Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/111/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v právnej veci žalobkyne: R. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom R., časť N. C., U. XX/XX, zastúpená JUDr. Jozef Dudzík a JUDr. Kristína Gerová, advokátske združenie, so sídlom Topoľčany, Škultétyho 1597/7, proti žalovaným: 1. B. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom R., P. O. D. XXXX/XX, 2. A. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom A., S. XXX/X, 3. P. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom A., S. D. XXX/XX, zastúpení Advokátska kancelária JUDr. Slávik a partneri s. r. o., so sídlom Topoľčany, Nám. M. R. Štefánika 3, IČO: 36 861 375, o zaplatenie 30.132,21 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 9. júna 2020 č. k. -212 takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaným v 1. až 3. rade sa priznáva voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1.1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a rozhodol, že žalovaným v 1. až 3. rade priznáva náhradu trov konania proti žalobkyni vo výške 100%, o ktorej rozhodne tunajší súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami , , , , a zistil, že darovacou zmluvou s vecným bremenom zo dňa 07. 11. 1997, na základe ktorej bol vykonaný vklad do katastra nehnuteľností dňa 20. 11. 1997 pod č. V2068/97, darovali B. S. s manželkou B. obdarovanému S. S. nehnuteľnosti v kat. úz. N. C., zapísané na LV č. XXX (okrem iného aj dom súp. č. XX na parc. č. 405) a podľa tvrdenia žalobkyne, ktorá bola manželkou S. S. následne do uvedených nehnuteľností boli investované spoločné finančné prostriedky na ich prestavbu a to z úverových zmlúv uzavretých s Prvou stavebnou sporiteľňou a. s. Dňa 29. 06. XXXX S. S. uzavrel ako darca s rodičmi B. S. a manželkou B. ako obdarovanými darovaciu zmluvu, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti v kat. úz. N. C. zapísané na LV č. XXX a zároveň podpísali návrh na vklad tejto darovacej zmluvy, ktorý bol podaný na Okresný úrad Topoľčany, odbor katastrálny dňa 03. 07. 2017 pod č. V2216/2017, pričom následne došlo ku vkladu vlastníckeho práva B. S. a manželky B. a podľa výpisu z LV č. XXX sú v súčasnej dobe spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností žalovaní v 1. až 3. rade na základe darovacej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena V1398/2018, a to každý po 1/3. Manžel žalobkyne S. S. zomrel dňa XX. XX. XXXX a dedičské konanie po ňom bolo prejednané na tunajšom súde v konaní sp. zn. , pričom uznesením sp. zn. -137 zo dňa 28. 06. 2019 v spojení s opravným uznesením sp. zn. -154 zo dňa 10. 09. 2019 došlo k vyporiadaniu dedičstva tak, že bola schválená dohoda dedičov, podľa ktorej hnuteľnosti v celkovej hodnote 6.739,32 eura nadobudla žalobkyňa voči ustupujúcim spoludedičom bezodplatne s tým, že do výšky nadobudnutého

majetku uhradí dlhy poručiteľa, ktoré boli zistené vo výške spolu 33.616,41 eura a medzi ktorými bola aj pohľadávka Prvej stavebnej sporiteľne a. s. z medziúveru č. 1591207 0 07 vo výške 30.141,63 eura s príslušenstvom. Dedičstvo bolo teda predĺžené o sumu 26.877,09 eura a uznesenie o vyporiadaní dedičstva sa stalo právoplatným dňa 28. 06. 2019. V konaní tunajšieho súdu sp. zn. sa žalobkyňa spolu s deťmi ako žalobcami v 2. až 5. rade voči žalovaným v 1. až 3. rade domáhali určenia, že do dedičstva po poručiteľovi S. S., zomrelom dňa XX. XX. XXXX patria nehnuteľnosti v kat. úz. N. C., zapísané na LV č. XXX, pričom v priebehu konania zobrali žalobu späť, a preto súd uznesením sp. zn. -292 zo dňa 01. 07. 2019 konanie zastavil a uznesenie sa stalo právoplatným dňa 22. 07. 2019.

