Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24Co-15-2020.pdf
PDF · 149.96 KB
Case nature
Area
Subarea
24Co/15/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Martin Holič a členiek senátu: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Ľuboslava Vanková, v právnej veci žalobcu: Cestovná agentúra FLATOUR s.r.o., IČO: 31 327 419, so sídlom Dunajská ul. 22, 811 08 Bratislava, zastúpený advokátkou: JUDr. Edita Flaskárová, so sídlom Popradská 52, 821 06 Bratislava, proti žalovanému: V. G., nar. XX. T. XXXX, bytom O. XX, XXX XX S., zastúpený advokátkou: JUDr. Michaela Voleková, so sídlom Trnavská 27, 831 04 Bratislava, o zaplatenie istiny 2.036,20 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 14C/62/2013-336 zo dňa 22.02.2019, v spojení s opravným uznesením č.k. 14C/62/2013-406 zo dňa 10.01.2020, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením p o t v r d z u j e .
II. Žalobca má voči žalovanému n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom (v spojení s opravným uznesením ) súd prvej inštancie vo výroku I. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.036,20 eur s úrokom z omeškania vo výške 9% zo sumy 2.036,20 eur od 13.06.2012 až do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo výroku II. súd rozhodol, že žalobkyňa má nárok voči žalovanému na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
2. Rozhodnutie odôvodnil súd prvej inštancie použitím § 741a, § 741b ods. 1, § 40 ods. 1 až 3, § 451 ods. 1 a 2, § 456, § 457, § 107 ods. 1 a 2, § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 281/2001 o zájazdoch, podmienkach podnikania cestovných kancelárií a cestovných agentúr a o zmene a doplnení Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ako aj procesnými ustanoveniami § 232 ods. 3, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 a 2 CSP.
3. Vecne súd argumentoval tým, že na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh na zaplatenie sumy 2.036,20 eur spolu s úrokmi z omeškania je podaný dôvodne a to proti žalovanému, nakoľko je nesporné, že žalovaný si u žalobcu, ktorý je cestovnou agentúrou, objednal ubytovanie pre tretie osoby a uvedenú cestu aj podľa objednávky tieto osoby absolvovali. Uvedený záväzkový vzťah medzi žalobcom a žalovaným má v podstate charakter zmluvy o obstaraní zájazdu podľa § 741a OZ, pričom v ustanovení § 741b OZ sú uvedené náležitosti zmluvy o obstaraní zájazdu s tým, že táto zmluva musí mať písomnú formu alebo inú vhodnú formu, pretože inak je podľa § 40 ods.1 OZ absolútne neplatným právnym úkonom. Zo strany žalobcu ani žalovaného nebola predložená žiadna zmluva o obstaraní zájazdu vyhotovená v písomnej alebo inej vhodnej forme, ktorá by obsahovala náležitosti vyžadované zákonom. Preto je potrebné takýto právny úkon považovať za neplatný, nakoľko zákon výslovne vyžaduje, aby zmluva o obstaraní zájazdu mala písomnú alebo inú vhodnú formu, pričom
ani z jednej strany sporu nebol predložený taký písomný právny úkon, ktorý je možné považovať za riadne uzavretú zmluvu o obstaraní zájazdu. Okrem chýbajúcej písomnej formy alebo inej vhodnej formy dohoda strán sporu (objednávka) neobsahuje ani základné náležitosti podľa § 741b ods.1 OZ, pretože v tejto chýba podrobná charakteristika zájazdu, ako aj jeho cena, vrátane časového rozvrhu platieb a výšky preddavku a taktiež ďalšie náležitosti, ktoré sú uvedené v tomto zákonnom ustanovení. Z uvedených dôvodov je potrebné považovať právny úkon uzavretý medzi stranami sporu za absolútne neplatný, keďže tento nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon a preto na strane žalovaného, ktorý na základe uvedeného neplatného právneho úkonu využil služby cestovného ruchu poskytnuté žalobcom a objednanú cestu absolvoval, resp. ďalej poskytol tretím osobám, došlo k bezdôvodnému obohateniu. Za uvedenú službu žalobca zaplatil svojmu obchodnému partnerovi sumu vo výške 2.844,44 eur. Celková suma k zaplateniu mala byť vo výške 3.196 eur, avšak žalobcovi bola poskytnutá zľava vo výške 11%, čo predstavuje sumu 351,56 eur. Uvedenú sumu zaplatil žalobca 13.06.2012 na účet obchodného partnera na základe vystavenej faktúry z 12.06.2012. Žalobkyňa následne objednávateľovi - žalovanému poskytla z celkovej sumy (3.196,- eur) 5% zľavu vo výške 159,80 eur. Preto žiadala od žalovaného zaplatiť sumu vo výške 3.036,20 eur, čo aj predstavuje hodnotu poskytnutých služieb, ktorú výšku žalovaný ani nenamietal. Z tejto sumy žalovaný zaplatil 1.000,- eur. Zvyšná časť sumy predstavuje dlh žalovaného, a to vo výške 2.036,20 eur, ktorú je povinný žalobcovi vydať aj s úrokom z omeškania.
