Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13CoP/47/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Jána Burika, v právnej veci navrhovateľky (matky): A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX C. XXX, zastúpenej právnou zástupkyňou JUDr. Máriou Vajdovou, advokátkou, so sídlom D. XXX, XXX XX E. F. G. a muža, ktorého otcovstvo má byť určené: G. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX C. XXX (ďalej aj ,,otec“), o určenie otcovstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu: I. B., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, pracovisko Kysucké Nové Mesto, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. -134 zo dňa 3. novembra 2023 vo výrokoch III. a IV.

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. -134 zo dňa 3. novembra 2023 v odvolaním nenapadnutých výrokoch I., II., V., VI., VII. a VIII. z o s t á v a n e d o t k n u t ý.

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. -134 zo dňa 3. novembra 2023 v napadnutých výrokoch III. IV. o vyživovacej povinnosti otca na maloleté dieťa, nedoplatku na výživnom v spojení so závislým výrokom IX. o trovách konania p o t v r d z u j e s tým, že v záhlaví rozsudku označenie právnej zástupkyne matky znie ...,,JUDr. Mária Vajdová, advokátka, so sídlom D. XXX, XXX XX E. F. G....“ a v časti výroku IV. uvedenie meny sumy nedoplatku správne znie: ...,,vo výške 951,61 Eur“... .

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd výrokom I. konanie o určenie otcovstva zastavil. Výrokom II. mal. I. B., nar. XX.XX.XXXX zveril do osobnej starostlivosti matky. Podľa výroku III. otec je povinný platiť výživné na maloletú I. vo výške 200 Eur mesačne, a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky s účinnosťou od 16.01.2023.Výrokom IV. rozhodol, že nedoplatok na výživnom na mal. I. za obdobie od 16.01.2023 do 31.10.2023 vo výške 951,61 Eur otec je povinný zaplatiť v mesačných splátkach po 50 Eur spolu s bežným výživným. Výrokom V. vo zvyšnej časti návrh matky zamietol. Podľa výrokov VI. , VII. a VIII. otec je oprávnený sa s maloletou I. stretávať každý párny týždeň v sobotu od 10.00 hod. do 14.00 hod. a v nedeľu od 10.00 hod. do 14.00 hod. s tým, že si otec maloletú I. prevezme v mieste bydliska matky a po skončení stretnutia maloletú odovzdá v mieste bydliska matky. Matka je povinná maloletú I. na styk riadne a včas pripraviť a otcovi odovzdať. O nároku na náhradu trov prvoinštančného konania rozhodol výrokom IX. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení rozhodnutia, a to v odseku 1. okresný súd poukázal na návrh navrhovateľky (matky), ktorým sa domáhala určenia otcovstva k maloletej I. B., nar. XX.XX.XXXX a tiež úpravy rodičovských práv a povinností k maloletej a jeho zdôvodnenie, v odseku 2. na obsah písomného vyjadrenia muža, ktorého otcovstvo má byť určené (ďalej v odôvodnení aj ,,otec“), k návrhu.

3. V odseku 3. odôvodnenia rozsudku okresný súd poukázal na to, že navrhovateľka a muž, ktorého otcovstvo má byť určené, sa dňa 23.06.2023 dostavili na Okresný súd Žilina na informatívne stretnutie. Otcovstvo k maloletému dieťaťu bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov pred súdom tak, ako je to uvedené v Zápisnici zo dňa 23.06.2023. Informatívne stretnutie pokračovalo za účelom uzavretia rodičovskej dohody o úprave rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu. Rodičia sa na informatívnom stretnutí nedohodli.

4. Okresný súd v odsekoch 4. až 11. odôvodnenia rozsudku poukázal na vo veci nariadené pojednávanie, popísal vykonané dokazovanie výsluchom otca, matky, kolízneho opatrovníka, listinnými dôkazmi tvoriacimi súdny spis, z neho zistený skutkový stav, ktorý právne posúdil za aplikácie , a , Zákona o rodine, , , , , , , , , , , , , Zákona o rodine, a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

5. S poukazom na súhlasné vyhlásenie rodičov o otcovstve pred súdom, ku ktorému došlo dňa 23.06.2023, ako vyplýva zo zápisnice, okresný súd v zmysle ust. konanie o určenie otcovstva k mal. I. B. zastavil. 6. Na základe vykonaného dokazovania dospel okresný súd k záveru, že je potrebné upraviť výkon rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, nakoľko jeho rodičia spolu nežijú, o maloletú sa stará matka, otec sa s maloletou stretáva podľa dohody rodičov a prispieva na výživu maloletej sumou 100 Eur mesačne.

7. Okresný súd zveril maloletú I. do osobnej starostlivosti matky, keďže v starostlivosti matky o maloletú neboli zistené žiadne nedostatky. Maloletá je od narodenia výlučne v starostlivosti matky, pričom otec o maloletú prejavuje záujem, stretáva sa s maloletou a prispieva na jej výživu zatiaľ sumou podľa vlastného uváženia, ktorú však matka považuje za nedostatočnú. Otec voči zvereniu maloletej matke nemal žiadne výhrady, so zverením matke súhlasil. Obom rodičom zostalo zachované právo maloletú I. zastupovať a spravovať jej majetok, keďže ani u jedného z rodičov neboli zistené okolnosti, ktoré by ich z tohto práva vylučovali, či obmedzovali.