1.2. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba žalobkyne na zaplatenie sumy 10.044,07 eura s príslušenstvom od každého zo žalovaných v 1. až 3. rade z titulu vydania bezdôvodného obohatenia je nedôvodná, a preto ju v celom rozsahu zamietol. Bezdôvodné obohatenie predstavuje osobitný právny inštitút mimozmluvného záväzkového práva a cieľom právnej úpravy bezdôvodného obohatenia v , ale aj v iných právnych predpisoch súkromného práva je reparácia nerovnováhy, ku ktorej dochádza bez relevantného právneho dôvodu v majetkovej sfére subjektov právnych vzťahov. Právne vzťahy z bezdôvodného obohatenia predstavujú osobitný záväzkový právny vzťah, pričom právna úprava bezdôvodného obohatenia je subsidiárna vo vzťahu k iným inštitútom súkromného práva v tom zmysle, že sa uplatní výlučne vtedy, ak právne následky majetkovej nerovnováhy nie sú pokryté inou právnou úpravou predstavujúcou právny dôvod vzniku záväzku, a teda i príslušných reparačných ustanovení. Ak je právnym dôvodom vzniku majetkovej povinnosti reparovať vzniknutú majetkovú nerovnováhu iná právna skutočnosť konktraktného, či deliktného charakteru, právna úprava bezdôvodného obohatenia sa neuplatní. Na vznik osobitného záväzkovo-právneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia sa vyžaduje kumulatívne splnenie zákonných predpokladov, pričom prvým zákonným predpokladom je objektívna fakticita vzniku majetkovej výhody, či prospechu, merateľná a vyjadriteľná všeobecným peňažným ekvivalentom. Pojmovým znakom tohto faktického stavu však musí byť absencia relevantného právneho dôvodu vzniku tohto obohatenia. Faktický stav majetkovej nerovnováhy subjektov právnych vzťahov teda pojmovo vyžaduje bezdôvodnosť tohto stavu. Na vznik právneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia však nestačí existencia objektívnej skutočnosti vzniku majetkovej výhody určitého subjektu práva bez právneho dôvodu. Toto obohatenie musí ísť na úkor iného subjektu práva. To znamená, že majetkový prírastok jedného subjektu sa musí v určitej peniazmi vyjadriteľnej miere prejaviť v majetkovej sfére iného subjektu. Musí teda existovať určitá kauzálna väzba medzi obohatením sa jedného subjektu (majetkový prospech) a úbytkom (ujmou) v majetkovej sfére iného subjektu. Jednotlivé skutkové podstaty bezdôvodného obohatenia sú špecifikované v ustanovení , ako aj v ustanovení s tým, že bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu (ide o také plnenie, kde od začiatku nebol právny dôvod na plnenie, to znamená, že sa plnilo, hoci chýbala právna skutočnosť, najmä zmluva) plnením z neplatného právneho úkonu (spravidla z neplatnej zmluvy) alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol (právny dôvod na majetkové plnenie síce spočiatku existoval, ale potom dodatočne odpadol napríklad odstúpením od zmluvy alebo zrušením zmluvy), ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov (napríklad trestnou činnosťou alebo v rozpore s dobrými mravmi). Podľa sa bezdôvodne obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.

1.3. S poukazom na ustanovenie a nasl. upravujúce vzťahy vzniknuté bezdôvodným obohatením a reparáciou týchto vzťahov, ako aj s poukazom na skutkový stav zistený vykonaným dokazovaním v tomto súdnom konaní, dospel súd k záveru, že žaloba žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je dôvodná, nakoľko žalobkyňa v zmysle () neuniesla v konaní dôkazné bremeno, keďže bola povinná označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a tieto podoprieť dôkazmi, avšak v rámci dokazovania nepredložila žiaden právne relevantný dôkaz, že na strane žalovaných v 1. až 3. rade vzniklo bezdôvodné obohatenie na jej úkor, a teda aj povinnosť bezdôvodné obohatenie vydať. Žalobkyňa žiadnym spôsobom nepreukázala svoju aktívnu vecnú legitimáciu na podanie žaloby na vydanie bezdôvodného obohatenia proti žalovaným a rovnako tak nepreukázala pasívnu vecnú legitimáciu žalovaných v tomto konaní, a teda jej žaloba je bez akéhokoľvek právneho základu, či už ide o nárok z titulu vydania bezdôvodného obohatenia, prípadne o nejaký iný nárok, ktorý však žalobkyňa žiadnym spôsobom nešpecifikovala a ani súd v rámci vykonaného dokazovania žiaden iný nárok žalobkyne vyplývajúci z hmotného práva nezistil. Už v samotnej žalobe žalobkyňa žiadnym spôsobom