4. Súd posudzoval aj okolnosti, či došlo k nejakému hospodárskemu vzťahu medzi žalobcom a spoločnosťou Alextour s.r.o., ako sa to snaží prezentovať žalovaný. Z predložených dôkazov však nebolo preukázané, že by obchodné spoločnosti boli v nejakom záväzkovom vzťahu. Poskytnutie služieb si Alextour s.r.o. u žalobcu neobjednával. Jednak takáto objednávka, na základe ktorej žalobkyňa plnila, nemala žiadne označenie zmluvných strán, ani základné náležitosti neboli v nej špecifikované. A jednak spoločnosť Alextour s.r.o. bola tiež cestovnou kanceláriou, ktorá ak by bola korektná voči svojim klientom, ale aj eventuálnym zmluvným partnerom, sama si potom mohla zabezpečiť predmetný zájazd a nepotrebovala by potom objednávať takýmto pochybným spôsobom predmetný zájazd. Navyše zo žiadnych dokladov ani nevyplýva, že by žalovaný, resp. tretie osoby využili služby poskytnuté žalobcom v prospech spoločnosti Alextour s.r.o. V tomto smere žalovaný nenavrhol žiadny dôkaz. Na tomto nič nemení ani skutočnosť, že bola vystavená faktúra žalobcom adresovaná spoločnosti Alextour s.r.o. Túto súd vyhodnotil ako nulitný doklad, keďže medzi obchodnými spoločnosťami nebol uzavretý žiaden zmluvný vzťah, na základe ktorého by museli zmluvné strany spolu konať v záujme svojej hospodárskej činnosti a teda predložená faktúra na spoločnosť Alextour s.r.o. je neplatná. Z údajov, ktoré žalovaný pri objednaní služieb poskytol žalobcovi, nevyplýva, že tieto služby je potrebné fakturovať spoločnosti Alextour, s.r.o., nakoľko tento nebol ich objednávateľom. Objednávateľom bol žalovaný. Pričom je dôležité upriamiť pozornosť, že nekonal za spoločnosť Alextour, s.r.o. už aj z vyššie uvedených dôvodov. Žalovaný teda konal ako fyzická osoba a nie ako zástupca, resp. štatutárny orgán spoločnosti Alextour s.r.o. Z tohto titulu súd považoval žalovaného za nositeľa hmotnoprávneho záväzku a teda jeho obrana o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie je mylná. Súd skúmal tiež či objednaná služba - zaobstaranie ubytovania a stravy spĺňa požiadavky zákona o zájazde. Z vyššie citovaného ustanovenia vyplýva, že ak by poskytnutá služba nemala spĺňať „zájazd“, potom by žalovaný mal de fakto preukázať, že žiadané služby boli za účelom jeho ďalšieho podnikania. Uvedené sa však v konaní nepreukázalo, hoc mohol v konaní aspoň tvrdiť, že služby poskytol tretím osobám za účelom naplnenia svojej hospodárskej činnosti, napr. aj preukázaním zmluvy o obstaraní zájazdu. Aj z tohto dôvodu je zrejmé, že medzi žalobcom a spoločnosťou Alextour s.r.o. nebol obchodnoprávny vzťah, na základe ktorého by bolo oprávnené vydať faktúru žalobcom. Preto jediným, ktorý z tohto vzťahu mal prínos bol práve žalovaný, ako súkromný osoba. Žalobca plnil z neplatnej zmluvy, v dôsledku čoho vznikol žalobcovi nárok na vydanie žalovaného bezdôvodného obohatenia, bezdôvodné obohatenie v zmysle § 451 ods. 1 v spojení s § 457 Občianskeho zákonníka je potom povinný vydať ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatil a tým je žalovaný, ktorý bol účastníkom zmluvy, ktorá je neplatná, a preto je povinný vydať žalobcovi ako opačnej zmluvnej strane všetko, čo podľa zmluvy dostal, teda dlžnú sumu z obstarania zájazdu.
5. Keďže žalovaný doposiaľ žalobcovi za poskytnuté služby nezaplatil ich hodnotu, tak žalobcovi vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia a z toho dôvodu súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 2.036,20 eur spolu s 9% ročným úrokom z omeškania od 13.06.2012 do zaplatenia podľa § 517 ods. 2 OZ a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995, nakoľko sa dostal do omeškania s vydaním bezdôvodného obohatenia a za poskytnutú službu nezaplatil, a preto žalobcovi vznikol nárok aj na zaplatenie úrokov z omeškania. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže žalobca bol v konaní
plne úspešný, súd mu v súlade s citovaným zákonným ustanovením priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%. V súlade s § 262 ods. 1 CSP súd rozhodoval len o nároku na náhradu trov konania, o ich výške podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
6. Proti tomuto rozsudku v celom jeho rozsahu podal prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie žalovaný, ktorým sa domáhal zmeny napadnutého rozsudku tak, že súd žalobu zamietne a prizná mu náhradu trov konania, uplatniac odvolacie dôvody v zmysle § 365 ods. 1 písm. a), f) a h) CSP. Pre posúdenie opodstatnenosti žalobného návrhu je kľúčová otázka, či bola objednávka na zabezpečenie ubytovania pre klientov adresovaná žalobcovi žalovaným ako súkromnou osobou alebo spoločnosťou ALEX TOUR, s.r.o., v ktorej žalovaný vystupuje ako konateľ, t.j. či exituje jeho pasívna vecná legitimácia v danej právnej veci. V bode 17. napadnutého rozhodnutia súd prvého stupňa konštatuje, že nebolo sporné, že dňa 12.06.2012 došlo k objednávke, túto však označil za neformálnu, bez uvedenia akýchkoľvek označení, že by sa jednalo o obchodnú spoločnosť, čo rovnako platí aj pre žalobcu. Z uvedeného tvrdenia prvostupňového súdu, by sme mohli vyvodiť záver, že nakoľko ani žalobca nebol označený ako obchodná spoločnosť, konal teda