8. Okresný súd styk otca a maloletej I. upravil v zmysle aktuálne prebiehajúceho stretávania. Obaja rodičia navrhli upraviť styk na každý párny víkend v sobotu a v nedeľu od 10.00 hod. do 14.00 hod. bez prítomnosti matky. Okresný súd upravil styk otca s maloletou I. v záujme zachovania vzájomného vzťahu otca a maloletej a jeho ďalšieho rozvíjania a prehlbovania. Uviedol, že právo styku rodiča s maloletým dieťaťom kompenzuje právo mať maloleté dieťa u seba a zabezpečovať jeho výchovu prostredníctvom osobnej starostlivosti, ktoré právo vyplýva aj z viacerých ustanovení Dohovoru o právach dieťaťa. Dal do pozornosti, že trávenie času s obomi rodičmi je pre dieťa mimoriadne dôležité z hľadiska jeho ďalšieho priaznivého psychického, fyzického a sociálneho vývoja. Dieťa potrebuje mať pocit, že hoci rodičia spolu nežijú a netrávia spoločne čas ako rodina, nie je odmietané a že obaja rodičia ho milujú.

9. Pri rozhodovaní o výživnom okresný súd vychádzal zo zásad rozhodujúcich pre určenie výživného, t.j. ust. § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine a uviedol, že vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Kritériami určovania rozsahu vyživovacej povinnosti sú odôvodnené potreby dieťaťa, ako aj schopnosti, možnosti, majetkové pomery rodičov. Pri určení rozsahu výživného je treba vychádzať z toho, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, medzi ktoré patria okrem bežných potrieb ako výživa vo vlastnom slova zmysle (šatstvo, bielizeň, obuv, náklady na bývanie), aj ďalšie potreby súvisiace s rozširovaním, prehlbovaním vzdelania dieťaťa, k rozvoju jeho záujmov, prípravou na budúce povolanie a tiež kultúrne, športové, rekreačné potreby, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje v súčasnosti život kultúrneho človeka. Odôvodnené potreby detí v rovnakom veku sú spravidla rovnaké, pokiaľ nie sú v určitom konkrétnom prípade zvýšené v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu, finančne náročnej kultúrnej a záujmovej alebo športovej činnosti, príp. ak rozumové schopnosti dieťaťa odôvodňujú nadštandardné vzdelávanie dieťaťa, teda ide o všeobecne známe skutočnosti, ktoré nie je potrebné osobitne dokazovať. Dokazovať je potrebné len odôvodnené výdavky na výživu dieťaťa, ktoré vybočujú z rámca potrieb iných detí v tomto veku. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že výživné nemožno určovať mechanickým výpočtom.

10. Pri rozhodovaní o výške výživného okresný súd porovnal možnosti, schopnosti a majetkové pomery u oboch rodičov, prihliadol k odôvodneným potrebám maloletej I.. Upravil výšku výživného na maloletú I. v sume 200 Eur mesačne s účinnosťou od 16.01.2023 (t.j. od podania návrhu), pričom zohľadnil náklady, ktoré musia byť zabezpečované v súvislosti s jej prirodzeným rastom a vývinom. Okresný súd uviedol, že náklady na dieťa predstavujú všetky náklady, potrebné na uspokojenie jeho potrieb, medzi ktoré základné patrí bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť. Maloletá I. je vo veku a v období aktívneho rastu, čo sa premieta najmä do výdavkov na oblečenie, obuv a stravu. Výdavky na obuv a oblečenie sú premenné a závislé od sezóny, naviac vzhľadom na rast dieťaťa je potrebná častejšia obmena. Rovnako tak výživa, jej zloženie sú pre dieťa v každom veku dôležité. Pravidelné náklady tak predstavuje hygiena a hygienické potreby (detská kozmetika, plienky, vlhčené utierky), strava, oblečenie a obuv, hračky, či náklady na voľnočasové aktivity. Ako výdavky maloletej matka na informatívnom stretnutí dňa 23. 06. 2023 uviedla - strava 150 Eur, hygiena a plienky 155 Eur, oblečenie, obuv 50 Eur, voľnočasové aktivity, hračky 35 Eur. Na pojednávaní k výdavkom maloletej uviedla, že sa zmenili, a to aktuálne výdavok na plienky je 50 Eur. Otec maloletej sa na týchto výdavkoch podieľa, keďže matke hradí každý mesiac 100 Eur. Za odôvodnené potreby maloletej I. okresný súd považoval: oblečenie a obuv 40 Eur, strava 150 Eur, hygiena (plienky - 50 Eur, vlhčené obrúsky - 15 Eur, krém - 11 Eur, detská kozmetika - 15 Eur) 90 Eur, hračky, voľný čas 40 Eur.

11. Okresný súd mal za zistené, že matka s maloletou I. býva v rodinnom dome u svojich rodičov, kde okrem jej rodičov v spoločnej domácnosti býva aj jej brat s manželkou a dcérou. Náklady na bývanie nehradí, prispieva do spoločnej domácnosti na stravu 150 Eur mesačne. Ako svoje ďalšie výdavky uviedla oblečenie, obuv 55 Eur a osobná hygiena 45 Eur, telefón 15 Eur, zubár (preventívna prehliadka, zubné ošetrenia, dentálna hygiena 2 x ročne) cca 18 Eur mesačne, náklady na naftu, ktoré sú premenné a súvisia s vozením po lekároch, nakoľko je po autonehode. Príjem matky je rodičovský príspevok, ktorý poberá od 01.09.2021, pre rok 2021 v sume 275,90 Eur mesačne, pre rok 2022 v sume 280 Eur, od 01.01.2023-31.07.2023 v sume 301 Eur a od 01.08.2023 v sume 345,20 Eur. Zároveň je matka poberateľkou rodinných prídavkov, ktorých výška bola v roku 2021 25 Eur, v priebehu rok 2022 30 Eur, v roka 2023 60 Eur. Iný príjem matka nemá, a to vzhľadom na zabezpečovanie osobnej starostlivosti o dieťa do 6. rokov veku dieťaťa. Nie je v jej možnostiach vzhľadom na útly vek dieťaťa a potrebu osobnej starostlivosti svoj príjem zvýšiť.

