Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_13CoPs-3-2024.pdf
PDF · 128.86 KB
Case nature
Area
Subarea
13CoPs/3/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Jána Burika vo veci posudzovaného: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. - D., t.č. v ÚZVJS Ilava, občan SR, zastúpený procesným opatrovníkom: E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom ul. D. XXX/X, C., občan SR, v konaní o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony posudzovaného, na návrh navrhovateľky F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom ul. D. XXX/X, C., občan SR, o odvolaní G. C.- D., H. XXX/X, XXX XX C. voči výrokom II., III., IV., V., rozsudku Okresného súdu Prievidza č.k. 18Ps/8/2022-101 zo dňa 6. októbra 2023
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Prievidza č.k. 18Ps/8/2022-101 zo dňa 6. októbra 2023 v odvolaním napadnutých výrokoch II., III., IV., V. v spojení so závislými výrokmi VI. a VII. p o t v r d z u j e.
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Rozsudkom okresného súdu bolo výrokom I. rozhodnuté, že obmedzuje spôsobilosť A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. - D. na právne úkony tak, že nie je spôsobilý samostatne nakladať s finančnými prostriedkami, spísať závet, preberať dôchodok, samostatne vystupovať pred súdmi, orgánmi činnými v trestnom konaní, orgánmi štátnej správy a samosprávy, nakladať s nehnuteľnými vecami a akýmkoľvek spôsobom ich zaťažovať, prevádzať vlastnícke právo k hnuteľným a nehnuteľným veciam, uzatvárať úverové zmluvy, zmluvy o pôžičke a iné zmluvy, zaväzujúce jeho osobu k majetkovým plneniam, byť ručiteľom iným osobám, dať súhlas, resp. odmietnuť poskytnutie zdravotnej starostlivosti a sociálnej starostlivosti svojej osobe. Výrokom II. bola za opatrovníka pre A. B., nar. XX.XX.XXXX ustanovená Obec C., H. XXX/X, XXX XX C. - D.. Podľa výroku III. ustanovený opatrovník bude zastupovať A. B., nar. XX.XX.XXXX pri nakladaní s finančnými prostriedkami, pri právnych úkonoch, predmetom ktorých bude nakladanie s nehnuteľnými vecami, hnuteľnými vecami a inými majetkovými hodnotami a pri iných právnych úkonoch, na ktoré nie je spôsobilý vrátane doručovania a preberania písomností, zaobstarania vecí bežnej potreby, v konaní pred súdmi, orgánmi činnými v trestnom konaní, orgánmi štátnej správy a samosprávy, bude za neho preberať dôchodok, peňažné dávky a inú finančnú hotovosť, z ktorých zabezpečí platby súvisiace s jeho bývaním, živobytím a zdravotnou starostlivosťou, poskytovaním sociálnych služieb a pomoci, zastupovať ho pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, poskytovaní sociálnych služieb a pomoci a spravovať jeho veci tak, aby neutrpel žiadnu ujmu na svojich právach. Podľa výroku IV. úkony presahujúce rámec bežnej veci podliehajú schváleniu súdu.
Výrokom V. bola uložená opatrovníkovi G. C., H. XXX/X, XXX XX C. povinnosť dvakrát do roka, a to vždy do 15.7. a 15.12. príslušného kalendárneho roka predkladať súdu správu o A. B., nar. XX.XX.XXXX vrátane správy o nakladaní s jeho majetkom. Podľa výroku VI. žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania a výroku VII. Slovenská republika nemá nárok na náhradu trov konania.
