Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Co/31/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a sudkýň: JUDr. Eva Behranová a JUDr. Ľuboslava Vanková, v právnej veci žalobcu: Jozef Svoboda, bytom G. X, A., IČO 40 910 211, zastúpený advokátkou: JUDr. Eva Koleničová, so sídlom Dolné Dubové 919, proti žalovanému: D. B., narodený XX.XX.XXXX, bytom B. XX, zastúpený advokátkou: JUDr. Darina Kurňavová, so sídlom Kapitulská 5, Trnava, o zaplatenie 2.000 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. -48 zo dňa 13.01.2020, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalobca m á n á r o k voči žalovanému na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 2.000 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 2.000 eur od 30.07.2018 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku, výrokom II. priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Napadnutý rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. , , , , , , nariadenia vlády Slovenskej republiky č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia .

3. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že žalobca sa domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 2.000 eur s 5,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 2.000 eur od 30.07.2018 do zaplatenia, ako aj nároku na náhradu trov konania. Žalobca dôvodil tým, že uvedenú sumu žalovaný dlhuje žalobcovi z titulu neuhradenia nájmu za hnuteľnú vec - miešadlo (ďalej len „miešadlo“) na základe Zmluvy o prenájme zariadenia zo dňa 03.08.2017, pričom žalovaný mal v držbe a k dispozícii na používanie predmetné miešadlo v období od 03.08.2017 doposiaľ. Ku dňu 30.06.2018 je to spolu 332 dní, čo predstavuje počet dní, za ktoré je žalovaný povinný uhradiť žalobcovi nájomné. Nájom za predmetné miešadlo na 1 deň činí sumu 7 eur, spolu dlhoval žalovaný žalobcovi sumu 2.324 eur, pričom sumu 324 eur žalovaný uhradil a dlhuje tak k 30.06.2018 žalobcovi sumu 2.000 eur. Žalovaný podal odpor proti platobnému rozkazu sp. zn. zo dňa 05.09.2018, v ktorom poprel nárok uplatnený v žalobe v celom rozsahu. Žalovaný uviedol, že prevzal predmet nájmu - miešadlo dňa 03.08.2017 a mal ho v držbe a k dispozícii na používanie od 03.08.2017 do 13.09.2017, čo je spolu 42 dní. V Zmluve o prenájme zariadenia bola dohodnutá sadzba nájomného 7 eur/jeden deň, takže nájomné počas držby predmetu nájmu predstavuje sumu 294 eur. Zo žaloby nie je zrejmé, akým titulom si uplatňuje žalobca sumu 2.000 eur. Podľa názoru žalovaného žaloba je nezrozumiteľná, zmätočná a nárok v nej uplatnený je nedôvodný. Žalobca predložil vyčíslenie sumy odo dňa prevzatia predmetu nájmu - miešadla ku dňu

13.09.2017, čo však podľa žalobcu nemožno interpretovať tak, že dňa 13.09.2017 žalovaný predmet nájmu vrátil. Žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, že by predmet nájmu žalobcovi vrátil, alebo, že by akúkoľvek sumu žalobcovi uhradil. Žalovaný uviedol, že predmetnú miešačku mal v držbe a k dispozícii od 03.08.2017 do 13.09.2017, kedy predmetnú vec žalobcovi vrátil a ten ju prevzal za prítomnosti svedka. Na preukázanie svojich tvrdení žalovaný navrhol vykonať dôkaz výsluchom svedka, a to za účelom preukázania vrátenia predmetu nájmu.

