Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14Cb-98-2020.pdf
PDF · 103.37 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PB-14Cb/98/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Považská Bystrica sudca Mgr. Libor Kysucký v spore žalobcu SetCar sk, a.s. so sídlom Ulica priemyselná 10, 038 52 Sučany, IČO 50 387 189, zastúpeného JUDr. Tomášom Zbojom, advokátom so sídlom Kuzmányho 4, 036 01 Martin proti žalovanému KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO 00 585 441, zastúpeného JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava o zaplatenie 182,40 € s príslušenstvom takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 182,40 € do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania voči žalovanému, ktorý je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100% do troch dní od právoplatnosti uznesenia o výške náhrady trov konania, o ktorej bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré po právoplatnosti tohto rozsudku vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 182,40 € a trovy konania. Žalobca tvrdil, že:
- dňa 15.3.2019 došlo v Z. I. ku škodovej udalosti na motorovom vozidle Nissan X-Trail, EČ: Z. spôsobenej poškodenému A. B.
- škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla Volkswagen Sharan, EČ: Y. poisteného v poisťovni žalovaného
- v dôsledku uvedeného bol poškodený nútený užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb, a to zapožičaním si náhradného vozidla Škoda Octavia, EČ: I. u žalobcu v zmysle zmluvy o nájme č. 294/301 zo dňa 5.6.2019
- po ukončení nájmu žalobca vystavil poškodenému faktúru na sumu 518,40 €
- oznámením o poistnom plnení zo dňa 21.6.2019 žalovaný oznámil poškodenému, že neuznal uplatnenú výšku škody, čím priznal náklady iba v sume 336 €
- náhrada škody má zaistiť plnú kompenzáciu spôsobenej ujmy, nakoľko poškodený bol nie vlastným pričinením v dôsledku škodovej udalosti fakticky obmedzený v užívaní vlastného vozidla
- podľa stanoviska R 7/1992 škoda spočívajúca v tom, že poškodený vynaložil vyššie náklady na vypožičanie osobného automobilu v porovnaní s nákladmi, ktoré by inak vynaložil na prevádzku svojho automobilu, ktorý nemohol používať v dôsledku poškodenia, je potrebné považovať za skutočnú škodu, ktorú je škodca povinný nahradiť v rozsahu nutne a účelne vynaložených nákladov
- škoda spočívajúca v nákladoch na prenájom náhradného vozidla bola spôsobená porušením pravidiel cestnej premávky. Keby nedošlo k porušeniu pravidiel cestnej premávky, nedošlo by k nehode, a teda by nebol nutný nájom náhradného motorového vozidla (rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 3Cob/189/2014).
- neexistuje zákonná ani zmluvná povinnosť stanovená poškodenému, aby hľadal najlacnejšiu požičovňu, resp. robil preukázateľne výber medzi požičovňami podľa podmienok, ktoré ponúkajú (rozsudok Okresného súdu Bratislava I sp.zn. 27Cb/39/2012; rovnaký záver zaujal aj Krajský súd v Žiline v rozsudku sp.zn. 13Cob/110/2017 zo dňa 22.11.2017). V opačnom prípade by sa jednalo o neprimerané zaťažovanie poškodeného, keďže už stav poškodenia jeho motorového vozidla dopravnou nehodou ako poistnou udalosťou je výrazne obmedzujúcim stavom pre poškodeného.