2. V odseku 1. odôvodnenia okresný súd poukázal na návrh navrhovateľky a jeho zdôvodnenie, v odseku 2. na uznesením č.k. 18Ps/8/2022-14 zo dňa 25.01.2023 ustanoveného posudzovanému opatrovníka na jeho zastupovanie v konaní o obmedzení spôsobilosti na právne úkony v zmysle § 240 ods. 1 CMP v osobe jeho otca E. B., v odsekoch 3. až 7. na procesný postup, v jeho rámci nariadené znalecké dokazovanie, na uznesenie č.k. 18Ps/2/8/2022-71 zo dňa 20.9.2023, ktorým konanie na základe späťvzatia návrhu navrhovateľkou nezastavil (§ 29 ods. 2 CMP), v odseku 8. na rozsah vykonaného dokazovania a z neho zistený skutkový stav, ktorý popísal v odseku 9., ktorý právne posúdil za aplikácie § 10 ods. 1, § 27 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka postupom podľa § 231 písm. a), § 248 ods. 1 a 2, § 272 CMP a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
3. Na základe vykonaného dokazovania dospel okresný súd k záveru, že celkový zdravotný a psychický stav posudzovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX si vyžaduje, aby mu bola obmedzená spôsobilosť na právne úkony. Podľa znaleckých záverov ustanovenej súdnej znalkyne MUDr. I. I. (Znalecký posudok č. 33/2023) nie je posudzovaný schopný v dôsledku svojho trvalého duševného ochorenia samostatne konať a nemá spôsobilosť na v znaleckom posudku vymedzené právne úkony. Vzhľadom na uvedené okresný súd posudzovaného pôvodne na návrh, následne z konania ex offo, po vykonanom dokazovaní v zmysle záverov znaleckého posudku obmedzil v spôsobilosti na právne úkony tak, že nie je spôsobilý samostatne nakladať s finančnými prostriedkami, spísať závet, preberať dôchodok, samostatne vystupovať pred súdmi, orgánmi činnými v trestnom konaní, orgánmi štátnej správy a samosprávy, nakladať s nehnuteľnými vecami a akýmkoľvek spôsobom ich zaťažovať, prevádzať vlastnícke právo k hnuteľným a nehnuteľným veciam, uzatvárať úverové zmluvy, zmluvy o pôžičke a iné zmluvy, zaväzujúce jeho osobu k majetkovým plneniam, byť ručiteľom iným osobám, dať súhlas, resp. odmietnuť poskytnutie zdravotnej starostlivosti a sociálnej starostlivosti a pomoci svojej osobe, t.j. obmedzil spôsobilosť posudzovaného na právne úkony v uvedenom rozsahu v súlade s ustanoveniami § 10 Občianskeho zákonníka a § 231 a nasledujúcich CMP.
4. Okresný súd uviedol, že s konaním a rozhodnutím o obmedzení spôsobilosti na právne úkony je spojené aj konanie o ustanovení opatrovníka osobe obmedzenej v spôsobilosti na právne úkony. Takéto rozhodnutie je potrebné za účelom zabezpečenia ochrany všetkých jeho práv. O ustanovení opatrovníka rozhodol okresný súd v zmysle § 248 ods. 1, 2 a § 272 a nasl. CMP.
5. Okresný súd poukázal na to, že zisťoval osobu, ktorá by bola spôsobilá a ochotná zabezpečovať posudzovanému vo funkcii hmotnoprávneho opatrovníka potrebnú starostlivosť. Nijakú takú osobu však nezistil, pretože nikto z rodinných príslušníkov o túto funkciu záujem neprejavil. Za tejto situácie konajúci súd nemal inú možnosť, ako ustanoviť A. B. tzv. verejného opatrovníka v súlade s ust. § 27 ods. 3 Občianskeho zákonníka (R 54/1984) s tým, že v prípade ustanovenia orgánu miestnej správy za opatrovníka osobe pozbavenej alebo obmedzenej spôsobilosti na právne úkony nie je ustanovenie viazané na súhlas týchto orgánov (ZIV s. 424). Zatiaľ čo pri procesnoprávnom opatrovníkovi je súhlas k ustanoveniu potrebný, pri hmotnoprávnom opatrovníkovi podľa § 27 ods. 3 Občianskeho zákonníka tomu tak nie je. Preto okresný súd, aj napriek nesúhlasu, ustanovil do funkcie opatrovníka G. C., J. ktorej obci má A. B. aktuálne trvalý pobyt. Takýto „nútený“ výkon funkcie hmotnoprávneho opatrovníka je nevyhnutný v prípade, kedy nie je možné nájsť osobu, ktorá by bola ochotná a spôsobilá funkciu opatrovníka vykonávať.
6. Okresný súd uviedol, že oslovil viaceré osoby z okruhu najbližších príbuzných, pričom nikto z nich nebol ochotný prevziať funkciu opatrovníka. Ani za tejto situácie však nebolo možné ponechať osobu, obmedzovanú v spôsobilosti na právne úkony, bez zástupcu. Zákon tu vznáša oprávnenú požiadavku na obec, ako v zásade najbližšiu univerzálnu verejnú komunitu takejto osoby, aby sa postarala o svojho člena. To neznamená, že opatrovník, ako jeho hmotnoprávny zástupca v zmysle § 26 Občianskeho zákonníka, je povinný vykonávať faktickú starostlivosť o osobu, obmedzenú v spôsobilosti na právne úkony. Náplňou uvedenej funkcie opatrovníka je konať za neho právne v rozsahu, v ktorom právne nemôže konať sám. Ak je potrebná starostlivosť o osobu obmedzenú v spôsobilosti
na právne úkony, je povinnosťou opatrovníka realizovať za takúto osobu také právne úkony, pretože „v civilizovanej spoločnosti je neprípustné ponechať nesvojprávnu osobu bez zástupcu, ktorý by za ňu konal tak, aby napriek jej znevýhodnenej pozícii nedošlo na jej strane k ujme, a konal tiež tak, aby boli vytvorené predpoklady jej plnohodnotného vystupovania v právnych vzťahoch, a tým do dôsledku aj predpoklady dôstojnej existencie. Zákon tu vznáša oprávnenú požiadavku na obec, ako v zásade najbližšiu univerzálnu verejnú komunitu nesvojprávneho, aby sa postarala o svojho člena“ (uznesenie zo dňa 14.6.2017, sp.zn. 17CoP/74/2016). Krajský súd v Trenčíne v uznesení zo dňa zo dňa 02.12.2020 sp.zn. 17CoP/15/2020 uviedol, že táto požiadavka na nútený výkon funkcie opatrovníka obcou k „svojmu“ obyvateľovi je systémovo previazaná i s podielovými daňami. Samosprávy príjmovo závisia od podielových daní, ktoré im štát prerozdeľuje podľa istých kritérií, medzi ktorými je i počet obyvateľov s trvalým pobytom v obci (§ 4 ods. 1 zákona č. 564/2004 Z.z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve v spojení s § 2 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 668/2004 Z.z. o rozdeľovaní výnosu dane z príjmov územnej samospráve). Ak preto obec poberá finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu na obyvateľov svojej obce, má povinnosť sa o takýchto obyvateľov i riadne, v rámci zákonných medzí, postarať. 7. Okresný súd preto ustanovil posudzovanému za opatrovníka G. C.. Súčasne opatrovníkovi vymedzil rozsah jeho práv a povinností tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku podľa § 248 ods. 2 CMP.