12. Okresný súd uviedol, že príjem otca bol zdokladovaný na základe predložených faktúr a výpisu z účtu, pričom v roku 2022 bol cca 1.228,49 Eur a za obdobie 01-10/2023 cca 1.553,50 Eur. Otec ako svoje mesačné výdavky uviedol: príspevok do spoločnej domácnosti 100 Eur na elektrinu, 100 Eur na kúrenie a na stravu cca 200 Eur, leasing 150 Eur, mobil 75 Eur, oblečenie, obuv a hygiena 80 Eur. Okrem toho v prípade potreby prispieva svojej matke ďalej sumou 150 - 350 Eur mesačne (do domácnosti, na poplatky, na jej náklady s liekmi a pod.).

13. Okresný súd poukázal na zaužívanú súdnu prax, podľa ktorej platí, že výživné, ktoré hradí povinný rodič na všetky deti, ku ktorým má vyživovaciu povinnosť, by malo predstavovať 20 % až 30% jeho čistého príjmu, s prihliadnutím na individuálne okolnosti každého konkrétneho prípadu. Iba základné bežné potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť rodičov len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti rodičov slabé alebo objektívne obmedzené a nedovoľujú poskytnúť dieťaťu viac. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.

14. Okresný súd konštatoval, že matka si plní svoju vyživovaciu povinnosť aj formou osobnej starostlivosti a uspokojovaním bytových potrieb maloletej, na ktorú skutočnosť bol povinný prihliadnuť priamo zo zákona a ktorá je postavená na roveň finančným plneniam. Súdom určené výživné zodpovedá odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa, charakter výdavkov a ich výška upravená zo strany súdu v danom prípade zodpovedá potrebám maloletých detí v rovnakom veku. Považoval za potrebné si uvedomiť, že ide o 2 ročné dieťa, ktoré je v súčasnosti v osobnej starostlivosti matky (nenavštevuje jasle, či predškolské zariadenie) a je tu predpoklad, že výdavky budú rásť nie len vekom maloletej, ale aj z dôvodu návštevy predškolského a následne školského zariadenia. Na druhej strane zatiaľ ekonomická situácia za ostatné roky, vývoj životných nákladov a rast cien nie je zárukou toho, že príjmy na strane povinného rodiča budú rásť v takej miere ako výdavky na strane dieťaťa. Zároveň okresný súd uviedol aj to, že výživné nemá pokrývať všetky výdavky dieťaťa, nakoľko vyživovaciu povinnosť má aj matka, hoci ako bolo uvedené v jej prípade, zohľadnil aj osobnú starostlivosť a zabezpečovanie bytových potrieb. Pri zohľadnení príjmov (pri konštatovaní, že v sledovanom období

príjem otca bol a aj aktuálne je vyšší ako príjem matky) a životných nákladov oboch rodičov maloletej okresný súd dospel k záveru, že pomery otca mu umožňujú hradiť výživné v určenej výške.

15. Okresný súd poukázal na to, že otec žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou a jej partnerom, kde každý člen domácnosti má svoj príjem. Otec zároveň uviedol, že celkové náklady na elektrinu predstavujú 250 Eur na celý rodinný dom, pričom na domácnosť (t.j. otec, jeho matka a jej partner) prispievajú jednou polovicou, čo by malo byť 125 Eur (druhú polovicu hradí otcov otec s partnerkou, ktorí žijú v druhej časti spoločnej nehnuteľnosti), a následne by mal byť tento výdavok rozdelený medzi 3 osoby t.j. 125/3 je 41,66 Eur). Okrem toho sa spoločne podieľajú na nákladoch na drevo na kúrenie a vodu, ktoré už otec nevyčíslil, no vychádzajúc so skúseností súdu v iných prípadoch, kde boli tieto náklady uvádzané, možno počítať, že náklady na vodu sú cca 120-150 Eur na pol roka (150/6 cca 25 Eur na mesiac, t.j. 25/3 na osobu 8,33 Eur a náklady na kúrenie ( zakúpenie dreva cca 1.500 - 1.800 Eur na rok, ak by bolo počítané s ročným nákladom 1.000 Eur na domácnosť, 1000/12 cca 83,33 Eur na mesiac a 83,33/3 cca 27,77 Eur na osobu), ktoré náklady považoval za potrebné prerozdeliť medzi dve domácnosti a všetkých členov domácnosti. Celkovo spoločné mesačné náklady na jednu osobu by predstavovali 77,76 Eur (41,66 Eur + 8,33 Eur + 27,77 Eur). Podľa výdavkov otca, ako ich uviedol, len podiel otca mesačne v tomto prípade predstavuje 200 Eur, čo vzhľadom na vykonaný prepočet prevyšuje jeho podiel. Otec okrem toho matke prispieva aj ďalším finančným plnením. Za ďalší výdavok, na ktorý okresný súd nemusel prihliadať, je leasing na auto vo výške 150 Eur mesačne. S poukazom na príjem otca, ktorý v súčasnosti predstavuje okolo 1.228,49 Eur (za rok 2022) a 1.553,50 Eur (za rok 2023) a výšku výživného určeného zo strany súdu v sume 200 Eur, otec po uhradení výživného disponuje s finančnými prostriedkami, ktoré mu umožňujú vykryť jeho vlastné životné potreby. Vo zvyšnej časti okresný súd návrh matky zamietol, a to čo do výšky výživného, ktoré presahovalo súdom priznanú sumu, keďže vzhľadom na náklady maloletej, ktoré považoval za dôvodné, sa s výškou výživného navrhovanou matkou nestotožnil, naviac sumu 300 Eur nepovažoval za primeranú najmä vzhľadom na vek maloletej, pričom neboli zo strany matky prezentované mimoriadne výdavky, ktoré by výšku navrhovaného výživného odôvodňovali.