4. Vecne súd prvej inštancie argumentoval tým, že je nepochybné, že medzi stranami sporu bola platne uzatvorená písomná nájomná zmluva, predmetom ktorej bol prenájom hnuteľnej veci - miešadla. Uvedené miešadlo užíval žalovaný odo dňa uzatvorenia predmetnej zmluvy, t.j. odo dňa 03.08.2017, nájom za predmetné zariadenie v zmysle uzatvorenej zmluvy predstavoval sumu 7 eur za 1 deň. Uvedené skutočnosti neboli medzi stranami sporné. Spornou zostala otázka trvania nájmu, ako aj otázka vrátenia predmetu nájmu. Zástupca žalobcu ozrejmil spôsob odovzdávania predmetu nájmu, resp. jeho vrátenia, a to tak, že predmetná skutočnosť sa vždy uvedie v príslušnej nájomnej zmluve spolu s uvedením počtu dní trvania nájmu, pričom k uvedenému sa pripojí potvrdenka s rozpisom uhradenej zálohy. Ak je vec vrátená, vydáva sa k uvedenému potvrdenie, popiera, že by sa odovzdanie realizovalo bez akéhokoľvek dokladu. Skutočnosť, že nájom bol ukončený dňa 13.09.2017 a v uvedený deň bol zároveň predmet nájmu vrátený, bol povinný preukázať žalovaný, nakoľko uvedenú skutočnosť tvrdil, a z uvedenej skutočnosti vyvodzoval pre seba priaznivé právne dôsledky. Na preukázanie vrátenia predmetného miešadla navrhol výsluch svedka, avšak tohto nezabezpečil ani na jedno z nariadených pojednávaní. Z uvedeného je potom zrejmé, že nepreukázal ním tvrdenú skutočnosť o vrátení predmetu nájmu dňa 13.09.2017 a rovnako ani ukončenie nájomnej zmluvy v uvedený deň. Tým, že žalovaný predmetnú vec užíval aj po uvedenom dátume, vznikla na jeho strane povinnosť platiť úhrady za užívanie predmetného miešadla, t.j. nájomné až do dátumu uplatneného žalobcom, t.j. do 30.06.2018, nakoľko nebolo preukázané vrátenie ani do uvedeného dátumu, čím vznikla žalobcovi voči nemu pohľadávka vo výške žalovanej sumy 2.000 eur. Ohraničenie dátumami od 03.08.2017 do 13.09.2017 je vyčíslenie trvania nájmu k dátumu, kedy približne bola výzva advokátkou žalobcu vyhotovená, tak ako to napokon uviedla advokátka žalobcu pri prednese. Keďže sa žalovaný dostal s plnením svojho záväzku do omeškania, je povinný v zmysle zaplatiť aj úroky z omeškania o päť percentuálnych bodov vyššie ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, súd prvej inštancie tak priznal úroky z omeškania v uvedenej výške, a to odo dňa podania návrhu, t.j. od 30.07.2018, nakoľko je nepochybné, že v uvedenom čase žalovaný s platením nájomného bol v omeškaní.

5. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ust. v spojení s .

6. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný z dôvodov uvedených v ustanovení , . V odvolaní uviedol, že je pravdou, že sporové strany uzavreli Zmluvu o prenájme zariadenia dňa 03.08.2017, predmetom ktorej bolo miešadlo a žalovaný ho mal v držbe a k dispozícii na používanie od 03.08.2017 do 13.09.2017, čo je spolu 42 dní. V Zmluve o prenájme zariadenia bola dohodnutá sadzba nájomného 7 eur/1 deň, takže nájomné počas držby predmetu nájmu predstavuje sumu 294 eur. Namietal, že súd prvej inštancie nesprávne zistil skutkový stav, keď dospel k záveru, že doba nájmu netrvala 42 dní a to od 03.08.2017 do 13.09.2017, čo jednoznačne vyplýva z predžalobnej výzvy žalobcu. Podotkol, že zo žaloby vôbec nie je zrejmé, akým titulom si uplatňuje žalobca sumu 2.000 eur a za aké obdobie. Tvrdenie žalobcu, že žalovaný má v držbe a k dispozícii na používanie predmetnú hnuteľnú vec do podania žaloby je zmätočné, nakoľko žalobca v samotnej predžalobnej výzve uviedol, že žalovaný mal v držbe hnuteľnú vec len do 13.09.2017, pričom výška nájomného predstavovala sumu 294 eur. V samotnom návrhu je však uvedené, že žalovaný uhradil sumu 324 eur. Žalovaný má za to, že ku dňu podania návrhu mal svoj dlh na nájomnom za nájom hnuteľnej veci voči žalobcovi vysporiadaný a navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietne.

7. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že odvolanie žalovaného považuje za nedôvodné, nakoľko žalovaný neuviedol, žiadne nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie. Ďalej žalobca uviedol, že dlh na nájomnom je vyšší, nakoľko však nemá dostatok finančných prostriedkov na zažalovanie celej dlžnej sumy, t.j. 6% z dlžnej sumy na súdny poplatok a s tým navýšené trovy právneho zastupovania, žaluje len sumu vo výške 2.000 eur.