nešpecifikovala, o aký druh bezdôvodného obohatenia na strane žalovaných by sa malo jednať a iba všeobecne navrhla žalobe vyhovieť s odkazom na a nasl. , a rovnako tak vo svojom podaní zo dňa 05. 11. 2019 (č. l. 127) iba všeobecne uviedla, že ide o bezdôvodné obohatenie bez jeho bližšej špecifikácie a ani na pojednávaní túto skutočnosť neozrejmila. Napriek absencii skutkových tvrdení a právneho zdôvodnenia zo strany žalobkyne, súd v priebehu konania skúmal, či na strane žalovaných došlo k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobkyne a z akých právnych dôvodov, ale z pripojených a oboznámených spisov žiadnu takú skutočnosť nezistil, a teda mal za to, že základ nároku žalobkyne nie je preukázaný a ďalej už nebolo potrebné zaoberať sa výškou tohto nároku. Žalobkyňa žiadnym spôsobom nezdôvodnila, v akom právnom vzťahu by mala byť so žalovanými, a teda na základe čoho by žalovaným malo vzniknúť bezdôvodné obohatenie na jej úkor a takýmto dôvodom nemôže byť ani skutočnosť, že v dedičskom konaní po poručiteľovi S. S. bola prejednaná aj pohľadávka Prvej stavebnej sporiteľne, ktorá podľa tvrdenia žalobkyne mala vzniknúť investovaním finančných prostriedkov stavebného úveru a medziúveru do sporných nehnuteľností patriacich v súčasnej dobe žalovaným v 1. až 3. rade a následným uhradením tejto pohľadávky z jej strany, pretože vyporiadanie tejto pohľadávky bolo predmetom dohody dedičov. Na základe uvedeného súd žalobu žalobkyne v celom rozsahu zamietol, pričom na záver považuje za potrebné dodať, že pokiaľ skutočne za trvania manželstva žalobkyne s poručiteľom S. S. došlo zo spoločného majetku k investovaniu peňažných prostriedkov do výlučného majetku poručiteľa ( ), tak v zmysle malo byť predmetom konania o dedičstve aj vyporiadanie nárokov žalobkyne medzi dedičmi z titulu uvedených investícií, ale aj v tom prípade by sa uvedené vyporiadanie netýkalo žalovaných v 1. až 3. rade. Z obsahu spisu však nevyplýva, že by si žalobkyňa v dedičskom konaní po neb. S. S. z titulu vyporiadania BSM uplatnila akýkoľvek nárok. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa tak, že žalovaným v 1. až 3. rade, ktorí mali vo veci plný úspech, priznal náhradu trov konania proti žalobkyni vo výške 100%, o ktorej podľa rozhodne samostatným uznesením súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Proti tomuto rozsudku podala žalobkyňa v zákonnom stanovenej lehote odvolanie, odôvodniac ho nesprávnymi skutkovými zisteniami a nesprávnym právnym posúdením veci súdom prvej inštancie. Podstata celej tejto žaloby je skutočnosť, že nehnuteľnosti, ktoré majú v podielovom spoluvlastníctve žalovaní, každý v podiele 1/3, sú zaťažené žalovanou výškou 30.407,18 eura, ktorá bola zistená v rámci dedičského konania po poručiteľovi S. S., ktorý bol jej manželom. Žalovaní však z tohto právneho vzťahu majú len majetko-právny osoh pozostávajúci z vlastníctva uvedených nehnuteľností. Na druhej strane tohto vzťahu je ona a deti poručiteľa, ktorej ostali len dlžoby, ktoré zaťažujú tieto nehnuteľnosti. Takýmto spôsobom vec skončila po tom, čo žalovaní dostali darom nehnuteľnosti a ona zdedila po poručiteľovi len dlžoby, vrátane tej, ktorá je predmetom tejto žaloby. Nie je preto spravodlivé, aby žalovaní mali nehnuteľnosti a ona aby mala dlžoby viaznuce na týchto nehnuteľnostiach. Uviedla, že z hmotno-právneho hľadiska je rozhodnutie súdu v rozpore s ods. l , podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Je presvedčená o tom, že je v hlbokom rozpore s dobrými mravmi, tak ako to vyplýva zo skutkového stavu, ak ona má platiť dlžoby, ktoré viaznu na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovaných. S odkazom na ustanovenie Obč. zák. je možné dovodzovať vznik bezdôvodného obohatenia. Nemožno obísť ani ustanovenie ods. l Obč. zák., podľa ktorého občiansko-právne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené, ani týmto, ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im najbližšie. Takýmto spôsobom možno bez akýchkoľvek problémov právne zdôvodniť podanú žalobu a na základe týchto ustanovení Obč. zák. bolo možné tejto žalobe vyhovieť. K pochybnostiam súdu o existencii žalovanej sumy, ako o záväzku v dedičskom konaní, dodala, že ide o špecifický druh záväzku a pohľadávky, ktoré sú poskytované za určitých špecifických podmienok. Nepochybne ide o stavebné sporenie. Toto stavebné sporenie znamená, že ho peňažné poskytujú len prísne účelovo. To znamená, že žiadna sporiteľňa nevyplatí žiadnu finančnú sumu poskytovatelovi úveru, pokiaľ tento nepreukáže, že tieto finančné prostriedky boli použité účelovo len na stavebné účely pri stavbách alebo rekonštrukciách rodinných domov. Preto nie je možné akceptovať, ak to súd odmietol uznať a rieši uvedenú pohľadávku ako obyčajnú pôžičku peňažných ústavov. Nie je to obyčajný úver a nemôže sa ako obyčajný úver vyporiadavať. Je to účelne poskytnutý úver výlučne pre stavebné účely a ako taký ho vyporiadal nepochybne súd aj pri dedičskom rozhodnutí po S. S.. V dedičskom konaní, ale aj v tomto konaní nepochybne preukázala tú skutočnosť, že celý tento stavebný úver zaplatila výlučne ona, a že si na jeho zaplatenie musela zobrať pôžičku. Toto sú dôvody, ktoré evokujú aj taký postup súdu, že by žalobe mohlo byť vyhovené a že by žalovaní mali povinnosť zaplatiť