- považuje za neoprávnené krátenie sadzby denného nájomného zo strany žalovaného
- žalobca poskytuje služby náhradného vozidla v rámci svojej podnikateľskej činnosti a v danom mieste a čase sú jeho sadzby akceptované tak poisťovňami ako aj všeobecnými súdmi
- žalovaný nepreukázal, že by fakturovaná sadzba za jeden deň nájmu vo výške 57,60 € s DPH bola v danom mieste a čase neprimeraná
- žalovaný nevykonal relevantný prieskum trhu na základe ktorého by mohol tvrdiť, že sadzba účtovaná žalobcom je neprimeraná
- zo strany žalovaného doposiaľ nebol predložený jediný dôkaz preukazujúci závery uvedené v oznámení o poistnom plnení
- pokiaľ žalovaný sám usúdil, že primeranou je sadzba 42 € s DPH/deň, rozdiel medzi priznanou sadzbou a fakturovanou sadzbou predstavuje sumu 15,60 € (t.j. cca 27% z fakturovanej sadzby), čo nemožno považovať za neprimerané nadhodnotenie
- relevantnou v tomto prípade je skutočnosť, či bol prenájom realizovaný počas opravy poškodeného vozidla, t.j. počas doby faktického obmedzenia poškodeného
- nájomná zmluva tak nevyhnutne nemusí byť uzatvorená len do doručenia krycieho listu; prenájom náhradného vozidla dokonca nemusí trvať po celú dobu opravy, nakoľko poškodený môže vrátiť náhradné vozidlo žalobcovi už skôr. Takéto rozhodnutie je však na poškodenom a nie na žalovanom.
- pri dohadovaní dĺžky prenájmu sa tak zmluvné strany vôbec neriadili skutočnosťou, ktorá mala nastať až v budúcnosti. Tvrdenie žalovaného, že zmluva o nájme mohla byť uzatvorená najskôr 13.6.2019 (t.j. v deň ukončenia nájmu), je absurdné, ničím nepodložené a nelogické.
- poškodený uzatvoril so žalobcom dňa 13.6.2019 zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorej predmetom bol nárok na náhradu škody vyplývajúcej z poistnej udalosti zo dňa 15.3.2019 z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla, ktoré poskytol poškodenému žalobca. V zmysle bodu 5 predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky je zrejmé, že k úhrade faktúry došlo na základe vzájomného zápočtu, v dôsledku čoho žalobca vstúpil do práv a povinností poškodeného. Keďže žalovaný nenahradil škodu vo vzniknutom rozsahu, žalobca sa namiesto poškodeného v tomto konaní domáha preplatenia zvyšnej časti nákladov účelne vynaložených na prenájom náhradného vozidla.
- takéto postúpenie pohľadávky podľa ustálenej rozhodovacej praxe všeobecných súdov SR neodporuje zákonu. Zmluva o postúpení pohľadávky je tak v obdobných prípadoch považovaná za platne uzatvorenú. V danom smere sa plne stotožňuje s odôvodnením právoplatného rozsudku Okresného súdu Martin sp.zn. 18Cb/32/2018 zo dňa 3.5.2018, podľa ktorého žalobca v konaní preukázal, že škoda v uplatnenom rozsahu poškodenému reálne vznikla, a to na základe dohody o započítaní podľa čl. 5 zmluvy o postúpení pohľadávky. Podľa tejto dohody zanikli vzájomné pohľadávky zmluvných strán tejto dohody, konkrétne pohľadávka poškodeného voči žalobcovi podľa čl. 4 zmluvy o postúpení pohľadávok (t.j. odplata za postúpenie pohľadávky) a pohľadávka žalobcu voči poškodenému z titulu nájomného zo zmluvy o nájme.
- aj Krajský súd v Prešove vo svojom rozhodnutí sp.zn. 3Cob/2/2018 námietku žalovaného ohľadne absolútnej neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky v obdobnom prípade neakceptoval
- skutočnosť, že došlo k úhrade predmetnej faktúry za nájom a súčasne aj k prevodu práva medzi žalobcom a poškodeným, tak rozhodne neodporuje zákonu a nespôsobuje absolútnu neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky
- aj zo samotného oznámenia o poistnom plnení vyplýva, že zmluva o postúpení pohľadávky, ktorej platnosť žalovaný namieta, nemôže byť sporná, keďže sám žalovaný vo svojom rozhodnutí o ukončení likvidácie poskytol žalobcovi na jeho účet čiastočné poistné plnenie. Ak by mal žalovaný akékoľvek pochybnosti o postúpení predmetnej pohľadávky, nepoukázal by predsa krátené poistné plnenie na účet žalobcu.
