Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_6S-169-2019.pdf
PDF · 221.93 KB
Case nature
Area
Subarea
6S/169/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Tkáča a členov senátu JUDr. Tatiany Sabadošovej a JUDr. Mareka Kotoru v právnej veci žalobcu: CLV s.r.o., so sídlom Bancíkovej 1/ A, 821 03 Bratislava, zastúpeného KAIFER advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Fibichova 11, 040 01 Košice proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 102031421/2019 zo dňa 26.08.2019 takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalované Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky rozhodnutím č.: 102031421/2019 zo dňa 26.08.2019 podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov potvrdilo rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 101237282/2019 zo dňa 23.05.2019 (v ďalšom texte aj: „rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa“, resp. „prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu“), ktorým bol daňovému subjektu, t.j. žalobcovi podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku vyrubený rozdiel dane v sume 38.179,11 EUR na dani z pridanej hodnoty (v ďalšom texte aj: „DPH“) za zdaňovacie obdobie november 2017.
2. Žalovaný rozhodnutie odôvodnil tým, že správca dane, t.j. Daňový úrad Košice vykonal u daňového subjektu (žalobcu do 22.05.2018 s obchodným názvom LVC s.r.o.) daňovú kontrolu na DPH za zdaňovacie obdobie november 2017, o výsledku ktorej vyhotovil Protokol č. 100425624/2019 zo dňa 11.02.2019. Tento protokol doručil dňa 14.02.2019 daňovému subjektu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole spolu s výzvou č. 100426538/2019 zo dňa 11.02.2019. Daňový subjekt reagoval dňa 13.03.2019 predložením vyjadrenia k protokolu a správca dane stanovil termín na prerokovanie pripomienok a dôkazov predložených daňovým subjektom na deň 15.05.2019 (uvedené oznámil daňovému subjektu oznámením doručeným dňa 24.04.2019). Ani daňový subjekt ani jeho zástupca sa prerokovania pripomienok a dôkazov v stanovený deň nezúčastnili. Následne správca dane dňa 23.05.2019 vydal rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, ktorým daňovému subjektu vyrubil rozdiel dane v sume 38.179,11 EUR na DPH za zdaňovacie obdobie november 2017.
3. Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí konštatoval, že kontrolou predložených dokladov správca dane zistil, že daňový subjekt v zdaňovacom období november 2017 neoprávnene uplatnil právo na odpočítanie dane:
- „v sume 11.450,50 EUR zo štyroch faktúr od spoločnosti TOM KOŠICE s.r.o., Tolstého 5, 811 05 Bratislava, IČO: 50 339 036, DIČ: 2120349297, IČ DPH SK2120349297 (ďalej len „TOM KOŠICE s.r.o."). Jedná sa o faktúry:
č. 20170317/1 zo dňa 10.11.2017, základ dane 4.950,00 EUR, DPH 990,00 EUR, cena celkom 5.940,00 EUR, predmet fakturácie; fleece bundy, 500 ks č. 20170317/2 zo dňa 17.11.2017, základ dane 7.777,50 EUR, DPH 1.555,50 EUR, cena celkom 9.333,00 EUR, predmet fakturácie: tričko Basic biele, 2 550 ks č. 20170317/3 zo dňa 23.11.2017, základ dane 9.875,00 EUR, DPH l.975,00 EUR, cena celkom 11.850,00 EUR, predmet fakturácie; úprava web stránky a e-shopu www.lavacom.sk č. 20170342 zo dňa 30.11.2017, základ dane 34.650,00 EUR, DPH 6.930,00 EUR, cena celkom 41.580,00 EUR, predmet fakturácie: programovanie systému
- v sume 10.727,60 EUR zo šiestich faktúr od spoločnosti SL BAU s.r.o., Karpatské námestie 10A, 831 06 Bratislava - Rača, IČO: 50146343, DIČ: 2120196386, IČ DPH SK2120196386 (ďalej len „SL BAU s.r.o."). Jedná sa o faktúry: č. 171011001 zo dňa 10.11.2017, základ dane 3.720,00 EUR, DPH 744,00 EUR, cena celkom 4.464,00 EUR, predmet fakturácie: svetelné boxy - podzemná garáž 9 etapa č. 172311001 zo dňa 23.11.2017, základ dane 7.068,00 EUR, DPH 1.413,60 EUR, cena celkom 8.481,60 EUR, predmet fakturácie: stožiare pre NDS č. 172711001 zo dňa 27.11.2017, základ dane 3.500,00 EUR, DPH 700,00 EUR, cena celkom 4.200,00 EUR, predmet fakturácie: zmývanie a odčerpávanie vody, upratovanie č. 173011001 zo dňa 30.11.2017, základ dane 3.850,00 EUR, DPH 770,00 EUR, cena celkom 4.620,00 EUR, predmet fakturácie; upratovanie priestorov Nižné Kapustníky 3 č. 173011002 zo dňa 30.11.2017, základ dane 29.700,00 EUR, DPH 5.940,00 EUR, cena celkom 35.640,00 EUR, predmet fakturácie: programovanie systému č. 173011003 zo dňa 30.11.2017, základ dane 5.800,00 EUR, DPH 1.160,00 EUR, cena celkom 6.960,00 EUR, predmet fakturácie: zváračské práce
- v sume 16.001,01 EUR z piatich faktúr od spoločnosti HK Trans s.r.o., Trieda SNP 88, 040 11 Košice (od 11.01.2018 Znievska 19, 851 06 Bratislava), IČO: 46102540, DIČ: 2023233850, IČ DPH SK2023233850 (ďalej len „HK Trans s.r.o."). Jedná sa o faktúry: č. OF0811003 zo dňa 08.11.2017, základ dane 9.950,00 EUR, DPH 1.990,00 EUR, cena celkom 11.940,00 EUR, predmet fakturácie; diár A5,1000 ks č. OF1511003 zo dňa 15.11.2017, základ dane 48.099,06 EUR, DPH 9.619,81 EUR, cena celkom 57.718,87 EUR, predmet fakturácie: štočok etiketa, 8 ks, etiketa predná + zadná 4+0, 212 273 ks č. OF2911001 zo dna 29.11.2017, základ dane 9.950,00 EUR, DPH 1.990,00 EUR, cena celkom 11.940,00 EUR, predmet fakturácie: diár A5,1000 ks č. OF2711003 zo dňa 27.11.2017, základ dane 4.950,00 EUR, DPH 990,00 EUR, cena celkom 5.940,00 EUR, predmet fakturácie; stromček LAVACOM, 500 ks č. OF2711004 zo dňa 27.11.2017, základ dane 7.056,00 EUR, DPH 1.411,20 EUR, cena celkom 8.467,20 EUR, predmet fakturácie: tričko Basic tyrkysová, 1800 ks.”
4. Žalovaný ďalej uviedol, že správca dane vykonaným dokazovaním zistil, že daňový subjekt okrem označených faktúr nepredložil žiadne iné dôkazy o dodaní tovarov alebo služieb uvedených na faktúrach a k jednotlivým dodávateľským spoločnostiam konštatoval takéto zistenia: „- Spoločnosť TOM KOŠICE s.r.o. od 18.04.2018 zanikla z dôvodu zlúčenia a jej právnym nástupcom sa stala spoločnosť Zemun, s.r.o., Alžbetina 28, Košice, IČO: 47572051, ktorá nekomunikuje so správcom dane, nepreberá zásielky, nesídli na adrese uvedenej v obchodnom registri (Oznámenie č. 101052202/2018 zo dňa 28.05.2018 o vykonaní miestneho zisťovania a Úradný záznam č. 101209245/2018 zo dňa 20.06.2018 - overenie sídla spoločnosti) a neumožnila správcovi dane preveriť doklady a realizovanie zdaniteľných obchodov spoločnosti TOM KOŠICE s.r.o.
- N. L. - bývalý konateľ spoločnosti TOM KOŠICE s.r.o. (v čase od 03.05.2017 do 17.04.2018) správcovi dane potvrdil, že preverované faktúry pre daňový subjekt CLV s.r.o. vystavila spoločnosť TOM KOŠICE s.r.o., ale nevedel sa vyjadriť, kto mal faktúry za spoločnosť podpisovať a prečo uvedené faktúry nie sú podpísané, nevedel sa vyjadriť ani k tomu, či došlo k dodaniu tovaru a služieb v zmysle preverovaných faktúr, ani k dôvodu, pre ktorý boli faktúry vystavené. Spoločnosť TOM KOŠICE s.r.o. nemala v období november 2017 žiadnych zamestnancov, na adrese jej sídla v novembri 2017 nefungovali žiadne priestory, jedinou osobou, ktorá mohla realizovať obchody bol v tom čase jej konateľ a spoločník N. L.. N. L. vo svojej svedeckej výpovedi nepotvrdil dodanie tovaru a služieb pre daňový subjekt CLV s.r.o., tak ako sú uvedené na faktúrach (Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 101537115/2018 zo dňa 08.08.2018).
- Podľa predloženého dokladu - Protokolu o odovzdaní účtovníctva spoločnosti TOM KOŠICE s.r.o. U. S., ktoré sa uskutočnilo 06.11.2017, N. L. v tento deň odovzdal všetky účtovné doklady, aj pečiatku
spoločnosti a prístupové práva (ID, heslo) k elektronickému podávaniu a komunikácii so správcom dane, a ako sa vyjadril, žiadnymi inými dokladmi už nedisponuje. Svedok U. S. dňa 20.09.2018 (Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 101853748/2018) na otázku správcu dane, či disponuje, alebo disponoval účtovnými dokladmi spoločnosti TOM KOŠICE s.r.o., ak áno, akými, za aké obdobie a kde sa tieto doklady nachádzajú, uviedol, že nevie uviesť rozsah dokladov spoločnosti TOM KOŠICE s.r.o., ale nejaké doklady spoločnosti mu odovzdal N. L. v čase, keď prebiehalo zlúčenie spoločnosti so spoločnosťou Zemun s.r.o. V súčasnosti žiadnymi dokladmi spoločností TOM KOŠICE s.r.o. nedisponuje, zaslal ich poštou konateľovi spoločnosti Zemun s.r.o. K. M. do Rumunska. Správcovi dane mal predložiť podací lístok, ktorý má k dispozícii, a do 28.09.2018 mal správcovi dane oznámiť skutočnosti ohľadom dokladov, ale v stanovenom termíne nepredložil správcovi dane žiadne doklady, ani nekontaktoval správcu dane. Svedok vo výpovedi tiež uviedol, že pozná N. L., osobne sa stretli z dôvodu udelenia splnomocnenia na zastupovanie spoločnosti TOM KOŠICE s.r.o. pri úkonoch spojených so zlúčením spoločnosti so spoločnosťou Zemun s.r.o. Kópiu splnomocnenia predložil správcovi dane. Ako splnomocnený zástupca vykonával len úkony súvisiace so zlúčením spoločnosti TOM KOŠICE s.r.o., po termíne zlúčenia bola jeho činnosť vo vzťahu k spoločnosti TOM KOŠICE s.r.o. ukončená.
- Z uvedených skutočností vyplýva, že po 06.11.2017 spoločnosť TOM KOŠICE s.r.o. realizovala len činnosť v súvislosti so zlúčením spoločnosti v zastúpení osobou U. S., a N. L. za spoločnosť TOM KOŠICE s.r.o. neuskutočnil žiadne dodania tovarov a služieb daňovému subjektu CLV s.r.o., pretože jednotlivé dodania, tak ako sú deklarované na preverovaných faktúrach, sa mali uskutočniť od 10.11.2017 do 30.11.2017.
