Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_17CoP-15-2020.pdf
PDF · 72.78 KB
Case nature
Area
Subarea
17CoP/15/2020
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne vo veci starostlivosti súdu o spôsobilosti na právne úkony obmedzeného X., zastúpeného opatrovníkom J., za účasti G., o návrhu J., na zmenu opatrovníka, o odvolaní G. proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 5. decembra 2019, č.k. 30Ps/28/2017-50, v spojení s opravným uznesením zo dňa 24. januára 2020, č.k. 30Ps/28/2017-60, takto
rozhodol:
I. Uznesenie súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením m e n í tak, že návrh opatrovníka J. L. Z. z a m i e t a .
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením v spojení s opravným uznesením súd prvej inštancie výrokom I. odvolal J. L. Z. z funkcie opatrovníka spôsobilosti obmedzeného (správne pozbaveného - pozn. odvolacieho súdu) X. M. (ďalej ako „nesvojprávny“) a súčasne ho vyzval, aby bez meškania odovzdal spravovaný majetok, prípadne jeho správu novému opatrovníkovi, výrokom II. oslobodil opatrovníka od povinnosti predložiť záverečný účet, výrokom III. ustanovil nesvojprávnemu za opatrovníka G. (ďalej ako „G.“), výrokom IV. stanovil opatrovníkovi povinnosti: 1. zastupovať nesvojprávneho v konaní pred štátnymi orgánmi v rozsahu opatrovníckych práv a povinností, 2. spravovať majetok, a ak nejde o bežné veci, je na nakladenie s majetkom potrebné schválenie súdu, 3. riadne vykonávať funkciu a dbať na pokyny súdu, a 4. počas zastupovania podávať dvakrát ročne správy o svojej činnosti a sociálnych pomeroch nesvojprávneho - vždy k 30. júnu a k 31. decembru príslušného kalendárneho roka, a výrokom IV. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Rozhodoval na základe návrhu opatrovníka J. L. Z., ktorým žiadal o zmenu opatrovníka osoby nesvojprávnej, nakoľko tento od 26.10.2017 využíva služby zariadenia G. L. a ako obec nemá možnosť ďalej adekvátne plniť funkciu opatrovníka. Za opatrníka navrhla X. U., ktoré súdu oznámilo, že nesúhlasí s ustanovením za opatrníkova, nakoľko nesvojprávny nie je občanom jeho mesta, a tiež G. oznámilo, že s výkonom funkcie opatrovníka nesúhlasí. Súd v konaní zisťoval, či existuje príbuzný alebo iná blízka osoba obmedzeného v spôsobilosti na právne úkony, ktorý by mohol plniť funkciu opatrovníka. I napriek vynaloženému úsiliu sa súdu neporadilo nájsť vhodnú osobu spomedzi týchto osôb. Súd poukázal na § 2 ods. 1 písm. c) zákona č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách, pričom mal za to, že G. L. poskytuje nesvojprávnemu komplexnú starostlivosť, a tak je najvhodnejšia osoba na vykonávanie funkcie opatrovníka. Nesúhlas G. L. nepovažoval súd za dôvodný, nakoľko bolo preukázané, že sa neporadilo nájsť inú vhodnú osobu na ustanovenie do tejto funkcie. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 52 CMP.
2. Proti tomuto uzneseniu podalo v zákonnej lehote odvolanie G.. Žiadalo, aby nebolo ustanoveným opatrovníkom nesvojprávnemu. Výkon opatrovníctva poskytovateľom sociálnej služby prijímateľovi sociálnej služby považuje za konflikt záujmov. Ako poskytovateľ a opatrovník v jednej osobe sa dostáva do kolíznych situácií, v ktorých nie je schopné zabezpečovať dodržiavanie práv a právom chránených záujmov oboch strán súčasne. Poukázalo na vyjadrenie Úradu komisára pre osoby so zdravotným
postihnutím k opatrovníctvu zariadenia pre klienta, v zmysle ktorého okrem iného nie je vhodné, aby bola za opatrovníka ustanovená osoba, od ktorej je opatrovanec závislý v tom zmysle, že jej platí za poskytovanie základných služieb, potrebných k prežitiu, ako je strava, ubytovanie, sebaobslužné činnosti.
3. K podanému odvolaniu písomné vyjadrenie nebolo podané.
4. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v zmysle § 380 ods. 1 CSP v spojení s § 59 a nasl. CMP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné zmeniť podľa § 388 CSP tak, že návrh opatrovníka J. L. Z. sa zamieta.
5. Podstatou odvolania G. L. je nesúhlas s výkonom funkcie opatrovníka nesvojprávnemu. Tento nesúhlas prezentovalo G. už v konaní pred súdom prvej inštancie.
6. V tomto prípade sa domáhala obec L. Z. zmeny v osobe opatrovníka nesvojprávnemu. Ten sa nachádza v G. L., kde je mu poskytovaná komplexná zdravotná starostlivosť. Trvalý pobyt má však v obci L. Z..