16. Okresný súd určil začiatok vyživovacej povinnosti od 16.01.2023, t.j. od podania návrhu a určil nedoplatok vo výške 951,61 Eur (ako pomernú časť za mesiac január a 9 mesiacov x 100 Eur, kedy zohľadnil, že otec uhrádzal a aj v súčasnosti naďalej platí 100 Eur mesačne). Zároveň uložil povinnosť otcovi nedoplatok na výživnom zaplatiť v mesačných splátkach po 50 Eur spolu s bežným výživným, a to s prihliadnutím na výšku nedoplatku a možnosti otca.

17. Okresný súd poznamenal, že rodič je povinný plne rešpektovať vyživovaciu povinnosť a svoje výdavky usmerniť tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené a rovnako je povinný využívať všetky svoje schopnosti a možnosti na zabezpečenie dostatočného príjmu na to, aby si mohol vyživovaciu povinnosť k dieťaťu plniť v čo najväčšom rozsahu. Vyživovacia povinnosť je prvoradá, a preto sú výživnému podriadené všetky ostatné výdaje rodičov. Je povinnosťou obidvoch rodičov venovať všetky sily k čo najoptimálnejšiemu zaisteniu výživy a ďalších potrieb svojho dieťaťa podľa svojich faktických schopností a možností v súlade s ustanovením § 62 Zákona o rodine. Každý rodič má v prvom rade zabezpečiť výživu dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich potrieb. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

18. Okresný súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania podľa ustanovenia .

19. Ďalej uviedol, že po vyhlásení rozsudku, jeho odôvodnení, daní právneho poučenia o opravnom prostriedku a možnosti výkonu rozhodnutia sa právny zástupca matky a kolízny opatrovník vzdali práva podať odvolanie.

20. Proti tomuto rozsudku, a to výrokom III. a IV., v zákonnej lehote podal odvolanie muž, ktorého otcovstvo má byť určené (otec, ďalej len „otec“), pretože ich považoval za nedôvodné a nedostatočne preskúmané. Otec namietal, že napadnutý rozsudok sa nezakladá na úplnom zistení skutkového stavu veci, pretože okresný súd nesprávne vypočítal, posúdil a vyhodnotil príjmy otca a listinné dôkazy, ktoré mu boli predložené. Okresný súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Otec poukázal na

