Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4C-66-2017.pdf
PDF · 77.76 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-4C/66/2017
Uznesenie
Okresný súd Topoľčany samosudcom Mariánom Mokošom v právnej veci žalobcu: E. T., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom P. XXXX/XX, XXX XX I., právne zastúpený: advokátom JUDr. Petrom Ďurmekom, so sídlom Sládkovičova 1172/34, 957 01 Bánovce nad Bebravou, IČO: 42 150 515, proti žalovaným: 1) B. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. XXXX/XXX, XXX XX I., právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Edit Balážiková s.r.o., so sídlom Jesenského 231/5, 958 01 Partizánske, IČO: 47 239 948, 2) I. S., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom V. kalváriou XXXX/XX, XXX XX I., právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Slávik a partneri, s.r.o., so sídlom Nám. M. R. Štefánika 3, 955 01 Topoľčany, 3) W. S., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom V. kalváriou XXXX/XX, XXX XX I., 4) OASIS, s.r.o., so sídlom Pod Kalváriou 1163/85, 955 01 Topoľčany, IČO: 35 942 240, o zriadenie vecného bremena
- práva cesty cez priľahlý pozemok, takto
rozhodol:
Súd konanie zastavuje.
Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
odôvodnenie:
1./ Žalobca sa žalobou pôvodne podanou proti žalovaným v 1./ - 3./rade domáhal zriadenia vecného bremena v prospech vlastníka stavby rodinného domu súp.č. XXXX v kat.úz. I. spočívajúceho v práve cesty (prechodu pešo a prejazdu osobnými a nákladnými motorovými vozidlami) cez pozemok parc.č. 1079/3 v kat.úz. I. patriaci žalovanému v 1./rade alebo alternatívne cez pozemky parc.č. 1077/2 a 1077/3 patriace žalovaným v 2./ a 3./rade z dôvodu, že nemá zabezpečený prístup k svojim nehnuteľnostiam ani pešo ani motorovými vozidlami a žalovaný v 1./rade ho odmieta púšťať cez svoj pozemok a bráni mu v tom aj parkovaním svojho vozidla. V priebehu konania na základe výsledkov dokazovania a po vykonanej obhliadke žalobca navrhol pristúpenie ďalšieho subjektu do konania, pričom súd uznesením zo dňa 14.09.2018 pripustil vstup do konania žalovaného v 4./rade.
2./ Po vykonaní znaleckého dokazovania žalobca v podaní zo dňa 19.10.2020 uviedol, že netrvá na vecnom bremene spočívajúcom v prejazde nákladnými motorovými vozidlami a vzhľadom k tomu, že náklady na zriadenie vecného bremena cez pozemky žalovaných v 2./ - 4./ rade sú neprimerane vysoké, tak požaduje zriadiť iba vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu pešo a prejazdu osobnými motorovými vozidlami cez pozemok žalovaného v 1./rade. Na pojednávaní dňa 04.12.2020 žalobca predniesol, že existuje možnosť uzavrieť dohodu so žalovaným v 2./rade a následne oznámil súdu, že so žalovaným v 2./rade uzavrel kúpnu zmluvu o prevode vlastníckeho práva k svojim nehnuteľnostiam, ku ktorým sa v súdnom konaní domáhal zabezpečenia práva prechodu. Po povolení vkladu na základe uvedenej kúpnej zmluvy žalobca podaním zo dňa 17.02.2021 zobral žalobu v celom rozsahu späť a navrhol zastaviť konanie s tým, aby žiadnej strane sporu nebola priznaná náhrada trov konania. V prípade nepriznania náhrady trov konania žalovaným v 2./ - 4./ rade svoje stanovisko odôvodnil tým, že medzi ním a žalovaným v 2./rade došlo k mimosúdnej dohode a pokiaľ ide o žalovaného v 1./ rade, tak v jeho prípade existujú dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP spočívajúce
v tom, že podanie žaloby zavinil žalovaný v 1./rade , nakoľko žalobcovi odmietal umožniť prístup cez svoje pozemky k jeho nehnuteľnostiam, i keď už v minulosti bol zabezpečený prístup práve a iba cez pozemky žalovaného v 1./rade, ktorý tento prístup žalobcovi svojvoľne znemožnil. Okrem toho bolo na liste vlastníctva zapísané vecné bremeno , o ktorého výmaz žalovaný v 1./rade v rozpore so zákonom požiadal a ktoré bolo pochybením katastrálneho úradu vymazané a až na podnet žalobcu na okresnú prokuratúru, bol zápis vecného bremena obnovený. Žalovaný v 1./rade reálne znemožnil žalobcovi prístup (najmä osobným motorovým vozidlom) k nehnuteľnostiam žalobcu tým, že bez povolenia vybudoval čiernu stavbu (schody), ktoré sú v súčasnosti predmetom konania na stavebnom úrade. Za takýchto okolností nemal žalobca inú možnosť, ako podať žalobu na súd, v dôsledku čoho vznikli trovy konania a preto by bolo v rozpore s dobrými mravmi priznať žalovanému v 1./rade náhradu trov konania. Taktiež žalobca poukázal na skutočnosť, že mu bez jeho zavinenia vznikli v prebiehajúcom spore značné výdavky na súdnom poplatku, trovách právneho zastúpenia a tiež na vykonané znalecké dokazovanie.