- Na základe uvedeného, správca dane vyvodil záver, že spoločnosť TOM KOŠICE s.r.o. nedodala tovar a služby daňovému subjektu CLV s.r.o. v zmysle uvedených faktúr.
- Správca dane z informačného systému finančnej správy zistil, že spoločnosť SL BAU s.r.o., ako aj jej aktuálny konateľ Y. I., Y. XXX, Š., Č. (od 09.04.2018), nekomunikuje so správcom dane, nepreberá zásielky, nereaguje na predvolania a výzvy, na základe čoho nebolo možné preveriť obchodné aktivity a účtovné doklady spoločnosti SL BAU s.r.o. za obdobie november 2017. Spoločnosti SL BAU s.r.o. bola zrušená registrácia pre DPH k 30.09.2018.
- Konateľom spoločnosti SL BAU s.r.o. bol od 07.08.2017 do 09.04.2018 N. L., ktorého správca dane vypočul ako svedka dňa 08.08.2018 (Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 101537115/2018). Svedok N. L. sa síce vyjadril, že preverované faktúry pre daňový subjekt CLV s.r.o. vystavila spoločnosť SL BAU s.r.., - jej externá účtovníčka, ale nevedel sa vyjadriť k predmetu fakturácie, ani k tomu, prečo faktúry nie sú podpísané, nevedel sa vyjadriť ani k tomu, či došlo k dodaniu tovaru a služieb v zmysle predmetných faktúr, ani k dôvodu, pre ktorý boli faktúry vystavené. Spoločnosť SL BAU s.r.o. nemala v období november 2017 žiadnych zamestnancov, nemala žiadne priestory ani kancelárske priestory, jedinou osobou, ktorá mohla realizovať obchody bol v tom čase jej konateľ a spoločník N. L.. N. L. uviedol, že spoločnosť CLV s.r.o. pozná, obchody boli dohodnuté s externým zástupcom, na meno ktorého si nespomína. Ohľadom jednotlivých obchodov boli uzatvorené aj zmluvy, spoločnosť CLV s.r.o. mala zástupcu, meno nevie. Svedok uviedol, že nemá k dispozícii žiadne doklady spoločnosti SL BAU s.r.o., všetky doklady boli odovzdané, o čom bol vyhotovený protokol, ktorý predložil správcovi dane dodatočne dňa 10.08.2018 (Zápisnica č. 101549884/2018). Podľa predloženého protokolu bolo účtovníctvo spoločnosti SL BAU s.r.o. odovzdané dňa 19.03.2018 Y. I.. N. L. vo svojej svedeckej výpovedi nepotvrdil dodanie tovaru a služieb pre spoločnosť CLV s.r.o., tak ako sú uvedené na faktúrach, z čoho správca dane vyvodil záver, že spoločnosť SL BAU s.r.o. nedodala tovar s služby pre spoločnosť CLV s.r.o. v zmysle uvedených faktúr.
- Správca dane z informačného systému finančnej správy zistil, že spoločnosť HK Trans s.r.o. nekomunikuje so správcom dane, nepreberá zásielky, nesídli na adrese uvedenej v obchodnom registri, nereaguje na predvolania a výzvy, bola jej zrušená registrácia DPH k 30.06.2018. Konateľom spoločnosti HK Trans s.r.o. je od 13.03.2017 J. N., T. L. G. XX, T. XXXX, Y., ktorému správca dane zaslal predvolanie na výsluch svedka č. 102035753/2018 zo dňa 12.10.2018. Zásielka obsahujúca predvolanie sa správcovi dane vrátila s oznámením “adresát neznámy” a J. N. sa dňa 06.11.2018 nedostavil na vypočutie, ani neospravedlnil svoju neúčasť. Na pojednávanie sa nedostavil ani daňový subjekt. Spoločnosť HK Trans s.r.o. neumožnila správcovi dane preveriť doklady a realizovanie deklarovaných zdaniteľných obchodov.
Vykonaným dokazovaním správcu dane bolo preukázané, že spoločnosti TOM KOŠICE s.r.o., SL BAU s.r.o. a HK Trans s.r.o. nedodali tovar a služby daňovému subjektu CLV s.r.o. v zmysle preverovaných faktúr a že pri deklarovanom dodaní tovaru a služieb nevznikla daňová povinnosť v zmysle ustanovení § 8 ods. 1, § 9 ods. 1, g 19 ods. 1 a 2 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov. Vznik daňovej
povinnosti pri dodaní tovaru alebo služieb je základnou podmienkou vzniku práva na odpočítanie dane u daňového subjektu CLV s.r.o., keď podľa § 49 ods. 1 citovaného zákona, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.”
5. K ďalšiemu procesnému postupu vo veci žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí uviedol, že napriek výzve daňovému subjektu doručenej dňa 24.01.2019 (výzva č. 100285572/2019 zo dňa 23.01.2019) na predloženie dôkazov preukazujúcich jeho tvrdenia, a to na preukázanie oprávnenosti uplatneného odpočítania dane v zmysle vyššie označených faktúr za dodanie tovarov a služieb vystavených spoločnosťami TOM KOŠICE s.r.o., SL BAU s.r.o., a HK Trans s.r.o. (s kým konkrétne boli jednotlivé obchody dohodnuté, predložiť zmluvy, objednávky; kde došlo k dodaniu tovaru, kto tovar odovzdal a kto prevzal, kto tovar prepravil, aký je pôvod tovaru, výrobca, kto konkrétne poskytol služby, meno osoby resp. osôb, kde boli služby realizované, akým spôsobom boli odovzdané a prevzaté; predložiť odovzdávacie/preberacie protokoly, iné existujúce doklady o realizovaní služieb; na aký účel mal byť tovar a služby dodané) daňový subjekt nereagoval, nevyjadril sa k zisteným pochybnostiam správcu dane a nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali, že došlo k reálnemu dodaniu tovaru a služieb označenými spoločnosťami, a že pri dodaní vznikla daňová povinnosť, teda nepreukázal splnenie podmienok na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (v ďalšom texte aj: „Zákon o DPH“). Žalovaný v rozhodnutí poukázal na to, že správca dane konštatoval, že daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno, nepreukázal, že tovary a služby, tak ako sú uvedené na vyššie označených preverovaných faktúrach boli skutočne dodané spoločnosťami TOM KOŠICE s.r.o., SL BAU s.r.o. a HK Trans s.r.o., a že pri týchto tovaroch a službách vznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 a 2 zákona o DPH, a teda nepreukázal vznik práva na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 označeného zákona.
6. K opakovaným námietkam daňového subjektu, týkajúcim sa nevykonaného dokazovania vo vyrubovacom konaní žalovaný uviedol: „V danom prípade vyrubovacie konanie začalo dňa 15.02.2019 a bolo ukončené dňa 28.05.2019. Daňový subjekt v lehote 20 pracovných dní odo dňa doručenia výzvy stanovenej správcom dane vo výzve č. 100426538/2019 zo dňa 11.02.2019, podal dňa 13.03.2019 písomné vyjadrenie k zisteniam uvedeným v protokole. Správca dane v súlade s § 68 ods. 3 Daňového poriadku, stanovil termín na prerokovanie pripomienok a dôkazov predložených daňovým subjektom na deň 15.05.2019 a túto skutočnosť písomne oznámil daňovému subjektu (Oznámenie č. 100911050/2019 zo dňa 17.04.2019). Daňový subjekt predmetné oznámenie prevzal dňa 24.04.2019, ale prerokovania pripomienok a dôkazov sa nezúčastnil. O tejto skutočnosti správca dane spísal Úradný záznam č. 101159048/2019, v ktorom uviedol aj svoje stanovisko k jednotlivým pripomienkam a dôkazom daňového subjektu. Následne správca dane vydal rozhodnutie, v odôvodnení ktorého uviedol aj svoje stanovisko k pripomienkam a dôkazom daňového subjektu. Z konania správcu dane, ako aj z odôvodnenia odvolaním napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že správca dane sa predloženými pripomienkami a dôkazmi daňového subjektu zaoberal, hodnotil ich a zaujal k nim stanovisko, že tieto nezakladali dôvod na vykonanie ďalšieho dokazovania, či miestnych zisťovaní zo strany správcu dane. Nie je preto pravdivé tvrdenie daňového subjektu, že vyrubovacie konanie sa neuskutočnilo a že správca dane uprel daňovému subjektu uplatnenie jeho procesných práv. Finančné riaditeľstvo SR z predloženého spisového materiálu a z odôvodnenia odvolaním napadnutého rozhodnutia zistilo, že daňový subjekt počas daňovej kontroly nepredložil správcovi dane, ani na jeho výzvu, žiadne doklady preukazujúce dodanie tovarov a služieb fakturovaných spoločnosťami TOM KOŠICE s.r.o., SL BAU s.r.o. a HK Trans s.r.o. práve týmito spoločnosťami a nepreukázal opodstatnenosť nároku na odpočítame dane z faktúr od týchto dodávateľov. Správca dane preto sám zabezpečoval dôkazy, o ktorých mal daňový subjekt vedomosť, pretože ho upovedomil o každom vypočutí svedka a následne aj o výsledkoch dokazovania. Daňový subjekt sa vypočutia svedkov N. L. E. U. S. nezúčastnil, na oboznámenie správcu dane, ani na jeho výzvu nereagoval. Daňový subjekt po doručení protokolu predložil správcovi dane svoje vyjadrenie a dôkazy, ktoré s ním chcel správca dane prerokovať, ale daňový subjekt na oznámenie správcu dane nereagoval a prerokovania pripomienok a dôkazov sa nezúčastnil. Finančné riaditeľstvo SR preto dospelo k záveru, že správca dane ani počas daňovej kontroly, ani vo vyrubovacom konaní neuprel daňovému subjektu právo predložiť dôkazy a prerokovať jeho pripomienky, práve naopak, daňový subjekt svoje práva nevyužil.”
