Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24CoCsp/36/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a sudkýň: JUDr. Eva Behranová a JUDr. Ľuboslava Vanková, v právnej veci žalobcu: Poštová banka, a.s., IČO 31 340 890, so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, zastúpený splnomocnenkyňou: Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o., IČO 47 232 471, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, Bratislava, proti žalovanému: L. G., narodený XX.XX.XXXX, bytom G. XXXX/XX B, R., zastúpenému splnomocnencom: Centrum správnej pomoci Bratislava, IČO 51 937 573, so sídlom Silvánska 459/11, Bratislava - Karlova Ves, o zaplatenie 9.524,13 eur s príslušenstvom a o vzájomnej žalobe žalovaného, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. -160 zo dňa 12.12.2019, vo výrokoch I., III. a IV. takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku I., v zamietajúcom výroku III. a vo výroku IV. o nároku na náhradu trov konania p o t v r d z u j e.

II. Žalobca m á n á r o k voči žalovanému na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 9.492,83 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 9.164,61 eura od 16.12.2017 do zaplatenia, a to v mesačných splátkach po 270 eur vždy do 15. dňa v mesiaci, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia, výrokom II. vo zvyšku žalobu zamietol, výrokom III. vzájomnú žalobu žalovaného v celom rozsahu zamietol, výrokom IV. priznal žalobcovi nárok na plnú náhradu trov konania voči žalovanému.

2. Napadnutý rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. až 4, až 3, , , , , , , , , , veta prvá a druhá, , až l), , a , o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len „ “), , , o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní v znení účinnom ku dňu uzavretia spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, ., o bankách v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 01.05.2014, , a Nariadenia vlády č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia v znení účinnom od 01.02.2013.

3. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 11.11.2018 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny vo výške 9.164,61

eur, vyčísleného úroku z istiny vo výške 323,52 eur, zákonného úroku z omeškania vo výške 5% ročne z istiny, poplatkov vo výške 36 eur a náhrady trov konania. Okresný súd Banská Bystrica vo veci vydal dňa 07.12.2018 platobný rozkaz sp. zn. , proti ktorému žalovaný podal odpor. Žalovaný v podanom odpore pohľadávku poprel v celom rozsahu. Medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola dňa 13.07.2016 uzatvorená Zmluva o spotrebiteľskom úvere dobrá pôžička (ďalej len „Zmluva“), na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému úver vo výške 10.000 eur. Žalovaný poskytnutý úver splatil len čiastočne, dostal sa do omeškania so splácaním úveru, a preto žalobca úver predčasne zosplatnil ku dňu 15.12.2017 v súlade s bodom 4.5 Zmluvy a . Pokiaľ ide o posudzovanú Zmluvu, je nepochybné, že ide o zmluvu spotrebiteľskú a je preto potrebné aplikovať právne normy spotrebiteľského práva. Súd prvej inštancie zistil, že predmetná Zmluva obsahuje všetky obligatórne náležitosti, preto túto nie je možné považovať v zmysle za bezúročnú a bez poplatkov. V súvislosti s tvrdeniami žalovaného, že Zmluva neobsahuje obligatórne náležitosti, ako výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, termín konečnej splatnosti (deň, mesiac a rok) a správne uvedenú RPMN, súd prvej inštancie uviedol, že tieto tvrdenia sú nepravdivé. Výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov sú uvedené v bode 2.3 Zmluvy, termín konečnej splatnosti je uvedený v bode 2.2 Zmluvy a RPMN je v Zmluve správne vypočítaná. Ohľadom výpočtu RPMN prezentovaného žalovaným súd prvej inštancie uviedol, že informatívna kalkulačka nezohľadňuje všetky parametre, ktoré vstupujú do výpočtu RPMN v zmysle , a preto ním uvedená výška RPMN nemá v súdenej veci žiadnu relevanciu. Avšak aj v prípade, ak by tvrdenia žalovaného o výške RPMN (8,75%) boli pravdivé, nezakladalo by to bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru v zmysle , nakoľko v Zmluve bola uvedená RPMN vo výške 8,80%, teda nebola by uvedená v neprospech spotrebiteľa. Žalobca má teda nárok na úroky, ako aj poplatky spojené s poskytnutým úverom. Súd prvej inštancie mal preukázané, že žalovaný uhradil poskytnutú istinu úveru len čiastočne vo výške 835,39 eur. Z uvedených dôvodov súd vyhodnotil žalobu ako dôvodnú a zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 9.164,61 eur titulom istiny a taktiež sumy 323,52 eur titulom vyčíslených úrokov a úrokov z omeškania vyčíslených ku dňu zosplatnenia úveru.