ako fyzická osoba, ktorá nie je aktívne vecne legitimovaná na podanie žaloby na zaplatenie sumy 2.036,20 eur s príslušenstvom. Žiaden právny predpis nekladie požiadavku prísneho formalizmu pri koncipovaní obchodných objednávok. Ohľadom neformálnej objednávky sa zároveň odvolateľ zhoduje s názorom súdu prezentovaného v Rozsudku zo dňa 10.10.2014 č. k. 14C/62/2013-132 (rozsudok bol následne zrušený uznesením Krajského súdu v Trnave č. k. 24Co/160/2015-162 len z dôvodu procesného pochybenia prvostupňového súdu): „Súd v tejto súvislosti poznamenáva, že nedodržanie prísnych formalít, t. j. oslovenie žalobcu krstným menom ešte neznamená, že objednávku žalovaný uzavieral ako súkromná osoba. Z takéhoto tvrdenia by bolo možné potom predpokladať, že ani žalobca nekonal v rámci svojej obchodnej činnosti, ale ako fyzická osoba, keď na základe neformálne súkromnej objednávky bez uzavretia vyššie uvedených zmlúv, objednala ubytovanie pre klientov žalovaného a ktorá následne vystavila fiktívnu faktúru v mene spoločnosti Cestovná agentúra FLATOUR s.r.o. na spoločnosť ALEX TOUR, s.r.o.“ Je potrebné zohľadniť aj tvrdenia samotného žalobcu, ktorý v návrhu na začatie konania zo dňa 14.12.2012 sám konštatoval, že: „V rámci svojej podnikateľskej činnosti navrhovateľ vstúpil do obchodného vzťahu so spoločnosťou Alextour, s.r.o., ktorá dňa 12.06.2012 objednala pre svojich klientov ubytovanie na ostrove Korfu s nástupom 13.06.2012.“ Je preto evidentné, že objednávka bola uskutočnená z firemného účtu spoločnosti Alex tour, s.r.o. a mala potrebné formálne náležitosti, objednávka bola uskutočnená v prospech klientov spoločnosti Alex tour, s.r.o. (nie pre súkromné účely), žalobca sám evidoval pohľadávku voči spoločnosti, na znak čoho vystavil faktúru na spoločnosť Alex tour, s.r.o., žalobca si uplatnil pohľadávku v reštrukturalizačnom konaní spoločnosti Alex tour, s.r.o.. Tieto tvrdenia neboli v priebehu konania rozporované a osvojil si ich aj prvostupňový súd (viď rozsudok č. k. 14C/62/2013-132). Je preto zarážajúce a jednoznačne v rozpore s princípom právnej istoty, prečo prvostupňový súd následne v napadnutom rozhodnutí a predošlých rozsudkoch diametrálne odlišne posúdil skutkovo rovnaký stav, a to najmä s ohľadom na skutočnosť, že po zrušení rozsudku prvostupňového súdu neboli predložené žiadne ďalšie relevantné dôkazy preukazujúce opak. Odvolateľ poukázal na špekulatívne konanie žalobcu, ktorý sa pôvodne domáhal zaplatenia od žalovaného ako konateľa spoločnosti ALEX TOUR, s.r.o. z titulu porušenia ustanovenie § 135a ods. 1 a 5 Obchodného zákonníka. Žalobca si dokonca pôvodne žalovanú pohľadávku uplatnil aj v reštrukturalizačnom konaní Alex tour, s.r.o. Akonáhle zistil, že nie je schopný preukázať predpoklady pre zodpovednosť konateľa spoločnosti, zmenil rétoriku a celú žalobu postavil na odlišných skutkových a právnych tvrdeniach.
7. Konštatovania súdu o absolútnej neplatnosti právneho úkonu sa snažia navodiť dojem, že objednávka medzi žalobcom a žalovaným mala súkromnú povahu a vytvorila medzi stranami záväzkový vzťah s charakterom zmluvy o obstaraní zájazdu. Nakoľko daná objednávka nebola podkladom pre zmluvu o obstaraní zájazdu, keďže nešlo o subjekty (Cestovná kancelária a spotrebiteľ, FO), ktoré takúto zmluvu môžu uzatvoriť, logicky nemohla spĺňať ani zákonnom uložené náležitosti a teda nemôže prísť k jej absolútnej neplatnosti. Sám žalobca v návrhu na začatie konania, ako aj v ďalšom priebehu konania uznal, že služba bola objednaná pre klientov a nie súkromne pre žalovaného. Je preto evidentné, že služba bola objednaná za účelom podnikania, a nemôže byť preto posudzovaná ako zájazd v zmysle zákona o zájazdoch, objednávka nebola súkromnou objednávkou, ale išlo o objednávku spoločnosti Alex tour, s.r.o. Zmluva o obstaraní zájazdu nemôže vzniknúť medzi dvoma podnikateľskými subjektmi, ale medzi cestovnou kanceláriou a spotrebiteľom. Zmluva o obstaraní zájazdu, ako aj z názvu vyplýva, sa týka výhradne obstarania zájazdu. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že podľa § 2 ods. 3 písm.
a) zákona o zájazdoch „Zájazd nie je kombinácia služieb predávaná inému podnikateľovi na účel jeho ďalšieho podnikania.“ Zmluva o zájazde sa neuzatvára medzi cestovnými kanceláriami, a to vzhľadom na negatívne vymedzenie pojmu „zájazd“ (§ 2 ods. 3 zák.č. 281/2001 Z.z. platnom v čase prijatia objednávky), kde pri zájazde nejde o kombináciu služieb predávaná inému podnikateľovi na účel jeho ďalšieho podnikania. „Podľa Občianskeho zákonníka sa za zájazd nepovažuje kombinácia cestovných služieb predávaná za účelom ďalšieho predaja. Tu je potrebné zdôrazniť, že samotná skutočnosť, že zmluva je uzavretá medzi podnikateľmi, ešte neznamená, že nejde o cestovnú zmluvu. Zákon vylučuje iba prípady, keď ide o predaj za účelom ďalšieho podnikania. V praxi pôjde predovšetkým o nákup za účelom ďalšieho predaja medzi dvoma cestovnými kanceláriami.“ (cit. z Veľký komentár Občianskeho zákonníka, Imrich Fekete, 2. diel, § 741a OZ, str. 2206) V danom prípade je medzi stranami nesporné, že cieľom objednávky bolo zabezpečenie pobytu v hoteli Elea Beach, Grécko - Korfu v termíne 13.06.