7. K námietkam daňového subjektu, v ktorých tvrdil preukázanie splnenia zákonom predpísaných podmienok pre odpočítanie dane žalovaný argumentoval nasledovne :
„Finančné riaditeľstvo SR z predloženého spisového materiálu zistilo, že správca dane objasnenie všetkých otázok, okolností, či vyvrátenie pochybností nepodsunul iba pod dôkaznú povinnosť daňového subjektu CLV s.r.o., ale sám využil prostriedky, ktorými objasňoval okolnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. Správca dane pri preverovaní deklarovaných obchodov skúmal ich uskutočnenie nielen z formálnej stránky, ale preveroval aj súlad skutočného stavu s formálnym stavom a postupoval pri tom v súlade s ustanovením § 3 ods. 6 Daňového poriadku. Vzhľadom na to, že správca dane mal pochybnosti o vierohodnosti, úplnosti a pravdivosti daňovým subjektom predložených dokladov, nevychádzal len z faktúr, ktoré predložil daňový subjekt, ale k tomuto účelu vykonal dokazovanie smerujúce k prevereniu a získaniu dôkazov o tom, či daňový subjekt prijal fakturované tovary a služby od spoločností uvedených na faktúrach - TOM KOŠICE s.r.o., SL BAU s.r.o. a HK Trans s.r.o. a či údaje uvedené na faktúrach odrážajú skutočnosti tak, ako nastali. Z odôvodnenia odvolaním napadnutého rozhodnutia a z predloženého spisového materiálu je zrejmé, že správca dane vykonal šetrenia vo vzťahu ku deklarovaným dodávateľom tovarov a služieb a všetky zabezpečené dôkazy vyhodnotil jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, hlavne z hľadiska ich pravdivosti, pričom prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Finančné riaditeľstvo SR zistilo, že daňový subjekt CLV s.r.o. splnenie zákonom stanovených podmienok pre odpočítanie dane preukázal iba formálnymi dôkazmi (faktúrami od dodávateľov a vo vyrubovacom konaní aj faktúrami vystavenými svojim odberateľom a fotodokumentáciami) a tvrdením o realizácii deklarovaných zdaniteľných obchodov, zatiaľ čo správca dane vykonaným dokazovaním zistil také rozhodujúce skutočnosti, ktoré preukázali neopodstatnenosť uplatneného odpočítania dane z preverovaných faktúr od spoločností TOM KOŠICE s.r.o., SL BAU s.r.o. a HK Trans s.r.o. Deklarované dodávateľské spoločnosti nepredložili správcovi dane žiadne dôkazy k fakturovaným tovarom a službám, doklady týchto spoločností neboli správcovi dane predložené (z dôvodu, že mali byť odovzdané nástupníckej spoločnosti, resp. novému konateľovi alebo z dôvodu nekontaktnosti), N. L., bývalý konateľ spoločností TOM KOŠICE s.r.o. a SL BAU s.r.o., ktorého správca dane vypočul ako svedka, sa nevedel vyjadriť ku žiadnemu predmetu fakturácie, nevedel uviesť, či boli fakturované tovary a služby dodané, ani dôvod vystavenia faktúr, nevedel uviesť žiadne skutočnosti ohľadom deklarovaných zdaniteľných obchodov. Z predloženého dokladu o odovzdaní účtovníctva spoločnosti TOM KOŠICE s.r.o., je zrejmé, že N. L. mal doklady odovzdať už dňa 06.11.2017, pričom podľa faktúr od spoločností TOM KOŠICE s.r.o. k jednotlivým dodaniam malo dôjsť až v čase od 10.11.2017 do 30.11.2017. U. S., ktorý mal doklady spoločnosti TOM KOŠICE s.r.o. prevziať od N. L., vykonával len úkony súvisiace so zlúčením tejto spoločností a doklady mal zaslať konateľovi spoločnosti Zemun s.r.o. (ktorého adresa je v Rumunsku). Konateľ spoločnosti HK Trans s.r.o., ktorý má adresu v Maďarsku, je pre správcu dane nekontaktný. Tieto zistenia boli v danej veci rozhodujúce. Daňový subjekt síce deklaruje svoj nesúhlas so závermi správcu dane, ktoré podľa jeho tvrdenia sú len v rovine teoretických pochybností a v rozpore s listinnými dôkazmi, ale nijakým konkrétnym spôsobom nepreukázal reálne dodanie tovarov a služieb fakturovaných spoločnosťami TOM KOŠICE s.r.o., SL BAU s.r.o. a HK Trans s.r.o. práve týmito spoločnosťami a nepredložil žiadne dôkazy svedčiace o opodstatnenosti nárokovaného práva na odpočítanie dane alebo o nesprávnosti záverov vyvodených správcom dane. Závery správcu dane nie sú postavené len na jeho úvahách, resp. teoretických pochybnostiach, ale sú podložené dôkazmi, z ktorých je zrejmé, že nedošlo k dodaniu tovarov a služieb spoločnosťami TOM KOŠICE s.r.o., SL BAU s.r.o. a HK Trans s.r.o., ktoré sú na preverovaných faktúrach uvedené ako dodávatelia. Daňový subjekt v odvolaní síce poukazuje na skutočnosť, že zákon mu nedáva právne prostriedky na sledovanie výrobných a obstarávacích procesov jeho dodávateľov, ako aj povinných evidencií, ale Finančné riaditeľstvo SR z odôvodnenia odvolaním napadnutého rozhodnutia, ako aj z predloženého spisového materiálu zistilo, že správca dane od daňového subjektu nepožadoval žiadne také informácie alebo dôkazy, ktorými by daňový subjekt nemohol disponovať, resp., ktoré by sa týkali okolností, o ktorých by daňový subjekt objektívne nemohol mať informácie. Navyše, daňový subjekt bol upovedomený o výsluchoch svedkov, ale ani jedného výsluchu sa nezúčastnil a sám sa zbavil práva klásť svedkom otázky. Finančné riaditeľstvo SR zistilo, že správca dane nerozširoval dôkazné bremeno daňového subjektu na preukázanie takých skutočností, ktoré by daňový subjekt nemohol vedieť preukázať, ani od neho nežiadal nadštandardné dôkazy, pretože správca dane požadoval preukázanie reálneho dodania tovarov a služieb od deklarovaných dodávateľov, čo je preukázaním základnej podmienky pre odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Daňový subjekt nepredložil žiadne konkrétne dôkazy, ktorými by jednoznačne a nespochybniteľne preukázal splnenie zákonom stanovených podmienok odpočítania dane a tým nesprávnosť záverov správcu dane. Poukazovanie na rozsudky Súdneho dvora EÚ, Najvyššieho správneho súdu ČR, ako aj Najvyššieho súdu SR vo veci dôkazného bremena, je preto neopodstatnené.”
8. K ďalším daňovým subjektom namietaným skutočnostiam žalovaný uviedol : „Námietky daňového subjektu (ktoré už boli uvedené aj vo vyjadrení k protokolu a s ktorými sa správca dane vysporiadal), že správca dane neprihliadal na následný predaj tovarov a služieb u odberateľov daňového subjektu, resp. na ich použitie daňovým subjektom, nemajú vplyv na závery správcu dane o neopodstatnenosti práva na odpočítanie dane z faktúr od deklarovaných dodávateľov TOM KOŠICE s.r.o., SL BAU s.r.o. a HK Trans s.r.o., pretože fakturácia tovarov a služieb konkrétnym odberateľom daňového subjektu, resp. fotodokumentácia použitia tovarov a služieb daňovým subjektom ešte nepreukazuje, že k dodaniu týchto tovarov a služieb došlo práve dodávateľmi uvedenými na faktúrach - spoločnosťami TOM KOŠICE s.r.o., SL BAU s.r.o. a HK Trans s.r.o. a že zákonné podmienky pre odpočítanie dane boli splnené. Žiadne z dôkazov, na ktoré poukazuje daňový subjekt v odvolaní (faktúry pre jeho odberateľov, tvrdenia a dôkazy o dodávkach tovarov a služieb jeho odberateľom, resp. pre účely daňového subjektu) nie sú schopné preukázať, že tovary a služby reálne dodali spoločnosti TOM KOŠICE s.r.o., SL BAU s.r.o. a HK Trans s.r.o.
Finančné riaditeľstvo SR v súvislosti s opakovanými námietkami daňového subjektu, že správca dane nepreveroval údaje z kontrolných výkazov deklarovaných obchodných partnerov daňového subjektu uvádza, že iba samotná faktúra alebo kontrolný výkaz, bez preukázania reálneho dodania tovaru a služby, nezakladá podmienku vzniku práva na odpočítanie dane. Povinnosťou správcu dane nie je vyhľadávať a zisťovať skutočnosti, ktoré by daňový subjekt mohol uplatniť pri nárokovaní odpočítania dane, ale je povinnosťou správcu dane tieto nároky prejednať a umožniť daňovému subjektu preukázať existenciu nároku dôkazmi. Preukazovanie skutočností, ktoré majú vplyv na správne určenie dane, je v kompetencii daňového subjektu. Daňový subjekt si nemôže vysvetľovať túto svoju povinnosť ako právo požadovať od správcu dane, aby tento prevzal jeho aktívnu úlohu pri preukazovaní ním uplatnených nárokov. Daňovému subjektu je v rámci daňovej kontroly priznaná celá rada procesných práv. Správca dane, keďže mal pochybnosti o zákonností daňovým subjektom uplatneného odpočítania dane, vykonal podľa svojej úvahy a úsudku všetky dôkazy, ktoré považoval za potrebné na zistenie skutkového stavu a následne ich uviedol v odôvodnení rozhodnutia. Finančné riaditeľstvo SR zistilo, že správca dane sa v odôvodnení odvolaním napadnutého rozhodnutia dostatočným spôsobom vysporiadal aj s námietkami a pripomienkami daňového subjektu k zisteniam uvedeným v protokole, pretože daňový subjekt vo vyjadrení k protokolu neuviedol žiadne také skutočnosti a dôkazy, ktoré by boli schopné vyvrátiť zistenia a závery správcu dane. Predložením faktúr pre svojich odberateľov, fotodokumentáciou použitia tovarov a služieb na účely podnikania daňového subjektu, odôvodnením účelu použitia tovarov a služieb, nebolo preukázané dodanie tovarov a služieb spoločnosťami TOM KOŠICE s.r.o., SL BAU s.r.o., HK Trans s.r.o. ........
...........Finančné riaditeľstvo SR považuje za neodôvodnené aj námietky týkajúce sa zmätočnosti, nezrozumiteľnosti rozhodnutia a jeho nezákonnosti, pretože odvolaním napadnuté rozhodnutie správcu dane má oporu v zabezpečených dôkazoch, závery správcu dane nie sú postavené iba na jeho pochybnostiach (ako to tvrdí daňový subjekt) ale vychádzajú z dokladov, ktoré predložil daňový subjekt a z výsledkov dokazovania správcu dane. Správca dane v odôvodnení rozhodnutia uviedol svoje stanovisko ku všetkým namietaným nezrovnalostiam, pričom korigoval aj namietané číselné údaje v protokole a vysvetlil aj príklad s poľnohospodárskymi produktmi. Finančné riaditeľstvo SR v súvislosti s námietkami daňového subjektu uvádza, že k prerokovaniu pripomienok nedošlo z dôvodov na strane daňového subjektu a nie z dôvodov na strane správcu dane, a že výsledkom prerokovania pripomienok by v žiadnom prípade nebol dodatok k protokolu (keďže to Daňový poriadok neumožňuje), ako to požaduje daňový subjekt v odvolaní.” 9. Žalobca včas podanou správnou žalobou zo dňa 29.10.2019, doručenou Krajskému súdu v Košiciach elektronicky prostredníctvom ústredného portálu verejnej správy žiadal zrušiť rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 102031421/2019 zo dňa 26.08.2019 a v prípade, ak by súd zistil v predmetnej veci také okolnosti, ktoré by boli dôvodom pre zrušenie aj rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa navrhol zrušiť aj rozhodnutie Daňového úradu Košice č.101237282/2019 zo dňa 23.05.2019. Žalobu odôvodnil tým, že rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnymi spismi a nemá v nich oporu, a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej (t.j. uplatnil zrušujúce dôvody podľa ustanovenia § 191 ods. 1 písm. c), d), e), f) a g) Správneho súdneho poriadku).
