Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_20C-74-2018.pdf
PDF · 90.81 KB
Case nature
Area
Subarea
20C/74/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Johanou Máčajovou v sporovej veci žalobcu: T. P., G. X, A., I.: XX XXX XXX, zastúpený: JUDr. Eva Koleničová, advokátka, Dolné Dubové 919, proti žalovanému: D. B., M.. XX.X.XXXX, Q. B. XX, zastúpený: JUDr. Darina Kurňavová, advokátka, so sídlom Kapitulská 5, Trnava o zaplatenie 2.000 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 2.000 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 2.000 Eur od 30.07.2018 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica v upomínacom konaní dňa 30.07.2018 sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia 2.000 Eur s 5,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 2.000,00 Eur od 30.07.2018 do zaplatenia, ako aj nároku na náhradu trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že uvedenú sumu žalovaný dlhuje žalobcovi z titulu neuhradenia nájmu za miešadlo na základe Zmluvy o prenájme zariadenia zo dňa 03.08.2017, žalovaný mal v držbe a k dispozícii na používanie predmetnú hnuteľnú vec v období od 03.08.2017 doposiaľ. Ku dňu 30.06.2018 je to spolu 332 dní, počet dní, za ktoré je povinný uhradiť žalobcovi nájomné je tak 332 dní. Nájom za predmetné zariadenie na 1 deň činí sumu 7,00 Eur, spolu dlhoval žalovaný žalobcovi sumu 2.324 Eur, pričom sumu 324,-Eur žalovaný uhradil a dlhuje tak k 30.6.2018 žalobcovi sumu 2000,- Eur. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu zaslal žalovanému aj písomnú predžalobnú výzvu, avšak ku dňu podania žaloby žalovaný neuhradil svoj dlh. Žalobca si uplatňuje aj zákonný úrok z omeškania. Žalovaný sa vedome vyhýba splneniu si svojich povinností medzi ním a žalobcom.
2. Žalovaný v odpore podanom proti platobnému rozkazu č.k. 33Up/501/2018 zo dňa 05.09.2018 popiera nárok uplatnený v žalobe v celom rozsahu čo do dôvodu a výšky. Navrhuje platobný rozkaz zrušiť a žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Sporové strany uzavreli Zmluvu o prenájme zariadenia dňa 03.08.2017, predmetom ktorej bolo miešadlo. Doba prenájmu bola dohodnutá v časti "Práva a povinnosti nájomcu" v bode 1., podľa ktorého sa sporové strany dohodli, že "Nájomná lehota sa začína dňom a hodinou odobratia zariadenia nájomcom u prenajímateľa a končí dňom, hodinou vrátenia stroja nájomcom prenajímateľovi". Žalovaný prevzal predmet nájmu - miešadlo dňa 03.08.2017 a mal ho v držbe a k dispozícii na používanie od 03.08.2017 do 13.09.2017, čo je spolu 42 dní. V Zmluve o prenájme zariadenia bola dohodnutá sadzba nájomného 7 Eur / jeden deň, takže nájomné počas držby predmetu nájmu predstavuje sumu 294 Eur. Z predžalobnej výzvy zaslanej právnym zástupcom žalobcu jednoznačne vyplýva, že doba nájmu trvala 42 dní, a to od 03.08.2017 do 13.09.2017, čo predstavuje nájomné v sume 294 Eur, na zaplatenie ktorej sumy bol žalovaný v predžalobnej výzve vyzvaný. Zo
žaloby nie je zrejmé, akým titulom si uplatňuje žalobca sumu 2.000 Eur. Tvrdenie žalobcu, že žalovaný má v držbe a k dispozícii na používanie predmetnú hnuteľnú vec do podania žaloby je zmätočné, nakoľko v samotnej predžalobnej výzve je uvedené, že žalovaný mal v držbe hnuteľnú vec len do 13.09.2017, pričom výška nájomného predstavovala sumu 294 Eur a v návrhu na vydanie platobného rozkazu je uvedené, že sumu 324 Eur žalovaný uhradil. Žalovaný tak uhradil celú časť nájomného a ešte aj navyše 30,- Eur, k 30.06.2018 mal vysporiadaný svoj dlh na nájomnom za nájom hnuteľnej veci - miešadla. Žalovaný popiera aj tvrdenie žalobcu, že sa vedome vyhýba splneniu si svojich povinností, keď svoj dlh riadne vyrovnal, čo vyplýva aj zo žaloby. Podľa názoru žalovaného žaloba je nezrozumiteľná, zmätočná a nárok v nej uplatnený je nedôvodný.