4. Vecne súd prvej inštancie argumentoval tým, že je nepochybné, že medzi stranami sporu bola platne uzatvorená predmetná Zmluva o úvere, predmetom ktorej bol spotrebiteľský úver. Súd prvej inštancie sa však nestotožnil s tvrdením žalovaného, že poplatky, tak ako boli dojednané v bode 3.1 Zmluvy predstavujú neprijateľnú podmienku. Tieto poplatky sú stanovené taxatívne tzn. neumožňujú veriteľovi (žalobcovi) ľubovoľne si navyšovať svoje pohľadávky neobmedzeným zasielaním upomienok dlžníkovi (žalovanému) a možno ich považovať za individuálne dojednané. Z uvedenej Zmluvy jasne vyplýva, aké konkrétne úkony žalobcu a v akej sume sa spoplatňujú. V prejednávanej veci žalobca nepreukázal existenciu 1. a 2. upomienky a ani ich zaslanie žalovanému, čím neuniesol dôkazné bremeno v tejto časti, preto tieto nároky v celkovej výške 18 eur súd prvej inštancie žalobcovi nepriznal. Pokiaľ ide o žalobcom preukázané zaslanie Upozornenia pred výzvou na splatenie úveru s príslušenstvom žalovanému, to je podľa bodu 3.1 Zmluvy spoplatnené sumou poštovného v zmysle tarify Slovenskej pošty, a.s.. Ako vyplýva z predloženého podacieho hárku zo dňa 20.11.2017, poštovné predstavovalo 1,20 eur, preto súd priznal žalobcovi, len sumu poplatku vo výške 1,20 eur. Taktiež Výzva na splatenie celého úveru s príslušenstvom je spoplatnená podľa bodu 3.1 Zmluvy sumou 3,50 eur, preto i pokiaľ ide o tento nárokovaný poplatok, súd priznal žalobcovi, len sumu vyplývajúcu zo zmluvných dojednaní, t.j. 3,50 eur. Z týchto dôvodov súd žalobu v časti o zaplatenie poplatkov vo výške 36 eur čiastočne zamietol (31,30 eur) a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi poplatky v celkovej sume 4,70 eura. Tvrdenie žalovaného o neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy bolo bez súvisu s meritom veci, nakoľko spotrebiteľská rozhodcovská zmluva v posudzovanom prípade ani využitá nebola, keďže žalobca sa obrátil so žalobou na všeobecný súd. Nemožno ju preto považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, i keď v výslovne uvádza, že za neprijateľnú podmienku uvedenú v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré umožňujú, aby bol spor medzi stranami riešený v rozhodcovskom konaní bez splnenia podmienok ustanovených osobitným zákonom. Pokiaľ ide o dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorá by podľa žalovaného mala predstavovať neprijateľnú podmienku, táto je dovolená i v spotrebiteľských vzťahoch, pričom ide o štandardný spôsob zabezpečenia záväzku. Dojednaná výška zrážok zo mzdy je tiež v súlade s ustanovením . Ďalšie námietky žalovaného týkajúce sa neprijateľnosti zmluvných podmienok, konkrétne započítania pohľadávok, či vyhlásenia klienta, že nemá osobitný vzťah k banke, boli nedôvodné a vo vzťahu