7. Podľa § 26 Občianskeho zákonníka pokiaľ fyzické osoby nie sú spôsobilí na právne úkony, konajú za nich ich zákonní zástupcovia.
8. Podľa § 27 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak sa za opatrovníka nemôže ustanoviť príbuzný fyzickej osoby ani iná osoba, ktorá spĺňa podmienky pre ustanovenie za opatrovníka, ustanoví súd za opatrovníka orgán miestnej správy, prípadne jeho zariadenie, ak je oprávnené vystupovať svojím menom (§ 18 ods. 1).
9. Súd prvej inštancie sa v tomto prípade nedostatočne zaoberal skúmaním otázky, či zmena opatrovníka nesvojprávnemu je vôbec dôvodná, a to vzhľadom na trvalý pobyt nesvojprávneho v obci L. Z. i vzhľadom na nesúhlas G. L. s výkonom funkcie opatrovníka.
10. V konaní bolo preto podstatné vyriešenie otázky, či obec L. Z. je oprávnená dosiahnuť zmenu v osobe opatrovníka kvôli skutočnosti, že nesvojprávnemu je poskytovaná komplexná starostlivosť v G. L. a zároveň má v obci L. Z. trvalý pobyt. Bolo nutné posúdiť, či obec môže vykonávať funkciu opatrovníka i proti svojej vôli.
11. Odpoveď na otázku, či môže byť ustanovená obec za opatrovníka, vyplýva z citovaného ustanovenia § 27 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktoré v prípade nemožnosti ustanovenia opatrovníka z bližšieho okruhu nesvojprávneho, umožňuje súdu ustanoviť za opatrovníka orgán miestnej správy. Že tak možno urobiť aj napriek nesúhlasu orgánu miestnej správy, za ktorý treba v súčasnosti považovať obec, vyplýva z judikátu publikovaného v Zbierke rozhodnutí a stanovísk pod R XX/XXXX, podľa ktorého u verejného opatrovníka súhlas s ustanovením nie je nutný.
12. Takýto „nútený“ výkon funkcie zástupcu nesvojprávnej osoby je nevyhnutný v prípade, keď nie je možné nájsť osobu, ktorá by bola ochotná a spôsobilá funkciu opatrovníka vykonávať. V tomto prípade G. L. nebolo ochotné funkciu opatrovníka vykonávať.
13. Na tomto mieste treba uviesť, že obec, ak už je ustanovená za opatrovníka nesvojprávnemu, ktorý má trvalý pobyt v jej obci, nemôže na túto funkciu rezignovať a vzdávať sa jej iba preto, že nesvojprávny je umiestnený v zariadení mimo jej územný obvod. Už v minulosti odvolací súd konštatoval, že „v civilizovanej spoločnosti je neprípustné ponechať nesvojprávnu osobu bez zástupcu, ktorý by za ňu konal tak, aby napriek jej znevýhodnenej pozícii nedošlo na jej strane k ujme, a konal tiež tak, aby boli vytvorené predpoklady jej plnohodnotného vystupovania v právnych vzťahoch a tým do dôsledku aj predpoklady dôstojnej existencie. Zákon tu vznáša oprávnenú požiadavku na obec, ako v zásade najbližšiu univerzálnu verejnú komunitu nesvojprávneho, aby sa postarala o svojho člena“ (uznesenie zo dňa 14.6.2017, sp. zn. 17CoP/74/2016).
14. Táto požiadavka na nútený výkon funkcie opatrovníka obcou k „svojmu“ obyvateľovi je systémovo previazaná i s podielovými daňami. Samosprávy príjmovo závisia od podielových daní, ktoré im štát
prerozdeľuje podľa istých kritérií, medzi ktorými je i počet obyvateľov s trvalým pobytom v obci (§ 4 ods. 1 zákona č. 564/2004 Z.z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve v spojení s § 2 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 668/2004 Z.z. o rozdeľovaní výnosu dane z príjmov územnej samospráve). Ak preto obec poberá finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu na obyvateľov svojej obce, má povinnosť sa o takýchto obyvateľov i riadne, v rámci zákonných medzí, postarať. Ak je potrebná starostlivosť o nesvojprávneho, je povinnosťou opatrovníka realizovať za nesvojprávneho také právne úkony, na základe ktorých sa nesvojprávnemu starostlivosť dostane. Opatrovník nie je povinný vykonávať faktickú starostlivosť o nesvojprávneho sám.
15. Vzhľadom na tieto dôvody nebola zmena v osobe opatrovníka správna. Odvolací súd preto napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil podľa § 388 CSP tak, že návrh opatrovníka, J. L. Z., na zmenu v osobe opatrovníka nesvojprávneho zamietol, lebo nie je dôvodný.
16. O trovách konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania. V mimosporových konaniach platí zásada, že žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ktoré si v konaní platil (§ 49 CMP). Každý z účastníkov si teda sám znáša trovy, ktoré v konaní platil.
17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).