- podľa rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 3Cob/220/2017 zo dňa 17.1.2018 úhradu nájomného tak supluje v tomto prípade samotné postúpenie. Odvolací súd taktiež konštatoval, že je nesporné, že predmetná pohľadávka mohla byť predmetom postúpenia, pretože predmetom postúpenia bol nárok na náhradu škody, ktorý vznikol poškodenému ako následok dopravnej nehody.
- pokiaľ ide o dĺžku prenájmu náhradného vozidla priznanú žalovaným, túto považuje za neoprávnené krátenie poistného plnenia, nakoľko práve v dôsledku škodovej udalosti poškodený nemohol svoje
vozidlo reálne užívať až do ukončenia predmetnej opravy a následného odovzdania opraveného vozidla späť poškodenému, pretože až vtedy pominie faktické obmedzenie poškodeného spôsobené dopravnou nehodou
- podľa bodu 17 odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Žiline sp.zn. 13Cob/75/2018 zo dňa 19.9.2018 dobu opravy vozidla poškodený nemal možnosť ovplyvniť, preto ani k tejto dobe zodpovedajúca doba prenájmu náhradného motorového vozidla nebola situáciou, že by tu nebola daná nutnosť a účelnosť vynaložených nákladov v súvislosti so zabezpečením zaužívaného sociálneho komfortu poškodeného
- servis vystavuje faktúru ešte pred odovzdaním opraveného motorového vozidla a zasiela ju poisťovni na vystavenie krycieho listu. Až po obdržaní krycieho listu servis vozidlo vydá poškodenému. Dátum dodania tovaru/služby uvedený na faktúre tak nie je možné automaticky považovať za dátum, kedy si poškodený aj fakticky mohol vyzdvihnúť vozidlo zo servisu. Okamih vystavenia faktúry za opravu totiž sám o sebe nie je spôsobilý zamedziť tomu, aby poškodený už nemusel v súvislosti s dopravnou nehodou vynakladať ďalšie finančné prostriedky.
- poškodený v deň odovzdania náhradného vozidla, t.j. 13.6.2019, priamo na nájomnú zmluvu písomne uviedol, že jeho vozidlo mu bolo vydané až v tento deň (č.l. 101).
2. Žalobca ako dôkaz označil upomienku, záznam o dopravnej nehode, zákazkový list, faktúry, oznámenie o poistnom plnení zo dňa 12.6.2019, zmluvu o prenájme vozidla, všeobecné obchodné podmienky, oznámenie o postúpení pohľadávky, zmluvu o postúpení pohľadávky, oznámenie o poistnom plnení zo dňa 21.06.2019 a cenník prenájmu náhradných vozidiel pre rok 2019 žalobcu.
3. Žalobca ako prostriedky procesného útoku použil skutkové tvrdenia uvedené v odseku 1 a návrhy na vykonanie dôkazov uvedené v odseku 2.
4. Žalovaný tvrdil, že:
- nárok žalobcu neuznáva a považuje ho za nedôvodný
- faktúra ohľadom uplatňovaného nároku mu nebola doručená a uplatňovaný nárok neeviduje vo svojom účtovníctve
- žaloba nemá náležitosti požadované § 132 C.s.p.
- pri uzavretí zmluvy o prenájme nemohli zmluvné strany vedieť, kedy bude vozidlo vydané zo servisu
- žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný, nakoľko poškodený predstavoval dlžníka žalobcu a podľa § 524 Občianskeho zákonníka teda nemohol so žalobcom platne uzatvoriť zmluvu o postúpení pohľadávky
- uzatvorením zmluvy o postúpení pohľadávky nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky, nakoľko pohľadávku žalobcu pred jej postúpením poškodený žalobcovi neuhradil a teda mu ako pohľadávka nikdy nevznikla
- žalobca opiera nárok na náhradu nákladov za prenájom náhradného vozidla odkazom na ustanovenia § 4 ods. 1, ods. 2 a § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. a ustanovenia §442 ods. 1 a § 443 Občianskeho zákonníka, avšak ďalej tento nárok nijakým spôsobom nekonkretizuje
- nárok na náhradu nákladov na prenájom náhradného vozidla nevyplýva ani zo zákona č. 381/2001 Z.z. a ani z Občianskeho zákonníka
- žalobca nepreukázal, že poškodený bol nútený užívať náhradné vozidlo
- žalovaný plnil vo výške, ktorá zohľadňuje primeraný rozsah nájmu náhradného vozidla, a plnenie zo strany žalovaného predstavuje maximálne možné a objektívne preukázané plnenie, ktoré bolo žalobcovi poskytnuté, a akékoľvek ďalšie nároky žalobcu sú nepreukázané, neoprávnené a nedôvodné (č.l. 88).