Je zrejmé, že žalovaný nepreukázal ním tvrdenú skutočnosť o vrátení predmetu nájmu dňa 13.09.2017 a rovnako ani ukončenie nájomnej zmluvy v uvedený deň. Argumentácia žalovaného poukazujúca na predžalobnú výzvu zo dňa 13.10.2017, z ktorej podľa neho vyplýva, že miešadlo bolo vrátené 13.09.2017, je nepresvedčivá, účelová, nelogická a zavadzajúca, nakoľko v samotnom texte výzvy žalobca uviedol, že miešadlo žalovaný doposiaľ nevrátil. Žalobca má za to, že žalovaný nemá finančné prostriedky na uhradenie svojich záväzkov a toto odvolanie podal, len z taktických dôvodov, aby oddialil splatnosť svojho dlhu. Vzhľadom na uvedené žiada odvolací súd, aby rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil v celom rozsahu a zaviazal žalovaného k náhrade trov konania.

8. V replike žalovaný uviedol, že nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že by podal odvolanie nedôvodne. Žalovaný zastáva názor, že súd prvej inštancie nevzal do úvahy jeho obranu, ktorou popiera nárok žalobcu uplatnený žalobou v celom rozsahu. Skutočnosť, že žalobca nemá dostatok finančných prostriedkov na zažalovanie celej dlžnej sumy, t.j. 6% z celej dlžnej sumy na súdny poplatok, nie je právne významnou skutočnosťou na preukázanie toho, že by mal žalovaný predmet nájmu aj po 13.09.2017. Žalovaný neodďaľuje splatnosť svojho dlhu podaním odvolania, ale práve jeho podaním sa dožaduje zmeny rozsudku, keďže si je vedomý, že suma 2.000 eur je žalovaná nedôvodne. Žalovaný má za to, že ku dňu podania návrhu mal svoj dlh na nájomnom za nájom miešadla voči žalobcovi vysporiadaný, v odvolaní sú dané dôvody pre zmenu rozsudku súdu prvej inštancie a opätovne žiada, aby odvolací súdu žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol.

9. V duplike žalobca uviedol, že súd prvej inštancie riadne vzal do úvahy obranu žalovaného, ktorou popiera nárok žalobcu čo do dôvodu a výšky, pričom sa odborne a riadne s touto obranou žalovaného vysporiadal. Uviedol, že žalovaný poukazuje len na predžalobnú výzvu zaslanú advokátkou žalobcu, a opiera sa len o logický záver, ktorý si sám žalovaný vyvodil a ničím nepreukázal. Súd prvej inštancie sa aj s touto obranou žalovaného v odôvodnení rozsudku jasne a zrozumiteľne vysporiadal. Žiada odvolací súd, aby rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil v celom rozsahu a zaviazal žalovaného k náhrade trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (, ), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke odvolacieho súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením ( ) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie ( ).

11. Predmetom konania je požiadavka žalobcu na zaplatenie sumy 2.000 eur s príslušenstvom od žalovaného titulom neuhradenia nájmu za miešadlo. Súd prvej inštancie vychádzajúc z výsledkov dokazovania dospel k záveru, že uplatnený nárok je dôvodný, keďže v prejednávanom prípade medzi stranami nebolo sporné uzavretie nájomnej zmluvy o prenájme miešadla od 03.08.2017, nebolo preukázané vrátenie predmetu nájmu žalovaným žalobcovi. Žalovaný nesúhlasil so skutkovými zisteniami súdu prvej inštancie a právnym posúdením veci súdom prvej inštancie, keď mal za to, že doba nájmu bola od 03.08.2017 do 13.09.2017 čo vyplýva z predžalobnej výzvy žalobcu, žalovaný mal svoj dlh na nájomnom vysporiadaný. Vzhľadom na rozsah a dôvody odvolania žalovaného je predmetom odvolacieho konania posúdiť, či súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a či vec právne správne posúdil.

12. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom tvrdeného nároku, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel k správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, keď vec i správne právne posúdil, s poukazom na ustanovenie odvolací súd odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov súdu prvej inštancie odchýliť, a preto nemôže dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada dodať už len nasledovné:

13. Odvolateľ namietal, že súd prvej inštancie nesprávne zistil skutkový stav veci, keď dospel k záveru, že doba nájmu netrvala 42 dní od 03.08.2017 do 13.09.2017, čo je jednoznačné z predžalobnej výzvy žalobcu.

14. Podľa dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo (ods. 1). Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak (ods. 2).