8. O trovách konania rozhodol okresný súd v zmysle § 52 CMP a o trovách štátu podľa § 251 ods. 1 CMP.
9. Proti tomuto rozsudku, a to výrokom II., III., IV., V. v zákonnej lehote podala odvolanie G. C. – D. (,,opatrovník” alebo ,,odvolateľ”). Uviedol, že proti obmedzeniu spôsobilosti na právne úkony posudzovaného podľa výroku I. nenamieta, keďže toto má základ v objektívnom stave a posúdení duševnej poruchy posudzovaného. Opatrovník uviedol, že posudzovaný A. B. nemá prihlásený pobyt na žiadnej adrese, t.j. ani u rodičov, ktorí mu pobyt zrušili napriek tomu, že vlastnia v obci rodinný dom a žijú normálnym spôsobom života. A. B. je v podstate bezdomovec, od ktorého nie je možné objektívne požadovať plnenie žiadnych občianskych povinností a nie je v možnostiach obce ani jeho pobyt kontrolovať či zabezpečiť, aby sa na území obce zdržiaval. Považoval za nespravodlivé a nemožné ustanoviť obec za hmotnoprávneho opatrovníka posudzovaného, keďže nedisponuje žiadnymi oprávneniami ani možnosťami zabezpečiť jeho pobyt, prípadne pre posudzovaného sprostredkovávať akékoľvek úkony. Podľa informácii obce nebýva štandardné, aby rodičia dali návrh na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony v podstate s tým, aby sa zbavili akýchkoľvek povinností voči príbuznému a tieto účelovo preniesli na obec. Argument, že sa syna boja, vyznieva účelovo a rozhodnutie súdu o ustanovení opatrovníctva by nemalo byť závislé len od vyjadrenia priamych príbuzných v tom, že nesúhlasia. Nesúhlas by mal byť viazaný na oveľa vážnejšie dôvody. Rodičia majú v obci rodinný dom, do ktorého vlastne syna nechcú. Takéto prehlásenie môže dať i obec, pretože posudzovaný nemá v obci žiadnu konkrétnu adresu na pobyt, v tejto sa nezdržuje a ani zdržiavať nemusí. Obec tiež nemá záujem o takého občana a podielové dane za takéhoto občana v rozsahu cca 20,- Eur mesačne od štátu nie sú pre obec žiadnym kritériom. Podľa obce príbuzní svoj súhlas s ustanovením opatrovníka odvolali účelovo a povinnosť ustanovenia opatrovníka preniesli na obec, ktorá túto funkciu nie je schopná vykonávať a ani realizovať. Okresný súd rozhodol alibisticky spôsobom, aby vec bola urýchlene skončená bez ohľadu na reálny dopad výrokov rozhodnutia, pretože obec nemá možnosť a nebude sa so stanovenými činnosťami a úkonmi zaoberať, lebo plní v rámci samosprávy s minimálnym počtom zamestnancov úplne iné potreby. Obec mala za to, že za opatrovníka mal byť stanovený niekto z rodičov, ktorí nie sú nemajetní a majú so synom najprirodzenejší kontakt. Podľa obce súd rozhodne môže v zmysle § 27 ods. 3 Občianskeho zákonníka ustanoviť posudzovanému za opatrovníka rodiča, ktorý by mohol plniť opatrovnícke povinnosti vyplývajúce z výrokov rozsudku napriek tomu, že by tento bol natrvalo umiestnený v psychiatrickom zariadení. Ak je A. B. pre verejnosť nebezpečný, jeho slobodný pohyb v rámci akejkoľvek komunity na verejnosti môže byť predpokladom na spáchanie trestnej činnosti, a preto ho predsa nie je možné z takéhoto zariadenia prepustiť. Práve rozhodnutie o trvalej internácii by malo byť v povinnostiach štátnych orgánov, a nie vytvoriť akési nedotiahnuté rozhodnutie, ktoré spôsobí obecnej samospráve neriešiteľné problémy. Podľa informácii obce rodičia mali na posudzovaného poberať akési finančné dávky či príspevky a ak je ich súčasný nesúhlas motivovaný ukončením poberania týchto dávok, ide o dôvody ich rozhodnutia. Podľa obce okresný súd sa mal hlbšie zaoberať podmienkami, za ktorých môže byť ustanoveným opatrovníkom niektorý z príbuzných, pretože len samotné vyhlásenie o záujme či nezáujme, resp. súhlase či nesúhlase vytvárajú z takého rozsudku nepresvedčivý úkon. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.
