Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_40Ek-303-2024.pdf
PDF · 89.95 KB
No categories available
40Ek/303/2024
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Mesto Poprad, so sídlom Nábrežie Jána Pavla II. X, XXX XX A., IČO: 00 326 470, proti povinnému: B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXXX/X, XXX XX A., zastúpeného: JUDr. Tibor Bašista, advokát, so sídlom advokátskej kancelárie Štefánikova 8, 058 01 Poprad, IČO: 35 507 128, o vymoženie nepeňažného plnenia, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Dušan Sopko, so sídlom exekútorského úradu Okružná 17, 059 21 Svit, pod sp. zn. 353EX 381/24, o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 40Ek/303/2024 zo dňa 06.08.2024, takto
rozhodol:
I. Súd sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu banská Bystrica sp. zn. 40Ek/303/2024 zo dňa 06.08.2024 z a m i e t a .
II. Oprávnenému nárok na náhradu trov konania o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 40Ek/303/2024 zo dňa 06.08.2024 n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 26.02.2024 domáhal od povinného vymoženia nepeňažného plnenia. Ako exekučný titul pripojil k návrhu na vykonanie exekúcie rozhodnutie č. 69188/1531/2022 zo dňa 25.07.2022, ktoré vydalo Mesto Poprad. Exekučný súd poverením zo dňa 12.03.2024 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora Mgr. Igora Palšu
2. Uznesením sp. zn. 40Ek/303/2024 zo dňa 06.08.2024 súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol. Predmetné uznesenie súd v osobe vyššieho súdneho úradníka odôvodnil tým, že exekučným titulom v danej veci je rozhodnutie č. 69188/1531/2022 zo dňa 25.07.2022, ktoré vydalo Mesto Poprad. Na jeho podklade sa oprávnený domáha vymoženia nepeňažného plnenia spočívajúceho v odstránení nepovolených stavieb "Altánok, Skleník, Záhradná chatka", ktoré sa nachádzajú na pozemku parc. č. 3009/874 v k. ú. A. pri plynovej stanici a v záhradkárskej lokalite pri ulici Tajovského v k. ú. A.. Pokiaľ ide o tvrdenie povinného, že je dôchodcom, ktorý trpí závažnými zdravotnými problémami, a preto nie je schopný odstrániť nepovolené stavby, súd uviedol, že novelou exekučného poriadku účinnou od 01.04.2023 bol zavedený osobitný spôsob výkonu exekúcie odstránením stavby. Exekúciu možno vykonať tak, že stavbu odstráni oprávnený sám alebo aj prostredníctvom inej (tretej) osoby, a to na trovy povinného. Stavbu teda odstráni buď oprávnený, ak odstránenie stavby je obsahom činnosti, ktorú má oprávnený v predmete podnikania, alebo ide o jednoduchú stavbu alebo drobnú stavbu, alebo stavbu odstráni tretia osoba vybraná oprávneným, ktorá má na takúto činnosť príslušné oprávnenie. Povinný tak stavbu neodstraňuje, ale je povinný nahradiť oprávnenému trovy odstránenia stavby. Pokiaľ by aj povinný musel sám odstrániť neoprávnené stavby, táto argumentácia je v rámci rozhodovania o návrhu na zastavenie exekúcie pre exekučný súd irelevantná. Dôvodom na zastavenie exekúcie v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, sú také skutočnosti, ktoré po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti
exekučného titulu. Pokiaľ ide o tvrdenie povinného, že stavba skleník je už odstránená, toto tvrdenie povinný žiadnym spôsobom nepreukázal. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. Je teda na povinnom aby v rámci návrhu na zastavenie exekúcie predložil aj dôkazné prostriedky na preukázanie svojich tvrdení. Teda aby svoje tvrdenia aj náležitým spôsobom preukázal a nie len niečo tvrdil. Súd tak dospel k záveru, že nie sú splnené zákonné podmienky na to, aby vo veci mohlo byť vydané rozhodnutie o zastavení exekúcie, a preto návrh povinného na zastavenie exekúcie ako nedôvodný v zmysle § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.