to, že vydaný rozsudok bol odôvodnený tým, že okresný súd pri rozhodovaní o výške výživného porovnal možnosti, schopnosti a majetkové pomery u oboch rodičov, prihliadol k odôvodneným potrebám maloletej a upravil výšku výživného na maloletú I. v sume 200 Eur mesačne s účinnosťou od 16.01.2023 (t.j. od podania návrhu). Okresný súd vykonal dokazovanie výsluchom matky otca maloletej, kolízneho opatrovníka, ako sa aj oboznámil s obsahom listinných dôkazov. Zo zárobkového výkazu matky zistil, že matka poberá rodičovský príspevok vo výške 400 Eur spolu s rodinnými prídavkami a že otec pracuje ako SZČO na základe živnostenského oprávnenia zo dňa 04.03.2021 s predmetom činnosti dokončovacie stavebné práce pre realizáciu exteriérov a interiérov. Podľa daňového priznania za rok 2022 príjmy boli 14.741,50 Eur, výdavky 10.933,14 Eur a výsledok hospodárenia (zisk) 3.808,36 Eur. Okresný súd ďalej zohľadnil aj ustálenú súdnu prax, rozpätie výživného, pričom zle spočítal príjmy otca. Okresný súd prihliadal na hrubý príjem a nezohľadňoval daňovo uznateľné výdavky spojené so živnosťou. Hrubý príjem za rok 2022 14.741,50 Eur, daňovo uznateľné výdavky 10.933,14 Eur, z toho odvody do sociálnej a zdravotnej poisťovne 3.205,08 Eur, splátka auta, PHM a náklady spojené s prevádzkou 3.500 Eur, pracovný odev a obuv 6 Eur, služby mobilného operátora 9 Eur, režijné náklady 1.000 Eur, ostatné výdavky spojené s prevádzkovaním živnosti 1.728,06 Eur. Otcovi ako SZČO vyplýva povinnosť platiť odvody do sociálnej a zdravotnej poisťovne. Nakoľko pracuje podľa potreby zákazníka na území celej SR, kvôli flexibilite potrebuje motorové vozidlo. Celoročne pracuje prevažne v exteriéri, vzhľadom k čomu potrebuje pracovný odev a obuv. K výkonu potrebuje mobilné zariadenie – telefón, ktorým komunikuje so svojimi zákazníkmi. Režijné náklady zahŕňajú administratívu, účtovnícke služby, hygienické potreby pri výkone pracovnej činnosti, drobné pracovné potreby, parkovanie vozidla. V ostatných výdavkoch spojených s prevádzkovaním živnosti sú nepredvídateľné náklady, ktoré sú variabilné, napr. opravy vozidla, opravy pracovných potrieb, diaľničná známka a iné poplatky. Podľa otca z jeho príjmu, ktorý v súčasnosti predstavuje okolo 1.228,49 Eur (za rok 2022) a 1.553,50 Eur (za rok 2023) a plus daňovo uznateľné výdavky spojené so živnosťou, na výšku výživného nedisponuje finančnými prostriedkami, a preto platenie výživného na maloletú I. vo výške 200,- Eur mesačne s účinnosťou od 16.01.2023 je neprimerané. Podľa otca okresný súd by mal vychádzať z čistého príjmu, ktorý predstavuje sumu (zisk) 3.808,36 Eur, pričom podľa zaužívanej súdnej praxe výživné by malo predstavovať 20 % až 30 % jeho čistého príjmu, čo by znamenalo za rok cca 4.080 Eur, čo znamená na mesiac 340 Eur. Pre výpočet 30 % z 340 Eur to bude 102 Eur. Ďalej okresný súd určil začiatok vyživovacej povinnosti od 16.01.2023, t.j. od podania návrhu a určil nedoplatok vo výške 951,6 Eur, kedy zohľadnil, že otec uhrádzal a aj v súčasnosti naďalej platí 100 Eur mesačne. Otec nesúhlasí s tým, aby nedoplatok na výživnom za obdobie od 16.01.2023 do 31.10.2023 vo výške 951,61 Eur bol povinný zaplatiť vzhľadom na zlé spočítané príjmy. Ak súd uzná, že by mal vychádzať z čistého príjmu, potom nedoplatok by vo výške 951,60 Eur, t.j. od podania návrhu, nevznikol. Otec uviedol, že uvedenú skutočnosť nenamietal pred súdom, pretože bol pod stresom a nevedel ako interpretovať čistý príjem, a preto nevedomky uviedol nesprávne údaje. Po konzultácii s účtovníkom zistil, že prezentoval príjmy, ktoré neexistujú. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu vo výrokoch III. a IV. zmenil v zmysle petitu odvolacieho návrhu.

21. K doručenému odvolaniu otca sa písomne vyjadrila matka prostredníctvom právnej zástupkyne (č.l. 153 spisu). Argumenty uvedené otcom maloletej dcéry v odvolaní považovala za nepravdivé. Podľa matky otec účelovo spochybňuje skutočnosti, ktoré boli pravdivo preukázané v prvoinštančnom konaní na základe listinných dôkazov, výsluchom kolízneho opatrovníka a výsluchom oboch rodičov maloletého dieťaťa. Okresný súd pri svojom rozhodnutí vychádzal z vykonaného dokazovania a na jeho základe vecne správne rozhodol. Jednoznačne a v prvom rade citlivo prihliadal na záujem maloletého dieťaťa. Mala za to, že okresný súd spravodlivo rozhodol, a preto žiadala rozhodnutie okresného súdu ako vecne správne potvrdiť.

22. K doručenému odvolaniu otca sa písomne vyjadril kolízny opatrovník v podaní zo dňa 08.01.2024, ktorý oznámil, že s rozhodnutím okresného súdu súhlasí v plnom rozsahu a súhlasí s rozhodnutím odvolacieho súdu bez nariadenia pojednávania.

23. Podaniami okresného súdu zo dňa 13.02.2024 (č.l. 156, 157 spisu) bolo vyjadrenie matky a kolízneho opatrovníka doručené otcovi s možnosťou sa k nemu v lehote 10 dní písomne vyjadriť, ktorú otec v lehote určenej okresným súdom a ani k momentu rozhodovania krajského súdu nevyužil.

24. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací ( v spojení s ), po zistení, že odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie bolo podané včas ( v spojení s ), preskúmal vec podľa ust. , , s prihliadnutím na vady konania, iba ak by mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré nezistil ( ), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (68 ) a za aplikácie ust. a contrario v spojení s ust. ), postupom bez nariadenia pojednávania rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch III. IV. napadnutých oprávnenou osobou a v závislom výroku IX. potvrdil ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. , , za vykonania opravy záhlavovej časti rozsudku okresného súdu a časti výroku IV. s primeranou aplikáciou ust. v spojení s ust. , . Rozsudok okresného súdu v odvolaním nenapadnutých výrokoch I., II., V., VI. VII., VIII. zostal nedotknutý. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0. 25. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie muža, ktorého otcovstvo má byť určené (otca, ďalej len ,,otec“) bez nariadenia pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. -160 zo dňa 19.03.2024, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle vyššie uvedeného uznesenia krajského súdu dňa a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.

26. Krajský súd považuje za potrebné primárne uviesť, že pokiaľ išlo o odvolanie otca maloletého dieťaťa a v ňom tvrdené skutočnosti, následné vyjadrenie matky a kolízneho opatrovníka, tak na rozhodnutie krajského súdu ako súdu odvolacieho v zmysle podaného odvolania nebolo potrebné k uvádzaným skutočnostiam nariadiť pojednávanie, pretože bolo postačujúce, aby bolo odvolacím súdom rozhodnuté na základe celého obsahu spisového materiálu a v ňom doložených listín. Odvolateľ nevzniesol žiaden presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene ich písomných podaní po rozhodnutí okresným súdom, by mohla zaručiť spravodlivé konanie (rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.04.2023 č. 64336/01 vo veci Lino Carlos Varela Assalino proti Portugalsku; rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. , sp.zn. , sp.zn. , sp.zn. ).