3. Žalobca v písomnom vyjadrení k podanému odporu žalovaného (v replike) trvá na podanej žalobe, uviedol, že predžalobná výzva zo dňa 13.10.2017 slúžila na to, aby si žalovaný splnil svoj záväzok voči žalobcovi. Žalobca predložil právnemu zástupcovi vyčíslenie sumy odo dňa prevzatia predmetu nájmu ku dňu, kedy počítal počet dní nájmu, v danom čase to bolo ku dňu 13.09.2017, čo však v žiadnom prípade nemožno interpretovať tak, že dňa 13.09.2017 žalovaný predmet nájmu vrátil a bol tak záväzkový vzťah medzi ním a žalobcom ukončený. Z predloženej predžalobnej výzvy je zrejmé, že bola vypracovaná až 13.10.2017 a expedovaná dňa 16.10.2017, pričom aj v danom čase je vo výzve jasne deklarované, že v čase expedovania predžalobnej výzvy mal /a naďalej aj má/ žalovaný predmet nájmu v držbe a užívaní. Žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, že by predmet nájmu žalobcovi vrátil, alebo že by akúkoľvek sumu žalobcovi uhradil. Je len dobrá vôľa žalobcu, že nežiada / zatiaľ/ od žalovaného sumu, aká mu prináleží v plnej výške v zmysle nájomnej zmluvy. Žalovaný v podanom odpore žiadnym spôsobom nepreukázal ukončenie nájomného vzťahu, vrátenie predmetu nájmu, ani nič relevantné v danom konaní. Žalovaný sa snaží len špekulatívne zneužiť predžalobnú výzvu proti žalobcovi, pričom žalobca vopred žalovaného upozornil, že sa bude domáhať svojho práva aj súdnou cestou. Žalovaný nepreukázal vrátenie predmetu nájmu, uhradenie nájmu a ani ukončenie záväzkového vzťahu so žalobcom. Nie je možné ani právne udržateľné, aby si žalovaný vykladal predžalobnú výzvu žalobcu ako nejaké "potvrdenie", pričom ide z jeho strany len o špekulatívne prekrúcanie slovíčok, keď z obsahu textu ako aj z jeho kontextu, z logického aj gramatického výkladu je zrejmé, že nemožno si text predžalobnej výzvy vyložiť ako potvrdenie alebo konštatovanie žalobcu, že by dňa 13.09.2017 žalovaný predmet nájmu vrátil a uhradil. Uvedený deň 13.9.2017 sa v texte nachádza len z toho titulu, že v daný deň pripravoval žalobca podklady pre vymáhanie pohľadávky prostredníctvom advokátskej kancelárie a bolo potrebné predbežne vyčísliť náklady spojené s vymáhaním pohľadávky.
4. Žalovaný vo svojom ďalšom vyjadrení zo dňa 04.12.2018 uviedol, že predmetnú miešačku mal v držbe a v dispozícii od 03.08.2017 do 13.09.2017, kedy predmetnú vec žalobcovi vrátil, ktorý ju prevzal, a to za prítomnosti svedka. Uvedená skutočnosť je jednoznačne potvrdená v predžalobnej výzve zo dňa 13.10.2017, v ostatnom sa pridržiava podaného odporu. Na preukázanie svojich tvrdení navrhol vykonať dôkaz výsluchom svedka, a to za účelom preukázania vrátenie predmetu nájmu.
5. Súd vec prejednal v zmysle § 180 Civilného sporového poriadku na pojednávaní, konanom dňa 14.10.2019 a 13.01.2020 za prítomnosti strán sporu a ich zástupcov.