5. Žalovaný neoznačil žiaden dôkaz.
6. Súd posúdil za nesporné skutkové tvrdenia, že:
- že dňa 15.3.2019 došlo v Považskej Bystrici ku škodovej udalosti na motorovom vozidle Nisan X-Trail, EČ: Z.
- škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla VW Sharan poisteného u žalovaného
- že poškodený si zapožičal náhradné vozidlo Škoda Octavia, EČ: I. u žalobcu
- že nájomné za náhradné vozidlo bolo 518,40 €
- že žalovaný priznal poškodenému iba 336 €.
7. Súd považuje za preukázané to, že dňa 15.3.2019 v Považskej Bystrici vozidlo s EČ: Y., ktoré bolo poistené u žalovaného, poškodilo vozidlo Nissan s EČ: Z..
Súd považuje za preukázané aj to, že vozidlo Nissan s EČ: Z. bolo dňa 14.5.2019 dané na opravu do autoservisu POINT, a.s. Súd považuje za preukázané aj to, že A. B. si dňa 5.6.2019 prenajal od žalobcu vozidlo Škoda Octavia s tým, že nájomné bude 57,60 €/denne (č.l. 8pv). Súd považuje za preukázané aj to, že vozidlo Nissan X-trail bolo v autoservise do 12.6.2019 (č.l. 7). Súd považuje za preukázané aj to, že žalobca dňa vyfakturoval A. B. 518,40 € za prenájom vozidla Škoda Octavia v období od 5.6.2019 do 13.6.2019 (č.l. 9pv). Súd považuje za preukázané aj to, že A. B. ako postupca uzatvoril so žalobcom zmluvu o postúpení pohľadávky s tým, že toto odstúpenie bol odplatné, pričom odplata za postúpenie pohľadávky bola 518,40 € (č.l. 11pv). Súd považuje za preukázané aj to, že A. B. listom zo dňa 13.6.2019 oznámil žalovanému, že svoju pohľadávku, spočívajúcu v nároku na poistné plnenie vo výške 518,40 €, postúpil žalobcovi. Súd považuje za preukázané, že žalovaný listom zo dňa 25.6.2019 oznámil žalobcovi, že v súvislosti s poškodením Nissan X-trial, EČ: Z. mu poukazuje poistné plnenie v sume 336 € s tým, že pokiaľ prenájom náhradného vozidla stál 57,60 € na deň, žalovaný považuje túto sumu za neprimeranú, pričom za primeranú považuje sumu 42 € na deň, čo pri zapožičaní na 8 dní predstavuje teda sumu 336 €. Súd považuje za preukázané aj to, že žalovaný zaplatil žalobcovi 336 €. Súd považuje za preukázané aj to, že spoločnosť SetCar, a.s. za prenájom náhradného vozidla Škoda Octavia pre rok 2019 si účtuje cenu 57,60 € na deň pri dĺžke 1 - 10 dní (č.l. 103).
8. Súd vykonal dôkazy uvedené v odseku 2 a z týchto dôkazov aj vychádzal. Súd listinným dôkazom uveril, pretože v konaní nebola spochybnená ich pravdivosť a pravosť.
9. Podľa § 427 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla. Podľa § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z.z. poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.
10. Z § 427 Občianskeho zákonníka vyplýva, že základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú: a) prevádzkovanie motorového vozidla škodcom b) existencia škody c) príčinná súvislosť medzi škodou a prevádzkovaním motorového vozidla.