10. Postupom okresného súdu, a to podaním zo dňa 27.11.2023 bolo odvolanie opatrovníka doručené posudzovanému prostredníctvom obce s možnosťou sa k nemu v lehote 10 dní písomne vyjadriť, ktorú posudzovaný nevyužil.
11. Pani F. B. v podaní zo dňa 04.12.2023 vo vyjadrení k odvolaniu oznámila, že nesúhlasí s vyjadrením G. C. – D..
12. Pán E. B. v podaní doručenom okresnému súdu zo dňa 19.12.2023 v spojení s úradným záznamom zo dňa 20.12.2023 (č.l. 122 spisu) oznámil, že posudzovanému nemôže byť ustanovený hmotnoprávnym opatrovníkom. Posudzovaný je nebezpečný a nezvládateľný, preto neprichádza do úvahy, aby mu robil opatrovníka on, či niekto iný z rodiny. Ide o prípad, ktorý by mal riešiť štát. S podaným odvolaním nesúhlasil.
13. Postupom okresného súdu, a to podaním zo dňa 13.12.2023 bolo vyjadrenie pani F. B. doručené obci C., A. B., E. B. s možnosťou sa k nemu v lehote 10 dní písomne vyjadriť.
14. Postupom okresného súdu, a to podaním zo dňa 20.12.2023 bolo vyjadrenie p. E. B. doručené obci C., A. B., F. B. s možnosťou sa k nemu v lehote 10 dní písomne vyjadriť, na ktoré vyjadrenia nebolo zo strany p. E. B., p. F. B. a p. A. B. reagované.
15. Odvolateľ v podaní zo dňa 10.01.2024 sa vyjadril k vyjadreniu E. B. v tom smere, že podľa jeho názoru by mal okresný súd vychádzať z podstatných skutočností, a to, že posudzovaný A. B., ktorý je umiestnený v Psychiatrickej nemocnici v K., sa považuje i zo strany rodinných príslušníkov, ktorí majú s ním najväčšie puto, väzby a sú pokrvní príbuzní v priamom rade za nebezpečného a nezvládateľného. Z týchto dôvodov nie je možný jeho normálny pobyt tzv. na slobode a začleniť sa do normálneho spôsobu života. Z týchto dôvodov mu jeho priamy príbuzní zrušili pobyt vo svojej nehnuteľnosti na adrese v Obci C., pričom posudzovaný sa dlhodobo v obci nezdržuje. Keďže sa v obci nezdržuje, obec ho nemôže evidovať ako občana, ku ktorému by ju viazali akékoľvek právne povinnosti a tiež nie je možné z týchto dôvodov poberať na takéto typy ľudí podielové dane, pretože ich pobyt je neovplyvniteľný, neznámy a môžu žiť tzv. kočovným spôsobom života. Z tohto titulu nemá na takéhoto človeka obec žiaden dosah a nemôže ho za svojho občana považovať. Nie je žiaden dôvod, aby obec mala byť ustanovená za hmotnoprávneho opatrovníka niekomu, o kom prakticky nič nevie a nemá naňho dosah. Predpokladá sa, že A. B. bude v určitom čase z Psychiatrickej nemocnice v K. prepustený a je všeobecnou požiadavkou, aby bol umiestnený natrvalo v nejakom psychiatrickom ústave. Obec takýto psychiatrický ústav neprevádzkuje, ani sa v obci nenachádza, a preto je nelogické, ak by mala byť obec ustanovená za hmotnoprávneho opatrovníka človeku, ktorý v nej minulosti žil, ale bude umiestnený napr. v takomto ústave v úplne inom kraji. Za tohto predpokladu by bolo logické, ak nie je možné, aby túto funkciu vykonávali príbuzní, aby bolo rozhodnutím súdu stanovené funkciu opatrovníctva vykonávať samospráve, kde sa bude tento psychiatrický ústav nachádzať. Ďalej uviedol, že vykonáva svoje poslanie a funkcie ako obecná samospráva, nedisponuje represívnymi zložkami a aparátom, ktorý by dokázal zabezpečovať funkcie hmotnoprávneho opatrovníctva pre človeka, ktorý je nebezpečený, nezvládateľný a nie je občanom obce, resp. sa v nej ani nezdržiava. Podľa obce vo veci by dané konanie malo logicky prebiehať úplne inak. Konajúci súd by mal v danej veci vydať rozhodnutie až v čase, keď bude známe, kde bude A. B. po prepustení z Psychiatrickej nemocnice v K. umiestnený a potom považoval za zákonné, ak to nemajú byť príbuzní, ale orgán miestnej samosprávy, tak nech je stanovený ten – príslušný mestský, resp. obecný úrad, v ktorého katastri sa dané psychiatrické zariadenie, v ktorom bude mať A. B. určený pobyt, stanovené. Týmto vyjadrením obec reagovala na stanovisko E. B. a považuje za jedine možné rozsudok okresného súdu zrušiť a vrátiť prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie, vyslovením právneho názoru na také doplnenie dokazovania, ktoré bude korelovať s návrhmi obce.