10. Žalobca správnu žalobu odôvodnil týmito skutočnosťami: „Žalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia zo dňa 26.08.2019, voči ktorému smeruje táto správna žaloba, predovšetkým v tom, že závery, ku ktorým dospel žalovaný v predmetnom rozhodnutí zo dňa 26.08.2019 vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný pri preskúmavaní rozhodnutia zo dňa 23.05.2019 (voči ktorému podal žalobca odvolanie) nesprávne zistil skutkový stav veci a na ten následne aj nesprávne aplikoval príslušné právne predpisy, pričom uvedená skutočnosť nepochybne zakladá tendenčnosť a arbitrárnosť predmetného rozhodnutia zo dňa 26.08.2019. Žalobca v prvom rade namieta záver žalovaného uvedený na strane 14 rozhodnutia zo dňa 26.08.2019, že daňová kontrola ako aj vyrubovacie konanie boli vykonané v zmysle ustanovení Daňového poriadku. Žalobca v daňovom konaní, resp. v podanom odvolaní zo dňa 12.06.2019, jasne preukázal v čom vidí procesné pochybenia správcu dane v daňovom konaní a prečo sa podľa názoru žalobcu začalo daňové konanie v danej veci prakticky odvolacím konaním bez prvostupňového vyrubovacieho konania. Žalobca uvádza, že správca dane sa podľa jeho názoru vôbec alebo nesprávne vysporiadal s dôkazmi predloženými žalobcom v tomto daňovom konaní, ktoré dôkazy jednoznačne osvedčujú, že správcom dane spochybňované obstaranie tovarov alebo služieb pre žalobcu zo strany dodávateľov časovo, logicky aj vecne nadväzuje na následne uskutočnené dodanie týchto tovarov alebo služieb zo strany žalobcu tretím osobám, t.j. svojim odberateľom, prípadne, že správcom dane spochybňované obstaranie tovarov a služieb použil žalobca na vlastnú spotrebu v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Svoje argumenty pritom žalobca v konaní umocnil aj fotodokumentáciou, tak ako to vyplýva aj z podania žalobcu označeného ako „Vyjadrenie k zisteniam uvedeným v protokole, uvedenie pripomienok a predloženie listín,“ z ktorej fotodokumentácie jednoznačne vyplýva umiestnenie tovarov, resp. použitie dodaného materiálu, v reálnom priestore, príp. skutočná realizácia fakturovaných služieb.
Dávame do pozornosti, že podrobný popis dodaných plnení, ktorých dodanie správca dane bezdôvodne spochybňuje /čoho dôsledkom je aj rozhodnutie správcu dane o vyrubení rozdielu dane v zmysle rozhodnutia zo dňa 23.05.2019/, bol žalobcom uvedený vo vyjadrení k protokolu podanom správcovi dane dňa 13.03.2019 a podložený dodávateľskými faktúrami a v ich časovej, logickej a vecnej následnosti aj odberateľskými faktúrami, z ktorých jednoznačne vyplýva, že správcom dane spochybnené dodania plnení boli ďalej dodané tretím subjektom priamo alebo po ich úprave, pričom uvedená skutočnosť je zachytená aj na predloženej fotodokumentácii. Zároveň žalobca predložil aj dôkazy o použití dodaných - správcom dane spochybňovaných - plnení pre svoju vlastnú podnikateľskú činnosť, ktorú skutočnosť taktiež podložil priloženou fotodokumentáciou. Rozhodnutie žalovaného zo dňa 26.08.2019, ale ani z rozhodnutie správcu dane zo dňa 23.05.2019 pritom neobsahujú žiadne vysvetlenia, a to ani len čiastočne, ako sa žalovaný, prípadne správca dane vysporiadali so zisteniami a dôkazmi uvedenými vo vyjadrení žalobcu k protokolu, ktoré žalobca podal dňa 13.03.2019, a to konkrétne:
- vo vzťahu ku zdaniteľným plneniam dodaným od dodávateľa TOM KOŠICE s.r.o. sa žalovaný a ani správca dane žiadnym spôsobom nevysporiadali s
- daňovými dokladmi, ktorými žalobca fakturoval dodanie fleece búnd a tričiek ďalej tretím subjektom
- fotodokumentáciou týkajúcou sa poskytnutej služby - printscreen webového sídla žalobcu spoločne s eshopom
- vo vzťahu ku zdaniteľným plneniam dodaným od dodávateľa SL BAU s.r.o. sa žalovaný a ani správca dane žiadnym spôsobom nevysporiadali s
- daňovými dokladmi, ktorými žalobca fakturoval dodanie svetelných boxov a stožiarov ďalej tretím subjektom
- fotodokumentáciou týkajúcou sa dodania svetelných boxov a stožiarov ďalej tretím subjektom
- fotodokumentáciou týkajúcou sa poskytnutej služby - upratovanie prevádzky žalobcu po zatečení
- daňovými dokladmi, ktorými žalobca fakturoval dodanie reklamných predmetov, pri výrobe ktorých boli použité dodávateľom poskytnuté služby - zváračské práce
- vo vzťahu ku zdaniteľným plneniam dodaným od dodávateľa HK Trans s.r.o. sa žalovaný a ani správca dane žiadnym spôsobom nevysporiadali s
- fotodokumentáciou týkajúcou sa dodania tovarov v rozsahu diáre, vonné stromčeky do auta a tričká, ktorá fotodokumentácia preukazuje použitie týchto tovarov žalobcom, resp. jeho zamestnancami v rámci jeho podnikateľskej činnosti
- daňovým dokladom, ktorým žalobca fakturoval dodanie etikiet ďalej tretiemu subjektu
Napriek zistenému skutkovému stavu, z ktorého jednoznačne vyplýva, že žalobca po skončení daňovej kontroly, ktorej výsledkom bol doručený protokol, riadne a včas predložil správcovi dane svoje vyjadrenie a dôkazy osvedčujúce oprávnenosť odpočítania dane z pridanej hodnoty, nepostupoval správca dane podľa príslušných ustanovení daňového poriadku /§ 68 ods. 3 daňového poriadku/ a počas následného vyrubovacieho konania nevykonal dokazovanie podľa základných zásad daňového konania, a teda správca dane nevyhodnotil dôkazy každý jednotlivo a všetky v ich vzájomnej súvislosti. Správca dane v rozhodnutí zo dňa 23.05.2019 iba vágne konštatoval, že žalobca v podanom vyjadrení k protokolu neuviedol a nepredložil dôkazy, ktoré by preukazovali, že i) TOM KOŠICE s.r.o., SL BAU s.r.o., HK Trans s.r.o. dodali tovar a služby v zmysle kontrolovaných faktúr, ii) pri dodaní vznikla uvedeným dodávateľom daňová povinnosť a tým žalobca podľa názoru správcu dane nepreukázal splnenie podmienky na vznik práva na odpočítanie dane v zmysle uvedených faktúr. Na základe uvedeného pritom správca dane dospel k záveru, že aj naďalej trvá na zisteniach uvedených v protokole a z nich vyplývajúcom rozdiele dane vo výške 38.179,11 EUR.“
11. Žalobca ďalej namietal, že nemôže úspešne obstáť ani argumentácia žalovaného na strane 14 preskúmavaného rozhodnutia, ktorú žalovaný podľa názoru žalobcu uplatnil zrejme iba v snahe konvalidovať postup správcu dane. Žalovaný pritom uviedol, že žalobca sa prerokovania pripomienok a dôkazov predložených spolu s vyjadrením k protokolu nezúčastnil a tak sa mal žalobca podľa názoru žalovaného sám zbaviť svojich práv. Takýto záver však podľa žalobcu je neakceptovateľný a je v rozpore nielen s účelom vyrubovacieho konania, ale aj s ustálenou súdnou praxou (napr. názorom vysloveným v náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 30/2018). Ústavný súd v danej veci poukázal na to, že správca dane sa dopustil vážnych procesných pochybení, keď nevykonal prvostupňové vyrubovacie konanie, pričom v posudzovanej právnej veci sa vychádzalo z obdobnej skutkovej situácie, ako aj preskúmavanej veci, a to, že sťažovateľka (rovnako ako v danej daňovej veci žalobca) nebola osobne prítomná na prerokovanie pripomienok k protokolu. Z uvedeného podľa žalobcu je preto nevyhnutné vyvodiť záver, že okolnosť, či žalobca bol prítomný na prerokovanie pripomienok alebo nie, nemôže mať v žiadnom smere vplyv na povinnosť správcu dane, vykonať dokazovanie v následnom vyrubovacom konaní a už vôbec nie uvedené inštitúty daňového konania, t.j. vyjadrenie sa k protokolu ako výsledku ukončenej daňovej kontroly a dokazovanie v rámci následného vyrubovacieho konania stotožňovať v jedno. Nemôže preto podľa žalobcu obstáť ani obrana žalovaného, že žalobca sa sám zbavil svojich práv tým, že sa nezúčastnil na prerokovanie pripomienok a predložených dôkazov.
12. Žalobca poukazoval aj na články 167, 168 písm. a) 178 písm. a) a 273 Smernice rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, ktoré sa majú podľa názoru Súdneho dvora Európskej únie vykladať tak, že branie vnútroštátnej praxe zamietnuť právo na odpočítanie DPH z dôvodu, že uvedená zdaniteľná osoba nemá okrem danej faktúry iné dokumenty, ktorých povaha by preukazovala, že uvedené podmienky boli splnené, napriek tomu, že vecné a formálne podmienky vzniku a uplatnenia práva na odpočítanie DPH upravené v smernici boli splnené a že zdaniteľná osoba nedisponovala žiadnou informáciou, ktorá by ju oprávňovala predpokladať, že v rámci aktivít uvedeného vystaviteľa faktúry bola spáchaná nezákonnosť alebo daňový podvod. Žalobca trval na tom, že v konaní riadne a v súlade s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie preukázal, že disponuje existenciou materiálneho plnenia, má tomu zodpovedajúcu faktúru, ako aj prílohy s podrobným opisom dodaných tovarov alebo služieb od určitého dodávateľa a teda boli splnené všetky vecné a formálne podmienky vzniku na uplatnenie práva na odpočítanie DPH upravené vo vyššie spomenutej smernici.
13. V žalobe rozporoval aj argumentáciu žalovaného, že predložením faktúr od svojich dodávateľov, ako aj faktúr pre svojich odberateľov, fotodokumentáciou použitia tovarov a služieb na účely podnikania žalobcu, odôvodnením použitia tovarov a služieb, nebolo preukázané dodanie tovarov a služieb spoločnosťami TOM KOŠICE s.r.o., SL BAU s.r.o., HK Trans s.r.o., pretože podľa názoru žalobcu všetky kontrolované daňové výdavky týkajúce sa dodaných služieb a tovarov boli výdavkami vynaloženými na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov žalobcu, a to tak pri rešpektovaní časovej, vecnej, ako aj logickej súvislosti. Nesúhlasil ani so záverom žalovaného, ako aj správcu dane, že v priebehu daňovej kontroly nepreukázal reálne dodanie tovarov a služieb fakturovaných spoločnosťami TOM KOŠICE s.r.o., SL BAU s.r.o. a HK Trans s.r.o., a nepredložil žiadne dôkazy
svedčiace o opodstatnenosti nárokovaného práva na odpočítanie dane. Zotrval na názore, že ním predložené dôkazy, predovšetkým faktúry vystavené v kontrolovanom zdaňovacom období a kontrolné výkazy žalobcu, ako aj jeho dodávateľov osvedčujú existenciu a reálnosť plnenia zo strany dodávateľov, pričom toto plnenie zachytené aj na fotodokumentácii predloženej daňovým orgánom, čo nie je štandardný a bežný dôkazný prostriedok pri dodržiavaní bežnej obozretnosti a primeranosti obchodných vzťahoch. Žalobca však aj napriek tomu takéto úkony robil a počas konania ich správcovi dane aj riadne predložil. Správca dane však na tieto úkony žalobcu vôbec neprihliadal, a to napriek tomu, že nepochybne preukazovali dodanie uvedených plnení pre žalobcu, ktorý s nimi ďalej nakladal alebo ich použil pri svojej činnosti.