11. Pokiaľ ide o predpoklad uvedený v písmene a) odseku 10, tento je splnený - medzi stranami je totiž nesporné, že dňa 15.3.2019 vozidlo Volkswagen Sharan (ktorého prevádzateľom bola spoločnosť GARMASTAV s.r.o.) poškodilo vozidlo A. B. značky Nissan X-trail.
12. Pokiaľ ide o predpoklad uvedený v písmene b) odseku 10, škodou je akékoľvek zmenšenie majetku poškodeného. Nejde pritom iba o situáciu, keď poškodený vynaloží určitú peňažnú sumu na to, aby došlo k uvedeniu veci do pôvodného stravu, ale škodou je aj to, ak poškodenému vzniknú také náklady, ktoré boli vynaložené navyše v porovnaní so stavom, ktorý by tu bol bez škodovej udalosti. Z vykonaného dokazovania pritom vyplynulo, že poškodený A. B. si na dobu, počas ktorej bolo jeho vozidlo v servise (konkrétne od 5.6.2019 do 13.6.2019), prenajal náhradné vozidlo, v súvislosti s čím mu vznikla právna povinnosť zaplatiť nájomné vo výške 518,40 €. Je teda zrejmé, že poškodenému v porovnaní so stavom, ktorý by tu bol bez škodovej udalosti vznikli „naviac náklady“ - t.j. A. B. vznikla škoda 518,40 €. V tejto súvislosti súd považuje za potrebné uviesť, že na získanie vozidla je potrebné vynaložiť tisíce, ba až desaťtisíce eur. To ale znamená, že ak si osoba vozidlo za tieto vysoké sumy zadováži, zjavne vozidlo z nejakého dôvodu potrebuje. Potom ale podľa názoru súdu nemožno od poškodeného spravodlivo očakávať, aby po dobu opravy jeho vozidla zmenil svoj životný štýl v tom smere, že namiesto auta začne cestovať pešo, bicyklom alebo prostriedkami verejnej dopravy a preto mu nemožno vytknúť, pokiaľ sa rozhodol prenajať si náhradné vozidlo.
Pokiaľ ide o dobu, počas ktorej poškodený potreboval náhradné vozidlo, žiada sa poukázať na to, že autoservis prevzal vozidlo Nissan do opravy dňa 14.5.2019 (viď č.l. 6pv) - a je teda zrejmé, že dňa 5.6.2019 (deň uzatvorenia zmluvy o prenájme vozidla) už pán B. nemal k dispozícii svoje vozidlo Nissan, pričom tento stav trval do 13.6.2019 (viď č.l. 9). Pokiaľ žalovaný poukazoval na to, že poškodený a žalobca nemohli dňa 5.6.2019 vedieť, že poškodený bude náhradné vozidlo potrebovať do 13.6.2019, žiada sa poukázať na to, že do predmetnej zmluvy bol dátum 13.6.2019 dopísaný zjavne dodatočne (to je zrejmé z toho, že kým ostatné údaje sú vytlačené na tlačiarni, dátum 13.6.2019 je dopísaný ručne). Predmetná nájomná zmluva je napriek neuvedeniu dátumu skončenia nájmu platná - doba trvania nájmu bola totiž dohodnutá už dňa 5.6.2019 - a to tak, že ide o dobu opravy poškodeného vozidla nájomcu (viď článok 13 všeobecných podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o prenájme).
13. Príčinná súvislosť medzi prevádzkovaním motorového vozidla škodcom a existenciou škody tiež existuje, čo je zrejmé z toho, že dôvodom, pre ktorý si Marek Danižík prenajal náhradné vozidlo bolo výlučne to, že pre protiprávne konanie škodcu nemohol užívať svoje vlastné vozidlo.
14. Pretože bolo preukázané, že sú kumulatívne splnené všetky predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu, súd dospel k záveru, že A. B.Ž. mal nárok na to, aby mu škodca zaplatil sumu 518,40 € s tým, že A. B. vzhľadom na ustanovenie § 15 zákona č. 381/2001 Z.z. túto sumu mohol žiadať priamo od poisťovne škodcu - t.j. od žalovaného.