16. Postupom okresného súdu, a to podaním zo dňa 16.01.2024 bolo vyjadrenie k odvolaniu doručené A. B., E. B., F. B. (doručenky na č.l. 131-134 spisu).
17. Z úradného záznamu zo dňa 16.01.2024 vyplývalo, že bolo telefonicky u p. F. B. zistené, že A. B. prepustili z Kremnice dňa 20.12.2023, že momentálne ho sťahujú do podnájmu v L., M. XX, kde sa A. bude zdržiavať. Poštové zásielky pani F. B. žiadala doručiť do C., K. by si ich mohol prevziať.
18. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CMP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) preskúmal rozsudok okresného súdu v zmysle § 65 a § 66 CMP postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP) a dospel k záveru, že odvolanie odvolateľa nie je dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch II., III., IV., V. a závislých výrokoch VI. a VII. potvrdil ako vecne správne rozhodnutie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP. Rozsudok okresného súdu v odvolaním nenapadnutom výroku I. o obmedzení spôsobilosti A. B. na právne úkony zostal nedotknutý. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.
19. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie odvolateľa (G. C., H. XXX/X, XXX XX C., ďalej len „odvolateľ”) bez nariadenia pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13CoPs/3/2024-139 zo dňa 13.03.2024, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle vyššie uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 19.03.2023 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.
20. Krajský súd považuje za potrebné uviesť, že pokiaľ išlo o odvolanie odvolateľa a v ňom tvrdenej skutočnosti, následné vyjadrenia procesného opatrovníka, navrhovateľky a odvolateľa, tak na rozhodnutie krajského súdu ako súdu odvolacieho v zmysle podaného odvolania nebolo potrebné k uvádzaným skutočnostiam nariadiť pojednávanie, pretože bolo postačujúce, aby bolo odvolacím súdom rozhodnuté na základe celého obsahu spisového materiálu a v ňom doložených listín. Odvolateľ nevzniesol žiaden presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných podaní po rozhodnutí okresným súdom by mohla zaručiť spravodlivé konanie (rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.04.2023 č. 64336/01 vo veci Lino Carlos Varela Assalino proti Portugalsku; rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo/218/2009, sp.zn. 3Cdo/51/2011, sp.zn. 3Cdo/186/2012, sp.zn. 7Cdo/56/2011).
21. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu bolo po tom, čo rozsudok okresného súdu z dôvodu absencie odvolania čo do výroku I. o obmedzení spôsobilosti A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C., na právne úkony nebol napadnutý odvolaním, bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol správne, pokiaľ za opatrovníka osobe obmedzenej spôsobilosti na právne úkony ustanovil práve Obec C. D. J. II. a vo výrokoch III., IV. a V. vyjadril opatrovníkovi uložené oprávnenia a povinnosti vyplývajúce mu z ustanovenia do funkcie opatrovníka.
22. Za rešpektovania ust. § 65, § 66 CMP krajský súd uvádza, že základom pre jeho konanie bolo odvolanie odvolateľa, a to G. C. D. proti výroku II. až V. rozsudku okresného súdu. Podstatou odvolania boli námietky, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože okresný súd sa nedostatočne zaoberal podmienkami, za ktorých môže byť ustanovený opatrovníkom niektorý z príbuzných. Odvolateľ žiadal doplniť dokazovanie k objektívnejšiemu preskúmaniu a posúdeniu možnosti a schopnosti zo strany rodičov plniť funkciu opatrovníka pre posudzovaného A. B..
23. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že žiaden z odvolateľom uvádzaných dôvodov nebol naplnený. Krajský súd rozhodnutie okresného súdu považuje za vecne správne s tým, že vykonané dokazovanie súdom prvej inštancie predstavovalo dostatočný podklad pre rozhodnutie o ustanovení opatrovníka.