14. Vyslovil preto názor, že ak vznikli v daňovom konaní pochybnosti o vierohodnosti, úplnosti a pravdivosti žalobcom predložených dokladov, povinnosťou správcu dane bolo (prípadne v odvolacom konaní povinnosťou žalovaného) vyžiadať si od žalobcu ďalšie, resp. iné dôkazy. Ďalej žalobca tvrdil : „ .... že v daňovom konaní nestačí správcom dane iba spochybňovať zisteniami skutkový stav /a to najmä vo vzťahu k otázke kto dodal žalobcovi tovar a služby/, ale správca dane, resp. v odvolacom konaní žalovaný, mal a musel uvedené pochybnosti nielen tvrdiť, ale aj preukázať. Správca dane nepredložil žiaden konkrétny dôkaz, ktorý mal odstrániť pochybnosti o vierohodnosti, úplnosti a pravdivosti žalobcom predložených dokladov.“
15. Žalobca tak v otázke unesenia dôkazného bremena uzavrel, že správcovi dane, ako aj žalovanému uviedol, kto dodal predmetné plnenie a v súlade s týmto tvrdením predložil aj daňový doklad, materiálnu existenciu plnenia preukázal aj predložením fotodokumentácie v reálnom priestore, resp. daňovými dokladmi, ktoré preukazovali ich dodanie tretím osobám. Nie je mu preto zrejmé, akým spôsobom mal ešte viac preukázať splnenie podmienok pre vznik práva na odpočítanie DPH. V obchodnom styku zachoval obozretnú starostlivosť vyžadovanú bežne od akejkoľvek osoby na to, aby vedel riadne preukázať existenciu a nakladanie s prijatým zdaniteľným plnením, čo podporil navyše aj fotodokumentáciou, ktorá nie je bežná. Žalovaný pritom z kontrolných výkazov musel zistiť, že aj jeho dodávatelia v príslušnom zdaňovacom období uviedli predmetné dodanie tovarov a služieb vo svojich kontrolných výkazoch, a preto vyjadrenie žalovaného, že žalobca nepreukázal reálne dodanie tovarov a služieb, tak nemôže byť opodstatnené. K tejto otázke žalobca zdôraznil, že pri rozhodovaní sa javila potreba prihliadnuť na skutočnosť, ako sa správcom dane spochybňované obchody reálne odrazili v skutočnom svete, resp. kde a ako sa predmetné tovary alebo služby nachádzajú v priestore, čo daňovým orgánom preukázal aj predloženou fotodokumentáciou.
16. Vo vzťahu k zisteniam žalovaného ohľadom podnikateľskej činnosti dodávateľov žalobcu, ich nekontaktnosti a nespôsobilosti podať relevantné informácie, žalovaný uviedol: „Pokiaľ žalovaný považoval za rozhodujúce zistenia ohľadom podnikateľskej činnosti dodávateľov žalobcu, ich nekontaktnosti a nespôsobilosti podať relevantné informácie /str. 17/, tak uvedenú úvahu žalovaného vyvraciame s poukazom na ustálenú rozhodovaciu prax Súdneho dvora EÚ, v zmvsle ktorej bv mohol bvť nárok na odpočítanie DPH daňovému subjektu zamietnutý, resp. nepriznaný iba v prípade, ak bv s ohľadom na objektívne skutočnosti bolo preukázané, že daňový subjekt vedel, že toto plnenie ie súčasťou daňového podvodu zo strany konkrétneho dodávateľa alebo iného predchádzajúceho subjektu, t.j. subdodávateľa. Naopak, potrestanie žalobcu, t.j. daňového subjektu, ktorý zjavne nevie a ani nemôže vedieť, že by niektoré z dodaných plnení mohlo byť súčasťou daňového podvodu, zamietnutím, resp. nepriznaním práva na odpočítanie DPH, je nezlučiteľné s pravidlami právnych predpisov upravujúcich odpočítanie DPH, a to predovšetkým z dôvodu, že založenie zásady objektívnej zodpovednosti by nepochybne prekračovalo rozsah nevyhnutný na ochranu práv verejných financií / právny názor Súdneho dvora EÚ v spojených právnych veciach C-80/11 a C-142/11/. Vzhľadom k tomu, že zamietnutie, resp. nepriznanie práva na odpočítanie dane je výnimkou z uplatnenia základnej zásady, bolo povinnosťou správcu dane, resp. žalovaného v odvolacom konaní, zabezpečiť dostatočné a objektívne dôkazy, na základe ktorých by bolo možné vysloviť, že žalobca vedel alebo mal vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce právo na odpočítanie dane je súčasťou daňového podvodu zo strany dodávateľa alebo iného predchádzajúceho subjektu dodávateľského reťazca. Uvedený právny názor osvedčuje žalobca aj s poukazom na nižšie spomenutú judikatúru Súdneho dvora EÚ, ktorý v tejto súvislosti dáva do pozornosti aj článok 167, článok 168 písm. a), článok 178 písm. a), článok 220 ods. 1 vyššie spomenutej smernice. Žalovaný však vo svojom rozhodnutí a ani správca dane v prvostupňovom rozhodnutí nič také nedôvodí a ani nepreukazuje.“
17. Žalobca v závere správnej žaloby odvolávajúc sa na jeho tvrdenia, ako aj predložené listinné dôkazy a skutočnosti, ktoré vyplynuli podľa jeho názoru z vykonaného dokazovania tvrdil, že splnil podmienky v zmysle § 49 ods. 1 zákona o DPH pre vznik práva na odpočítanie dane a správca dane tak v rozpore s týmto ustanovením určil žalobcovi rozdiel dane v sume 38.179,11 EUR na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2017, čím žalobca bol ukrátený na svojich právach, a to nielen rozhodnutím správcu dane, ale aj rozhodnutím žalovaného, ktorým toto rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa bolo potvrdené.
18. Žalovaný v písomnom vyjadrení z 01.06.2020 zopakoval argumentáciu z preskúmavaného rozhodnutia a žalobné dôvody uplatnené v správnej žalobe vyhodnotil ako neopodstatnené, preto žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Zdôraznil, že postup správcu dane, ako aj žalovaného nebol v rozpore s platnými právnymi predpismi, neboli porušené ani práva žalobcu a dôvody žalobcu uvedené v podanej žalobe nie je možné akceptovať.
19. Vo vyjadrení zdôraznil, že žalobca v správnej žalobe namieta nesprávne zistený skutkový stav a nesprávnu aplikáciu príslušných právnych predpisov, pričom žalovaný naďalej trvá na tom, že daňová kontrola a vyrubovacie konanie boli vykonané v súlade s príslušnými ustanoveniami daňového poriadku a žalovaný ako odvolací orgán nezistil pochybenia správcu dane, ktoré by mohli mať za následok zrušenie rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a opakované konanie a rozhodnutie vo veci. Zdôraznil, že žalobca počas daňovej kontroly nevyužil svoje práva, na uplatnenie ktorých bol správcom dane vyzývaný, preto nemôže tvrdiť, že mu boli upreté. Aj následné prekrúcanie vyjadrení žalovaného zo strany žalobcu tak, že neúčasťou na prerokovaní pripomienok sa žalobca mal zbaviť práv na ďalšie dokazovanie počas vyrubovacieho konania, je iba konštrukciou bez reálneho podkladu.
20. Žalovaný ďalej vo vyjadrení zdôraznil, že: „Žalobca počas daňovej kontroly predložil správcovi dane na preukázanie opodstatnenosti práva na odpočítanie dane iba faktúry, nereagoval na výzvu správcu dane na predloženie dôkazov, nereagoval na upovedomenia o vypočutí svedkov, nezúčastnil sa ani výsluchov svedkov, ani prerokovania pripomienok uvedených v jeho vyjadrení k protokolu. Až súčasťou vyjadrenia k protokolu bola fotodokumentácia a faktúry pre jeho odberateľov, ktoré žalobca mohol a mal predložiť už počas daňovej kontroly, ktorými sa správca dane vo vyrubovacom konaní zaoberal a ktoré ako dôkazy hodnotil a dospel k záveru, že tieto neboli dôvodom na doplnenie dokazovania zo strany správcu dane (ako to vyplýva z úradného záznamu zo dňa 16.05.2019 a z odôvodnenia rozhodnutia správcu dane). Fakturácia tovarov a služieb konkrétnym odberateľom žalobcu, tvrdenia o ich dodaní odberateľom žalobcu, ani fotodokumentácia tovarov a služieb a ich použitia, nie sú dôkazmi, ktoré by boli schopné preukázať, že tieto tovary a služby dodali práve spoločnosti TOM KOŠICE s.r.o., SL BAU s.r.o. a HK Trans s.r.o. - uvedené ako dodávatelia na faktúrach, z ktorých žalobca odpočítal daň. Žalovaný preto trvá na tom, že v danom prípade vyrubovacie konanie ani neabsentovalo, ani nenahrádzalo výkon daňovej kontroly a poukazovanie na nález Ústavného súdu SR je neopodstatnené, aj z toho dôvodu, že sa nejedná o identický skutkový stav s prípadom sťažovateľky. Skutočnosť, že žalobca sa nestotožňuje s postupom a závermi správcu dane a žalovaného, ešte neznamená, že tento postup a závery o nepreukázaní práva na odpočítanie dane z faktúr od spoločností TOM KOŠICE s.r.o., SL BAU s.r.o. a HK Trans s.r.o. boli nesprávne a v rozpore s platnými právnymi predpismi.“
21. K žalobným dôvodom týkajúcim sa hmotnoprávneho posúdenia veci žalovaný vo vyjadrení uviedol, že správca dane oprávnene konštatoval porušenie § 49 ods. 1 zákona o DPH, pretože žalobca nepreukázal, že tovary a služby fakturované spoločnosťami TOM KOŠICE s.r.o., SL BAU s.r.o. a HK Trans s.r.o. tieto spoločnosti aj skutočne dodali. Žalobca ďalej nepreukázal, že deklarovaným dodávateľom vznikla daňová povinnosť z titulu reálneho dodania tovarov a služieb, tak ako to predpokladá § 49 ods. 1 zákona o DPH a že mu vzniklo právo na odpočítanie dane. Z dokazovania správcu dane vyplynulo, že nielen žalobca, ale ani uvedené spoločnosti nepredložili správcovi dane žiadne dôkazy k fakturovaným tovarom a službám, ich doklady neboli správcovi dane predložené (z dôvodu, že mali byť odovzdané nástupníckej spoločnosti, resp. novému konateľovi alebo z dôvodu nekontaktnosti), N. L., bývalý konateľ spoločnosti TOM KOŠICE s.r.o. a SL BAU s.r.o., ktorého správca dane vypočul ako svedka sa nevedel vyjadriť ku žiadnemu predmetu fakturácie, nevedel uviesť, či boli fakturované tovary a služby dodané, ani dôvod vystavenia faktúr, nevedel uviesť žiadne skutočnosti ohľadom deklarovaných zdaniteľných obchodov. Z predloženého dokladu o odovzdaní účtovníctva spoločnosti TOM KOŠICE s.r.o. vyplynulo, že N. L. mal doklady odovzdať už dňa 06.11.2017, pričom
podľa faktúr od spoločnosti TOM KOŠICE s.r.o. k jednotlivým dodaniam malo dôjsť až v čase od 10.11.2017 do 30.11.2017. U. S., ktorý mal doklady o tejto spoločnosti prevziať od N. L., pritom vykonával len úkony súvisiace so zlúčením tejto spoločnosti a doklady mal zaslať konateľovi spoločnosti Zemun s.r.o., ktorého adresa je v Rumunsku. Konateľ spoločnosti HK Trans s.r.o., ktorý má adresu v Maďarsku, bol pre správcu dane nekontaktný.