15. Hodnotenie dôkazov v zmysle ustanovenia je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané procesné dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a relevantnosti pre rozhodnutie. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je právnymi predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov. Hodnotiaca úvaha súdu pritom ale nie je svojvoľná, súd musí vychádzať zo všetkého, čo vyšlo v konaní najavo. Tieto skutočnosti musí súd rešpektovať a musí správne určiť ich vzájomný vzťah. Pritom súd nie je viazaný žiadnym poradím významu a dôkaznej sily jednotlivých dôkazov.

16. Súd prvej inštancie si túto svoju povinnosť splnil, výsledky vykonaného dokazovania riadne vyhodnotil a na ich základe odôvodnil rozhodnutie, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje tak, ako už bolo uvedené vyššie. Odvolací súd ďalej uvádza, že vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok hodnotenia dôkazov) by sa totiž malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia dôkazov jednotlivo, aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Kontrola výsledku hodnotenia dôkazov, ku ktorým dospel súd, sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozsudku upraveného v ustanovení , podľa ktorého má súd uviesť, čoho sa žalobca domáhal a z akých dôvodov, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný, aké prostriedky procesnej obrany použil, stručne, jasne a výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd má povinnosť dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé a vyhovujúce najmä základnej požiadavke preskúmateľnosti. V posudzovanom prípade súd prvej inštancie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie dokazovaním riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval naň správny predpis a svoje rozhodnutie aj veľmi podrobne a presvedčivo odôvodnil. Okolnosti namietané žalovaným v odvolaní nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom rozhodnutí prezentovanou úvahou súdu prvej inštancie.

17. Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, sa rozumie taký výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ustanovenia , podľa ktorého súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli strany. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie v prípade, ak by zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán nevyplynuli, alebo inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že pri hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti je logický rozpor, alebo ak hodnotenie dôkazov odporuje hore uvedenému zákonnému ustanoveniu. Ak nie je možné súdu v tomto smere vytknúť žiadne pochybenie, nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi.

18. V prejednávanej veci bola spornou a odvolaním žalovaného nastolenou otázka doby trvania nájmu miešadla, keď žalovaný tvrdil, že doba nájmu trvala od 03.08.2017 do 13.09.2017, ktorá skutočnosť jednoznačne vyplýva z predžalobnej výzvy žalobcu. K odvolacej námietke žalovaného, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam ohľadne doby trvania nájmu a vrátenia predmetu nájmu žalovaným žalobcovi, odvolací súd uvádza, že závery súdu prvej inštancie o tejto otázke považuje za dostatočné. Pokiaľ ide o neunesenie dôkazného bremena žalovaným, že predmet nájmu žalobcovi vrátil, na ktorú skutočnosť navrhol vypočuť svedka, ktoré vypočutie však nezabezpečil na súdnych pojednávaniach, tu k správnym záverom súdu prvej inštancie ťažko niečo dodať. Pokiaľ podľa žalovaného dobu trvania nájmu mala preukazovať písomná výzva žalobcu zo dňa 13.10.2017, v ktorej sa podľa žalovaného uvádza, že miešačka bola vrátená 13.09.2017, ide o nesprávne tvrdenie žalovaného, nakoľko z uvedenej výzvy jednoznačne vyplýva, že miešačka nebola vrátená a to ani v čase keď sa vyhotovila výzva na jej vrátenie, čo vyplýva z textu výzvy. Vo vzťahu k tejto argumentácii žalovaného je nutné konštatovať v zhode so súdom prvej inštancie, že žalovaným tvrdené vrátenie predmetu nájmu nebolo preukázané a odvolací súd poukazuje na podrobné odôvodnenie preskúmavaného rozsudku súdu prvej inštancie v odseku 11., v ktorom sú uvedené všetky vykonané dôkazy v tomto smere a závery z nich plynúce.

19. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Pri posudzovaní dôkazného bremena na strane tej - ktorej strany treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t.j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti. V prejednávanom prípade to znamená, že od žalobcu nemožno požadovať, aby preukazoval, že mu žalovaný ešte nevrátil predmet nájmu a je na žalovanom, aby tvrdil a preukazoval, že predmet nájmu už vrátil. Prisudzovanie hodnoty pravdivosti konkrétnemu dôkazu predpokladá, že sudca takýto dôkaz posudzuje najskôr izolovane z hľadiska vierohodnosti toho, kto ho podáva a či správa sama osebe (svedecká výpoveď) je svojím obsahom pravdepodobná, alebo nie. Predovšetkým sa totiž žiada konštatovať, že odvolací súd nemal dôvod nesúhlasiť s podstatou argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného spôsobu rozhodnutia (čím treba rozumieť nutnosť stotožnenia sa s tými dôvodmi, pre ktoré bolo podľa súdu prvej inštancie treba žalobe vyhovieť). Predpokladom zamietnutia žaloby by totiž bolo preukázanie žalovaným tvrdené vrátenie predmetu nájmu, čo sa nepodarilo preukázať. Jediným argumentom žalovaného bol obsah predžalobnej výzvy žalobcu, ktorým však nepreukázal žalobcom uvádzané tvrdenie o dobe trvania nájmu. Odôvodnenie napadnutého rozsudku v tomto smere nevykazovalo žiadne logické, skutkové ani právne medzery, bolo preto i objektívne presvedčivým (ktorou presvedčivosťou tu samozrejme je nutné mať na mysli schopnosť presvedčiť kohokoľvek s výnimkou toho, kto má záujem na celkom inom výsledku konania).

20. V prejednávanej veci odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonané dokazovanie vyhodnotil v zmysle zásad upravených v citovanom ustanovení a vec aj správne právne posúdil. Odvolací súd sa stotožnil so závermi súdu prvej inštancie o existencii povinnosti žalovaného zaplatiť nájomné žalobcovi. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje, že obrana žalovaného vyznela nepresvedčivo, ako precízne a vyčerpávajúco vysvetlil súd prvej inštancie v odôvodnení preskúmavaného rozsudku. Odvolacia námietka žalovaného o nesprávnom zistení skutkového stavu súdom prvej inštancie je tak nenáležitá.

21. K odvolaciemu dôvodu žalovaného o nesprávnom právnom posúdení veci odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Treba uviesť, že nesprávne právne posúdenie veci (omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav) je síce relevantným odvolacím dôvodom, ale v danom prípade táto námietka nie je opodstatnená, pretože súd prvej inštancie jasne a dostatočne vysvetlil právne dôvody, pre ktoré žalobe v celom rozsahu vyhovel. Výsledky dôkaznej verifikácie všetkých právne relevantných dôkazných prostriedkov, ktoré boli potrebné k zisteniu skutkového stavu a vyplývajú z obsahu spisu, totiž jednoznačne viedli k naplneniu podmienok pre aplikáciu ustanovenia , keďže poskytovali bezpečne zistený skutkový

stav, ktorý bolo možné podriadiť pod uvedené hmotnoprávne pravidlo. Odvolací súd sa preto stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalovaný je povinný zaplatiť úhradu za užívanie miešadla za obdobie uplatnené žalobcom. Napokon polemika o nesprávnosti súdom prvej inštancie vysloveného právneho záveru pre odlišné skutkové závery vyvodzované žalovaným, pričom žalovaným namietaná nesprávnosť vytvorenia skutkového základu nie je daná, sama o sebe nie je presvedčivou bázou pre konštatovanie vecnej nesprávnosti rozsudku súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie správne právne vec posúdil.

22. Rozsudok súdu prvej inštancie dáva jasne a zrozumiteľne odpovede na právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s uplatneným nárokom žalobcu na zaplatenie nájomného za prenájom miešadla poskytnutého žalovanému. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, zistený po náležite vykonanom dokazovaní a vysporiadal sa aj so všetkými pre vec rozhodujúcimi argumentmi strán. Pritom sa odvolal na konkrétne právne predpisy, ktoré správne aplikoval na prejednávaný spor. Zo zisteného skutkového stavu teda vyvodil správny právny záver o preukázaní nároku uplatneného žalobcom.

23. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že odvolacie dôvody uvádzané žalovaným nie sú naplnené.

24. Ďalšie odvolacie argumenty žalovaného odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR , , a podobne). Na ďalšiu irelevantnú argumentáciu nespôsobilú privodiť úspech odvolaniu, preto odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

25. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia ako vecne správny potvrdil (vrátane rovnako správneho rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania, ktoré inak odvolaním ani spochybnené nebolo a v prípade ktorého ani odvolací súd nezistil žiadne zjavné dôvody jeho nesprávnosti).

26. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovení , v spojení s ustanovením , pričom v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením po právoplatnom skončení veci.

27. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).