3. Proti uvedenému uzneseniu podal povinný v zákonnom stanovenej lehote sťažnosť, ktorú odôvodnil tým, že súd vec nesprávne právne posúdil a dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. V roku 2003 sa stal vlastníkom nehnuteľnosti – pozemku parcela č. 3009/874 vedený na LV č. XXXX v k. ú. A., kde nebola zaznamenaná žiadna ťarcha a tá tam nie je vedená ani v súčasnej dobe. Vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti sa stal na základe kúpnej zmluvy. Na predmetnom pozemku zriadil záhradku, nakoľko sa jednalo o záhradkársku osadu, kde okrem neho je na tomto mieste zriadených ďalších 15 chatiek. Od tejto doby chatky užívali nerušenej bez akýchkoľvek komplikácií. Pred dvoma rokmi sa v bezprostrednej blízkosti jeho parcely objavil oranžovo-čierny stĺp, približne v tomto istom období ho Mesto Poprad vyzvalo, aby im sprístupnil záhradu. Bolo mu oznámené, že cez jeho parcelu ide plynovod avšak tento plynovod ide aj cez ďalších 14 záhrad. Dňa 07.05.2024 mu bol doručený exekučný príkaz na vypratanie nehnuteľnosti, proti ktorému podal sťažnosť. Uvedené rozhodnutie považuje za nezákonné a nevykonateľné, pretože nebolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi a procesnoprávnymi predpismi. Uloženie povinnosti odstrániť neoprávnenú stavbu alebo povinnosť v prípade nepovolených terénnych úprav pozemku uviesť do pôvodného stavu alebo tento upraviť je najprísnejšou občiansko-právnou sankciou postihujúcou neoprávneného stavebníka za jeho protiprávne konanie. Použite tejto sankcie je preto odôvodnené len v takom prípade, ak zriaďovateľ nepovolenej stavby nepredloží v určenej lehote doklady požadované stavebným úradom na preukázanie jej súladu s verejnými záujmami alebo ak sa na ich podklade preukáže jej rozpor s týmito verejnými záujmami alebo aj v prípade, ak zriaďovateľ v určenej lehote nepredloží žiadosť o jej dodatočné povolenie alebo iné doklady ním požadované. Vhodnosť a primeranosť rozhodnutia správneho orgánu by mala závisieť vždy na okolnostiach konkrétneho prípadu. K tomuto je však potrebné, aby správny orgán pre určenie rozsahu dokladov vykonal náležité skutkové zistenia. List vlastníctva by mal obsahovať všetky relevantné informácie o vecných bremenách, vrátane prítomnosti inžinierskych sietí ako plynovod. Do dňa podania sťažnosti nebol riadne informovaný o technických detailoch plynovodu, jeho presnom trasovaní, neboli mu poskytnuté žiadne dokumenty alebo dôkazy, ktoré by preukazovali umiestnenie plynovodu v súlade s právnymi predpismi.
4. Predmetnú sťažnosť súd oprávnenému z dôvodu procesnej ekonómie (nenavyšovania trov) na vyjadrenie nezasielal, nakoľko predmetom sťažnosti boli rovnaké skutočnosti ako boli uvádzané v návrhu na zastavenie exekúcie, pričom k týmto okolnostiam sa oprávnený vyjadril v rámci svojho podania – vyjadrenia k návrhu povinného na zastavenie exekúcie.
5. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
6. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
7. Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
8. Podľa § 239 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
9. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
10. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.
11. Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
12. Súd prvej inštancie (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku), po zistení, že sťažnosť bola podaná včas (§ 242 CSP), oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vydané (§ 240 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná (§ 239 ods. 1 a 2 CSP), po skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti (§ 127 CSP, § 243 CSP), preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi sťažnosti a postupom bez nariadenia pojednávania (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku) dospel k záveru, že sťažnosť nebola podaná dôvodne, a preto ju zamietol.
13. Sťažnostné konanie je v zásade jediným opravným konaním v exekučnom konaní a preto nie je akýmsi predĺžením konania o určitom procesnom podaní účastníka, ale je opravným konaním, v ktorom má dotknutá strana vytýkať vady konania i rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka (§ 239 CSP v spojení s § 243 CSP). Inými slovami povedané sťažnosť proti rozhodnutiu o návrhu na zastavenie exekúcie nie je duplicitným návrhom na zastavenie exekúcie s tou zmenou, že o nej rozhoduje sudca, ale je opravným prostriedkom, v ktorom sťažovateľ namieta vady rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka, resp. vady konania, ktoré mu predchádzalo, t. j. skutkový a právny rámec vymedzený v návrhu na zastavenie exekúcie je rámcom i pre sťažnostné konanie. V danom prípade povinný vo svojej sťažnosti síce uviedol, že podľa jeho názoru vyšší súdny úradník v napadnutom uznesení dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil, avšak neuviedol v čom by mali spočívať nesprávne skutkové zistenia resp. nesprávne právne posúdenie danej veci. Povinný v sťažnosti uvádza rovnako skutočnosti ako v návrhu na zastavenie exekúcie avšak v podanej sťažnosti absentuje vymedzenie v čom konkrétne sa vytýkajú rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka vady.