22. Žalovaný v písomnom vyjadrení uviedol, že nie je opodstatnené ani poukazovanie žalobcu na záväznosť Smernice rady 2006/112/ES z 28.11.2006, ako aj na rozsudky Súdneho dvora Európskej únie, pretože nedošlo k žiadnemu rozporu s výkladom príslušných ustanovení tejto smernice, ani ku konaniu, ktoré by bolo v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora EU. Správca dane, ktorý zistil porušenie ustanovení zákona o DPH nezaložil svoje závery na účasti žalobcu na daňovom podvode, neargumentoval daňovým podvodom, preto mu ani nemohla vzniknúť povinnosť preukazovať, či žalobca vedel alebo mal vedieť, že plnenia zakladajúce právo na odpočítanie dane sú súčasťou daňového podvodu, tak, ako to vyplýva z právneho názoru Súdneho dvora Európskej únie v rozsudku v spojených veciach C-80/11 a C-142/11, na ktorú poukazoval žalobca. Žalovaný vo svojom vyjadrení pritom poukázal na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky - napr. právne názory vyslovené v rozsudku sp. zn. 4Sžf/20/2011, z ktorej vyplýva, že pokiaľ si platiteľ dane uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, iba predloženie účtovných dokladov a zmlúv nepostačuje, pretože uskutočnenie zdaniteľného obchodu je potrebné preukázať nielen po formálnej, ale aj po obsahovej stránke.
23. Žalovaný v písomnom vyjadrení ďalej konštatoval, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno v zmysle § 24 ods. 1 daňového poriadku a nepreukázal v daňovom konaní splnenie podmienok pre odpočítanie dane v zmysle § 49 zákona o DPH, pretože aj keď správca dane žiadal od žalobcu predloženie jednoznačných nespochybniteľných dôkazov o uskutočnení zdaniteľných obchodov deklarovaných preverovanými faktúrami od spoločnosti TOM KOŠICE s.r.o., SL BAU s.r.o., HK Trans s.r.o., a preukázanie reálneho dodania fakturovaných tovarov a služieb spoločnosťami uvedenými na faktúrach, žalobca tieto požadované skutočnosti nepreukázal. Správca dane pritom nerozširoval dôkazné bremeno žalobcu na skutočnosti, ktoré nastali u jeho dodávateľov alebo ich subdodávateľov, len žiadal preukázanie splnenia zákonom stanovených podmienok jasne a jednoznačne stanovených zákonom o DPH, teda, že pri tovaroch a službách fakturovaných uvedenými spoločnosťami vznikla daňová povinnosť z titulu ich reálneho dodania práve spoločnosťami uvedenými na faktúrach, ako dodávatelia. Aj keď žalobca opakovane tvrdil, že splnil svoju dôkaznú povinnosť, pretože k preverovaným zdaniteľným obchodom predložil okrem účtovných dokladov aj fotodokumentáciu (k vyjadreniu protokol z daňovej kontroly), vzhľadom na zistenia správcu dane a na dôkazy, ktoré správca dane zabezpečil počas daňovej kontroly, je zrejmé, že deklarované spoločnosti TOM KOŠICE s.r.o., SL BAU s.r.o., a HK Trans s.r.o. fakturované tovary a služby nedodali. Zdôraznil, že správca dane pri dokazovaní a hodnotení zisteného skutkového stavu vychádzal zo základných zásad daňového konania upravených v § 3 daňového poriadku, vykonal dokazovanie smerujúce k prevereniu a získaniu dôkazov o tom, či boli splnené zákonom stanovené podmienky pre odpočítanie dane, dostatočne zistil skutkový stav, jednotlivé dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Posúdenie skutkového stavu veci a prijaté závery týkajúce sa porušenia ustanovení zákona o DPH podľa žalovaného boli vecne správne a sú v súlade tak s príslušnými ustanoveniami zákona o DPH, ako aj daňového poriadku. Vzhľadom na tieto skutočnosti zistenia a posúdenie skutkového stavu a prijaté závery o porušení § 49 zákona o DPH sú vecne správne a v súlade s príslušnými ustanoveniami označených zákonov. Skutkový stav podľa žalovaného bol dostatočne zistený, boli vyvodené aj závery, ktoré majú oporu v zistenom skutkovom stave, ako aj v predloženom spisovom materiáli a postup správcu dane, ako aj žalovaného zároveň nebol v rozpore s platnými právnymi predpismi a neboli ani porušené práva žalobcu.
24. Žalobca v replike zo dňa 07.09.2020 trval na podanej správnej žalobe, ako aj jej dôvodoch v celom rozsahu a nesúhlasil so závermi žalovaného prezentovanými v písomnom vyjadrení. V replike vo vzťahu k tvrdeniu žalovaného, že vyrubovacie konanie neabsentovalo a ani nenahrádzalo výkon daňovej kontroly, žalobca uviedol, že: „Žalovaný na jednej strane tvrdí, že vyrubovacie konanie neabsentovalo, vzápätí však konštatuje, že dôkazy predložené žalobcom vo vyjadrení k zisteniam uvedeným v protokole neboli dôvodom na doplnenie dokazovania zo strany správcu dane. V tejto súvislosti pripomíname, že daňová kontrola a vyrubovacie konanie, sú dva odlišné a najmä oddelené inštitúty, ktoré v žiadnom prípade nemožno zamieňať, prípadne ich navzájom nahrádzať. Daňová kontrola má prioritne zisťovací charakter. Naopak,
konečným účelom vyrubovacieho konania ie vydanie rozhodnutia o právach a povinnostiach daňového subjektu na základe vykonaného dokazovania počas vyrubovacieho konania. Z uvedeného vyplýva, že vo vyrubovacom konaní mal správca dane povinnosť vykonať dokazovanie a túto povinnosť nebolo možné v žiadnom prípade nahradiť postupom, ku ktorému pristúpil správca dane (a s ktorým sa stotožnil aj žalovaný), a to osvojením si záverov a výsledkov z daňovej kontroly bez vykonania dokazovania vo vyrubovacom konaní. Z uvedeného dôvodu je absolútne irelevantný argument, že dôkazy predložené žalobcom spolu s vyjadrením k protokolu neboli dôvodom na doplnenie dokazovania, nakoľko správnym by bol iba jediný postup, a to zhodnotenie všetkých dôkazov predložených v tomto vyrubovacom konaní, a to aj vrátane tých, ktoré žalobca predložil spolu s vyjadrením k protokolu, k čomu však správca dane ani žalovaný nepristúpili.“
25. V ďalšej časti repliky žalobca zopakoval svoju argumentáciu uplatnenú v správnej žalobe vo vzťahu k jeho tvrdeniu, že v predmetnej daňovej veci nastali všetky zákonom požadované podmienky pre uplatnenie nároku na odpočítanie DPH, a to najmä existencia predmetu dodania, možnosť nakladania žalobcu s predmetom dodania, ako aj uvedenie zdaniteľného plnenia v daňovom doklade a v kontrolnom výkaze žalobcu, ako aj v kontrolných výkazoch všetkých uvedených dodávateľov. Zároveň žalobca tvrdil, že splnil svoju dôkaznú povinnosť na preukázanie týchto skutočností a zároveň preukázal aj to, že postupoval s náležitou odbornou starostlivosťou, ba dokonca nad jej rámec, keď vyhotovoval z dodaných tovarov a služieb fotodokumentáciu, čo pri preskúmavaní kontrolovaných obchodných transakcií je viac, ako len bežná vec. Tvrdil, že napriek tomu, že z priloženej fotodokumentácie kontrolovaných plnení je nepochybná existencia týchto plnení v reálnom priestore, a to aj v súčasnej dobe, správca dane, ako aj žalovaný bezvýhradne odmietli túto fotodokumentácie, ako aj ďalšie dôkazy predložené žalobcom akceptovať. Za takejto situácie, preto podľa názoru žalobcu mal žalovaný povinnosť uviesť, aké iné dôkazy by mal alebo mohol žalobca predložiť za účelom preukázania reálnosti kontrolovaných obchodných transakcií, čo však žalovaný nevykonal.
26. V replike opakovane poukazoval aj na príslušné právne normy Európskej únie, ako aj judikatúru Súdneho dvora Európskej únie a zdôraznil, že nárok na odpočítanie DPH by mu mohol byť teoreticky zamietnutý, resp. nepriznaný iba v prípade, ak by s ohľadom na objektívne skutočnosti bolo preukázané, že ako kontrolovaný daňový subjekt vedel, že určité plnenie je súčasťou daňového podvodu zo strany konkrétneho dodávateľa alebo iného predchádzajúceho subjektu, t.j. subdodávateľa, čo však v danej veci zistené nikdy nebolo. Vzhľadom na tieto skutočnosti žalobca hodnotil postup správcu dane, ako aj žalovaného ako v zjavnom rozpore s účelom a zmyslom príslušných právnych noriem Európskej únie aj judikatúry Súdneho dvora Európskej únie.
27. V závere repliky žalobca trval na tom, že zo strany správcu dane nestačilo v danej veci namietať okolnosti zistené v rámci daňovej kontroly na základe akýchsi subjektívnych pocitov, ale správca dane mal a musel pochybnosti aj objektívne preukázať. K uvedenému postupu však v danej veci zo strany správcu dane nedošlo, čo znamená, že správca dane konal spôsobom nezákonným a ústavne nekonformným. Opakovane poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 30/2018, v ktorom sa uvádza, že v otázke unesenia dôkazného bremena v daňovom konaní nestačí iba spochybňovať, ale správca dane musí pre vylúčenie pravidla platiaceho pre daňový subjekt, rozhodné skutočnosti zodpovedajúce skutkovým znakom jemu priaznivej normy nielen tvrdiť, ale aj preukázať, a to zákonným spôsobom. Podľa názoru žalobcu, preto ak správca dane mal akékoľvek pochybnosti o oprávnenosti uplatneného odpočítania dane na základe faktúr vystavených dodávateľmi žalobcu a tieto pochybnosti neoznámil žalobcovi ako kontrolovanému daňovému subjektu a nevyzval ho, aby sa k nim vyjadril, dopustil sa konania v rozpore s ustanovením § 46 ods. 3 daňového poriadku. V závere zdôraznil, že vyčerpal vlastné dôkazné bremeno, pretože disponuje existenciou materiálneho plnenia, má k tomu zodpovedajúcu faktúru, fotodokumentáciu a prílohy s podrobným opisom dodaných tovarov alebo služieb od určitého dodávateľa. Preukázal preto všetky zákonom predpísané skutočnosti, ako aj to, kde použil predmetný tovar resp. službu na ďalšie spracovanie alebo následný predaj. Zároveň vie preukázať aj samotnú existenciu takto vyrobeného konečného tovaru alebo poskytnutej služby. Pokiaľ ide o preukazovanie neexistencie plnenia v dôsledku okolností, ktoré mal správca dane zistiť u dodávateľov alebo ich subdodávateľov, znáša podľa ustálenej súdnej praxe dôkazné bremeno aj dôkaznú núdzu práve správca dane. Podľa názoru žalobcu dôkazné bremeno nemožno ponímať extenzívne a rozširovať ho aj na preukázanie všetkých, resp. akýchkoľvek skutočností, teda aj tých, ohľadne ktorých takáto povinnosť stíha úplne iný subjekt.
28. Žalovaný sa duplikou k replike nevyjadril, napriek tomu, že replika žalobcu mu bola spolu s výzvou súdu doručená dňa 22.09.2020.
29. Súd v konaní podľa § 177 a nasl. Správneho súdneho poriadku (SSP) po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného a oboznámení sa s obsahom jeho administratívnych spisov, ako aj spisom správneho orgánu prvého stupňa, v konaní bez nariadenia pojednávania za splnenia zákonných podmienok podľa § 107 ods. 2, § 182 ods. 1 písm. g) a § 105 ods. 2 písm. a) Správneho súdneho poriadku dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto žalobu postupom podľa § 190 Správneho súdneho poriadku zamietol.
