Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_14Csp-38-2019.pdf
PDF · 102.19 KB
Case nature
Area
Subarea
14Csp/38/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica pred sudcom JUDr. Jurajom Vallom v spore žalobcu S. G., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom K. XXX, K., štátny občan SR, v spore právne zastúpený JUDr. Michal Vlkolinský, advokát, so sídlom Nám. SNP 17/29, Zvolen, proti žalovanému Všeobecná úverová banka, a.s.; skrátený názov: VÚB, a.s. so sídlom Mlynské Nivy 1, Bratislava, IČO: 31 320 155, v spore právne zastúpený Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 53 255 739, o zaplatenie 316,46 Eur s príslušenstvom , takto
rozhodol:
Súd žalobu zamieta.
Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %, ktoré j e p o v i n n ý zaplatiť žalobca žalovanému v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o ich výške, ktoré bude vyhotovené vyšším súdnym úradníkom.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa prostredníctvom právneho zástupcu žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 26. 03. 2019 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 316, 46 Eur s príslušenstvom a náhrady trov konania, a to titulom bezdôvodného obohatenia.
2. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca ako dlžník a právny predchodca žalovaného U. P. E., a.s. uzatvorili dňa XX. XX. XXXX L. o pôžičke č. XXXXXXX, na základe ktorej sa veriteľ zaviazal poskytnúť žalobcovi ako dlžníkovi pôžičku vo výške XXX,- D. a dlžník sa zaviazal poskytnutú pôžičku splácať v XX mesačných splátkach po XX,XX D. pri ročnej úrokovej sadzbe XX % a priemernej hodnote V. XX,XX %, s tým, že žalovaný uhradil právnemu predchodcovi žalobcu resp. žalobcovi sumu XXX,XX D.. V. Q. súdu G. G. zo dňa XX. XX. XXXX, sp. zn. XXCsp/XX/XXXX-XX, bol návrh právneho predchodcu žalobcu U. P. E., a.s. proti žalovanému S. G., o zaplatenie XXX,XX D. s príslušenstvom, zamietnutý s odôvodnením, že súd zmluvu o pôžičke č. 7068076 posúdil ako zmluvu uzatvorenú v rozpore s ustanoveniami zákona č. 258/2001 Z. z. a podľa § 4 ods. 3 druhá veta zákona sa úver považuje ako bezúročný a bez poplatkov, pričom vypočítal, že žalovaný uhradil najmenej o 316,46 Eur viac ako mu bolo poskytnuté.
3. Listom zo dňa 11. 06. 2018 vyzval žalobca prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu žalovaného, aby úhradu sumy 316,46 Eur vykonal najneskôr do troch pracovných dní od doručenia výzvy. Žalovaný na výzvu odpovedal listom zo dňa 04. 07. 2018, na základe ktorého odmietol vydanie bezdôvodného obohatenia z dôvodu premlčania. Žalovaný na základe výzvy žalobcu namietal premlčanie nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia pre uplynutie tak subjektívnej, ako aj objektívnej lehoty s poukazom na napr. rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 28. 12. 2017, sp. zn. 27Co/255/2017-136. S uvedeným právnym názorom žalovaného nemôže žalobca súhlasiť pre jeho nesprávnosť a neaplikovateľnosť na daný spor z dôvodu, že pri práve na vydanie bezdôvodného