24. Z obsahu spisu mal odvolací súd preukázané, že výrokom I. napadnutého rozsudku bola A. B. obmedzená spôsobilosť na právne úkony. Súd prvej inštancie tak, ako vyjadril v odseku 18. odôvodnenia napadnutého rozsudku, sa pokúšal zistiť osobu, ktorá by bola spôsobilá a ochotná zabezpečovať posudzovanému vo funkcii hmotnoprávneho opatrovníka potrebnú starostlivosť. Matka posudzovaného p. F. B., otec posudzovaného p. E. B., ako aj p. H. E., ktorú do tejto funkcie navrhol sám posudzovaný, vyjadrili nesúhlas s ustanovením opatrovníka. Pani F. B. do Zápisnice o pojednávaní zo dňa 06.10.2023 vyjadrila svoj nesúhlas a dôvody, pre ktoré odmieta byť hmotnoprávnou opatrovníčkou, ktorým je primárne zdravotný stav, ako aj, že v jej domácnosti býva dcéra s dvoma malými deťmi. Aj procesný opatrovník p. E. B. nesúhlasil s ustanovením jeho osoby ako hmotnoprávneho opatrovníka vzhľadom k tomu, že ich ako rodičov klame, zavádza, je nebezpečený. Pani H. E. v podaní zo dňa 27.09.2023
oznámila svoj nesúhlas. Bolo teda zrejmé, že súd prvej inštancie vyvinul náležité úsilie na zistenie a zabezpečenie pre posudzovaného opatrovníka z okruhu blízkych osôb, avšak žiadnu takúto fyzickú osobu, ktorá by prejavila súhlas s ustanovením za opatrovníka, nenašiel. Bolo zrejmé, že posudzovaný – A. B., obmedzený v spôsobilosti na právne úkony, má trvalý pobyt v obci C. – D..
25. Podľa § 27 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka zákonným zástupcom fyzickej osoby, ktorú súd rozhodnutím pozbavil spôsobilosti na právne úkony, alebo ktorého spôsobilosť na právne úkony súd rozhodnutím obmedzil, je súdom ustanovený opatrovník. Ak sa za opatrovníka nemôže ustanoviť príbuzný fyzickej osoby ani iná osoba, ktorá spĺňa podmienky pre ustanovenie za opatrovníka, ustanoví súd za opatrovníka orgán miestnej správy, prípadne jeho zariadenie, ak je oprávnené vystupovať svojím menom.
26. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení (ďalej len ,,zákon č. 369/1990 Zb.”), obec je samostatný územný, samosprávny a správny celok Slovenskej republiky; združuje osoby, ktoré majú na jej území trvalý pobyt. Obec je právnickou osobou, ktorá za podmienok ustanovených zákonom samostatne hospodári s vlastným majetkom a vlastnými príjmami. 27. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 369/1990 Zb. základnou úlohou obce pri výkone samosprávy je starostlivosť o všestranný rozvoj jej územia a o potreby jej obyvateľov. Obci pri výkone samosprávy možno ukladať povinnosti a obmedzenia len zákonom a na základe medzinárodnej zmluvy.
28. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. obyvateľom obce je osoba, ktorá má na území obce trvalý pobyt.
29. Podľa § 4 ods. 3 písm. p) zákona č. 369/1990 Zb. obec pri výkone samosprávy najmä plní úlohy na úseku sociálnej pomoci v rozsahu podľa osobitného predpisu, 6a)
30. Podľa § 1 zákona č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (Živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len “zákon č. 448/2008 Z.z.”) tento zákon upravuje právne vzťahy pri poskytovaní sociálnych služieb, financovanie sociálnych služieb a dohľad nad poskytovaním sociálnych služieb.
31. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 448/2008 Z.z. sociálna služba je odborná činnosť, obslužná činnosť alebo ďalšia činnosť alebo súbor týchto činností, ktoré sú zamerané na a/ prevenciu vzniku nepriaznivej sociálnej situácie, riešenie nepriaznivej sociálnej situácie alebo zmiernenie nepriaznivej sociálnej situácie fyzickej osoby, rodiny alebo komunity, b/ zachovanie, obnovu alebo rozvoj schopnosti fyzickej osoby viesť samostatný život a na podporu jej začlenenia do spoločnosti, c/ zabezpečenie nevyhnutných podmienok na uspokojovanie základných životných potrieb fyzickej osoby, d/ riešenie krízovej sociálnej situácie fyzickej osoby a rodiny, e/ prevenciu sociálneho vylúčenia fyzickej osoby a rodiny, f/ zabezpečenie starostlivosti o dieťa z dôvodu situácie v rodine, ktorá vyžaduje pomoc pri starostlivosti o dieťa.