30. Základným poslaním správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní (čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky); ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím, či postupom orgánu verejnej správy ukrátená, dovolala súdu ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami, ako ten, o koho práva v konaní ide.
31. Podstatou konania v správnom súdnictve je preskúmať zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu, súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. 32. Úlohou správneho súdu v tejto veci bolo na základe včas podanej správnej žaloby (v medziach uplatnených žalobných dôvodov) preskúmať zákonnosť rozhodnutia, ako aj postupu daňových orgánov, ktoré v rámci vykonaného dokazovania v daňovom konaní prijali záver, že žalobca nepreukázal, že spoločnosti TOM Košice s.r.o., SL BAU s.r.o. a HK Trans s.r.o. mu skutočne dodali tovar a služby uvedené v preverovaných faktúrach (podrobne špecifikovaných v bode 3. odôvodnenia tohto rozhodnutia), a že pri deklarovanom dodaní tovaru a služieb nevznikla daňová povinnosť zmysle § 8 ods. 1, § 9 ods. 1, § 19 ods. 1 a 2 zákona o DPH. Vznik daňovej povinnosti pri dodaní tovaru alebo služieb je pritom základnou podmienkou vzniku práva na odpočítanie dane u daňového subjektu, t.j. žalobcu, keď podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo služieb vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Uvedené zistenia tvorili podklad pre rozhodnutie správcu dane, ktorým daňovému subjektu bol podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubený rozdiel dane v sume 38.179,11 EUR na DPH za zdaňovacie obdobie november 2017.
33. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že žalobca v správcovi dane predloženom daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie november 2017 vykázal vlastnú daňovú povinnosť v sume 4.629,25 EUR a zároveň si uplatnil odpočítanie DPH z nákupu materiálu a služieb v súvislosti s ich dodaním od vyššie označených dodávateľských spoločností TOM Košice s.r.o., SL BAU s.r.o. a HK Trans s.r.o. Správca dane u žalobcu následne vykonal daňovú kontrolu za označené zdaňovacie obdobie, ktorá začala 08.03.2018 doručením Oznámenia o daňovej kontrole č. 100344929/2018 z 12.02.2018. Kontrola bola ukončená dňa 14.02.2019 doručením Protokolu č. 100425624/2019 z 11.02.2019 spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole. Výsledkom kontroly boli zistenia a dôkazy, na základe ktorých bol správcom dane vyčíslený rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie november 2017 v sume 38.179,11 EUR. Žalobca dňa 13.03.2019 doručil správcovi dane písomné vyjadrenia k zisteniam uvedeným v protokole (vrátane príloh), na základe čoho bol stanovený termín na ich prerokovanie na deň 15.05.2019 (Oznámenie č. 100911050/2019 doručené daňovému subjektu dňa 24.04.2019), napriek tomu daňový subjekt a ani jeho zástupca sa prerokovania pripomienok a dôkazov nezúčastnili.
34. Správca dane následne vo svojom rozhodnutí z 23.05.2019 č.: 101237282/2019 k týmto vyjadreniam žalobcu k protokolu z daňovej kontroly a predloženým dôkazom zaujal nasledovné stanovisko :
„Uskutočnenie zdaniteľného obchodu je základnou podmienkou pre uplatnenie odpočítania dane. Právo na odpočítanie dane sa nevzťahuje na daň, ktorá je splatná len z dôvodu jej uvedenia na faktúre. V prípade, žc zdaniteľný obchod podľa faktúry, z ktorej si platiteľ uplatnil odpočítanie dane nie je uskutočnený tak, ako je na faktúre uvedené, potom len formálna existencia faktúry nie je predpokladom na odpočítanie dane v zmysle zákona o dani z pridanej hodnoty. Pokiaľ si platiteľ dane uplatňuje odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľný obchod bol reálne uskutočnený. Z ustanovenia § 24 ods. l zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok”) vyplýva, že splnenie podmienok pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane preukazuje daňový subjekt, ak daňový subjekt dôkazné bremeno v tomto zmysle neunesie, nemôže byt' úspešný v uplatnení nároku na odpočítanie dane. Z uvedeného ustanovenia Daňového poriadku vyplýva, že ak si daňový subjekt v podanom daňovom priznaní DPH za zdaňovacie obdobie november 2017 uplatnil odpočítanie dane z dodania tovarov a služieb na základe faktúr od spoločností TOM KOŠICE s.r.o., SL BAU s.r.o., HK Trans s.r.o., je povinný preukázať oprávnenosť uplatneného odpočítania dane, a to v prvom rade vznikom práva na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. l zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov ( ďalej len „Zákon o DPH”), podľa ktorého právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru alebo služby v zmysle § 19 ods. l, 2 Zákona u DPH. Samotná faktúra, ani kontrolný výkaz, bez preukázania reálneho dodania tovaru a služby, nezakladá podmienku vzniku práva na odpočítanie dane. Povinnosťou daňového subjektu bolo preukázať, že dodanie tovarov a služieb tak, ako je uvedené na predložených faktúrach, bolo realizované a že ho realizovali spoločnosti uvedené na faktúrach. Správca dane nie je povinný vyhľadávať dôkazy v prospech daňového subjektu, správca dane preveruje správnosť, úplnosť a pravdivosť dôkazov predložených daňovým subjektom. Kontrolovaný daňový subjekt, okrem dodávateľských faktúr, ktoré správca dane preveril, nepredložil v priebehu kontroly žiadne iné dôkazy o uskutočnení dodania tovarov a služieb spoločnosťami TOM KOŠICE s.r.o., SL BAU s.r.o., HK Trans s.r.o., a to ani na základe výzvy správcu dane zo dňa 23.01.2019. Nevyužil ani svoje právo zúčastniť sa na vypočutí svedka N. L., v období november 2017 konateľa spoločností TOM KOŠICE s.r.o. a SL BAU s.r.o. a klásť svedkovi otázky a tak si objasniť dôvod konania a výpovede svedka, ktorý ako daňový subjekt uvádza vo vyjadrení, mu nie je známy. Dôkazy, ktoré daňový subjekt predložil spolu s vyjadrením k protokolu a na ktoré vo vyjadrení poukazuje, preukazujú dodanie tovarov a služieb pre ďalších odberateľov, ale nie sú dôkazmi toho, že tovar a služby boli dodané pre kontrolovaný daňový subjekt práve spoločnosťami TOM KOŠICE s.r.o., SL BAU s.r.o.. HK Trans s.r.o. tak, ako sú deklarované na faktúrach, na základe ktorých si daňový subjekt uplatňuje odpočítanie dane.“
35. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Podľa ods. 2 označeného ustanovenia zákona, daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.
36. Podľa § 8 ods. 1 zákona o DPH, dodaním tovaru je a) prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí, b) dodanie stavby alebo jej časti na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy, c) odovzdanie tovaru na základe nájomnej zmluvy, podľa ktorej sa vlastníctvo k predmetu nájomnej zmluvy nadobudne najneskôr pri zaplatení poslednej splátky.
37. Podľa § 9 ods. 1 zákona o DPH, dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru podľa § 8, vrátane a) prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému vlastníctvu alebo inému duševnému vlastníctvu, b) poskytnutia práva užívať hmotný majetok, c) prijatia záväzku zdržať sa konania alebo strpieť konanie alebo stav, d) služby dodanej na základe poverenia alebo rozhodnutia vydaného štátnym orgánom alebo na základe zákona.
38. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
39. Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
40. Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
41. Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
42. Podľa ods. 3 cit. zákonného ustanovenia správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
43. Podľa ods. 6 cit. zákonného ustanovenia pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní neprihliada.
44. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a/ skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov b/ skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c/ vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
45. Podľa ods. 2 cit. zákonného ustanovenia správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
46. Podľa ods. 4 cit. zák. ustanovenia ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
47. Podľa § 68 ods. 1 Daňového poriadku, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, vyrubovacie konanie začína nasledujúci deň po dni doručenia protokolu s výzvou podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1 a končí dňom doručenia rozhodnutia daňovému subjektu; vyrubovacie konanie nezačne, ak sa výzva podľa § 46 ods. 8 nezasiela. Vyrubovacie konanie po doručení protokolu s výzvou podľa § 46 ods. 8 vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorý začal daňovú kontrolu. Vyrubovacie konanie po doručení protokolu s výzvou podľa § 49 ods. 1 vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorý doručil daňovému subjektu oznámenie podľa § 48 ods. 2. Ak daňovú kontrolu vykonalo finančné riaditeľstvo, vyrubovacie konanie vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá miestne príslušný správca dane. Ak je vec vrátená na ďalšie vyrubovacie konanie, vyrubovacie konanie vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorého rozhodnutie bolo zrušené.
48. Podľa ods. 3 citovaného zákonného ustanovenia, ak daňový subjekt predloží pripomienky a dôkazy v lehote určenej správcom dane vo výzve podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1, dohodne so správcom dane deň prerokovania pripomienok a dôkazov ním predložených; ak sa nedohodnú, určí deň ich prerokovania správca dane. Ak sa daňový subjekt nemôže zúčastniť na prerokovaní, je povinný určiť si na tento účel zástupcu. Správca dane na základe písomného vyjadrenia daňového subjektu a ním predložených dôkazov vykoná dokazovanie alebo miestne zisťovanie. Ak sa daňový subjekt alebo jeho zástupca nezúčastní na prerokovaní pripomienok a dôkazov ním predložených, správca dane spíše o tejto skutočnosti úradný záznam. Správca dane vydá rozhodnutie do troch mesiacov od uplynutia lehoty určenej vo výzve podľa prvej vety. Ak vzhľadom na mimoriadnu zložitosť prípadu, iné závažné okolnosti alebo osobitnú povahu prípadu nemožno rozhodnúť ani v lehote troch mesiacov, môže túto lehotu pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia primerane predĺžiť druhostupňový orgán. Správca dane o predĺžení lehoty upovedomí daňový subjekt.
49. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa a tiež konanie, ktoré vydaniu týchto rozhodnutí predchádzalo v medziach podanej žaloby a dospel k záveru, že tieto rozhodnutia boli vydané v súlade s platnou právnou úpravou. Podľa názoru súdu správne orgány dostatočne zistili skutkový stav veci a z neho vyvodili aj správny právny záver, s ktorým sa súd v celom rozsahu stotožňuje. Správne orgány oboch stupňov sa dostatočným spôsobom vysporiadali so všetkými námietkami, ktoré boli žalobcom v priebehu správneho konania vznesené a ich závery, vyplývajúce z odôvodnenia napadnutých rozhodnutí sú logické a v plnom rozsahu korešpondujú s dôkazmi vykonanými v priebehu správneho konania.
50. Správny súd poukazuje na to, že daňová kontrola je jednou z činnosti správcu dane v rámci prípravy daňového konania. Výsledky daňovej kontroly môžu byť podkladom pre začatie daňového konania. O výsledkoch daňovej kontroly sa spravidla vyhotovuje protokol a vyrubovacie konanie ako druh daňového konania sa začína nasledujúci deň po dni doručenia protokolu s výzvou podľa § 46 ods. 8 (§ 68 ods. 1 daňového poriadku). Vyrubovacie konanie je osobitným druhom daňového konania. Za jeho účel možno považovať zistenie, resp. určenie a následne vyrubenie dane. Výsledkom vyrubovacieho konania je rozhodnutie, ktorým správca dane vyrubuje daň alebo rozdiel dane oproti vyrubenej dani. Na vyrubovacie konanie sa podporne použijú všeobecné ustanovenia daňového konania (§ 56-66 daňového poriadku).