obohatenia je Občianskym zákonníkom stanovená kombinovaná premlčacia doba, a to subjektívna a objektívna; začiatok plynutia je pri každej z nich upravený odlišne. Objektívna premlčacia doba je upravená tak, že začiatok jej plynutia nastáva jednoducho na základe objektívnej skutočnosti, bez akejkoľvek závislosti na subjektívnej vedomosti oprávneného o bezdôvodnom obohatení. Pri subjektívnej premlčacej dobe ust. § 107 ods. 1 OZ stanovuje, že právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. V prípade subjektívnej premlčacej doby je však jej začiatok viazaný na skutočnú vedomosť oprávneného (spotrebiteľa) o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a o osobe, ktorá sa na jeho úkor obohatila. Žalobca zároveň poukázal na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu SR a Najvyššieho súdu ČR (napríklad NS SR pod sp. zn. 2 Cz 35/77 v spojení s uznesením ÚS SR pod sp. zn. III. ÚS 413/2013 , NS ČR pod sp. zn. 30 Cdo 4366/2007, NS SR pod sp. zn. 5 Cdo 121/2009, NS ČR pod sp. zn. 33 Odo 477/2001). Z judikatúry súdov okrem iného v súvislosti s bezdôvodným obohatením v niektorých prípadoch vyplýva, že pri požiadavke na skutočnú vedomosť o bezdôvodnom obohatení sa nemá na mysli znalosť právnej kvalifikácie. V danej veci teda zo strany žalovaného vzniklo bezdôvodné obohatenie získané plnením žalobcu ako spotrebiteľa z úverovej zmluvy, na ktorú sa vzťahuje fikcia bezúročnosti a bez poplatkovosti, teda bezdôvodné obohatenie získané plnením z neplatného právneho úkonu. Ako je uvedené aj v rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4 Cdo 237/2005 „V prípade plnenia z neplatného právneho úkonu, právna skutočnosť, ktorou je v tomto prípade právny úkon, síce nastala, ale právny úkon je postihnutý neplatnosťou (je vadný). To znamená, že právny úkon nemal za následok vznik práva ani povinnosti na poskytnuté plnenie.“ V zmysle uvedeného sa tak žalobca ako spotrebiteľ skutočne dozvedel o skutkových okolnostiach bezdôvodného obohatenia až po doručení rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn. 17Csp/81/2016, keďže v danej veci nebolo nariadené pojednávanie. Zároveň si žalobca uplatnil zákonný úrok z omeškania.
4. Na základe uvedeného sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 316,46 Eur spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 316,46 Eur od 2018 do zaplatenia a náhrady trov konania.
5. Žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu vo svojom vyjadrení k žalobe doručenom Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 23. 04. 2019 uplatnil námietku premlčania in eventum. Ak by súd dospel k záveru, že skutočne došlo k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobcu z dôvodu toho, že poskytnutý úver je nutné považovať za bezúročný a bez poplatkov (na čo však podľa názoru žalovaného nie je daný žiaden dôvod), vzniesol (za súčasného stavu síce len predbežne, t.j. in eventum) námietku premlčania vo vzťahu k nároku žalobcu uplatnenému jeho žalobou. Poukázal na § 107 ods. 1 a 2 Občianskeho, ak žalobca tvrdí, že považoval a považuje úver poskytnutý na základe zmluvy o úvere za bezúročný a bez poplatkov, je zrejmé, že doba 3 roky na uplatnenie práva na súde mu plynula a plynie od každej ďalšej splátky po dátume úhrady čerpanej istiny úveru; za obdobie 3 rokov po dátume 25. 03. 2016 (žalobu podal žalobca na súd 25. 03. 2019) neuhradil žalobca žiadnu splátku, z čoho vyplýva, že jeho údajný nárok je konzumovaný námietkou premlčania in eventum. Na základe uvedeného navrhol, aby súd žalobu zamietol a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania.
6. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu vo svojom vyjadrení (replika) k vyjadreniu žalovaného doručenom súdu dňa 10. 06. 2019 uviedol, že podstata námietky premlčania nároku žalobcu spočíva podľa vyjadrenia žalovaného v tom, že doba 3 roky na uplatnenie práva na súde mu plynula a plynie od každej ďalšej splátky po dátume úhrady čerpanej istiny úveru. Poukázal na rozhodovaciu prax všeobecných súdov, podľa ktorej je v zmysle platnej právnej úpravy pri práve na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa Občianskym zákonníkom stanovená kombinovaná premlčacia doba, a to subjektívna a objektívna; začiatok plynutia je pri každej z nich upravený odlišne. Slová „ keď sa oprávnený dozvie“ je potrebné vykladať v tom zmysle, že oprávnená osoba musí nadobudnúť vedomosť o skutočnostiach uvedených v ustanovení § 107 ods. 1 OZ. Nie je možné len predpokladať, že by oprávnená osoba mohla skutkové okolnosti vedieť, alebo že by sa to mohla dozvedieť, alebo mala dozvedieť; ak by vynaložila potrebnú starostlivosť. Uvedený základný predpoklad je potvrdený v desiatkach rozhodnutí súdov, vrátane rozhodnutí Najvyššieho súdu SR a Najvyššieho súdu ČR, teda subjektívna premlčacia doba nezačína plynúť od splatnosti jednotlivej splátky úveru, ale odo dňa nasledujúceho po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým súd skonštatoval, že úver je bezúročný a bez poplatkov, pričom vypočítal, že žalobca uhradil najmenej o 316,46 Eur viac ako mu bolo poskytnuté. V zmysle rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, ak spotrebiteľ mal získať skutočnú (nie len predpokladanú) vedomosť o bezdôvodnom obohatení, musel poznať nasledovné skutočnosti: existencia (uzatvorenie) zmluvy, rozsah povinností vyplývajúcich mu zo
zmluvy (obsah zmluvy) a samotné plnenie zo zmluvy, skutočnosť, že na konkrétnu zmluvu o úvere sa vzťahuje zákonná fikcia bezúročnosti a bezpoplatkovosti. Z týchto dôvodov navrhol, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 316,46 Eur spol s príslušenstvom a náhradou trov konania.
7. Žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu vo svojom vyjadrení (duplika) k vyjadreniu žalobcu doručenému súdu dňa 13. 09. 2019, uviedol, že podľa § 107 ods. 1 OZ právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčuje za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil (zaňho zodpovedá). Pokiaľ ide o začiatok plynutia premlčacej doby odkázal na ustálenú rozhodovaciu prax NS SR (čl. 2 ods. 2 a § 220 ods. 2 CSP), podľa ktorej „Oprávnený sa dozvie o vzniku bezdôvodného obohatenia a o tom, kto sa na jeho úkor obohatil vtedy, keď skutočne (preukázateľne) zistí skutkové okolnosti, na základe ktorých môže podať žalobu o vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, t.j. keď nadobudne vedomosť o rozsahu bezdôvodného obohatenia a o osobe obohateného, a to bez ohľadu na to, že sa o týchto skutočnostiach mohol dozvedieť aj skôr. ... „to, kedy sa oprávnený dozvedel (dospel k záveru), ako jeho nárok vyplývajúci z týchto skutkových okolností možno právne kvalifikovať, nie je pri posudzovaní okamihu začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby vôbec relevantné. To znamená, že oprávnený sa dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil (§ 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka), keď získa znalosť tých skutkových okolností, z ktorých je možné vyvodiť zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie“ (porovnaj napr. rozhodnutia NS SR sp. zn. 1Cdo/67/2011, 3Cdo/169/2017 a 8 Cdo/163/2018). S poukazom na uvedené, žalovaný žiadal, aby súd žalobu zamietol a priznal žalovanému náhradu trov konania.