3./ Späťvzatie žaloby bolo doručené žalovaným v 1./ - 4./rade s tým, aby sa vyjadrili, či súhlasia so zastavením konania a či si uplatňujú náhradu trov konania, pričom žalovaný v 1./rade so späťvzatím žaloby súhlasil, avšak požadoval, aby mu bola priznaná náhrada trov konania v rozsahu 100%, nakoľko žalobca späťvzatím žaloby, ku ktorému došlo nezávisle od žalovaného v 1./rade, procesne zavinil zastavenie konania, nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že zavinil vznik trov konania tým, že by žalobcovi odmietol umožniť prístup cez svoje pozemky a poukázal na to, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zriadenia vecného bremena spočívajúceho v práve cesty cez pozemok vo vlastníctve žalovaného v 1./rade a nie umožniť výkonu existujúceho vecného bremena a práva z neho vyplývajúceho ako sa to snaží prezentovať vo svojich podaniach žalobca. Podľa neho podstatná časť trov konania vznikla v súvislosti s úkonmi žalobcu spočívajúcimi s rozšírením žaloby voči ďalším žalovaným , keď si svojou žalobou voči žalovanému v 1./rade nebol istý a hľadal riešenie vykonaním úkonov a dokazovaním v záujem presadenia svojho práva voči ďalším tretím osobám.
4./ Žalovaný v 2./rade so späťvzatím žaloby a so zatavením konania súhlasil s tým, že si náhradu trov konania neuplatňuje a žalované v 3./ a 4./rade na výzvu súdu nereagovali.
5./ Vzhľadom k tomu, že žalobca v priebehu konania zobral žalobu v celom rozsahu späť a žiadal konanie zastaviť, pričom žalovaný v 1./ a 2./rade so späťvzatím žaloby súhlasili a žalované v 3./ a 4./ rade sa k späťvzatiu žaloby nevyjadrili a teda nepredložili súdu nesúhlas so späťvzatím žaloby, tak súd podľa § 145 ods. 1 CSP a § 146 ods. 1 CSP konanie zastavil.
6./ O náhrade trov konania rozhodol súd tak, že žiadnej zo strán nepriznal náhradu trov konania a to v prípade žalovaných v 2./ - 4./ rade s poukazom na ustanovenie § 256 ods. 1 CSP, podľa ktorého by žalované strany v zásade mali na náhradu trov konania právo, pretože žalobca späťvzatím žaloby procesne zavinil zastavenie konania, avšak ani jeden zo žalovaných v 2./ - 4./ rade si toto právo neuplatnil, keďže žalovaný v 2./rade výslovne uviedol, že náhradu trov konania nepožaduje a žalované v 3./ - 4./ rade na základe výzvy súdu neoznámili, či si uplatňujú náhradu trov konania a z obsahu spisu mal súd za to, že doposiaľ im v priebehu konania žiadne trovy nevznikli.
7./ V prípade práva na náhradu trov konania žalovaného v 1./rade súd rozhodol s poukazom na ustanovenie § 257 CSP tak, že žalovanému v 1./rade náhradu trov konania nepriznal z dôvodov hodných osobitného zreteľa. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu vo veci (§ 255 ods. 1 CSP). Podľa § 257 CSP súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Citované zákonné ustanovenie predstavuje odchýlku zo zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255 CSP) aj zo zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1 CSP). Súd podľa neho nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu nahradiť trovy konania úspešnej strane, resp. nemusí zaviazať stranu, ktorá spôsobil vznik trov svojim zavinením, aby tieto trovy nahradila protistrane. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon neuvádza, ani exemplifikatívne. Výklad týchto podmienok ponecháva na súdnej praxi. To však neznamená, že tým vytvára priestor na celkom voľnú úvahu súdu. V zmysle dnes už ustálenej judikatúry ustanovenie § 257 CSP nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Ustanovenie § 257 CSP preto nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania.