k prejednávanej veci bez právneho významu. Súd prvej inštancie je jednoznačne tohto názoru, že spotrebiteľ nemá naliehavý právny záujem na určení neprijateľnosti tých zmluvných podmienok, ktoré sú síce obsahom spotrebiteľskej zmluvy, ale dodávateľ si na ich základe žiadne nároky voči spotrebiteľovi nikdy neuplatňoval, resp. nerealizoval oprávnenia v nich dojednané. V posudzovanej veci bolo nesporné, že žalovaný sa s plnením žalovanej pohľadávky dostal do omeškania odo dňa nasledujúceho po zosplatnení úveru, t. j. 16.12.2017, preto súd prvej inštancie priznal žalobcovi aj ním požadovaný zákonný úrok z omeškania v zmysle v spojení s Nariadenia vlády č. vo výške 5% ročne zo sumy istiny 9.164,61 eura od 16.12.2017 do zaplatenia. Vo vzťahu k vzájomnej žalobe žalovaného súd prvej inštancie uviedol, že množstvo uvádzaných tvrdení, či úvah žalovaného je nielen nerelevantných vo vzťahu k vymedzenému predmetu sporu, ale jedná sa tiež o tvrdenia, ktoré sú v rozpore s právnym stavom veci a na viacerých miestach vzájomnej žaloby dochádza zo strany žalovaného k tomu, že prezentované tvrdenia sú vyslovene nepravdivé, či zavádzajúce, pričom uvádzané tvrdenia sú nielen nedôvodné, ale priamo odporujúce kogentným právnym normám a ich ustálenému výkladu. Vo vzájomnej žalobe žalovaný tvrdí, že nevie s kým zmluvu uzatvoril, či so Slovenskou poštou, a.s., PB PARTNER, a.s. alebo s Poštovou bankou, a.s. a tiež, že Zmluva je neplatná, pretože nebola podpísaná štatutárnymi zástupcami banky. Už z uvedeného možno vyvodiť, že sa jedná čisto o špekulatívne zavádzanie súdu. Žalovaný veľmi dobre vedel s kým uzatvoril Zmluvu (so žalobcom) a skutočnosť, že Zmluvu za žalobcu podpísal jeho viazaný finančný agent nemá za následok neplatnosť Zmluvy, ako sa mylne domnieva žalovaný. V bode 15.3 VOP účinných v čase uzavretia zmluvy je jasne uvedené, že Banka poskytuje svoje Obchody a Služby aj prostredníctvom zmluvných finančných agentov, ktorých zoznam uverejňuje na Internetovej stránke, pričom spôsob podpisovania právnickej osoby sa v praxi vo všeobecnosti vykonáva spôsobom, ktorý pre jej podpisovanie predpisujú osobitné právne predpisy, príp. jej interné dokumenty.

5. Nakoľko žalovaný žiadal o povolenie splatenia dlžnej sumy v splátkach, súd prvej inštancie jeho žiadosti vyhovel, keďže žalovaný sa objektívne ocitol v takej situácii, že by zaplatenie dlhu do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia bolo pre neho nemožné. Súd prvej inštancie tu prihliadol na výšku priznaného plnenia, ktorá ku dňu vyhlásenia rozsudku predstavuje sumu 9.492,83 eur a osobné, majetkové a zárobkové pomery žalovaného, ktorý je toho času nezamestnaný, nevlastní žiadne nehnuteľnosti a býva u svojej matky. Súd prvej inštancie mal za to, že povolenie splátok vo výške 270 eur na uhradenie prisúdenej čiastky nijako nepoškodí žalobcu, resp. mu nespôsobí žalobcovi ekonomické problémy v jeho obchodnej činnosti, nakoľko splátky v tejto sume sú takmer dvojnásobne vyššie ako pôvodné mesačné splátky dohodnuté v úverovej zmluve (143,52 eur). V prípade takto stanovených splátok uhradenie istiny (bez príslušenstva) bude trvať cca 35 mesiacov a nasledujúce mesiace sa budú splácať úroky z omeškania s tým, že omeškaním sa s plnením jednej splátky, sa stane zročným celé plnenie.

6. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa v spojení s tak, že žalobcovi, ktorý mal neúspech len v nepatrnej časti príslušenstva, priznal nárok na plnú náhradu trov konania voči žalovanému.

7. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný z dôvodov uvedených v ustanovení , , , , , , . V odvolaní uviedol, že predmetná vec nebola prejednaná v jeho prítomnosti a nemohol sa vyjadriť k vykonaným dôkazom, čím bolo porušené jeho ústavné právo podľa Slovenskej republiky. Žalovaný namietal, že v napadnutom rozsudku súd prvej inštancie neodôvodnil jeho písomné námietky a vyjadrenia, pričom právo na uvedenie dostatočných dôvodov, na ktorých je rozhodnutie založené patrí k základným právam účastníka konania obsiahnutým v práve na spravodlivý proces. Ďalej žalovaný namietal, že mu nebola poskytnutá súdna ochrana v dôsledku konania súdu, nakoľko súd nemá právo rozhodovať na základe sporných skutočností, pričom súd prvej inštancie v prejednávanej veci rozhodol na základe sporných skutočností. Uvedené sporné skutočnosti žalovaný bližšie v odvolaní nešpecifikoval. Uviedol však, že tieto sporné skutočnosti súd prvej inštancie nijako neodôvodnil, a taktiež sú tu skutočnosti rozhodujúce v predmetnom konaní s ktorými sa súd prvej inštancie nevysporiadal. Podotkol že v predmetnom spore ide o spotrebiteľský spor s poukazom na ustanovenie , pričom ide o spor s ochranou slabšej strany. Zmluva o spotrebiteľskom úvere dobrá pôžička bola predložená žalovanému ako predtlačená, typová, formulárová zmluva, ktorej obsah žalovaný, ako spotrebiteľ nemohol ovplyvniť a musel ju podpísať tak, ako mu bola predložená. Dodávateľ úveru mu nevysvetlil jednotlivé podmienky zo Zmluvy, neposkytol mu odbornú starostlivosť a spotrebiteľ (žalovaný) v tom čase nevedel, čo

jednotlivé ustanovenia znamenajú. Zmluva nebola individuálne dojednaná. V súvislosti s plnením si povinnosti vyplývajúcej mu z uvedenej Zmluvy uviedol, že pokiaľ mal prácu úver platil riadne a včas, že predčasná splatnosť úveru žalovanému nikdy nebola doručená a o tom že predmetná Zmluva má vady, obsahuje neprijateľné podmienky, a že úver je bezúročný a bez poplatkov sa dozvedel až z posúdenia Zmluvy Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca ani jeho zástupca sa na pojednávaniach nezúčastňovali, pričom žalovaný požadoval ich vypočutie v predmetnom spore. Namietal tiež, že v predmetnej Zmluve je nesprávne uvedená RPMN banky v súvislosti s počtom mesačných splátok a ich dojednanej výšky. Súd prvej inštancie v rozsudku uviedol, že žalovaný nezaplatil poplatok za upomienky v celkovej výške 36 eur, k čomu žalovaný uviedol, že poplatky predstavujú neprijateľnú podmienku, nakoľko neboli individuálne dojednané so spotrebiteľom (žalovaným). Žalovaný v odvolaní uviedol, že predmetná Zmluva je neplatná, nemala byť uzatvorená podľa , ale podľa , a tiež z dôvodu, že nebola podpísaná štatutárnymi zástupcami banky a spotrebiteľovi z nej nie je zrejmé, či uzavrel Zmluvu so Slovenskou poštou, a.s., PB PARTNER, a.s. alebo Poštovou bankou, a.s.. Namietol tiež, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil podanie vzájomnej žaloby, pričom dôvodil iba tým, že spotrebiteľ má právo podať vzájomnú žalobu, ak sa cíti na svojich právach ukrivdený. Odkázal na viaceré rozhodnutia všeobecných súdov, ako i na ďalšiu judikatúru. V závere uviedol, že súd prvej inštancie nesprávne rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania, keď nemal priznať náhradu trov konania ani jednej z procesných strán. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a zamietol žalobu v celom rozsahu.

8. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. K námietke žalovaného, že bolo porušené právo na spravodlivý súdny proces, nakoľko súd prvej inštancie konal v jeho neprítomnosti uviedol, že na pojednávanie nariadené dňa 05.11.2019 sa dostavil žalovaný osobne spolu so svojím splnomocnencom. Dňa 12.12.2019 sa dostavil na pojednávanie splnomocnenec žalovaného, v dôsledku čoho nemožno konštatovať, že žalovanému bola odňatá možnosť konať pred súdom. Ďalej žalobca uviedol, že konajúci súd sa plne vysporiadal so skutkovou a právnou stránkou veci, a odôvodnil svoje rozhodnutie v nadväznosti na použité ustanovenia zákonných noriem, ktoré aplikoval, preto žalobca považuje odôvodnenie predmetného rozsudku za dostatočné. K námietke žalovaného týkajúcej sa nesprávne uvedenej RPMN vo vzťahu k mesačným splátkam a ich dojednanej výšky uviedol, že dikcia zákona nehovorí o tom, že celkovou čiastkou, ktorú má spotrebiteľ uhradiť, je násobok počtu splátok s ich výškou, ale podľa ust. celkovou čiastkou sa rozumie súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom. Žalobca sa tiež vyjadril k podpisovaniu Zmluvy, ktoré žalovaný namietal. Podotkol, že v zmysle bodu 15.3 Všeobecných obchodných podmienok platných v čase uzatvorenia Zmluvy, banka (žalobca) poskytuje svoje obchody a služby aj prostredníctvom zmluvných finančných agentov, ktorých zoznam uverejňuje na internetovej stránke. Subjekty, ktoré predmetnú Zmluvu podpísali - Slovenská pošta, a.s. a PB PARTNER, a.s. sú finančnými agentmi, ktorým banka (žalobca) poskytla poverenie na uzatváranie zmlúv v jej mene. K podaniu žalovaného označeného, ako vzájomná žaloba, ktorou sa žalovaný domáhal určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti Zmluvy, žalobca uviedol, že týmto si žalovaný voči žalobcovi neuplatňuje žiadnu pohľadávku, pričom ak by aj bolo možné považovať Zmluvu za bezúročnú, výška pohľadávky z titulu bezdôvodného obohatenia by nepresahovala výšku žalovanej pohľadávky. Žalobca má za to, že uvedené podanie nie je možno subsumovať pod ustanovenie , nakoľko nespĺňa náležitosti a podmienky. Žalovaný namietal v odvolaní aj to, že žalobca nepreukázal doručenie listiny preukazujúcej zosplatnenie pohľadávky. K uvedenému žalobca uviedol, že ako prílohu návrhu na vydanie platobného rozkazu doložil aj výzvu, ktorou zosplatnil predčasne pohľadávku a tiež doložil aj doručenku, ktorá potvrdzuje doručenie výzvy žalovanému, čo jednoznačne potvrdzuje splnenie podmienky zosplatnenia pohľadávky. Žalobca tu poukazuje na znenie všeobecných obchodných podmienok účinných v čase uzavretia Zmluvy, z ktorej si žalobca uplatňuje svoj nárok, kde je jednoznačne uvedené, kedy sa považuje zásielka za doručenú: "Pri doručovaní písomností v poštovom styku sa písomnosti považujú za doručené v tuzemsku tretí deň a v cudzine siedmy deň po ich odoslaní, ak nie je preukázaný skorší termín doručenia, a to aj vtedy, ak sa adresát o tejto skutočnosti nedozvie alebo zásielka sa vráti ako nedoručená. Pokiaľ nie je dohodnuté inak, Banka zasiela písomnosti v poštovom styku vo forme obyčajnej listovej zásielky." Ak by právna úprava v otázke doručovania listín pri jednotlivých právnych úkonoch vychádzala z právneho názoru, že dôjdenie zásielky možno považovať iba za moment jej reálneho prevzatia, nepoctiví dlžníci by sa úmyselne vyhýbali prevzatiu takýchto listín, čo by malo za následok nemožnosť vykonania niektorých právnych úkonov, a tak by im bola poskytnutá neoprávnená výhoda nad rámec poctivého obchodného styku alebo by to bolo možné vnímať, ako konanie v rozpore s dobrými mravmi. Vzhľadom k uvedenému má žalobca za to, že rozsudok

súdu prvej inštancie je po skutkovej a právnej stránke veci správny a žiada odvolací súd, aby rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

9. V replike žalovaný uviedol, že žalobca nesprávne interpretuje vyjadrenia a skutkové tvrdenia žalovaného, podsúva súdu nepravdivé tvrdenia, a že ide zo strany žalobcu o klamanie spotrebiteľa. Okrem toho žalovaný vo svojom rozsiahlom vyjadrení opätovne poukázal na totožné skutočnosti, ktoré už uviedol v odvolaní, odkázal na viaceré rozhodnutia všeobecných súdov, ako i na ďalšiu judikatúru, pohľadávku poprel v celom rozsahu a žiadal odvolací súd, aby rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a žalobu v celom rozsahu zamietol.