8. Súd vo veci konal a rozhodoval za prítomnosti právneho zástupcu žalovaného v neprítomnosti žalobcu a ospravedlneného právneho zástupcu žalobcu v zmysle § 180 CSP, pričom vykonal dokazovanie oboznámením sa s výzvou zo dňa 11. 06. 2018, odpoveďou VÚB banka a.s. zo dňa 04. 07. 2018, vyjadrením žalovaného zo dňa 18. 04. 2019, replikou žalobcu zo dňa 06. 06. 2019, vyjadrením žalovaného zo dňa 02. 08. 2019, duplikou žalovaného zo dňa 12. 09. 2019, oznámením o odvolaním plnomocenstva a o zmene právneho zastúpenia zo dňa 20. 10. 2020, plnomocenstvom VÚB a.s. zo dňa 15. 10. 2020, odvolaním plnomocenstiev Tomáš Kušnír s.r.o. zo dňa 14. 10. 2020, zoznamom prípadov k odvolaniu plnej moci, oznámením o zmene právneho zastúpenia zo dňa 22. 10. 2020, zoznamom prípadov k odvolaniu plnej moci, plnomocenstvom VÚB a.s. zo dňa 15. 10. 2020, oznámením právneho zástupcu žalobcu zo dňa 09. 11. 2020, prehľadom splátok a úhrad na žalobcu, splátkovým kalendárom spol. Consumer finance holding a.s. na žalobcu bez uvedenia dátumu a Oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru Consumer finance holding zo dňa 25. 12. 2013, obsahom spisového materiálu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Csp/81/2016 a výsluchom právneho zástupcu žalovaného s tým, že zistil tento skutkový stav:
9. Z obsahu spisového materiálu Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 17Csp/81/2016 v právnej veci žalobcu Consumer Finance Holding a.s. proti žalovanému S. G. o zaplatenie 152,91 Eur s príslušenstvom bolo zistené, že súd rozsudkom č.k. 17Csp/81/2016 - 31 zo dňa 09. 03. 2017 návrh žalobcu zamietol a o náhrade trov konania rozhodol tak, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 16. 05. 2017.
10. Z výzvy žalobcu žalovanému zo dňa 11. 06. 2018 bolo zistené, že žalobca vyzval žalovaného na úhradu sumy 316,46 Eur z dôvodu bezdôvodného obohatenia s poukazom na rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 17Csp/81/2016 - 31 zo dňa 09. 03. 2017, v ktorom súd posúdil Zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX, ako zmluvu uzatvorenú v rozpore s ustanoveniami zákona č. 258/2001 Z.z. a podľa § 4 ods. 3 druhá veta zákona úver ako bezúročný a bez poplatkov, pričom vypočítal, že žalovaný uhradil najmenej o 316,46 Eur viac ako mu bolo poskytnuté.
11. Z odpovede VÚB a.s. právnemu zástupcovi žalobcu zo dňa 04. 07. 2018 vyplýva, že VÚB a.s. s poukazom na skutočnosť, že posledná splátka z predmetného úveru bola uhradená v decembri 2014, teda údajný nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, by bol premlčaný, tak v subjektívnej, ako aj v objektívnej premlčacej lehote, nevyhovela návrhu žalobcu na vrátenia sumy vo výške 316,46 Eur.
12. Z prehľadu splátok a úhrad na žalobcu vyplýva, že posledná splátka zo strany žalobcu v rámci Zmluvy o úvere č. XXXXXXX bola uhradená dňa 19. 06. 2013.
13. Z oznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru spoločnosti Consumer Finance Holding zo dňa 25. 12. 2013 súd zistil, že uvedená spoločnosť oznámila žalobcovi, že dlh z úverovej zmluvy č. XXXXXXX sa stal splatný v celom rozsahu dňa 25. 12. 2013, pričom dlžná čiastka predstavovala sumu 160,68 Eur, istina úveru bola vo výške 152,91 Eur.
14. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 11. 11. 2020 opätovne vzniesol námietku premlčania. V rámci samotného plynutia premlčacej lehoty uviedol, že subjektívna premlčacia lehota musí plynúť počas objektívnej premlčacej lehoty, nemôže plynúť už po jej uplynutí, tzn., že uplynula tu objektívna premlčacia lehota viac ako 3 roky. Pôvodná zmluva bola zosplatnená v roku 2013, kedy boli robené posledné splátky, ktoré žalobca voči žalovanému uplatňuje. Od uplynutia objektívnej premlčacej lehoty ubehlo cca 6 - 7 rokov pre tento typ nároku, kde objektívna lehota je 3 roky, subjektívna lehota je 2 roky. Preto navrhol, aby súd žalobu zamietol a zároveň si uplatnil voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnej výške.
15. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané a medzi stranami nebolo sporné, že medzi právnym predchodcom žalovaného ako veriteľom a žalobcom ako dlžníkom bol uzatvorený zmluvný vzťah dňa 10. 02. 2010 - Zmluva o pôžičke č. 7068076, ani to, že uvedená zmluva neobsahuje všetky náležitosti vyžadované podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, a preto úver čerpaný na základe tejto zmluvy treba považovať za bezúročný a bezpoplatkov.
16. Žalovaný vzniesol v spore námietku premlčania na vydanie uvedeného bezdôvodného obohatenia žalobcu. Súd v súlade so zásadou hospodárnosti konania, bol povinný zaoberať sa otázkou premlčania prednostne.
17. Medzi stranami bolo sporné plynutie premlčacej doby, každá zo strán začiatok plynutia premlčacej doby, čo má rozhodujúci vplyv na výsledok rozhodnutia vo veci samej v posudzovanom prípade, ustálila rozdielne.
18. Podľa § 451 ods. 1 a ods. 2 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
19. Podľa § 456 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
20. Podľa § 107 ods. 1 OZ , právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
21. Podľa § 107 ods. 2 OZ, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
22. Žalobca uplatnil žalobným návrhom nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Pri práve na vydanie bezdôvodného obohatenia Občiansky zákonník stanovuje kombinovanú premlčaciu dobu subjektívnu v § 107 ods. 1, podľa ktorého právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za 2 roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil a premlčaciu dobu objektívnu v § 107 ods. 2 podľa, ktorého najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za 3 roky, ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie za 10 rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Tieto premlčacie doby (subjektívna a objektívna) začínajú, plynú a končia nezávislé na sebe. Subjektívna premlčacia doba je dvojročná a objektívna premlčacia doba je trojročná, alebo desaťročná. Pokiaľ márne uplynula aspoň jedna z týchto premlčacích dôb a je vznesená námietka premlčania, nemožno právo na vydanie bezdôvodného obohatenia priznať (§ 101 ods. 1). Ak sa skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí, a to aj napriek tomu, že poškodenému plynie ešte druhá premlčacia doba.
23. Účelom inštitútu premlčania je na jednej strane viesť oprávneného k tomu, aby v prípade nesplnenia záväzku povinným zbytočne neodkladal uplatnenie svojho práva a na stane druhej, poskytnúť dlžníkovi nástroj na obranu proti oprávnenému, ktorý svoje právo neuplatnil v stanovenej lehote. Inštitút
premlčania takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práv a im zodpovedajúcim povinnostiam, v súlade so zásadou právnej istoty a všeobecnou požiadavkou sledovať potrebu ochrany svojich ohrozených a porušených práv.
24. Súd na základe uvedeného dospel k záveru, že vznesená námietka premlčacia uplatneného nároku zo strany žalovaného je dôvodná. Z nesporných skutkových tvrdení strán a z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca a žalovaný uzavreli Zmluvu o pôžičke dňa 10. 02. 2010. Medzi stranami nebolo sporné, že zmluva nemala zákonné náležitosti v dôsledku čoho sa úver považuje za bezúročný a bezpoplatkov (vyplýva to aj z rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica v konaní sp. zn. 17Csp/81/2016-31). V dôsledku toho, že úver bol bezúročný a bezpoplatkov, súd žalobu zamietol a skonštatoval, že ku dňu podania žaloby žalovaný S. G. z poskytnutého úveru uhradil len sumu vo výške 816,46 Eur, pričom uhradil o 316,46 Eur viac, ako mu bolo poskytnuté, čo predstavuje plnenie bez právneho dôvodu (§ 451 ods. 2 OZ). V priebehu konania vzniesol žalovaný námietku premlčania uplatneného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia.