27. Pokiaľ išlo o výroky I., II.. V., VI., VII. a VIII. rozsudku, a to výrok o zastavení konania o určenie otcovstva, o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky ani o úprave styku (čo do výroku V. rozsudku, ktorým bol vo zvyšnej časti návrh matky zamietnutý otec ani nebol osobou oprávnenou podať odvolanie v zmysle ), otec tieto odvolaním nenapadol, podľa obsahu odvolania ani ich nenamietal, preto v tomto rozsahu rozsudok okresného súdu zostal nedotknutý. Odvolací súd len k úplnosti dodáva k ostatným odvolaním otca nenapadnutým výrokom, že nezistil ani ich nesprávnosť.

28. Z odvolania podaného otcom maloletého dieťaťa vyplynulo, že nesúhlasil s určenou výškou vyživovacej povinnosti na maloleté dieťa a s tým nadväzujúcim výrokom o nedoplatku na výživnom, t.j. odvolacími dôvodmi napadol výroky III. a IV. rozsudku okresného súdu. Otec maloletého dieťaťa namietal nesprávnosť zhodnotenia jeho zárobkových pomerov a výdavkov spočívajúcom v nesprávnom spočítaní jeho príjmu zo živnosti, ak okresný súd prihliadol len na hrubý príjem a nezohľadnil daňovo uznateľné výdavky. Vo výsledku bolo rozhodnuté o výške vyživovacej povinnosti, ktorá nezodpovedá príjmovým pomerom otca maloletého dieťaťa, pri nemožnosti plnenia si okresným súdom určenej vyživovacej povinnosti.

29. Odvolací súd uvádza, že pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné, preberá súdom prvej inštancie zistený skutočný stav veci, pretože ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty otca nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvoinštančného súdu odchýliť.

30. Len na zdôraznenie správnosti rozsudku okresného súdu v napadnutých výrokoch III. IV. a odôvodneniu k nim sa viažucom a k odvolacím dôvodom otca krajský súd za dodržania ust. uvádza nasledovné.

31. K odvolaciemu dôvodu otca, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutočný stav veci, je potrebné poznamenať, že okresný súd rešpektoval vyšetrovaciu zásadu, vykonal dokazovanie, výsledky ktorého hodnotil v súlade s Čl. 10 ods. 1, 2 , z ktorého vyplýva, že dôkazy a tvrdenia účastníkov hodnotí súd podľa vlastnej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon, pričom žiaden dôkaz nemá predpísanú silu. Právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje i právomoc súdu posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné. Dodáva odvolací súd, že je to súd, ktorý výsledky vykonaného dokazovania hodnotí jednotlivo ako i vo vzájomných súvislostiach, k čomu zo strany okresného súdu došlo. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýval vzťah medzi skutkovými zisteniami,

úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Okresný súd v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie pre to, aby mohol vo veci rozhodnúť.

32. V súvislosti s námietkou nesprávneho právneho posúdenia veci odvolací súd zvýrazňuje, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybná aplikácia práva na zistený skutkový stav a dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo, ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho však interpretoval alebo, ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V tomto prípade takáto situácia nenastala, pretože súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, použil správne ustanovenia Zákona o rodine a správne ich aplikoval na zistený skutočný stav.

33. Odvolací súd konštatuje, že v priebehu konania na súde prvej inštancie boli zistené a preukázané všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o určení vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu, v dôsledku čoho ani odvolací súd nemá pochybností o správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutých výrokoch III. a IV., pričom skutkové a právne závery boli prijaté v súlade so zákonnou právnou úpravou.