- 27.06.2012 pre klientov označených žalovaným, a to: I. S., W. N., V. N., M. N. a I. C.. Vzhľadom na uvedené, nemohlo prísť k absolútnej neplatnosti právneho úkonu tak, ako uviedol prvostupňový súd, nakoľko z celého doterajšieho konania, dokonca zo samotných vyjadrení žalobcu v konaní bolo preukázané, že išlo o objednávku v rámci podnikateľskej činnosti spoločnosti Alex tour s.r.o. a nie o súkromnú objednávku žalovaného. Za takýchto podmienok nie je možné uzatvoriť zmluvu o obstaraní zájazdu, teda nemôže vzniknúť ani záväzkový vzťah charakterom podobný zmluve o obstaraní zájazdu a následne nemôže dôjsť ani k jeho absolútnej neplatnosti. Čo sa týka úhrady sumy 1.000,- eur, tá bola zaplatená z finančných prostriedkov pokladne spoločnosti, čo je aj v účtovných dokladoch zaevidované (zoznam zápisov od 01.01.2012 - 31.12.2012). Sám žalovaný na druhej strane uvádza, že predmetná finančná suma bola v hotovosti odovzdaná synovi konateľky cestovnej agentúry, ktorý osobne prišiel do sídla spoločnosti Alex tour s.r.o. vymáhať žalovanú pohľadávku. Žalobkyňa si pri svojich ďalších tvrdeniach o chýbajúcich účtovných dokladoch zrejme neuvedomuje, že ako cestovná agentúra má rovnako z účtovného hľadiska zo zákona povinnosti ohľadne prijímania platieb v rámci podnikateľskej činnosti. V tejto súvislosti odvolateľ poukázal aj na prílohu č. 1 k vyjadreniu žalobcu zo dňa 18.01.2019, a to email od ekonomického oddelenia Alex tour s.r.o., obsahom ktorého je požiadavka o zaslanie príjmového dokladu o úhrade 1.000,- eur, ktorý tvorí podklad k faktúre č. 07/2012, z čoho je zrejmé, že úhradu neposkytol žalovaný zo svojich súkromných prostriedkov, a práve naopak žalobca si nesplnil povinnosť vystaviť príjmový doklad o predmetnej čiastočnej úhrade fakturovanej sumy.
8. V doterajšom konaní sa žalovaný snažil niekoľkokrát poukázať na zaužívanú obchodnú prax medzi žalobcom a Alex tour s.r.o., kde už v minulosti došlo k objednávke rovnakým spôsobom a za týmto účelom doložil do spisu objednávku spoločnosti Alex tour s.r.o. a faktúru č. 5/2012 (objednávka z rovnakého firemného emailu, rovnaký neformálny spôsob komunikácie). Súd prvého stupňa sa v napadnutom rozhodnutí nevyrovnal s vyššie uvedenými tvrdeniami a dôkazmi žalovaného. K uvedeným tvrdeniam sa v celom konaní nevyjadril ani žalobca, ani uvedený postup nenamietal pravdepodobne z dôvodu, že v danom prípade došlo k uhradeniu faktúry vystavenej na spoločnosť Alex tour, s.r.o. v celom rozsahu. Vzhľadom na uvedené, nie je jasné prečo v skutkovo a právne rovnakom prípade súd prvého stupňa daný postup posúdil diametrálne odlišne bez toho, aby v danom prípade boli doložené ďalšie dôkazy alebo by sa právny a skutkový stav odlišoval. V predmetnom konaní existoval hospodársky vzťah medzi žalobcom a spoločnosťou Alex tour s.r.o., pri ktorom však vzhľadom na charakter daného vzťahu nebolo potrebné uzatvoriť zmluvu o obchodnom zastúpení, nakoľko zmluva o obchodnom zastúpení je svojou podstatou zmluvou o sústavnom sprostredkovaní obchodov určitého druhu ako samostatnej podnikateľskej činnosti. Jedná sa o sústavnú činnosť vykonávanú trvale, o trvalé podnikateľské spojenie s určitým podnikateľom. Tento záver je podporený aj názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v rozsudku zo dňa 30.06.2009, sp. zn. 4Obo/93/2008. V napadnutom rozhodnutí v bode 26. prvostupňový súd faktúru č. 07/2012, vydanú žalobcom, vyhodnotil ako nulitný právny akt, keďže medzi obchodnými spoločnosťami nebol uzavretý žiaden zmluvný vzťah v záujme svojej hospodárskej činnosti. Nulitnosť právneho aktu vyhlásená prvostupňovým súdom nemení nič na fakte, že v čase vydania faktúry mal žalobca za to, že uvedenú pohľadávku fakturuje spoločnosti Alextour, s.r.o., nie žalovanému ako fyzickej osobe, ktorá by bola v postavení spotrebiteľa. Ak by mal žalobca v tom čase dojem, že sa jednalo o súkromnú osobu, logicky by k vystaveniu faktúry žalobcom nemohlo prísť. Žalobca do konania na základe vyjadrenia zo dňa 18.01.2019 priložil prílohy, ktorých súčasťou je aj príloha č. 4, ktorú tvorí zmluva o obstaraní zájazdu bez podpisu objednávateľa, ktorá nebola žalovanému (v priloženej zmluve uvedený ako objednávateľ), nikdy predložená a s touto sa prvýkrát oboznámil až v predmetnom vyjadrení, čo je bezmála 6 (šesť) rokov po podaní návrhu na vydanie platobného rozkazu. Predmetná zmluva o obstaraní zájazdu je navyše vytlačená na formulárovom tlačive žalobcu. Uvedené konanie len
preukazuje amorálne konanie žalobcu, nakoľko ak by predmetná zmluva bola vyhotovená v roku 2012, žalovaný nevidí dôvod prečo by nebola žalobcom predložená do konania skôr.