25. V prípade práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia zákon ustanovuje 2-ročnú subjektívnu a 3-ročnú, resp. 10-ročnú objektívnu premlčaciu dobu. Ich vzájomný vzťah je taký, že ak sa skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí, a to aj napriek tomu, že oprávnenému ešte plynie druhá premlčacia doba. Pokiaľ skončí plynutie jednej z nich a dôjde k vzneseniu námietky premlčania, premlčané právo nemožno oprávnenému priznať. Objektívna premlčacia doba začína plynúť od okamihu, keď k bezdôvodnému obohateniu skutočne (fakticky) došlo, a to bez ohľadu na to, či oprávnený o ňom vedel alebo nie. Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci deň, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu, a kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil. Keďže oprávnený sa o bezdôvodnom obohatení nemôže dozvedieť skôr ako vzniklo, ani subjektívna premlčacia doba nemôže začať plynúť skôr ako objektívna. Z uvedeného vyplýva, že dĺžka objektívnej premlčacej doby nemôže byť nikdy prekročená, a to ani v prípade, ak by subjektívna doba mala ešte plynúť, prípadne ak plynúť nezačala. Oprávnený sa dozvie o vzniku bezdôvodného obohatenia a o tom, kto sa na jeho úkor obohatil vtedy, keď skutočne (preukázateľne) zistí skutkové okolnosti, na základe ktorých môže podať žalobu o vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, t.j. keď nadobudne vedomosť o rozsahu bezdôvodného obohatenia a o osobe obohateného, a to bez ohľadu na to, že sa o týchto skutočnostiach mohol dozvedieť aj skôr. To, kedy sa oprávnený dozvedel (dospel k záveru), ako takýto jeho nárok, vyplývajúci z týchto skutkových okolností, možno právne kvalifikovať, nie je pri posudzovaní okamihu začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby vôbec relevantné (rozhodnutie NS SR 1Cdo 67/2011).
26. Zo skutkových zistení prejednávaného sporu osobitne vyplýva, že poslednú splátku zaplatil žalobca žalovanému dňa 19. 06. 2013, preto najneskôr od tohto dňa začala žalobcovi plynúť dvojročná subjektívna premlčacia doba na uplatnenia práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia proti žalovanému a jej posledný deň pripadol na 19. 06. 2015, nakoľko právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia uplatnil žalobca proti žalovanému až dňa 26. 03. 2019 doručením žaloby na súd urobil, tak po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej doby. Keďže subjektívna premlčacia doba márne uplynula pred podaním žaloby na súd a žalovaný uplatnil námietku premlčania, nebolo potrebné osobitne skúmať plynutie objektívnej premlčacej doby žalobcu na uplatnenie práva (hoci je zrejmé, že došlo aj k uplynutiu objektívnej 3 ročnej premlčacej doby na uplatnenie práva. Na začiatok plynutia, ktorej nie sú potrebné žiadne subjektívne vedomosti o existencii bezdôvodného obohatenia). Námietka premlčania uplatneného práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia vznesená žalovaným bola preto dôvodná a súdu nezostávalo iné, ako žalobu žalobcu zamietnuť, pretože ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať (§ 100 ods. 1 posledná veta OZ).
27. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP, nakoľko žalovaný bol v dôsledku zamietnutia žaloby v spore v plnom rozsahu úspešný, priznal mu súd proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, t. j. vo výške 100%.
28. O výške trov konania žalovaného, rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( § 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Banská Bystrica na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne vo vyhotovení dvojmo.
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, kto ho robí
- odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu odvolateľ napáda rozhodnutie, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), odvolanie musí byť podpísané (§ 363 v spojení s § 127 CSP). Odvolanie treba predložiť v dvoch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie možno odôvodniť (odvolacie dôvody) len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).