10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( ), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (aktuálne ) a že odvolateľ v odvolaní použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( , , , , , , ), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke odvolacieho súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením ( ) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutých výrokoch I., III. a IV. vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v napadnutých výrokoch ( ).

11. Súd prvej inštancie výrokom I. preskúmavaného rozsudku žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 9.492,83 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 9.164,61 eura od 16.12.2017 do zaplatenia, a to v mesačných splátkach po 270 eur vždy do 15. dňa v mesiaci, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia, výrokom II. vo zvyšku žalobu zamietol, výrokom III. vzájomnú žalobu žalovaného v celom rozsahu zamietol, výrokom IV. priznal žalobcovi nárok na plnú náhradu trov konania voči žalovanému. Vzhľadom na to, že žalobca proti preskúmavanému rozsudku odvolanie nepodal, vo výroku II. rozsudok súdu prvej inštancie nadobudol právoplatnosť ( veta prvá ). Predmetom odvolacieho prieskumu tak zostal napadnutý vyhovujúci výrok I., ďalej výrok III., ktorým súd zamietol vzájomnú žalobu a výrok IV. o nároku na náhradu trov konania. Vzhľadom na rozsah a dôvody odvolania žalovaného je predmetom odvolacieho konania posúdiť, či súd prvej inštancie správne právne posúdil uplatnený nárok žalobcu a vzájomný nárok žalovaného.

12. Podanou žalobou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 9.164,61 eur, vyčísleného úroku vo výške 323,52 eur a úroku z omeškania vo výške 5% zo sumy 9.164,61 eur od 16.12. 2017 do zaplatenia, poplatkov vo výške 36 eur. Vzájomnou žalobou sa žalovaný domáhal určenia, že úver zo zmluvy číslo 1697159047 zo dňa 13.07.2016 je bezúročný a bez poplatkov; Zmluva o spotrebiteľskom úvere číslo zmluvy číslo 1697159047 zo dňa 13.07.2016, uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným je neplatná; neprijateľná je podmienka v Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 1697159047 zo dňa 13.07.2016, uvedená v článku 3. Poplatky súvisiace s poskytnutým úverom v znení: 3.1., neprijateľná je podmienka v Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 1697159047 zo dňa 13.07.2016, uvedená v článku 4. Práva a povinnosti zmluvných strán 4.1., 4.2., 4.3., 4.4., 4.5., 4.6., 4.7., 4.8., 4.9., 4.10., neprijateľná je podmienka v Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 1697159047 zo dňa 13.07.2016, uvedená v článku 5. Ďalšie zmluvné dojednania v znení: 5.1., 5.2., 5.3., neprijateľná je podmienka v Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 1697159047 zo dňa 13.07.2016, uvedená v článku 6. Záverečné ustanovenia v znení: 6.1., 6.2., 6.3., 6.4., 6.5., neprijateľná je podmienka v Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 1697159047 zo dňa 13.07.2016, dohoda o zrážkach zo mzdy v celom znení, neprijateľná je podmienka v Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 1697159047 zo dňa 13.07.2016, spotrebiteľská rozhodcovská zmluva v celom znení. Súd prvej inštancie žalobe vyhovel čiastočne výrokom I. dôvodiac, že zmluva o úvere obsahuje obligatórne náležitosti, preto ju nie je možné považovať za bezúročnú a bezpoplatkov, žalovaný uhradil poskytnutú istinu 10.000 eur len čiastočne vo výške 835,39 eur, a za dôvodnú považoval požiadavku

žalobcu na zaplatenie 9.164,61 eur a sumy 323,52 eur titulom vyčíslených úrokov a úrokov z omeškania ku dňu zosplatenia úveru. Žalobu v časti poplatkov vo výške 36 eur zamietol. Vzájomnú žalobu súd prvej inštancie zamietol ako nedôvodnú. Žalovaný nesúhlasil s rozsudkom súdu prvej inštancie vo vyhovujúcom výroku, v zamietajúcom výroku o vzájomnej žalobe a o nároku na náhradu trov konania.

13. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom tvrdeného nároku ako aj nároku žalovaného uplatneného vzájomnou žalobou, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatnených nárokov, výsledky dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel k správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver, keď vec i správne právne posúdil, s poukazom na ustanovenie odvolací súd odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov súdu prvej inštancie odchýliť, a preto nemôže dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada dodať už len nasledovné:

14. Súd prvej inštancie správne posúdil nárok žalobcu podľa o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere upravujúceho zmluvu o spotrebiteľskom úvere ( ), keďže v prejednávanom prípade právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným je od svojho vzniku vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy, na ktorý je potrebné aplikovať ustanovenia , ktoré upravujú spotrebiteľské zmluvy ( a nasl.). Žalobca ako právnická osoba poskytol v rámci svojho podnikania úver žalovanému, ktorý nekonal v rámci predmetu svojho povolania alebo podnikania. Predmetom zmluvného vzťahu bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru za podmienok dojednaných v zmluve o úvere. Spotrebiteľská zmluva nesmie obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a pokiaľ zmluva obsahuje takéto neprijateľné podmienky, tak tieto sú neplatné. Okrem toho v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Z uvedeného potom vyplýva, že právny vzťah medzi účastníkmi zmluvy o úvere ňou založený je nevyhnutné posudzovať podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, a to bez ohľadu na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod ( ). S poukazom na vyššie uvedené, vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat lex generalis, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade je zákon o spotrebiteľských úveroch, ako aj ustanovenia a nasl. , má prednosť pred všeobecnou úpravou, ktorou je , je nevyhnutné predmetný právny vzťah posudzovať podľa citovaných ustanovení a príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch.

15. Pri právnej úprave spotrebiteľských zmlúv sa vychádza zo zásady ochrany spotrebiteľa ako tzv. slabšej zmluvnej strany a neprípustnosti zneužívania monopolného postavenia dodávateľov ako tzv. silnej zmluvnej strany. Postavenie slabšej zmluvnej strany vyplýva zo skutočnosti, že spotrebiteľ nemá možnosť individuálne ovplyvniť obsah zmluvy vopred pripravenej dodávateľom. Vychádza sa z toho, že spotrebiteľ dobromyseľne uzaviera zmluvu a právom očakáva, že dodávateľ ako odborník - "profesionálne znalý podnikateľ" dodáva tovar alebo služby so zárukou kvality.

16. Pokiaľ súd prvej inštancie vec právne posúdil nárok žalobcu a vzájomný nárok žalovaného ako spotrebiteľa podľa až 4, až 3, , , , , , , , , , veta prvá a druhá, , až l), , a , o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len „ “), , , o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní v znení účinnom ku dňu uzavretia spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, , o bankách v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 01.05.2014 a tieto normy na prejednávanú vec aj spôsobom popísaným v odvolaním napádanom rozsudku aplikoval, jeho právne posúdenie bolo potrebné považovať za správne.

17. Pokiaľ ide o námietku žalovaného, že predmetná vec bola prejednaná v neprítomnosti žalovaného, ide o nedôvodnú námietku, nakoľko z obsahu spisu vyplýva, že na súdnych pojednávaniach bol prítomný žalovaný aj jeho splnomocnenkyňa, teda pojednávania sa uskutočnili za ich prítomnosti.

18. Neobstojí odvolacia námietka, že úver je bezúročný a bez poplatkov z dôvodu, že zmluva obsahuje RPMN v neprospech spotrebiteľa. Žalovaný žiadnym relevantných spôsobom nespochybnil výšku RPMN uvedenú v zmluve. Navyše, ak by názor žalovaného ohľadom výšky RPMN bol pravdivý, tak žalovaným uvádzaná výška RPMN bola nižšia ako RPMN v zmluve, teda nebola by uvedená v neprospech spotrebiteľa.

19. Odvolateľ tiež zopakoval, že zmluva obsahuje nesprávny údaj termínu konečnej splatnosti úveru, pretože v zmluve je uvedený dátum 15.07.2024 a správne má byť uvedená splatnosť 15.08.2024. K tomuto súd prvej inštancie uviedol, že termín konečnej splatnosti úveru je uvedený v bode 2.2 zmluvy, takže náležitosť zmluvy je uvedená. Odvolací súd žalovanému pripomína, že podstatnou a sankciovateľnou (zánikom nároku veriteľa na úroky a poplatky) by bolo totiž len porušenie povinnosti veriteľa, ktorá má podstatný význam a teda aj vplyv na možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Napokon ani námietka odvolateľa o neplatnosti úverovej zmluvy z dôvodu nedostatku podpisu oprávnenej osoby na strane žalobcu je nedôvodná tak ako správne uviedol súd prvej inštancie v bode 53. rozsudku. V odvolaní žalovaný opakuje argumenty, ktoré správne súd prvej inštancie vyhodnotil ako irelevantné.