51. K jednotlivým námietkam žalobcu uplatneným v správnej žalobe týkajúcich sa nedostatkov v procesnom postupe správcu dane pri daňovej kontrole, ako aj vo vyrubovacom konaní žalovaný v písomnom stanovisku k správnej žalobe zdôraznil, že žalobca počas daňovej kontroly nevyužil svoje práva, na uplatnenie ktorých bol vyzvaný správcom dane, preto nemôže tvrdiť, že tieto práva mu boli upreté. Počas daňovej kontroly žalobca predložil správcovi dane na preukázanie opodstatnenosti práva na odpočítanie dane iba faktúry, nereagoval však na výzvu správcu dane na predloženie dôkazov, nereagoval na upovedomenia o vypočutí svedkov, nezúčastnil sa ani výsluchu svedkov, ani prerokovania pripomienok uvedených v jeho vyjadrení k protokolu. Správny súd zdôrazňuje, že žalobca bol správcom dane vyzvaný na predloženie dôkazov preukazujúcich jeho tvrdenia k uplatneniu odpočítania dane na základe faktúr vystavených označenými dodávateľskými spoločnosťami (výzvu prevzal konateľ žalobcu N. U. dňa 24.01.2019 osobne), na uvedenú výzvu však v stanovenej lehote nereagoval. Z obsahu uvedenej výzvy, ktorou bolo uložené, aby v prípade každej zo spoločností žalobca preukázal oprávnenosť odpočítania dane za dodanie služieb a tovaru (a to preukázaním s kým konkrétne boli jednotlivé obchody dohodnuté, predložil zmluvy a objednávky, kde došlo k dodaniu tovaru, kto tovar odovzdal a kto prevzal, kto tovar prepravil, aký je pôvod tovaru, výrobca, kto konkrétne poskytol služby, uveďte meno osoby/osôb, kde boli služby realizované, akým spôsobom boli odovzdané a prevzaté, predložiť odovzdávacie/preberacie protokoly, iné existujúce doklady o realizovaní služieb, a na aký účel mal byť tovar a služby dodané), podľa názoru súdu možno prijať záver, že v uvedenej výzve podľa jej obsahu sú špecifikované pochybnosti správcu dane o správnosti, pravdivosti, alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom, teda obsahovo spĺňa zároveň požiadavku na výzvu správcu dane adresovanú kontrolovanému daňovému subjektu podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku. Vzhľadom na obsah dokladov pripojených žalobcom k daňovému priznaniu, ako aj na ich výpovednú hodnotu (vo vzťahu k nároku na odpočet DPH) hodnotí súd ako správny procesný postup správcu dane, ktorý v prvom rade vyzval žalobcu na predloženie dôkazov vo vyššie uvedenom rozsahu a v prípade splnenia tejto povinnosti, za situácie, ak by naďalej existovali pochybnosti o nároku na odpočet DPH, by prichádzala do úvahy osobitná výzva smerujúca k tomu, aby žalobca neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a prípadne aj nepravdivé údaje opravil, alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.
Z obsahu administratívneho spisu vyplýva aj tá skutočnosť, že až súčasťou vyjadrenia k protokolu bola fotodokumentácia a faktúry pre jeho odberateľov, ktoré doklady však žalobca mohol a mal predložiť už počas daňovej kontroly. Týmito predloženými dôkazmi sa správca dane vo vyrubovacom konaní zaoberal, ako dôkazy ich aj hodnotil a dospel k záveru, že neboli dôvodom na doplnenie dokazovania zo strany správcu dane (uvedené vyplýva z úradného záznamu zo dňa 16.05.2019, ako aj z odôvodnenia rozhodnutia správcu dane). Správca dane (a následne aj žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí) zaujali stanovisko, že fakturácia tovarov a služieb konkrétnym odberateľom žalobcu, tvrdenia o ich dodaní odberateľom žalobcu a ani fotodokumentácie tovarov a služieb a ich použitia nie sú dôkazmi, ktoré by boli schopné preukázať, že tieto tovary a služby dodali práve spoločnosti TOM KOŠICE s.r.o., SL BAU s.r.o. a HK Trans s.r.o.. Žalovaný preto zaujal stanovisko, že v danom prípade vyrubovacie konanie neabsentovalo, ani nenahrádzalo výkon daňovej kontroly.
52. Správny súd sa stotožňuje s uvedenými závermi správcu dane, ako aj žalovaného, ktoré vyplývajú z preskúmavaného rozhodnutia žalovaného, ostatných listín predložených žalovaným, ako aj zo samotného obsahu administratívneho spisu. Je nesporné, že v rámci daňovej kontroly predložil žalobca správcovi dane na preukázanie opodstatnenosti práva na odpočítanie dane iba faktúry označené v bode 3. odôvodnenia tohto rozsudku a nereagoval na výzvy správcu dane. Aj podľa názoru správneho súdu, žalobcom neskôr predložené dôkazy nie sú takého charakteru, ktoré by nebolo možné predložiť v priebehu daňovej kontroly. Žalovaný správne vyhodnotil, že takto predložené dôkazy neboli dôvodom na doplnenie dokazovania zo strany správcu dane vo vyrubovacom konaní. Žalobcom predložené dôkazy totižto nepreukazujú dodanie tovaru a služieb deklarovanými spoločnosťami TOM KOŠICE s.r.o., SL BAU s.r.o. a HK Trans s.r.o., ale tieto preukazujú ďalšie použitie dodaného tovaru a služieb konkrétnym odberateľom žalobcu, a to vrátane predloženej fotodokumentácie. Uvedené dôkazy tak nie sú dôkazmi, ktoré by boli schopné preukázať, že tieto tovary a služby dodali žalobcom označené spoločnosti.
53. K samotným tvrdeniam žalobcu o nesprávnosti záveru administratívneho orgánu týkajúceho sa hmotnoprávneho posúdenia veci, správny súd uvádza, že z výsledkov vykonaného dokazovania v rámci daňovej kontroly možno prijať oprávnený záver, že žalobca nepreukázal reálne dodanie deklarovaných tovarov a služieb práve označenými spoločnosťami TOM KOŠICE s.r.o., SL BAU s.r.o. a HK Trans s.r.o.. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že ani žalobca a ani uvedené spoločnosti správcovi dane nepredložili žiadne dôkazy k fakturovaným tovarom a službám (a to aj z dôvodu, že mali byť odovzdané nástupníckej spoločnosti, resp. novému konateľovi alebo z dôvodu nekontaktnosti). Bývalý konateľ spoločnosti TOM KOŠICE s.r.o. a SL BAU s.r.o. N. L. (vypočutý počas daňovej kontroly ako svedok) sa k žiadnemu predmetu fakturácie nevedel vyjadriť, nevedel uviesť či boli fakturované tovary a služby dodané a ani dôvod vystavenia faktúr, nevedel uviesť ani žiadne skutočnosti ohľadom deklarovaných zdaniteľných obchodov. Z predloženého dokladu o odovzdaní účtovníctva spoločnosti TOM KOŠICE s.r.o. je zrejmé, že tento svedok mal doklady odovzdať už dňa 06.11.2017, pričom podľa predložených faktúr od spoločnosti TOM KOŠICE s.r.o. k jednotlivým dodaniam malo dôjsť až v čase od 10.11.2017 do 30.11.2017. K obsahu faktúr sa nevedel vyjadriť ani svedok U. S., ktorý mal doklady spoločnosti TOM KOŠICE s.r.o. prevziať od N. L., pretože podľa vlastného vyjadrenia vykonával len úkony súvisiace so zlúčením tejto spoločnosti a doklady mal následne zaslať konateľovi spoločnosti Zemun s.r.o., ktorého adresa je v Rumunsku. V prípade poslednej označenej spoločnosti HK Trans s.r.o. konateľ tejto spoločnosti má adresu v Maďarsku a pre správcu dane je nekontaktný.
54. Správny súd vo vzťahu k otázke dôkazného bremena v rámci daňového konania poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. III. ÚS 401/09-17 zo dňa 16.12.2009, v zmysle ktorého má daňový subjekt v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Najčastejšie ide o účtovné doklady podľa zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov. Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov, hoci aj v rámci daňovej kontroly, preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Naznačeným spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým
subjektom. Uvedené vyplýva aj z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (právne názory vyslovené napr. v rozsudku sp. zn. 2Sžf/28/2010 zo dňa 18.05.2011, 2Sžf/4/2009 zo dňa 23.06.2010), z ktorých vyplýva, že dôkazná povinnosť je na daňovom subjekte, pretože ide o skutočnosti, ktoré sú súčasťou jeho daňového priznania. Správny súd zdôrazňuje, že primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty a ktorý si tento nárok uplatnil, preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností vyplývajúcich z dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, jeho nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty nemôže byť uznaný ako oprávnený.
55. Z obsahu výsledkov vykonaného dokazovania v rámci daňovej kontroly nesporne vyplýva, že aj keď správca dane žiadal od žalobcu predloženie jednoznačných a nespochybniteľných dôkazov o uskutočnení zdaniteľných obchodov deklarovaných preverovanými faktúrami od spoločnosti TOM KOŠICE s.r.o., SL BAU s.r.o. a HK Trans s.r.o. a preukázanie reálneho dodania fakturovaných tovarov a služieb spoločnosťami uvedenými na faktúrach, žalobca tieto skutočnosti nepreukázal, čím neuniesol dôkazné bremeno v zmysle § 24 ods. 1 daňového poriadku a nepreukázal splnenie podmienok pre odpočítanie dane v zmysle § 49 zákona o DPH. Správca dane za danej situácie nerozširoval dôkazné bremeno žalobcu na skutočnosti, ktoré nastali u jeho dodávateľov alebo ich subdodávateľov, pretože z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žiadal len preukázanie splnenia zákonom stanovených podmienok, teda, že pri tovaroch a službách fakturovaných uvedenými spoločnosťami vznikla daňová povinnosť z titulu ich reálneho dodania práve spoločnosťami uvedenými na faktúrach. V tej súvislosti, preto nie je ani na mieste tvrdenie žalobcu o povinnosti administratívneho orgánu preukazovať, či žalobca vedel alebo mal vedieť, že plnenia zakladajúce právo na odpočítanie dane sú súčasťou daňového podvodu. Z uvedeného preto jednoznačne vyplýva (a to aj v súlade s právnym názorom vyplývajúcim z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžf/20/2011), že pokiaľ si platiteľ dane uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, iba predloženie účtovných dokladov a zmlúv nepostačuje, pretože uskutočnenie zdaniteľného obchodu je potrebné preukázať nielen po formálnej ale aj po obsahovej stránke. Správca dane počas daňovej kontroly vykonal dokazovanie, závery ktorého vyvracajú tvrdenia žalobcu uvedené v jeho daňovom priznaní a žalobca daňovým orgánom nepredložil žiadne ďalšie dôkazy, ktoré by takýto záver správcu dane spochybnili a jednoznačne preukázali, že tovar a služby v predložených faktúrach dodali žalobcovi práve deklarované dodávateľské spoločnosti.
56. Krajský súd po preskúmaní rozhodnutia žalovaného, v rozsahu podanej žaloby dospel k záveru, že uplatnené žalobné dôvody nie sú opodstatnené a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.
57. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 a § 168 SSP a žalobcovi, ktorý nebol v konaní úspešný náhradu trov konania nepriznal. Žalovanému právo na náhradu trov konania nepatrí, pretože v konaní nebolo preukázané vynaloženie trov konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.
58. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Košiciach v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania.
Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.