9. V danom prípade nedošlo ani nemohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu tak, ako uvádza prvostupňový súd v bode 31. napadnutého rozhodnutia. V danom prípade nedošlo k plneniu na základe neplatného právneho úkonu, nakoľko žalovaný nebol účastníkom zmluvy, ktorá je absolútne neplatná. Žalovaný totižto od začiatku nemal pasívnu vecnú legitimáciu byť účastníkom sporu ani účastníkom záväzkového vzťahu medzi ním a žalobcom. V danom prípade sa jednalo o pohľadávku, ktorá vznikla zo zaužívanej obchodnej praxe medzi žalobcom a spoločnosťou Alex tour s.r.o., teda tvrdenia súdu prvého stupňa o vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného sú mylné. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, akým titulom sa domáha zaplatenia žalovanej pohľadávky voči žalovanému. V celom konaní sa žalovaný pridržiaval rovnakých skutkových aj právnych tvrdení, na rozdiel od žalobcu, ktorý účelovo menil svoje skutkové tvrdenia akonáhle zistil, že nie je schopný preukázať predpoklady pre zodpovednosť konateľa spoločnosti a celú žalobu postavil na odlišných skutkových a právnych tvrdeniach. Zároveň odvolateľ považuje diametrálne odlišné posúdenia skutkového stavu súdom prvého stupňa, a to najmä s ohľadom na skutočnosť, že po zrušení rozsudkov prvostupňového súdu neboli predložené žiadne ďalšie relevantné dôkazy preukazujúce opak, v rozpore s princípom právnej istoty.
10. K odvolaniu žalovaného sa žalobca vyjadril písomne prostredníctvom svojej advokátky, považuje ho za nedôvodné a navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Žalobca naďalej zotrváva na svojom právnom názore, že v spore pasívna legitimácia žalovaného V. G., ako fyzickej osoby je daná a je nespochybniteľná. Objednávka V. G., ktorou zahraničný pobyt pre osoby uvedené v objednávke objednal, je súkromnou objednávkou. Kľúčovou otázkou v spore bola, či objednávka na zabezpečenie ubytovania, stravy a ním nerozlučne spojené sprievodcovské služby pre osoby uvedené v objednávke V. G. bola objednávkou súkromnej osoby alebo firmy Alextrour s.r.o. Žalobca na preukázanie svojich doterajších písomných a ústnych tvrdení poukazuje na ustanovenie § 3a Obchodného zákonníka, ktoré jednoznačne definuje náležitosti firemnej objednávky, podľa tohto ustanovenia každý podnikateľ je povinný na svojich obchodných listoch a objednávkach vyhotovených v písomnej alebo elektronickej forme (ďalej len „obchodné dokumenty") uvádzať obchodné meno, sídlo alebo miesto podnikania, právnu formu právnickej osoby a identifikačné číslo, ak je pridelené. Podnikatelia zapísaní v obchodnom registri alebo v inej evidencii podnikateľov uvádzajú aj označenie registra, ktorý podnikateľa zapísal a číslo zápisu. Objednávka žalovaného nespĺňa žiadne zákonom stanovené náležitosti firemnej objednávky, taxatívne zakotvené v § 3a Obchodného zákonníka, preto môže byť len súkromnou objednávkou V. G.. Žalovaný v doterajších prednesoch kvalifikoval objednávku V. G. ako firemnú objednávku len z jediného dôvodu, že objednávka bola odoslaná z firemnej e- mailovej adresy Alextour. Žalovaný v odvolaní spochybnil aktívnu legitimáciu žalobcu. K tejto otázke sa žalobca vyjadril písomne aj ústne v priebehu konania. Objednávka nemohla byť určená súkromnej osobe, pretože súkromná osoba nie je vlastníkom hotela na ostrove Korfu a nie je spôsobilá zabezpečiť požadované služby ako fyzická osoba - nepodnikateľ, bez existencie zmluvných vzťahov. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že objednávka bola určená fyzickej osobe zavádza súd. Potom žalovaný ako súkromná osoba mal si objednať pobyt vo vlastnej réžii, nebol dôvod, aby sa obrátil objednávkou na inú súkromnú osobu - nepodnikateľa. Žalovaný práve preto sa obrátil na žalobcu, pretože sám ako fyzická osoba služby nevedel zabezpečiť. Žalobca bol zmluvným partnerom zahraničnej cestovnej kancelárie, prostredníctvom ktorej objednané služby zabezpečiť vedel. Žalobca uvádza, že objednávkou sa na neho môže obrátiť súkromná aj právnická osoba, ale len ako na podnikateľa spôsobilého služby zabezpečiť. Aj v spornom prípade žalovaný V. G. ako súkromná osoba sa obrátil na žalobcu spôsobilú požadované služby zabezpečiť. Žalobca v priebehu konania sa niekoľkokrát vyjadril, že spísaním žaloby poveril advokátku, ktorej odovzdal všetky podklady súvisiace s nárokom voči žalovanému. Tak bola odovzdaná aj faktúra na preplatenie objednaných služieb (vyhotovenej na podnet žalovaného), že objednané služby preplatí z jeho firmy Alextour, v ktorej bol konateľom. Tento podnet zo strany žalovaného bol len za účelom uviesť žalobcu do omylu, ktorý bytostne potreboval získať späť ním uhradené - zálohované náklady na pobyt. Vyrovnaniu dlhu nedošlo, pretože A. G. podvodom vylákal plnenie, ale za ne zaplatiť už nechcel. Právna zástupkyňa mala túto faktúru (ktorá bola vyhotovená v tiesni a na podnet žalovaného) neuvádzať ako podklad nároku. Z uvedeného dôvodu bola advokátke JUDr. W. odňatá plná moc na zastupovanie a následne žalobca využil svoje procesné právo na zmenu žaloby čo do skutkových tvrdení. Zmena žaloby spočívala len v zmene skutkových tvrdení, označenie žalobcu a žalobný petitu ostal bez zmeny. Žalovaný v odvolaní uvádza, že podľa § 2 ods. 3 písm. a) zákona o zájazdoch, zájazd nie je kombinácia služieb predávaná inému podnikateľovi na účel jeho ďalšieho podnikania. Lenže