20. Odvolateľ k možnosti zaplatiť prisúdenú sumu v splátkach uviedol, že takéto povolenie nežiadal, pretože žiadal zamietnuť žalobu v celom rozsahu. K povoleniu splátok súd prvej inštancie odkázal na a , keď vychádzal zo žiadosti žalovaného podanej na pojednávaní 12.12.2019. Odvolací súd nezistil žiadne dôvody nesprávnosti postupu súdu prvej inštancie pri povolení splátok. Iné rozhodnutie odvolacieho súdu o splatnosti prisúdenej sumy ako v splátkach, by fakticky znamenalo zhoršenie postavenia odvolateľa, čo je neprípustné.

21. Odvolateľ namietal, že súd prvej inštancie nedal žalovanému odpoveď na jeho námietky a vyjadrenia.

22. V zmysle ustanovenia rozsudok musí obsahovať odôvodnenie, pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada i so špecifickými námietkami strán. Odôvodnenie písomného vyhotovenia rozhodnutia súdu musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal; niet v ňom miesto pre dohady a domnienky. V odôvodnení rozhodnutia súd teda uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil, ktoré dôkazy v konaní vykonal a ako ich vyhodnotil, zistený skutkový stav a právne posúdenie veci, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozhodnutia súdu je nielen formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých alebo neurčitých a nezrozumiteľných rozhodnutí, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah súdu, tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci. Inak povedané, účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázať jeho správnosť a odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí, t.j. musí byť preskúmateľné.

23. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vyčerpávajúco, správne skutkovo a právne zdôvodnené a zodpovedá všetkým požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Samotný fakt, že sa žalovaný s dôvodmi

uvedenými v rozhodnutí súdu prvej inštancie nestotožňuje ešte neznamená, že závery v ňom obsiahnuté nie sú správne. Súd prvej inštancie totiž zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré žalobe čiastočne vyhovel a vzájomnú žalobu zamietol. Zároveň súd prvej inštancie dal stranám odpoveď na nimi predložené relevantné a rozhodujúce argumenty.

24. Vo vzťahu k zamietnutiu vzájomnej žaloby odvolací súd poukazuje na podrobné zdôvodnenie v bode 53. rozsudku, s ktorým sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje a odkazuje na dôvody v ňom obsiahnuté. Žalovaný v odvolaní opakuje argumenty s ktorými sa už vysporiadal súd prvej inštancie.

25. Žalovaný podal odvolanie i proti výroku o nároku na náhradu trov konania, čo odôvodnil iba tým, že spotrebiteľ je poškodený tým, že je nezamestnaný. Nakoľko odvolací súd považuje preskúmavaný rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku vo veci samej za vecne správny a odvolateľ žiadnym relevantným spôsobom správnosť výroku o nároku na náhradu trov konania v rozsudku súdu prvej inštancie vychádzajúceho z tzv. zásady úspechu nespochybnil, nie je jeho odvolacia námietka opodstatnená.

26. Pokiaľ ide o uplatnené odvolacie dôvody podľa , , , , ktoré odvolateľ označil v odvolaní, avšak bližšie ich nezdôvodnil, odvolací súd nepovažoval za potrebné sa k nim vyjadriť.

27. Ďalšie odvolacie argumenty odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR , , a podobne). Na ďalšiu argumentáciu odvolateľa, už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie veci a zachádzajúcu do zbytočných podrobností, teda odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

28. S poukazom na vyššie uvádzané odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch I. a III. vo veci samej a vo výroku IV. o nároku na náhradu trov konania s použitím ustanovenia z dôvodu ich vecnej správnosti potvrdil.

29. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovení v spojení s , pričom v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal v zmysle ustanovenia nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu voči žalovanému. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením po právoplatnom skončení veci.

30. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).