2014, v ktorom posudzoval súlad ust. o dobrovoľných dražbách s čl. 1 ods. 1 a čl. 20 ods. 1 až 4 SR a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uviedol, že podstatou dobrovoľnej dražby v zmysle platnej právnej úpravy je dohoda vlastníka veci s dražobníkom o dražbe určitého predmetu. Vlastník veci môže poveriť inú osobu, aby dala pokyn na vydraženie veci, pričom vychádza z toho, že samotné uzatvorenie zmluvy o zriadení záložného práva so sebou prináša možnosť pre záložného veriteľa speňažiť záloh prostredníctvom dobrovoľnej dražby, pričom vystupuje ako zástupca záložcu. Dobrovoľná dražba sa s poukazom na to odvíja od predchádzajúceho úkonu vlastníka, ktorý dal súhlas na budúce speňaženie určitého svojho majetku určitým spôsobom regulovaným právom a právna úprava ukladá povinnosť strpieť výkon dobrovoľnej dražby nielen s takým záložným právom, ktoré vzniklo na základe zmluvy, ale aj s takým, ktoré vzniklo zo zákona. Záložný veriteľ vychádzajúc z právneho názoru Ústavného súdu SR je oprávnený navrhnúť výkon záložného práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby aj bez exekučného titulu priznávajúceho mu zabezpečenú pohľadávku voči vlastníkovi veci. Vlastníkovi

veci teda patrí na ochranu vlastníckeho práva žaloba o neplatnosť dobrovoľnej dražby, ktorú aj uplatnil vo vyššie uvedenom konaní sp. zn. , v spojení s právoplatným rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z 24.11.2015 a uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. , v ktorom bola jeho žaloba právoplatne zamietnutá. Je potrebné uviesť, že ústavná sťažnosť, ktorú podal navrhovateľ vo veci bola uznesením - 27 zo 16.4.2020 odmietnutá.

19. Vychádzajúc z existujúceho právneho stavu, podľa ktorého navrhovateľ neodkladného opatrenia nie je vlastníkom sporných nehnuteľností, vzhľadom na platne prebehnutú dobrovoľnú dražbu, tvrdenie navrhovateľa, že sporná nehnuteľnosť je údajne jeho jediným obydlím, nie je dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil vlastníkom nehnuteľnosti (odporcom 2/ a 3/), aby strpeli jej výlučné užívanie navrhovateľom, resp. aby vlastníkom bolo zabránené disponovať s ich vlastníctvom. Vlastnícke právo fyzickej aj právnickej osoby podľa článku 20 požíva rovnakú ochranu. Navrhovateľ neodkladného opatrenia neosvedčil potrebu chrániť jeho údajné a ním tvrdené vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom záložnej zmluvy vo väčšom rozsahu, než vlastnícke právo odporcov 2/ a 3/. Navyše žiadna právna úprava neobmedzuje možnosť zriadiť záložné právo ako zabezpečenie pohľadávky veriteľa aj nehnuteľnosťou, ktorá slúži účastníkovi takejto zmluvy na bývanie, preto nemožno považovať za právne významnú skutočnosť pre nariadenie neodkladného opatrenia to, že navrhovateľ v uvedenej nehnuteľnosti býva. Táto skutočnosť mu totiž bola zrejmá už pri uzatváraní samotnej zmluvy, ktorou bolo zabezpečované plnenie zmluvného záväzku. Realizáciou dražby nehnuteľnosti sa navyše nerieši otázka bývania navrhovateľa v nej.

20. Odporcovia 2/ a 3/ sa v konaní vedenom na Okresnom súde Trebišov pod sp. zn. domáhali nariadenia neodkladného opatrenia, v ktorom súd uznesením dňa 3.5.2019 rozhodol o nariadení nedokladného opatrenia tak, že žalovaní (medzi nimi aj v tomto konaní navrhovateľ, pozn. odvolacieho súdu) sú povinní vypratať sporné nehnuteľnosti. Uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. zo 16.4.2020, bolo vo vzťahu k odvolateľovi, ktorým bol R. L., V.. XXXX, uznesenie zmenené a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol proti nemu zamietnutý. Z odôvodnenia uznesenia odvolacieho súdu vyplýva, že odvolací súd zistil, že v exekučnej veci Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. zo 16.1.2020 už bol návrh oprávneného T. H. proti povinnému 1/ R. L., P. X. C.. XX, T. V. R. a spol. o vymoženie nepeňažného plnenia, v exekučnej veci Exekútorského úradu JUDr. Mária Nogová v Košiciach, Letná 27, zamietnutý. V tejto exekučnej veci povinný 1/ R.Š. L., V.. XXXX tvrdil, že predmetom exekúcie je rodinný dom, ktorý je jediným obydlím povinných a sú tu aj iné skutočnosti, ktoré bránia vykonateľnosti exekučného titulu. Z dôvodu už prebiehajúcej exekúcie podľa názoru odvolacieho súdu neboli splnené zákonné podmienky vo veci pre nariadenie neodkladného opatrenia podľa , , keďže žalobcovia 1/, 2/ nesplnili zákonné podmienky pre nariadenie NO.

21. Podľa názoru odvolacieho súdu z uvedených skutočností (viď bod 18, 19, 20) vyplýva, že navrhovateľ neosvedčil potrebu bezodkladnej úpravy práv (dražba už platne prebehla, nemôže dôjsť k nezvratnému zásahu do vlastníckych práv navrhovateľa) ale ani existenciu bezprostredne hroziacej ujmy - jednak neosvedčil, že nehnuteľnosť je jeho jediným obydlím, aj s ohľadom na tú skutočnosť, že od novembra 2015, kedy sa stal právoplatným rozsudok o zamietnutí žaloby o určenie neplatnosti dražby, mal možnosť zabezpečiť si iné bývanie hoci aj formou nájmu, jednak zo strany odporcov 2/ a 3/ mu nehrozí bezprostredné nebezpečenstvo, lebo títo boli svojím návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa vymáhali vypratania navrhovateľa z nehnuteľnosti, neúspešní a ich návrh na vykonanie exekúcie bol zamietnutý.

22. Z týchto dôvodov, nakoľko neboli splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil.

23. Odvolací súd dáva upozorňuje súd prvej inštancie, že nevenoval dostatočnú pozornosť správnemu označeniu odporcu 1/ a napriek tomu, že tento na to upozornil už vo svojom podaní z 26.11.2019, v záhlaví svojho rozhodnutia ho naďalej označuje nesprávne, navyše opomenul aj uviesť, že odporca 1/ je právne zastúpený a nesprávne uviedol adresy žalovaných.

24. Rozhodnutie o neodkladnom opatrení má povahu rozhodnutia vo veci samej, ktorým sa konanie končí len vtedy, ak neodkladné opatrenie konzumuje vec samu. To sa vzťahuje na prípady neodkladného opatrenia podaného po skončení konania, podaného pred začatím konania, na ktoré nenadväzuje

žaloba, prípadne ak súd musel vec skončiť procesne bez toho, aby ju prejednal (viď napr. Najvyšší súd SR sp.zn. ). Takáto procesná situácia v uvedenom prípade nenastala, z ktorých dôvodov o trovách konania neodkladného opatrenia rozhodne súd prvej inštancie až v rozhodnutí o veci samej (t.j. v konaní o žalobe podanej navrhovateľom), v ktorom rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania v súlade s a .

25. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).