taký podiel na tomto úvere, ktorý zaplatila ona, v akých podieloch sú aj vlastníkmi týchto nehnuteľností. Malo by sa tak udiať zmenou rozsudku súdu prvej inštancie a vyhovením žaloby. Zároveň podala odvolanie aj v časti o zaplatení trov konania žalovaných. Poukázala na ustanovenie a v spise je dostatočné množstvo podkladov k tomu, aby súdy videli existujúce dôvody hodné osobitného zreteľa. Tie dôvody spočívajú nielen v ekonomickej situácii, v ktorej ich manžel a otec celú rodinu zanechal, keď konal úplne nepochopiteľne a vzal si život sám, keď už pred tým sa vyhrážal, že im takýmto konaním urobí zo života peklo. Za jeho rozhodnutie, bez urážky pod vplyvom opitého človeka, predsa nemôžu niesť dôsledky jeho právni nástupcovia. Navrhla, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že žalobe bude vyhovené a bude jej priznaná náhrada trov konania v oboch stupňoch, v krajnom prípade pri potvrdení rozsudku nepriznal žalovaným náhradu trov konania.

3. Žalovaní v 1. až 3. rade vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedli, že napadnutý rozsudok považujú za vecne, aj procesne správny, navrhujú ho preto potvrdiť a zaviazať žalobkyňu na náhradu trov odvolacieho konania. Žalobkyňa vo svojej žalobe, a teraz aj vo svojom odvolaní, nezdôvodňuje viacero svojich tvrdení, ktorých preukazovanie je jej procesnou povinnosťou, keďže by podľa nej mali zakladať jej hmotnoprávne oprávnenie voči nim a v dôsledku toho aj jej aktívnu legitimáciu a ich pasívnu legitimáciu pre tento spor. Žalobkyňa nevysvetľuje, prečo by mali byť pasívne legitimovaní pre takýto spor, keďže neboli nadobúdajúcimi z právneho úkonu S. S., nehnuteľnosti nadobudli ďalším právnym úkonom. Nehnuteľnosti tvorili oddelené vlastníctvo S. S. (poručiteľa). Ak boli teda robené za trvania manželstva poručiteľa so žalobkyňou do nehnuteľnosti nejaké investície, mali režim podľa (pri vyporiadaní BSM každý z manželov je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok). Vyporiadanie BSM sa udialo v dedičskom konaní, pričom do postavenia povinného manžela (nebohého S. S.) sa dostávajú dedičia po ňom. Týmito dedičmi sú pritom zase samotná žalobkyňa a jej deti, nie oni, ani ich rodičia, ani nejaké iné osoby. Táto pohľadávka je stále len pohľadávkou smerujúcou voči niektorej osobe, účastnej na vyporiadaní BSM a na dedičskom konaní, nie je to pohľadávka voči tretím osobám, nech by to boli aj neskorší vlastníci nehnuteľnosti. Takýto nárok voči neskorším vlastníkom nehnuteľnosti niet z čoho vyvodzovať. To platí ako pre rodičov poručiteľa, tak o to viac pre nich, ktorí nadobudli tieto nehnuteľnosti až ďalšou darovacou zmluvou od rodičov. Námietka údajného rozporu s dobrými mravmi nie je namieste. Ustanovenie samo osebe žiadne právo alebo povinnosť nezakladá, je však výkladovým pravidlom, podľa ktorého treba postupovať pri posudzovaní práv a povinností založených inými právnymi predpismi v občianskoprávnych vzťahoch. V tomto prípade tu však takýchto práv a povinností, ako aj právnych predpisov, ktoré by zakladali ich zodpovednosť voči žalobkyni z titulu tvrdeného bezdôvodného obohatenia, niet. Žalobkyňa