6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi: žalobným návrhom, predžalobnou výzvou zo dňa 13.10.2017, zmluvou o prenájme zariadenia zo dňa 03.08.2017, odporom proti platobnému rozkazu, vyjadrením žalobcu k odporu žalovaného, vyjadrením žalovaného k vyjadreniu žalobcu k odporu žalovaného, prednesom zástupcov žalobcu a žalovaného, ako aj ostatným obsahom spisového materiálu, pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav:
7. Z predloženej zmluvy o prenájme vyplýva, že strany sporu dňa 03.08.2017 uzatvorili uvedenú zmluvu, žalobca prenajal žalovanému miešadlo, a to dňa 0.08.2017, sadzba nájomného bola dohodnutá za deň 7 Eur. V časti práva a povinnosti nájomcu, bod 1 je upravené, že nájomná zmluva začína dňom a hodinou odobratia zariadenia nájomcom u prenajímateľa a končí dňom, hodinou vrátenia stroja nájomcom prenajímateľovi. Nájomca žalobným návrhom požaduje zaplatenia sumy 2.000 Eur predstavujúcej neuhradené nájomné za obdobie od poskytnutia miešačky, t.j. od 03.08.2017 do 30.6.2018. Ide celkovo o nájomné za 332 dní ( 332 x 7dní), t.j. 2.324 Eur, pričom z uvedenej sumy 324 Eur žalovaný uhradil, a teda rozdiel predstavuje žalovanú sumu. Žalobca tvrdí, že miešačka doposiaľ žalovaným nebola vrátená. Žalovaný uvedené tvrdenie žalobcu popiera, tvrdí, že za nájom miešačky nájomné uhradil. Predmetnú miešačku mal od 03.08.2017 do 13.09.2017, čo je spolu 42 dní. Nájomné počas držby predmetu nájmu
podľa žalovaného predstavuje sumu 294 Eur, ktorú uhradil, pričom samotná miešačka bola vrátená žalobcovi.
8. Predžalobnou výzvou zo dňa 13.10.2017 žalobca vyzval žalovaného na úhradu záväzku z titulu neuhradeného nájmu za miešadlo a hodnoty nevráteného miešadla.
9. Na pojednávaní nariadenom dňa 14.10.2019 strany sporu zotrvali na svojich argumentoch vyslovených v písomných podaniach. Zástupca žalobcu ozrejmil spôsob odovzdávania predmetu nájmu, resp. jeho vrátenia, predmetná skutočnosť sa vždy uvedie v príslušnej nájomnej zmluve spolu s uvedením počtu dní trvania nájmu, k uvedenému sa pripojí potvrdenka s rozpisom uhradenej zálohy, ak je vec vrátená, vydáva sa k uvedenému potvrdenie, popiera, že by sa odovzdanie realizovalo bez akéhokoľvek dokladu. Zástupca žalovaného navrhol výsluch svedka k preukázaniu vrátenia miešadla, ide o spolupracovníka žalovaného, pričom odovzdanie údajne podľa žalovaného prebehlo tak, že žalobca poznal jeho strýka a tak povedal, že nepotrebuje papier o vrátení, žalovaný zaplatil sumu okolo 300 Eur, doklad nemá, stalo sa to v garáži žalobcu, kde má tento svoju dielňu. Žalobca navrhol ako dôkaz výsluch svedka pracujúceho v dielni žalobcu, a to ku skutočnosti ohľadne nevrátenia miešadla. Na ďalšom nariadenom pojednávaní však žalobca na výsluchu uvedeného svedka netrvali ( jeho prítomnosť zabezpečili), nakoľko žalovaný nezabezpečil ním navrhnutého svedka, z uvedeného dôvodu považoval žalobca výsluch svojho svedka za nadbytočný.
10. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie ( pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Podľa § 671 OZ, nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak je nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.
Podľa § 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka splnením dlh zanikne.
Podľa § 559 ods. 2 Občianskeho zákonníka dlh musí byť splnený riadne a včas.