32. Podľa § 55 ods. 1 zákona č. 448/2008 Z.z. pomoc pri výkone opatrovníckych práv a povinností je sociálna služba poskytovaná opatrovníkovi, fyzickej osobe, ktorá má záujem vykonávať funkciu opatrovníka a fyzickej osobe, ktorá si sama nedokáže uplatňovať a chrániť práva a právom chránené záujmy.
33. Odvolací súd uvádza, že opatrovníctvo je inštitút, ktorý slúži na ochranu určitých skupín subjektov, resp. ich záujmov. Výkon opatrovníctva je viazaný na určitý účel a tam, kde plní právno-ochrannú funkciu a predpoklady a dôvody pre jeho ustanovenia vyplývajú z hmotného práva, je táto funkcia označovaná ako hmotno-právny opatrovník, ktorý vo všeobecnej rovine plní funkciu ochrany subjektov v hmotnoprávnych vzťahoch. Zastúpenie fyzických osôb, ktoré nie sú spôsobilé na právne úkony (§ 26, § 27 Občianskeho zákonníka), je obligatórne. Subjekt opatrovníka nemusí byť výlučne fyzická osoba. Z vyššie citovaného ust. § 27 ods. 3 Občianskeho zákonníka vyplýva preferencia určitých subjektov a ich ustanovenie do tejto funkcie. Ide predovšetkým o príbuzných fyzickej osoby a ak ich niet, tak inej vhodnej osoby. Pre naplnenie inštitútu opatrovníctva zo strany fyzickej osoby je potrebné, aby opatrovník s výkonom tejto funkcie súhlasil.
34. Krajský súd zvýrazňuje aj to, že subsidiárne zákon počíta i s možnosťou ustanovenia tzv. verejného opatrovníka – orgánu miestnej správy, prípadne jeho zariadenia, ak je oprávnené vystupovať svojim menom. K ustanoveniu verejného opatrovníka dochádza v prípade, že sa súdu napriek úsiliu nepodarilo nájsť z okruhu príbuzných či iných vhodných subjektov žiadnu fyzickú osobu, ktorá by mohla vykonávať funkciu opatrovníka. Tzv. verejný opatrovník vykonáva svoju funkciu prostredníctvom svojich zamestnancov a v súlade s vymedzením úloh miestnej samosprávy. Nie je vylúčené, že v malých obciach je pri výkone opatrovníctva nutná spolupráca s obcami väčšími, resp. s mestom, kde je zverená táto agenda sociálnym pracovníkom. Ustanovenie orgánu miestnej správy za opatrovníka občana nie je viazané na jeho súhlas.
35. K odvolaciemu dôvodu opatrovníka, že okresný súd sa nedostatočne zaoberal a vyhodnocoval posúdenia možnosti a schopnosti zo strany rodičov plniť funkciu opatrovníka p. A. B., krajský súd nepovažuje za možné konštatovať, že by zisťovanie príbuzných, ktorí by mali záujem byť opatrovníkom obmedzeného v spôsobilosti na právne úkony, bolo nedostatočným. Ak totiž p. F. B. a p. E. B., ako aj p. H. E. odmietli byť ustanovení za opatrovníka p. A. B., čo p. B. a p. B. výslovne vyjadrili do Zápisnice o pojednávaní zo dňa 06.10.2023, jednoznačne týmto vyjadrili svoj nesúhlas (na tomto stanovisku zostrvali aj vo vyjadreniach k odvolaniu). Okresný súd postupoval v súlade s § 27 ods. 3 Občianskeho zákonníka, teda preferoval najskôr príbuzné osoby, prípadne iné vhodné osoby a nakoľko sa však vykonaným dokazovaním nepodarilo nájsť žiadnu fyzickú osobu, ktorá by spĺňala predpoklady pre výkon funkcie opatrovníka a so svojím ustanovením do tejto funkcie súhlasila, súd prvej inštancie vychádzajúc z tejto skutkovej situácie vyvodil správny právny záver, a to, že je potrebné za opatrovníka ustanoviť orgán miestnej správy, ktorým je obec podľa miesta bydliska posudzovaného p. A. B..