si evidentne zamieňa sumu stavebného sporenia a sumu zostatku tohto stavebného sporenia s tým, čo bolo vynaložené na oddelený majetok niektorého z manželov z BSM. Ak žalobkyňa tvrdí, že pohľadávku proti nim z tohto titulu má, bolo na nej, aby preukázala, že na ňu táto pohľadávka prešla. Toto nepreukázala ani hmotnoprávne (nesvedčí pre ňu žiadne ustanovenie žiadneho právneho predpisu) a nepreukázala to ani procesne (v dedičskom rozhodnutí takýto nárok na ňu neprešiel). Existencia samotného stavebného úveru však žalobkyni nezakladá voči nim žiadne právo. Súd prvej inštancie vykonal potrebné dokazovanie a vec správne právne posúdil, keď žalobu zamietol. Súd prvej inštancie správne rozhodol aj pokiaľ ide o trovy konania. Mali plný úspech vo veci, preto postupoval správne podľa ust. . Sú názoru, že tu nie sú dané žiadne dôvody osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali použitie ust. a nie je daná ani výnimočnosť prípadu. Skôr táto vec vykazuje znaky bezdôvodného uplatňovania si práva, t. j. práva, ktoré objektívne a nepochybne nejestvuje.

4. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd ( - ďalej len ) po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou stranou - žalobkyňou, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané ( ) proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom podaného odvolania ( ) a dôvodmi odvolania ( ), viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie, bez potreby jeho zopakovania alebo doplnenia ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a po preskúmaní zákonnosti a vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné, preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ako vecne správny potvrdil.

5. Žalobkyňa sa spolu s pôvodnými žalobcami v 2. až 5. rade (deti žalobkyne) domáhala od žalovaných v 1. až 3. rade zaplatenia sumy, od každého z nich, vo výške 10.000 eur s 5% ročným úrokom z omeškania odo dňa doručenia predžalobnej výzvy do zaplatenia a trov konania. V priebehu konania žalobcovia v 2. až 5. rade vzali žalobu späť a žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala od každého zo žalovaných zaplatenia sumy 10.044,07 eura s 5% ročným úrokom z omeškania odo dňa doručenia predžalobnej výzvy až do zaplatenia z titulu vydania bezdôvodného obohatenia podľa a nasl. z dôvodu, že žalovaní v 1. až 3. rade sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností v kat. úz. N. C., zapísaných na LV č. XXX a tieto boli predtým vo výlučnom vlastníctve jej nebohého manžela S. S., pričom do týchto nehnuteľností spoločne investovali a jej nebohý manžel dňa 03. 07. 2017 previedol nehnuteľnosti do vlastníctva svojich rodičov bezodplatne a následne sa obesil. V dedičskom konaní po ňom bola prejednaná aj pohľadávka Prvej stavebnej sporiteľne a. s., od ktorej si brali úvery na rekonštrukciu nehnuteľnosti a uvedenú pohľadávku musela uhradiť a z tohto dôvodu sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia od žalovaných, ktorí sú spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, do ktorých spoločne s nebohým manželom investovala finančné prostriedky.

6. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

7. Podľa ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť. Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu, ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi podaného odvolania ( ), ktoré účastník môže meniť a dopĺňať len do uplynutia odvolacej lehoty. Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu.

9. Odvolací súd po preskúmaní veci v rozsahu a z dôvodov uvedených žalobkyňou v odvolaní dospel k záveru, že súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci a vec správne právne posúdil, pričom v odôvodnení rozhodnutia dal odpovede a riadne odôvodnil všetky pre posúdenie veci podstatné skutočnosti a to i tie, ktoré žalobkyňa uvádzala v odvolaní, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa ako vecne správny potvrdil, a keďže s odôvodnením napadnutého rozhodnutia sa stotožňuje, na tieto dôvody podľa odkazuje.

10. Z odvolania žalobkyne je zrejmé, že skutkový stav, kedy má ona dlh voči Prvej stavebnej sporiteľni, a. s. a žalovaní v 1. až 3. rade sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, do ktorých podľa jej tvrdenia spolu s manželom za trvania manželstva investovali finančné prostriedky, je v rozpore s dobrými mravmi, pričom poukazovala na ustanovenie a .

11. , ani iný právny predpis nedefinuje pojem dobré mravy, avšak upravuje, že výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Právna teória a tiež prax stotožňujú dobré mravy so všeobecne uznávanými a historicky overenými základnými spoločenskými, kultúrnymi a etickými normami správania, ako sú napríklad slušnosť, poctivosť, nezneužívanie výkonu práv, nešikanózny spôsob výkonu práva, rešpektovanie rovnosti účastníkov občianskoprávnych vzťahov. Za právny úkon priečiaci sa dobrým mravom (úkon contra bonos mores) v zmysle treba považovať úkon, ktorý je všeobecne neakceptovateľný z hľadiska v spoločnosti prevládajúcich mravných zásad a princípov vzájomných vzťahov medzi ľuďmi. Súlad právneho úkonu s dobrými mravmi treba preto posudzovať vždy komplexne, so zreteľom na konkrétnu situáciu účastníkov konania, s prihliadnutím na všetky rozhodujúce skutočnosti.

12. Rozpor právneho úkonu s dobrými mravmi (contra bonas mores) nemusí vyplývať iba z jeho obsahu, ale tiež z cieľa, resp. účelu, ktorý ním niektorá zo strán sleduje, pričom sú dôležité predovšetkým všetky okolnosti, za ktorých bol právny úkon uzatvorený. Podstatou väčšiny prípadov rozporu s dobrými mravmi

v záväzkových vzťahoch je neprimeranosť konkrétneho dojednania, spočívajúca najmä v hrubom nepomere, či už vzájomných plnení zmluvných strán navzájom, alebo práv a povinností jednej zmluvnej strany. Rozpor s dobrými mravmi predstavuje také konanie, ktoré je zjavne právne neprijateľné, pretože je z hľadiska oprávnených záujmov strán a spoločnosti hrubo nevyvážené.

13. Právne posudzovanie veci je činnosť súdu, pri ktorej skutkový stav (zistený aj na základe podkladov predložených stranami sporu) podriaďuje pod skutkovú podstatu príslušnej právnej normy, na základe čoho dospieva k záveru, či sa právo prizná alebo neprizná. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak sa súd pri tejto činnosti dopustil omylu (buď v tom, že na správne zistený skutkový stav aplikoval iný právny predpis než mal, alebo ak správne aplikovaný právny predpis nesprávne interpretoval).