Podľa § 517 ods. 1,2 O.z., dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
11. Je nepochybné, že medzi stranami sporu bola platne uzatvorená písomná nájomná zmluva, predmetom ktorej bol prenájom hnuteľnej veci- miešadla. Uvedené miešadlo užíval žalovaný odo dňa uzatvorenia predmetnej zmluvy, t.j. odo dňa 03.08.2017, nájom za predmetné zariadenie v zmysle uzatvorenej zmluvy predstavoval sumu 7,- Eur za 1 deň. Uvedené skutočnosti neboli medzi stranami sporné. Spornou zostala otázka trvania nájmu, ako aj otázka vrátenia predmetu nájmu. Skutočnosť, že nájom bol ukončený dňa 13.09.2017 a v uvedený deň bol zároveň predmet nájmu vrátený, bol povinný preukázať žalovaný, nakoľko uvedenú skutočnosť tvrdil, a z uvedenej skutočnosti vyvodzoval pre seba priaznivé právne dôsledky. Na preukázanie vrátenia predmetného miešadla navrhol výsluch svedka, avšak tohto nezabezpečil ani na jedno z nariadených pojednávaní. Z uvedeného je potom zrejmé, že nepreukázal ním tvrdenú skutočnosť o vrátení predmetu nájmu dňa 13.09.2017 a rovnako ani ukončenie nájomnej zmluvy v uvedený deň. Tým, že žalovaný predmetnú vec užíval aj po uvedenom dátume, vznikla na jeho strane povinnosť platiť úhrady za užívanie predmetného miešadla, t.j. nájomné až do dátumu uplatneného žalobcom, t.j. do 30.06.2018, nakoľko nebolo preukázané vrátenie ani do uvedeného dátumu, čím vznikla žalobcovi voči nemu pohľadávka vo výške žalovanej sumy 2.000, Eur ( vyčíslené nájomné v sume 2.324 Eur po odpočítaní uhradeného nájomného žalovaným v sume 324,- Eur, ktoré nepoprel). Argumentácia žalovaného poukazujúca na predžalobnú výzvu zo dňa 13.10.2017, z ktorej podľa neho vyplýva, že miešačka bola vrátená 13.09.2017, je nepresvedčivá a zavadzajúca, súd z uvedeného takýto záver neustálil, nakoľko v samotnom texte výzvy žalobca uvádza, že miešačku
žalovaný doposiaľ nevrátil. Ohraničenie dátumami od 03.08.2017 do 13.09.2017 je vyčíslenie trvania nájmu k dátumu, kedy približne bola výzva zástupcom žalobcu vyhotovená, tak ako to napokon uviedol zástupca žalobcu pri prednese.
12. Keďže sa žalovaný dostal s plnením svojho záväzku do omeškania, je povinný v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka zaplatiť aj úroky z omeškania o päť percentuálnych bodov vyššie ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, v tomto prípade vo výške 5,00 % (základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky je 0,00 % platná odo dňa omeškania). Súd tak priznal úroky z omeškania v uvedenej výške (nie v žalobe navrhnutej výške 5,05%), a to odo dňa podania návrhu, t.j. od 30.07.2018, nakoľko je nepochybné, že v uvedenom čase žalovaný s platením nájomného bol v omeškaní.
13. Súd v tejto súvislosti považuje za potrebné uviesť, že predmetné konanie má charakter kontradiktórneho a sporového konania, kedy sú to práve sporové strany, ktorých zaťažuje povinnosť uviesť súdu skutočnosti, osvedčujúce vznik a dôvodnosť uplatneného nároku resp. v prípade obrany, uviesť súdu skutočnosti uplatnený nárok spochybňujúce resp. úplne vylučujúce. Túto povinnosť právna teória označuje ako povinnosť unesenia bremena tvrdenia, na ktoré následne nadväzuje aj povinnosť unesenia dôkazného bremena. Znamená to, že sporové strany sú povinné nielen tvrdiť určité relevantné skutočnosti, ale zároveň na ich preukázanie sú povinné označiť dôkazy. V prípade, že neunesú dôkazné bremeno, ani bremeno tvrdenia, nemôžu byť v konaní úspešní. Práve žalovaný v tomto konaní sa obmedzil len na spochybnenie uplatneného nároku, pričom jeho obrana spočívala v tvrdení o vrátení predmetu nájmu a ukončení zmluvného vzťahu dňa 13.09.2017. Na preukázanie uvedeného svojho vágneho tvrdenia označil dôkazy ( svedecké výpovede), avšak uvedené dôkazy nebol schopný zabezpečiť a súdu predložiť, čím neuniesol svoje dôkazné bremeno. Z tohto dôvodu súd preto vychádzal z tvrdení žalobcu, ktoré boli podľa jeho názoru podložené aj predloženými listinnými dôkazmi, osvedčujúcimi existenciu nároku, uplatneného v tomto konaní.
14. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Nakoľko žalobca mal vo veci plný úspech, vznikol mu nárok na náhradu trov konania voči žalovanému a to v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh) ( § 363 Civilného sporového poriadku).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 364 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 Civilného sporového poriadku).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( § 366 Civilného sporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.