15. Pretože však A. B. túto svoju pohľadávku postúpil na žalobcu, žalovaný bol povinný sumu 518,40 € zaplatiť žalobcovi. Pretože však žalovaný žalobcovi zatiaľ zaplatil iba 336 €, súd žalovaného zaviazal na doplatenie zvyšku.
16. Pre úplnosť sa žiada uviesť, že v súdnej praxi je skutočne ustálený taký právny názor, že pokiaľ dlžník nezaplatí svojmu veriteľovi dlžnú čiastku, jeho majetok sa nezmenšil a škoda nevznikla (viď napr. rozsudok NS ČR sp.zn. 25Cdo/986/2001). Tento názor však na súdenú vec nedopadá - a to z dôvodu, že majetok poškodeného sa v súdenej veci zmenšil. Treba si totiž uvedomiť, že majetkom nie sú iba peniaze vo forme hotovosti alebo vo forme pohľadávky voči banke (ak totiž vloží klient na bankový účet hotovosť, klient v banke hotovosť nemá, ale má voči banke pohľadávku až do okamihu výberu hotovosti), ale majetkom sú aj iné pohľadávky
- v danom prípade pohľadávka na náhradu škody voči škodcovi. V danom prípade bol pritom žalobca ochotný akceptovať, aby mu poškodený za prenájom vozidla „zaplatil“ touto pohľadávkou poškodeného voči škodcovi. U poškodeného teda došlo k zníženiu jeho aktív, keď najskôr mal vo svojom majetku pohľadávku voči škodcovi a po uzatvorení zmluvy o postúpení o túto prišiel. Z obsahu odporu vyplýva, že žalovaný si správny beh veci predstavuje tak, že poškodený mal prísť za žalobcom a v hotovosti žalobcovi zaplatiť 518,40 € a že až po tomto odovzdaní hotovosti mohol poškodený svoju pohľadávku odplatne postúpiť na žalobcu a že až po podpise zmluvy o postúpení mal žalobca vyplatiť poškodenému odplatu za pohľadávku. Podľa názoru súdu je však zbytočné, aby najskôr poškodený zaplatil žalobcovi sumu 518,40 € a aby o pár sekúnd žalobca túto hotovosť zasa odovzdal poškodenému ako kúpnu cenu pohľadávky a úplne musí stačiť, ak došlo iba k podpísaniu zmluvy o postúpení. V tejto súvislosti sa žiada poukázať aj na rozsudok NS ČR sp.zn. 30Cdo/4851/2014, v zmysle ktorého nie je rozdiel, či si poškodený zadováži prostriedky od tretej osoby alebo od svojho veriteľa, a tiež na uznesenie Krajského súdu Bratislava sp.zn. 3Cob/220/2017, v zmysle ktorého úhradu nájomného supluje samotné postúpenie.
17. Pokiaľ žalovaný poukazoval na to, že žalovaný nárok nemožno oprieť o zákon č. 381/2001 Z.z., tento názor nie je správny. V danom prípade ide totiž o škodu v zmysle § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z.z. - t.j. o škodu vzniknutú poškodením veci (konkrétne automobilu), keď práve toto poškodenie automobilu bránilo počas vykonávania opráv, aby poškodený auto používal, a poškodenému tak vznikli dodatočné výdavky za prenajatie náhradného vozidla. K právnej povahe uplatneného nároku sa žiada uviesť aj to, že aj § 15 ods. 1 zákona 381/2001 Z.z. tento nárok výslovne označuje za náhradu škody.
18. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a žalobcovi ako strane s plným úspechom priznal náhradu trov konania, a to v rozsahu 100% trov potrebných na účelné uplatňovanie práva. O
výške priznanej náhrady trov konania súd rozhodne podľa § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Považská Bystrica v dvoch vyhotoveniach (§ 355 ods. 1 C.s.p.).
V odvolaní treba uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisovú značku konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcej vete, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.