34. Krajský súd zdôrazňuje, že okresný súd v rámci konania o návrhu matky na určenie výživného postupoval zákonne, ak pre rozhodnutie o takomto návrhu posudzoval možnosti, schopnosti, majetkové pomery rodičov, ako aj odôvodnené potreby maloletého dieťaťa. Okresný súd k týmto skutočnostiam vykonal v potrebnom a dostatočnom rozsahu dokazovanie a vyjadril aj správne právne posúdenie, pričom výška vyživovacej povinnosti otca na maloleté dieťa korešpondovala nielen odôvodneným výdavkom maloletého dieťaťa, ktoré okresný súd ustálil v odseku 20. odôvodnenia napadnutého rozsudku v sume 320,- Eur, ktoré otcom v podanom odvolaní ani spochybnené neboli, ale aj schopnostiam a možnostiam otca maloletého dieťaťa, ktorý zdokladoval svoj príjem tým spôsobom, že doložil doklady, a to faktúry (č.l. 56-74 spisu) a výpisy z účtu - rok 2022, 2023 (č.l. 75-124 spisu), z ktorých okresný súd ustálil súhrnný príjem otca za rok 2022 v sume cca 1.228,49 Eur a za rok 2023 cca 1.553,50 Eur a odôvodnené výdavky, ktoré okresný súd popísal v odseku 20. odôvodnenia, a to strava, mobil, oblečenie, obuv, hygiena 80 Eur a v odseku 21. mesačný náklad na bývanie po prepočítaní vyčíslil na sumu 77,76 Eur. Okresný súd k výdavkovým položkám otca rovnako zvolil vecne správny prístup, ak do týchto výdavkov nezahrnul sumu 150,- Eur mesačne, ktorou otec maloletého dieťaťa spláca leasing, ak za aplikácie § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Okresný súd vecne správne pri výdavkoch otca maloletého dieťaťa konštatoval, že je potrebné tieto výdavky optimalizovať, v ktorej súvislosti zvýrazňuje krajský súd, že maloleté dieťa nie je schopné samo sa živiť, je odkázané svojou výživou na rodičov, u ktorých vyživovacia povinnosť je primárna a základná, ktorej nemôžu predchádzať iné výdavky. I v prípade zhrnutia výdavkov otca maloletých detí na stravu, oblečenie, hygienu, ošatenie, sú jeho schopnosti a možnosti k tomu, aby si plnil okresným súdom určenú vyživovaciu povinnosť, a to k odôvodneným potrebám na strane maloletého dieťaťa. Pokiaľ otec namietal nesprávny postup okresného súdu, ktorý prihliadal na hrubý príjem a nezohľadňoval daňovo uznateľné výdavky spojené so živnosťou, tak odvolací súd poukazuje na doložené daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby otca za rok 2022, z ktorého i on podľa obsahu odvolania vychádzal (č.l. 33-41 spisu), podľa ktorého zostatok nezdaniteľnej časti základu dane predstavuje sumu 3.808,36 Eur. Podľa tohto daňového priznania príjem otca predstavoval sumu 14.741,50 Eur, výdavky 10.933,14 Eur. K otcom poukazovanému hrubému príjmu a v spise nachádzajúcemu sa daňovému priznaniu krajský súd považuje za potrebné dodať, že relevantnými údajmi z daňových priznaní podnikateľských subjektov a ich príloh nie sú len zisk alebo strata, ktoré sú skončeným výsledkom hospodárenia, pretože minimálny kladný hospodársky výsledok totiž môže byť znižovaný rozhodnutím podnikateľa realizovať výdavky a investície (v súlade s platnými právnymi predpismi) v takom rozsahu, že to podstatným spôsobom zníži jeho daňový základ tak, že daňové priznanie je skôr dôkazom o hospodárení daňového subjektu z ekonomického hľadiska. Prihliadnuc na údaje z otcom predložených listinných dôkazov potom postup okresného súdu, ktorý ustálil príjem otca ako samostatne zárobkovo činnej osoby z faktúr a doložených výpisov z účtu a tam uvedeného príjmu, bol namieste. Je potrebné zvýrazniť, že otec mal daný zákonný priestor, aby dokladoval a preukázal svoje pomery, okresný súd z ním predložených dokladov vychádzal, tieto posudzoval komplexne a po zhodnotení ustálil jeho príjem, pretože len daňovým priznaním preukazovaný príjem (príjmy, výdavky) fakticky vyjadruje len výsledok hospodárenia otca ako samostatne zárobkovo činnej osoby.

35. Tak, ako vyjadril okresný súd svoje zistenia v odseku 21. odôvodnenia napadnutého rozsudku, matka s maloletou bývajú v rodinnom dome rodičov matky, kde okrem jej rodičov v spoločnej domácnosti býva aj jej brat s manželkou a dcérou. Náklady na bývanie nehradí, prispieva do spoločnej domácnosti na stravu 150 Eur mesačne. Ďalšími nákladmi matky boli oblečenie, obuv 55 Eur, osobná hygiena 45 Eur, telefón 15 Eur, zubár cca 18 Eur mesačne, náklady na naftu, ktoré sú premenné a súvisia s vozením po lekároch, nakoľko je po autonehode. Matka poberá rodičovský príspevok od 01.09.2021, ktorý od 01.01.2023 do 31.07.2023 bol v sume 301 Eur a od 01.08.2023 v sume 345,20 Eur a zároveň je poberateľkou rodinných prídavkov.

36. K otcom namietanej výške určeného výživného krajský súd v zhode s okresným súdom zvýrazňuje ust. § 62 v spojení s § 75 ods. 1 Zákona o rodine, ktoré vyjadrujú všeobecné hľadiská, na ktoré súd prihliada pri určení vyživovacej povinnosti. Patria k nim predovšetkým odôvodnené potreby dieťaťa, ktoré môžu byť rôzne a sú závislé predovšetkým od veku, zdravotného stavu dieťaťa, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti. Odôvodnené potreby dieťaťa sú bezprostredne ovplyvňované aj schopnosťami a možnosťami rodičov. Pre určenie výšky výživného sú teda určujúce možnosti, schopnosti, majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nielen subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru. Naviac súd prihliadne aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a rovnako tak berie do úvahy i prídavky na dieťa, ktoré sa sčasti podieľajú na úhrade potrieb maloletého dieťaťa.

37. Tak, ako vyjadril okresný súd svoje zistenia v odseku 21. odôvodnenia napadnutého rozsudku, matka s maloletou bývajú v rodinnom dome rodičov matky, kde okrem jej rodičov v spoločnej domácnosti býva aj jej brat s manželkou a dcérou. Náklady na bývanie nehradí, prispieva do spoločnej domácnosti na stravu 150 Eur mesačne. Ďalšími nákladmi matky boli oblečenie, obuv 55 Eur, osobná hygiena 45 Eur, telefón 15 Eur, zubár cca 18 Eur mesačne, náklady na naftu, ktoré sú premenné a súvisia s vozením po lekároch, nakoľko je po autonehode. Matka poberá rodičovský príspevok od 01.09.2021, ktorý od 01.01.2023 do 31.07.2023 bol v sume 301 Eur a od 01.08.2023 v sume 345,20 Eur a zároveň je poberateľkou rodinných prídavkov.