14. Podľa strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

15. Podľa strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

16. Podľa na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

17. Podľa skutkové tvrdenia strany, ktoré proti strana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

18. Podľa ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

19. Jednou zo základných procesných povinností strany sporu je povinnosť tvrdiť. Stranu sporu zaťažuje bremeno tvrdenia. Schopnosť strany sporu uniesť bremeno tvrdenia spolu s dôkazným bremenom je predpokladom pre úspech v spore. Nesplnenie povinnosti tvrdiť, má pre stranu sporu procesnoprávnu sankciu, a to v podobe prehry v spore. Prejaví sa v meritórnom rozhodnutí. Posúdenie otázky, ktorá strana sporu je povinná tvrdiť a aký je obsah jej povinnosti tvrdiť, teda, kto a aké tvrdenia má uviesť, sa odvíja od hmotného práva. Strana sporu je povinná tvrdiť skutočnosti, ktoré sú na základe hmotného práva spôsobilé privodiť jej úspech v spore. Procesnej povinnosti strany sporu uviesť skutkové tvrdenia zodpovedá procesná povinnosť protistrany poprieť tvrdené skutočnosti.

20. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán sporu. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. Žalovaný nie je procesným subjektom, ktorého by sa vyššie spomenuté procesné povinnosti netýkali; pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť, musí poprieť skutkové tvrdenia, a na svoje tvrdenie musí označiť dôkazy. Teória v tejto súvislosti hovorí o tzv. presúvaní dôkazného bremena. Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi stranami v závislosti na aktuálnom stave (priebehu) konania a na tom, ako právna norma vymedzuje práva a povinnosti strán hmotnoprávneho vzťahu.

21. Otázku splnenia povinnosti tvrdenia a povinnosti označiť na preukázanie tvrdení dôkazy musí súd vždy riešiť so zreteľom na individuálne okolnosti prejednávanej veci.

22. V danej veci dospel odvolací súd k záveru, že záver súdu prvej inštancie o neunesení dôkazného bremena žalobkyňou je správny, keď žalobkyňa okrem skutkových tvrdení na preukázanie jej tvrdení nepredložila dôkazy, ktoré by jej tvrdenia preukazovali, pričom na pojednávaní na súde prvej inštancie uviedla, že ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania nemá. V konaní nebol predložený žiaden dôkaz, ktorý by preukazoval, že by žalovaná suma mala byť investovaná práve do sporných nehnuteľností, keď len uzavretie úverovej zmluvy takouto skutočnosťou nie je. Žalovanej sumy sa domáhala z dôvodu, že do sporných nehnuteľností investovala viac ako 30.000 eur, pričom žalovaní vlastnia nehnuteľnosti, v ktorých sú jej peniaze. Uviedla, že nedoplatok na stavebnom úvere zaplatila v plnej výške, pritom

na túto sumu bola nútená zobrať si úver, a tak sa predmetom tohto konania stala už len suma, ktorá zaťažila výlučne ju z dedičstva po jej manželovi. Výšku ňou uplatnenej sumy preukazovala len zmluvami o úvere, pričom suma stavebného sporenia a suma úveru nepreukazuje skutočne vynaložené náklady na oddelený majetok niektorého z manželov z BSM, pričom tento mal byť predmetom konania o dedičstve, ktorého súčasťou by bolo aj vyporiadanie BSM žalobkyne a poručiteľa. Výškou žalovanej sumy by bolo dôvodné sa zaoberať až vtedy, ak by bol nárok žalobkyne daný, čomu tak v danej veci nie je. V konaní nebol preukázaný majetkový prospech na strane žalovaných v 1. až 3. rade získaný z nepoctivých zdrojov, teda v rozpore s dobrými mravmi, keď vo vzťahu k žalovaným v 1. až 3. rade nebola preukázaná neprimeranosť konkrétneho dojednania spočívajúca v hrubom nepomere, či už vzájomných plnení zmluvných strán navzájom, alebo práv a povinností jednej zmluvnej strany, keďže medzi žalobkyňou a žalovanými v 1. až 3. rade k žiadnym dojednaním nedošlo a žalovaní sa stali spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností až na základe darovacej zmluvy s ich rodičmi, pričom aj ohľadom rodičov žalovaných v 1. a 3. rade platí, že ani vo vzťahu k nim nedošlo k neprimeraným dojednaniam. S možnosťou rozšírenia aplikácie ustanovenia v zmysle aj na iné skutkové situácie sa odvolací súd nestotožnil. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa potvrdil.

23. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa a a v konaní úspešným žalovaným v 1. až 3. rade priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie podľa po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Keďže žalobkyňa navrhla o trovách konania rozhodnúť podľa , odvolací súd sa zaoberal aj touto možnosťou rozhodnutia o trovách konania.

24. Podľa výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

25. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu vo veci ( ). Podľa súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Citované zákonné ustanovenie predstavuje odchýlku zo zásady zodpovednosti za výsledok ( ) aj zo zásady zodpovednosti za zavinenie ( ). Súd podľa neho nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu nahradiť trovy konania úspešnej strane, resp. nemusí zaviazať stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojím zavinením, aby tieto trovy nahradila protistrane. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti, zákon neuvádza ani exemplifikatívne. Výklad týchto podmienok ponecháva na súdnej praxi. To však neznamená, že tým vytvára priestor na celkom voľnú úvahu súdu. V zmysle dnes už ustálenej judikatúry (napr. uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. , sp. zn. , či sp. zn. ) ustanovenie nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Ustanovenie preto nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. Strane, ktorá mala vo veci úspech, nemožno nepriznať náhradu trov podľa výnimočného ustanovenia len na základe všeobecného záveru hodnotiaceho dopad rozhodnutia o určitom druhu nárokov. Nejde o automatické pravidlo, ktoré by sa uplatňovalo vo vzťahu k určitému typu konania, ale ide o prvok individualizácie, nie ľubovôle zo strany súdu. Hranice sudcovskej úvahy sú dané účelom právnej úpravy náhrady trov konania, ktorá jej nepriznanie úspešnej strane pripúšťa len ako výnimku zo všeobecného procesného princípu zodpovednosti za výsledok sporového konania (). Priamo z textu zákonného ustanovenia vyplýva, že súd by mal podľa neho rozhodovať iba vo výnimočných prípadoch. Zmyslom predmetného zákonného ustanovenia je, že ak súd zvolí postup podľa neho, nemôže žiadnej zo strán (ani úspešnej, ani neúspešnej) priznať náhradu trov konania. Napriek doslovnému zneniu ustanovenia nepriznanie sa môže týkať všetkých trov alebo len ich časti. Na účely moderácie nie je rozhodujúce, na základe akej zásady boli trovy uložené a ktorá strana ich má platiť; moderovať možno aj trovy zastaveného konania. Ak súd má v úmysle použiť moderačné právo alebo, ak ho niektorá zo strán navrhne, musí súd umožniť protistrane, aby sa k tomu vyjadrila (k zámeru aj k dôkazom). Existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa musí súd vo svojom rozhodnutí riadne a presvedčivo odôvodniť, pretože v opačnom prípade by mohlo ísť o postup, ktorý by mohol mať znaky svojvôle. Aj podľa ustálenej

súdnej praxe (nález Ústavného súdu SR sp. zn. , uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. ) výnimočnosť použitia ustanovenia 257, ako aj to, v čom súd videl, že išlo o prípad hodný osobitného zreteľa, musí byť náležite odôvodnené.

26. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa je významným z hľadiska aplikácie nielen charakter konania alebo charakter procesnej situácie, ale i okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde, postoj strán v konaní, pričom je potrebné prihliadať k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých strán. Je potrebné vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale treba zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia na majetkové pomery oprávnenej strany. Vo všeobecnosti možno povedať, že vždy treba zvažovať okolnosti konkrétneho prípadu, a to nielen okolnosti spočívajúce vo veci, ale i okolnosti na strane strán, a to nielen toho, v koho prospech má byť toto ustanovenie použité, ale aj na strane toho, komu inak patriaci nárok nie je priznaný, či totiž možno od neho spravodlivo požadovať, aby trovy konania znášal bez nároku na ich náhradu, keď mal v konaní úspech.

27. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu, napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že v danom prípade nie je daný dôvod hodný osobitného zreteľa, ktorý odôvodňuje aplikáciu ustanovenia pri rozhodovaní o náhrade trov tohto konania. Dôvody, pre ktoré považuje žalobkyňa aplikáciu ustanovenia za dôvodnú, nespôsobili žalovaní, pričom pri aplikácii tohto ustanovenia je potrebné zohľadniť okolnosti na oboch stranách.

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).