14. Nad rámec argumentov uvádzaných v napadnutom uznesení súd zdôrazňuje, že akékoľvek hmotnoprávne námietky mal a aj namietal povinný v základnom – správnom konaní. K skutočnosťami uvedenými v návrhu na zastavenie exekúcie ako aj v podanej sťažnosti sa už vyjadril aj odvolací úrad – Okresný úrad Prešov ktorý vo svojom rozhodnutí č. OU – PO – OVBP2 – 2022/051252-003 zo dňa 14.11.2022 uviedol, že „z výkonu štátneho stavebného dohľadu uskutočneného dňa 31.08.2021 bola spísaná zápisnica v ktorej orgán štátneho stavebného dohľadu uviedol, že na základe predloženého zakreslenia SPP – distribúcie a.s. a miestnej obhliadky bolo zistené, že na predmetnom pozemku registra C KN parcela č. 3009/874 k. ú. A. sú postavené nasledovné nepovolené stavby priamo na VTL plynovode je postavený altánok a skleník a v bezpečnostnom pásme VTL plynovodu je postavená záhradná chatka s NN prípojkou a vykurovaním na tuhé palivo. Stavebník do zápisnice uviedol, že uvedené stavby sú postavené 30 rokov a nikto sa k nim nevyjadroval.“ „Stavebný úrad výzvou č. 75218/7235/2021 zo dňa 05.10.2021 podľa § 88 ods. 1 písm. b) v spojení s ust § 88a ods. 1 stavebného zákona vyzval stavebníka, aby v lehote do 30 dní od doručenia tejto výzvy predložil žiadosť o dodatočné povolenie na stavby : altánok, skleník a záhradnú chatku na pozemku registra CKN parcela. Č. 3009/874 k. ú. A. spolu s projektovou dokumentáciou vypracovanou oprávnenou osobou v súlade s ust. § 9 vyhlášky MŽP č. 453/2000 Z.z. a doklady preukazujúce že dodatočné povolenie stavieb nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými stavebným zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania a osobitnými predpismi (rozhodnutie vymenuváva požadované doklady). Stavebný úrad vydal dňa 26.07.2022 rozhodnutie č. 69188/1531/2022, ktorým podľa § 88a ods. 2 a 5 stavebného zákona, nariadil odstránenie nepovolených stavieb „altánok, skleník, záhradná chatka“ postavených na pozemku registra C KN parcela č. 3009/874 v k . ú. Poprad pri plynovej stanici, v záhradkárskej lokalite pri ul. Tajovského, pre stavebníka s odôvodnením, že lehota na predloženie požadovaných dokladov uplynula márne a stavebný úrad zistil rozpor predmetných stavieb z verejnými záujmami najmä s územným plánom mesta Poprad. K námietkam odvolateľa že na jeho liste vlastníctva číslo XXXX nie sú zapísané žiadne ťarchy ani vecné bremená, a preto neexistuje dôvod na odstránenie jeho stavieb, odvolací orgán uviedol že SP distribúcia AS je držiteľom povolenia na prevádzkovanie distribučnej siete plynárenských zariadení. V zmysle ustanovenia paragrafu 22 ods.1 písmeno a) až d) zákona 67/1960 Zb. o výrobe rozvode a využití vyhrievacích plynov (Plynárenský zákon) právnemu predchodcovi stavebníka prislúchalo oprávnenie zriaďovať a prevádzkovať stavby na cudzích nehnuteľnostiach. Zároveň v zmysle ustanovenia paragrafu 22 odsek 5 zákona 79/1957 Zb. o výrobe rozvode a spotrebe elektriny k týmto stavbám bolo zriadené vecné bremeno (povinnosť strpieť toto plynárenské zariadenie na cudzom
pozemku), pričom sa toto vecné bremeno na základe ustanovenia paragrafu 26 elektrizačného zákona nezapisovali do pozemkových kníh ( dnešný kataster ). Toto oprávnenie k dotknutým nehnuteľnostiam zostalo zachované na základe ustanovenia paragrafu 96 ods. 4 zákona číslo 251/2012 Z.z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v zmysle ktorého oprávnenia k cudzím nehnuteľnostiam, ako aj obmedzenia ich užívania, ktoré vznikli pred účinnosťou tohto zákona, zostávajú nedotknuté, ak tento zákon neustanovuje inak. Z uvedeného vyplýva že SPP - distribúcia a.s. ako držiteľ povolenia na prevádzkovanie distribučnej siete plynárenských zariadení má vecné bremeno vyplývajúce priamo zo zákona, ktoré sa na základe paragrafu 26 elektrizačného zákona nezapisoval do katastra nehnuteľnosti toto oprávnenie zostalo zachované na základe paragrafu 96 odsek 4 SOPA teda uvedená námietka odvolateľa je podľa názoru odvolacieho orgánu neopodstatnená.“ So zreteľom na uvedené je zrejmé, že s námietkami povinného uvádzanými v návrhu na zastavenie exekúcie, ako aj v podanej sťažnosti sa vysporiadal správny orgán v základnom konaní.