žalovaný zámerne nechce zobrať na vedomie, že na základe vyššie uvedeného ust. § 3a Obchodného zákonníka v danom prípade objednávka nebola žalobcovi zaslaná ako objednávka podnikateľa, ale súkromnej osoby, preto je absurdné, ak žalovaný uvádza, že má preukázané, že išlo o objednávku v rámci podnikateľskej činnosti. Okrem iného, medzi žalobcom a žalovaným nikdy nebola uzavretá zmluva o spolupráci alebo zmluva o obchodnom zastúpení. Žalobca v priebehu konania predložil písomnú e- mailovú dokumentáciu medzi žalobcom a ITS BILLA, z ktorej bolo zrejmé, pokiaľ medzi podnikateľmi nie je uzavretá platná zmluva (aj keď zmluvný vzťah nepokryje čo len jeden deň), objednávanie, resp. dodanie služieb je vylúčené. Žalovaný v odvolaní uvádza, že úhrada sumy 1.000,- eur bola zaplatená z finančných prostriedkov Alextour, a to len preto, že v účtovných dokladoch bola zaevidovaná v období 01.01.2012 - 31.12.2012. Lenže toto zaevidovanie nie je vierohodné, zaevidovať dodatočne v kompetencii žalovaného možno čokoľvek, ale nemá žiadnu dôkaznú silu. Dôkaznú silu má jedine účtovný doklad o výdavku v hotovosti z firemných prostriedkov, podpísaný preberajúcim. Nesplnenie náležitostí zakotvených v § 10 zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve môže byť len výdavkom súkromnej osoby. Pokiaľ ide o požiadavku ekonomického oddelenia, (v skutočnosti účtovníčky, ktorá účtovala pre Alextour) o dodanie dokladu o prevzatí 1.000,- eur, sledovala záujem dodatočne zlegalizovať celú transakciu, aby sa zakryl výdavok súkromnej osoby a prekvalifikoval sa na výdavok firemný. Požadovaním príjmového dokladu ešte súkromná objednávka sa nestane firemnou objednávkou, ako žalovaný sa mylne domnieva. Žalovaný v odvolaní sa snaží poukázať na to, že v minulosti medzi žalobcom a žalovaným vznikol tiež neformálny obchodný vzťah na základe e-mailovej objednávky. Žalovaný sa odvoláva na fa č. 5/2012, ktorý je falzifikátom. Vierohodným dokladom o dodávke služieb by bol len doklad o úhrade faktúry, a to výpisom z bankového účtu alebo iným dokladom získaného od správcu konkurznej podstaty. Doklad o úhrade dodaných služieb neexistuje, preto tvrdenie žalovaného o existencii podobného obchodného prípadu nemá žiadnu dôkaznú silu, preto sa súd touto otázkou nezaoberal.
11. Žalovaný v odvolaní spochybňuje zmluvu o obstaraní zájazdu, ktorú žalobca predložil súdu, a ktorú pripravil pre žalovaného v deň odletu 13.06.2012, kedy osoby pre ktorých bol pobyt objednaný na pobyt nastúpili. Túto zmluvu mala pani G. prevziať a za objednané služby zaplatiť. Zmluvu o obstaraní zájazdu neprišla pani G. ani žalovaný podľa prísľubu prevziať ani dlh neuhradili. Túto okolnosť žalobca uvádzal už aj na prvom pojednávaní, tvrdenia žalovaného, že po 6 rokoch je nepravdivé. Je preto absurdné, že žalovaný nazve žalobcu za amorálneho, pretože súdu predložil zmluvu o obstaraní zájazdu. Podľa žalovaného je amorálnym žalobca, ktorý služby riadne a včas zabezpečil, za ne platbu zálohoval, a preto sa právom domáha svojej pohľadávky. Zrejme sám žalovaný sa považuje za morálneho, ktorý plnenie prijal, len za ne zaplatiť odmietol. Žalobca zdôrazňuje, že aj keď zmluva o obstaraní zájazdu podľa ustanovenia § 741 ods. 1 písm. b) a ods. 3 zákona č. 281/2001 Z.z. o zájazdoch, podmienkach podnikania cestovných kancelárií a cestovných agentúr, zo strany žalovaného nebola podpísaná, ale tento plnenie prijal. V tejto súvislosti dôležité je uviesť, že nebol žiaden priestor, ani jeden deň na podpísanie zmluvy, pretože ubytovací poukaz pre osoby, ktorým A. G. pobyt objednal, pobyt obdržal žalobca od svojho partnera v okamihu, keď osoby, pre ktorých bol pobyt objednaný už sedeli v lietadle a doklad o zaplatení pobytu hotelier obdržal. Žalobca nepredpokladal, že žalovaný ho podvedie a už nebude mať záujem zmluvu o obstaraní zájazdu prevziať ani zaplatiť objednané služby. Žalobca je názoru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav, pasívna legitimácia žalovaného byť účastníkom v spore bola preukázaná a je nesporná. Súd správne vyhodnotil skutkový stav, správne rozhodol, keď zaviazal žalovaného k úhrade žalovanej sumy s prísl. z dôvodu bezdôvodného obohatenia. Žalobca v konaní preukázal, že medzi žalobcom a Alextour s.r.o. nikdy nebola uzatvorená zmluva podľa § 652 Občianskeho zákonníka o spolupráci medzi podnikateľskými subjektami, v ktorej sú dohodnuté podmienky spolupráce. Žalobca na dôležitosť tohto dokumentu poukázal, keď práve jeho zahraničný partner s ním ukončil spoluprácu (vypol rezervačný systém a tak zabránil žalobcovi pobyty on-line elektronicky objednávať len preto, že platnosť „agentskej zmluvy" vypršala) do doby obnovenia zmluvného vzťahu (nachádza sa v spise súdu). Žalobca v konaní preukázal, že čiastočnú úhradu 1.000,- eur V. G. uhradil zo svojich súkromných prostriedkov, pretože žalobcovi nedal žiaden výdavkový doklad s podpisom preberajúceho podľa § 10 zák. č. 431/2002 o účtovníctve.
12. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, pričom podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
13. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 C.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, v dôsledku čoho je namieste rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne správny s použitím § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdiť.
14. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania jemu predchádzajúceho, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i vo veci samej správne právne posúdil.
15. Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku, a pretože odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci samej, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p. odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi, ktorá vo svojom odvolaní neuvádza žiadne nové podstatné skutkové či právne argumenty než tie, ktoré uviedol už pred súdom prvej inštancie, ktorý sa s nimi náležite vysporiadal.
16. Keďže súd prvej inštancie napadnutý rozsudok vo všetkých jeho častiach riadne odôvodnil, pričom zároveň sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre rozhodnutie a odvolací súd sa s týmto odôvodnením súdu v plnej miere stotožňuje, k veci považuje za potrebné dodať iba nasledovné:
17. Predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy, za žalovaným objednané zájazdy pre tretie osoby. Vzhľadom na rozsah a dôvody odvolania žalovaného je predmetom odvolacieho konania posúdiť, či súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a či právne správne posúdil žalobcov nárok uplatnený proti žalovanému ako fyzickej osobe.
18. Na to, aby sa niekto stal účastníkom konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia.
19. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno- právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno- právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide. (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 192/2004)
20. Z obsahu spisu a z obsahu dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplýva, že základom právneho vzťahu medzi stranami je objednávka vyhotovená v maďarskom jazyku (č.l. 14) v elektronickej, e-mailovej forme, ktorá bola zaslaná žalobcovi na e-mailovú adresu T. <., žalovaným z e-mailovej adresy G. <. dňa 12. júna 2012 o 8:11. Z objednávky (čl. 18 - 19) vyplýva, že žalobca objednal ubytovanie u spoločnosti ITS BILLA Reisen dňa 12.06.2012 pre päť osôb. Za objednávku mal žalobca zaplatiť rakúskej
spoločnosti sumu 3.196,- eur. Z potvrdenia o zahraničnej platbe (čl. 17) ďalej vyplýva, že žalobca uhradil objednávku.
21. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie považoval za dostatočne preukázané, že predmet plnenia žalobcu na základe objednávky žalovaného mal charakter zájazdu tak, ako ho definuje § 741a OZ, no najmä § 2 ods. 1 zákona o zájazdoch v znení účinnom od 01.06.2010, t.j. v rozhodnom období roku 2012. Z definície zájazdu uvedenej v § 2 ods. 1 zákona o zájazdoch vyplýva, že zájazdom na účely tohto zákona je vopred pripravená kombinácia najmenej dvoch z týchto služieb (doprava, ubytovanie, iné služby). Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, v danom prípade sa jednalo o kombináciu (minimálne) dvoch služieb, a to ubytovania a balíka služieb all inclusive. Z vykonaného dokazovania ďalej vyplynulo a medzi stranami sporu bolo nesporným, že nedošlo k uzavretiu zmluvy o obstaraní zájazdu (pre absenciu písomnej formy zmluvy).
22. Súd prvej inštancie zo zisteného skutkového stavu vyvodil záver, že v danom prípade nedošlo k platnému uzatvoreniu zmluvy o obstaraní zájazdu, a to pre absenciu písomnej formy zmluvy (§ 741b ods. 1 OZ), pričom nebola daná ani iná vhodná forma v zmysle § 741b ods. 1 OZ, ktorá by musela taktiež obsahovať esenciálne náležitosti vyžadované ust. § 741b ods. 1 OZ, čo v danom prípade preukázané nebolo, predložená emailová komunikácia takéto náležitosti neobsahovala. Za daného stavu tak došlo na strane žalovaného k naplneniu skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia sa (§ 451 ods. 2 OZ), keď od žalobcu získal majetkový prospech plnením bez právneho dôvodu, nakoľko medzi nimi nie je daný žiadny právny dôvod (§ 488 a § 489 OZ). Výška bezdôvodného obohatenia nebola medzi stranami sporná.
23. Podstata obrany a argumentácie žalovaného spočívala v námietke nedostatku pasívnej vecnej legitimácie, keď v danom prípade išlo o vzťah medzi žalobcom a cestovnou kanceláriou ALEX TOUR, s.r.o., ktorá zabezpečovala zájazd pre 5 fyzických osôb, uvedených v predmetnej mailovej objednávke. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie považoval takúto obranu za nepreukázanú, keď žalovaný nepreukázal zmluvný vzťah medzi cestovnou kanceláriou ALEX TOUR, s.r.o. a fyzickými osobami, uvedenými v predmetnej mailovej objednávke, ktorý mal byť zmluvou o obstaraní zájazdu v zmysle § 741a OZ. Ak žalovaný tvrdil, že cestovná kancelária ALEX TOUR, s.r.o. predala zájazd zákazníkom a prostredníctvom žalobcu zabezpečila ubytovanie a balíka služieb all inclusive, mal predložiť o tom dôkaz preukazujúci zmluvný vzťah v podobe zmluvy o obstaraní zájazdu v zmysle § 741a OZ medzi cestovnou kanceláriou ALEX TOUR, s.r.o. a fyzickými osobami. Rovnako, ak žalovaný tvrdil, že išlo o zmluvnú spoluprácu medzi žalobcom a cestovnou kanceláriou ALEX TOUR, s.r.o., bol povinný predložiť dôkaz preukazujúci túto spoluprácu, napr. vo forme zmluvy o spolupráci, zmluvy o sprostredkovaní, či zmluvy o obchodnom zastúpení. Žalovaný predložil jediný dôkaz - mailovú objednávku (č.l. 120) a faktúru žalobcu cestovnej kancelárii ALEX TOUR, s.r.o. (č.l. 129) v inom obdobnom prípade. Takýto dôkaz však nebol spôsobilý preukázať, že išlo o zaužívanú obchodnú prax medzi podnikateľmi, keď o zaužívanej praxi nie je adekvátne hovoriť v prípade dvoch podobných objednávok, naviac, keď žalobca sporoval autentickosť žalovaným predloženej objednávky (č.l. 120) a faktúry (č.l. 129), bez predloženia ďalších dôkazov z účtovníctva, resp. bez predloženia zmluvy o obstaraní zájazdu.