38. S prihliadnutím na vyššie uvedené zákonné kritéria, záver súdu prvej inštancie o výške výživného je správny. Uvádza odvolací súd, že pri stanovení miery vyživovacej povinnosti rodičov k maloletým deťom je nutné porovnať možnosti, schopnosti a iné pomery oboch rodičov a zohľadniť osobnú starostlivosť o dieťa. V okolnostiach konkrétnej veci je to práve matka maloletého dieťaťa, ktorá výlučne sama intenzívne uskutočňuje výkon osobnej starostlivosti o dieťa, čo bolo nevyhnutné zohľadniť, čo aj uskutočnil okresný súd za aplikácie ust. § 62 ods. 4 veta prvá Zákona o rodine, podľa ktorej pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará (odsek 21. odôvodnenia napadnutého rozsudku). Okresný súd poukázal na príjmy, výdavky otca, výdavky a potreby maloletého dieťaťa, príjem a výdavky matky, na základe čoho primerané výživné na maloleté dieťa by malo byť 200 Eur mesačne. Okresný súd postupoval zákonne, ak vzhľadom aj na vek maloletého dieťaťa a okolnosti danej veci, ktoré boli zistené, zohľadnil výlučnú a intenzívnu starostlivosť matky o maloleté dieťa a tomuto postupu nie je možné zo strany odvolacieho súdu nič vytknúť.

39. Krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že obligatórnym zákonným hľadiskom je osobný výkon starostlivosti o dieťa. V zmysle § 62 ods. 4 veta prvá Zákona o rodine sa aj v zmysle súdnej praxe osobný výkon starostlivosti o dieťa chápe ako určitá hodnota, ktorá sa pri určovaní výživného nemôže nebrať do úvahy. Pokiaľ sa aj v zákonnom znení používa termín „prihliada sa“, osobnú starostlivosť nepochybne kladie na roveň finančnému zabezpečeniu výživy. Miera, v akej treba prihliadať na osobnú starostlivosť o dieťa v rámci plnenia vyživovacej povinnosti, sa mení podľa veku dieťaťa, resp. jeho zdravotného stavu. Najvýznamnejší podiel predstavuje pri deťoch nižšieho veku, kde je osobná starostlivosť náročnejšia, kedy osobná starostlivosť môže úplne vyvážiť peňažné plnenie vyživovacej povinnosti zo strany druhého rodiča. Ak aj z tejto zákonnej úpravy vychádzal okresný súd a výlučnú intenzívnu osobnú starostlivosť matky o maloleté dieťa zohľadnil a premietol, resp. vyjadril kompenzáciu v určitej hodnote pri určovaní výživného otcovi maloletého dieťaťa, tak tento postup okresného súdu nepredstavoval nesprávne právne posúdenie veci. Predsa s prihliadnutím k tomu, že maloleté dieťa je v osobnej starostlivosti matky, s ktorou žije v spoločnej domácnosti, tak táto musí byť aj príslušným spôsobom finančne kompenzovaná. Súčasne takéto zohľadnenie v rovine určenia vyživovacej povinnosti otcovi maloletého dieťaťa zodpovedalo schopnostiam, možnostiam otca maloletého dieťaťa, keď okresný súd správne v odseku 21. odôvodnenia rozsudku vyjadril odôvodnené výdavky otca k jeho príjmu so záverom,

že po uhradení výživného otec disponuje finančnými prostriedkami, ktoré mu umožňujú pokryť jeho životné náklady. Krajský súd zdôrazňuje, že predsa vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom je pilierom zákonnej povinnosti poskytovať výživu.

40. Za daného stavu odvolací súd pristúpil k akceptácii záveru prijatého okresným súdom, že otec je schopný hradiť výživné na maloletú v súdom určenej výške a rovnako tak aj splácať nedoplatok na výživnom.

41. Na základe uvedeného krajský súd vo vyvolanom odvolacom konaní rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch III. a IV. o určení vyživovacej povinnosti a o nedoplatku na výživnom v spojení so závislým v poradí IX. výrokom o trovách prvoinštančného konania potvrdil ako v týchto výrokoch vecne správne rozhodnutie.

42. Krajský súd dodáva, že za primeranej aplikácie ust. v spojení s , , pri potvrdení rozsudku okresného súdu uviedol správne znenie záhlavovej časti rozsudku, ak za aplikácie ust. za označením matky bolo uvedené ...,,JUDr. Mária Vajdová, advokátka, so sídlom D. XXX, XXX XX E. F. G....“, pokiaľ len chybou v písaní, resp. zrejmou nesprávnosťou absentovalo uvedenie právnej zástupkyne matky podľa Plnomocenstva zo dňa 09.06.2023 na č.l. 42 spisu a v časti výroku IV. uviedol správne znenie meny nedoplatku ...,,vo výške 951 61 Eur...“.

43. O trovách odvolacieho konania krajský súd rozhodol za aplikácie , , tak, že žiadnemu z účastníkov konania nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keď v prejednávanej veci nebol dôvod na postup podľa ust. a .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Spôsoby výkonu rozhodnutia sú upravené v a nasl. . Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

Podľa ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Podľa ust. dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Podľa ust. dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.