Strane, ktorá mala vo veci úspech nemožno nepriznať náhradu trov podľa výnimočného ustanovenia len na základe všeobecného záveru hodnotiaceho dopad rozhodnutia o určitom druhu nárokov. Nejde o automatické pravidlo, ktoré by sa uplatňovalo vo vzťahu k určitému typu konania, ale ide o prvok individualizácie, nie ľubovôle zo strany súdu. Zmyslom predmetného zákonného ustanovenie je, že ak súd zvolí postup podľa neho, nemôže žiadnej zo strán (ani úspešnej, ani neúspešnej) priznať náhradu trov konania. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa je významným z hľadiska aplikácie § 257 CSP nielen charakter konania, alebo charakter procesnej situácie, ale i okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde, postoj strán v konaní, pričom je potrebné prihliadať k majetkovým, sociálnym, osobitným a ďalším pomerom všetkých strán. Je potrebné vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale treba zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia na majetkové pomery oprávnenej strany. Vo všeobecnosti možno povedať, že vždy treba zvažovať okolnosti konkrétneho prípadu, a to nielen okolnosti spočívajúce vo veci, ale i okolnosti na strane strán, a to nielen toho, v koho prospech má byť toto ustanovenie použité, ale aj na strane toho, komu inak patriaci nárok nie je priznaný, či totiž možno od neho spravodlivo požadovať, aby trovy konania znášal bez nároku na ich náhradu, keď mal v konaní úspech (uznesenie Najvyššieho súdu SR 2Cdo/89/2020 zo dňa 30.07.2020 a rozsudok Krajského súdu v Nitre sp.zn. 9Co/111/2020 zo dňa 19.11.2020).
8./ S poukazom na okolnosti prejednávacnej veci ako aj na správanie sa žalobcu a žalovaného v 1./rade v priebehu konania a okolnosti, ktoré predchádzali podaniu žaloby ako aj s poukazom na vyššie citované názory súdov odôvodňujúce možnosť použitia ustanovenia § 257 CSP pri rozhodovaní o náhrade trov konania dospel súd k záveru, že v tomto prípade existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré nie je možné žalobcovi a žalovanému v 1./rade navzájom priznať náhradu trov konania. Tieto dôvody spočívajú v tom, že žalobcovi bolo zabraňované v prístupe k jeho nehnuteľnostiam konaním zo strany žalovaného v 1./rade, i keď už pred podaním žaloby vychádzajúc z výpisu z LV č. XXXX pre kat.úz. I. (č.l. 15) bolo na parc.č. 1079/3 patriacej žalovanému v 1./rade zriadené vecné bremeno pre parc.č. 1078, 1079/1, 1079/2 a 1080, z ktorých žalobcovi patrila parc.č. 1080/1, na ktorej bol postavený rodinný dom súp. č. 4166, ktoré však nebolo bližšie špecifikované, čo vyvolávalo problémy medzi žalobcom a žalovaným v 1./rade. Tieto problémy sa žalobca rozhodol riešiť podaním žaloby na súd s tým, aby bolo jednoznačne zriadené vecné bremeno, ktoré už presne špecifikoval a v priebehu súdneho konania žalovaný v 1./rade požiadal o výmaz vecného bremena z listu vlastníctva, k čomu aj došlo a až na zásah okresnej prokuratúry, bol tento zápis obnovený. Z vykonaného dokazovania ako aj z obhliadky vyplynulo, že žalovaný v 1./ rade reálne znemožňoval žalobcovi prejazd osobným motorovým vozidlom k jeho nehnuteľnosti tým, že si žalovaný v 1./rade z bočnej strany domu vybudoval schody bez akéhokoľvek povolenia, čo bolo následne predmetom konania na stavebnom úrade a k vyriešeniu všetkých týchto problémov došlo až po znaleckom dokazovaní v súdnom konaní, keď žalovanému v 1./rade reálne hrozilo, že súd rozhodne o zriadení vecného bremena cez jeho pozemok a následne žalobca uzavrel so žalovaným v 2./rade kúpnu zmluvu, ktorou svoje nehnuteľnosti previedol na žalovaného v 2./rade, čím odpadol dôvod ďalšieho sporu ohľadne zriadenia vecného bremena, nakoľko žalovaný v 2./rade mal zabezpečený prístup k novonadobudnutým nehnuteľnostiam cez svoje susediace nehnuteľnosti. Všetky tieto okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde ako aj postoj strán v konaní a konečné vyriešenie sporu dohodou medzi žalobcom a žalovaným v 2./rade, sú dôvodmi hodnými osobitného zreteľa, pre ktoré žalovanému v 1./rade nie je možné priznať náhradu trov konania, i keď zastavenie konania procesne zavinil žalobca späťvzatím žaloby a teda v zásade by podľa § 256 ods. 1 CSP mal právo na náhradu trov konania žalovaný v 1./rade. Z uvedených dôvodov mal súd za to, že žalobca a žalovaný v 1./rade navzájom nemajú právo na náhradu trov konania a teda žiadnej zo strán náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia, cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre. Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutie smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).