24. Odvolací súd sa stotožnil tiež s argumentáciou žalobcu, že ak malo ísť o objednávku cestovnej kancelárie ALEX TOUR, s.r.o., táto nebola vyhotovená v súlade s ust. § 3a Obchodného zákonníka, ktoré jednoznačne definuje náležitosti firemnej objednávky, podľa tohto ustanovenia každý podnikateľ je povinný na svojich obchodných listoch a objednávkach vyhotovených v písomnej alebo elektronickej forme (ďalej len „obchodné dokumenty") uvádzať obchodné meno, sídlo alebo miesto podnikania, právnu formu právnickej osoby a identifikačné číslo, ak je pridelené, podnikatelia zapísaní v obchodnom registri alebo v inej evidencii podnikateľov uvádzajú aj označenie registra, ktorý podnikateľa zapísal a číslo zápisu. Na jednej strane síce treba rešpektovať princíp zmluvnej voľnosti a neformalistický prístup posudzovania zmluvných vzťahov podnikateľov, na strane druhej práve v prípade sporu je nevyhnutné vyžadovať aspoň elementárne formálne náležitosti preukazujúce zmluvný vzťah podnikateľských subjektov o to viac, že činnosť cestovných kancelárií je regulovaná osobitnými predpismi. Táto „výčitka“ sa rovnako vzťahuje na žalobcu i na žalovaného, v danom prípade však spornosť a nejednoznačnosť predmetnej mailovej objednávky dopadá na ťarchu objednávateľa, ktorý sa rozhodol zvoliť takúto formu objednávky. Ak by cestovná kancelária ALEX TOUR, s.r.o., ako podnikateľ postupovala s náležitou odbornou starostlivosťou, zaslala by objednávku, z ktorej by bolo jednoznačné, že sa jedná o objednávku tohto subjektu.
25. Žalobcovi možno tiež vytknúť rozporuplnosť jeho postupu, keď pôvodne podal žalobu na iných skutkových základoch a ako dôkaz bola predložená faktúra pre objednávateľa cestovnú kanceláriu ALEX TOUR, s.r.o., odvolací súd však považoval za akceptovateľné vysvetlenie všetkých rozhodujúcich skutkových okolností zo strany žalobcu, keď predmetný zájazd bol objednávaný na poslednú chvíľu, žalobca objednané služby objednal a zaplatil cez partnerskú cestovnú kanceláriu a oprávnene očakával, že dostane za tieto služby zaplatené, pričom je úplne pochopiteľné, že mu v podstate mohlo byť jedno, kto mu ich zaplatí, či žalovaný, či jeho cestovná kancelária ALEX TOUR, s.r.o., alebo nejaká iná tretia osoba. Je v skutku nepochopiteľné, že v takejto elementárne jednoduchej veci, keď nie je sporné, že služba bola poskytnutá a že je potrebné za ňu zaplatiť, prebieha spor už od roku 2012.
26. S prihliadnutím na vyššie popísané okolnosti daného prípadu odvolací súd zhodne s prvoinštančným je toho názoru, že požiadavka žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy, ktorú uhradil za žalovaného a v jeho prospech ako cenu zájazdu, má svoj právny základ v ustanovení aplikovaného § 451 ods. 2 OZ, ako v plnení prijatého bez preukázaného zmluvného základu a táto zároveň zodpovedá požiadavke spravodlivého a vyváženého usporiadania vzájomných práv a povinností účastníkov daného vzťahu, pričom je v súlade so všeobecnými morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti. Nepriznanie žalobou uplatneného nároku žalobcovi by za popísaných okolností prípadu bolo vo vzťahu k žalovanému nespravodlivé. Odvolací súd tak nezistil naplnenie žiadneho z odvolacích dôvodov uplatnených žalovaným, keď má za to, že rozhodnutie vychádza zo správneho právneho posúdenia veci, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a že konanie nemá vadu, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
27. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu potom odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu vyhovujúceho výroku I. a výroku II. o náhrade trov konania, do ktorého v dôsledku potvrdenia rozsudku vo veci samej nebolo dôvodné zasahovať, s použitím ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vo výrokoch vecne správny potvrdil.
28. Na záver odvolací súd dodáva, že skutočnosť, že súd nerozhodol podľa predstáv a očakávaní žalovaného, nemožno považovať za porušenie či nerešpektovanie jeho práv. Odvolací súd v tejto súvislosti upriamuje pozornosť na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 218/2010, podľa ktorého obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).
29. Ďalšie odvolacie argumenty žalovaného odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu žalovaného odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.
30. Žalobca má voči žalovanému podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a § 396 ods. 1 C.s.p. nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške, vzhľadom na to, že žalobca bol v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešný a neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne mu
náhradu trov konania nepriznať (§ 257 C.s.p.). O výške náhrady trov prvoinštančného ako aj odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 C.s.p. súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
31. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).