36. K námietke, že obec nie je vhodným subjektom, odvolací súd uvádza, že s týmto názorom odvolateľa sa nestotožňuje. Za opatrovníka bol ustanovený orgán miestnej správy, a to G. C., J. ktorej podľa aj zistenia odvolacieho súdu z odpovede na lustráciu v Registri obyvateľov zo dňa 11.03.2024 má od 26.02.2016 p. A. B. trvalý pobyt, ktorá obec je oprávnená vystupovať vo svojom mene, tzv. verejný opatrovník vykonáva svoju funkciu na základe rozhodnutia súdu práve s vymedzením úloh miestnej správy a jeho zriadení podľa zákona o obecnom zriadení a podľa zákona o krajských a obvodných úradoch. Odvolací súd uznáva, že v zmysle konštantnej judikatúry súdov sa zásadne vyžaduje, aby súdom ustanovený opatrovník s prevzatím funkcie opatrovníka súhlasil a aby nebol do tejto funkcie ustanovený proti svojej vôli. Ak ale vhodná fyzická osoba zistená nebola, nebolo inej možnosti ako ustanoviť tzv. verejného opatrovníka, keď súd musí zabezpečiť ochranu práv osoby obmedzenej v spôsobilosti ustanovením jej opatrovníka. Uvedené vyplýva zo znenia vyššie citovaného § 27 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktoré je formulované imperatívne. Za situácie, keď súd musí na základe zákonného príkazu ustanoviť osobe obmedzenej v spôsobilosti na právne úkony opatrovníka, pričom žiadna vhodná fyzická osoba sa nenašla a ani nevyjadrila súhlas, neostávala iná možnosť ako ustanoviť A. B. (posudzovanému) za opatrovníka obec a nemôže byť potom relevantné to, že obec ako verejnoprávny orgán s ustanovením za opatrovníka nesúhlasí.
37. Dodáva krajský súd, že obec je povinná starať sa o svojich občanov a v tomto konkrétnom prípade, keďže nie je možné zabezpečiť žiadnu inú vhodnú fyzickú osobu, je obec kompetentným subjektom, ktorý túto funkciu v rozsahu súdom vymedzených povinností – vyjadrených vo výroku III. rozsudku vykonávať. Obec ako opatrovník zastupujúci osobu obmedzenú spôsobilosti na právne úkony môže aj vykonať všetky potrebné úkony smerujúce k tomu, aby p. A. B., ktorý má aktuálne trvalý pobyt len G. C., N. je bezdomovec (aktuálne v ÚZVJS Ilava), následne mohol byť i umiestnený do vhodného sociálneho zariadenia, ktoré by prípadne mohlo byť i ustanovené za opatrovníka.
38. V súvislosti so správnym záverom okresného súdu ako i záverom odvolacieho súdu krajský súd poukazuje na judikatúru Z IV. str. 424, v zmysle ktorej možnosť ustanoviť národný výbor (teraz orgán miestnej správy), prípadne jeho zariadenie za opatrovníka občana, nie je viazaná na súhlas týchto orgánov a organizácii. Ak sa nepodarilo nájsť vhodného občana – fyzickú osobu pre túto funkciu, povinnosťou súdu je, aby ustanovil orgán miestnej správy (R 45/1986), rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 7Cdo 20/2022, ktorý v odseku 15. vyjadril, že ustanovenie § 27 ods. 3 Občianskeho zákonníka v spojení s § 2 ods. 1 prvá veta zákona SNR č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení predstavuje subsidiárnu možnosť ustanoviť obec za tzv. verejného opatrovníka osobe, ktorá ho musí mať ako zákonného zástupcu, ak neexistuje iná osoba, ktorá by spĺňala podmienky na ustanovenie opatrovníka. Každá fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky je obyvateľom určitej obce. Zákonodarca
zvolil toto kritérium z dôvodu, že medzi obcou a jej obyvateľom existuje špecifický vzťah, ktorý zahŕňa starostlivosť o potreby obyvateľov obce.
39. Krajský súd rozhodnutie okresného súdu vo výroku II., ktorým bola za opatrovníka p. A. B. ustanovená obec, a to G. C., považuje za vecne správne rovnako, ako aj vo výrokoch III., IV., V., ktorým uložil opatrovníkovi oprávnenia a povinnosti vyplývajúce mu z ustanovenia do funkcie opatrovníka ako odvolaním napadnuté a priamo sa vzťahujúce na ustanovenie opatrovníka s tým, že vykonané dokazovanie súdom prvej inštancie predstavovalo dostatočný podklad pre rozhodnutie o ustanovení opatrovníka, a preto ho podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.
40. V tejto súvislosti odvolací súd len dopĺňa, že ak sa zmenia rozhodné okolnosti, je možná zmena opatrovníka, napr. v prípade umiestnenia obmedzeného v spôsobilosti na právne úkony v sociálnom zariadení. Zmenou rozhodných okolností treba rozumieť nahradenie ustanoveného opatrovníka niekým iným, koho možno do funkcie opatrovníka ustanoviť a kto bude funkciu vykonávať v záujme opatrovanca.
41. Odvolací súd súčasne potvrdil i rozhodnutie okresného súdu vo výrokoch VI. a VII. o nároku na náhradu trov konania a o trovách štátu, napriek tomu, že výslovne odvolaním napadnuté neboli, teda ako výroky závislé.
42. O trovách odvolacieho konania krajský súd rozhodol za aplikácie § 396 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1, § 52 CMP tak, že žiadnemu z účastníkov konania nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keď v prejednávanej veci nebol dôvod na postup podľa ust. § 54 a § 55 CMP.
Poučenie:
Proti tomu rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.