15. Skutočnosť, že stavby postavené bez povolenia, ktoré majú byť v zmysle exekučného titulu odstránené, sa nachádzajúc na pozemku už 30 rokov nezakladá dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle ust. § 61k ods. 1 Exekučného poriadku.
16. Súd ďalej poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR z 3. mája 2011, č. k. III. ÚS 41/2011-31, kde Ústavný súd SR vyslovil, že exekučný súd skúma exekučný titul pri rozhodovaní o žiadosti exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie (§ 44 Exekučného poriadku), tiež na prípadnú námietku povinného proti exekúcii (§ 50 Exekučného poriadku), ako aj na prípadný návrh povinného na zastavenie exekúcie (§ 58 exekučného poriadku); súčasne platí, že exekučný súd nie je oprávnený preskúmavať vecnú správnosť exekučného titulu, teda zaoberať sa správnosťou skutkových a právnych záverov orgánu, ktorý exekučný titul vydal. Exekučný titul sa nadobudnutím jeho právoplatnosti stal pre strany záväzným a založil tzv. prekážku veci rozhodnutej (res iudicata). Návrh povinného na zastavenie exekúcie bol zákonom zavedený ako procesná obrana povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Z uvedeného je zrejmé, že návrh povinného na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom, ktorým by sa napádalo vydané rozhodnutie, ktoré slúži ako podklad na vykonanie exekúcie. Návrh povinného na zastavenie exekúcie je procesným prostriedkom, ktorým možno vyvolať spor o prípustnosť exekúcie, pretože smeruje proti exekúcii a nie proti exekučnému titulu. Predmetom návrhu povinného na zastavenie exekúcie preto môže byť iba skutočnosť procesného alebo hmotného práva, ktorá nastala po vydaní exekučného titulu. Exekučný súd už nijakým spôsobom nemôže procesne zasahovať do konania, v ktorom bol vydaný exekučný titul, čiže exekučný súd už nemôže zasahovať do konania, ktoré predchádzalo vzniku exekučného titulu. Povinný nemôže v návrhu na zastavenie exekúcie žiadať o vecný prieskum exekučného titulu, pretože exekučný súd naň nemá právomoc, keďže vo vzťahu k rozhodnutiu orgánu v základnom konaní nepôsobí ako opravná inštancia a jeho úlohou je len zabezpečiť nútený výkon rozhodnutia vydaného v základnom konaní, do ktorého obsahu nemôže nijakým spôsobom zasahovať, ani ho inak preskúmavať, keďže je ním viazaný. Exekučný titul, ako listina vydaná oprávneným orgánom musí mať predpísanú formu a obsah, musí spĺňať náležitosti, ktoré sú jednak formálnej, alebo materiálnej povahy. Z hľadiska materiálnej vykonateľnosti preto musí každý titul obsahovať presnú individualizáciu oprávneného a povinného, presné vymedzenie práva a jemu zodpovedajúcu povinnosť na plnenie a presne stanovenú lehotu na plnenie. Formálnu vykonateľnosť stanovuje predpis upravujúci konanie, v ktorom bolo rozhodnutie slúžiace ako exekučný titul vydané. Rozsah prieskumnej činnosti exekučného súdu je tak obmedzený na to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný hmotno-právne legitimovaní z exekučného titulu. Exekučný súd však nie je príslušný skúmať správnosť exekučného titulu z pohľadu hmotného práva a ani nijakým spôsobom nemôže zasahovať do práva priznaného v exekučnom titule. Exekučný súd je viazaný rozhodnutím vo veci samej, ktoré je vykonávané, a ktoré zakladá oprávnenému právo na splnenie určitej povinnosti voči označenému subjektu a preto exekučnému súdu neprislúcha čokoľvek na tomto rozhodnutí meniť, ani opätovne preverovať.
17. Podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však
nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Skutočnosť, že súd nerozhodol podľa predstáv a očakávaní sťažovateľa, nemožno považovať za porušenie či nerešpektovanie jeho práv.
18. Uvedenými úvahami preto sťažnostný súd dospel k záveru o nedôvodnosti podanej sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 40Ek/303/2024 zo dňa 06.08.2024, a preto túto sťažnosť zamietol v celom rozsahu.
19. Podľa § 255 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
20. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
21. Podľa § 199e prvá veta Exekučného poriadku ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene.
22. O trovách sťažnostného konania súd prvej inštancie rozhodoval s poukazom na ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 199d ods. 1 Exekučného poriadku. Pretože súd prvej inštancie sťažnosť povinného zamietol, nárok na náhradu trov sťažnostného konania by súd priznal oprávnenému. Za situácie, keď však oprávnenému žiadne trovy konania v súvislosti s podanou sťažnosťou povinného nevznikli (oprávnenému sťažnosť na vyjadrenie zo strany súdu zaslaná nebola), súd oprávnenému nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).